Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/67/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletú: A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov - matky: X. S., nar. XX.X.XXXX, adresa Q. O., C.. Á. A. XX/XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Eva Mészárosová, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203 a otca: M. S., nar. XX.X.XXXX, adresa Q. O., C.. Á. A. XX/XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, zastúpeného advokátom: Mgr. András Marsal, so sídlom Dunajská Streda, Hlavná 5539/2C, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12P/17/2017-191 zo dňa 19.3.2018 - v časti výživného, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného otca na maloletú A. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou maloletú zveril na čas pred rozvodom do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok. Druhou výrokovou vetou otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej A. sumu 90,- Eur mesačne, počnúc dňom 13.3.2017. Napokon treťou výrokovou vetou rozhodol, že dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od13.3.2017 do 13.1.2018 v sume 900,- Eur a otcovi povolil dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 40,- Eur pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s použitím ust. § 36, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine - ďalej len ZoR.

3. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že ide o dieťa vo veku 10 rokov, ktoré navštevuje 5. triedu ZŠ, matka má zvýšené výdavky na jeho starostlivosť v súvislosti s návštevami špeciálneho pedagóga, s tým spojeným doučovaním a s okuliarmi. Keďže v otázke zverenia dieťaťa matke nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo zostať v starostlivosti matky, súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, keďže sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ.

4. Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa daného veku a na schopnosti rodičov. Súd skonštatoval, že otec je v súčasnosti vo väzbe bez pracovného zaradenia, túto situáciu si však privodil sám, pričom v čase pred výkonom si preukázateľne dokázal

zabezpečiť príjem, ktorý podľa daňového priznania za rok 2016 predstavoval minimálne 351,- Eur mesačne, z ktorého príjmu súd pri určení výšky výživného vychádzal. Od 28.3.2017 má otec pozastavené prevádzkovanie živnosti. Matka maloletej bola od 25.12.2016 do 27.6.2017 z dôvodu úrazu práceneschopná, boli jej priznané nemocenské dávky vo výške 1.709,76 Eur (cca 298,- Eur mesačne). Pracovný pomer v Rakúsku ukončila k 14.6.2016 dohodou. Podľa potvrdenia zamestnávateľa mala príjem brutto 1.100,- Eur mesačne, k tomu 13. a 14. plat. Matka od novembra 2017 opäť pracuje na plný pracovný úväzok, v decembri mala príjem 839,- Eur, v januári 826,- Eur a vo februári 890,- Eur. Správca bytového domu eviduje k bytu rodičov za obdobie od marca 2016 nedoplatok na zálohách vo výške 1.763,88 Eur.

5. Prvoinštančný súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať cca 20-25% priemerného čistého mesačného príjmu, s možnosťou rôznych modifíkácií. Súd potom ustálil, že schopnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletej zodpovedá suma 90,- Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť otcovi súd určil spätne od podania návrhu bez určenia mesačnej splatnosti výživného, nakoľko medzičasom došlo k úprave výšky výživného na čas po rozvode manželstva, ktoré rozhodnutie je vykonateľné. Preto vyčíslil výživné pre celé obdobie do právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov jednou sumou. Skonštatoval, že styk vzhľadom na to, že išlo o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností za spätné obdobie, nie je účelné upravovať.

6. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd prvej inštancie odkázal na ust. § 232 ods. 4 a § 52 CMP.

