Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/77/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpený HADBÁBNA & spol. advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina, IČO: 47 249 722, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 2031-9000/2017 zo dňa 16.03.2017, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 15123-7000/2016-OK/8 zo dňa 20.12.2016 ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie podľa § 140 a príslušný podľa § 147 písm. c), § 167 ods.2 písm. b), § 169 ods.3 písm. b) zák.č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVO“), v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy na predmet zákazky „Osobné motorové vozidlo“, ktorá bola verejným obstarávateľom Mestom Žilina zverejnená dňa 15.07.2016 na webovej stránke A. pod identifikačným číslom Z201617812 rozhodol podľa § 175 ods.4 ZoVO, že kontrolovaný svojim postupom porušil § 10 ods. 2 ZoVO, a to princíp transparentnosti a nediskriminácie hospodárskych subjektov tým, že technické požiadavky stanovené v technickej špecifikácii predmetu zákazky v súvislosti so stanovením stavu najazdených kilometrov max. 5000 km a stanovením požiadavky na prvé prihlásenie vozidla min. rok 2015 nezabezpečujú hospodársku súťaž, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca rozklad, o ktorom Rada Úradu pre verejné obstarávanie rozhodnutím č. 2031-9000/2017 zo dňa 16.03.2017 podľa § 177 ods. 12 ZoVO rozhodla tak, že podľa § 175 ods.4 ZoVO zmenila výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, že kontrolovaný porušil § 10 ods. 2 ZoVO, a to princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti tým, že stanovil neprimerané technické požiadavky na predmet zákazky, neprimerane krátku lehotu na dodanie osobného motorového vozidla a taktiež neprimerane krátku lehotu na predkladanie ponúk, čím neumožnil účasť v predmetnom verejnom obstarávaní tým potenciálnym uchádzačom, ktorí by boli

schopní predložiť prípadne výhodnejšiu ponuku na nové osobné motorové vozidlo priamo z výroby, čo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

II. Žaloba.

3. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.04.2017 sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 2031-9000/2017 zo dňa 16.03.2017 ako aj prvostupňového správneho orgánu, nakoľko podľa jeho názoru, bol ukrátený na svojich právach, keď v rozpore s právnym poriadkom bol žalobca označený ako subjekt porušujúci právo. Predmetné rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a skutkový stav, ako bol zistený a vyhodnotený Radou ÚVO neobstojí.

4. Žalobca namieta tvrdenie žalovaného, že žalobcom stanovené technické požiadavky na predmet zákazky mali byť neprimerané, čo malo vyplývať zo zistení odvolacieho orgánu, keď spĺňali zadané podmienky len automobily dvoch výrobcov - Audi a BMW (Audi tri modely, BMW jeden model). Podľa žalobcu, použitie odborných stanovísk vypracovaných dovozcami značiek, z ktorých správny orgán vychádzal, nie je správne, keďže dotknuté spoločnosti sú potenciálnymi uchádzačmi verejného obstarávania, teda môžu mať záujem na výsledku konania o podanom opravnom prostriedku. Tieto subjekty nemožno považovať za osoby oprávnené a schopné spracovať nezávislé, nestranné odborné stanovisko. S uvedenými subjektmi mohol odvolací orgán konať len ako so svedkami. Preto odvolací orgán vo veci odborného stanoviska sa mal obrátiť na nezávislú tretiu osobu s potrebnou odbornou kvalifikáciou, napríklad tovaroznalca z príslušného odvetvia a nie na potenciálnych uchádzačov. Keďže na trhu pôsobí viacero obchodníkov s motorovými vozidlami, nie je náležite zistený skutkový stav, ak sa vyhodnocujú pomery na trhu a možnosť realizácie dodania motorového vozidla len z vyjadrení troch distribútorov.

5. Skutočnosť, že distribútori uvedených značiek nemali k dispozícii motorové vozidlo spĺňajúce požadované kritériá neznamená, že takým vozidlom nedisponovali iní predajcovia, čo vyplýva zo situácie, keď z vyjadrenia distribútora značky Audi vyplýva, že obstarávané motorové vozidlo nie je možné dodať v požadovanej lehote, pričom iný predajca vozidlo značky Audi v lehote žalobcovi dodal. Žalobca namieta zistený skutkový stav, keď Radou ÚVO neboli oslovení aj distribútori alebo predajcovia iných značiek ako napríklad Jaguar, Volvo, Aston Martin, Porsche, Maserati a pod., ktoré ponúkajú vozidlá považované na trhu za konkurenčné produkty k značkám Audi, Mercedes a BMW v segmente reprezentatívnych vozidiel. Preto nebol spoľahlivo zistený skutkový stav o tom, že technickým požiadavkám zodpovedali len vozidlá od dvoch výrobcov.

6. Žalobca spochybnil správnosť záverov odvolacieho správneho orgánu, že Mercedes triedy S spadá do inej kategórie vozidiel ako Audi A8 a BMW 7, pričom podľa žalobcu je zrejmé, že uvedené vozidlá sú na trhu priamymi konkurentmi, čo vyplýva z modelovej skladby Audi, BMW a Mercedes, podobnej cenovej úrovne týchto modelov, podobných motorizácií a rozmerov, ale aj skutočnosti, že všetci výrobcovia ponúkajú uvedené vozidlá ako svoj najvyšší štandardne ponúkaný model. Rada ÚVO sa uspokojila s vyjadrením distribútora značky Mercedes, ktorý ním predávané vozidlo označil za inú triedu, čo podľa žalobcu nie je objektívne hodnotenie. Podľa žalobcu technickým požiadavkám vyhovovali minimálne ďalšie štyri modely motorových vozidiel od minimálne ďalších dvoch výrobcov. Výrobcovia Audi i BMW majú len na území Slovenskej republiky širokú sieť predajcov, preto nemôže obstáť argument žalovaného, že došlo k neprimeranému obmedzeniu uchádzačov. Každý z týchto predajcov - subjektov odlišných od distribútora, sa mohol do súťaže zapojiť. Do úvahy pritom prichádzajú aj ďalší individuálni predajcovia ako napríklad spoločnosti zaoberajúce sa dovozom predvádzacích/jazdených motorových vozidiel zo zahraničia. Tieto skutočnosti odvolací orgán vôbec nepreveroval a spoľahol sa len na vyjadrenie distribútorov.

