Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-51-2017.pdf
PDF · 118.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7Cb/51/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci sporu žalobcu: COWEL - SK, s.r.o., Hlavná 629, Nenince, IČO: 36 627 160, zastúpeného JUDr. Kristínou Jošthovou, advokátkou, so sídlom Žilina, M. R. Štefánika 10, proti žalovanému: Gugler Water Turbines, DMBH, so sídlom Gewerbeweg 3, Godworth, Rakúsko, IČO: 26 65 01, zastúpeného Petrom Udvarosom, advokátom, so sídlom Bratislava, Cukrová č. 14, o zaplatenie 9.566,14 Eur istiny s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5744,60 .- Eur istiny do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému náhrada trov konania vo výške 20 %.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e :
1. Podaným návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu žalobca žiadal súd, aby vydal európsky platobný rozkaz, ktorým by žalovaného zaviazal zaplatiť mu 9.566,14 Eur a to na tom skutkovom základe, že uvedenú finančnú čiastku si uplatňuje na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 07. 2017 od postupníka IPP, s. r. o. na príslušenstvo pohľadávky z faktúry č. XXXXXXXX, čo predstavuje úroky z omeškania počítané za obdobie od 25. 05. 2012 (dňa nasledujúcom po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 10. 05. 2012, so splatnosťou 24. 05. 2012) do 17. 11. 2015 (dňa predchádzajúca dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky z predmetnej faktúry 18. 11. 2015), kedy povinnému vznikla povinnosť úhrady postúpenej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 11. 2015 na základe európskeho platobného rozkazu zo dňa 02. 12. 2016, ktorý sa stal vykonateľný dňom 17. 05. 2017. Okresný súd Veľký Krtíš vydal európsky platobný rozkaz dňa 13. 09. 2017 pod č. k. 7Cb/51/2017 - 28, kedy žalovaný doručil súdu odpor a preto potom Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 06. 03. 2018 č. k. 7Cb/51/2017 - 63 európsky platobný rozkaz Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 13. 09. 2017 č. k. 7Cb/51/2017 - 28 zrušil v celom rozsahu. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 05. 05. 2018.
2. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19. 04. 2018 uviedol, že žalovaný okrem dôvodu, ktorý uviedol v odpore proti európskemu platobnému rozkazu, že popiera pohľadávku žalobcu, neuviedol žiadne skutkové okolnosti a nepredložil žiadne dôkazy, na ktoré by sa odvolával a ktorými by odvodzoval svoje vyjadrenie. Neuviedol, v akom rozsahu popiera uplatnenú pohľadávku žalobcu. Zároveň poukázal vo svojom vyjadrení, že žalovaný nedodržal koncentračnú zásadu podľa ustanovenia § 153 CSP, podľa ktorej je sporová strana povinná uplatniť prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany
v čas. Prostriedky procesného úkonu a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ďalej uviedol, že na prostriedky procesného útoku a na prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, súd nemusí prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Poukázal na tú skutočnosť, že má za to, že žalovaný v čase podania odporu mal k dispozícii všetky listinné dôkazy ako aj prostriedky procesnej obrany voči uplatnenej pohľadávke žalobcu, najmä musel vedieť dôvody popretia pohľadávky a aj napriek tomu žalovaný, i keď v súlade s nariadením č. 1896/2006 nemusí odpor odôvodniť, nepriložil k odporu žiadne listinné dôkazy ani neargumentoval, prečo nárok popiera. Uviedol, že on ako žalobca opiera svoj nárok na zaplatenie 9.554,- Eur z titulu faktúry č. 50120003 na zaplatenie sumy 36.000,- Eur zo dňa 10. 05. 2012, kedy si žalovaný uplatnil u právneho predchodcu spoločnosti IPP, s. r. o. dodanie objednanie tovaru. Dňa 18. 11. 