Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Csp-297-2017.pdf
PDF · 93.99 KB
No categories available
4Csp/297/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúp.: JUDr. Barbora Korencová, advokátka, Slnečná 765/9, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: B. T., I..: XX.XX.XXXX, Z. Č. XXX, XXX XX M., o zaplatenie sumy 422,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 22.02.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Na základe vykonaného dokazovania vychádzal súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu, že na základe medzi stranami sporu uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.11.2012 žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 500,- Eur, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 436,- Eur, spolu vo výške 936,- Eur. Úver mal žalovaný uhradiť v 12 mesačných splátkach a to počnúc dňom 24.12.2012. RPMN predstavovala 260,12 %. Následne na základe žiadosti o úprave splátkového kalendára bol dňa 22.04.2013 posunutý splátkový kalendár o 1 mesiac s poplatkom vo výške 80,- eur. Dňa 13.09.2013 bola uzavretá nová žiadosť s posunom splátkového kalendára, pričom posun prvej splátky bol na 11.11.2013.
3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“); § 39, § 40 ods. 3, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1až 3, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 100, § 101, § 111 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2, 3, 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
4. Na základe právneho posúdenia mal súd prvej inštancie za nepochybné, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom na uvedené bol súd prvej inštancie povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Súd uviedol, že žalobca v žalobe tvrdil, že celý úver mal byť uhradený do 11.10.2014, pričom zo splátkového kalendára zo dňa 13.09.2013 vyplýva, že žalovaný mal uhradiť
prvú splátku dňa 11.11.2013. Zo samotného splátkového kalendára však nevyplýva, koľko splátok mal žalovaný ešte uhradiť. Žalobca súdu žiadnym výpisom, alebo potvrdením nepreukázal, koľko žalovaný na predmetný úver uhradil ani to kedy tieto úhrady žalobca zaúčtoval. V žalobe je len uvedené, že do podania žaloby bolo zaplatených 78,- Eur. Ak by mal žalovaný uhradenú čo i len jednu splátku vo výške 78,- Eur, zvyšných 11 splátok by mal uhradiť do 11.09.2014. V danom prípade mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom podľa súdu mal žalovaný uhradiť splátky najneskôr do 11.09.2014. Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, tak začala plynúť najneskôr dňa 12.09.2014 a uplynula dňa 12.09.2017. Žaloba bola žalobcom podaná na súde až dňa 25.09.2017. Nárok žalobcu voči žalovanému bol tak podľa súdu prvej inštancie premlčaný, keďže žaloba bola na súde podaná až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Pokiaľ išlo o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej inštancie poukázal na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.
5. Súd prvej inštancie bol súčasne názoru, že ust. bod 15 Všeobecných dojednaní je v rozpore s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka. V danom prípade, aj keby predmetný úver nebol premlčaný, súd prvej inštancie uviedol, že by žalobcovi nárok uplatňovaný žalobou v celom rozsahu nepriznal a žalobu aspoň čiastočne zamietol. Doplnil, že súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku (v danom prípade bod 13. zmluvy) ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť viazanosť zmluvných dojednaní zmluvy o úvere. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má rovnaký dopad aj vo vzťahu k všetkým sankciám. Ustanovenia v zmluvných dojednaniach obsiahnuté, sa v prípade neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, 2, § 26 ods. 1 C.s.p. Súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobu zamietol preto úspech žalovaného bol v danom prípade 100%, avšak žalovaný sa zriekol náhrady trov konania a preto súd rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Poukázal aj na článok 17 C.s.p., že v zmysle uvedeného princípu, nakoľko žalovaný trovy konania nežiadal, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Podľa žalobcu došlo v konaní k vadám uvedeným v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C.s.p.. Namietal, že vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Iný zákon na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane Zmluvy. Nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy nestanovil maximálnu prípustnú výšku odplaty. Regulácia odplaty sa riadi ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných
prostriedkov. Slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale ho aj výslovne uvádza. Voči výške poplatku dlžník nenamietal. Poplatok je v zmluve dostatočne jasne uvedený. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaná k žalobcom podanému odvolaniu nevyjadrila.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
10. V danom prípade žalobcom uplatnený nárok má svoj základ v zmluve o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 22.11.2012. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje umožňujúce identifikovať žalovaného ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou skutočnosťou sú nekalé praktiky žalobcu aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tohto účastníka, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere v zmysle § 52 a nasl. OZ má oporu vo vykonanom dokazovaní.