7. Žalobca namieta vyjadrenie žalovaného, že žalobcom tvrdená dostupnosť 93 vozidiel spĺňajúcich požadované technické špecifikácie má za nepreukázané, keďže dôkaz o tomto tvrdení nie je súčasťou spisu. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že v svojom vyjadrení z 08.12.2016 sp.zn. 70068/2016-68977/2016-HRN na druhej strane v štvrtom odseku výslovne odkazuje na tento údaj s tým, že dôkaz je prílohou podania. Prvostupňový správny orgán, žalobcu na neúplnosť podania neupozornil, túto skutočnosť v konaní nerozporoval, preto odvolací orgán mal túto skutočnosť preveriť

a nie len konštatovať, že uvedené má za nepreukázané. Postup odvolacieho orgánu v tejto súvislosti je pochybením, ktoré má vplyv na posúdenie veci.

8. Žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutie neuvádza, prečo zadané požiadavky mali byť neprimerané a rozhodnutie sa obmedzuje len na konštatovanie, že požiadavky nesplnili vozidlá značky Mercedes a do úvahy prichádzali tri modely značky Audi a jeden model značky BMW. Takýto postup Rady ÚVO žalobca označil v príkrom rozpore s tým, ako sa vykladajú princípy verejného obstarávania na podklade príslušných smerníc a odkázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 17.09.2002 vo veci C-513-99, Concordia Bus Finland Oy Ab, podľa ktorého skutočnosť, že podmienky účasti, prípadne požiadavky na predmet zákazky alebo kritériá na vyhodnotenie ponúk vie splniť len obmedzený počet podnikov (uchádzačov), nie je porušením princípu rovnakého zaobchádzania, t.j. samotné prísne nastavenie podmienok verejného obstarávania nie je samo o sebe porušením princípu rovnakého zaobchádzania, ak sú tieto podmienky nastavené na objektívnom princípe. Podľa žalobcu, neprimeranosť technických požiadaviek nemožno posúdiť na základe toho, že niektoré výrobky na trhu (napr. vozidlá značky Mercedes), ich prípadne nespĺňajú. Skutočnosť, že distribútor značky Mercedes technické požiadavky nevedel splniť, nemôže byť vykladaná na ťarchu verejného obstarávateľa. Práve naopak, tento fakt v spojení s tým, že BMW i Audi podmienky vedelo splniť, podporuje záver o tom, že technické požiadavky neboli „robené na mieru" tej - ktorej značke, ale vychádzali z nestranných požiadaviek. V ďalšom žalobca uviedol, že nie je dôvodný ani záver o porušení princípu proporcionality, keď nebolo preukázané, že by niektorá stanovená podmienka nesledovala cieľ obstarať moderné, ekonomické, bezpečné a reprezentatívne vozidlo pre najvyšších predstaviteľov mesta.

9. Výhradu voči lehote na predkladanie ponúk považuje žalobca za nedôvodnú, nemajúcu oporu v zákone § 109 ods. 5 ZoVO. Žalobca túto lehotu dodržal, čo odvolací orgán potvrdil konštatovaním, že žalobca stanovil minimálnu zákonom požadovanú lehotu na predkladanie ponúk. Preto pokiaľ bola splnená zákonom požadovaná minimálna lehota, nemožno tvrdiť, že ide o porušenie zákona. Nízka účasť na verejnom obstarávaní nie je porušením zákona ani princípov verejného obstarávania a žalobca poukázal na nesúlad tejto argumentácie správneho orgánu s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo 17.09.2002 vo veci C-513-99, Concordia Bus Finland Oy Ab.

10. Žalobca namieta tvrdenie Rady ÚVO, že k porušeniu princípov obstarávania došlo spojením neprimeraných technických požiadaviek a krátkej lehoty na predloženie ponúk. K tejto námietke žalobca uviedol, že technické požiadavky neboli natoľko rozsiahle, aby bolo nutné lehotu na predkladanie ponúk predĺžiť nad zákonom vyžadovanú dobu. Nákup motorového vozidla bol medializovaný v médiách s celoštátnou pôsobnosťou, takže o tom, že mesto motorové vozidlo obstaráva bola verejnosť, vrátane predajcov či potenciálnych uchádzačov, informovaná.

11. Vyhodnotenie lehoty na dodanie motorového vozidla ako neprimeranej žalovaným, žalobca namieta, keďže cieľom žalobcu bolo zakúpenie zvýhodneného „jazdeného", resp. „predvádzacieho" alebo „skladového" vozidla (ide o vozidlá ktoré boli používané na prezentačné účely, majú obmedzený nájazd kilometrov, sú v dobrom technickom stave, predajná cena je titulom užívania vozidla podstatne nižšia). Ďalšou výhodou takejto dodávky je, že vozidlo je možné dodať vo veľmi krátkej lehote, keďže ním predajca už reálne disponuje. Preto nemožno tvrdiť, že žalobcom stanovená lehota bola neprimerane krátka. Žalobca spochybnil závery distribútora značky Audi o tom, že vozidlo nebolo možné v stanovenej lehote dodať, čo je v priamom rozpore s tým, že úspešný uchádzač dodal vozidlo značky Audi.

12. Žalobca namieta nelogické odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v bodoch 60. a 61., kde odvolací správny orgán uvádza, že žalobca súťaž určením požiadavky na vek a počet najazdených kilometrov rozšíril a následne uvádza, že ak žalobca požaduje rovnako konkurencieschopné podmienky dodávky (cena, lehota dodania) aj pre „nové vozidlá”, súťaž obmedzil. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že od verejného obstarávateľa nie je dôvodné požadovať, aby čakal na dodanie úplne nového motorového vozidla z výroby, ak za nižšiu cenu môže zakúpiť „predvádzacie", „jazdené" alebo „skladové" vozidlo, ktoré je možné obstarať v kratšej lehote a ktoré svojím stavom fakticky kvalitatívne zodpovedá novému vozidlu. Práve postupom žalobcu v predmetnom verejnom obstarávaní bol kladený dôraz na princíp hospodárnosti. Cieľom princípu hospodárnosti nie je zabezpečiť vysoký počet uchádzačov vo verejnom obstarávaní a nakúpiť za najnižšiu cenu, ale získať najvýhodnejšiu ponuku. Ak žalobca mohol získať „jazdené", „predvádzacie" alebo „skladové" vozidlo za výhodnejších podmienok ako vozidlo „nové", nepochybne princíp hospodárnosti bol dodržaný.

III. Vyjadrenie žalovaného.

13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 27.06.2017, doručeným súdu 28.06.2017 s tým, že riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, sú zákonné a navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu v plnom rozsahu zamietol.

14. Rada Úradu pre verejné obstarávanie svojím rozhodnutím č. 2031-9000/2017 zo dňa 16.03.2017 sa sčasti stotožnila s odvolaním žalobcu ale zároveň skonštatovala, že žalobca pri zadávaní podlimitnej zákazky prostredníctvom Elektronického kontraktačného systému (ďalej len „EKS“) s názvom predmetu „Osobné motorové vozidlo“ porušil § 10 ods. 2 ZoVO a uvedené porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

15. V prvom rade žalovaný poukázal na formálne vady žaloby, ktoré spočívajú v nesprávnom označení žalovaného (pasívna legitimácia) a v absencii žalobnej legitimácie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 180 ods. 1 SSP, na odbornú literatúru (Občiansky súdny poriadok - komentár II. diel, 2. vydanie, od autorov Števček/Ficová a kol., C. H. Beck, r. 2012) a súdnu prax s tým, že správne označenie správneho orgánu treba odvodzovať predovšetkým od právnej subjektivity. Podľa §31 zák.č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a § 140 ods. 1 ZoVO, je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie Úrad pre verejné obstarávanie a Rada je len jedným z jeho orgánov (§140 ods. 3 písm. c) ZoVO), preto Radu nemožno považovať za subjekt disponujúci právnou subjektivitou. Vo veci žalobnej legitimácie žalovaný poukázal na ust. § 178 ods. 1 SSP s tým, že náležitosťou správnej žaloby je konkrétne tvrdenie žalobcu, že nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich subjektívnych právach vyplývajúcich z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Absencia konkrétneho porušenia subjektívneho práva má za následok nemožnosť správneho súdu zaoberať sa žalobou (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Sžp/23/2011, sp. zn. 6Sži/2/2011 a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 241/2008 „Žalobca musí zdôvodniť, že rozhodnutím a postupom, ktorý napáda, bol ukrátený na svojich právach. Ďalej musí žalobca tvrdiť, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil zákon, a to tak, že odkáže na konkrétne ustanovenia právnych predpisov, či už hmotného alebo procesného práva a v žalobe musí uviesť aj dôvody v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu.“ ako i uznesenie Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 166/2011). Podľa žalovaného, Rada v napadnutom rozhodnutí len konštatuje, že sa žalobca ako kontrolovaný správal právom reprobovaným spôsobom, ale samotné rozhodnutie nijako priamo nezasahuje do subjektívnych práv žalobcu. V napadnutom rozhodnutí nie je uvedené, že kontrolovaný je povinný niečo vykonať, resp. niečo plniť, niečo strpieť a pod.. Žalovaný prirovnal predmetné rozhodnutie podľa § 175 ods. 4 ZoVO k protokolu z výkonu kontroly verejného obstarávania podľa už zrušeného zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, keďže protokol aj rozhodnutie podľa §175 ods. 4 ZoVO môže byť jedným z podkladov pre správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie ZoVO a až rozhodnutie vydané v tomto konaní bude zasahovať do subjektívnych práv žalobcu (zaplatenie pokuty), ktoré podlieha súdnemu prieskumu. Podľa názoru žalovaného, rozhodnutie podľa § 175 ods. 4 ZoVO nahradilo inštitút protokolu o výsledku kontroly dodržiavania ZoVO (podľa zák.č. 25/2006 Z.z.), pričom aktuálny ZoVO len premenoval protokol na rozhodnutie a z pohľadu zásahu do sféry subjektívnych práv sú tieto akty identické, t.zn., že do subjektívnych práv kontrolovaných nijako nezasahujú. Žalovaný v tomto kontexte odkázal na konštantnú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave, ktorý nepovažuje protokol (a tým aj predmetné rozhodnutie) za právny akt spôsobilý súdneho prieskumu (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/201/2014, sp. zn. 5S/284/2014 z 13.10.2015, sp. zn. 1S 104/2015 z 23.06.2016, sp. zn. 5S/135/2016 z 13.09.2016, sp. zn. 6S/269/2016 z 29.03.2016).

16. K samotným námietkam žalovaný uviedol, že sa Rada riadne a zodpovedne zaoberala odvolaním žalobcu, čo dokladuje skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie zmenila a uznala (aj keď len v jednom bode) pochybenie prvostupňového orgánu, ktorý v svojom rozhodnutí pri technickej špecifikácii predmetu zákazky poukázal na § 11 ods. 12 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) a v svojom rozhodnutí uviedla, že z dokumentácie ani z požiadaviek žalobcu nevyplývalo, že by bol požadoval nové vozidlo a ani vôbec neodkázal na definíciu nového vozidla podľa zákona o DPH a podľa Rady ani nebol povinný tak urobiť, nakoľko jeho povinnosťou bolo stanoviť požiadavky na predmet zákazky v súlade so ZVO.

17. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že predmetom preskúmavania bol postup žalobcu, či vyhlásením verejného obstarávania nešlo o diskriminačný opis predmetu zákazky, resp. neprimerané zúženie hospodárskej súťaže a či bolo možné dodať vozidlá v lehote stanovenej žalobcom, keď žalobca sa rozhodol obstarávať osobný automobil, stanovil určitú kombináciu technických parametrov charakteristickú pre automobily vyššej strednej triedy a luxusné automobily a zároveň vyslovil požiadavku dodacej lehoty 20 dní. Z dôvodu potreby zodpovedania otázok odborného charakteru si Rada vyžiadala stanoviská od jednotlivých distribútorov dotknutých značiek osobných motorových vozidiel (Porsche Bratislava (Audi), BMW Group a Mercedes-Benz Slovakia s.r.o.), ktoré potvrdzujú, že tvrdenia žalobcu v odvolaní ako aj v žalobe nie sú pravdivé a nie všetky žalobcom uvedené modely automobiliek Audi, BMW a Mercedes spĺňajú všetky požiadavky na predmet zákazky. Aj keď z odborných stanovísk Audi a BMW vyplýva, že nimi reprezentované značky vyrábajú osobné motorové vozidlá, ktoré bezvýnimočne spĺňajú všetky požiadavky uvedené v technickej špecifikácii predmetu zákazky, avšak Mercedes nevyrába vozidlá, spĺňajúce všetky požiadavky žalobcu t.j., že síce vyrába vozidlá spadajúce do kategórie vyššej strednej triedy (triedy E a CLS) ale v prípade triedy E Mercedes nemá k dispozícii vozidlo 4x4 diesel a daná trieda by nespĺňala ani požiadavku nočného rozpoznávania chodcov. V rámci triedy CLS by zase nebolo možné pri vozidle 4x4 diesel splniť limit maximálnej spotreby paliva a rovnako by absentoval systém nočného rozpoznávania chodcov. Ani v rámci triedy S (Full-size Luxury) neponúka Mercedes také vozidlo, ktoré by spĺňalo požadovanú spotrebu a druh paliva a navyše trieda S do požadovanej vyššej strednej triedy nepatrí. Z uvedeného mal žalovaný za to, že existovali len dvaja výrobcovia spĺňajúci požiadavky a nie traja ako žalobca tvrdil.

18. Námietku žalobcu, že samotní výrobcovia BMW a Audi majú v SR širokú sieť predajcov (subjektov odlišných od distribútora), ktorí sa mohli do súťaže zapojiť ako i individuálny dovozcovia jazdených/ predvádzacích vozidiel zo zahraničia, žalovaný nepovažuje za relevantnú, nakoľko žalobca zúžil okruh výrobcov a aj distribútorov/individuálnych predajcov iných značiek. Pripustením takéhoto výkladu by ad absudrum postačilo na zachovanie širokej hospodárskej súťaže odkázať na jedného výrobcu a argumentovať tým, že je predsa veľa predajcov, ktorí produkt predávajú (a to dokonca v celej EU). Zároveň žalovaný zdôraznil, že tvrdenie žalobcu o existencii 93 vozidiel rôznych značiek nie je ničím podložené, ide len o tvrdenie žalobcu (informáciu žalobca údajne zistil z prieskumu trhu pred začiatkom obstarávania, pričom v dokumentácii k verejnému obstarávaniu sa nenachádza žiaden dôkaz o existencii 93 vozidiel, ktoré spĺňali požadované parametre). Preto Rada považovala uvedené tvrdenie za bezpredmetné.

19. Námietku k neprimerane krátkej lehote na predkladanie ponúk a na dodanie vozidla, žalovaný považuje za bezpredmetnú. Ako odôvodnil v svojom rozhodnutí, verejné obstarávanie (podlimitná zákazka na dodanie osobného motorového vozidla vyššej strednej triedy) vyhlásil žalobca prostredníctvom EKS dňa 15.07.2016, lehota na predkladanie ponúk trvala do 19.07.2016 (len 4 dni) a lehota dodania vozidla najneskôr do 10.08.2016 (20 dní od uzavretia zmluvy). Z odborných vyjadrení, ktoré žalobca bezdôvodne spochybňuje ako zaujaté, vyplýva, že 20 dní nie je dostatočná lehota (Mercedes, Audi) a podľa BMW je neštandardne krátka ale teoreticky možná. Argumentáciu žalobcu, že umožnil predkladanie ponúk na skladové, predvádzacie ako aj na nové vozidlá, čím umožnil širšiu hospodársku súťaž, žalovaný vyvrátil, keď poukázal, že stanovená lehota na dodanie vozidla by umožnila dodať nové vozidlo len takému dodávateľovi, ktorý ho má aktuálne na sklade. Preto žalobca ako vyhlasovateľ súťaže nezohľadnil dodaciu lehotu nového vozidla potencionálnym uchádzačom, ktorí nemali nové vozidlo na sklade.

20. Námietku relevantnosti odborných stanovísk považuje žalovaný za účelovú, nakoľko Rada oslovila dotknuté značky osobných motorových vozidiel - Audi, Mercedes, BMW, ktoré uviedol sám žalobca v rámci technickej špecifikácie predmetu zákazky (Audi A6, Audi A8, Mercedes S, BMW 7), pričom Rada oslovila aj spoločnosť T.O.P.AUTO Slovakia a.s., ako výhradného distribútora značky osobných automobilov značky Volvo. Podľa žalovaného, bolo oslovených dostatok distribútorov na zistenie skutkového stavu a je neštandardné, aby Rada oslovila predajcov všetkých značiek zvlášť, keď vyjadrenia troch zo štyroch oslovených distribútorov spochybnili primeranosť stanovenej lehoty dodania motorového vozidla.

21. Žalovaný spochybnil snahu žalobcu o hospodárnosť, inak by umožnil širokú hospodársku súťaž a neskracoval by lehotu dodania vozidla ani lehotu na predkladanie ponúk, ktorá síce bola stanovená ako minimálna, z ktorej však časť pripadla na víkend.