2015 spoločnosť IPP, s. r. o. postúpila svoju pohľadávku z faktúry č. 50120003 vo výške 30.500,- Eur na žalobcu, pričom aj napriek výzve žalovaný svoju pohľadávku neuspokojil. Svoj nárok si žalovaný uplatnil európskym platobným rozkazom v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod č. k. 7Cb/49/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 17. 05. 2017. Žalovaný zaplatil 30.500,- Eur, plus úroky z omeškania vo výške 1.500,- Eur dňa 03. 07. 2017. Úroky z omeškania priznané európskym platobným rozkazom boli 8,05 % ročne zo sumy 30.500,- Eur od 18. 11. 2015 odo dňa postúpenia pohľadávky do 02. 07. 2017 do zaplatenia sumy 30.500,- Eur vo výške 3.995,67 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že podaním zo dňa 05. 07. 2017 vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku sumy predstavujúce úroky z omeškania vo výške 2.482,20 Eur. Vo svojom vyjadrení žalobca ďalej uviedol, že dňa 10. 07. 2017 spoločnosť IPP, s. r. o. postúpila na žalobcu aj príslušenstvo k uvedenej faktúre č. XXXXXXXX a to úroky z omeškania od 25. 05. 2012 (nasledujúci deň po splatnosti faktúry) do 17. 11. 2015 (deň predchádzajúci dni postúpenia pohľadávky - istiny na žalobcu so spoločnosti IPP, s. r. o.) celkom vo výške 9.566,14 Eur. Zároveň dňa 10. 07. 2017 postupca spoločnosť IPP, s. r. o. oznámil žalovanému podaním postúpenie pohľadávky vo výške 9.566,14 Eur na žalobcu. Žalovaný si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil a preto žalobca podal dňa 14. 07. 2017 návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu. Uviedol, že z uvedených dôvodov je nepochybné, že žalobca a jeho žaloba je v celom rozsahu voči žalovanému dôvodná. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 06. 2018 (čl. 82) uviedol, že podľa jeho názoru je potrebné poukázať najmä na tú skutočnosť, že predmetom sporu je príslušenstvo pôvodnej pohľadávky spoločnosti IPP, s. r. o., IČO: 44 680 970, ktorá bola postúpená žalobcovi. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu žalobca podal dňa 14. 07. 2017. Uplatnený nárok (úrok z omeškania) sa vzťahuje na obdobie od 25. 05. 2012 do 17. 11. 2015. Uviedol, že žalobca tvrdí, že postupca dňa 10. 07. 2017 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške 9.566,14 Eur a keďže žalovaný neplnil, žalobca podal návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu. Oznámenie postupcu zo dňa 10. 07. bolo žalovanému doručené 18. 07. 2017. Zároveň uviedol, že v oznámení postupcu nebola pohľadávka špecifikovaná, chýbajú údaje o výške postúpenej pohľadávky a nebola uvedená ani výška úrokovej sadzby, ktorá k vyčísleniu postupovanej pohľadávky bola použitá. V dôsledku týchto skutočností je preto možné konštatovať podľa jeho názoru, že oznámenie postupcu nespĺňalo zákonné požiadavky a z tohto dôvodu právne účinky tohto oznámenia nenastali. Zároveň žalovaný uviedol, že bez ohľadu na túto skutočnosť, návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu žalobcom s odôvodnením, že žalovaná strana jemu do 14. 07. 2017 neplnila, bol podaný prinajmenšom predčasne, keďže v čase podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu žalovaný o postúpení pohľadávky ani nemohol mať vedomosť. Žalobca (postupník) teda v tomto prípade nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou. Žalovaný ďalej uviedol, že premet uvedeného sporu súvisí s priebehom celého obchodného vzťahu, ktorý čiastočne existoval medzi postupcom a žalovaným, pričom pôvodným obchodným partnerom žalovaného v roku 2012 bol postupca, pričom počas vybavovania objednávky a dodávky tovaru sa ako dodávateľ do vzťahu zapojil IPP SK, s. r. o., IČO: 46 61 54 40, so sídlom M. R. Štefánika č. 40, Žilina, ktorej spoločníkom a konateľom bol N.. Y. J., ktorý bol v uvedenom čase aj spoločníkom a konateľom postupcu. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe tvrdenia N.. J., že je v oboch spoločnostiach spoločníkom ako aj konateľom a že pre nedostatok zdrojov dodávku vykoná pre žalovaného spoločnosť IPP SK, s. r. o., pôvodne postupcom žalovaná suma 30.500,- Eur bola uhradená spoločnosti, teda IPP SK, s. r. o. na základe jej faktúry v dobrej viere, že týmto je celá záležitosť uzavretá. Uviedol, že následne, keďže tú istú sumu požadoval od žalovaného zaplatiť postupca, sa celá vec za priamej súčinnosti konateľa postupcu N.. H. Y. mala usporiadať tak, že spoločnosť IPP SK, s. r. o. celé plnenie žalovaného mala previesť v prospech postupcu. Ďalej uviedol, že žalovanému bolo e - mailom zo dňa 02. 10. 2012 písomne oznámené, že k tomuto kroku bola IPP SK, s. r. o. vyzvaná, kedy žalovaný obdržal nemecký preklad listu konateľa postupcu zo dňa 17. 09. 2012. Na základe týchto skutočností
mal žalovaný za to, že vec sa náležite usporiadala a platba vo výške 30.500,-Eur bola akceptovaná a celá záležitosť týmto usporiadaná. Postupca mal vedomosť o celom vývoji predmetného obchodného vzťahu a napriek tomu svoju pohľadávku postúpil postupníkovi, ktorého konateľom je tá istá osoba ako konateľ postupcu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu a na základe uvedeného by podľa jeho názoru za danej skutkovej situácie šlo o takýto výkon práva, ani z tohto dôvodu nárok žalobcovi nie je možné priznať. Žalovaný ďalej uviedol, že má za to, že následným plnením na základe právoplatného európskeho platobného rozkazu Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní 7Cb/49/2016 v sume 30.500,- Eur istiny a 1.500,- Eur úroky z omeškania zo dňa 03. 07. 2017 pohľadávka s jej plnením zanikla. Príslušenstvo pohľadávky teda zároveň s plnením dlhu zaniklo a z tohto dôvodu žalovaná suma príslušenstva navyše z predchádzajúceho obdobia už nemá právny základ. Zároveň vzniesol námietku premlčania nároku postupcu a teda aj nároku žalobcu vzhľadom na čas podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu v predmetnom spore. Žiadal žalobu zamietnuť.
4. Právna zástupkyňa žalobcu svojim podaním zo dňa 13. 06. 2018 podala vyjadrenie, v ktorom uviedla, že povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky pre postupcu vyplýva z ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka, kedy v súvislosti s oznámením postúpení pohľadávky žalovanému dňa 10. 07. 2007 bolo zaslané oznámenie o postúpení pohľadávky a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 07. 2017 a to povinnosť oznámenia postúpenia pohľadávky bola bez zbytočného odkladu vo vzťahu k dlžníkovi splnená. Ďalej uviedla, že do oznámenia o postúpení pohľadávky dlžník môže svoj dlh plniť pôvodnému veriteľovi do nadobudnutia účinkov oznámenia o postúpení pohľadávky plnením pôvodnému veriteľovi by sa žalovaný zbavil svojho dlhu a tak by bol žalobca povinný svoj návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu zobrať späť a to z dôvodu splnenia záväzku. Uviedla, že v tomto prípade do podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu žalovaný neplnil pôvodnému dlžníkovi a neplnil ani potom, ako mu bola doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a doručený európsky platobný rozkaz spoločne s prílohami. Poukázala na tú skutočnosť, že voči dlžníkovi je postúpenie účinné až doručením, resp. ak mu bolo postúpenie pohľadávky preukázané novým veriteľom. Uviedla tiež, že do 18. 07. 2017 mohol žalovaný plniť pôvodnému veriteľovi, čo však neučinil. Poukázala aj na ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka a zároveň uviedla, že oprávnenie spoločnosti IPP, s. r. o. vymáhať pohľadávku od dlžníka, stratila táto spoločnosť dňom 10. 07. 