Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/723/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený spoločnosťou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, v mene ktorej koná konateľ a advokát: Mgr. Zuzana Bollová, zastúpený JUDr. Tibor Nagy, AK so sídlom Nové Zámky, Kukučínova 8, proti žalovanej: S.I. E., V.. XX. XX. XXXX, B. P. B., I. C. XXX/XX, o zaplatenie 314,97 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e v časti istiny v sume 314,97 Eur.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresný súd Levice ( ďalej len „okresný súd“, alebo „súd“) dňa 24. 11. 2015 žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú plnením istiny v sume 339,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 339,97 Eur od 03. 06. 2014 do zaplatenia titulom neuhradených faktúr za poskytnuté služby verejnej komunikácie v sume 165,97 Eur a titulom nároku na náhradu škody v sume 174,00 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. O žalobe súd rozhodol pôvodne platobným rozkazom č. k. 15 C/723/2015 -50 zo dňa 05. 01. 2016, voči ktorému podala žalovaná odpor v zákonom stanovenej lehote. Odpor bol podaný ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy O. s. p., z ktorého dôvodu došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona. Žalovaná nesúhlasila tak s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy 339,97 Eur od 03. 06. 2014 do zaplatenia, ako aj mala zato, že istina a úroky nie sú správne vypočítané. Poukázala na to, že od septembra 2015 spláca žalobcovi pravidelne sumu 5,00 Eur mesačne, o čom predložila aj výpis splátok a úhrad. Listinnými dokladmi žalovaná preukázala úhrady vykonané v sume 5,00 Eur, tak ako to uvádzala v odpore a to dňa 22. 09. 2015, dňa 24. 10. 2015, dňa 29. 11. 2015 a dňa 30. 12. 2015. Žalobca následne zobral žalobu späť čo do sumy vykonaných úhrad v sume 25,00 Eur ( vrátane následnej úhrady vykonanej dňa 29. 01. 2016) s tým, že nesúhlas žalovanej s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 03. 06. 2014 považoval za irelevantný, pretože mal zato, že tento bol uplatnený v súlade s príslušnými právnymi predpismi, na ktoré žalobca vo svojom vyjadrení poukázal. Okresný súd Uznesením č. k. 15 C/723/2015 -65 zo dňa 07. 03. 2016 konanie zastavil v časti istiny v sume 25,00 Eur a v časti prislúchajúceho úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 25,00 Eur od 03. 06. 2014 do zaplatenia. Voči rozhodnutiu podala žalovaná odvolanie, pričom poukázala na to, že istina a príslušenstvo nie je správne vypočítaná. Uviedla, že

od doby doručenia uznesenia súdu zo dňa 07. 03. 2016 už splatila ďalšiu časť istiny a príslušenstvo. Uznesením okresného súdu č. k. 15C/723/2015 - 89 zo dňa 03. 10. 2017 súd opravil záhlavie Uznesenia č. k. 15C/723/2015 - 65 zo dňa 07. 03. 2016 v časti označenia súdu, ktorý uznesenie vydal, tak že doplnil, že týmto súdom je Okresný súd Levice. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 10. 2017. O odvolaní žalovanej Krajský súd Nitra rozhodol Uznesením č. k. 8 Co/338/2017 -93 zo dňa 29. 06. 2018 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 08. 2018. Dňa 23. 08. 2018 žalobca zobral žalobu späť čo do sumy 314,97 Eur, teda zostatok celej istiny a zároveň poukázal na to, že v sume 25,00 Eur bola už istina vzatá späť. Žalobca však naďalej zotrval na zaplatení príslušenstva a to úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 314,97 Eur od 03. 06. 2014 do zaplatenia ako aj na náhrade trov konania vo výške 100 %.

3. V danom prípade sa jedná o spor, ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur, pričom sa zároveň jedná aj o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu okresný súd postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“) v spojení s § 297 písm. b) vyhlásil dňa 17. 10. 2018 v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 01. 10. 2018.

4. Podaním doručeným súdu dňa 23. 08. 2018 žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do zostatku istiny v sume 314,97 Eur ( pôvodná istina 339,97 Eur - 25,00 Eur prvé čiastočné späťvzatie žaloby = 314,97 Eur.) V tejto časti na žalobe netrval a konanie žiadal zastaviť. Späťvzatie žaloby bližšie nezdôvodnil.

