Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Ek/201/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej W. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F. Q. XXX, právne zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti povinnému POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Matejom Kršiakom, so sídlom exekútorského úradu čsl. Tankistov 212, 841 06 Bratislava, pod sp. zn. 308EX 58/18, o vymoženie 144,70,-EUR, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/201/2017 zo dňa 13. júla 2018, takto

rozhodol:

Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/201/2017 zo dňa 13. júla 2018 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávnenej, doručeného súdu dňa 13.11.2017 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13C/64/2016-125, zo dňa 30.8.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.9.2017 a vykonateľnosť dňa 26.9.2017 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 63Ek/201/2017 dňa 23.1.2018 súdneho exekútora JUDr. Mateja Kršiaka, so sídlom exekútorského úradu čsl. Tankistov 212, 841 06 Bratislava. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 30.1.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. V priebehu konania a to dňa 15.6.2018 predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 28.3.2018, ktorý mu bol doručený dňa 4.4.2018, spolu s vyjadrením oprávnenej k tomuto návrhu zo dňa 20.4.2018, ktorý mu bol doručený dňa 25.4.2018.

4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 28.3.2018, odôvodnil skutočnosťou, že s povinným dňa 16.5.2014 uzatvoril zmluvu o úvere č. 304603656 na základe, ktorej mu bol poskytol úver vo výške 400,-EUR, ktorý sa mu zaviazal povinný uhradiť spolu s poplatkom vo výške 356,-EUR, teda mu mal uhradiť sumu v celkovej výške 756,-EUR. Ku dňu 20.3.2018 eviduje na uvedenom úvere povinný nedoplatok na istinu vo výške 159,23,-EUR, ktorý si vysporiadal jednostranným započítaním v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka, nakoľko sú splnené všetky zákonné predpoklady započítania v zmysle uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ak by prípadne bola vznesená námietka premlčania, povinný uviedol, že v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie §112 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. V súlade s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Pohľadávka, ktorú si povinný započítal voči oprávnenému, bola povinnému priznaná rozsudkom

Okresného súdu Prievidza sp.zn. 14C/65/2016-113, zo dňa 29.9.2017, čím je podmienka stanovená v §61e Exekučného poriadku na započítanie pohľadávky v exekučnom konaní splnená. Na základe vyššie uvedeného povinný žiada exekučný súd aby návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel a exekučné konanie zastavil. Povinný ako prílohu k návrhu na zastavenie exekúcie priložil Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 20.3.2018.

5. Oprávnená sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu dňa 20.4.2018. Návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný, pretože nenastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku tak ako to uvádza povinný. Uviedla, že povinný sa celkom nesprávne odvoláva a poukazuje na započítanie pohľadávok, pretože rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn. 14C/65/2016-113 nie je doposiaľ spôsobilým exekučným titulom (nenadobudol vykonateľnosť), keďže oprávnená voči nemu podala odvolanie. Oprávnená nemá ani vedomosť o tom, že by mal povinný voči nej nejakú pohľadávku. Keďže povinný nemá voči nej pohľadávku, ktorá by vyplývala z exekučného titulu, nie je možné na započítanie pohľadávok povinného v exekučnom konaní prihliadať. Neexistuje tak, dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia vedená voči povinnému zastavená.

6. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 63Ek/201/2017 zo dňa 13.7.2018, po preskúmaní veci, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko nezistil žiadny zo zákonných dôvodov, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na skutočnosť, že vo vykonávacom konaní exekučný súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pričom len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté v konaní v ktorom bol exekučný titul vydaný. K započítaniu vzájomných pohľadávok vyšší súdny úradník najskôr poukázal na podstatu započítacieho prejavu a uviedol, že v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka, započítame je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Ďalej uviedol, že pohľadávka povinného sa stala splatnou dňa 19.6.2014. Premlčanie danej pohľadávky v zmysle § 101 nastalo dňa 19.6.2017. tzn., že nasledujúci deň 20.6.2017, sa pohľadávka povinného stala nespôsobilou na započítanie. Keďže k stretu pohľadávok došlo až dňa 22.9.2017, t. j. v čase keď pohľadávka povinného už nebola spôsobilá na započítanie, nemohlo dôjsť k platnému započítaniu na základe jednostranného právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené, mal vyšší súdny úradník za preukázané, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mohol súd o jeho návrhu na zastavenie exekúcie vyhovieť a zamietol ho.

7. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 13.7.2018, podal povinný sťažnosť dňa 27.7.2018 (podaním na poštovú prepravu), teda v zákonom stanovenej lehote. Oprávnený si uznesenie vyššieho súdneho úradníka prevzal taktiež dňa 13.7.2018.

8. Povinný podanú sťažnosť odôvodnil tým, že súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu započítania nespôsobilej pohľadávky pričom poukázal na premlčanie pohľadávky povinného, ktoré podľa názoru súdu nastalo dňa 20.6.2017, s čím sa povinný nestotožňuje a poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 112 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Povinný si uplatnil svoj nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere na Okresnom súde Prievidza, čím došlo v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka k spočívaniu premlčacej doby. Tvrdenie súdu o premlčaní pohľadávky povinného z uvedeného dôvodu nie je správne a povinný poukazuje, že súd sa danou skutočnosťou v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal. Povinný je toho názoru, že v čase započítania pohľadávok jednostranným právnym úkonom nebola pohľadávka povinného premlčaná a z toho dôvodu došlo k zániku vymáhanej pohľadávky oprávneného v celom rozsahu. Preto navrhuje, aby súd rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušil alebo zmenil.

9. Oprávnená sa k podanej sťažnosti vyjadrila, na výzvu súdu zo dňa 31.8.2018, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 22.9.2018. K tvrdeniam povinného uviedla, že zdôrazňuje, že na započítanie pohľadávky po začatí exekúcie možno prihliadnuť len v prípade existencie exekučného titulu, pričom ak sa povinný odvoláva na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14C/65/2016-113, toto nie je exekučným titulom. Povinný tiež celkom nesprávne poukazuje na plynutie

premlčacej doby a mýli si základné a vykonávacie súdne konanie. So závermi súdu oprávnená súhlasí a navrhuje sťažnosť povinného zamietnuť.

10. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

11. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

13. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

15. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka a konštatuje, že podaná sťažnosť povinného je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

16. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

17. V zmysle § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

18. V zmysle § 61k ods.1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bo zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

19. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 14. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného, k sťažnosti povinného konštatuje, že povinný ani v rámci podanej sťažnosti nepreukázal existenciu žiadneho dôvodu, ktorý by v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku mohol byť podkladom pre zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník správne poukázal na hmotnoprávnu úpravu započítania vzájomných pohľadávok upravenú v ustanovení § 580 Občianskeho zákonníka. Je však potrebné zdôrazniť, že na započítanie vzájomných pohľadávok v exekučnom konaní je potrebné aplikovať okrem uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka, predovšetkým ustanovenie § 61e Exekučného poriadku. K uvedenému možno uviesť, že zatiaľ čo právna úprava Exekučného poriadku účinná do 31.3.2017 nevylučovala započítanie vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného kedykoľvek v priebehu exekúcie, (čo často viedlo k zneužívaniu inštitútu započítania pohľadávok započítavaním sporných a nejudikovaných pohľadávok za účelom spôsobovania prieťahov v exekučnom konaní), zákonom č. 125/2016 Z.z., ktorým sa novelizoval Exekučný poriadok, účinným od 1.4.2017, bola do Exekučného poriadku zavedená nová úprava jednostranného započítania vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného, ktorá obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len pohľadávky priznané povinnému exekučným titulom, t.j. na judikované vzájomné pohľadávky povinného voči oprávnenému.

20. Sudca konštatuje, že po preskúmaní dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise, je v posudzovanom prípade zrejmé, že povinný si voči oprávnenej započítaval po začatí exekúcie pohľadávku, ktorá nie je priznaná exekučným titulom v súlade s § 45 Exekučného poriadku, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu voči oprávnenej tak, ako je to ustanovené v § 61e Exekučného poriadku. Povinný nedisponuje exekučným titulom voči oprávnenej. Súd preto na jednostranné započítanie pohľadávky povinného, ktorá nie je preukázaná exekučným titulom, voči pohľadávke oprávnenej vyplývajúcej z predloženého exekučného titulu, neprihliadol. Započítací prejav povinného voči oprávnenej nie je po začatí exekúcie právne významný a k započítaniu ani k zániku vymáhanej pohľadávky tak, ako to tvrdil povinný, nedošlo. Nie je preto daný dôvod na zastavenie exekúcie.

21. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

22. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.