Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/28/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., M. H. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Lackom, advokátom so sídlom Kanianka, Bojnická cesta 28/5, proti žalovanému Daňový úrad Trenčín, so sídlom Trenčín, K dolnej stanici 22, vo veci ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy vo vyrubovacom konaní, takto

rozhodol:

Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý spočíva v konaní správcu dane v rámci vyrubovacieho konania, pričom žalobca nesúhlasí s takýmto pokračovaním vo vyrubovacom konaní. Poukázal na to, že dňa 28.06.2018 realizoval v jeho daňovej veci ústne pojednávanie, o čom svedčí zápisnica č. 101204428/2018, v ktorej je osvedčený jeho priebeh. Hlavným predmetom tohto ústneho pojednávania pritom bolo oboznámenie daňového subjektu (žalobcu) s výsledkami dokazovania vykonaného v rámci daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za obdobie október 2006 a s pochybnosťami správcu dane. Podľa žalobcu je zrejmé, že správca dane pokračuje vo vyrubovacom konaní a chce už po tretíkrát vyhodnocovať tie isté dôkazy nachádzajúce sa v spise postupom podľa § 68 Daňového poriadku. Zdôraznil, že do zápisnice zo dňa 28.06.2018 podal svoje vyjadrenie vrátane nesúhlasu s pokračovaním vo vyrubovacom konaní a snahou správcu dane vo veci po štvrtýkrát rozhodnúť. Poukázal na to, že žalovaný sa k uvedenému vyjadril písomne vo svojom stanovisku zo dňa 02.08.2018, z ktorého taktiež vyplýva, že mieni pokračovať vo vyrubovacom konaní.

2. Žalobca považuje vyššie uvedený postup žalovaného, ktorý je orgánom verejnej správy, za zásah do svojich práv a právom chránených záujmov. Má za to, že pokračovaním vo vyrubovacom konaní dochádza k porušeniu zásady primeranosti a proporcionality. Správca dane pri plnení svojich úloh neprimeraným a zneužívajúcim spôsobom opakovane nadužíva svoje procesné práva a z tohto dôvodu sa žalobca domáha súdnej ochrany.

3. Žalobca v podanej správnej žalobe zosumarizoval celkový priebeh konania v jeho právnej veci, pričom uviedol, že prvé rozhodnutie správcu dane vo veci bolo zrušené samotným Finančným riaditeľstvom SR ako odvolacím orgánom. V nadväznosti na uvedené správca dane o veci rozhodol po druhýkrát a to dňa 26.10.2012. Na odvolanie sa vecou zaoberalo Finančné riaditeľstvo SR, pričom jeho rozhodnutie bolo podrobené súdnemu prieskumu, v rámci ktorého došlo k jeho zrušeniu. Následne odvolací orgán o veci rozhodol dňa 03.07.2015, opätovne bola podaná správna žaloba a uvedené rozhodnutie bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V súčasnosti správca dane pokračuje vo vyrubovacom konaní, ktoré je realizované výlučne za účelom odstránenia vlastných pochybení. Zastal názor, že žalovaný vychádza z chybného predpokladu, že on ako štátny orgán má časovo a vecne neobmedzený procesný priestor ďalej konať v konaní označenom ako „ pokračovanie vo vyrubovaní“. V tejto súvislosti uviedol,

že žalovaný vôbec nepracuje s ústavne súladným výkladom daňového poriadku, hoci je k tomu viazaný článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Pokračovaním vo vyrubovacom konaní si žalovaný extenzívnym spôsobom pridáva práva.

4. Ďalej uviedol, že sa domáha predvídateľného rozhodnutia podľa relevantnej judikatúry a v tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Trnave, ktorá sa podľa jeho názoru týka žalovanej problematiky, a to primeranosti a proporcionality zásahu štátnych orgánov. Žalobca citoval z rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/131/2006 - 96 zo dňa 10.05.2007, ktorý bol vydaný v právnej veci opakovanej daňovej kontroly, pričom poukazoval na paralely s jeho právnou vecou a pokračovaním žalovaného vo vyrubovacom konaní. Žalobca sa následne v podanej správnej žalobe zaoberal ústavnou zásadou proporcionality a trojstupňovým testom proporcionality, s ktorým v obdobných situáciách pracuje Ústavný súd Slovenskej republiky. Rozoberal aj zásadu primeranosti, v zmysle ktorej nemôže štátny orgán opakovane vykonávať úkony z akéhokoľvek dôvodu, najmä nie z dôvodu odstraňovania vlastných chýb. V opačnom prípade by podľa žalobcu došlo k porušeniu zásady res iudicata.