11. Pri posudzovaní nárokov zo záväzkových vzťahov, jedným z ktorých je spotrebiteľ, z hľadiska včasnosti uplatnenia práva, platí úprava premlčania vyplývajúca z Občianskeho zákonníka. Uvedený záver vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.02.2013 v konaní sp. zn. XCo/XX/ XXXX, v ktorom je vyslovený právny názor, že aj pri úverovej zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi podnikateľom a spotrebiteľom je potrebné použiť pri otázke premlčania (ale aj pri iných otázkach, napríklad uznanie dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. R.. Ú. XXX/XXXX-XX z 19.06.2013 na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.
12. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.11.2012 bolo zistené, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 500,- Eur ktorú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 436,- Eur, spolu vo výške 936,- Eur. Úver mal žalovaný uhradiť v 12 mesačných splátkach a to počnúc dňom 24.12.2012. RPMN predstavovala 260,12 %. Následne na základe žiadosti o
úprave splátkového kalendára bol dňa 22.04.2013 posunutý splátkový kalendár o 1 mesiac s poplatkom vo výške 80,- eur. Dňa 13.09.2013 bola uzavretá nová žiadosť s posunom splátkového kalendára, pričom posun prvej splátky bol na 11.11.2013.
13. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ďalej vyplynulo, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom podľa súdu mal žalovaný uhradiť splátky najneskôr do 11.09.2014. Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý súd prvej inštancie na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikoval, tak začala plynúť najneskôr dňa 12.09.2014 a uplynula dňa 12.09.2017. Žaloba bola žalobcom podaná na súde až dňa 25.09.2017. Nárok žalobcu voči žalovanému bol tak podľa súdu prvej inštancie premlčaný, keďže žaloba bola na súde podaná až po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
14. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok žalobcu voči žalovanému je premlčaný, s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa mu toto právo nebolo možné priznať.
16. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal skúmaním premlčania dlhu riadiac sa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a správne na vec aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je potrebné dodať, že v čase vyhlásenia rozsudku prvoinštančným súdom dňa 22.02.2018 takýto nesúlad s ústavou ešte právoplatne vyslovený nebol a povinnosťou prvoinštančného súdu bolo riadiť sa v tom čase platnou a účinnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V čase rozhodovania o žalobcom uplatňovanom nároku platný a účinný právny predpis ukladal orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. K aplikácii právnej normy umožňujúcej aj bez návrhu prihliadať na premlčanie uplatneného nároku, došlo teda v čase, keď o otázke nesúladu takéhoto ustanovenia ešte Ústavným súdom Slovenskej republiky rozhodnuté nebolo. Aktiváciou premlčania z úradnej povinnosti došlo k oslabeniu práva a tento proces už zvrátiť nemožno.
17. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na skutočnosti týkajúce sa výšky odplaty za úver, administratívneho poplatku, obligatórnych náležitostí zmluvy, k týmto sa odvolací súd z dôvodu hospodárnosti osobitne nevyjadroval, keďže tieto odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci.
18. Vo vzťahu k rozhodnutiu prvoinštančného súdu o náhrade trov konania neboli zo strany odvolateľa podané žiadne námietky nad rámec odvolacích dôvodov týkajúcich sa veci samej, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod preskúmavať správnosť výroku rozsudku, ktorým prvoinštančný súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania.
19. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a vychádzajúc z obsahu
spisu mu ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).