Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

65Ek/35/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného PIERCE CONTROL AUTOMATION - SK, spol. s r.o., IČO: 36 411 728, so sídlom Ruppeldtova 0/9, 036 01 Martin, právne zast. JUDr. Magdalénou Lesayovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 27/A, 917 01 Trnava, proti povinným 1/ AGRO VOS, s.r.o., IČO: 30 998 247, so sídlom Kapitulská 13, 974 01 Banská Bystrica a 2/ E.. D. A., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX M., vedenej pred súdnym exekútorom PhDr. Mgr. Jozefom Ružarovským, PhD., so sídlom exekútorského úradu Kollárova 34, 971 01 Trnava, pod sp. zn. 3EX 659/17, v konaní o vymoženie spoločne a nerozdielne 1.221,75,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/35/2017 zo dňa 16. októbra 2017, takto

rozhodol:

I. Sudca z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/35/2017 zo dňa 16. októbra 2017, vydané vyšším súdnym úradníkom, v časti výroku II. a v r a c i a vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.

II. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/35/2017 zo dňa 16. októbra 2017.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 28.6.2017 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok vydaný ad hoc rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, pod sp. zn. R 45/2017 dňa 15.5.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2017 a vykonateľnosť dňa 4.6.2017.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 65Ek/35/2017 dňa 12.7.2017 súdneho exekútora JUDr. Ladislava Banga, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 34, 971 01 Trnava. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Vzhľadom na skutočnosť, že poverený súdny exekútor bol ku dňu 31.12.2017 odvolaný z funkcie súdneho exekútora, jeho nástupcom sa stal súdny exekútor PhDr. Mgr. Jozef Ružarovský, PhD., so sídlom exekútorského úradu Kollárova 34, 971 01 Trnava.

3. V priebehu konania a to dňa 22.9.2017 predložil súdny exekútor súdu návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie zo dňa 18.9.2017, ktorý mu bol doručený dňa 20.9.2017 a návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zo dňa 13.9.2017, ktorý mu bol doručený dňa 20.9.2017. Na výzvu súdu, predložil súdny exekútor súdu dňa 12.10.2017 výzvu, ktorou vyzval oprávneného dňa 19.9.2017 na to, aby sa k návrhom povinných 1/, 2/ na zastavenie exekúcie vyjadril v lehote 10 dní. Oprávnený sa k návrhom povinných 1/, 2/ na zastavenie exekúcie nijako nevyjadril.

4. Povinný 1/ svoj návrh na zastavenie exekúcie, odôvodnil skutočnosťou, že exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok č. R 46/2017, ktorý vydal JUDr. Milan Vojtek, pričom

predmetný nárok tvoria náklady spojené s vymáhaním pohľadávky podľa článku 1.4 Dohody o uznaní záväzku č. 509/2016, ktoré je v rozpore so zákonom a absolútne neplatné. Rozhodcovský súd túto skutočnosť v rámci rozhodovania vôbec nezohľadnil a to napriek tomu, že sa povinný 1/ vyjadril aj k žalobe riade a včas. Z obsahu rozhodcovského rozsudku zrejmé, že rozhodcovský súd sa nevysporiadal ani s jednou námietkou, pričom tieto námietky povinný 1/ považuje za zásadné. Povinný 1/ pritom nebol vyzvaný a ani poučený o následkoch koncentrácie rozhodcovského konania, a v akej lehote sa má vyjadriť k žalobe a jej prílohám. Ďalej povinný 1/ namietol absolútnu neplatnosť všetkých úkonov vyplývajúcich z tejto dohody a poukázal aj na absolútnu neplatnosť dohodv o urovnaní v časti článku I bod 1.4 dohody, kde sa účastník dohody zaviazal zaplatiť náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a súvisiace trovy spoločnosti PATRIOT GROUP s.r.o. vo výške 25 % pohľadávky veriteľa. Trovy za poskytovanie právnych služieb si môže podľa právneho poriadku SR nárokovať len exekútor, advokát alebo notár, preto je takéto konanie absolútne neplatným právnym úkonom a zároveň hraničí aj s trestnoprávnou rovinou. S touto námietkou sa rozhodcovský súd taktiež nevysporiadal. Z hľadiska splatnosti dlhu nie je ani zrejmé, kedy je tento splatný, pretože dátum na dohode bol uvedený 23.11.2017 (tým pádom by splatnosť ani len nenastala) ale žalobca uvádza v žalobe, že dohoda bola podpísaná 23.1.2017, pričom pohľadávka sa mala stať splatnou až dňa 2.2.2017. Namietol preto splatnosť a moment úročenia prípadnej pohľadávky. V súlade s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie žiadal preskúmať rozhodcovský rozsudok aj v rovine exekučného konania, pokiaľ rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul vykazuje tak závažné nedostatky, ako je tomu v namietanom prípade. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že exekúcia je neprípustná a navrhol exekučné konanie zastaviť.

5. Povinný 2/ svoj návrh na zastavenie exekúcie, odôvodnil rovnakými skutočnosťami ako povinný 1/, okrem ktorých poukázal aj na to, že v rozhodcovskom konaní nebol pasívne vecne legitimovaný, nakoľko z Dohody o uznaní záväzku č. 509/2016 nevyplýva, že by on E.. D. A. vystupoval v súvislosti s touto dohodou ako ručiteľ, alebo iný subjekt, ktorý by na jeho strane zakladal zodpovednosť za tento záväzok. Ďalej poukázal na to, že dohodu podpísal ako jeden zo spoločníkov a konateľov povinného 1/. Všetky právne úkony vyplývajúce z tejto dohody považuje za neplatné. K tejto námietke rozhodcovský súd nijako nevyjadril. Rovnako ako povinný 1/ žiadal, v súlade s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie preskúmať rozhodcovský rozsudok pretože tento ako exekučný titul vykazuje závažné nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že exekúcia je neprípustná a navrhol exekučné konanie zastaviť.

6. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 65Ek/35/2017 zo dňa 16.10.2017, po preskúmaní veci, výrokom I. zamietol návrh na zastavenie exekúcie povinného 1/ a výrokom II. zamietol návrh na zastavenie exekúcie povinného 2/, v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, pretože nezistil žiadny zo zákonných dôvodov, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie.

7. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu, pretože tieto mal namietať v konaní základnom. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote odvolanie, kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu. Vo vykonávacom konaní už musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti.

8. Vo vzťahu k povinnému 1/ vyšší súdny úradník uviedol, že po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť, nakoľko povinný 1/ nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jeho návrh na zastavenie dôvodný. Skutočnosti, ktoré povinný 1/ namieta, boli predmetom žalobného návrhu a všetky tvrdené skutočnosti voči rozhodcovskému súdu mal povinný uplatniť a namietať pred vydaním exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku v rozhodcovskom konaní a nie v exekučnom konaní. V exekučnom konaní už nemožno namietať skutočnosti, ktoré boli predmetom žalobného návrhu.

9. Vo vzťahu k povinnému 2/ vyšší súdny úradník uviedol, že po preskúmaní návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie súd dospel k záveru, že návrhu povinného 2/ nie je taktiež možné vyhovieť, nakoľko povinný 2/ predložil totožné dôkazy ako povinný 1/ a teda nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jeho návrh na zastavenie exekúcie bol dôvodný. Skutočnosti, ktoré povinný 2/ namieta, boli predmetom žalobného návrhu a mal ich uplatniť a namietať pred vydaním exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku v rozhodcovskom konaní a nie v exekučnom konaní. V exekučnom konaní už nemožno namietať skutočnosti, ktoré boli predmetom žalobného návrhu.

10. V závere svojho rozhodnutia vyšší súdny úradník konštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti je nepochybné, že obidva návrhy, ktoré podali povinní 1/, 2/ sú nedôvodné.

11. Po rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka, bolo súdu dňa 17.10.2017 zo strany súdneho exekútora doručené vyjadrenie oprávneného k návrhom povinných 1/, 2/ na zastavenie exekúcie zo dňa 5.10.2017. Oprávnený vo svojom vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že povinní 1/, 2/ nepodali počas rozhodcovského konania žiadnu žalobnú odpoveď a nepodali ani žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovské konanie prebehlo v súlade s rokovacím poriadkom rozhodcu. Pokiaľ ide o dohodu o uznaní záväzku, oprávnený považuje námietky voči jej neplatnosti vo vzťahu k bodu 1.4. za nedôvodné, keďže ide o nárok, ktorý nie je predmetom rozhodcovského rozsudku a ani predmetom exekučného konania. Splatnosť dlhu je vymedzená riadne a k podpisu dohody oprávnený uviedol, že ide o 23.2.2017, pričom dvojka je vypísaná rímskym číslom II. a nejde teda o dátum 23.11.2017. Návrh na zastavenie povinného 1/ ako aj povinného 2/ považuje oprávnený za nedôvodné a navrhuje ich zamietnuť.

12. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému 1/ doručené dňa 17.10.2017, povinnému 2/ dňa 24.10.2017 a oprávnenému dňa 2.11.2017 vypršaním úložnej lehoty s fikciou doručenia, podal povinný 2/ dňa 26.10.2017, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Podanú sťažnosť odôvodnil tým, že keď vyšší súdny úradník poukázal vo svojom rozhodnutí na to, že skutočnosti, ktoré napádajú povinní 1/, 2/ mali byť predmetom konania v rámci konania o vydanie exekučného titulu, pričom exekučný súd v tomto štádiu nie je oprávnený tieto okolnosti preskúmavať a povinní 1/, 2/ sa mali brániť v základnom konaní a mohli proti exekučnému titulu podať opravný prostriedok, potom vyšší súdny úradník jednoznačne odignoroval, že exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský rozsudok, proti ktorému nebolo možné podať opravný prostriedok, pričom ide rozhodcovský súd, ktorý si ustanovil oprávnený ako poskytovateľ úveru. Rozhodovacou praxou exekučných súdov je jednoznačne stabilizované, že exekučný súd je oprávnený kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu pri vydávaní exekučného titulu. Rovnako je tomu tak aj v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené vyplýva aj priamo zo Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je v týchto prípadoch oprávnený ex offo skúmať exekučný titul počas celého konania a v prípade zistenia, že niť sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, je povinný exekúciu zastaviť. Vyšší súdny úradník sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v priebehu konania na rozhodcovskom súde sa povinný vyjadril k žalobe, pričom vzniesol aj relevantné námietky, poukázal na absolútnu neplatnosť dohody o urovnaní v časti článku 1 bod 1.4 dohody, s tým, že trovy za poskytovanie právnych služieb si môže podľa právneho poriadku SR nárokovať len exekútor, advokát alebo notár za poskytovanie právnej pomoci, že ako účastník rozhodcovského konania nebol povinný vyzvaný, aby sa vyjadril k skutočnostiam, ktoré boli uvedené v žalobe, napriek tomu sa v konaní vyjadril a že sa s týmito skutočnosťami sa rozhodcovský súd nevysporiadal. Zo samotného poučenia, ktoré bolo súčasťou uznesenia vyplýva, že je povinnosťou rozhodcu poučiť sporovú stranu o tejto skutočnosti a určiť lehotu na podanie vyjadrenia. Vyšší súdny úradník sa nevysporiadal aj s tvrdením, že v rozhodcovskom konaní som namietal pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko z predmetnej dohody nevyplýva, že by Ing. František Horváth vystupoval v súvislosti s dohodou o uznaní záväzku ako ručiteľ, alebo iný subjekt, ktorý by na jeho strane zakladal zodpovednosť za tento záväzok. Dohodu podpísal povinný 2/ iba ako jeden zo spoločníkov a konateľov povinného 1/. Povinný 2/ opätovne poukázal na to, že z hľadiska splatnosti dlhu nie je zrejmé, kedy je tento splatný, keď na dohode je uvedený dátum XX.XX.XXXX, žalobca uvádza v žalobe, že dohoda bola podpísaná 23.1.2017 a pohľadávka sa mala stať splatnou dňa 2.2.2017. Avšak z predloženej dohody vyplýva, že táto dohoda bola podpísaná dňa 23.2.2017. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má povinný 2/ za to a trvá na tom, že exekúcia je neprípustná.

13. Súd dňa 8.8.2018 zaslal sťažnosť oprávneného 2/ na vyjadrenie povinnému, ktorý sa k nej vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne, podaním zo dňa 31.8.2018, doručeným súdu dňa 7.9.2018.

14. Oprávnený k sťažnosti povinného 2/ uviedol, že exekučný súd sa správne vysporiadal so skutočnosťami uvádzanými v návrhu povinných na zastavenie exekúcie keď konštatoval pasivitu povinných v rozhodcovskom konaní a ich snahu o procesnú obranu až v konaní exekučnom. Poukázal na to, že sa vyjadril aj k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.9.2018 kde jednoznačne vyvrátil tvrdenia povinných, a vyjadrenie doručil aj konajúcemu exekútorovi elektronickou poštou 6.10.2018, pričom exekútor zjavne nestihol vyjadrenie doručiť exekučnému súdu. Keďže je argumentácia povinných v sťažnosti proti zamietnutiu návrhu na zastavenie exekúcie v zásade rovnaká, ako v pôvodnom návrhu na zastavenie exekúcie, oprávnený poukazuje len na skutočnosti, ktoré neboli obsiahnuté v jeho pôvodnom podaní, ktoré z opatrnosti súdu v prílohe pripojil. K veci samej uviedol, že sťažnosť povinných smeruje výhradne proti dôvodom uznesenia, čo spôsobuje jej neprípustnosť a zakladá dôvod na jej zamietnutie. Povinní neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, nepredkladajú žiadne dôkazy. Proti rozhodcovskému rozsudku síce nie je prípustný opravný prostriedok, povinní sa však mohli brániť v rozhodcovskom konaní, či už podaním žalobnej odpovede, námietkami proti procesným vadám, námietkou absencie právomoci či vznesením námietky pasívnej legitimácie. V neposlednom rade mohli rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou o jeho neplatnosť. Žiadnu z týchto možností však nevyužili. Exekučný súd nemôže suplovať orgán vydávajúci exekučný titul predovšetkým vo vzťahu k procesnému postupu. Rozhodcovská doložka v Dohode o uznaní záväzku bola prijatá konsenzom strán, nebola ustanovená oprávneným, ako to tvrdia povinní. Oprávnený má za to, že exekučný súd sa v napadnutom uznesení zo dňa 16.10.2017 správne vysporiadal s návrhom povinných na zastavenie exekúcie tak, že tento zamietol. S poukazom na uvedené, oprávnený preto navrhuje, aby exekučný súd uznesenie vyššieho súdneho úradníka ako vecne správne zamietol. Oprávnený si uplatnil náhradu trov konania v časti právneho zastúpenia vo výške 48,38,-EUR za 2 úkony právnej služby po 15,35,-EUR + 2x 8,84,- EUR režijný paušál a to za vyjadrenie oprávneného zo dňa 5.10.2017 a za vyjadrenie ku sťažnosti povinného zo dňa 31.8.2018, podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku.

15. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

16. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

17. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

18. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

19. V zmysle § 3 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

20. V zmysle § 4 ods. 1 ZoRK , rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

21. V zmysle § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

22. V zmysle § 4 ods. 3 ZoRK, písomná forma je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.

23. V zmysle § 4 ods. 4 ZoRK, odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

24. V zmysle § 4 ods. 7 ZoRK, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

25. V zmysle § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.

26. Po preskúmaní veci sudca dospel k záveru, že sťažnosť povinného 2/ je dôvodná a predmetné uznesenie vyššieho súdneho úradníka je potrebné vo vzťahu k výroku II. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o výrok I. napadnutého uznesenia, tento sťažnosťou napadnutý nebol zostáva nedotknutý.

27. Po preskúmaní súdneho spisu sudca zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, pod sp. zn. R 45/2017 dňa 15.5.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2017 a vykonateľnosť dňa 4.6.2017. V predmetnom rozhodcovskom rozsudku boli povinní 1/, 2/ zaviazaní plniť v ňom uložené povinnosti oprávnenému spoločne a nerozdielne. Z predmetného rozhodcovského rozsudku sudca zistil, že ad hoc rozhodca svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť vyvodil z čl. III. Dohody o uznaní záväzku zo dňa 23.2.2017, ktorého obsahom je rozhodcovská doložka. Pasívna legitimácia povinného 2/ mala byť založená jeho pristúpením k záväzku postupom upraveným v § 533 Občianskeho zákonníka (bod 2.4. Dohody). Rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinnými 1/, 2/ mala vzniknúť podľa § 4 ods. 1 ZoRK.

28. Sudca ďalej zistil, že z Dohody o uznaní záväzku č. 5092016 zo dňa 23.2.2017 (ďalej len „dohoda“) vyplýva, že táto je uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom zastúpeným splnomocnencom PATRIOT GROUP, s.r.o., IČO: 45 407 657, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín (ďalej len „splnomocnenec“) a povinným 1/ ako dlžníkom zastúpeným štatutárnym zástupcom - v návrhu na vykonanie exekúcie označeným ako povinný 2/. Z takto označených strán dohody súd nezistil, že by stranou alebo účastníkom zmluvy bol aj povinný 2/. Obsahom dohody o uznaní záväzku sú ďalej štyri články dohody, miesto a dátum jej uzatvorenia (uvedené nečitateľne) a podpisy zmluvy. Pokiaľ ide o podpisy, na dohode o uznaní záväzku sa nachádza jeden podpis dlžníka, pod ktorým je uvedené „dlžník v.z. konateľom a konateľ E.. D. A.“, jeden podpis veriteľa, za ktorého konal splnomocnenec a jeden podpis splnomocnenca zhodný s podpisom veriteľa. Pokiaľ ide o súvis predmetnej dohody s povinným 2/, v čl. II. bod 2.4., je uvedené, že „Veriteľ a konateľ Dlžníka sa týmto v zmysle § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka dohodli, že tento splatí za Dlžníka jeho záväzok vyplývajúci z tejto dohody č. 5092016.“ Pristúpenie k záväzku však ďalej zo žiadnych ustanovení zmluvy a ani z jej názvu, záhlavia, či podpisov, nijako nevyplýva. Z ďalšieho obsahu dohody rovnako nevyplýva to, že by jej účastníkom, resp. stranou mal byť aj povinný 2/. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, ktorá je obsiahnutá v čl. III. Dohody, jej znenie začína slovami. „Zmluvné strany tejto dohody a všetci účastníci tejto dohody, vrátane splnomocneného zástupcu veriteľa a konateľa dlžníka sa dohodli...“ Zo spoločných a záverečných ustanovení, ktoré sú obsiahnuté v čl. IV. Dohody však súd zistil, že tieto sú v takom znení, že na základe nich je predmetná dohoda kumulatívnou nováciou, pretože podľa nej nevzniká nový záväzok a pôvodné lehoty splatnosti zostávajú zachované, že je vyhotovená v troch rovnopisoch (povinnému 2/ nebol vyhotovený ani rovnopis), po jednom pre každého účastníka dohody a že nadobúda platnosť a účinnosť okamihom podpísania dlžníkom a splnomocnencom veriteľa (bez ďalšieho).

29. Súd sa vzhľadom na uvedené znenie rozhodcovskej doložky zaoberal skúmaním vzniku rozhodcovskej zmluvy z hľadiska oprávneným tvrdeného a ad hoc rozhodcom akceptovaného spôsobu jej vzniku, t.j. v zmysle § 4 ods. 1 ZoRK. Pre platnú existenciu rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je podľa § 4 ZoRK potrebné splniť, okrem iných, aj podmienku dodržania písomnej formy jej uzatvorenia. Písomnú formu uzatvorenia rozhodcovskej doložky nemal súd v danom prípade preukázanú.

30. Rozhodcovskú doložku zachytenú v článku III Dohody o uznaní záväzku č. 5092016 zo dňa 23.2.2017 povinný 2/ ako fyzická osoba konajúca vo svojom mene na svoju zodpovednosť písomne neuzatvoril. Povinný 2/ predmetnú dohodu o zaplatení dlhu v splátkach podpísal ako štatutárny zástupca

- konateľ povinného 1/. Ako fyzická osoba nebol jej účastníkom, ani ju ako fyzická osoba konajúca vo svojom mene neuzatvoril, nepodpísal. Uvedený záver vyplýva z označenia zmluvných strán, (kde označenie povinného 2/ úplne absentuje) ako aj z podpisu dohody, ktorý je prinajmenšom pochybný. Na uvedenom závere nič nemení ani to, že pod podpisom dlžníka - povinného 1/, je rukou dopísaný dovetok, cit.: „dlžník vz. konateľom a konateľ Ing. František Horváth“, ktorý bez ďalšieho nemôže založiť postavenie povinného 2/ ako účastníka zmluvy. Okrem absentujúceho prejavu vôle povinného 2/ s uzatvorením dvojstranného, resp. viacstranného právneho úkonu, nie je zrejmé ani to, kto rukou dopísal uvedený dovetok pod podpis dlžníka a ani kedy. Danosť vôle je pritom elementárnym predpokladom vzniku právneho úkonu, lebo vôľa je vôbec jeho najzákladnejším konštitutívnym prvkom.

31. Preskúmaním Dohody o uznaní záväzku č. 5092016 zo dňa 23.2.2017, ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka, dospel súd preto k záveru, že písomná forma o uzatvorení rozhodcovskej doložky medzi oprávneným a povinným 2/ ako fyzickou osobou konajúcou vo svojom mene a nie v mene povinného 1/, nie je preukázaná. Rozhodcovská zmluva medzi nimi preto nevznikla. 32. Exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Exekučný titul, vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku) a preto návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu nemožno vyhovieť a sťažnosti povinného 2/ bolo potrebné ako dôvodnej vyhovieť

33. Pokiaľ ide o samotný rozsah preskúmavania exekučného titulu exekučným súdom, sudca poukazuje na to, že exekučný súd je oprávnený a povinný v zmysle § 53 Exekučného poriadku skúmať pri každom exekučnom titule jeho formálnu a materiálnu vykonateľnosť a to bez rozdielu či ide o rozsudok všeobecného súdu alebo o rozsudok rozhodcovského súdu. Aj v prejednávanom prípade, kde je v návrhu na vykonanie exekúcie označený ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu (v nespotrebiteľskej veci), je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný vyriešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, t.j. či bola daná právomoc rozhodcovského súdu o veci konať a rozhodovať. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, zaujal stanovisko, že: „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy“ a konštatuje, že: „Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).“ Vzhľadom na skutočnosť že uvedené rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi účinnými v danom čase (ZoRK, Exekučný poriadok), sudca konštatuje, že má za to, že postup súdu, keď súd v súlade so súčasnou právnou úpravou skúmal formálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, nie je posudzovaním vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku a ani nesmeruje k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Exekučný súd je oprávnený skúmať, či je predložený exekučný titul vykonateľným exekučným titulom, t.j. či ho vydal orgán príslušný na jeho vydanie, v tomto prípade rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor.