5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ), žalobca môže vziať žalobu späť. 6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 8. Keďže žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 314,97 Eur, ku ktorému späťvzatiu došlo pred tým, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, okresný súd bez dotazu na žalovanú konanie v tejto časti zastavil. 9. Predmetom konania po čiastočných späťvzatiach zostal len nárok na úrok z omeškaniam, ktorý žalobca žiadal priznať zo sumy 314,97 Eur vo výške 5,25 % ročne od 03. 06. 2014 do zaplatenia. 10. Okresný súd rozhodol o podanej žalobe žalobcu na základe nasledovných listinných dokladov: zmluva o poskytovaní služieb GSM zo dňa 26. 03. 1998, všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb GSM, Dodatok k zmluve poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy 124532 zo dňa 27. 07. 2012, Príloha č. 1 Dodatku k zmluve, Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27. 11. 2013, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27. 11. 2013, zmluva o pripojení zo dňa 15. 07. 2008, pokus o pokonávku zo dňa 19. 05. 2014, faktúra č. 5235450576 na sumu 41,06 Eur s dátumom splatnosti 29. 01. 2014 ( ďalej len „faktúra č. 1“), faktúra č. 5235448187 na sumu 40,43 Eur s dátumom splatnosti 29. 01. 2014 ( ďalej len faktúra č. 2“), faktúra č. 5235355949 na sumu 14,57 Eur s dátumom splatnosti 29. 01. 2014 ( ďalej len „faktúra č. 3“), faktúra č. 5235338174 na sumu 5,00 Eur s dátumom splatnosti 29. 01. 2014 ( ďalej len „faktúra č. 4“), faktúra č. 5239116809 na sumu 14,39 Eur s dátumom splatnosti 01. 03. 2014 ( ďalej len „faktúra č. 5“), faktúra č. 5239209725 na sumu 14,50 Eur s dátumom splatnosti 01. 03. 2014 ( ďalej len „faktúra č. 6“), faktúra č. 5239212363 na sumu 41,68 Eur s dátumom splatnosti 01. 03. 2014 ( ďalej len „faktúra č. 7“), faktúra č. 5242956688 na sumu 0,91 Eur s dátumom splatnosti 29. 03. 2014 ( ďalej len „faktúra č. 8“), faktúra č. 5242865307 na sumu 14,39 Eur s dátumom splatnosti 29. 03. 2014 ( ďalej len „faktúra č. 9“), faktúra č. 5242960448 na sumu 42,61 Eur s dátumom splatnosti 29. 03. 2014 ( ďalej len „faktúra č. 10“), faktúra č. 5242848200 na sumu 5,00 Eur s dátumom splatnosti 29. 03. 2014 ( ďalej len „faktúra č. 11“), faktúra č. 5246735918 na sumu 0,83 Eur s dátumom splatnosti 29. 04. 2014 ( ďalej len „faktúra č. 12“), všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Platobný rozkaz č. k. 15C/723/2015 -50 zo dňa 05. 01. 2016, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 27. 01. 2016, splátka v sume 5,00 Eur dňa 22. 09. 2015, splátka v sume 5,00 Eur dňa 24. 10. 2015, splátka v sume 5,00 Eur dňa 29. 11. 2015, splátka v sume 5,00 Eur dňa 30. 12. 2015, vyjadrenie žalobcu k odporu

a čiastočné späťvzatie žaloby v sume 25,00 Eur s prísl., Uznesenie č. k. 15C/723/2015 -65 zo dňa 07. 03. 2016, ktorým bolo konanie čiastočne zastavené v sume 25,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 25,00 Eur od 03. 06. 2014 do zaplatenia, odvolanie voči uzneseniu č. k. 15C/723/2015 -65, opravné uznesenie č. k. 15C/723/2015 -89, Uznesenie krajského súdu Nitra č. k. 8Co/338/2017 -93 zo dňa 29. 06. 2018, čiastočné späťvzatie žaloby v sume 314,97 Eur a e - mailová komunikácia preukazujúca úhrady žalovanej.