22. Podľa názoru žalovaného, Rada správne skonštatovala, že žalobca postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 ZoVO, najmä princípom rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov tým, keď na špecifický predmet zákazky s pomerne detailnou technickou špecifikáciou stanovil neprimerane krátku lehotu na dodanie motorového vozidla a stanovil neprimerane krátku lehotu na predkladanie ponúk, čo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko žalobca v predmetnom verejnom obstarávaní neumožnil účasť tým (potenciálnym) uchádzačom, ktorí by boli schopní predložiť ponuku na nové osobné motorové vozidlo priamo z výroby. Uvedené porušenie v spojení so skutočnosťou, že požadované parametre spĺňajú len niektoré modely vozidiel značiek Audi a BMW, postupoval žalobca v rozpore s § 10 ods. 2 ZoVO, predovšetkým v rozpore s princípom proporcionality, hospodárnosti a efektívnosti, pričom uvedené porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

IV. Replika žalobcu.

23. V replike z 22.07.2017, doručenej súdu dňa 26.07.2017, žalobca s poukazom na žalovaným označené formálne nedostatky podanej žaloby uviedol, že je nutné akcentovať správnoprávnu subjektivitu konajúceho orgánu a nie právnu subjektivitu ako právnickej osoby. Tento názor má oporu v nových procesných predpisoch, keď Správny súdny poriadok inak chápe a vníma správny orgán a jeho subjektivitu ako Civilný sporový poriadok. Žalobca sa oprel výklad ust. § 35 v spojení s § 4 SSP, keď na procesné účely nemožno pojem orgán verejnej správy stotožňovať s pojmom právnická osoba. Nie každý orgán verejnej správy musí byť v zmysle označenej definície právnickou osobou, avšak každý orgán verejnej správy má v zmysle § 35 procesnú subjektivitu na účely správneho súdneho konania, nakoľko mu ju Správny súdny poriadok, ako lex specialis výslovne priznáva. V tejto súvislosti dodal, že i prípadné nesprávne označenie žalovaného nie je dôvodom na odmietnutie žaloby, keďže SSP neuvádza ako dôvod na odmietnutie žaloby, nesprávne označenie žalovaného. Svoj názor žalobca podporil konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodnutím sp.zn. 4Sžo/19/2011 z 13.07.2011, publikované v Zbierke rozhodnutí NS SR 5/2012 pod č. 110 podľa ktorého „nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby“, ako aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 2 Sži/2/2010.

24. K aktívnej vecnej legitimácii žalobca výslovne uviedol, že zásah do práv predstavuje skutočnosť, že v rozpore s právnym poriadkom bol žalobca označený za subjekt porušujúci zákon, čo je zásahom do subjektívnych práv. Žalobca ako právnická osoba má právo na ochranu dobrej povesti a dobrého mena a nedôvodné konštatovanie o porušovaní zákona, nepochybne je zásahom do tohto práva, pričom dôvod ukrátenia na právach vymedzil žalobca vecne a v článku II. žaloby aj dôvody pre ktoré považuje rozhodnutie za nezákonné. Opačný názor by bol prejavom prílišného formalizmu, v rozpore s princípom iura novit curia.

25. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilé súdneho prieskumu, nakoľko ním nemohlo dôjsť k zásahu do práv účastníka konania a má charakter analógie záznamu z kontroly, keď podľa pôvodnej právnej úpravy zák.č. 25/2006 Z.z. nie je rozhodnutím a aktuálny zák.č. 343/2015 Z.z. tento inštitút len premenoval. Novou právnou úpravou zákonodarca jednoznačne vymedzil, že v danom prípade sa vydáva rozhodnutie ako individuálny správny akt. Vydaniu rozhodnutia predchádza riadne konanie s možnosťou účastníka konania sa k postupu správneho orgánu vyjadriť. Opačný názor by bol v príkrom rozpore s § 178 ods. 4 zák.č. 343/2015 Z.z., podľa ktorého rozhodnutie rady o odvolaní je preskúmateľné súdom.

26. Ostatné výhrady žalobca považuje za nedôvodné s tým, že sa k všetkým skutočnostiam vyjadril v samotnej žalobe na ktorej trvá.

V. Administratívne konanie.

27. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca ako verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZoVO, prostredníctvom Elektronického kontraktačného systému vyhlásil dňa 15.07.2016 pod identifikátorom Z201617812 verejné obstarávanie na predmet podlimitnej zákazky „Osobné motorové vozidlo“. V časti I. „Všeobecná špecifikácia predmetu zákazky“ objednávkového formulára je uvedené, „Limuzína vyššej strednej triedy. Osobné motorové vozidlo na prepravu osôb a batožiny“. V časti III. „Technická špecifikácia predmetu“ objednávkového formulára. V časti IV. „Osobitné požiadavky na plnenie“ objednávkového formulára je o.i. uvedené, „V deň dodania predmetu plnenia musí byť vozidlo riadne prihlásené na slovenskom evidenčnom čísle“. V časti V. „Zmluvné podmienky“ objednávkového formulára, bod 4.1 „Miesto plnenia zmluvy“ je uvedený Žilinský kraj, Slovenská republika, bod 4.2 „Čas/lehota plnenia zmluvy“ je uvedená lehota 10.08.2016, 9:00 hod., bod 4.4 „Maximálna výška zdrojov“ kontrolovaný uviedol, že disponuje finančnými prostriedkami maximálne vo výške 78.000,-EUR s DPH, bod 4.6 „Druh financovania“ je uvedené, že predmet zákazky nie je financovaný zo zdrojov EU. V časti VII. „Stanovenie lehoty na predkladanie ponúk“ objednávkového formulára je uvedená lehota na predkladanie ponúk na deň 19.07.2016 o 12:00 hod.

28. Z Protokolu o priebehu zadávania zákazky na webovom sídle EKS súd zistil, že v zadávaní zákazky súťažili dvaja dodávatelia, keď vstupná ponuka bola predložená dňa 15.07.2016 o 9:26 hod. v hodnote 77.700,-EUR s DPH uchádzačom AC Bratislava, spol. s r.o., Harmincova 2/B, Bratislava, IČO: 45 630 917 a druhá vstupná ponuka bola predložená dňa 19.07.2016 o 10:13 hod. v hodnote 77.500,-EUR s DPH uchádzačom GALIMEX s.r.o., Sučianska 5470/49, 8 Martin - Priekopa, IČO: 31 559 093. Z prílohy č. 2 Výsledné poradie dodávateľov z 20.07.2016 k Protokolu vyplýva, že ako víťazný uchádzač bol prostredníctvom EKS identifikovaný uchádzač AC Bratislava, spol. s r.o., s ktorým bola uzavretá kúpna zmluva č. Z201617812_Z dňa 20.07.2016, v ktorej bola lehota plnenia stanovená na 10.08.2016 o 9:00 hod. so zmluvnou cenou 71.777,-EUR s DPH.

29. Na základe žiadosti o preverenie postupu verejného obstarávateľa Mesto Žilina na predmet zákazky „Osobné motorové vozidlo“ vyhlásenej dňa 15.07.2016, Úrad začal konanie o preskúmanie úkonov žalobcu po uzavretí zmluvy, oznámením č. 15123-7000/2016-OK/5 z 09.11.2016. Žalobca bol Úradom písomne vyzvaný na predloženie spisovej dokumentácie a vyjadrenie k zisteným skutočnostiam v konaní o preskúmanie úkonov. Podaním z 08.12.2016, doručeným Úradu dňa 16.12.2016, žalobca predložil písomné stanovisko, ktorého súčasťou ako príloha k tvrdeniu, že k 08.12.2016 požadované technické a funkčné parametre spĺňa 93 vozidiel rôznych značiek, bol náhľad na elektronickú stránku, aj to nečitateľný. Následne Úrad vydal prvostupňové rozhodnutie č. 15123-7000/2016-OK/8 zo dňa 20.12.2016.

30. Podaním doručeným Úradu dňa 05.01.2017, žalobca doručil odvolanie.

31. Za účelom zodpovedania otázok odborného charakteru, Rada rozhodnutím č. 2031-9000/2017-P zo dňa 01.02.2017 prerušila konanie o odvolaní a vyžiadala si odborné stanovisko od distribútorov značiek osobných motorových vozidiel Porsche Bratislava ako distribútor Audi, BMW Group Slovakia, Mercedes-Benz Slovakia s.r.o., T.O.P. AUTO Slovakia, a.s. ako distribútor Volvo, Cech predajcov a autoservisov SR, keďže sám žalobca tvrdil, že požiadavky na predmet zákazky spĺňajú najvyššie modely automobiliek Audi, BMW a Mercedes, u ktorých sám vykonal prieskum trhu. Z odborného stanoviska Porsche Bratislava vyplýva, že Audi vyrába 3 modely (A8 3 TDI clean diesel quattro 190 kW, A8 L 3.0 TDI clean diesel quattro 190 kW, A6 3.0 TDI diesel quattro 235 kW), z odborného stanoviska BMW Group Slovakia vyplýva, že BMW vyrába 1 model (BMW rad 7. Lehota 20 dní pre výrobu, dodanie a registráciu nie je lehotou štandardnou, ale teoreticky nie je nemožnou. Z odborného stanoviska Mercedes-Benz Slovakia s.r.o. vyplýva, že Mercedes vyrába vozidlá spadajúce do kategórie vyššej strednej triedy (trieda E a CLS), avšak v prípade triedy E nebolo možné v čase zákazky dodať vozidlo s pohonom 4x4 s naftovým motorom, pričom daná trieda by nespĺňala požiadavku nočného rozpoznávania chodcov, nočného videnia - bezpečnostný prvok a v prípade triedy CLS nebolo možné dodať vozidlo s pohonom 4x4 s naftovým motorom pri požadovanej maximálnej spotrebe paliva a taktiež by nespĺňalo požiadavku nočného rozpoznávania chodcov, nočného videnia - bezpečnostný prvok. Z odborného stanoviska T.O.P. AUTO Slovakia, a.s. vyplýva, že Volvo v súčasnosti nevyrába vozidlá, ktoré by spĺňali všetky požiadavky špecifikované vereným obstarávateľom.

32. Následne dňa 23.02.2017 bolo rokovanie Rady, na ktorom boli prejednané zistenia k odborným stanoviskám s tým, že žalobca bude vyzvaný na vyjadrenie. Dňa 27.02.2017 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie k skutočnostiam zisteným v konaní o odvolaní, na čo žalobca reagoval podaním z 02.03.2017, doručeným Úradu dňa 06.03.2017, ktoré bolo prejednané na rokovaní Rady dňa 09.03.2017 so záverom, ktorý bol premietnutý v rozhodnutí Rady č. 2031-9000/2017 zo dňa 16.03.2017, ktoré je predmetom súdneho prieskumu.

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku

33. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 17.10.2018, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

VII. Právne posúdenie žaloby.

34. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

35. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

37. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

38. Podľa § 1 ods.1 zák.č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, tento zákon upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov, zadávanie koncesií na stavebné práce, zadávanie koncesií na služby a správu vo verejnom obstarávaní.

39. Podľa § 2 ods.1 zák.č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, verejné obstarávanie sú pravidlá a postupy podľa tohto zákona, ktorými sa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov.

40. Podľa § 3 ods.2 zák.č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, zákazka na dodanie tovaru na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je kúpa, lízing, kúpa tovaru na splátky alebo prenájom tovaru s možnosťou odkúpenia alebo bez možnosti odkúpenia; môže zahŕňať aj činnosti spojené s umiestnením a montážou tovaru.

