Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/34/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Adriány Kálmánovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloletú: Q. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. č. XXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, pracovisko Šahy ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: G. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. č. XXX, zastúpená Mgr. Henrieta Slavkovská, advokát, s.r.o., so sídlom Levice, Ľudovíta Štúra 19, IČO: 47 256 401 a N. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. č. XXX, zastúpený JUDr. Pavlom Torňošom, advokátom, so sídlom Tomášikova 50/D, Bratislava, o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 30. 06. 2021, č. k. -209, v spojení s jeho uznesením zo dňa 12. 10. 2021, č. k. -266, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s jeho opravným uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Q. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec sa návrhom domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -37 v časti úpravy práv a povinností rodičov k mal. Q., ktorým by mal. Q. bola zverená do jeho výlučnej osobnej starostlivosti s tým, že bude spravovať jej majetok, matka bude zaviazaná prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 40,- eur mesačne a bude oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v mesiaci počas školského roka od piatka od 16,00 hod. do nedele do 17,00 hod. a každý týždeň v utorok od 16,00 hod. do 19,00 hod. a štvrtok od 16,00 hod. do 19,00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od 18,00 hod. prvého dňa jarných prázdnin do 18,00 hod. posledného dňa jarných prázdnin, každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov na Veľký piatok od 18,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod., počas letných prázdnin od 15. 07. od 18,00 hod. do 01. 08. do 9,00 hod. a od 15. 08. od 18,00 hod. do posledného dňa letných prázdnin do 18,00 hod., každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 23. 12. od 9,00 hod. do 24. 12. do 18,00 hod. a od 27. 12. od 18,00 hod. do 02. 01. nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 18,00 hod. a každý párny rok od 24. 12. od 18,00 hod. do 27. 12. do 18,00 hod. a od 02.01. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka od 18,00 hod. do 06. 01. do 18,00 hod. s tým, že matka si maloletú vyzdvihne z rúk otca v mieste bydliska otca a následne po ukončení styku maloletú odovzdá v mieste bydliska otca. Ďalej že otec si bude uplatňovať na maloletú daňový bonus a poberať na ňu i prídavky, pričom vo zvyšku zostáva rozsudok nezmenený. Svoj návrh odôvodnil tým, že od predchádzajúcej úpravy práv a povinností k maloletej dcére došlo k podstatnej zmene pomerov

na strane matky, ktorá s ohľadom na súčasný zdravotný stav, keď v nadmernej miere a opakovane požíva alkoholické nápoje, nie je spôsobilá zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa a požívaním alkoholu vystavuje ho nebezpečenstvu. Svoje rozhodnutie právne oprel o ustanovenie , , o rodine (ďalej len zákon o rodine), článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, (ďalej len ) a (ďalej len ). Vyšiel zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 16. 05. 2014 č. k. -37 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, na čas po rozvode bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej maloletá Q. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že každý z rodičov je povinný a oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú po dobu 7 kalendárnych dní v čase od pondelka od 15,00 hod. do nasledujúceho pondelka do 15,00 hod., obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, daňový bonus na maloletú bude uplatňovať otec a taktiež bol upravený osobitný režim striedavej osobnej starostlivosti počas veľkonočných sviatkov, jarných prázdnin, letných prázdnin, vianočných sviatkov a iných prázdnin. Matka má vyživovaciu povinnosť len mal. Q., otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k A. a J. M., obaja nar. XX. XX. XXXX, pochádzajúci z jeho manželstva s Mgr. J. M.. Maloletá Q. je žiačkou T. triedy, dosahuje výborné vyučovacie výsledky, v kolektíve je obľúbená, nekonfliktná a ústretová vzorná žiačka, pričom obaja rodičia sa zaujímajú o jej vyučovacie výsledky a navštevujú rodičovské združenia. V dobe od 16. 06. 2020 do 14. 09. 2020 sa matka podrobila dobrovoľnej ústavnej protialkoholickej liečbe v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom R. F., kde podstúpila komplexný terapeutický program v liečbe závislosti, počas hospitalizácie bol jej klinický stav dobrý a po riadne ukončenej liečbe bola prepustená do ambulantnej starostlivosti s odporúčaním abstinencie a posilňovacích pobytov v K.. Podľa lekárskych správ psychiatra MUDr. Artúra Ivančíka matka sa pravidelne podrobuje ambulantnej liečbe, jej zdravotný stav je dlhodobo stabilný a kompenzovaný, dostavuje sa na pravidelné kontrolné vyšetrenia, užíva predpísanú psychotropnú liečbu a dodržiava prísnu abstinenciu od alkoholických nápojov. Jej psychický stav aj prognosticky vykazuje známky zlepšenia, jej súdnosť a kritičnosť sú na veľmi dobrej úrovni a je schopná sa postarať o maloleté dieťa. Po návrate z liečenia sa matka podrobuje i psychoterapii u klinickej psychologičky PhDr. Zdenky Kubišovej, podľa správy ktorej klinickopsychologickým vyšetrením matky neboli zistené také negatívne znaky osobnosti, ktoré by závažne negatívne ovplyvňovali schopnosť postarať sa o dieťa, ktorú schopnosť zásadne negatívne mohol ovplyvniť alkoholizmus. Matka sa terapii podrobuje, spolupracuje a snaží sa aktívne prispôsobiť životným podmienkam, abstinuje a je psychicky vyrovnaná. Všeobecne možno u matky konštatovať, že ani jedna u nej zistených porúch, okrem alkoholizmu, nemá charakter poruchy, ktorá by vylučovala poskytnutie správnej starostlivosti dieťaťu a z výsledku vyšetrenia nevyplynuli zistenia, ktoré by vykazovali riziko ohrozenia zdravia alebo života, nakoľko správne vníma realitu a kontrola je u nej adekvátna. Maloletá Q. pri pohovore s kolíznym opatrovníkom sa vyjadrila, že jej je dobre u otca, aj u matky, odkedy matka prišla z liečenia, nič čudné si na nej nevšimla, matka sa o ňu zaujíma a robia si spoločné programy a chce naďalej, aby bola týždeň u otca a týždeň u matky. Rovnako pri pohovore pred súdom prvej inštancie sa vyjadrila, že by naďalej chcela, aby bola týždeň u otca a týždeň u matky s tým, aby otec mohol prísť pre ňu, keď to bude potrebovať.