11. Z uvedených listinných dokladov, obsahu žaloby, ako aj obsahu celého spisového materiálu, okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Žalobca uzavrel so žalovanou vyššie uvedené zmluvy spolu s dodatkami, na základe ktorých žalovanej poskytoval telekomunikačné služby, za ktoré žalovanej fakturoval sumy v zmysle faktúr č. 1 -12, ktoré žalovaná neuhradila. Z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby si žalobca uplatňoval pôvodne nárok na plnenie v sume 165,97 Eur s prísl. ( súčet faktúr predložených ako listinné doklady predstavuje sumu 233,97 Eur, z ktorých v sume 10,00 Eur bola pohľadávka odpísaná a žalovaná reagovala na pokus o pokonávku čiastočnou úhradou v sume 58,00 Eur ). Titulom nároku na náhradu škody si žalobca uplatnil nárok vyčíslený v sume 174,00 Eur a to za odpredaný mobilný telefón V. A. v sume 31,00 Eur a Y. R. X C. E. X.X X H. v sume 143,00 Eur. Zo žaloby vyplýva, že predajná cena za uvedený MT bola 125,00 Eur, akciová cena 1,00 Eur, teda žalobca poskytol žalovanej zľavu v sume 124,00 Eur a titulom nároku na škodu si uplatňuje sumu 31,00 Eur. V prípade ceny Y. R. X C. E. X.X X H. bola predajná cena 195,00 Eur, akciová cena 39,00 Eur, poskytnutá zľava 156,00 Eur, z ktorej si žalobca titulom nároku na škodu uplatňuje sumu 143,00 Eur. Ako je uvedené vyššie, žalobca postupne zobral žalobu čo do istiny v celom rozsahu späť, pričom späťvzatie žaloby v sume 25,00 Eur zdôvodnil čiastočnými úhradami vykonanými zo strany žalovanej v priebehu konania, na ktoré poukazovala aj samotná žalovaná v odpore. Späťvzatie zostatku istiny v sume 314,97 Eur žalobca bližšie nezdôvodnil. Z pripojeného listinného dokladu - e - mailová komunikácia medzi žalobcom a právnym zástupcom vyplýva, že žalovaná okrem úhrad v sume 25,00 Eur v priebehu konania vykonala aj ďalšie úhrady a to dňa 26. 02. 2016 - 5,00 Eur, 31. 03. 2016 - 5,00 Eur, 04. 05. 2016 - 5,00 Eur, 01. 06. 2016 - 5,00 Eur, 11. 07. 2016 - 5,00 Eur, 31. 08. 2016 -5,00 Eur, 30. 09. 2016 - 5,00 Eur, 31. 10. 2016 - 5,00 Eur, 01. 12. 2016 - 5,00 Eur, 30. 12. 2016 - 5,00 Eur, 31. 01. 2017 - 18,66 Eur, 06. 03. 2017 -10,00 Eur, 03. 04. 2017

- 10,00 Eur, 28. 04. 2017 - 10,00 Eur, 30. 05. 2017 - 10,00 Eur, 26. 06. 2017 - 10,00 Eur, 31. 07. 2017

- 10,00 Eur, 28. 08. 2017 - 10,00 Eur, 27. 09. 2017 - 10,00 Eur, 25. 10. 2017 - 10,00 Eur, 27. 11. 2017

- 10,00 Eur, 29. 12. 2017 -10,00 Eur, 29. 01. 2018 - 10,00 Eur, 26. 02. 2018 - 10,00 Eur, 29. 03. 2018 - 10,00 Eur, 25. 04. 2018 -10,00 Eur, 24. 05. 2018 -10,00 Eur, 25. 06. 2018 -10,00 Eur a 30. 07. 2018 - 10,00 Eur. Postupnými splátkami žalovaná spolu uhradila sumu 273,66 Eur. Aj napriek tomu, že nebola uhradená celá istina, žalobca zobral žalobu čo do zostatku istiny v celom rozsahu späť, ako vyplýva z e - mailovej komunikácie v sume zostatku nároku na uplatnenú škodu, ktorý vyčíslil v sume 71,31 Eur ( správny zostatok neuhradenej istiny je v sume 66,31 Eur: 339,97 Eur - 273,66 Eur ) žalobca na žalobe netrvá. Pokusom o pokonávku zo dňa 19. 05. 2014 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy, ktorú vyčíslil v sume 472,97 Eur a žiadal o vykonanie úhrady najneskôr do 02. 06. 2014. Žalobca si preto uplatnil nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uvedenom dni, t. j. od 03. 06. 2014.