7. Proti tomuto rozsudku, výslovne proti 2., 3., 4. vete výroku, podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie otec maloletej, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov upravujúcich výšku výživného zmenil tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletej A. sumu 27,32 Eur mesačne počnúc dňom 13.3.2017. Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 13.3.2017 do 13.1.2018 v sume 273,20 Eur. Súd otcovi povoľuje dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 30,- Eur pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Ako odvolacie argumenty uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, následkom čoho došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu okolností významných pre rozhodnutie vo veci samej. V úvode poukázal na to, že matka sa domáhala určenia výživného vo výške 400,- Eur mesačne, pričom výšku nevedela zdôvodniť potrebami maloletej a nepreukázala na strane otca príjmy, majetok, ani možnosti a schopnosti, ktoré by platenie výživného v takejto výške umožňovali. Z preukázaného je zrejmé, že otec je od 5.1.2017 nepretržite vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, v súčasnosti nemá žiadny príjem, nevlastní žiadny hnuteľný majetok významnejšej hodnoty a byt, v ktorom matka s maloletou bývajú je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov a je zaťažený úverom. Pokiaľ súd skonštatoval, že väzbu si otec privodil sám, poukázal na to, že trestné stíhanie otca bolo zahájené na základe umelo vykonštruovaného trestného oznámenia matky obsahujúceho účelovú a tendenčnú kombináciu poloprávd a klamstiev najhrubšieho zrna. Konštatovanie súdu nielenže nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ale ho považuje aj za bezprecedentné a rozporné s ústavne garantovanou zásadou prezumpcie neviny a zásadou rovnosti účastníkov konania. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z podnikateľského príjmu otca za rok 2016 vo výške 351,- Eur mesačne, súdom určená suma výživného 90,- Eur zodpovedá 25,61% takéhoto príjmu. Otec ale nemá, odkedy je väzbe od 5.1.2017, žiaden príjem a výkon podnikateľskej činnosti má z tohto dôvodu prerušený, čo súd nezohľadnil. Výsledky dokazovania vykonaného v proinštančnom konaní označil za neobjektívne a skresľujúce. Zdôraznil, že možnosť otca zabezpečiť sa materiálne v dôsledku výkonu väzby je v maximálnej miere obmedzená a to nepretržite od 5.1.2017. Podľa Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výške výživného neposudzuje na strane povinného rodiča iba jeho schopnosti, ale aj jeho možnosti. V rozpore s tým súd na možnosti otca ako povinného rodiča žiadny ohľad nebral. S prihliadnutím na dané skutočnosti advokát v mene otca navrhol určiť výživné pre maloletú vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa ustanoveného osobitným predpisom.

8. K doručenému odvolaniu otca podala prostredníctvom svojej advokátky vyjadrenie matka maloletej, ktorým navrhla, aby odvolací súd odvolanie ako nedôvodné zmietol a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Označila za nesporné, že otec dieťaťa, stíhaný pre skutok, ktorého sa mal dopustiť voči matke maloletej, je vo väzbe a z toho dôvodu objektívne nie je schopný vykonávať zárobkovú činnosť, ale neobstojí odvolacia argumentácia otca a súd prvej inštancie správne ustálil jeho schopnosti, z ktorých vychádzal pri určení výživného. Aktuálna situácia otca, ktorý

je väzobne trestne stíhaný, nemôže byť za žiadnych okolností na ťarchu maloletého dieťaťa, najmä na úkor jeho výživy. Maloleté dieťa má podľa § 41 ods. 1 Ústavy SR základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom dieťa vo veku maloletej A. je plne odkázané na výživu rodiča. Vzhľadom na rozsah preukázaných výdavkov na maloletú sa matka, ktorá zabezpečuje v plnom rozsahu osobnú starostlivosť o dieťa, podieľa na výchove a výžive minimálne v polovičnom rozsahu, ak nie vo vyššej miere. Tento stav je neúnosný, keďže bola dlhodobo práceneschopná. Suma minimálneho výživného nezodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, ako ani možnostiam a schopnostiam otca, ak by nebol väzobne stíhaný. Otec v konaní riadne nepreukázal príjmy zo svojej podnikateľskej činnosti a preto by prichádzalo do úvahy použitie § 63 ods. 1 ZoR, čo by ale vzhľadom na aktuálnu situáciu otca bolo neprimerane prísne. Matka poukázala tiež na to, že vo veci Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14P/19/2017 bolo rozhodnuté, že otec maloletej A. je povinný po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej sumou 150,- Eur mesačne. V tomto konaní sa otec čo do výšky výživného odvolal, Krajský súd v Trnave, ako druhoinštančný určenie výživného potvrdil.