3. Dôvodil, že pri rozhodovaní o starostlivosti o dieťa treba vychádzať z predpokladu, že záujmom dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov, pričom rovnomerný podiel na starostlivosti a výchove dieťaťa zaisťuje spoločná starostlivosť rodičov alebo striedavá starostlivosť. V súčasnosti je mal. Q. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a dôvodom, pre ktorý otec žiadal o zverenie maloletej do svojej výlučnej starostlivosti návrhom zo dňa 03. 06. 2020 bola zmena pomerov na strane matky, ktorá vzhľadom na nadmerné požívanie alkoholu nie je spôsobila zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Konštatoval, že matka ani nepoprela, že v čase podania návrhu začala znova požívať alkoholické nápoje, keď už v roku 2012 absolvovala ústavné protialkoholické liečenie, avšak dobrovoľne nastúpila na protialkoholické liečenie, ktoré trvalo od 16. 06. 2020 do 14. 09. 2020. Od tejto doby matka dodržiava prísnu abstinenciu, ordinovanú liečbu a psychoterapiu a zúčastnila sa aj sedenia anonymných alkoholikov. Poukázal na vyjadrenie otca, že najradšej by bol, aby striedavá starostlivosť bola zachovaná, čo mu uviedla aj dcéra, ktorá u neho chcela zostať, keď na tom matka bola horšie. Taktiež na pohovor vykonaný s maloletou, v ktorom sa jednoznačne vyjadrila, že si želá, aby to ostalo ako doteraz a aby mohla byť týždeň u každého z rodičov. Mal za preukázané, že maloletá je s matkou šťastná, rada s ňou trávi čas, citovo je naviazaná na oboch rodičov a oboch ľúbi a že matka prísne abstinuje, dodržiava liečbu, odporúčania psychiatra, aj psychologičky, jej súdnosť, aj kritičnosť je na veľmi dobrej úrovni a nebolo zistené, že by jej diagnózy mali výrazný negatívny vplyv na schopnosť postarať sa o svoje maloleté dieťa a taktiež neboli zistené také negatívne znaky, osobnosti matky, ktoré