34. Pokiaľ ide o posudzovanie nedostatku právomoci súdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, súd poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, v zmysle ktorého možno uzavrieť, že v rámci exekučného konania je (všeobecný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. V uvedenom rozhodnutí Ústavný súd SR konštatuje, že nezistil porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy, t.j. práva na súdnu a inú právnu ochranu, a nepovažuje za nedôvodné a svojvoľné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o tom, že: „interpretačná prax dovolacieho súdu je jednotná v tom, že predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného aktu dovolací súd dáva do pozornosti rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul“ nulitným právnym aktom. Najvyšší súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti rozhodnutie sp. zn. 3MCdo 20/2008, s ktorým sa plne stotožňuje. Súčasne zdôrazňuje, že práve jednotná interpretácia právnych predpisov je jedným z prostriedkov spravodlivého súdneho procesu“.

35. Ak exekučný súd zistí, že orgán, ktorý vydal exekučný titul nemal právomoc ho vydať, potom ide o takú okolnosť pre ktorú je nútený výkon takéhoto rozhodnutia neprípustný a súd je oprávnený v zmysle § 53 Exekučného poriadku (t.j. aj podľa aktuálnej právnej úpravy) takýto návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť. Exekučný súd by neposudzovaním formálnej vykonateľnosti exekučného titulu (teda toho, či bol exekučný titul vydaný orgánom vybaveným na to právomocou), poskytol takémuto titulu bezdôvodne súdnu ochranu. Taktiež by to znamenalo, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul by mohol vydať rozhodca v akejkoľvek veci bez založenia jeho právomoci a bez uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, čo by bolo neakceptovateľné a v rozpore s právom na súdnu a inú ochranu. Súd však opätovne zdôrazňuje, že pri skúmaní existencie rozhodcovskej zmluvy (doložky) neposudzuje a ani v tomto prípade neposudzoval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku a postup súdu nijako nesmeroval ani k „zrušeniu“ rozhodcovského rozhodnutia.

36. V tejto súvislosti súd považuje za vhodné zdôrazniť aj skutočnosť, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale ide o súkromnoprávne orgány. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami zákona, ale predovšetkým je odvodená od výslovnej a slobodnej vôle zmluvných strán takýmto spôsobom (alternatívnym k sporovému súdnemu konaniu) prejednať prípadný spor medzi nimi, pričom na základe takejto ich vôle uzavrú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Voľa strán smeruje aj k výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, v tomto prípade, ad hoc rozhodcu. Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná, v opačnom prípade by mohol akýkoľvek subjekt vydať rozhodnutie a prezentovať ho ako exekučný titul.

37. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

38. V zmysle ust. § 199c ods. 1 prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno

oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

39. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

40. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

41. O náhrade trov exekúcie oprávneného, v konaní o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/35/2017 zo dňa 16. októbra 2017, rozhodol súd tak, že nárok na ich náhradu oprávnenému nepriznal. Keďže dôvod zastavenia exekúcie vo vzťahu k povinnému 2/, t.j. absencia exekučného titulu voči povinnému 2/ možno pričítať oprávnenému, ktorý bol v konaní o sťažnosti povinného 2/ neúspešný, nemožno aplikovať ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku. Súd preto oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/35/2017 zo dňa 16. októbra 2017, nepriznal.

42. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

43. Úlohou vyššieho súdneho úradníka bude v ďalšom konaní, opätovne rozhodnúť o návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie v súlade s vyššie uvedenou právnou argumentáciou. Vo vzťahu k povinnému 1/ zostáva uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/35/2017 zo dňa 16. októbra 2017 nezmenené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.