12. Po ďalšom čiastočnom späťvzatí žaloby, žalobca zotrval na žalobe v časti príslušenstva, ktoré žiadal priznať už len zo zostatku istiny v sume 314,97 Eur vo výške 5,25 % ročne od 03. 06. 2014 do zaplatenia, teda zo sumy, ktorá je tvorená jednak zostatkom neuhradených faktúr ako aj z nároku na náhradu škody v sume 174,00 Eur.

13. Podľa § 43 ods. 1 písmena a) Zákona č. 351/2011 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmlúv a dodatkov, O elektronických komunikáciách ( ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 14. Podľa § 43 ods. 12 písmena b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženej faktúry.

15. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať Všeobecné podmienky a Cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb

prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

16. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenie zmlúv a dodatkov (ďalej len , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Predmetom žaloby je len nárok na úrok z omeškania zo zostatku istiny, ktorý žalobca uplatňuje odo dňa nasledujúceho po dni, ako mala žalovaná plniť v zmysle výzvy. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalovaná ešte pred podaním žaloby plnila v splátkach, na čo žalobca pri podaní žaloby neprihliadol a žiadal priznať aj sumu, ktorá bola už uhradená splátkami ( žaloba bola podaná na súd dňa 24. 11. 2015, pričom žalovaná uhradila splátky v sume po 5,00 Eur dňa 23. 09. 2015 ako aj dňa 26. 10. 2015). Následne uhradila ďalšie splátky dňa 30. 11. 2015, 31. 12. 2015 a 29. 01. 2016, z ktorého dôvodu žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 25,00 Eur s prísl. Po uvedenom späťvzatí zostala istina len v sume 314,97 Eur, ktorú následne žalobca zobral späť v celom rozsahu, s prihliadnutím na ďalšie úhrady vykonané zo strany žalovanej a na zostatku nároku na náhradu škody netrval. Žalobca však zotrval na priznaní nároku na úrok z omeškania z celej sumy 314,97 Eur.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Z listinných dokladov vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojho záväzku práve dňa 03. 06. 2014, keďže neplnila na základe žalobcom vystavených faktúr a ani po vyzve žalobcu, kde jej žalobca stanovil novú lehotu na plnenie do 02. 06. 2014. Žalobca si preto správne uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 %, pretože ku dňu omeškania - 03. 06. 2014 bola základná sadzba ECB - 0,25 zvýšená o 5 percentuálnych bodov, čo predstavuje práve žiadaný úrok z omeškania 5,25 %. Súd sa preto stotožňuje s názorom žalobcu, že uplatnený nárok na úrok z omeškania je v správnej výške a uplatnený v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

21. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalovaná suma pozostávala tak z nároku na úhradu zostatku neuhradených faktúr, ako aj z nároku na náhradu škody. Výzvou zo dňa 14. 08. 2018 súd vyzval právneho zástupcu žalobcu na oznámenie, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovanej, od ktorých si žalobca odvodzuje nárok na uplatnená škodu, ako aj nech oznámi spôsob výpočtu, akým dospel k zostatku nároku na náhradu škodu. Na výzvu súdu však žalobca v tomto smere nereagoval vôbec, právne nezdôvodnil svoj nárok na náhradu škody, ako ani neuviedol, z akého ustanovenia zmluvy si tento nárok uplatnil. Zaslal súdu späťvzatie žaloby čo do celého zostatku istiny. Aj napriek tomu, že žalovaná nevykonala úhrady v celom žalovanom rozsahu, žalobca zobral späť žalobu čo do celého zostatku istiny. Z dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb má súd preukázané, že žalobca odpredal žalovanej MT za cenu 1,00 Eur, ktorého bežná maloobchodná cena bola 125,00 Eur. Podľa bodu 2.5. dodatku ( č. l. 11) účastník je povinný uhradiť podniku pokutu vo výške 124,00 Eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvných povinností do konca doby viazanosti. Ďalej v tomto bode je uvedený spôsob výpočtu zmluvnej pokuty. Aj z ďalšieho dodatku ( č. l. 18-23) vyplýva, že suma rozdielu medzi maloobchodnou cenou a kúpnou cenou, za ktorý bolo zariadenie poskytnuté žalovanej predstavuje zmluvnú pokutu v sume 156,00 Eur ( článok

2.5 dodatku - č. l. 20 ). Z akého zmluvného ustanovenia si uplatňuje žalobca nárok na náhradu škody uplatnenú v sume 143,00 Eur rovnako zo žaloby, ako ani listinných dokladov nevyplýva.