by túto schopnosť ovplyvňovali. Dospel k záveru, že ponechanie Q. v striedavej osobnej starostlivosti je predovšetkým v záujme maloletého dieťa, naviac pokiaľ ide o dieťa vo veku Q., kedy je nenahraditeľný a neopakovateľný čas strávený s matkou a jeho obmedzenie by mohlo byť nenávratnou škodou pre dieťa samotné. Tým je zároveň rešpektovaný i jednoznačný názor maloletej. Poukázal tiež i na vyjadrenie otca, že v prípade dlhodobého osvedčenia matky nemá záujem na zmene zverenia a v prípade jeho výlučnej starostlivosti matke umožní rozsah styku ako doposiaľ, avšak ide mu o to, aby v prípade zlyhania matky mohol promtne zasiahnuť. V tomto smere uviedol, že takúto možnosť má otec aj v prípade striedavej osobnej starostlivosti a pokiaľ by sa vyskytol problém, je bezpredmetné, či je dieťa v tom čase u matky na základe výkonu striedavej osobnej starostlivosti alebo len na základe realizácie práva styku. Záverom apeloval na oboch rodičov, aby nerobili nič, čo by u Q. vzbudilo akékoľvek obavy alebo ju negatívne ovplyvnilo vo vzťahu k druhému rodičovi, pretože je veľmi dôležité, aby vyrastala v pokoji a láske a nadobudla znovu narušenú istotu. Návrh otca preto ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa .

4. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny a vyhovenia návrhu v celom rozsahu. Dôvodil, že súd prvej inštancie v rámci zistenia skutkového stavu nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré boli zistené na základe vykonaného dokazovania a nesprávne vec právne posúdil. Vytkol prvoinštančnému súdu, že nevzal do úvahy vyjadrenia maloletej, že matka požívala alkoholické nápoje aj v čase, keď ju mala v starostlivosti, že sa maloletá bála, že matka zomrie, že maloletá navštevuje kvôli tomu aj psychologičku, matke neverí a má s ňou narušený vzťah a chce sa vrátiť k otcovi. Neriešil ani to, že matka už abstinovala a bola na protialkoholickom liečení, a to, že znovu začala piť, nie je hypotetické tvrdenie, pretože recidíva nastala u nej najmenej už druhý krát. Bolo preto nahliadať na to, či sú naďalej splnené základné podmienky, aby maloletá bola naďalej v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zvýraznil, že rodič, ktorému súd zverí maloleté dieťa do výchovy, musí spĺňať isté morálne, aj charakterové kritériá a je neprijateľné, aby maloleté dieťa bolo zverené do starostlivosti rodičovi, ktorý požíva alkohol aj v čase, keď sa má o dieťa osobne starať a poľahčujúcou okolnosťou je, že v čase rozhodovania sa podrobí protialkoholickému liečeniu a abstinuje. Podľa jeho názoru aj pri zverení maloletej do výlučnej starostlivosti toho ktorého rodiča a rozšírení styku nepreferenčného rodiča by boli zachované kritériá, ktoré súd prvej inštancie v rozsudku uviedol ako dôvod, prečo má maloletá zostať v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Mal za to, že v danom prípade v príčinnej súvislosti so zopakovanou recidívou matky došlo k zmene skutočného stavu v zásadách, a to schopnosti rodiča zaistiť vývoj dieťaťa a jeho fyzické, vzdelávacie, emocionálne, morálne a materiálne potreby a prianie dieťaťa, preto mal súd posudzovať a zdôvodniť, či je v záujme dieťaťa zverenie maloletej do výlučnej osobnej starostlivosti otca alebo nie. Poukazujúc na základné zásady a okolnosti pre posudzovanie kritérií pre to, ktorému z rodičov zverí dieťa do osobnej starostlivosti vymedzené v článku 5 základných zásad Zákona o rodine, argumentoval, že ich splnenie pri rozhodovaní o návrhu súd prvej inštancie neposudzoval. Tiež konštatoval, že maloletá pri pohovore dňa 12. 10. 2020 uviedla že by chcela byť radšej u otca a cez víkend u matky, pričom toto prianie neskôr zmenila a na súde uviedla, že chce, aby to zostalo tak, že bude týždeň u otca a týždeň u maminy, ale chce, aby on pre ňu prišiel, keď bude potrebovať, pretože minulý rok, keď mala matka problémy, tak chcela mu zavolať, ale nemohla, lebo matka nechcela, aby to vedel, pričom práve na toto prianie maloletej reagoval, keď podal návrh na zmenu zverenia dieťaťa do jeho výlučnej starostlivosti s rozšíreným rozsahom styku pre matku. Maloletá by tak vôbec nemusela vedieť, že nie je zverená do striedavej osobnej starostlivosti a takáto forma a rozsah zverenia by bol plne s jej záujmom a potrebami a boli by plne zachované aj záujmy matky. V neposlednom rade uviedol, že od vynesenia rozsudku nastala novota, keď matka začala pracovať v N., čím sa narušil rozsah dohodnutých časových intervalov, starostlivosti matky o dieťa počas striedavej osobnej starostlivosti, čo je taktiež dôvodom pre zmenu úpravy rozsahu styku matky s maloletou.

5. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením otca, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci alebo že nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci. Zdôraznila, že súd je povinný rozhodnúť podľa skutkového a právneho stavu daného v čase rozhodnutia, a nie ako nesprávne argumentuje otec, že by mal rozhodnúť pre prípad, že by matka niekedy v budúcnosti porušila abstinenciu. Argumentovala, že po ukončení dobrovoľného ústavného protialkoholického liečenia sa cíti psychicky dobre, pravidelne užíva predpísané lieky a abstinuje a je o dcéru schopná sa plnohodnotne postarať. Poukázala na vykonané dôkazy, najmä vyjadrenie PhDr. Zdenky Kubišovej, MUDr. Artúra

Ivančíka, výsluch školskej psychologičky Mgr. J. G., ako aj pohovor s maloletou na pojednávaní, čím boli vykonané všetky navrhované dôkazy, dostatočne a náležite zistený skutkový stav a tento bol i správne súdom prvej inštancie posúdený, čo jasne a náležite v rozhodnutí zdôvodnil. Tvrdila, že je v záujme maloletej so zreteľom na jej citové väzby k obom rodičom ponechať úpravu starostlivosti o dieťa v rozsahu ako doposiaľ, aby tak zostalo zachované rovnocenný dieťaťa k obom rodičom v súlade s § 24 ods. 2, 4 Zákona o rodine. Konštatovala, že bolo preukázané, že ako rodičia navzájom riadne komunikujú, nemajú vzájomné spory, vedia sa dohodnúť, striedavá osobná starostlivosť riadne funguje a pre prípad potreby má dieťa k dispozícii mobilný telefón, ktorým kedykoľvek môže kontaktovať druhého rodiča. Pokiaľ jej styk otec navrhuje v takom rozsahu, ako to bolo doposiaľ, fakticky by sa tým jednalo o výkon striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Potvrdila, že začala pracovať každý druhý týždeň v N., avšak nie je pravdou, že by sa tým narušil rozsah dohodnutých časových intervalov starostlivosti o maloletú, pretože si svoje pracovné povinnosti upravila presne v rozsahu schválenej dohody rodičov. Opierajúc sa o článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ako i § 24 ods. 4 Zákona o rodine, mala za to, že súd prvej inštancie splnenie zákonných podmienok na zotrvanie maloletého dieťaťa v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov starostlivo zvážil a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov je v záujme maloletej, čím sú najlepšie zabezpečené jej potreby a obaja rodičia sú spôsobilí dieťa riadne vychovávať.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Dôvodil, že v čase podania návrhu otca nebolo zistené zanedbanie starostlivosti voči maloletému dieťaťu zo strany matky, matka prísne abstinuje, dodržiava liečbu stanovenú psychiatrom a maloletá Q. sa vyjadrila počas pohovoru, že jej vyhovuje striedavá osobná starostlivosť a bola by rada, keby sa to zachovalo i naďalej.

7. Otec vo svojej replike za podstatné označil, že matka sa opakovane neosvedčila, keď protialkoholickú liečbu absolvovala viac krát, z ktorého dôvodu inicioval konania, pričom skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozhodnutia abstinuje, nič nerieši. Za dôležité považoval, aby súd predchádzal možným nezvratným následkom vo vzťahu k zdraviu a výchove maloletej v prípade, ak matka opätovne zlyhá. Tým záujem maloletej predchádza záujmu matky. Uviedol, že matka vo vyjadrení zamlčala, že nepokračuje v ambulantnej liečbe tak, ako jej bola nariadená, čím sa podstatným spôsobom zmenil skutkový stav a navrhol, aby bola vyžiadaná správa o tom, ako matka a v akých intervaloch absolvuje ambulantnú liečbu a či ju dokončila. Zotrval na zverení maloletej do jeho osobnej starostlivosti, keďže vzhľadom na jeho schopnosti, možnosti a najmä morálne a zdravotné predpoklady sú u neho lepšie splnené podmienky na realizovanie starostlivosti o dieťa. Z dokazovania vyplynulo, že matka požívala alkohol aj pred dcérou, o túto nebolo riadne postarané, mala z toho traumu, musela navštevovať školského psychológa, vyjadrila želanie, že chce byť u otca, aj u matky, avšak ak sa niečo stane, chcela, aby otec bol na blízku a zasiahol, čo súd riadne nevyhodnotil napriek tomu, že v tomto želaní je zhmotnený jeho návrh na zmenu zverenia. Akcentoval, že s matkou sa vedia dohodnúť na styku, a nie na výkone striedavej osobnej starostlivosti, pričom pracovná činnosť matky v N. nezvratne zasahuje do jej výkonu striedavej osobnej starostlivosti. Matka často Q. mu priviezla už v nedeľu bez toho, aby mu to vopred oznámila, volala, že nepricestuje naspäť v nedeľu, ale až v pondelok, príchody domov často odďaľuje, vyhovárajúc sa na kolegyňu, a teda nejde o dohodu, ale o nezhody. Vytkol prvoinštančnému súdu, že doposiaľ neskúmal, či vzhľadom na druh práce, jej zameranie, pracovnú náplň a pracovný čas matka vie zabezpečiť dohodnutý čas jej osobnej starostlivosti, pretože doposiaľ neuviedla, kde v N. vlastne pracuje a k akej zmene v jej príjmových pomeroch došlo. Komunikáciu matky smerom k nemu označil nie za dobrú, pretože často hasí excesy, ohľadom dôležitých vecí ho nekontaktuje, ale odkazuje mu to po maloletej Q..