2017, kedy oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému. Uviedla tiež, že oznámenie o postúpení pohľadávky je jednostranným právnym úkonom adresovaným dlžníkovi, ktorým nie sú predpísané žiadne osobitné náležitosti. Uviedla tiež, že v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu sa v prílohe nachádza aj samotná zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá bola žalovanému doručená spolu s európskym platobným rozkazom, kedy sa mal možnosť oboznámiť s obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky, kedy predmetom postúpenia bolo príslušenstvo k faktúre č. XXXXXXX3 a to úroky z omeškania od 25. 05. 2012 do 17. 11. 2015 a to celkovo vo výške 9.566,14 Eur, pričom sadzba úrokov z omeškania bola rovnaká ako bola priznaná európskym platobným rozkazom v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cb/49/2016 s istiny 30.500,- Eur vo výške 8,05 % vychádzajúc zo zákonného ustanovenia. Právna zástupkyňa žalobcu tiež uviedla, že je pravdou, že žalovaný poslal sumu 30.500,- Eur vyplývajúcu z faktúry č. XXXXXXXX na účet spoločnosti IPP SK, s. r. o., ktorá však nebola so spoločnosťou žalovaného v žiadnom obchodno- záväzkovom vzťahu. Uviedla však, že z dôvodu, že spoločnosť IPP s. r. o. sa nemala možnosť iným spôsobom dostať k finančným prostriedkom 30.500,- Eur, bola aj z dôvodu opatrnosti, z dôvodu možného premlčania pohľadávky a z dôvodu chýbajúcich finančných prostriedkov domáhať sa zaplatenia tejto pohľadávky, avšak z dôvodu, že v spoločnosti IPP, s. r. o. vystupoval Ing. Y. J. ako spoločník, z opatrnosti postúpila spoločnosť IPP, s. r. o., svoju pohľadávku na žalobcu, aby nedošlo zo strany Ing. Y. J. ku komplikáciám. Pohľadávka 30.500,- Eur bola právoplatne priznaná európskym platobným rozkazom v konaní 7Cb/49/2016. Uvedený nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 17. 05. 2017. Uviedla, že aj napriek tomu, že bol žalobca viackrát vyzvaný k zaplateniu predmetnej pohľadávky, istinu zaplatil až viac ako o rok neskôr a to dňa 03. 07. 2017. Uviedla, že žalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy odôvodnil tým, že na základe faktúry č. XXXXXXXX na sumu 36.000,- zo dňa 10. 05. 2012 si žalovaný u právneho predchodcu žalobcu IPP, s. r. o. objednal dodanie tovaru. 18. 11. 2015 IPP, s. r. o. postúpila svoju pohľadávku z faktúry č. XXXXXXXX vo výške 30.500,- Eur na žalobcu. Aj napriek výzve žalovaný svoju pohľadávku neuspokojil. Nárok si žalobca uplatnil európskym platobným rozkazom v konaní 7Cb/49/2016. Žalovaný zaplatil sumu 30.500,- Eur a úroky z omeškania dňa 03. 07. 2017. Úroky z omeškania priznané európskym platobným rozkazom vo výške 8,05 % ročne zo sumy 30.500,- Eur od 18. 11. 2015 odo dňa postúpenia pohľadávky do 02. 07. 2017 do zaplatenia 30.500,- Eur, podaním zo
dňa 31. 07. 2017 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku predstavujúceho úroky z omeškania vo výške 2.482,20 Eur. Dňa 25. 07. 2017 doplatil zostatok úrokov z omeškania. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal vedomosť o tom, že k istine patrí aj príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania, ktoré len za obdobie od 18. 11. 2015, teda odo dňa postúpenia pohľadávky do 02. 07. 2017 do zaplatenia 30.500,- Eur predstavovali 3.995,67 Eur. Žalobca ďalej v uvedenom vyjadrení uviedol, že do výpočtu úrokov z omeškania, ktoré boli priznané na základe európskeho platobného rozkazu, nebolo započítané obdobie od 25. 05. 2012 do 17. 11. 2015, v ktorom bol žalovaný v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 30.500,- Eur na základe faktúry č. XXXXXXXX, splatnej 24. 05. 2012, keďže ju zaplatil až dňa 03. 07. 2017. Z uvedeného je zrejmé, že si žalovaný musel byť vedomý skutočnosti, že je v omeškaní so zaplatením istiny a že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie aj úrokov z omeškania, nárok na zaplatenie ktorých mu bol postúpený na základe zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 10. 07. 2017. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že zaplatením 30.500,- Eur s prísl. bola celá záležitosť usporiadaná, nakoľko žalobca uvedené akceptoval a tvrdil, že zaplatením sumy 32.000,- Eur dňa 03. 07. 2017 pohľadávka zanikla a že príslušenstvo pohľadávky zaniklo zároveň so splnením dlhu a z tohto dôvodu žalovaná suma príslušenstva nemá právny základ, kedy aj namietal premlčanie nároku. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2ObDo/36/2010 zo dňa 18. 08. 2011, v zmysle ktorého účelom právnej úpravy úrokov z omeškania je zabezpečenie plnenia včas, kedy právo na úrok z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, pričom nemusí byť uplatnené celé obdobie omeškania, kedy uvedenému výkladu svedčí aj znenie ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uviedla, že uplynutím už len jedného dňa v rozsahu jeho 24 hodín, sa dlžník môže dostať do omeškania nezaplatením istiny a už za tento deň môže veriteľ uplatniť svoje právo na úrok z omeškania ako aj za každý nasledujúci deň omeškania bez toho, aby bolo potrebné súčasne uplatniť aj nárok na zaplatenie istiny ako hlavného záväzku. Poukázala na to, že úrok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka splniť záväzok, t. j. povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník nesplní svoj záväzok, resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatnosti, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká právo na úrok z omeškania za tento deň. Trvanie omeškania je potrebné potom chápať a vykladať ako každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok. Nárok na úrok z omeškania je samostatným právom pri zachovaní akcesority v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania predstavuje samostatný predmet hmotnoprávneho nároku, možno úroky z omeškania uplatňovať samostatne. Ak sa týka právny úkon úrokov z omeškania, nemusí sa týkať pohľadávky, ktorej sú príslušenstvom. Uviedla, že z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní od 25. 05. 2012 do 02. 07. 2017 a teda žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania za obdobie, kedy bol žalovaný v omeškaní s plnením svojho záväzku zaplatiť istinu vo výške 30.500,-Eur.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07. 08. 2018 opätovne zdôraznil, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručené 18. 07., návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu bol doručený 17. 07., keď postúpenie pohľadávky ešte nemohlo byť perfektné. Uvedenú skutočnosť žiadal zohľadniť pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Poukázal na komentár k Občianskemu zákonníku (N. K., Q. XXXX U. X.XXX). Zároveň ďalej uviedol, že nie je podstatné tvrdenie žalobcu, že žalovaný si musel byť vedomý skutočnosti, že je v omeškaní so zaplatením istiny a že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Nárok na zaplatenie, ktorý mu bol postúpený na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 07. 2017 uviedol, že sa opiera o skutkový stav vyplývajúci z európskeho platobného rozkazu v konaní 7Cb/49/2016, avšak sám tvrdí, že do uvedeného nebolo zahrnuté obdobie od 25. 05. 2012 do 17. 11. 2015, pričom žalovaný k uvedenému udáva, že je zrejmé, že zahnuté ani nemohlo byť, nakoľko sám žalobca si ho z bližšie ním neozrejmených dôvodov neuplatnil. Uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že úroky predstavujú samostatný predmet hmotnoprávneho nároku, žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu 2ObDo/36/2010. Vychádzajúc z tejto logiky každým dňom samostatne vzniknutý nárok podlieha samostatne aj režimu premlčania a teda prinajmenšom nárok na úroky z omeškania vzniknutý v období od 25. 05. 2012 do 17. 07. 2014 je premlčaný (návrh na vydanie platobného rozkazu bol súdu doručený 17. 07. 2017), pričom opätovne žalovaný vzniesol námietku premlčania. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.