9. Ďalšie podania v odvolacom konaní do spisu doložené neboli. Procesný opatrovník maloletej samostatný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu otca a vyjadreniu matky sa písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej len , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolania (§ 66 , s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 , bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu v odvolaním napadnutej časti výživného, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súdom prvej inštancie určené výživné otca pre maloletú A. na čas do rozvodu manželstva jeho rodičov od 13.3.2017 do13.1.2018 vo výške 90,- Eur mesačne, vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej a možnosti a schopnosti otca ale i matky, je vecne správne. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dospel v napadnutej časti výživného k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a napokon aj správne rozhodol.

12. Manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14P/19/2017-138 zo dňa 6.12.2017 právoplatne ku dňu 13.1.2018, na čas po rozvode bola mal. zverená do starostlivosti matke a otca zaviazaný prispievať naň výživným 150,- Eur mesačne. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 25CoP/24/2018-173 zo dňa 29.5.2018 na odvolanie otca voči rozsudku v časti výživného, určenie výživného na čas po rozvode vo výške 150,-Eur mesačne, potvrdil.

13. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

14. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

15. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

16. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Pre právne posúdenie daného prípadu sú pritom rozhodujúce nasledovné zákonné ustanovenia:

19. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

20. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (3). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (4).

21. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

27. Posúdiac zistený skutkový stav na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení zohľadňujúc pritom prioritne najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý prevažuje nad záujmom rodiča, napokon dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že odôvodneným potrebám maloletej, s prihliadnutím na jej preukázané zvýšené náklady, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca v rozhodnom období, prihliadajúc pritom na preukázané možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky, dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že primeraným výživným v danom prípade je výživné v sume 90,- Eur mesačne a to za dané obdobie od podania návrhu matky na súd 13.3.2017 do právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov do13.1.2018, kedy nadobúdla účinnosť úprava rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, ako správne ustálil súd prvej inštancie.

28. Bolo nesporné, že v rozhodnom období bol otec väzobne trestne stíhaný pre skutok, ktorého sa mal dopustiť voči matke maloletej, z ktorého dôvodu objektívne nie je schopný vykonávať zárobkovú činnosť, resp. prevádzkovať svoju doterajšiu živnosť. V danom prípade ale neobstojí odvolacia argumentácia otca a súd prvej inštancie správne vychádzal predovšetkým z otcových schopností, keď ustálil jeho schopnosť dosahovať príjem z podnikania minimálne vo výške 351,- Eur mesačne. Je pravdou, že pokiaľ otec nebol právoplatne odsúdený a uznaný vinným zo spáchania trestného činu, hľadí sa neho ako na nevinného, preto nie je možné uzavrieť, či si otec svoju aktuálnu situáciu zavinil sám svojim neuváženým a úmyselným protiprávnym konaním alebo je nevinný a vo väzbe je bez vlastného zavinenia. O ne/vine otca za trestný čin je oprávnený rozhodovať jedine konajúci trestný súd a civilný súd si túto otázku v predmetnej veci nemôže vyriešiť ako predbežnú. Avšak nemožno nezohľadniť, že pri rozhodovaní súdu o vzatí osoby do väzby, musia byť zásadne splnené všetky podmienky v zmysle ust. § 71 Trestného poriadku, teda okrem iného musia byť osvedčené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že skutok, pre ktorý

bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený. Trestný súd rozhodujúci o väzbe otca, teda musel mať uvedené skutočnosti minimálne za osvedčené. Napriek tomu, je potrebné na otca maloletej hľadieť ako na nevinného. Avšak aktuálna situácia otca, ktorý je väzobne trestne stíhaný, nemôže byť za žiadnych okolností na ťarchu maloletého dieťaťa, najmä úkor jeho výživy.

29. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je garantované právo rodičov vychovávať a starať sa o svoje deti, naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy pre to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu sa v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom je povinnosťou súdu pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť k tomu, v akej miere sa každý z rodičov o svoje dieťa osobne stará, pričom podiel osobnej starostlivosti by mal byť vždy zohľadnený pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti pri každom z rodičov zvlášť, v závislosti na veku a vyspelosti dieťaťa. Ak sa rodič svojim neuváženým a úmyselným protiprávnym konaním, pre ktoré bol vzatý do väzby, objektívne zbavil možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto okolnosť pričítať na ťarchu maloletého dieťaťa, ktoré má podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný záver by viedol k absurdným dôsledkom, kedy by sa rodič na základe svojho nezodpovedného konania, vedúceho k jeho väzbe, mohol svojej vyživovacej povinnosti voči neplnoletému dieťaťu jednoducho zbaviť. Rodič je tou plne spôsobilou, dospelou a zodpovednou osobou, ktorá zodpovedá za výživu dieťaťa. Dieťa vo veku maloletej A. je na výživu rodiča plne odkázané. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú v plnom rozsahu a okrem toho sa podieľa aj na finančnom plnení si vyživovacej povinnosti. Je neúnosné, aby matka znášala finančné plnenie vyživovacej povinnosti k maloletej v celom či v takmer celom jej rozsahu, prípadne aby maloletá bola postihnutá aktuálnou situáciou otca tým, že tento by voči nej nemal žiadnu, alebo len minimálnu vyživovaciu povinnosť (27,32 Eur), ktorá vôbec nezodpovedá jej odôvodneným potrebám, ako ani možnostiam a schopnostiam otca v prípade, že by nebol väzobne stíhaný. Skutočnosť, že je otec vo väzbe, preto nemožno pričítať na ťarchu dieťaťa, ktoré nemôže byť sankcionované za aktuálny stav otca. Takýto výklad zodpovedá aj čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 5 Zákona o rodine. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča, pritom nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery (ktoré sú momentálne nulové) ale jeho reálne možnosti (ktoré by mal, ak by nebol vo väzbe), dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, vzdelaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností. Súd prvej inštancie teda správne v danom prípade vychádzal z možností a schopností otca, aké mal pred nástupom do väzby, teda z ostatne preukázaných príjmov z jeho podnikateľskej činnosti.

30. Na základe v konaní preukázaného, podľa daňového priznania za posledný ukončený rok podnikania 2016 pred nástupom do väzby, otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 351,08 Eur. Súd prvej inštancie správne odkázal na zaužívajú súdnu prax, že orientačné rozpätie výšky výživného povinného rodiča by malo, samozrejme s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, predstavovať 20% až 25% jeho priemerného čistého mesačného príjmu. Súdom prvej inštancie určené výživné zaokrúhlene zodpovedá 25% vyššie určeného mesačného príjmu otca.

31. Súd prvej inštancie správne ustálil počiatok výživného dňom 13.3.2017, kedy bol súdu doručený návrh matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ako i záver k 13.1.2018, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode rodičov a kedy nadobudla účinnosť úprava na čas po rozvode. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu bolo potom dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia výšky výživného v sume 90,- Eur mesačne počnúc dňom 13.3.2017, ako vo výroku vecne správne s použitím ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

32. Tým, že výživné bolo otcovi určené od podania návrhu a podľa výsledkov vykonaného dokazovania otec na výživu dieťaťa od tohto obdobia ničím neprispieval, vznikol mu dlh na výživnom, za obdobie od 13.3.2017 do právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov maloletej ku dňu 13.1.2018 v celkovej výške 900,- Eur (za 10 mesiacov po 90,- Eur). Vzhľadom na preukázané aktuálne okolnosti na strane otca (väzobné stíhanie a nepreukázanie vlastníctva významnejších majetkových hodnôt) bolo dôvodným, aby s použitím § 232 ods. 4 bolo povolené otcovi predmetný dlh uhradiť v mesačných splátkach, pričom aj odvolací súd považoval za primerané popísaným okolnostiam veci splátky po 40,- Eur mesačne.

Splátky je pritom otec povinný uhrádzať spolu s bežným výživným (ako ich splatnosť bola určená na čas po rozvode) a to s tým, že omeškania s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia a tým stratu priznanej výhody splátok.

33. Odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti zročného výživného s použitím ust. § 379 potvrdil.

34. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 s použitím § 396 ods. 1 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom žiaden z účastníkov ani návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 nepodal.

35. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .