Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/95/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: Elektrovod Slovakia, s.r.o., so sídlom Bytčická 4, 010 42 Žilina, IČO: 31 615 317, zastúpený advokátkou: JUDr. Ing. Zuzana Kvaková, J. M. Z. XXX/X, XXX XX U., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100563964/2017 zo dňa 03.04.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.06.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100563964/2017 zo dňa 03.04.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len „správca dane") č. 104515012/2016 zo dňa 19.12.2016. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 8.896,25 Eur za zdaňovacie obdobie september 2014. Žalobca v žalobe uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca údajne nepreukázal, že zo strany jeho dodávateľa - spoločnosti LABET s.r.o., T.ín bolo uskutočnené dodanie tovaru, ktorému podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť a následne odberateľovi uvedenému na faktúre nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v celkovej výške 8.896,25 Eur na základe vzniku daňovej povinnosti. Žalobca údajne napriek tomu, že mu správca dane umožnil splniť si svoju dôkaznú povinnosť nevyvrátil, podľa názoru žalovaného dôvodné a údajné preukázané pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na spornej faktúre č. 1400115 s dátumom dodania 02.09.2014, základ dane 44.481,27 Eur, daň vo výške 8.896,25 Eur a vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa LABET Trenčín. Podľa názoru žalobcu žalovaný hrubým spôsobom zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie DPH z faktúry č. 1400115 s dátumom dodania 02.09.2014 znejúcu na sumu celkom 53.377,52 Eur. V procese postupu vydania rozhodnutia žalovaný nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav a na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny hmotnoprávny predpis a rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdneho dvora: C-80/11, C-142/11, C-324/11, C-285/11, C-642/11, C-643/11, C-18/13, C-277/14, C-120/15, C-159/14 Koela-N, C-33/13 Jagiello. V žalobe ďalej uviedol, že žalobca má za to, že v rámci súčinnosti poskytol správcovi dane v rámci daňovej kontroly doklady a informácie aj nad rámec zákonných požiadaviek uvedených v § 49 a § 51 zákona o DPH na preukázanie zdaniteľného plnenia. Konkrétne žalobca predložil k predmetnej faktúre

č. 1400115: príjemku č. 141299 zo dňa 02.09.2014, materiál zinok 25ZIN99995 v množstve 23 870kg, vážny lístok č. 326 zo dňa 02.09.2014, materiál zinok v množstve 23 850kg, príjem zinku na sklad č. 140132 - 140141 za obdobie 09/2014, výdaj zinku č. 140132 - 140141 a výdajky zinku č. 141357, č. 141368, č. 1392, č. 141416, č. 141418, č. 141419, č. 140139, č. 141463, č. 141464 za obdobie 09/2014 a 10/2014. Žalovaný nespochybňoval existenciu zinku ako takého, ale bol preukázateľne dodaný ďalej jeho odberateľom aj vzhľadom na predloženú účtovnú a ďalšiu predloženú evidenciu, ale spochybňuje jeho dodanie práve spoločnosťou LABET Trenčín. V súvislosti s predloženou prehľadne spracovanou tabuľkou o pohybe tovaru v predmetnom období september 2014, ktorá je súčasťou administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že hmotnosť zinku spotrebovaná na výrobky v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu fakturované žalobcom v mesiaci september 2014 je 34 791kg. Z prehľadne spracovanej tabuľky a z nej vyplývajúcich vyššie opísaných informácií môže identifikovať tovar, jeho následný pohyb a nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené a tovar bol následne dodaný odberateľom. Žalobca v žalobe ďalej namietal vyhodnotenie svedeckej výpovede Heleny Klčovej, táto nevyvrátila, že by žalobca obchodoval so spoločnosťou LABET Trenčín, naopak uviedla, že na konanie v mene spoločnosti splnomocnila tretiu osobu. Žalovaný mal pochybnosti o existencii osôb konajúcich v mene LABET Trenčín, ktorých označenie vyplynulo z výpovede Heleny Klčovej, zapríčinené nemožnosťou kontaktovať tieto osoby, v rozhodnom období bola táto spoločnosť plne fungujúca, vykonávala podnikateľskú činnosť a žalobca nemal a ani nemá žiadne právne prostriedky na zabezpečenie súčinnosti obchodného partnera voči správcovi dane. Naproti tomu žalovaný sa mal zaoberať tým, že reálnosť uskutočnenia dodávky od LABET Trenčín vo svojej výpovedi zaznamenanej do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 1027371103 zo dňa 15.03.2016 bývalá účtovníčka žalobcu S. C.. Zároveň vo svojej výpovedi potvrdila reálnosť dodávky zinku v zmysle predmetných faktúr od LABET Trenčín, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že iný dodávateľ zinku v tom čase nebol a musel to byť práve zinok od LABET Trenčín. V tomto kontexte žalovaný dôkazy absolútne nevyhodnotil, pričom informácie o dodávke zinku mal od vedúceho zásobovania, ako aj z poznatkov inventúry, ktorá sa vykonávala k 30.09. tohto roku. Žalovaný pri prijatí záveru o nereálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia od spoločnosti LABET Trenčín rovnako nereflektoval ani na výpoveď ďalšieho svedka T. J., ktorý bol uvedený na vážnych lístkoch, a ktorý bol vypočutý a to dňa 15.03.2015 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102738219/2016), ktorý v rámci svojich vyjadrení a na základe svojich vedomostí výslovne uviedol, že môže potvrdiť reálnosť dodávky predmetného zinku uvedeného na faktúre od dodávateľa LABET Trenčín č. 1400115. Tieto dôkazy boli podľa žalobcu hodnotené v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Ďalej žalobca namietal dôkazné bremeno, ktoré naňho uvalil správca dane a žalovaný. Takýto postup žalovaného je v priamo v rozpore s unijným právom a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, pričom zhrnul túto judikatúru tak, že nie je v demokratickom právnom štáte možné, aby žalovaný svojvoľne zaťažoval žalobcu zodpovednosťou, ktorá primárne leží na bedrách iného daňového subjektu alebo samotného správcu dane (žalovaného). Dôvodom odopretia nároku na odpočet DPH na vstupe podľa ESD nemôže byť ani skutočnosť, že sa príjemca tovaru neuistil, či má poskytovateľ tohto plnenia okrem predmetnej faktúry k dispozícií aj iné doklady. Poukázal na rozsudok C-277/14 a C-159/14. Ďalej v žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nulitné, pretože ho vydal subjekt označený ako Daňový úrad Žilina - pobočka Námestovo, pretože organizačná zložka nemá právnu subjektivitu ani rozhodovaciu kompetenciu a nemá kompetenciu vystupovať navonok ako verejný orgán. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 29.01.2018. Nestotožnil sa so žalobnými námietkami, tieto vyhodnotil ako nedôvodné a žiadal žalobu zamietnuť. Zotrval na právnom posúdení veci, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí. Z výpovede svedkyne O. C. nevyplýva, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou LABET s.r.o., Trenčín, nakoľko menovaná do zápisnice u správcu dane uviedla, že s osobami a spoločnosťou LABET s.r.o. sa osobne nestretla, jej povinnosťou bolo len váženie tovaru, svedkyňa uviedla, že tovar bol na sklad prijímaný, avšak neuviedla od koho bol tento tovar. Dôkazné bremeno na preukázanie reálneho uskutočnenia - dodania tovaru je primárne na daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný preukázať dodanie tohto tovaru dodávateľom, čo sa v danom prípade nestalo. V súvislosti s poukázaním na rozsudok ESD C-277/14 uviedol, že správca dane neposudzoval, či bolo spáchané podvodné konanie, keďže táto činnosť prináleží orgánom činným v trestnom konaní. Preto nepreukazoval ani úmysel a vedomosť o podvodnom konaní zo strany daňového subjektu. Poukazuje tiež na rozsudok ESD C-159/14, pretože v danom prípade nebola preukázaná dodávka tovaru osobou uvedenou na faktúre, t. j. osobe nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods.

1 zákona o DPH a z tohto titulu nedošlo u žalobcu ani k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Vo vzťahu k označeniu správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že vo výroku rozhodnutia a v poučení sa uvádza Daňový úrad Žilina.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v replike zo dňa 23.02.2018. Uviedol, že v plnom rozsahu trvá na skutkových a právnych dôvodoch nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Nad rámec uvedeného zdôraznil, že žalovaný nespochybňuje materiálnu stránku t. j. existenciu tovaru - zinku. Žalobca zopakoval, že predložil dostatok dôkazov na preukázanie skutočnosti, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre.

4. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.10.2018.

5. Krajský súd v Žiline prejednal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

6. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

7. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu 30.11.2014, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

8. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť.

9. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným veriteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

10. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) mal faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

11. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

12. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

13. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

14. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

15. Z administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2014. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 21031416/2015 zo dňa 20.10.2015. Výsledkom daňovej kontroly bolo rozhodnutie správcu dane č. 1045150/2016 zo dňa 19.12.2016, ktorým prvostupňový správny orgán určil danému subjektu Elektrovod Slovakia s.r.o. rozdiel v sume 8.896,25 Eur za zdaňovacie obdobie september 2014, a zároveň mu znížil nadmerný odpočet na daň z pridanej hodnoty zo sumy 62.620,42 Eur na sumu 53.124,17 Eur. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že daňovou kontrolou bolo zistené, že daňový subjekt Elektrovod Žilina má v predložených dokladoch a v záznamoch DPH v zmysle § 70 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty podklady k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014 uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 1400115 (IČ: 401329), ktorej predmetom je aj dodávka tovaru od dodávateľa LABET s.r.o., Mierové námestie, Trenčín. Správca dane zistil nezrovnalosť v účtovníctve kontrolovaného daňového subjektu, ktorá vznikla tým, že daňový subjekt uviedol v B2 časti podaného kontrolného výkazu DPH za september 2014 došlú faktúru č. 1400115 od dodávateľa LABET s.r.o., IČ DPH: SK2023854316, platiteľovi LABET s.r.o., Miestneho priemyslu 561, Námestovo, IČO: 47 250 721 a nie platiteľovi LABET s.r.o., Trenčín. Správca dane vykonal dokazovanie k preukázaniu uskutočnenia dodania tovaru týmto dodávateľom. Z odpovede dožiadaného správcu dane Daňového úradu Trenčín bolo zistené, že dodávateľ daňového subjektu LABET s.r.o. nepodal daňové priznanie k DPH za III. a IV. štvrťrok 2014. Zároveň sa pokúsil vypočuť ako svedkyňu Helenu Klčovú, ktorá bola konateľom LABET s.r.o. v zdaňovacom období september 2014. Túto sa viackrát nepodarilo vypočuť, keďže zásielky sa vrátili s poznámkou adresát neznámy. Daňový úrad sa však dozvedel, že Helena Klčová má byť predvedená na Daňový úrad Trenčín, pracovníkmi KÚFS dňa 27.08.2015, o čom telefonicky informoval splnomocneného zástupcu daňového subjektu JUDr. W. X. v ten istý deň, ktorý sa výsluchu svedka v ten deň nezúčastnil. Helena Klčová na ústnom pojednávaní uviedla, že v skutočnosti v spoločnosti nerobí nič, a na konanie za spoločnosť splnomocnila S. H., že nejaký čas, keď bola konateľkou pracovali za spoločnosť aj K. K. a S. V., ale v zime 2014 splnomocnila S. H.. Zmenila to preto, lebo K. K. jej sľúbil, že jej bude každý týždeň dávať 300,00 Eur za to, že bude S. V. z T. namiesto nej pracovať pre spoločnosť LABET s.r.o.. Ona sama v rozhodnom zdaňovacom období nikdy žiadne doklady spoločnosti LABET s.r.o. nemala, žiadne doklady od predchádzajúceho konateľa neprevzala, ani žiadne doklady nevystavila, ani ich nemá. Predchádzajúceho konateľa Daniela Krakovského nepozná, spoločnosť jej ponúkol K. K. z F., spoločnosť Elektrovod Žilina nepozná, pre tohto odberateľa žiadne faktúry ona nevystavovala, nikomu nedala príkaz na vystavenie faktúr. Podpis na faktúrach nie je jej a tento podpis nepozná. Dňa 07.09.2015 sa Helena Klčová sama dostavila na Daňový úrad Trenčín, kde zmenila svoju výpoveď tak, že doklady LABET s.r.o. nemá S. H., ale ako sa dozvedela od pána S. z T., má ich pán K., jeho priezvisko nepozná, uviedla jeho telefónne číslo. Ďalšie informácie nevedela uviesť. Správca dane na uvedené číslo zatelefonoval, ale volaný účastník bol nedostupný o čom spísal úradný záznam. Uvedené správca dane vykonal viackrát, ale vždy bol volaný účastník nedostupný. Z uvedených dôvodov sa správcovi dane nepodarilo zistiť totožnosť osoby K. a vykonať ďalšie preverovanie. Rovnako sa mu nepodarilo telefonicky skontaktovať s osobou S.f H., keď mobilný operátor mu vždy oznámil, že volaný účastník je momentálne nedostupný, o čom boli spísané úradné záznamy. Ďalej správca dane preveroval ďalšie doplňujúce doklady, ktoré daňový subjekt Elektrovod Žilina, a.s. predložil k preukázaniu zdaniteľného obchodu - nákup zinku od dodávateľa LABET s.r.o., Trenčín na faktúre č. 1400115, príjemka č. 141299 zo dňa 02.09.2014 a vážny lístok č. 326 zo dňa 02.09.2014, dodávateľ Poľsko, vozidlo ev. č.: SRB4MO6. Nejaký zinok bol vydaný do výroby v období 09/2014 - 10/2014 a tiež je z predloženého účtovníctva spoločnosti Elektrovod Žilina zrejmá skutočnosť, že pre svoju podnikateľskú činnosť bežne nakupuje zinok na sklad a vydáva ho do výroby na svoje fakturované zákazky, ale tieto doklady ešte nepreukazujú, že zinok zaevidovaný na sklad na základe príjemky č. 141299 uvedený na vážnom lístku č. 326 aj vydaný do výroby, je skutočne ten istý zinok, ako zinok deklarovaný na faktúre č. 1400115 zo dňa 02.09.2014 zo spoločnosti LABET s.r.o., Trenčín. Správca dane zároveň preveril vozidlo uvedené na vážnom lístku č. 326 zo dňa 02.09.2014, ktoré malo byť použité pri preprave predmetného zinku od dodávateľa LABET s.r.o., Trenčín, ev. č.

vozidla SRB4MO6. Dňa 12.09.2015 pod ev. č. 1536367/KR bola správcovi dane doručená odpoveď z elektronického mýtneho systému Národnej diaľničnej spoločnosti a.s., Bratislava, z ktorej bolo zistené, že dožiadané vozidlo nie je registrované v elektronickom mýtnom systéme. V období od 01.04.2014 do 30.11.2014 a tiež neexistuje žiaden mýtny záznam a záznam o pohybe tohto vozidla po vymedzených úsekoch ciest. Správca dane nespochybnil, že bol prepravovaný nejaký tovar predmetnými vozidlami uvedenými na vážnych lístkoch na týchto trasách, ani že bol nejaký zinok uvedený na vážnych lístkoch vážený a že zamestnanec spoločnosti Elektrovod Žilina prijal nejaký zinok na sklad a vydal do spotreby, ale tieto doklady a zistenia nepreukazujú, že bol prepravovaný a prijatý ten istý zinok, ak ako je deklarovaný na sporných faktúrach a dodacích listoch od LABET s.r.o., u ktorého nebolo preukázané reálne vykonávanie ekonomickej činnosti v tomto zdaňovacom období. Daňový subjekt nepreukázal dodanie tovaru od dodávateľa LABET s.r.o. a to nielen z dôvodu nepodania daňového priznania k DPH za príslušné zdaňovacie obdobie týmto sporným dodávateľom, ale aj z dôvodu, že činnosť dodávateľa prezentovaná konateľkou Helenou Klčovou, ktorá doklady spoločnosti nemá, hospodársku činnosť sama nevykonávala, aj za odplatu splnomocnila osoby, ktoré ďalšie identifikačné údaje potrebné k prevereniu neposkytla, nie je reálnou ekonomickou činnosťou tak, ako je definovaná v § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH") a § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. neboli predložené dôkazy, že dodávka tovaru bola uskutočnená v rámci obvyklých obchodných podmienok a že nebola deklarovaná len s cieľom získania výhod upravených daňovým zákonom. Správca dane zisťoval aj pohyb vozidiel uvedených na vážnych lístkoch a z Národnej diaľničnej spoločnosti zistil pohyby prepravovaných vozidiel, ktoré však ešte nepreukazujú pôvod predmetného tovaru a jeho reálne dodanie pre kontrolovaný daňový subjekt dodávateľa LABET s.r.o.. Správca dane na návrh daňového subjektu vypočul účtovníčku žalobcu S. C.. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102737103 zo dňa 15.03.2016 vyplýva, že svedkyňa ako bývalá účtovníčka a zamestnankyňa Elektrovod Žilina s.r.o. spracovávala podklady pre daňové priznania k DPH a pri vykonávaní tejto činnosti sa osobne nestretla s osobami z firmy LABET s.r.o., Trenčín ale zisťovala informácie o spoločnosti LABET s.r.o., Námestovo na základe požiadavky vedúceho zásobovania, a to preverila firmu na daňovom portály v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastal dôvod na zrušenie registrácie DPH, taktiež firmu preverila v zozname dlžníkov na Sociálnej poisťovni alebo zdravotnej, a keďže nezistila nezrovnalosti povedala, že táto firma je v poriadku, môže sa s ňou uzatvoriť obchod. Dôkazné konanie na základe návrhu daňového subjektu správca dane vyhodnotil a vo vzťahu k zisteným skutočnostiam vzal na vedomie ako podporný dôkaz na preukázanie realizácie zdaniteľných obchodov spoločnosti LABET s.r.o., Trenčín a konštatoval, že svedkyňa S. C. síce objasnila obeh dokladov súvisiacich s kúpou zinku a skutočnosti, na základe ktorých mohli vzniknúť nezrovnalosti v evidencii spornej faktúry a taktiež potvrdila na základe otázky položenej zástupcom daňového subjektu, že predmetný zinok musel byť prijatý, pričom vychádzala z dokladov, o ktorých sa účtovalo, z informácií, ktoré mala od iných zamestnancov firmy a z výsledku inventúry, ale s osobami z firmy LABET s.r.o., Trenčín sa nestretla a z vykonaného dôkazu nevyplýva, že zinok, ktorý bol prijatý na sklad evidovaný a účtovaný je ten istý zinok, tak ako je deklarovaný na spornej faktúre t. j. zinok od dodávateľa LABET s.r.o., Trenčín. Správca dane sa ďalej pokúšal vykonať výsluch svedkov: K. K., S. V. a S. H., ktorých navrhol vypočuť daňový subjekt, tento však uviedol len ich mená a priezviská a o ich ďalších osobných údajoch nemal vedomosť, preto správca dane požiadal Register obyvateľov SR o oznámenie adries a dátumu narodenia označených osôb. Register v odpovedi zo dňa 07.09.2016 uviedol, že podľa osobných údajov zadaných správcom dane sa osoby nedajú jednoznačne určiť. Ich výsluch preto nemohol byť uskutočnený. Správca dane poukázal v tejto súvislosti, že dôkazné bremeno na túto otázku zaťažuje daňový subjekt.

16. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 100563964/2017 zo dňa 03.04.2017 potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V celom rozsahu sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom, ako aj s právnym posúdením veci správcom dane. Poukázal na § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Ustanovenia zákona o DPH zakotvujú základné všeobecné podmienky na odpočítanie dane, ktoré je potrebné splniť. Táto úprava je vo vzťahu k všeobecne zákonnej úprave dokazovania v daňovom konaní špeciálna, pretože zákon o DPH z dôvodu zložitosti a náročnosti kontroly tejto dane určil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane prísnejšie podmienky, ako sú pre dokazovanie nárokov u ostatných daní a právne dôsledky nedodržania znáša daňový subjekt. Úlohou správcu dane pri opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z predložených faktúr a iných dokladov, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Ak

vzniknú pochybností o osobe, ktorá je uvedená na faktúre, či tento tovar resp. službu dodala, nie je jeho povinnosťou zisťovať, ktorý iný dodávateľ tovar resp. službu dodal. V súvislosti s námietkou, že daňový subjekt nepovažuje žiadosť o informáciu adresovanú Registru obyvateľstva za vyčerpanie všetkých zákonných možností na predvedenie ním navrhnutých svedkov odvolací orgán uviedol, že nemôže túto povinnosť správcu dane vzhľadom na okolnosti celého prípadu chápať ako absolútnu povinnosť, pretože predovšetkým sám daňový subjekt realizuje príslušné zdaniteľné plnenia a predovšetkým sám by mal poznať svojich obchodných partnerov. Správca dane využil všetky zákonné možnosti na zabezpečenie preverenia týchto osôb. Samotné pátranie po osobách, ktoré nie sú podrobne konkretizované, pričom konkretizáciu mal uviesť daňový subjekt, nemôže byť účelom príslušného daňového konania. Dokazovaním vykonaným vo vyrubovacom konaní bola spochybnená samotná existencia daňovým subjektom navrhnutých svedkov, ktorí údajne mali za dodávateľa LABET s.r.o., Trenčín predmetný zdaniteľný obchod realizovať, z čoho vyplýva, že dôkazy navrhnuté daňovým subjektom v odvolaní a vykonaným správcom dane v ďalšom vyrubovacom konaní nepreukázali reálnosť deklarovaných zdaniteľných obchodov. Ustanovenie zákona o DPH poukazuje na tzv. osobný charakter zdaniteľných plnení pri DPH, pri ktorom identifikácia osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa musí zodpovedať skutočnému stavu, čo v predmetom prípade nebolo dodržané. K námietke daňového subjektu, že dostatočne preukázal vlastníctvo k dodanému zinku, nakoľko ho spracúval a ďalej používal, odvolací orgán uviedol, že len všeobecné konštatovanie, že zinok spracúval a ďalej používal bez preukázania písomných dôkazov o pôvode tovaru od LABET s.r.o. je nepostačujúce. Bolo potrebné, aby daňový subjekt preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu mu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby sa ocitol v kolotoči nereálnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytnuté zásadou neutrality DPH. Hlavným dôvodom neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že dodávateľovi tovaru uvedeného na faktúre nevznikla podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť. Správca dane nepreukazuje úmysel a vedomosť o podvodnom konaní, žiadne ustanovenie Daňového poriadku to neustanovuje, avšak okruh kritérií z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane.

17. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že daňový subjekt v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia materiálnych podmienok nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Základná podmienka potrebná na odpočítanie dane je, aby išlo o tovary, ktoré daňovému subjektu boli dodané konkrétnym platiteľom DPH uvedeným na dodávateľskej faktúre. Úlohou správcu dane pri skúmaní opodstatnenosti nároku na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z predložených faktúr a iných dokladov, ale aj po zistení, ktoré vykonal v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pokiaľ preukazujú, že absentuje materiálny podklad pre vyhotovenie faktúry. V danom prípade dôkazy, ktoré predložil žalobca sami o sebe nepreukazujú splnenie materiálnej podmienky na odpočítanie DPH, teda nepreukazujú tú skutočnosť, že tovar bol žalobcovi skutočne dodaný dodávateľom LABET s.r.o., Trenčín podľa faktúry z rozhodného obdobia.

18. Žalobca v žalobe namietal, že poskytol dostatok dôkazov na preukázanie zdaniteľného plnenia. Predložil správcovi dane príjemku č. 141292 zo dňa 02.09.2014 na materiál zinok a vážny lístok k označenej príjemke č. 326 zo dňa 02.09.2014, príjem zinku na sklad č. 140132 - 140141 za obdobie 09/2014, a výdajky zinku č. 141357, č. 141368, č. 1392, č. 141416, č. 141418, č. 141419, č. 140139, č. 141463, č. 141464 za obdobie 09/2014 a 10/2014. Správny súd konštatuje, že tieto dôkazy preukazujú len príjem konkrétnych hmotností zinku, konkrétnej kvality na sklad žalobcu a jeho výdaj do spotreby, ale nepreukazujú dodanie zinku dodávateľom LABET s.r.o., Trenčín. Tieto dôkazy neobsahujú označenie zinku od konkrétneho dodávateľa LABET s.r.o., Trenčín. Z uvedeného vyplýva, že tieto dôkazy sú na preukázanie konkrétneho dodávateľa irelevantné. Čo sa týka vážneho lístku č. 326 zo dňa 02.09.2014 vystaveného J.B. uvádza dodávateľa Poľsko. Ide o výdajky zinku za obdobie 09/2014 a 10/2014, ktoré len preukazujú, že zo skladu žalobcu boli vyskladnené určite komodity. Príjemky zinku na sklad za obdobie 09/2014 nepreukazujú reálnosť dodania zinku dodávateľom LABET s.r.o., Trenčín, len odváženie, prijatie do skladu určitého zinku a použitie určitého typu zinku alebo zliatiny žalobcom. Tvrdenie v žalobe poukazuje na to, že tieto dôkazy jednoznačne preukazujú dodanie od LABET Trenčín vôbec z týchto dôkazov nevyplýva.

19. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že predložil tabuľku pohybu tovaru z čoho malo vyplývať, že tovar musel byť dodaný dodávateľom, pretože následne bol tovar dodaný odberateľom žalobcu. Správny súd

konštatuje, že nie je predmetom dokazovania pri skúmaní podmienok na odpočet DPH, či bol tovar ďalej dodaný odberateľom daňového subjektu. Odberateľské vzťahy daňového subjektu sú pre odpočet DPH nepodstatné. Rovnako nepodstatné je tvrdenie žalobcu, že keďže tovar bol ďalej dodaný, preto sa muselo jednať o tovar od LABET s.r.o., Trenčín. Nedôvodná je námietka, keď daňový subjekt žiadal vykonať dokazovanie, kto teda ak nie LABET s.r.o., Trenčín dodal žalobcovi tovar. Podmienku odpočtu DPH je relevantné zistiť, či to bol dodávateľ uvedený na faktúre, ktorý tovar dodal, a ak sa nepreukáže táto skutočnosť už nie je podstatné, ktorý konkrétny subjekt reálne tovar dodal. Správca dane dôkazné bremeno na zistenie tejto skutočnosti nemá, naopak zisťuje či tovar dodal subjekt uvedený na faktúrach a v prípade oprávneného spochybnenia tohto dodania už nemá ďalšiu povinnosť zisťovať konkrétneho dodávateľa tovaru. Rovnaký právny názor zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžf 52/2010 zo dňa 21.09.2011.

20. Žalobca v žalobe ďalej namietal nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede svedkyne Heleny Klčovej, S. C. a T. J.. Aj táto námietka je v plnom rozsahu nedôvodná. Súd uvádza, že žiadny zo svedkov nepreukázal dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre. Naopak svedkyňa Helena Klčová toto dosť vážne spochybnila, keď uviedla, že ona ako konateľka (jediná) u dodávateľa LABET s.r.o., Trenčín žiadne obchody neuzatvárala, účtovníctvo ani doklady nemala, a že za ňu mala konať iná fyzická osoba. Ako splnomocneného zástupcu uviedla S. H., toho však neidentifikovala dátumom narodenia ani inak, rovnako ako neidentifikovala ani ďalšie osoby, ktoré jej spoločnosť ponúkli a pracovali pre spoločnosť

- jednalo sa o K. K. a S. V.. Avšak ani podľa tvrdenia Heleny Klčovej týchto vôbec nesplnomocnila na konanie za LABET s.r.o., Trenčín. Meno osoby, ktorá mala byť splnomocnená a konať za spoločnosť a ktorá mala mať aj doklady (S. H.) neskôr zmenila tak, že to má byť K. bez ďalšieho špecifikovania s nekontaktným telefónnym číslom. Z tohto dôkazu je zrejmé, že oficiálny zástupca LABET s.r.o., Trenčín Helena Klčová obchody nerealizovala, ani neposkytla ďalšie údaje, prípadne splnomocnencov. Treba teda vychádzať z toho, že jedinou osobou, ktorá mala oprávnenie konať za spoločnosť LABET s.r.o., Trenčín bola Helena Klčová, ktorá všetky obchody so žalobcom (aj s akoukoľvek inou osobu) poprela.