5. Záverom zdôraznil, že proti inému zásahu sa nemôže brániť inak, než tým, že po navrhnutí ukončenia konania v zápisnici, podá predmetnú správnu žalobu. Nemôže sa pritom stotožniť s prípadným názorom, že proti možnému opätovnému vyrubeniu dane rozhodnutím bude mať možnosť sa brániť v prípadnej správnej žalobe proti samotnému rozhodnutiu. Uvedené by v konečnom dôsledku znamenalo odopretie jeho práva na súdnu ochranu. V konaní o súdny prieskum rozhodnutia by mu totiž nebola poskytnutá ochrana proti samotnému pokračovaniu vo vyrubovacom konaní. Zastal názor, že vyššie opísaným postupom žalovaného dochádza k porušeniu jeho ústavných práv a slobôd. V konečnom návrhu žiadal, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať vo vyrubovacom konaní vo veci dane z pridanej hodnoty za október 2006.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe odmietol, že by dochádzalo jeho postupom k inému zásahu do práva žalobcu. Po tom ako uviedol stručnú genézu priebehu administratívneho konania zdôraznil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci rozhodoval zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 03.07.2015 ako aj rozhodnutie správcu dane zo dňa 26.10.2012 s tým, že podľa jeho názoru sa správca dane nedostatočne vysporiadal s námietkami daňového subjektu, nedostatočne aplikoval zistenia na právne normy a príčinný vzťah medzi konaním subjektu a porušením predpisov. Za zrejmú vadu označil spôsob, akým bola odstránená chybná citácia kompetenčného zákona. Zdôraznil, že v súčasnosti prebieha vyrubovacie konanie, a to práve v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/22/2016 zo dňa 26.04.2018. Správca dane je povinný postupovať podľa právneho názoru odvolacieho orgánu a aj súdu, čo znamená, že nemá na výber. Tým, že vo veci koná si sám nepridáva žiadne práva. Poukázal na to, že neúspech správcu dane a jeho nadriadeného orgánu vo vedených súdnych konaniach vyplýval z procesných pochybení a nie z nedostatočne zisteného skutkového stavu, tak ako je naznačené v podanej správnej žalobe.

7. Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, prečo žalobca označuje prebiehajúce vyrubovacie konania ako „ pokračovanie vo vyrubovacom konaní“. Už vo svojom stanovisku č. 101489461/2018 žalobcovi oznámil, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. z. 5Sžf/22/2016 bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho orgánu ako aj dodatočný platobný výmer správcu dane, čím bol správca dane vrátený do vyrubovacieho konania podľa § 68 Daňového poriadku, v ktorého priebehu správca dane vykoná úkony podľa právneho názoru vysloveného v predmetnom rozsudku a po jeho ukončení vydá rozhodnutie. V § 68 Daňového poriadku nie je uvedený inštitút pokračovania vo vyrubovacom konaní.

8. K predloženému rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave žalovaný uviedol, že sa týka problematiky proporcionality a primeranosti zásahu pri opakovanej daňovej kontrole, teda ide o procesne úplne odlišnú situáciu ako v danej právnej veci. Skutkový stav nie je totožný a ani porovnateľný so skutkovým stavom vo veci žalobcu. V súvislosti s trojstupňovým testom proporcionality žalovaný poukázal na to, že v predmetnej právnej veci bola u žalobcu vykonaná len jedna daňová kontrola a viackrát uskutočnené vyrubovacie konanie. Úkony správcu dane počas daňovej kontroly a vyrubovacích konaní boli pritom vykonané v súlade so zákonom.

9. Následne žalobca súdu oznámil, že žalovaný pokračuje vo vyrubovacom konaní (inom zásahu) o čom svedčí aj zápisnica o pojednávaní zo dňa 25.09.2018. Táto zápisnica je konečná a do 15 dní vydá

rozhodnutie, a to v poradí tretie. Opätovne namietal, že ak by mal v novom konaní správca dane len odstraňovať vlastné chyby tak, nadužíva svoje právo a porušuje zásadu primeranosti a proporcionality. Vyrubovacie konanie by bolo možné vykonať viackrát len v prípade, ak by to bolo v záujme daňového subjektu. Žalobca nesúhlasil s tým, že by na vec nedopadali závery vyslovené v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/131/2006 keď v oboch právnych veciach ide o opakovaný zásah štátneho orgánu len z dôvodu odstraňovania vlastných pochybení.

10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že vo veci dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2006 bola u žalobcu vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie január až december 2006, ktorá začala dňa 28.04.2011. Správca dane v priebehu konania požiadal Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly do 31.12.2011. Jeho žiadosti bolo vyhovené, o čom bol žalobca upovedomený dňa 07.10.2011. O výsledku zistenia z daňovej kontroly žalovaný vyhotovil dňa 02.11.2011 protokol č. 675/320/82147/2011/Sve, ktorý doručil žalobcovi. Na základe vyjadrenia žalobcu k protokolu bol vyhotovený dňa 28.11.2011 Dodatok č. 1 k protokolu, ktorý bol s protokolom prerokovaný so žalobcom dňa 09.12.2011.