41. Podľa § 10 ods.1 zák.č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.

42. Podľa § 10 ods.2 zák.č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

43. Podľa § 21 ods.2 zák.č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, pri určení lehoty na predkladanie ponúk a lehoty na predloženie žiadostí o účasť verejný obstarávateľ a obstarávateľ prihliadajú na zložitosť predmetu zákazky alebo koncesie a čas potrebný na vypracovanie ponúk; tým nie sú dotknuté minimálne lehoty na predkladanie ponúk a na predloženie žiadostí o účasť podľa tohto zákona.

44. Podľa § 109 ods.1 zák.č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, podmienkou na zverejnenie ponuky na elektronickom trhovisku je registrácia podľa tohto zákona.

45. Podľa § 109 ods.3 zák.č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ môže predbežne akceptovať ponuku s najnižšou cenou, zverejnenú na elektronickom trhovisku, ak pre rovnaký alebo ekvivalentný tovar, stavebné práce alebo služby sú zverejnené v čase akceptovania aspoň tri ponuky.

46. Podľa § 109 ods.5 zák.č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, po predbežnom akceptovaní ponuky podľa odseku 3 je v lehote, ktorú určí verejný obstarávateľ a ktorá nesmie byť kratšia ako 72 hodín, každý registrovaný uchádzač alebo záujemca oprávnený predložiť verejnému obstarávateľovi ponuku na tovar, stavebné práce alebo služby, ktoré sú totožné alebo ekvivalentné s tými, ktorých ponuka bola predbežne akceptovaná; predkladanie ponúk sa realizuje spôsobom, ktorý umožňuje každému oboznámiť sa s novou ponukou, ktorá bola predložená. Lehota podľa prvej vety neplynie počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja; ustanovenie § 13 ods. 10 sa nepoužije.

47. Podľa § 173 ods.8 zák.č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, Úrad môže prerušiť konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného s cieľom získať odborné stanovisko alebo znalecký posudok. Od vydania rozhodnutia o prerušení konania do doručenia odborného stanoviska alebo znaleckého posudku úradu lehota podľa § 175 ods. 5 neplynie, najviac však 30 dní.

48. Podľa § 175 ods.4 zák.č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení tohto zákona, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

49. Podľa § 178 ods.4 zák.č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, rozhodnutie rady o odvolaní je preskúmateľné súdom. Žaloba musí byť podaná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady o odvolaní.

VII. Závery správneho súdu.

50. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného č. 2031-9000/2017 zo dňa 16.03.2017 a prvostupňového správneho orgánu č. 15123-7000/2016-OK/8 zo dňa 20.12.2016, v zmysle ktorých žalobca porušil § 10 ods. 2 ZoVO princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti, keď stanovil neštandardné technické požiadavky na predmet zákazky, na takýto predmet zákazky stanovil neprimerane krátku lehotu na dodanie osobného motorového vozidla a neprimerane krátku lehotu na predkladanie ponúk.

51. Hmotnoprávnym predpisom pre preverovanie pravidiel a postupov verejného obstarávania je ZoVO, ktorý upravuje pravidlá a postupy vereného obstarávania. Pravidlami verejného obstarávania sú upravené konkrétne postupy zadávania zákaziek, koncesií a uplatňovanie súťaže návrhov, s cieľom umožniť, aby sa verejné obstarávanie uskutočňovalo racionálnym, transparentným a spravodlivým spôsobom v prostredí čestnej hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ZoVO bol prijatý na ochranu uchádzačov a záujemcov vo verejnom obstarávaní, preto zákon obmedzuje verejného obstarávateľa v tých situáciách, ktoré sa týkajú práv a povinností uchádzačov, resp. záujemcov v

procese verejného obstarávania. Štandardne pri nedodržaní určitej povinnosti verejným obstarávateľom zákonodarca upravil sankciami vo forme správneho deliktu. V prípade preskúmavanej veci ide o situáciu preskúmania úkonov kontrolovaného/žalobcu po uzavretí zmluvy. Preto v prípade ak úrad zistí, že postupom žalobcu bol porušený ZoVO a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení zákona, u ktorých k porušeniu došlo a u ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Týmto inštitútom zákonodarca rieši situáciu, kedy už nie je možné vykonať opravu procesu verejného obstarávania, avšak takéto rozhodnutie by malo vplývať na dotknutého verejného obstarávateľa ako aj na iných verejných obstarávateľov, keďže sa rozhodnutia o námietkach zverejňujú. Ide o akúsi prevenciu/ výchovu do budúcnosti, aby nedochádzalo k porušovaniu predpisov verejného obstarávania, čo je prípad preskúmavanej veci.

52. Pre posúdenie žalobného návrhu súd poukazuje na zásadu nediskriminácie alebo rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi ktorá stojí na tom, že obstarávateľ postupuje principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom, pričom nemôže žiadneho z nich priamo alebo nepriamo zvýhodňovať oproti iným uchádzačom v rovnakom postavení. Zásada transparentnosti procesu verejného obstarávania vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal priehľadným a predvídateľným spôsobom, v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami ZoVO. Predvídateľnosť tohto procesu a najmä postupu obstarávateľa v ňom korešponduje s ústavným princípom právnej istoty (čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky), vytvára predpoklady pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi, ktorá by mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných prostriedkov a tým aj k udržaniu hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania. V zmysle uvedených zásad je dôležité, aby požiadavky obstarávateľa na predmet zákazky boli v súťažných podkladoch vymedzené objektívne, rovnako pre všetkých uchádzačov.

53. Základnými princípmi verejného obstarávania upravenými v § 10 ods.2 ZoVO, sa má zabezpečiť voľná a efektívna súťaž hospodárskych subjektov pôsobiacich na trhu o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t.zn. prvotný je záujem na efektívnej konkurencii a až následne vystupuje záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov, ktorého cieľ má byť dosiahnutý prostredníctvom nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými hospodárskymi subjektmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi na relevantnom trhu. Princípy verejného obstarávania zaväzujú verejného obstarávateľa.

54. V danom prípade išlo o posúdenie verejného obstarávania v ktorom žalobca na predmet podlimitnej zákazky „Osobné motorové vozidlo“ špecifikovaný osobitnými technickými parametrami uvedenými v odseku 27. tohto rozhodnutia, uzavrel s víťazným uchádzačom AC Bratislava, spol. s r.o. kúpnu zmluvu č. Z201617812_Z dňa 20.07.2016 s lehotou plnenia dňa 10.08.2016, za zmluvnú cenu 71.777,-EUR s DPH.

55. S odkazom na odsek 53. tohto rozhodnutia, povinnosťou žalobcu ako obstarávateľa pri verejnom obstarávaní bolo zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž subjektov pôsobiacich na trhu s osobnými vozidlami - limuzíny vyššej strednej triedy. S poukazom na veľmi špecifické technické podmienky (nie bežné, štandardné), súd dal za pravdu žalovanému, že hoci bola žalobcom stanovená zákonná lehota na dodanie, ako aj na predkladanie ponúk, táto vzhľadom na špecifické technické podmienky predmetu verejného obstarávania, bola neprimerane krátka, keď neumožnila účasť tým potencionálnym uchádzačom, ktorí by boli schopní predložiť ponuku na vozidlo nové z výroby, keďže požadované technické podmienky predmetu zákazky, túto možnosť nevylučovali.

56. Zároveň súd dal za pravdu žalovanému, že s poukazom na veľmi špecifické technické podmienky (nie bežné, štandardné), žalobca zúžil okruh uchádzačov jednak výrobcov, ktorí vyrábajú osobné motorové vozidlá typu limuzína vyššej strednej triedy, ako aj dodávateľov, ktorí by boli schopní dodať osobné motorové vozidlo s požadovanými technickými parametrami.

57. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobca chcel preukázať svoje tvrdenie o dostupnosti 93 vozidiel spĺňajúcich požadované technické podmienky, tak toto svoje tvrdenie mal preukázať riadnym dôkaznym prostriedkom (označenie všetkých 93 vozidiel ako i predajcov) a nie ako dôkaz predložiť odkaz na elektronickú stránku vyhľadávača, kde fakticky od žalovaného vyžaduje vyhľadanie ním tvrdenej informácie. Takýto dôkaz nepochybne

nemožno vyhodnotiť ako dôkaz preukazujúci dostupnosť 93 vozidiel spĺňajúcich požadované technické podmienky a za takejto situácie nebolo povinnosťou úradu ani vyzvať žalobcu na doplnenie podania, keďže dôkazné bremeno a jeho forma je na žalobcovi. Úlohou úradu je predložený dôkaz vyhodnotiť, t.j. či dôkaz potvrdzuje alebo vyvracia tvrdenú skutočnosť dôležitú pre konanie.

58. Námietku žalobcu o použití odborných stanovísk vypracovaných dovozcami značiek, z ktorých žalovaný vychádzal a je špecifikovaná v odseku 4. tohto rozhodnutia, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Vo vzťahu k predmetu verejného obstarávania treba rozlišovať medzi výrobcom, dovozcom a predajcom. Požiadavka poskytnutia odborného stanoviska žalovaným bola nepochybne zameraná na výrobcu automobilovej značky s tým, či výrobca vyrába automobil s technickými parametrami uvedenými v požiadavke na predmet zákazky verejného obstarávateľa, či technické požiadavky verejného obstarávateľa sú bežnou konfiguráciou výrobcu, či sa v čase od 15.07.2016 - 10.08.2016 vozidlo s technickými požiadavkami verejného obstarávateľa nachádzalo v autorizovaných predajniach, či je možné v lehote 20 dní vyrobiť, doviezť, evidenčne prihlásiť. Z kontextu požiadavky odborného stanoviska vyplýva, že odborné stanovisko je zamerané na výrobcov a distribútorov automobilov, tým aj bola požiadavka zaslaná. Žiaden subjekt nebol oslovený titulom postavenia predajcu (vyplýva to z položených otázok) a ani odpovede uvedené v odseku 31. tohto rozhodnutia nie sú formulované z pozície predajcu a to ani u tých subjektov, ktoré v rámci svojej obchodnej činnosti zabezpečujú distribúciu ako i samotný predaj motorových vozidiel.

59. Námietku žalobcu o nelogickom odôvodnení napadnutého rozhodnutia špecifikovanú v odseku 12. tohto rozhodnutia, súd vyhodnotil ako nedôvodnú a to s odkazom na odsek 55. a 56. tohto rozhodnutia, nakoľko podľa názoru správneho súdu, žalovaný v svojom rozhodnutí jasne formuloval a logicky odôvodnil svoj názor k otázke rozšírenia požiadavky verejného obstarávateľa aj na nové vozidlá (podmienky verejného obstarávania takúto možnosť nevylučovali), vo vzťahu ktorým k podmienkam ceny a lehoty dodania, verejnú súťaž obmedzil, keďže lehota dodania nového vozidla s technickými požiadavkami v zmysle odborných stanovísk nie je štandardná. Takýmto konaním žalobca neumožnil účasť v predmetnom verejnom obstarávaní tým potenciálnym uchádzačom, ktorí by boli schopní predložiť ponuku na nové osobné motorové vozidlo priamo z výroby, čo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

60. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného k otázke nesprávneho označenia žalovaného a k absencii žalobnej legitimácie, uvedené v odseku 15. tohto rozhodnutia, súd v celom rozsahu prisvedčil žalobcovi, ktorý svoj názor k uvedeným otázkam oprel i o rozhodnutia súdov uvedených v odseku 23. až 25. tohto rozhodnutia.

61. Správny súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Súd má za to, že žalovaný v konaní o námietkach procesne nepochybil a postupoval v súlade s § 175 ZoVO. Keďže súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí, žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

VIII. Trovy konania.

62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

63. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).