22. Pokiaľ má súd žalobe vyhovieť, žalobný nárok musí byť preukázaný v plnom rozsahu. V časti nároku na náhradu škody však žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal na základe akých zmluvných ustanovení si uplatňuje nárok na náhradu škody, ako ani nereagoval na výzvu súdu, kde nepreukázal, k porušeniu akej zmluvnej povinnosti a kedy došlo na strane žalovanej, od ktorej žalobca odvodzuje nárok na náhradu škody ( v dodatkoch bol dohodnutý len nárok na zmluvné pokuty). Žalobca tiež neuviedol spôsob výpočtu, akým dospel k žalovanej sume v časti nároku na náhradu škody. Dokonca aj bez úplného plnenia zo strany žalovanej, žalobca zobral žalobu späť aj v časti v ktorej nárok na náhradu škody nebol preukázateľne splnený a to bez bližšieho zdôvodnenia. Zároveň však zotrval na nároku na úroku z omeškania z celého zostatku žalovanej istiny, teda aj zo sumy na ktorej sám netrval bez toho, aby bolo zo strany žalovanej uhradená. Nárok na príslušenstvo však vznikne žalobcovi len v prípade opodstatneného a preukázaného nároku na istinu. Keďže žalobca v časti nároku na náhradu škody neuniesol dôkazné bremeno, v tejto časti súd považuje žalobný nárok za nepreukázaný a nedôvodný, z ktorého dôvodu nebolo možné priznať ani nárok na úrok z omeškania. Ako je uvedené vyššie sám žalobca netrval na tomto nároku v celom rozsahu, hoci nebol uhradený, avšak bez bližšieho zdôvodnenia žiadal priznať nárok na úrok z omeškania z celej pôvodne žalovanej sumy z titulu nároku na náhradu škody.

23. Ako vyplýva z listinného dokladu zaslaného spolu so späťvzatím žaloby, žalovaná postupnými úhradami splatila neuhradené faktúry v celom žalovanom rozsahu a to poslednú splátku v sume 2,31 Eur dňa 27. 09. 2014. Splátka bola v sume 10,00 Eur, avšak z tejto sumy na úhradu faktúr bolo potrebné započítať len sumu 2,31 Eur ( 15 x 5,00 Eur + 18,66 Eur + 7 x 10,00 Eur + 2,31 Eur = 165,97 Eur ). Ak súd považuje nárok na istinu za nepreukázaný v celom rozsahu, nie je možné priznať v tejto časti ani nárok na príslušenstvo. Žalobcovi preto vznikol nárok len na príslušenstvo z istiny pozostávajúcej z neuhradených faktúr a to do dňa kedy bola zo strany žalovanej vykonaná posledná úhrada, avšak ani v tomto prípade nie v žalovanom rozsahu, teda z celej sumy 165,97 Eur od 03. 06. 2014 do zaplatenia, ale zo súm zodpovedajúcim postupným úhradám, na ktoré však žalobca v navrhovanom petite neprihliadol. Navyše konanie bolo aj čiastočne zastavené spolu s príslušenstvom zodpovedajúcom úhradám v sume 25,00 Eur.