11. Vo vyrubovacom konaní bolo naposledy vo veci rozhodnuté rozhodnutím správcu dane zo dňa 26.10.2012, ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom, a to rozhodnutím č. 1078276/2015 zo dňa 03.07.2015. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bolo napadnuté včas podanou žalobou. Tunajší súd rozsudkom č. k. 11S/51/2015-33 zo dňa 26.01.2016 túto žalobu ako nedôvodnú zamietol. V dôsledku podaného odvolania sa vecou zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 5Sžf/22/2016 zo dňa 26.04.2018, právoplatným dňa 24.05.2018 zmenil rozsudok tunajšieho súdu a rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 03.07.2015 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 26.10.2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

12. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zák. č. 162/2015 Z.z. iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

14. Podľa § 252 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

15. Podľa § 261 zákona č. 162/2015 Z.z. ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

16. Správny súd vo všeobecnosti konštatuje, že konanie o ochranu pred iným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti a vyžadujú súdnu pomoc vo forme nápravy pre žalobcu neúnosného stavu.

17. Právna úprava obsiahnutá v zákone č. 162/2015 Z.z. (ďalej len SSP) definuje pojem zásahu v § 3 ods.1 písm. e). V zmysle uvedeného zákonného vymedzenia má iný zásah orgánu verejnej správy na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Uvedené zákonné ustanovenie teda obsahuje veľmi všeobecné a široko koncipované vymedzenie tohto pojmu. Presná definícia objektívne nie je možná, pretože pod pojem zásah spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým sú oprávnené rôznymi zákonmi. Z ust.§ 3 SSP je však zrejmé, že ide o

úkony neformálne, faktické, pre ktoré môžu, ale nemusia byť stanovené pravidlá. V zásade ide o úkony, ktoré nie sú učinené formou rozhodnutia alebo opatrenia, ale aj napriek tomu sú záväzné pre osoby voči ktorým smerujú a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť. S poukazom na legálnu definíciu tzv. iného zásahu obsiahnutú v ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP je možné konštatovať, že za iný zásah sa nepovažuje samotné vedenie administratívneho konania.

18. Z obsahu žalobnej žiadosti je však zrejmé, že žalobca výslovne žiada, aby správny súd žalovanému správcovi dane zakázal pokračovať v administratívnom konaní a to konkrétne vo vyrubovacom konaní. Ako však bolo uvedené vyššie (odsek 17 tohto uznesenia) iný zásah nepredstavuje samotné vedenie administratívneho konania, a už vôbec nie za situácie, keď uvedený stav vyplýva z rozhodnutia súdu (v tomto prípade Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), ktoré je pre správny orgán záväzné. Medzi účastníkmi nie je sporné, že takýmto súdnym rozhodnutím došlo k zrušeniu rozhodnutia odvolacieho orgánu ako aj rozhodnutia správcu dane vo veci samej a k vráteniu veci na ďalšie konanie. Je zrejmé, že v dôsledku tohto rozhodnutia je správca dane opätovne vo vyrubovacom konaní, v ktorom musí postupovať v intenciách záväzného rozhodnutia súdu. Správca dane bol zaviazaný odstrániť nedostatky, ktoré boli v rozhodnutí výslovne uvedené, a je teda jeho povinnosťou konať v súlade s právne záväzným názorom súdu, a následne o veci rozhodnúť. Ak konanie správcu dane speje opätovne k neuznaniu nadmerného odpočtu a určeniu rozdielu dane z pridanej hodnoty s čím žalobca nesúhlasí, tak zákonnosť a správnosť takéhoto rozhodnutia môže byť následne podrobená súdnemu prieskumu na základe riadne a včas podanej správnej žaloby žalobcu podľa § 177 SSP. V konečnom dôsledku je potrebné uviesť, že inštitút žaloby na ochranu pred iným zásahom orgánu verejnej správy má subsidiárny charakter, a nemôže byť vykladaný ako určitá náhrada všeobecnej žaloby podľa § 177 SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že aj keď žalobca v žalobnej žiadosti žiada, aby bolo správcovi dane zakázané pokračovať vo vyrubovacom konaní, je zrejmé, že sa predovšetkým snaží zabrániť vydaniu rozhodnutia, ktorým by bolo toto konanie zavŕšené a ktorým by mu bola opätovne určená daňová povinnosť.

