Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/513/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: VIAM - dražobná spoločnosť s. r. o., so sídlom Brnenská 80, Košice, IČO: 44 166 591, zastúpený: JUDr. Marián Jusko, advokát, so sídlom Račí potok 3, Košice, IČO: 42 319 561, proti žalovanému: E - RAN Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 336 530, zastúpený: BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Landererova 8, Bratislava, IČO: 36 860 581, o zaplatenie 3.945,03 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.945,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne

- zo sumy 1.893,63 Eur od 13.01.2018 do zaplatenia

- zo sumy 2.051,42 Eur od 26.10.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.12.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 3.945,03 Eur s príslušenstvom titulom úhrady provízie zo zmluvy o sprostredkovaní.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 05.09.2014 a jej dodatku č. 1/2015 zo dňa 20.04.2015 sprostredkoval žalovanému možnosť uzatvoriť so zmluvu, ktorej predmetom bola obnova bytového domu. V tejto zmluve sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi províziu vo výške 2% z ceny diela bez DPH, dojednanej v sprostredkovanej zmluve. Provízia mala byť žalobcovi v zmysle uzatvorenej zmluvy podpísaná v dvoch splátkach to vo výške 50% po uzatvorení polovice z celkovej hodnoty diela a 50% po úhrade celej sumy hodnoty diela bez DPH. Žalobca vystavil žalovanému dve faktúry a to faktúru č. 20150160 so splatnosťou 12.08.2015 na sumu 1.893,61 Eur a faktúru č. 20150225 so splatnosťou 25.10.2015 na sumu 2.051,42 Eur. Žalovaný tieto faktúry neuhradil.

3. Súd vo veci vydal dňa 10.02.2016 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobcom uplatnené nároky neuznáva, nakoľko zmluva o dielo bola medzi žalovaným a Spoločenstvom vlastníkov bytov domu R.. K. XXX, K. E. uzatvorená bez pričinenia žalobcu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu V.. J. S., výsluchom konateľa žalobcu V.. T. A., výsluchom svedkyne J.. V. H., výsluchom svedka Q. W., výsluchom svedka J.. V. C., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, dodatku č. 1/2015 k zmluve o sprostredkovaní uzatvorenej dňa 05.09.2014, faktúry č. 20150160, faktúry č. 20150225, výzvy na zaplatenie zo dňa 12.10.2015, mailovej komunikácie, vyjadrenia k výzve na zaplatenie, čestného prehlásenia V. B., odsúhlasenia zostatku pohľadávok, návrhu na vymáhanie pohľadávky a výkon záložného práva, zmluvy o poskytovaní administratívnych služieb, ako aj ostatného obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z výsluchu konateľa žalobcu V.. J. S. súd zistil, že konateľ žalobcu poznal predsedu spoločenstva ešte predtým, ako začal pôsobiť v spoločnosti žalobcu v roku 2013. Od roku 2014 sa s p. A. stali konateľmi žalobcu a začali spolu podnikať. Niekedy v mesiaci apríl alebo máj boli kontaktovaní p. H. pracovníčkou Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., ktorá vedela akou činnosťou sa ich spoločnosť zaoberá. Cez svojho zamestnávateľa sa dozvedela o tom, že sa vytvára nejaké združenie spoločenstiev vlastníkov bytov, ktorého cieľom je obnova bytových domov. Združenie vzniklo v Košiciach. Na prvom zasadnutí pod záštitou žalovaného boli zvolené aj orgány tohto združenia, ktorých sa stali členmi. So spoločnosťou žalovaného sa vtedy stretol prvý krát. V tomto združení boli združený žalobca ako dražobná spoločnosť, ďalej tam boli stavebné spoločnosti ako aj Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Boli tam združené osoby, ktoré sa mohli podieľať na obnove bytových domov a to či už priamo výstavbou alebo financovaním. Zo strany predstavenstva žalovaného konkrétne zo strany p. W. st. bolo deklarované, že ten subjekt, ktorý zabezpečí obnovu bytového domu bude zmluvne odmenený a tak sa aj stalo. Konateľ žalobcu V.. J. S. ďalej uviedol, že bol s p. B. v kontakte už v r. 2013 a pomáhal mu vybavovať veci ohľadom podania trestných oznámení, ako aj ohľadom vymáhania pohľadávok. Keďže boli v priateľskom vzťahu vedel o tom, že sa plánuje zateplenie bytového domu, v ktorom je p. B. predsedom spoločenstva. Nebyť toho, že žalobca bol členom združenia do ktorého bol odporučený p. H., žalovaný by vôbec nevedel, kto je to p. B.. Následne na základe týchto skutočností pristúpil k jednaniu s p. B.. Pri zabezpečovaní obnovy bytového domu oslovili nielen žalovaného, ale aj spoločnosť IZOLA z Košíc, ktorej konateľom bol p. M.. Bolo to z dôvodu, aby vedeli porovnať rôzne cenové ponuky. Následne vzhľadom na to, že rozdiel cenových ponúk nebol veľký presvedčili p. B., aby bola zmluva uzatvorená so žalovaným a to aj s ohľadom na členstvo žalovaného v tomto združení. Z e-mailovej komunikácie, ktorá bola založená do spisu vyplýva, že p. C. preposielal cenovú ponuku na zateplenie s tým, aby sa žalobca vyjadril ako dopadlo rokovanie. V prípade, ak by žalovaný uzatvoril zmluvu sám, uvedená komunikácia by bola nelogická. Napokon došlo k podpísaniu zmluvy o sprostredkovaní. Táto bola podpísaná v Trenčíne, kde vycestovali iba kvôli podpisu zmluvy. Kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní sa konateľ žalobcu vzhľadom na odstup času nevedel vyjadriť. Žalovaný chcel, aby mu žalobca sprostredkoval aj obnovu bytového domu v Smolníku. Žalobca žiadal najprv uzatvorenie zmluvy a až následne by pristúpil k sprostredkovaniu zákazky v Smolníku. Po tom, ako nebola uhradená provízia prestal žalobca so združením spolupracovať. K uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní bezprostredne po prvom stretnutí so zástupcami spoločnosti žalovaného stretnutí logicky nemohlo dôjsť k uzatvoreniu tejto zmluvy žalobca potreboval osloviť p. B., následne komunikovali s p. W.. Po uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní splnili všetky predpoklady na to, aby zmluva bola uzavretá. Vykonali aj cesty do Kráľovského Chlmca, nakoľko p. B. je dôchodcom a ťažko sa mu dochádza do Košíc. Na týchto stretnutiach ho presviedčali, aby uzatvoril zmluvu so žalovaným.