8. Matka vo svojej duplike sa nestotožnila s vyjadreniami otca, za dôležité označila, že sa vždy vedia medzi sebou dohodnúť o výchove dieťaťa konštruktívne, čo je zásadnou podmienkou toho, aby mohla starostlivosť o maloletú naďalej pokračovať ako striedavá starostlivosť oboch rodičov podľa pôvodnej úpravy, pričom obaja majú predpoklady na to, aby sa o dieťa riadne starali, čo je v najlepšom záujme maloletej. Uviedla, že predchádzajúcim spolužitím s otcom bol na ňu robený psychický nátlak, čo riešila alkoholom, po svojom odchode s dcérou začala od nuly, veľa pracovala a skončila psychickým a fyzickým vyhorením a následne jej liečením, na ktoré išla dobrovoľne, v ambulantnej liečbe pokračuje a cíti sa vyrovnane a dobre. Za lož označila tvrdenie otca, že o dcéru nebolo riadne postarané, pretože bolo stále upratané, vypraté, vyžehlené, navarené, nikdy do školy nemeškala, bola stále naučená, pripravená a čistá. V N. pracuje ako opatrovateľka z dôvodu, aby zabezpečila čo najlepšiu životnú úroveň pre maloletú, a to v týždni, kedy je maloletá u otca, kam odchádza v nedeľu večer a končí v pondelok

nasledujúceho týždňa, pričom v čase jej neprítomnosti zabezpečila starostlivosť o dcéru prostredníctvom svojej matky. Pokiaľ ide o otca, tento tiež chodí dva razy týždenne do Q., veľa krát pracuje v noci a pomáha mu aj jeho matka pri starostlivosti o deti.

9. Otec vo vyjadrení k stanovisku matky konštatoval, že matka neuvádza pravdu ohľadom dôvodov a obdobia požívania alkoholu a v intenciách jej diagnózy snaží sa hľadať príčiny jej zlyhania v osobe jeho a jeho rodiny. Vytkol, že opomenula uviesť, že problémy s alkoholom mala už dávno predtým, ako sa s ním zoznámila, a to už v období, keď žila s prvým manželom v Q., ktorý ju psychicky týral. Za nesporné považoval, že matka má problém v racionálnom vnímaní reality, uvádza nepodstatné vzťahové analýzy v jeho rodine a jej tvrdenie, že začala piť kvôli jeho matke, sú jej fabuláciou a sebaospravedlňovaním. Opatrovanie maloletej starou matkou v čase, keď matka odíde do N., sa stalo bežným až po podaní odvolania. Za nepodstatný označil jeho vzťah so svojou rodinou, ale vzťah matky a jej brata a skutočnosť, že matkin brat je alkoholik. Rovnako tak skutočnosť vo vzťahu k posúdeniu matkinho zdravotného stavu, že doposiaľ matka si nepriznala svoj podiel viny a túto hľadá v niekom inom. D., že do Q. nechodí každý týždeň a v čase jeho služobnej cesty je Q. so svojimi bratmi a je o ňu dobre postarané.