19. Správny súd taktiež nesúhlasí s názorom žalobcu, že správca dane nadužíva svoje procesné práva. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že správca dane nie je účastníkom vyrubovacieho konania, ale je orgánom verejnej moci, ktorému je zákonom zverená právomoc v takomto konaní o veci konať a rozhodovať. Z uvedeného je zrejmé, že v jeho prípade sa nedá hovoriť o jeho procesných právach, ale o zákonom zverených právomociach. Keďže procesné práva nemá je teda vylúčené, aby ich nadužíval, tak ako tvrdí žalobca, resp. ich extenzívnym výkladom zákona rozširoval.

20. Súčasne nie je možné na vec žalobcu aplikovať právne závery vyslovené vo veci zásahu orgánu verejnej správy, ktoré spočívalo v realizácii daňovej kontroly a to či už riadnej alebo opakovanej. Daňová kontrola, ak nie je vykonávaná v súlade so zákonom je aj za účinnosti SSP iným zásahom verejnej správy, keď vyššie citované ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) SSP pod iný zásah výslovne zahŕňa aj postup orgánu verejnej správy pri kontrole alebo inšpekcii. Daňová kontrola je systematicky zaradená v daňovom poriadku v prvej hlave tohto zákona, ktorý upravuje prípravu daňového konania. Nejde o administratívne konanie v pravom slova zmysle, ale o uplatnenie kontrolnej činnosti daňových úradov postupom podľa § 44 a nasledujúcich daňového poriadku, pričom takýto postup predstavuje procesný prostriedok určený k zisťovania a preverovaniu skutočností rozhodujúcich pre určenie dane. Pokiaľ ide o daňovú kontrolu, tak správny súd poukazuje aj na závery vyslovené v tomto ohľade Nejvyšším správním soudem (ďalej len NSS) v rozhodnutí č.j.2Afs/144/2004-110 zo dňa 31.08.2016, ktoré bolo publikované pod č. 735/2006 Sb. NSS, v zmysle ktorých môže vykonávanie daňovej kontroly predstavovať nezákonný zásah vo svojom celku, za situácie keď dôjde k nezákonnému zásahu už samotným začatím daňovej kontroly, ktorá sa dotkne slobodnej sféry jednotlivca. Príkladom môže byť nesplnenie podmienok pre jej realizáciu, bezdôvodné opakovanie daňovej kontroly a podobne. Od týchto príkladov je však podľa NSS potrebné odlíšiť zákonnú daňovú kontrolu, v ktorej priebehu dôjde k nezákonnému postupu (úkonu) zo strany pracovníka správcu dane. Nie každá nezákonnosť pri vykonávaní daňovej kontroly teda podľa Nejvyššího správního soudu predstavuje nezákonný zásah. Z uvedeného vyplýva, že pri obdobnej právnej úprave platnej v Českej republiky bolo judikované, že nie každá nezákonnosť v rámci daňovej kontroly sama o sebe predstavuje taký zásah orgánu verejnej správy, pri ktorom je možné domáhať sa súdnej ochrany v rámci osobitného procesného inštitútu, ktorým je žaloba proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy.

21. V predmetnej právnej veci však nejde o daňovú kontrolu, ale o vyrubovacie konanie, ktoré je v zmysle daňového poriadku osobitným typom daňového konania. Okrem toho, že podľa názoru správneho súdu

nie sú v takomto prípade splnené definičné znaky iného zásahu tak, ako sú stanovené v ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP je potrebné uviesť, že medzi účastníkmi nie sporné, že vyrubovacie konanie začalo v súlade so zákonom. Je tiež zrejmé, že v súčasnosti sa toto konanie vykonáva v dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý ako odvolací orgán zmenil rozhodnutie tunajšieho súdu a zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ako aj správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie. Konanie je teda vedené v tomto ohľade v súlade so zákonom. To k akému výsledku vedie, resp. či bude zavŕšené vydaním rozhodnutia v neprospech žalobcu, nie je vecou, ktorá by sa mala riešiť postupom podľa § 252 a nasl. SSP.

22. V závere správny uvádza, že ak žalobca poukazoval na test proporcionality, ktorý používa Ústavný súd Slovenskej republiky, čo dokumentoval nálezom č. II.ÚS 152/08-52 zo dňa 15.12.2009, tak uvedený postup je používaný spravidla pri strete práv v súkromnoprávnych veciach, ako je tá, riešená v predloženom náleze. Okrem toho pre vyrubovacie konanie (na rozdiel od daňovej kontroly) nie je zákonom stanovená maximálna doba trvania a zákona počíta s tým, že správne orgány môžu o veci rozhodovať aj opakovane, a to práve v dôsledku zrušenia ich rozhodnutí či už v samotnom administratívnom konaní alebo v rámci súdneho prieskumu.

23. S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k jednoznačnému záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol podľa § 261 SSP tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

24. V konaní úspešnému žalovanému správny súd náhradu trov konania podľa § 168 SSP nepriznal keď žalovaný ju ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).