24. S prihliadnutím na späťvzatie žaloby čo do sumy 25,00 Eur a dátumy vykonaných úhrady, zo sumou zostatku istiny - 140,97 Eur ( opodstatnený nárok na plnenie - 165,97 Eur - 25,00 Eur ) sa žalovaná dostala do omeškania odo dňa nasledujúceho po 29. 01. 2016, kedy bola vykonaná piata úhrada v sume 5,00 Eur. Teda žalobcovi je možné priznať nárok na úroky z omeškania v nasledovnom rozsahu: zo sumy 140,97 Eur od 30. 01. 2016 - 26. 02. 2016 ( 0,56 Eur), zo sumy 135,97 Eur od 27. 02. 2016 - do 31. 03. 2016 (0,66 Eur), zo sumy 130,97 Eur od 01. 04. 2016 - do 04. 05. 2016 ( 0,64 Eur), zo sumy 125,97 Eur od 05. 05. 2016 - do 01. 06. 2016 ( 0,50 Eur), zo sumy 120,97 Eur od 02. 06. 2016 - do 11. 07. 2016 (0,69 Eur), zo sumy 115,97 Eur od 12. 07. 2016 - do 31. 08. 2016 ( 0,85 Eur), zo sumy 110,97 Eur od 01. 09. 2016 - do 30. 09. 2016 (0,47 Eur), zo sumy 105,97 Eur od 01. 10. 2016 - do 31. 10. 2016 ( 0,47 Eur), zo sumy 100,97 Eur od 01. 11. 2016 - do 01. 12. 2016 (0,45 Eur), zo sumy 95,97 Eur od 02. 12. 2016 - do 30. 12. 2016 (0,40 Eur), zo sumy 90,97 Eur od 31. 12. 2016 - do 31. 01. 2017 ( 0,41 Eur), zo sumy 72,31 Eur od 01. 02. 2017 - do 06. 03. 2017 ( 0,35 Eur ), zo sumy 62,31 Eur od 07. 03. 2017 - do 03. 04. 2017 (0,25 Eur ), zo sumy 52,31 Eur od 04. 04. 2017 - do 28. 04. 2017 (0,18 Eur), zo sumy 42,31 Eur od 29. 04. 2017 - do 30. 05. 2017 ( 0,19 Eur), zo sumy 32,31 Eur od 31. 05. 2017 - do 26. 06. 2017 ( 0,12 Eur), zo sumy 22,31 Eur od 27. 06. 2017 - do 31. 07. 2017 (0,11 Eur), zo sumy 12,31 Eur od 01. 08. 2017 - do 28. 08. 2017 (0,04 Eur ), zo sumy 2,31 Eur od 29. 08. 2017 - do 27. 09. 2017 (0,00 Eur). Na úrokoch z omeškania z istiny, z ktorej je možné nárok považovať za dôvodný, by žalovaná mala spolu plniť sumu 7,34 Eur. Ako je uvedené vyššie, žalobca čo do nároku na náhradu škody vyčíslenej v sume 174,00 Eur neuniesol dôkazné bremeno, samotný nárok je potrebné považovať za nedôvodný ( bez ohľadu na to, že žalovaná podľa listinných dokladov dobrovoľne plnila aj v tejto časti), preto v časti nároku na náhradu škody nebolo možné žalobcovi priznať ani nárok na úrok z omeškania.

25. Aj keď bola žaloba vzatá späť v celom rozsahu čo do istiny práve z dôvodu plnenia vykonaného zo strany žalovanej takmer v celom žalovanom rozsahu, teda mohlo by sa mať zato, že žalovaná zapríčinila zastavenie konania, okrem sumy 10,00 Eur, ktorá bola zaplatená ešte pred podaním žaloby, keďže predmetom žaloby zostalo príslušenstvo, súd v prvom rade skúmal dôvodnosť a opodstatnenosť

samotného nároku na istinu, pretože úrok z omeškania je žiadaný takmer z celej istiny. Ako je uvedené vyššie, súd považuje žalobu za dôvodnú len v časti nároku na úradu faktúr, ktorými žalobca fakturoval žalovanej sumy zodpovedajúce zvolenému programu a samotnej spotrebe. Ak vznikol nárok na samotnú istinu, je dôvodný nárok aj na príslušenstvo, avšak len v rozsahu, ako je uvedený v predchádzajúcom odseku, teda s prihliadnutím na čiastkové úhrady. Spolu v časti príslušenstva je opodstatnený nárok na plnenie v sume 7,34 Eur a v prípade, ak by nedošlo k späťvzatiu žaloby, v časti istiny by súd považoval za opodstatnený nárok v sume 155,97 Eur ( titulom neuhradených faktúr uplatnená suma 165,97 Eur, avšak suma 10,00 Eur bola uhradená pred samotným podaním žaloby). Z listinného dokladu nachádzajúceho sa v spise na č. l. 106 vyplýva, že žalovaná postupnými platbami uhradila sumu 273,66 Eur ( 10,00 Eur ešte pred podaním žaloby ), teda uhradila celý nárok na fakturované služby v sume 165,97 Eur, uhradila aj nárok na opodstatnený úrok z omeškania v sume 7,34 Eur, a v sume 100,35 Eur plnila titulom náhrady škody, ktorú si žalobca vyčíslil v sume 174,00 Eur a na ktorom netrval v rozsahu 71,31 Eur, ako to vyplýva z listinného dokladu na č. l. 106. Žalovaná teda v konečnom dôsledku dobrovoľne uhradila takmer celú žalovanú sumu ( po zohľadnení toho, že žalobca na sume 71,31 Eur netrval ). Aj napriek tomu, že žalovaná dobrovoľne plnila aj nárok na náhradu škody, z tejto sumy súd nemohol žalobcovi priznať nárok na úrok z omeškania a to pre dôvody bližšie uvedené v odseku 22 tohto rozsudku.

24. Po ďalšom čiastočnom späťvzatí žaloby zostal predmet sporu len nárok na príslušenstvo zo sumy 314,97 Eur od 03. 06. 2014. S prihliadnutím na opodstatnený nárok, ktorému by súd vyhovel v prípade, ak by žalovaná nevykonávala úhrady, s prihliadnutím na sumy čiastočných úhrad, súd vykonal výpočet úrokov z omeškania z tohto opodstatneného nároku, ktorý bol v sume 7,34 Eur. Ak žalovaná postupne uhradila sumu 273,66 Eur, uhradila tak opodstatnený nárok na plnenie vyplývajúce z faktúr, ako aj v celom rozsahu uhradila nárok na úrok z omeškania tak, ako je vypočítaný v odseku 24 tohto rozsudku. Súd má preukázané, že opodstatnený nárok na príslušenstvo uplatnené touto žalobou, bol v celom rozsahu už uhradený, ako je uvedené vyššie žalovaná dobrovoľne plnila aj nad rámec opodstatneného a preukázaného nároku, súd preto žalobu ( nárok na príslušenstvo zo sumy 314,97 Eur ) v celom rozsahu zamietol. Súd poukazuje zároveň aj na to, že žalobcovi nielenže nevznikol nárok na príslušenstvo z celého zostatku istiny, ako ani mu nevznikol nárok na príslušenstvo odo dňa 03. 06. 2014 s prihliadnutím na vykonané úhrady. Uvedené bolo rovnako dôvodom na zamietnutie žaloby.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V prípade, ak by nedošlo k plneniu zo strany žalovanej, súd by považoval za dôvodný nárok na plnenie v sume 155,97 Eur ( 10,00 Eur bolo uhradených ešte pred podaním žaloby ) + príslušenstvo v sume 7,34 Eur = 163,31 Eur. V časti nároku na náhradu škody v sume 174,00 Eur by súd nárok zamietol, ako aj nárok na príslušenstvo zodpovedajúce uvedenému nároku, súd v konečnom dôsledku týmto rozsudkom aj zamietol. Z uvedeného dôvodu, pri porovnaní úspechu žalobcu a úspechu žalovanej súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože pomer úspechu a neúspechu je porovnateľný. Súd zároveň takéto rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania považuje za spravodlivé s prihliadnutím aj na samotnú žalobu, z ktorej vyplýva, že žalovaná postupne plnila svoj dlh už na základe výzvy žalobcu, kedy uhradila spolu 58,00 Eur. Pohľadávku ďalej splácala, pričom aj napriek uvedenému, žalobca podal na súd žalobu a žiadal priznať plnenie súdnou cestou, hoci žalovaná pravidelne plnila dobrovoľne ( hoci v splátkach ). Pôvodne si žalobca dokonca uplatnil nárok aj vo väčšom rozsahu, aký bol skutočný dlh žalovanej, keďže nezohľadnil splátky spolu v sume 10,00 Eur, ktoré boli uhradené ešte pred podaním samotnej žaloby. Z uvedeného možno konštatovať, že žalobca zapríčinil vznik sporu, pretože aj napriek tomu, že dlh bol splácaný, podal žalobu v ktorej by dokonca nebol úspešný v celom rozsahu pre neunesenie dôkazného bremena, ako ani sám netrval na nároku na náhradu škody v celom rozsahu, hoci tento zo strany žalovanej nebol uhradený. Súd prihliadol aj na to, že žalovanej v konaní nevznikli žiadne trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).