7. Z výsluchu konateľa žalobcu V.. T. A. súd zistil, že so žalobcom vo februári 2014 uzatvoril p. B. zmluvu o administratívnych službách, na základe ktorej žalobca vybavoval administratívnu agendu spoločenstva. Po vstupe do združenia na obnovu bytových domov v rámci lektorskej činnosti prednášal na zasadnutiach združenia, konkrétne na zasadnutí v Trebišove, kde v tom čase oslovili p. C. s tým, že mu navrhli uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy. Návrh bol totožný s obsahom zmluvy, ktorý bol podpísaný s p. H.. Následne žalovaný začal predlžovať obdobie podpisu tejto zmluvy. Žalobca trval na tom, že zákazku ozrejmí až po podpise tejto zmluvy. Následne boli p. W. starším vyzvaní, aby sme sa zúčastnili konferencie o zatepľovaní bytových domov v Trenčíne, kde malo dôjsť k podpisu zmluvy. Na tomto stretnutí p. W. zmluvu neuzatvoril s tým, že nemá čas podpisovať zmluvy, nakoľko sa musí venovať hosťom. Po tejto konferencii boli kontaktovaní zo strany p. W. mailom, v ktorom zaslal svoj návrh sprostredkovateľskej zmluvy, ktorý bol absolútne odlišný od toho, ktorý poslali po pánovi C.. Odlišný bol v tom, že k platbám malo dôjsť v dvoch splátkach. Následne došlo aj k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Presný časový sled konateľ žalobcu V.. T. A. uviesť nevedel, ale mal zato, že konanie žalovaného bolo účelové. Práve s tým cieľom, aby bola zmluva o dielo uzatvorená skôr. Žalobca vyvíjal činnosť, ktorá spočívala v zorganizovaní schôdze vlastníkov, vypočítal ako majú byť navýšené platby do fondu opráv tak aby z

neho bolo možné zabezpečiť realizáciu zateplenia, zabezpečili aj porovnateľné ponuky pre vlastníkov bytov a zabezpečili sme aj to, že p. C.Í. sa mohol stretnúť so zástupcami vlastníkov bytov. Prezentoval som aj s druhým konateľom spoločnosť žalovaného na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ulici R.. K. XXX, v K. E. a to za účasti rady spoločenstva ako aj predsedu spoločenstva. Bez tejto prezentácie by o žalovanom zrejme v K. E. nevedeli. Toto sa udialo aj za účasti p. H.. Po tom, čo došlo k podpisu zmluvy o sprostredkovanie došlo aj k realizácii zateplenia. Po čiastočnom vyplácaní jednotlivých etáp projektu v zmysle zmluvy rozúčtovali 3% z realizačnej hodnoty projektu. Tieto 3% boli riadne zaúčtované a bola odvedená DPH. Po ukončení účtovného roku boli tieto účtovné doklady aj akceptované účtovníkom žalovaného. Po začatí realizácie projektu žalovaný prestal komunikovať so žalobcom s tým, že nárok žalobcu na vyplatenie provízie neuznával. Návrh zmluvy o sprostredkovaní bol žalovanému zaslaný už v lete r. 2014. K podpisu samotnej zmluvy došlo až v r. 2015. Dosť dlho trvalo žalovanému aby zmluvu podpísal. V dobrej viere, že zmluva nebola podpísaná iba z dôvodu časovej zaneprázdnenosti p. W. st. a ml. oboznamovali žalovaného o tom, aké kroky sme vykonali. K podpisu zmluvy došlo až potom, keď predseda spoločenstva vyhlásil, že v prípade ak nebude zmluva realizovaná cez žalobcu, zmluvu neuzatvorí.

8. Z výsluchu svedkyne J.. V. H. súd zistil, že svedkyňa so žalobcom viac krát prišla do styku v rámci výkonu svojej pracovnej činnosti, so žalovaným prišla do styku iba raz. Spoločenstvo vlastníkov bytov z K. E. vystupovalo ako klient žalobcu aj na prvé stretnutie s predsedom spoločenstva priviezol svedkyňu do K. E. žalobca. Toto stretnutie sa uskutočnilo dňa 25.06.2014. Na tomto stretnutí sa stretli s p. C., ktorý bol zástupcom žalovaného pre východné Slovensko a žalobca ich uviedol do spoločenskej miestnosti, kde prebiehalo stretnutie rady spoločenstva. S p. C. sa stretli na parkovisku pred budovou a následne ich žalobca uviedol dovnútra. Žalobca na stretnutí predstavil svedkyňu ako zástupkyňu finančného ústavu, ktorý by mohol poskytnúť spoločenstvu úver za výhodných podmienok a následne predstavil aj p. C. ako zástupcu žalovaného. svedkyňa následne prezentovala možnosti poskytnutia úveru a p. C. prezentoval možnosti technickej realizácie zabezpečenia zateplenia žalovaným. Presnú ponuku na stretnutie svedkyňa nepriniesla. Rade spoločenstva ktorá pozostávala najmä z dôchodcov predstavila podmienky a zároveň aj informácie, ktoré potrebuje pre zabezpečenie úveru. Ešte večer po stretnutí jej spoločnosť žalobcu pomohla získať resp. sama poskytla potrebné informácie ohľadom napr. výmer bytov, listy vlastníctva a pod. následne komunikovala cez spoločnosť žalobcu. Cieľom svedkyne bolo, aby došlo k uzatvoreniu obchodu. Následne ešte viac krát vycestovala do K. E., pričom ku konečnému uzatvoreniu obchodu, tzn. k schváleniu úveru pre spoločenstvo na schôdzi vlastníkov bytov došlo až niekedy na jeseň 2014. Spoločenstvo bolo klientom žalobcu. Na základe informácie o tom, že spoločenstvo chce zatepľovať žalobca, ktorý poznal p. B., ako aj svedkyňu bola svedkyňa kontaktovaná za účelom dohodnutia úveru. K stretnutiu došlo v K. E., doviezli ju tam spoločníci žalobcu. Na parkovisku sa stretli s p. C. a následne boli predstavený zástupcom spoločenstva. Ďalej došlo k stretnutiu s dozornou radou a predsedom, kde svedkyňa prezentovala svoju spoločnosť a p. C. prezentoval spoločnosť žalovaného. Na prípravu prvej ponuky potrebovala technické informácie ohľadom domu. Nakoľko zástupcovia spoločenstva boli dôchodcovia a žalobca im riešil aj administratívu, žalobca mi tieto podklady poskytol. Nachystala ponuku, ktorú zaslala e-mailom žalobcovi s tým, že som ho požiadala, aby o tejto ponuke informoval predsedu spoločenstva. Ponuky zasielala žalobcovi preto, lebo klient žalobcu resp. zástupcovia spoločenstva vlastníkov bytov neboli dostatočne zruční v práci s počítačom a nemali zriadený e-mail. Následne prebiehala príprava podkladov tak, aby mohla byť žiadosť o poskytnutie úveru schválená na schôdzi vlastníkov bytov. V priebehu tejto komunikácie komunikovala najmä so žalobcom, pričom následne komunikovala aj so žalovaným, tak aby bolo možné pripraviť ponuku na schválenie. Neskôr v októbri 2014 došlo ku schôdzi vlastníkov bytov, na ktorej bola prezentovaná ponuka úveru. Nakoľko účasť vlastníkov na schôdzi nebola dostatočná na schválenie tohto úveru, bolo rozhodnuté o písomnom hlasovaní. Svedkyňa uviedla, že tejto schôdzi sa určite zúčastnil F.. A. ako zástupca združenia. Následne prebehla príprava hlasovacej listiny o samotné hlasovanie, následne sa toto aj s ponukou zaslalo do Bratislavy Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. avšak o tom ako a kedy bol samotný úver poskytnutý svedkyňa nevie. Svedkyňa uzatvorila zmluvu o sprostredkovaní ako SZČO so žalovaným a na základe tejto zmluvy o sprostredkovaní zo strany žalovaného jej bola vyplatená provízia. Predmetom tejto zmluvy bolo sprostredkovanie zákazky spočívajúcej v zateplení bytového domu v K. E.. Žalobca na získanie obchodu pre účelom priniesol hlavne informáciu o tom, že spoločenstvo vlastníkov ako klient ide zatepľovať, zaobstarával technické podklady ako výmery a podobne, žalobca dokonca vypracovával aj dodatok k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov. Svedkyňa sa zúčastnila schôdze vlastníkov, na ktorej bola riešená otázka komu bude pridelená zákazka na obnovu bytového domu, teda na zhotoviteľa diela. Na tejto schôdzi sa neriešil iba zhotoviteľ ale všetko, teda aj úver. Iná ponuka na zhotoviteľa zateplenia

sa neriešila, všetko už bolo tak rozbehnuté, že už nikto nemohol vstúpiť do tohto obchodu, ibaže by niektorí z vlastníkov priniesol vlastnú ponuku.

9. Z výsluchu svedka T.. Q. W. súd zistil, že svedok pracuje pre žalovaného na základe manažérskej zmluvy ako SZČO. Zároveň je predsedom občianskeho združenia na obnovu bytových domov. Žalobca niekedy v mesiacoch marec apríl 2014 požiadal o vstup do tohto združenia. Nakoľko sa v júni 2014 konalo zhromaždenie, na ktorom bolo možné prijímať nových členov, žalobca bol do tohto združenia prijatý. Svedok je predsedom tohto združenia, ktorého členom je žalobca. V júni bolo valné zhromaždenie združenia, ktorého sa zúčastnil aj konateľ žalobcu. Tu mu bolo oznámené, aké sú podmienky pre vstup do tohto združenia, a aké sú stanovy tohto združenia. Prezentovalo sa im, že členovia združenia si navzájom pomáhajú pri získavaní zákaziek a majú pôsobiť aj na prednáškach a osvetových akciách, kde môžu prezentovať svoju činnosť a vplývať na ich účastníkov. V rámci združenia nebolo zvykom aby sa za takéto odporúčanie alebo sprostredkovanie kontaktu vyplácali nejaké finančné odmeny. V auguste 2014 svedkovi sekretárka spoločnosti žalovaného poslala sprostredkovateľskú zmluvu žalobcovi, podľa ktorej si žalobca mohol nárokovať 5% províziu z ceny diela za sprostredkovanie zákazky žalovanému. Následne volal p. C. a pýtal sa ho, čo to má znamenať, nakoľko na predsedníctve združenia takéto niečo prezentované nebolo. P. C. dal svedkovi za pravdu, s tým, že aj on je z toho prekvapený, ale že žalobca dal takúto ponuku s tým, že sprostredkuje pre žalovaného realizáciu zákazky zateplenia bytového domu v K. E.. Táto zákazka mala byť záležitosťou p. H. a žalobcu, nakoľko p. H. mala nejaké kontakty so žalobcom. Bolo to prezentované tak, že zákazka je istá, bytový dom ide do obnovy a obnovu bude realizovať žalovaný. P. C. sa následne za prítomnosti p. H. stretol s p. B. ako predsedom spoločenstva vlastníkov bytov. Bolo mu to prezentované tak, že zákazka pre žalovaného je istá, nakoľko žalobca má veľmi dobré kontakty s p. B. ako predsedom spoločenstva. Následne mu p. C. telefonoval a povedal mu, že žalobca to hrá na dve strany, nakoľko je tu aj ponuka spoločnosti IZOLA. Na základe tohto ma p. C. požiadal, aby som pricestoval do K. E. a stretol sa s p. B.. Niekedy v septembri 2014 svedok vycestoval do K. E., kde sa stretol s p. B. a prezentoval mu firmu. Schôdze vlastníkov sa zúčastnil F.. A., bola tam aj p. H. a p. C., na tejto schôdzi bolo oznámené, že komisia vybrala žalovaného. Schôdza bola veľmi búrlivá, v priebehu diskusie p. C. povedal vlastníkom, že žalovaný poskytuje bonus vo výške 5.000 Eur až 7.000 Eur na výmenu vchodových dverí s elektromagnetickým vrátnikom. Toto bolo svedkovi prezentované ako najdôležitejší moment, ktorý rozhodol o tom, že žalovaný bol odhlasovaný ako realizátor diela. Potom svedka kontaktoval žalobca s tým, že zákazka bola získaná vďaka jeho pôsobeniu a chceli sa vrátiť k sprostredkovateľskej zmluve. Následne svedok opätovne vycestoval za p. B. aby sa dohodli konkrétne podmienky realizácie medzi tým sa vybavoval úver. Následne bol opäť kontaktovaný žalobcom ohľadom provízie, na čo ale uviedol, že nevie kto so žalobcom takéto podmienky dohodol v združení takéto podmienky neplatia a nie je ani v jeho kompetencii túto províziu so žalobcom riešiť. K tým 5% mu konateľ žalobcu uviedol, že to nie je iba pre nich, pre nich sú 2% a 3% sú pre p. B.. Svedok sa na túto skutočnosť p. B. priamo opýtal na stretnutí v decembri. P. B. sa veľmi rozčúlil a povedal, že si nezaslúžia nič. Pri tomto bol prítomný aj p. C.. Následne nakoľko bol opakovane kontaktovaný so žiadosťou o províziu, kontaktoval som konateľov žalovaného, aby toto riešili s tým, že by sa dali žalobcovi 2%. Konatelia nakoniec reagovali tak, že súhlasia a nech sa teda pripraví zmluva. Zmluva bola pripravená a bola aj odoslaná konateľovi žalobcu. Začiatkom mája sa svedok bol pozrieť na stavbe, p. B. bol unesený a stavbu chválil aj pán primátor, s tým, ako rýchlo napreduje. Návštevy sa zúčastnil aj p. C.. Na to informoval p. B. o tom, že bola pripravená zmluva na podpis so žalobcom ohľadom provízie, na čo p. B. opätovne reagoval, že si nič nezaslúžia. P. B. ďalej povedal, že zásluhu na uzatvorení obchodu má p. C., p. H., ktorá sprostredkovala získanie úveru ako aj ja tým, ako som prezentoval firmu žalovaného. Niekedy v mesiaci jún, júl bola akcia ukončená. Členom združenia je PSS, a.s. avšak nie jej obchodný zástupcovia. Preto bola aj s p. H. uzatvorená zmluva o sprostredkovaní. Niekedy na začiatku augusta p. H. vystavila faktúru a provízia myslím, že vo výške 0,75% z ceny diela jej bola zaplatená. Nakoľko bola podpísaná zmluva sadli sme si nad to s konateľmi žalovaného a dospeli sme k záveru, že žalobca nemá na uzatvorení obchodu okrem sprostredkovania kontaktu žiadnu zásluhu. Tento kontakt bol sprostredkovaný pre p. H. až následne pre žalovaného. Súčinnosť zo strany žalobcu počas prípravy ako aj počas samotnej schôdze nebola žiadna a preto sa rozhodli, že províziu nevyplatia, keďže k zákazke sa dostali cez p. H.. Dodatok zmluve bol žalobcovi zaslaný na základe toho, že žalobca bol prezentovaný ako spoločnosť s viacerými kontaktmi na území východného Slovenska. Konateľ žalovaného to vyhodnotil tak, že ak budú žalovanému schopní sprostredkovať ďalšie zákazky, províziu im v záujme tohto vyplatia. Po obchodnej stránke túto zákazku riešil p. C. a jeho nadriadený F.. A. spolu so svedkom.

10. Z výsluchu svedka J.. V.P. C. súd zistil, že žalovaný je jeho bývalý zamestnávateľ, u ktorého pracoval na pozícii obchodný manažér pre východné Slovensko v období od 01.04.2014 do 30.06.2015. V rámci výkonu tejto činnosti prišiel do kontaktu aj so žalobcom a tento vzťah bol čisto pracovný. S p. B. sa zoznámil na stretnutí v K. E., kam prišiel spolu so žalobcom a p. H.. Na toto stretnutie si pripravil aj prezentáciu, nakoľko tam boli členovia rady bytového domu. Stretnutie bolo chaotické, prezentácia nemohla byť ukončená tak ako mala byť. P. S., mu povedal, že má taký vzťah s p. B., že keď mu povie, dostane to žalovaný. Za sprostredkovanie dostal svedok iba polovicu provízie, keďže druhú časť provízie mal dostať až po ukončení diela, kedy pre žalovaného už nepracoval. O zákazke na obnovu bytového domu v K. E. sa svedok dozvedel od p. F., ktorý vedel od stavebnej sporiteľne a od p. H., že v K. E. je bytový dom, ktorý chce rekonštruovať. S p. S. aj s p. H., ktorá tam bola tiež prítomná sa dohodli, že by sa mali skontaktovať s p. B., s ktorým sa stretli na schôdzi, kde prezentovali žalovaného. P. S. mu povedal, že p. B. urobí všetko čo povie, že to je istá vec, nech za ním ani nechodí. Mal z toho pocit, že nechce aby sa s p. B. stretol. Zariadil sa tak ako mi povedal p. S.. Približne o 3-4 týždne mu zavolal p. S. a povedal, že to vyzerá tak, že tú zákazku nebudú mať, nakoľko sa tam tlačia ďalšie spoločnosti. Jednou z týchto firiem bola firma Izola. Na zákazku dal tip žalobca. P. S. sa zúčastnil aj jedného stretnutia rady bytového domu, bolo to to stretnutie, kde prebehla prezentácia, ktorá nebola dokončená. Na ďalších schôdzach sa už žalobca nezúčastňoval. Žalobca sa nezúčastňoval na schôdzach, na ktorých vlastníci o rekonštrukcii rozhodovali. Na jednej schôdzi sa zúčastnila p. H. zo stavebnej sporiteľne, ktorá si chcela podchytiť svoje veci, teda financovanie. P. W. tvrdil od začiatku, že za tip patrí žalobcovi odmena. Žalobca teda vedel o odmene od začiatku.

11. Zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 05.09.2014 súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu na základe ktorej sa žalobca zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný možnosť uzatvárať s tretími osobami zmluvy o dielo, ktorých predmetom bude obnova bytových domov. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť províziu vo výške 2% z ceny diela dojednanej v sprostredkovanej zmluve o dielo.

12. Z dodatku č. 1/2015 k zmluve o sprostredkovaní uzatvorenej dňa 05.09.2014 súd zistil, že predmetom tohto dodatku bolo prehlásenie žalobcu o tom, že tretia osoba a to spoločenstvo vlastníkov bytov: B..M..A.., Ľ.. K. XXX/XX-XX, K. E. má záujem o rekonštrukciu bytového domu, ktorý spravuje. Predbežná cena diela mala predstavovať sumu 236.701,87 Eur.

13. Z faktúry č. 20150160 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 1.893,62 Eur za sprostredkovateľskú činnosť k zmluve o dielo SVB domu súp. Č. XXX K. E..

14. Z faktúry č. 20150225 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 2.051,42 Eur za sprostredkovateľskú činnosť k zmluve o dielo SVB domu súp. č. XXX K. E..

15. Z čestného prehlásenia V.Š. B. zo dňa 20.07.2016 súd zistil, že podľa tohto čestného prehlásenia spísaného predsedom Spoločenstva vlastníkov bytov domu súpisného čísla XXX K. E. toto spoločenstvo uzavrelo so žalovaným zmluvu o dielo, ktorej predmetom boli rekonštrukčné práce na bytovom dome v K. E. na ulici Ľ.. K. XXX. Prvé obchodné stretnutie zabezpečil žalobca a to s pánom C., ktorý zastupoval žalovaného a s pani H. z Prvej stavebnej sporiteľne. Cena diela mala predstavovať v zmysle Zmluvy o dielo sumu 191.251,26 Eur bez DPH, t.j. 236.701,87 Eur s DPH.

16. Z odsúhlasenia zostatku pohľadávok súd zistil, že žalovaný potvrdil žalobcovi správnosť pohľadávok ním uplatňovaných v tomto konaní.

17. Zo zmluvy o poskytovaní administratívnych služieb súd zistil, že žalobca uzatvoril so spoločenstvom vlastníkov bytov domu súpisné číslo XXX, Ľ.. K. XXX, K. E., IČO: 30688400 zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu poskytovať spoločenstvu administratívne a asistentské služby podľa pokynov a požiadaviek spoločenstva. Administratívne a asistentské služby v zmysle zmluvy predstavovali spracovanie písomných podkladov súvisiacich s prípravou spracovaním a kompletizáciou písomných podkladov pre uskutočnenie dobrovoľnej dražby vo veci dlžníka, vybavovanie súvisiacej korešpondencie ako aj zabezpečovanie súvisiacich administratívnych prác.

18. Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

19. Podľa § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

20. Podľa § 645 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

21. Podľa § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

22. Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

23. Podľa § 652 ods. 4 Obchodného zákonníka zmluva musí mať písomnú formu.

24. Podľa § 652 ods. 5 Obchodného zákonníka ak v tomto diele nie je ustanovené inak, na zmluvu o obchodnom zastúpení sa použijú ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní.

25. Podľa § 654 ods. 1 Obchodného zákonníka predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.

26. Podľa § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov.

27. Podľa § 659 ods. 3 Obchodného zákonníka nárok na províziu a na dohodnutú úhradu nákladov nevzniká v prípadoch, keď obchodný zástupca bol pri uzavieraní obchodu činný ako obchodný zástupca alebo sprostredkovateľ pre osobu, s ktorou zastúpený uzavrel obchod.

28. Podľa § 659a Obchodného zákonníka obchodný zástupca má nárok na províziu za obchody uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti, b) obchod sa uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania obchodov tohto druhu.

29. Podľa § 659b Obchodného zákonníka obchodný zástupca nemá nárok na províziu podľa § 659a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901#paragraf-659a>, ak má na ňu nárok predchádzajúci obchodný zástupca a vzhľadom na okolnosti nie je spravodlivé rozdeliť províziu medzi oboch obchodných zástupcov.

30. Podľa § 664 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, môže zastúpený poveriť aj iné osoby obchodným zastúpením, ktoré dojednal s obchodným zástupcom, a obchodný zástupca môže vykonávať činnosť, na ktorú sa zaviazal voči zastúpenému, aj pre iné osoby alebo uzavierať obchody, ktoré sú predmetom obchodného zastúpenia, na vlastný účet alebo účet inej osoby.

31. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca dňa 05.09.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu, ktorá bola nazvaná ako zmluva o sprostredkovaní. Predmetom tejto zmluvy bola podľa jej čl. I bod 1 a 2 sprostredkovanie uzatvorenia zmlúv o dielo na obnovu bytových domov. Žalobca

sa touto zmluvou zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný príležitosť uzatvárať s tretími osobami - objednávateľmi zmluvy o dielo, ktorých predmetom bude obnova bytových domov. 32. Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorou budú vytvorené podmienky pre uzavretie zmluvy s treťou osobou. Naproti tomu pri zmluve o obchodnom zastúpení je záväzkom obchodného zástupcu sústavné vyvíjanie sprostredkovateľskej činnosti. Zmluva o sprostredkovaní sa tak od zmluvy o obchodnom zastúpení líši najmä tým, že zmluvou o sprostredkovaní sa dojednáva iba jednorazové sprostredkovania uzatvorenia jednej zmluvy a nie vyvíjanie sústavnej činnosti. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je tak zrejmé, že táto zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o obchodnom zastúpení a tak i súd dojednané znenie zmluvy posudzoval v súlade s jej obsahom podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o obchodnom zastúpení. 33. Ako už bolo uvedené predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzatvorenie obchodu. Za vykonávanie tejto činnosti vzniká obchodnému zástupcovi právo na vyplatenie provízie. Výška provízie bola v zmluve priamo určená 2% z ceny diela. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že k uzatvoreniu zmluvy dňa 05.09.2014 došlo. Sporným nebolo ani uzatvorenie dodatku k zmluve o dielo dňa 20.04.2015, ktoré obsahovalo popis konkrétne sprostredkovanej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalovaným a Spoločenstvom vlastníkov bytov domu súpisné číslo XXX v K. E.. Žalovaný teda nerozporoval, že zmluvu, od ktorej žalobca odvodzoval ním uplatnený nárok uzatvoril, nerozporoval ani skutočnosť, že uzatvoril aj zmluvu o dielo so s Spoločenstvom vlastníkov bytov domu súpisné číslo XXX v K. E. a nerozporoval ani samotnú cenu diela.

34. Napriek uvedenému žalovaná strana nárok žalobcu na úhradu provízie za sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy o dielo, ktorého predmetom bola rekonštrukcia bytového domu v K. E. na ulici Ľ.. K. XXX/XX - XX a to z dôvodu, že táto zmluva bola uzatvorená bez pričinenia žalobcu.

35. Zmluva o obchodnom zastúpení (označená ako zmluva o sprostredkovaní) bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená ako zmluva nevýhradná. Žalobca ako obchodný zástupca tak mal nárok províziu iba v takom prípade, ak uzatvorenie zmluvy sprostredkoval, teda ak uzavretiu obchodu (sprostredkovanej zmluvy) došlo v dôsledku jeho činnosti, resp. ak došlo k uzatvoreniu zmluvy s osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na uzatváranie obchodov tohto druhu. Posúdenie, či k uzatvoreniu zmluvy medzi žalovaným a spoločenstvom vlastníkov bytov došlo v dôsledku činnosti žalobcu tak tvorilo zásadnú otázku pre posúdenie oprávnenosti žalobcom uplatnených nárokov.

36. Dokazovanie je tá časť civilného sporového konania, v ktorej si súd vytvára poznatky , ktoré sú potrebné na rozhodnutie vo veci. V civilnom sporovom konaní je každá sporová strana povinná predložiť alebo aspoň označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zmluva o dielo medzi žalovaným a spoločenstvom bola uzatvorená v dôsledku jeho činnosti bol povinný túto skutočnosť preukázať. To iste však platí aj v prípade žalovanej strany. Pokiaľ tvrdila, že žalobca pri uzatvorení zmluvy žiadnu činnosť nevyvinul, bol povinný súdu nielen poskytnúť náležité skutkové tvrdenia, ale bol povinný predložiť také dôkazy, ktoré by preukazovali jeho skutkové tvrdenia o tom, že zmluva bola sprostredkovaná J.. V. H., bez pričinenia žalobcu.

37. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca spolupracoval so spoločenstvom už predtým ako s ním prišiel do kontaktu žalovaný. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa výkonom dobrovoľných dražieb poskytovala spoločenstvu služby spojené s výkonom dobrovoľných dražieb, čo je preukázané aj listinným dôkazom - zmluvou o poskytovaní administratívnych služieb. O skutočnosti, že žalobcovi patrí provízia za sprostredkovanie obchodu v K. E. vďaka pôsobeniu žalobcu svedčí aj čestné prehlásenie štatutára spoločenstva p. B., v ktorom jednoznačne uviedol, že k uzatvoreniu zmluvy medzi žalovaným a spoločenstvom došlo a že prvé stretnutie medzi zástupcami spoločenstva a zástupcami žalovaného sprostredkoval práve žalobca. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že to bol žalobca, kto mal vedomosť o úmysle spoločenstva vykonať rekonštrukciu bytového domu, žalovaného o tejto obchodnej príležitosti informoval a zabezpečil aj stretnutie medzi zástupcami žalovaného a zástupcami spoločenstva. Práve vďaka činnosti žalobcu žalovaný získal kontakt na spoločenstvo, získal možnosť rokovať s jeho zástupcami a prezentovať svoju ponuku pred samotnými vlastníkmi bytov a tým aj možnosť získať zákazku. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žalobca skontaktoval zástupcov spoločenstva vlastníkov bytov aj s p. H., ktorá im pomohla zabezpečiť získanie prostriedkov na financovanie rekonštrukcie bytového domu. Bez zabezpečenia financovania, by taktiež k uzatvoreniu zmluvy medzi žalovaným a spoločenstvom nemohlo dôjsť. Okrem toho tak, ako vyplýva

aj z výpovede svedkyne H. žalovaný zabezpečoval aj projektovú dokumentáciu k rekonštruovanému domu, bez ktorej by nemohol byť poskytnutý ani úver a nemohli byť vykonané ani rekonštrukčné práce.

38. O skutočnosti, že činnosť vyvíjaná žalobcom mala pri získaní obchodu spočívajúceho v rekonštrukcii bytového domu v K. E. mala pre žalovaného podstatný význam svedčí aj uzatvorenie dodatku č. 1/2015 k zmluve o sprostredkovaní uzatvorenej dňa 05.09.2014. V tomto dodatku bola jednoznačne špecifikovaná konkrétna zmluva sprostredkovaná žalobcom pre žalovaného. Ak sa žalovaný domnieval, že predmetný obchod získal bez pričinenia žalobcu (a to dokonca ešte pred uzatvorením samotnej zmluvy o obchodnom zastúpení), nie je zrejmé prečo by následne k uzatvoreniu zmluvy a dodatku k zmluve so žalovaným pristúpil.

39. Súd argumentáciu žalovanej strany, v zmysle ktorej žalovaný pristúpil k uzatvoreniu zmluvy so žalobcom iba s úmyslom motivovať žalobcu na získanie ďalších zákaziek na rekonštrukcie bytových domov vyhodnotil nelogickú a účelovú. Takáto argumentácia vôbec nevysvetľuje prečo žalovaný uzatvorením dodatku č. 1/2015 žalobcovi v podstate potvrdil sprostredkovanie zákazky v K. E. a teda aj jeho nárok na províziu, ak sa domnieval, že žalobcovi nárok na províziu nepatrí. Pokiaľ žalovaný uzatváral zmluvu so žalobcom s úmyslom vyplatiť mu províziu za sprostredkovanie zákazky v K. E. iba v takom prípade ak sprostredkuje žalovanému aj ďalšie obchody, takýto úmysel nie je možné označiť inak ako vnútornú mentálnu rezerváciu, ktorá je však vo vzťahu k platnosti a účinkom samotnej zmluvy irelevantná.

