Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-12-2017.pdf
PDF · 106.59 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu TETRA INSOLVENCY, k.s., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, zastúpeného Advokátskou kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104325900/2016 zo dňa 18.11.2016, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 104121147/2016 zo dňa 18.10.2016 podľa § 156 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu TETRA INSOLVENCY, k.s., Kuzmányho 29, 040 01 Košice - m. č. Staré Mesto - správca v konkurznom konaní úpadcu Metal Servis Centrum, spoločnosť s ručením obmedzeným v likvidácii, DIČ: 2020048382, IČO: 36 209 333, Kukučínova 14, 040 01 Košice - m. č. Juh, úrok z omeškania v sume 76 644,60 eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného platobným výmerom správcu dane č. 698/230/28/11/Poto zo dňa 03.01.2011 za zdaňovacie obdobie marec 2008 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Daňového úradu Košice je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
2. V odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice žalobca navrhol, aby druhostupňový orgán rozhodujúci o odvolaní v predmetnej daňovej veci rozhodnutie napadnuté odvolaním ako nedôvodné zrušil. Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice korešpondujú so žalobnými námietkami a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 104325900/2016 zo dňa 18.11.2016 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe dani (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 104121147/2016 zo dňa 18.10.2016, ktorým bol podľa § 156 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe dani (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený úrok z omeškania za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného platobným výmerom č. 698/230/28/11/Poto zo dňa 03.01.2011 za zdaňovacie obdobie marec 2008 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške v sume 76 644,60 eur, daňovému subjektu TETRA INSOLVENCY, k.s., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, správca v konkurznom konaní úpadcu Metal Servis Centrum, spoločnosť s ručením obmedzeným v likvidácii, Kukučínova 14, 040 01 Košice, IČO: 36 209 333, DIČ: 2020048382, potvrdil.
4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) a uviedol, že v zákonom stanovenej lehote žalobca sa elektronickým podaním č. 612841990/2016 zo dňa 08.11.2016 odvolal proti rozhodnutiu správcu dane č. 104121147/2016 zo dňa 18.10.2016. Poukázal na to, že daňový subjekt v II. časti podaného odvolania cituje príslušné ustanovenia Daňového poriadku a uvádza, že obchodná spoločnosť TETRA INSOLVENCY, k.s. vykonáva v uvedenom prípade činnosť správcu v konkurznom konaní, nie je účastníkom daňového konania, resp. daňovým subjektom v zmysle Daňového poriadku, ani zdaniteľnou osobou podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení, a tak mu nie je možné ukladať povinnosti rozhodnutím. Rozhodnutie správcu dane má podľa názoru daňového subjektu závažné vady, v dôsledku ktorých by nemalo mať žiadne právne účinky, nakoľko sa jedná o ničotný právny akt, resp. paakt, keďže bolo vydané inej osobe ako účastníkovi konania a takéto rozhodnutie nemôže byť schopné vyvolať právne účinky. Daňový subjekt v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Nejvyššího správního soudu zo dňa 22.07.2005, sp. zn. 6A/76/2001, ktorý sa týka ničotnosti a neplatnosti právneho aktu.
5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že daňový subjekt v podanom riadnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008 uplatnil nadmerný odpočet v sume 733 570,- Sk (24 350,06 eur). Správca dane na základe určenia dane podľa pomôcok určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty platobným výmerom Daňového úradu Košice IV č. 698/ 230/28/11/Poto zo dňa 03.01.2011 rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008 v sume 127 741,18 eur, ktorý bol povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti platobného výmeru (právoplatný dňa 26.01.2011), t.j. do 10.02.2011.
6. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vyrubil daňovému subjektu rozhodnutiami č. 103223269/2016 zo dňa 26.05.2016 a č. 103223127/2016 zo dňa 26.05.2016 úroky z omeškania zo súm, ktoré tvorili iba časť z nezaplateného rozdielu dane. Na základe odvolania voči predmetným rozhodnutiam Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutia správcu dane zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní správca dane vyrubil úrok z omeškania jedným rozhodnutím č. 104121147/2016 zo dňa 18.10.2016 v sume 76.644,60 eur. Dôvodom vyrubenia úroku z omeškania bola skutočnosť, že daňový subjekt neuhradil v lehote splatnosti správcom dane určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008 v sume 127.741,18 eur. Poukázal na to, že výpočet úroku je uvedený v tabuľke odôvodnenia rozhodnutia za štyri roky omeškania s platbou.