6. Právna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávaní pridržiavala svojich prednesov a písomných vyjadrení. Uviedla, že považuje žalobu za dôvodnú, nakoľko podľa jej názoru nárok predstavujúci príslušenstvo pohľadávky bol postúpený platne, účinky postúpenia nastali dňom 18. 07. 2017. Poukázala na tú skutočnosť, že úroky z omeškania sú samostatným nárokom, čo znamená, že je možné žalovať úroky samostatne bez toho, aby bola žalovaná istina, pričom premlčacia doba pre úroky plynie
samostatne, čo znamená, že každým dňom sa táto premlčacia doba skracuje o nasledujúci deň, ak táto premlčacia doba plynie. Opätovne poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom poukázala aj na tú skutočnosť, že žaloba na zaplatenie úrokov z omeškania je podľa jej názoru dôvodná v tej časti, kedy neuplynulo viac ako štyri roky spätne od podania žaloby, pričom nárok na zaplatenie žalovanej sumy považuje za samostatný nárok, čo znamená, že ak bola istina zaplatená, môžu sa v zmysle toho žalovať aj úroky z omeškania po zaplatení istiny, nakoľko je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania. Uviedla, že by bolo právne irelevantné, aby sa po zaplatení istiny nemohol žalobca domáhať zaplatenia úrokov z omeškania, s ktorými bol žalovaný v platení v omeškaní. Preto podľa jej názoru je žaloba o zaplatenie dôvodná a to v časti, ktorá nie je premlčaná, to znamená, že sa jedná o obdobie od 14. 07. 2013 do 18. 11. 2015, čo predstavuje 6.445,11 Eur.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojich prednesoch a písomných vyjadreniach. Uviedol, že podľa jeho názoru žaloba o zaplatenie príslušenstva pohľadávky bola predčasná, pričom uviedol, že nárok samotný zaplatením istiny zanikol a opätovne vzniesol námietku premlčania.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že podaným návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu v konaní 7Cb/49/2016 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 30.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % z uvedenej sumy počínajúc od 18. 11. 2015 z titulu nezaplatenej faktúry č. XXXXXXXX do zaplatenia a to na základe postúpenej pohľadávky od postupcu IPP, s. r. o. vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXXX, splatnej 24. 05. 2015. Na základe predmetného návrhu bol vydaný európsky platobný rozkaz, ktorým bolo uložené žalovanému zaplatiť žalovanú sumu 30.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 19. 11. 2015 do zaplatenia. Istinu predstavujúcu 30.500,- Eur spolu s príslušenstvom zaplatil žalovaný dňa 02. 07. 2017. Zároveň mal súd s vykonaného dokazovania preukázané, že podaným návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu zo dňa 17. 07. 2017 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 9.566,14 Eur, čo predstavuje úrok z omeškania, teda príslušenstvo pohľadávky z faktúry č. XXXXXXXX, za obdobie od 25. 05. 2012, teda odo dňa nasledujúcom po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 10. 05. 2012 do 17. 11. 2015 do dňa predchádzajúcemu dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky z predmetnej faktúry dňa 18. 11. 2015. Súd mal zároveň preukázané, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky č. 10/07/17 zo dňa 10. 07. 2017 postupcu IPP, s. r. o., Byčianska, Žilina, IČO: 44 68 09 70, ktorou postúpil postupníkovi COWEL - SK, s.r.o., Hlavná 629, Nenince, IČO: 36 627 160, ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 10. 07. 2017 pohľadávku voči dlžníkovi Gugler Water Turbines, DMBH, vo výške 9.566,14 Eur, ktorá pohľadávka sa týkala úrokov z omeškania z faktúry č. 50120003, splatnej 24. 05. 2012 a postúpenej žalobcovi dňa 18. 11. 2015, pričom predmetom postúpenej pohľadávky boli úroky z omeškania vo výške 9 % z istiny 30.500,- Eur od 25. 05. 2012 do 17. 11. 2015. Súd mal zároveň preukázané, že žalovaný zaplatil istinu vo výške 30.500,- Eur 02. 07. 2017. Zároveň mal súd preukázané, že žalobca si podanou žalobou na súde návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu dňa 17. 07. 2017 uplatnil zaplatenie uvedenej sumy, teda úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 30.500,- Eur od 25. 05. 2012 do 17. 11. 2015. Súd zároveň z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca aj napriek tomu, že uznal námietku premlčania, v tejto časti žalobu však nevzal späť čiastočne.
9. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe (§397 Obchodného zákonníka). Je nesporné, že predmetom daného sporu sú úroky z omeškania, pričom ide najmä o posúdenie otázky premlčania tohto nároku vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným. Je potrebné pritom vychádzať z toho, že úroky z omeškania nie sú samostatnými právami, ktorým by plynula samostatná premlčacia doba, keďže sú v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, vznášajú osud hlavnej pohľadávky a preto sa premlčujú spolu s hlavnou pohľadávkou. Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku. Týmto dňom začína od tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.
10. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti,
právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
11. Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
12. Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
13. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Je nesporné, že postupca IPP s. r. o. postúpil pohľadávku a to úroky z omeškania z faktúry č. XXXXXXXX, splatnej 24. 05. 2012, ktorá predstavovala úroky z omeškania z uvedenej sumy, pričom v uvedenej zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 07. 2017 však postúpil postupca postupníkovi - žalovanému úrok z omeškania zo sumy 30.500,- Eur vo výške 9 % ročne, pričom však s prihliadnutím na zistené skutočnosti úrok z omeškania medzi sporovými stranami dohodnutý nebol a preto aj v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 7Cb/49/2016 si žalobca uplatnil z uvedenej žalovanej sumy 30.500,- Eur úrok z omeškania vo výške 8,05 %, čo teda znamená, že pohľadávka postupcu nemohla predstavovať 9.566,14 Eur, avšak je nesporné, že v danom prípade ide o postúpenie pohľadávky a to úroku z omeškania zo sumy 30.500,- Eur od 25. 05. 2012 do 17. 11. 2015, ktorého výška však musí byť odvodená od výšky úroku z omeškania predstavujúceho čiastku 8,05 %, čo činí 8.556,37 Eur. Tak, ako bolo uvedené podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe (§ 397 Obchodného zákonníka) z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale ohraničenom štyrmi rokmi odo dňa podania žaloby spätne, avšak len pokiaľ nedošlo aj k premlčaniu istiny, nakoľko úrok z omeškania je akcesorickým záväzkom k hlavnému záväzku. Rovnako, ako hlavný záväzok trvá aj akcesorický záväzok. Predmetom daného sporu sú však úroky z omeškania a posúdenie otázky premlčania tohto nároku vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi, okrem vlastného plnenia, teda istiny, tiež stanovené percento z tej časti dlhu, s ktorým sa dostal do omeškania. V dôsledku omeškania dlžníka nevznikne medzi ním a veriteľom nový záväzkový vzťah. Ak vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza tým k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický). Povinnosť platiť úroky z omeškania však nemôže trvať dlhšie ako trvá hlavný záväzok, s plnením dlhu alebo jeho zánikom z iného dôvodu zaniká tiež povinnosť platiť úroky z omeškania ako vedľajší záväzkový právny vzťah. Zostáva tu iba povinnosť zaplatiť už splatné úroky z omeškania. Tak ako bolo uvedené, hlavný záväzok a to istina vo výške 30.500,- Eur zanikol a to v dôsledku plnenia zo strany žalovaného, ktorý zaplatil uvedenú čiastku dňa 02. 07. 2017.Úroky z omeškania sa premlčujú v štvorročnej premlčacej dobe z čoho teda nesporne vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale, ohraničenom štyrmi rokmi odo dňa podania žaloby spätne/ ostatné neskoršie sú premlčané v dôsledku uplynutia všeobecnej štvorročnej premlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z omeškania / a dňom ked´ vznikne možnosť na učinné vznesenie námietky premlčania voči istine. Tento interval je však vždy maximálne 4 roky bez jedného dňa a každým uplynutým dňom sa o deň zmenšuje. Je nesporné, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 25.5.2012 do 17.11.2015, pričom žaloba bola na súd podaná dňa 17.7.2017 čo znamená , že všetky nároky žalobcu v dôsledku vznesenej námietky premlčania žalovaným, vzniknuté pred 17.7.2013 sú premlčané. Nakoľko žalobca podanou žalobou sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 30 500.- Eur od 25.5.2012 do 17.11.2015, súd musel jeho žalobu vo zvyšku zamietnuť a to aj z dôvodov, ako už bolo uvedené , nakoľko úrok z omeškania, ktorý si mohol uplatniť v žalobe musel predstavovať zákonom stanovenú výšku a to 8,05 % a nie 9 % z ktorej on odvodil svoj nárok a zároveň , nakoľko bol jeho nárok za obdobie od 25.5.2012 do 17.7.2013 premlčaný. Výška ním uplatneného nároku za obdobie, ktoré nebolo
premlčané predstavuje sumu 5744,60 Eur/ t.j. 8,05 % - centný úrok z omeškania zo sumy 30 500.- Eur od 17.7.2013 do 18.11.2015/.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže žalobca mal vo veci úspech v 20 % - centách/ 60% žalobca - 40% žalovaný % = 20%/, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 20 % voči žalovanému.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.