40. V prípade, ak by aj skutočnou vôľou žalovaného pri uzatváraní zmluvy, resp. dodatku k tejto zmluve bolo získať ďalšie obchody, pričom nikdy nemal v úmysle reálne uhrádzať províziu za obchodný prípad v K. E., nič to nemení na povinnosti žalovaného túto províziu uhradiť. Takýto úmysel predstavuje pohnútku k zmluve, prípadne vnútornú výhradu (mentálnu rezerváciu), ktorá minimálne vo vzťahu k žalobcovi zostala neprejavená. Neprejavená pohnútka alebo vnútorná výhrada (mentálna rezervácia) účastníka zmluvy nespôsobuje (bez ďalšieho) neplatnosť zmluvy podľa ust. § 37 ods. 1 alebo podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

41. K definičným znakom právneho štátu patrí princíp právnej istoty a ochrany dôvery účastníkov právnych vzťahov v právo. Súčasťou právnej istoty a ochrany dôvery účastníkov právnych vzťahov v právo je tiež rešpektovanie zásady "pacta sunt servanda". Prijatie právneho názoru o tom, že jeden z účastníkov zmluvy má právo podmieňovať vyplatenie provízie za sprostredkovanie jedného obchodu získaním ďalších obchodov (bez akejkoľvek opory v zmluve), resp. akceptácia takého konania, keď jeden z účastníkov zmluvy odmietne plniť iba na základe toho, že sám rozhodol o tom, že druhému účastníkovi nárok na plnenie nepatrí, by vo svojich dôsledkoch znamenalo, že druhý účastník zmluvy nemá právo na dohodnuté plnenie, aj keď zmluvu uzavrel vážne a aj keď ju sám splnil. Uvedené následky však nemožno považovať z hľadiska zásady "pacta sunt servanda" za zodpovedajúce. Uzatvorenú zmluvu by totiž nebolo potrebné splniť len preto, že správanie jedného z účastníkov zmluvy bolo ovplyvnené neprejavenou pohnútkou alebo poznamenané vnútornou výhradou (mentálnou rezerváciou) o následnom výkone práv a povinností zo zmluvy, hoci druhý z účastníkov zmluvy k dojednaniu záväzku pristúpil vážne a takéto konanie nebol (v tej dobe) schopný rozpoznať.

42. Súd nemohol akceptovať ani obranu žalovaného, v zmysle ktorej žalobcovi nárok nemal vzniknúť aj z toho dôvodu, že obchod - rekonštrukcia, resp. zateplenie bytového domu v K. E. bol sprostredkovaný p. H., ktorá so žalovaným uzatvorila zmluvu o sprostredkovaní a za toto sprostredkovanie jej bola vyplatená provízia. Samotné vyplatenie provízie ďalšiemu sprostredkovateľovi, resp. obchodnému zástupcovi neznamená zánik nároku žalobcu na vyplatenie provízie. Tento nárok by zanikol, resp. by ani vôbec nevznikol iba v takom prípade, ak by obchod bol celkom a výlučne sprostredkovaný iba touto treťou osobou. Tvrdenia žalovaného o tom, že k sprostredkovaniu obchodu v K. E. boli sprostredkované práve a výlučne v dôsledku činnosti p. H. nenachádzajú oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže tak z výpovede svedkov H. a W. vyplýva, že to bol práve žalobca, resp. jeho konatelia, kto o obchodnej príležitosti v K. E. vedel a sprostredkoval kontakt tak p. H. ako aj žalovanému. Nakoľko konatelia žalobcu V.. J. S. a V.. T. A., a najmä svedkovia H., W. a C. vo svojich svedeckých výpovediach dostatočne popísali priebeh schôdze vlastníkov bytov, súd výsluch svedka A. súd považoval za nadbytočný nakoľko k jeho výpovedi žalovaná strana uviedla iba, že tento sa zúčastnil zákazky a vie preukázať, že žalobca pri získaní zákazky v K. E. žiadnu činnosť nevyvinul, pričom žiadne bližšie skutočnosti, ktoré týmto výsluchom mali byť preukázané neuviedol.

43. Zánik nároku na vyplatenie provízie nespôsobila ani skutočnosť, že o zákazku sa okrem žalobcu uchádzala aj spoločnosť Izola a žalovaný musel v dôsledku tejto skutočnosti svoju ponuku upraviť tak, aby bola pre spoločenstvo výhodnejšia. Ako už bolo uvedené, zmluva o obchodnom zastúpení zaväzoval žalobcu vyvíjať činnosť, aby mal žalovaný možnosť uzatvoriť v tejto zmluve špecifikované obchody. Žalobca sa nezaviazal žalovanému zabezpečiť také príležitosti, pri ktorých nebude musieť čeliť konkurencii a tretie osoby s ním budú uzatvárať zmluvy s akýmikoľvek podmienkami. Skutkové tvrdenie žalovaného, že k uzavretiu obchodu došlo na základe toho, že ponúkol spoločenstvu ďalšie plnenia v rámci diela (dvere) tak, vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku nemajú žiadnu relevanciu.

44. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, má oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

45. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd aj na úhradu úrokov z omeškania a to vo výške stanovenej podľa predpisov obchodného práva. Žalovaná strana nespochybnila termíny úhrady ceny diela zo strany spoločenstva súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 1.893,61 Eur od 13.08.2015 do zaplatenia a zo sumy 2.051,42 Eur od 26.10.2015 do zaplatenia.

46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).