7. Žalovaný konštatoval, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu vzniku daňového nedoplatku, t.j. ku dňu 11.02.2011, predstavovala 1,00 %. Vzhľadom k tomu, že štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15 %, bola pri výpočte úroku z omeškania použitá ročná úroková sadzba 15 %. Žalovaný poukázal na to, že nesplnenie povinnosti daňového subjektu včas alebo v správnej výške platiť peňažné záväzky vo vzťahu k správcovi dane je sankcionované úrokom z omeškania, ktorý je upravený v ustanoveniach § 156 Daňového poriadku.
8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval § 156 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 8 písm. a/, § 165 ods. 2, § 159, § 158 ods. 1, § 3 ods. 1, § 64 ods. 1, 2 Daňového poriadku a uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že platobným výmerom č. 698/230/28/11/Poto zo dňa 03.01.2011 určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008 v sume 127.741,18 eur, nebol daňovým subjektom uhradený v ustanovenej výške a v ustanovenej lehote, čo nepopiera ani daňový subjekt v podanom odvolaní, a preto vyrubenie úroku z omeškania bolo oprávnené a v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku.
9. Žalovaný ďalej poukázal na to, že ukladanie sankcií je daňovým konaním a je upravené v § 154 až § 157 Daňového poriadku, pričom podľa § 158 ods. 5 Daňového poriadku po vyhlásení konkurzu správca dane postupuje podľa osobitného predpisu - podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedol, že podľa ustanovenia § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov sa daňové konanie neprerušuje, preto bolo povinnosťou správcu dane za nezaplatenie určeného rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008 vyrubiť úrok z omeškania.
10. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že z predloženého spisového materiálu zistil, že úrok z omeškania bol vyrubený v čase od vyhlásenia konkurzu, kedy v zmysle
ustanovenia § 159 Daňového poriadku pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. Z uvedeného dôvodu bol postup správcu dane pri vyrubení úroku z omeškania za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, ako aj s príslušnými ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, a tak odvolaním napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za ničotný právny akt.
11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 104325900/2016 zo dňa 18.11.2016, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 104121147/2016 zo dňa 18.10.2016.
12. V podanej žalobe žalobca citoval § 159, § 3 ods. 1, 2, 9, 10, § 59 ods. 1, § 64 ods. 1, § 64 ods. 2 písm. b/, ods. 3, 4, 5, § 158 ods. 5 Daňového poriadku, § 100 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z. z., § 5 ods. 1, 4, § 27 ods. 1, § 131 SSP a uviedol, že žalobca počas svojej doterajšej histórie nikdy nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty a v konkurznej veci úpadcu: Metal Servis Centrum, spoločnosť s ručením obmedzeným v konkurze, so sídlom Kukučínova 14, 040 01 Košice, vykonáva činnosť správcu v konkurze podľa ustanovení § 1 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13. Z vyššie uvedeného považoval žalobca za zrejmé, že v predmetných daňových veciach nie je účastníkom daňového konania, resp. daňovým subjektom v zmysle DP ani zdaniteľnou osobou podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení, a tak mu nie je možné v týchto daňových veciach rozhodnutím ukladať povinnosti.
14. Žalobca poukázal na to, že orgán verejnej správy v odôvodneniach svojich rozhodnutí interpretuje právne predpisy zjavne contra legem, ktoré je neprípustné, resp. zneužívajúcim výkonom práva, ktorý nepožíva právnu ochranu. Záver orgánu verejnej správy o tom, že z ustanovenia § 159 Daňového poriadku vyplýva zámena v osobe účastníka daňového konania ku dňu vyhlásenia konkurzu je podľa názoru žalobcu v totálnom rozpore nielen s právnym, ale logickým uvažovaním.
15. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že podľa ustanovení § 47 ods. 2 ZKR sa daňové konanie síce neprerušuje, avšak vyššie uvedené rozhodnutia majú charakter osobitných sankčných rozhodnutí, resp. rozhodnutí vydaných v osobitných sankčných konaniach, ktoré by mali smerovať voči daňovému subjektu - úpadcovi (dlžníkovi) a nie voči žalobcovi ako správcovi úpadcu, no mimozmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, podľa ustanovení § 100 ods. 2 písm. c/ ZKR z uspokojenia v konkurze vylúčené. Orgán verejnej správy svojim konaním tak ultra vires zasahuje do riadneho fungovania žalobcu ako správcu úpadcu v konkurze, ktorý musí podstatnú časť svojho pracovného času a kapacít venovať ochrane svojich práv a právom chránených záujmov, namiesto riadneho výkonu správcovskej činnosti.
16. Podľa právneho názoru žalobcu rozhodnutia orgánu verejnej správy - správcu dane v týchto veciach majú také závažné vady, v dôsledku ktorých by nemali mať žiadne právne účinky, nakoľko sa jedná o ničotné právne akty, resp. paakty, keďže boli vydané inej osobe ako účastníkovi konania a takéto rozhodnutia nemôžu byť schopné vyvolať právne účinky a v tomto smere poukázal na rozsudok Nejvyššího správního soudu zo dňa 22.07.2005, sp. zn.: 6A/76/2001.
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23.03.2017 k žalobným dôvodom uviedol, že žalobné námietky sú takmer totožné, ako tie, ktoré žalobca uviedol v odvolaní voči rozhodnutiu o vyrubení úroku z omeškania, s ktorými sa žalovaný riadne vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Nad rámec tohto odôvodnenia žalovaný k žalobným námietkam uviedol, že v zmysle § 159 Daňového poriadku, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. Správca v konkurznom konaní preberá v tomto období práva a povinnosti daňového subjektu upravené v Daňovom poriadku a osobitných právnych predpisoch (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Nakoľko úrok z omeškania bol správcom dane vyrubený po vyhlásení konkurzu, správca dane uviedol vo výroku rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania správcu v konkurznom konaní (TETRA INSOLVENCY, k.s.), ktorý za daňový subjekt (Metal Servis Centrum spoločnosť s ručením obmedzeným v likvidácii) koná v období od vyhlásenia konkurzu.
18. Žalovaný poukázal na to, že na vznik povinnosti správcu dane vyrubiť úrok z omeškania v zmysle § 156 ods. 1 Daňového poriadku nemá vplyv možnosť uspokojenia alebo vylúčenia tejto sankcie z uspokojenia v konkurze podľa § 100 ods. 2 písm. c/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, ani trestné konanie. Vyhlásenie konkurzu teda nemá vplyv na prebiehajúce daňové konanie.
19. V písomnom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia § 2 písm. b/ Daňového poriadku, sa daňou okrem iného rozumie aj úrok z omeškania. V zmysle § 2 písm. c/ Daňového poriadku sa daňovým konaním rozumie konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil žalovaný rozhodnutie správcu dane, ktorý v rámci daňového konania uložil sankciu (úrok z omeškania) daňovému subjektu (úpadcovi) a svoje rozhodnutie doručil správcovi v konkurznom konaní konajúcemu za daňový subjekt (úpadcu). Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol.
20. Písomné vyjadrenie žalovaného bolo súdom doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 20.04.2018 s výzvou, že sa k uvedenému vyjadreniu môže v súlade s § 106 ods. 1 SSP vyjadriť v lehote 15 dní od doručenia výzvy, pričom žalobca k uvedenému vyjadreniu žalovaného nezaujal žiadne stanovisko.
21. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
22. Na pojednávaní správneho súdu dňa 17.10.2018 sa právny zástupca žalobcu a zástupca žalovaného nezúčastnili. Zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť podaním doručeným súdu dňa 11.10.2018 z dôvodu hospodárnosti konania a efektívnosti, s tým, že súhlasí, aby správny súd konal v jeho neprítomnosti a žalovaný ospravedlnil neprítomnosť podaním doručeným dňa 15.10.2018, v ktorom vyslovil súhlas s konaním v neprítomnosti ich zástupcu, jeho neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil dlhodobo plánovanými pracovnými aktivitami poverených pracovníkov žalovaného. Vzhľadom na takto ospravedlnenú neúčasť účastníkov, resp. ich zástupcov správny súd konal podľa § 114 SSP v ich neprítomnosti a za daného procesnoprávneho stavu aplikoval postup podľa § 137 ods. 3 Správneho súdneho poriadku (druhá veta), podľa ktorého ak sú pri vyhlasovaní rozsudku prítomní iba sudcovia a zapisovateľ, rozsudok správny súd vyhlási vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní; deň vyhlásenia sa poznamená na písomnom vyhotovení.
23. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného č. 104325900/2016 zo dňa 18.11.2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 104121147/2016 zo dňa 18.10.2016, ktorým bol žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) vyrubený úrok z omeškania za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného platobným výmerom č. 698/230/28/11/Poto zo dňa 03.01.2011 za zdaňovacie obdobie marec 2008 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške v sume 76.644,60 eur. Daňové orgány vyrubili úrok z omeškania žalobcovi, ktorý je správcom konkurznej podstaty úpadcu Metal Servis Centrum, spoločnosť s ručením obmedzeným v likvidácii, na ktorého bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Košice I č. j. 31K/36/2015 zo dňa 25.11.2015.
24. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, keď vyrubili úrok z omeškania správcovi konkurznej podstaty v čase po vyhlásení konkurzu na úpadcu.
25. Podľa § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.
26.Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť
preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.
27.Podľa § 158 ods. 5 Daňového poriadku, po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. (toto ustanovenie odkazuje v poznámke pod čiarou na zákon o konkurze a reštrukturalizácii)
28. Podľa § 159 Daňového poriadku, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom.
29. Podľa § 47 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov.
30. Podľa § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom, alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
31. Ustanovenie § 158 ods. 5 Daňového poriadku nie je možné vykladať tak, že Daňový poriadok prestáva pre daňový subjekt v konkurze platiť. Daňový poriadok sa uplatňuje, ale v spojení s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácií vzťahujúcimi sa na daňové konanie. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, na ktorého aplikáciu v čase po vyhlásení konkurzu na daňový subjekt odkazuje ustanovenie § 158 ods. 5 Daňového poriadku, nevylučuje aplikáciu Daňového poriadku, obsahuje len niektoré kogentné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na postup v daňovom konaní v čase prebiehajúceho konkurzu.
32. V ustanovení § 159 Daňového poriadku sa uvádza, že počas konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní a v tom čase sa naňho vzťahujú ustanovenia Daňového poriadku a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že aj v čase, keď je daňový subjekt v konkurze, platí preňho Daňový poriadok. Daňový poriadok sa uplatňuje aj v čase trvania konkurzného konania, avšak v daňovom konaní už v mene daňového subjektu koná správca v konkurznom konaní.
33. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vo vzťahu k daňovému konaniu obsahuje úpravu, že začaté daňové konania sa neprerušujú (§ 47 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii) a rovnako možno po vyhlásení konkurzu začať i nové daňové konania, a to z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca (§ 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
34. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vyslovene pripúšťa možnosť po vyhlásení konkurzu začať daňové konanie voči správcovi konkurznej podstaty, pričom v tejto súvislosti nevylučuje aplikáciu žiadnych ustanovení Daňového poriadku. Z § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku jednoznačne
vyplýva, že správca dane je povinný vyrubiť daňovému subjektu, ktorý nezaplatí v ustanovenej lehote daň, úrok z omeškania.
35. Námietka, že daňové pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, sú vylúčené z uspokojenia pohľadávok, nemá súvis s rozhodnutím žalovaného, ktorý si splnil zákonnú povinnosť a vyrubil úrok z omeškania, tak ako mu to ukladal Daňový poriadok. Zaoberať sa otázkou, či daňové pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, sú alebo nie sú vylúčené z uspokojenia pohľadávok, neprináleží ani daňovým orgánom v priebehu daňového konania ani správnemu súdu pri prieskume rozhodnutia vydaného v daňovom konaní. Vo vyššie uvedenom smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/19/2014 zo dňa 17.02.2016.
36. Správny súd je toho názoru, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi v zmysle § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku vyrubil úrok z omeškania, ktorý je sankciou za nezaplatenie dane v stanovenej lehote a výške určenej v rozhodnutí.
37. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom, ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
39. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.