10. Matka vo svojom ostatnom vyjadrení sa nestotožnila s tvrdeniami otca, keďže sa nimi snaží ju vykresliť v negatívnom svetle. Pokiaľ otec tvrdí, že v jej vyjadreniach badať znaky paranoidnej osobnosti, túto okolnosť vyhodnotila PhDr. Zdenka Kubišová vo svojej správe a z tejto vyplynulo, že nie sú žiadne okolnosti, ktoré by jej bránili sa riadne starať o maloletú dcéru formou striedavej osobnej starostlivosti. Za dôležitý označila fakt, že naďalej dodržiava prísnu abstinenciu a podrobuje sa predpísanej liečbe u psychiatra, v liečbe kooperuje a táto spĺňa svoj účel. Taktiež sa podrobuje psychoterapii so zameraním na udržiavací režim a prevenciu v súvislosti s diagnózou. Jej práca v N. je krátkodobou záležitosťou, pretože ide o dočasné zastupovanie raz za mesiac na týždeň, a to bez pracovnej zmluvy. Má zaujem, aby naďalej zostala striedavá osobná starostlivosť o dieťa, keďže úloha matky, ako aj otca v živote dieťaťa je dôležitá a nenahraditeľná a je to v najlepšom záujme maloletej.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo ( až 67 ) a po prejednaní veci a doplnení dokazovania na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

12. Predmetom tohto konania je návrh otca na zmenu rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn. -37 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Q., nar. XX. 10. 2010, ktorým požadoval, aby maloletá bola zverená do jeho výlučnej osobnej starostlivosti s tým, že bude spravovať jej majetok, poberať na ňu prídavky na deti a uplatňovať si daňový bonus, matke bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške 40,- eur mesačne a bude jej upravený styk s maloletou spôsobom, ako ho špecifikoval vo svojom návrhu. Dôvodil, že od predchádzajúcej úpravy práv a povinností a zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky, ktorá vzhľadom na zdravotný stav, keď v nadmernej miere a opakovane požíva alkoholické nápoje, nie je spôsobilá zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú.

13. Podľa Zákona o rodine, v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

14. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

15. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach, týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

16. Podľa článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne

vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

17. Podľa článku 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

18. Úprava výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu ( ). Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch maloletého dieťaťa odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia súdu, resp. dohody rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov, ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb. Dôvodom na zmenu rozhodnutia môže však byť zmena závažnejšieho charakteru, nie zmena krátkodobého charakteru, a teda musí ísť o podstatnú zmenu v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach. Pri svojom rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Maloleté dieťa, ktoré so zreteľom na svoj vek a rozumovú vyspelosť je schopné samostatne vyjadriť svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú, a preto aj v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Ustanovenie ukladá súdu povinnosť, ak sa to neprieči účelu konania, informovať maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, o prebiehajúcom konaní a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci. Rozhodujúcim hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú maloletého dieťaťa, je však predovšetkým záujem maloletého dieťaťa. Záujem dieťaťa treba chápať totiž čo najextenzívnejšie, keďže v záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia a lásky, porozumenia a stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby tak boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje i názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny (článok 5 písm. g/ Zákona o rodine). Dohovor o právach dieťaťa medzi iným ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (článok 3 ods. 1). Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu (dohody rodičov) o rodičovských právach a povinnostiach je tak, že od pôvodnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu došlo k takej zmene pomerov, ktorá zohľadňujúc záujem maloletého dieťaťa, vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy.

19. V danej veci spravujúc sa vyššie citovanou právnou úpravou a uvedenými teoreticko-právnymi úvahami, odvolací súd po doplnení dokazovania dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. Niet totiž sporu o tom, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Natálii bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 16. 05. 2014 č. k. -37, ktorým súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bola maloletá na dobu po rozvode zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že každý z rodičov je povinný a oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa po dobu 7 kalendárnych dní, v čase od pondelka od 15.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 15.00 hod., pričom striedavá osobná starostlivosť sa začne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, v prípade nepárneho týždňa osobnou starostlivosťou matky a v prípade párneho týždňa osobnou starostlivosťou otca. Zároveň bol upravený osobitný režim striedavej osobnej starostlivosti v priebehu sviatkov a prázdnin tak, že v priebehu veľkonočných sviatkov sa striedavá starostlivosť upravuje každý párny kalendárny rok tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa v čase od Veľkonočnej nedele od 10.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod. a matka v čase od štvrtka v týždni, v ktorom je Veľký piatok, od 15.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 10.00 hod. a nepárny kalendárny rok otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa v čase od štvrtka v týždni, v ktorom je Veľký piatok od 15.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 10.00 hod. a matka v čase od Veľkonočnej nedele od 10.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý kalendárny rok

otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť, pokiaľ jarné prázdniny pripadnú na nepárny kalendárny týždeň v čase od nedele 18.00 hod. predchádzajúcej nepárnemu týždňu jarných prázdnin do utorka do 18.00 hod., v čase jarných prázdnin a pokiaľ jarné prázdniny pripadnú na párny kalendárny týždeň, v čase od stredy 18.00 hod do nedele do 18.00 hod. a matka, pokiaľ jarné prázdniny pripadnú na nepárny kalendárny týždeň v čase od utorka prázdninového týždňa od 18.00 hod. nedele v tom týždni do 18.00 hod. a pokiaľ jarné prázdniny pripadnú na párny kalendárny týždeň, v čase od nedele 18.00 hod. predchádzajúcej párnemu týždňu jarných prázdnin do stredy do 18.00 hod. v kalendárnom týždni jarných prázdnin. Počas letných prázdnin striedavá osobná starostlivosť je upravená tak, že otec ju zabezpečuje od posledného dňa vyučovania pred letnými prázdninami od 18.00 hod. nepretržite do 15. 07. do 18.00 hod. a v čase od 01. 08. od 09.00 hod. nepretržite do 15. 08. do 18.00 hod. a matka od 15. 07. od 18.00 hod. nepretržite do 01. 08. do 9.00 hod. a v čase od 15. 08. od 18.00 hod. nepretržite do posledného dňa letných prázdnin do 18.00 hod. a v čase vianočných sviatkov a zimných prázdnin trvajúcich od 23. 12. od 9.00 hod. do 06. 01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa v čase od 24. 12. od 18.00 hod. do 27. 12. do 18.00 hod. a od 02. 01. nasledujúceho kalendárneho roka od 18.00 hod. do posledného určeného dňa prázdnin a matka v čase od 23. 12. od 9.00 hod. do 24. 12. do 18.00 hod., od 27. 12. od 18.00 hod. do 02. 01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa v čase od 23. 12. od 9.00 hod. do 24. 12. do 18.00 hod., od 27. 12. od 18.00 hod. do 02. 01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod. a matka v čase od 24. 12. od 18.00 hod. do 27. 12. do 18.00 hod. a od 02. 01. nasledujúceho kalendárneho roka od 18.00 hod. posledného určeného dňa prázdnin s tým, že miestom odovzdania dieťaťa bude bydlisko toho rodiča, v ktorého starostlivosti sa dieťa v čase odovzdania nachádza. Taktiež bolo upravené, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, daňový bonus na maloletú Natáliu bude uplatňovať otec dieťaťa a prídavky na maloletú Natáliu bude poberať matka dieťaťa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30. 05. 2014. V konaní bolo preukázané, že striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletú Q. doposiaľ je v intenciách týmto súdnym rozhodnutím schválenej rodičovskej dohody i uskutočňovaná. Rovnako tak, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné materiálne podmienky, vrátane bytových pomerov pre hmotné zabezpečenie maloletej, že vzájomné citové väzby medzi maloletou a každým z rodičov sú obojstranné a pozitívne a dieťa má k obom rodičom kladnú citovú väzbu. Už súd prvej inštancie v konaní rešpektoval i právo maloletej zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa, z ktorého vyplýva pozitívny záväzok štátu urobiť opatrenia, prostredníctvom ktorých sa každému dieťaťu zabezpečí možno uplatniť svoje práva zaručené Dohovorom a tiež v § 43 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Učinil tak výsluchom maloletej na pojednávaní dňa 21. 04. 2021, v rámci ktorého maloletá jednoznačne vyjadrila svoju vôľu zostať v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom v tomto smere je významné, že maloletá v tom čase bola už vo veku takmer XX rokov, v ktorom už je spôsobilá s ohľadom na veku zodpovedajúcu rozumovú vyspelosť, sa k tejto otázke vyjadriť a prezentovať svoj názor. Žiaden z rodičov ani prianie maloletej zostať naďalej v ich striedavej osobnej starostlivosti nespochybňovali a na odvolacom pojednávaní ani neuvádzali, že by u maloletej došlo k jeho zmene.