21. Svedkyňa S. C., bývalá účtovníčka žalobcu objasnila skutočnosti, na základe ktorých mohli vzniknúť nezrovnalosti v evidencii spornej faktúry a taktiež tvrdila, že predmetný zinok musel byť prijatý, pričom vychádzala z dokladov, o ktorých sa účtovalo, z informácie, ktoré malo od zamestnancov firmy a svedkov inventúry. S osobami z firmy LABET s.r.o., Trenčín sa nestretla, ale z vykonaného dôkazu nevyplýva, že zinok, ktorý bol prijatý na sklad, evidovaný a účtovaný je ten istý zinok, tak ako je deklarovaný na spornej faktúre, t. j. zinok od dodávateľa LABET s.r.o., Trenčín. Na základe svedeckej výpovede S. C. správca dane konštatoval, že nebola preukázaná reálna ekonomická činnosť spoločnosti LABET s.r.o., Trenčín, nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru týmto dodávateľom, a preto reálne nevznikla ani daňová povinnosť dodávok tovaru týmto dodávateľom. Nemohlo sa teda jednať o prijatie, výdaj zo skladu, evidovanie a účtovanie toho istého tovaru, ktorý je deklarovaný na sporných faktúrach, a ani výpoveď svedkyne účtovníčky S. C. nezmenila tieto závery.

22. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102738219/2016 zo dňa 15.03.2016 vyplynulo, že svedok T. J., ktorý bol uvedený na vážnych lístkoch spoločnosti Elektrovod a.s. Žilina ako „obsluha váhy" bol v preverovanom období zamestnaný v spoločnosti ELVEZA a.s. Žilina, na základe pracovnej zmluvy a vykonával pre firmu Elektrovod Žilina s.r.o. váženie áut a spracovanie údajov o tejto činnosti a s osobami firmy LABET s.r.o., Trenčín neprišiel do styku, bol v styku s prepravcom. Z predmetnej zápisnice o ústnom pojednávaní vyplýva, že svedok T. J. objasnil skutočnosti, na základe ktorých mohli vzniknúť rozdiely v hmotnosti na sporných dokladoch a zároveň uviedol, že môže potvrdiť na základe svojich vedomostí reálnosť dodávky predmetného zinku. Zároveň uviedol, že s osobami firmy LABET s.r.o., Trenčín sa nestretol a z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že zinok, ktorý bol vážený na váhach uvedený na vážnom lístku č. 326 do dňa 02.09.2014 je ten istý zinok, tak ako je deklarovaný na spornej faktúre t. j. zinok dodávateľa LABET s.r.o., Trenčín.

23. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že správca dane nezákonne uvalil na daňový subjekt dôkazné bremeno tým, že žiadal od neho dôkazy o jeho dodávateľovi, na ktoré nemá dosah. Čo sa týka námietky, že žiadny právny predpis v Správnom poriadku SR neukladá žalobcovi povinnosť pri realizácii obchodu skúmať pôvod tovaru od prvovýrobcu, ani žiadne ustanovenie zákona o DPH nepodmieňuje prítomnosťou odberateľa uznanie dodania tovaru pri nakladaní tovaru na vozidlo, súd uvádza, že napadnuté rozhodnutia neboli odôvodnené tým, že by žalobca porušil konkrétnu zákonnú povinnosť tak, ako to uvádza žalobca. Je pravda, že žiadne ustanovenie všeobecne záväzného predpisu neustanovuje

povinnosť odberateľovi zúčastňovať sa nakladania tovaru na vozidlo, resp. skúmať pôvod tovaru od prvovýrobcu. Ak však sú obchodné transakcie na predchádzajúcich stupňoch reťazca správcom dane vážne spochybnené, čím sú spochybnené aj dôkazy predložené daňovým subjektom na preukázanie odpočtu dane (faktúry), v tom prípade sa prenáša dôkazné bremeno na daňový subjekt, ktorý má povinnosť predložiť alebo navrhnúť protidôkazy na zistenia správcu dane. V opačnom prípade sa dostane do dôkaznej núdze.

24. V tejto súvislosti sa už vyjadroval viackrát aj Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v uznesení III. ÚS 93/2016 zo dňa 10.02.2016. Uviedol v ňom, že „...správca dane vzhľadom na spoľahlivo preukázané porušovanie povinností plynúcich z právnej regulácie nakladania s drevom, uniesol dôkazné bremeno týkajúce sa účinného spochybnenia reálnych dodávok dreva." V takej situácii sa daňové bremeno podľa právnej úpravy dokazovania v daňovom konaní presúva na daňový subjekt. Ústavný súd už judikoval, že ak správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splní svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presunom dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje prakticky vyjadrenie kombinácie uplatňovanej zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej (III. ÚS 401/09).

25. Správny súd konštatuje, že v danom prípade správca dane úspešne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom a to dodávateľskej faktúry od LABET s.r.o., ako aj ďalších dôkazov listinného charakteru (vážne lístky, príjemky), keď zistil, že dodávateľ LABET s.r.o., Trenčín v konkrétnom zdaňovacom období september 2014 nemohol dodávateľovi uvedený tovar dodať. V tom prípade potom bolo povinnosťou daňového subjektu preukázať uskutočnenie plnenia, ako základnú podmienku odpočítania DPH.

26. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nie je možné prisúdiť dôvodnosť ani námietke žalobcu, že nie je v jeho možnostiach takéto dôkazy zabezpečiť, pretože sa týkajú iného daňového subjektu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát uviedol, že daňové subjekty by mali byť spôsobilé preukázať naplnenie zákonných požiadaviek obozretného podnikania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že žalobca konal s firmou LABET s.r.o., Trenčín, pričom si vôbec nepreveril, kto v konkrétnom zdaňovacom období konal za túto spoločnosť, a či osoba, ktorá konala za túto spoločnosť, mala aj oprávnenie od konateľky Heleny Klčovej. Žalobca nevedel uviesť základné identifikačné údaje totožnosti osôb, s ktorými mal vybavovať obchodné prípady, a ktoré nevedela uviesť ani samotná konateľka LABET s.r.o., Trenčín Helena Klčová. Správny sú poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok sp. zn. 3Sžf 26/2016. Najvyšší súd v tejto súvislosti viackrát poukázal nielen na základnú zásadu obchodného práva a to zásadu poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti to, aby štatutárny orgán obchodnej spoločnosti mal vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepoužil v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, to znamená pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnuté v § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. V danom prípade sa žalobca týmito zásadami zjavne neriadil, keď mu evidentne chýbali základné vedomosti o osobe, s ktorou obchodoval. Konkrétne, pokiaľ svedkyňa Helena Klčová poprela, podpísanie dodávateľskej faktúry, komunikáciu a obchodovanie so žalobcom potom jednoznačne dôkazné bremeno preukázať, s kým konkrétne žalobca obchodoval v tomto obchodnom prípade, bolo na žalobcovi. Správny súd konštatuje, že toto dôkazné bremeno neuniesol, a preto musí znášať aj prípadné konzekvencie z tohto vyplývajúce v podobe nepriznania odpočtu DPH.

27. Vo vzťahu aplikácie rozsudku ESD C-277/14 správny súd udáva, že tento sa exaktne týka podvodu pri dodaní tovaru, preto ho nie je možné na daný prípad použiť, keďže v danom prípade k zamietnutiu nároku na odpočet nedošlo z tohto dôvodu, že by síce k dodaniu tovaru došlo, ale toto dodanie by bolo poznačené podvodom, ale naopak nebolo preukázané konkrétne dodanie tovaru zo strany konkrétneho dodávateľa tovaru, čo je odlišná situácia. Čo sa týka aplikácie rozsudku ESD C-159/2014, ten je taktiež neaplikovateľný, pretože v preskúmavanej veci na daňový subjekt neprešlo právo nakladať s tovarom

ako vlastník preto, že nebola vôbec preukázaná dodávka tovaru dodávateľom. Nedodanie tovaru nebolo odôvodnené tým, že by žalobca tovar fyzicky neprevzal alebo mu nebol prepravený alebo nebol prijatý. Všetky tieto okolnosti žalobca naopak tvrdí, že boli uskutočnené a správne orgány konštatovali, že k preprave, prevzatiu a prijatiu určitého tovaru došlo. V prejednávanej veci bola oprávnene spochybnená skutočnosť dodania tovaru práve dodávateľom uvedeným na faktúre, čo znamená, že v tejto veci sú iné skutkové okolnosti ako vo veci riešenej v rozsudku ESD.

28. Žalobca v žalobe namietal, že prvostupňové správne rozhodnutie paakt, pretože nebolo vydané správnym orgánom, ktorý by mal právnu subjektivitu alebo rozhodovaciu kompetenciu a to Daňovým úradom Žilina, pobočka Námestovo. Aj táto námietka nie je dôvodná. Ak vo veci konala a rozhodovala pobočka Daňového úradu Žilina, uvedený postup nie je v rozpore s procesným právom upravujúcim štátnu správu v oblasti daní a poplatkov. Samotné rozhodnutie bolo vydané Daňovým úradom Žilina, čo vyplýva zo záhlavia výroku aj z odtlačku pečiatky na tomto rozhodnutí. V zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 479/2009 v znení neskorších predpisov je daňový úrad orgánom, ktorý vykonáva správu daní podľa osobitného predpisu, ktorým je . Podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona na zabezpečenie výkonu činnosti daňovým úradom môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočku daňového úradu. Pobočka daňového úradu je organizačnou zložkou daňového úradu. Ak teda v danom prípade konkrétne úkony pri správe daní vykonávala táto organizačná zložka a samotné rozhodnutie bolo vydané daňovým úradom, uvedené je v súlade s právnymi predpismi o štátnej správe v oblasti daní a poplatkov.

29. Vzhľadom na to, že všetky žalobné námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu preto podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a contrario tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 a contrario SSP), pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

31. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.