20. Zásadným argumentom otca, v ktorom vzhliadol dôvod pre požadovanú zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, bola neschopnosť matky dieťa riadne vychovávať v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov po rozvode manželstva a obava, že matka nenapĺňa do budúcna záruky, že nedôjde u nej k recidíve požívania alkoholických nápojov. Nepochybne v konaní vyšlo najavo, že matka v dobe od 16. 06. 2020 do 14. 09. 2020 absolvovala dobrovoľnú ústavnú protialkoholickú liečbu v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom R. F., pričom už pred rozvodom manželstva sa u matky prejavilo nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Odvolací súd nerozporuje, že alkoholizmus rodiča je tak závažnou okolnosťou, ktorá spochybňuje jeho schopnosť riadnej starostlivosti o maloleté dieťa po všetkých stránkach a rodiča v nadmernom množstve požívajúceho alkoholické nápoje v zásade vylučuje, aby mal dieťa v osobnej starostlivosti. Pre súd bolo preto podstatné zistenie, či v čase jeho rozhodovania o návrhu otca, matka touto závislosťou naďalej trpí. Zo správ psychiatra MUDr. Artúra Ivančíka s Psychiatrickej ambulancie T., poslednej zo dňa 11. 03. 2022 vyplýva, že matka sa po absolvovaní ústavnej protialkoholickej liečby pravidelne podrobuje ambulantnej liečbe, dodržuje predpis plánovaných kontrolných vyšetrení, užíva pravidelne lieky a dodržuje abstinenciu od ethylických nápojov, jej stav vykazuje v dlhodobom horizonte plnú kompenzáciu psychického stavu a liečba spĺňa svoj účel. Podľa správ PhDr. Zdenky Kubišovej, psychoterapeutky VOXPSYCHE s.r.o. Veľký Krtíš, s matkou sa realizuje súhrnný psychoterapeutický pohovor s dynamickým náhľadom na vznik a udržiavacie

faktory psychických problémov v minulosti, pacientka rozumie uvedeným súvislostiam, má náhľad a pracuje na integrácii biografických faktorov, ktoré boli spojené s frustráciami a záťažou, zúčastňuje sa pohovorov, pričom posledný sa uskutočnil dňa 14. 03. 2022. Šetrením pomerov u matky realizovaným kolíznym opatrovníkom dňa 09. 03. 2022 bolo zistené, že matka má v domácnosti zabezpečené vhodné podmienky pre výkon osobnej starostlivosti o maloletú Q., v čase šetrenia nejavila žiadne známky požitia alkoholických nápojov a ani iných návykových látok a neboli na jej strane zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú Q.. Samotný otec na odvolacom pojednávaní potvrdil, že odkedy sa matka podrobila liečeniu, nezaznamenal žiadne negatívne situácie zo strany matky a ani mu o nich maloletá nehovorila, pričom pokiaľ by bol problém, určite by sa mu s tým zdôverila. Tiež uviedol, že v podstate chce mať dcéru vo výlučnej starostlivosti z dôvodu, aby u matky sa nezopakovala situácia s alkoholizmom a nemusel to znovu riešiť. Pokiaľ teda matka preukázateľne po dobu viac ako 1,5 roka už abstinuje, čo nemožno označiť za dobu zanedbateľnú, nebola tak v čase rozhodovania odvolacieho súdu zistená okolnosť, ktorá by spochybňovala jej riadnu starostlivosť o maloletú Q.. I keď odvolací súd berie zreteľ i na obavy otca, predkladané v jeho odvolaní, nemožno len na základe nich bez posúdenia všetkých vo veci rozhodujúcich skutočností založiť rozhodnutie o zmene výkonu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Za situácie, keď striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletú Q. v plnom rozsahu napĺňa záujem maloletého dieťaťa a rodičia starostlivosť o maloletú riadne zabezpečujú, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nevzhliadol dôvod na zmenu existujúcej úpravy a zverenie maloletej Q. do osobnej starostlivosti otca. Tieto atribúty totiž ako zásadné pre posúdenie veci sú prevyšujúce nad obavami otca. Odvolací súd tiež dáva do pozornosti, že pre naplnenie otcom uvádzaného scenára, podľa ktorého, ak rodič požíva alkohol, ale v čase vyhlásenia rozsudku je abstinent, by nikdy nemohlo dôjsť k zvereniu dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča, by neboli splnené podmienky, keďže v danom prípade by matka svojou prípadnou ďalšou recidívou zásadným spôsobom spochybnila svoju vierohodnosť v smere schopnosti zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa, a tým i záujem maloletej Q..

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie podľa a , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur ( ) a to opakovane za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia ( ).

Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu ( ).

Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční ( ).

Exekúciu možno vykonať len podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov b/ prikázaním pohľadávky c/ predajom hnuteľných vecí d/ predajom cenných papierov e/ predajom nehnuteľnosti f/ predajom podniku g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu.