Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46T-3-2017.pdf
PDF · 144.88 KB
Case nature
Area
Subarea
46T/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Poslucha a prísediacich JUDr. Mariána Grígera a Mgr. Silvii Orságovej, v trestnej veci obžalovaného P.. F. Z. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3, písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.10.2018, takto
rozhodol:
P.. F. Z., H.. XX.XX.XXXX N. Z., R. C. K., X. XX,
sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku
oslobodzuje
spod obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 10.01.2017, sp. zn. 1Kv 5/2016/1100-27 pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že
1) dňa 19.04.2007 v priestoroch spol. AGROREAL Slovakia, s.r.o. na Oravskej č. 13 v Senci, v úmysle získať finančné prostriedky, ktoré nemienil poškodenému vrátiť, predstieral P.. X. C., že potrebuje peniaze na kúpu a následný predaj nehnuteľností, a aby ho presvedčil o vierohodnosti tohto, uzavrel s ním ako SZČO P.. F. Z. AGROREAL, IČO: 30 358 761, zmluvu o pôžičke a takto od pošk. P.. X. C. vylákal sumu 5 000 000,- Sk (165 969,60 eura), ktorú použil pre vlastnú potrebu, pričom od počiatku, vzhľadom na svoju vlastnú finančnú situáciu, vedel, že tieto nebude schopný vrátiť, čím pošk. P.. X. C. , H.. XX.XX.XXXX, R.N. C. S. T. Č.. XX, XXX XX C., spôsobil škodu vo výške 165 969,60 eura,
2) dňa 03.10.2008 v Senci na presne nezistenom mieste v úmysle získať finančné prostriedky, ktoré nemienil poškodenému vrátiť, predstieral P.. X. C., že potrebuje peniaze na kúpu a následný predaj nehnuteľností, a aby ho presvedčil o vierohodnosti tohto, uzavrel s ním ako SZČO P.. F. Z. AGROREAL, IČO: 30 358 761, zmluvu o pôžičke a takto od pošk. P.. X.Á. C. vylákal sumu 3 000 000,- Sk (99 581,76 eura), ktorú použil pre vlastnú potrebu, pričom od počiatku, vzhľadom na svoju vlastnú finančnú situáciu, vedel, že tieto nebude schopný vrátiť, čím pošk. P.. X. C. , H.. XX.XX.XXXX, R. C. S. T. Č.. XX, XXX XX C.F., spôsobil škodu vo výške 99 581,76 eura,
3) dňa 03.10.2008 v Senci na presne nezistenom mieste v úmysle získať finančné prostriedky, ktoré nemienil poškodenému vrátiť, predstieral P.. X. C., že potrebuje peniaze na kúpu a následný predaj nehnuteľností, a aby ho presvedčil o vierohodnosti tohto, vystavil ako SZČO P.. F. Z. AGROREAL, IČO: 30 358 761, v prospech pošk. P.. X.Á. C. zmenku na sumu 3 000 000,- Sk (99 581,76 eura), so splatnosťou 30.05.2009 a takto od pošk. P.. X. C. vylákal sumu 3 000 000,- Sk (99 581,76 eura), ktorú použil pre vlastnú potrebu, pričom od počiatku, vzhľadom na svoju vlastnú finančnú situáciu, vedel, že tieto nebude schopný vrátiť, čím pošk. P.. X. C. , H.B.. XX.XX.XXXX, R. C. S. T. Č.. XX, XXX XX C., spôsobil škodu vo výške 99 581,76 eura,
4) dňa 27.03.2009 na presne nezistenom mieste v Bratislave a v pobočke Tatra banky, a.s. v Senci, v úmysle získať finančné prostriedky, ktoré nemienil poškodenému vrátiť, predstieral P.. S. C., že potrebuje peniaze na kúpu a následný predaj nehnuteľností, a aby ho presvedčil o vierohodnosti tohto, vystavil v prospech P.. S.R. C. zmenku na sumu 240 000,- eur so splatnosťou 31.12.2009 a takto od pošk. P.. S. C. vylákal sumu 240 000,- eur, ktorú použil pre vlastnú potrebu, pričom od počiatku, vzhľadom na svoju vlastnú finančnú situáciu, vedel, že tieto nebude schopný vrátiť, čím pošk. P.. S. C.E., H.. XX.XX.XXXX, C. K. Č.. XX, XXX XX C., spôsobil škodu vo výške 240 000,- eur.
5) v bližšie nezistený deň v mesiaci december 2009 v Senci na bližšie neurčenom mieste v úmysle získať finančné prostriedky, ktoré nemienil poškodenému vrátiť, predstieral Z. Z., že potrebuje peniaze na dofinancovanie kúpy a následného predaja nehnuteľnosti, zaplatenie energií v kafilérii v Senci a miezd strážnikom a aby ho presvedčil o vierohodnosti tohto , uzavrel s ním ako SZČO P.. F. Z. AGREOREAL, IČO: 30 358 761, zmluvu o pôžičke a takto od pošk. Z. Z. dňa 22.12.2009 vylákal sumu 30 000,- eur, ktorú použil pre vlastnú potrebu, pričom od počiatku, vzhľadom na svoju vlastnú finančnú situáciu, vedel, že tieto nebude schopný vrátiť, čím pošk. Z. Z., H.. XX.XX.XXXX, R. C. R. Č.. XXX/XX, C., spôsobil škodu vo výške 30 000,- eura,
p r e t o ž e skutky nie sú trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného P.. S. C., H.. XX.XX.XXXX odkazuje s jeho nárokom na náhradu škodu na civilný proces.
odôvodnenie:
Krajská prokuratúra Bratislava podala dňa 11.01.2017 obžalobu na obvineného P.. F. Z., H.. XX.XX.XXXX pre obzvlášť závažné zločiny podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona a zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,3 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že v bode 1 dňa 19.04.2007 v priestoroch spol. AGROREAL Slovakia, s.r.o. na Oravskej č. 13 v Senci, v úmysle získať finančné prostriedky predstieral P.. X. C., že potrebuje peniaze na kúpu a následný predaj nehnuteľností, a aby ho presvedčil o vierohodnosti tohto, uzavrel s ním ako SZČO P.. F. Z. AGROREAL, IČO: 30 358 761, zmluvu o pôžičke a takto od pošk. P.. X. C. vylákal sumu 5 000 000,- Sk (165 969,60 eura), ktorú použil pre vlastnú potrebu, čím pošk. P.. X. C.E. , H.. XX.XX.XXXX, R. C. S. T. Č.. XX, XXX XX C., spôsobil škodu vo výške 165 969,60,- eura; v bode 2 dňa 03.10.2008 v Senci na presne nezistenom mieste v úmysle získať finančné prostriedky predstieral P.. X. C.E., že potrebuje peniaze na kúpu a následný predaj nehnuteľností, a aby ho presvedčil o vierohodnosti tohto, uzavrel s ním ako SZČO P.. F. Z. AGROREAL, IČO: 30 358 761, zmluvu o pôžičke a takto od pošk. P.. X. C.Í. vylákal sumu 3 000 000,- Sk (99 581,76 eura), ktorú použil pre vlastnú potrebu, čím pošk. P.. X. C.E. , H.. XX.XX.XXXX, R. C. S. T. Č.. XX, XXX XX C., spôsobil škodu vo výške 99 581,76 eura; v bode 3 dňa 03.10.2008 v Senci na presne nezistenom mieste v úmysle získať finančné prostriedky predstieral P.. X. C., že potrebuje peniaze na kúpu a následný predaj nehnuteľností, a aby ho presvedčil o vierohodnosti tohto, vystavil ako SZČO P.. F. Z. AGROREAL, , IČO: 30 358 761, v prospech pošk. P.. X. C. zmenku na sumu 3 000 000,- Sk (99 581,76 eura),so splatnosťou 30.05.2009 a takto od pošk. P.. X. C. vylákal sumu 3 000 000,- Sk (99 581,76 eura) ktorú použil pre vlastnú potrebu, čím pošk. P.. X. C., H.. XX.XX.XXXX, R. C. S. T. Č.. XX, XXX XX C., spôsobil škodu vo výške 99 581,76 eura; v bode 4 dňa 27.03.2009 na presne nezistenom mieste v Bratislave a v pobočke Tatra banky , a.s. v Senci, v úmysle získať finančné prostriedky predstieral P.. S. C., že potrebuje peniaze na kúpu a následný predaj nehnuteľností, a aby ho presvedčil o vierohodnosti tohto, vystavil v prospech P.. S. C. zmenku na sumu 240 000,- eur so splatnosťou 31.12.2009 a takto od pošk. P.. S. C. vylákal sumu 240 000,- eur, ktorú použil pre vlastnú potrebu, čím pošk. P.. S. C. , H.. XX.XX.XXXX, C. K. Č.. XX, XXX XX C., spôsobil škodu vo výške 240 000,- eur; v bode 5 v bližšie nezistený deň v mesiaci december 2009 v Senci na bližšie neurčenom mieste v úmysle získať finančné prostriedky predstieral Z. Z., že potrebuje peniaze na dofinancovanie kúpy a následného predaja nehnuteľnosti, zaplatenie energií v kafilérii v Senci a miezd strážnikom a aby ho presvedčil o vierohodnosti tohto , uzavrel s ním ako SZČO P.. F. Z. AGREOREAL, IČO : 30 358 761, zmluvu o pôžičke a takto od pošk. Z. Z. dňa 22.12.2009 vylákal sumu 30 000,- eur, ktorú použil pre vlastnú potrebu, čím pošk. Z. Z., H.. XX.XX.XXXX , R. C. R. Č.. XXX/XX, C., spôsobil škodu vo
výške 30 000,- eura; teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil na cudzom majetku škodu veľkého a značného rozsahu.
Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 03.03.2017 vyjadril k obžalobe a uviedol, že už v sťažnosti proti vzneseniu obvineniu voči jeho osobe poukázal na to, že skutky, ako boli v predmetnom uznesení konštruované, sú účelovo vymyslené tak, aby zodpovedali použitej právnej kvalifikácii a zároveň sú aj v rozpore so zabezpečenými listinnými dôkazmi. Hoci prokurátor sťažnosť proti predmetnému uzneseniu zamietol, vôbec neskúmal to, že v zmluvách o pôžičkách je uvedený iný dôvod pôžičky ako je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia. Zároveň poukázal na skutočnosť, že splatnosť pôžičiek ešte nenastala. Proti rozhodnutiu prokurátora o sťažnosti bol podaný podnet na Generálnu prokuratúru. Hoci neboli zistené dôvody na zrušenie napadnutého uznesenia, Generálna prokuratúra konštatovala, že hoci konanie obvineného má súkromnoprávny základ, doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že je dôvodné podozrenie, že obvinený spáchal úmyselnú majetkovú činnosti v súvislosti s uzavretím jednotlivých zmlúv a vystavením zmeniek. Obhajca obvineného uviedol, že zmluva o pôžičke zo dňa 19.04.20007 bola uzatvorená na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie a na dobu neurčitú, rovnakú aj pôžička zo dňa 03.10.2008. Pri skutku č. 3 uviedol, že neboli produkované také dôkazy, ktoré by spáchanie takéhoto skutku preukazovali. Išlo len o ďalšiu pôžičku a zmenka mala slúžiť ako zábezpeka na sumu 3 000 000,- Sk. Ku skutku č. 4 uviedol, že k tejto zmluve zo dňa 27.03.2009 bola uzatvorená aj záložná zmluva, pričom išlo o pôžičku medzi spoločnosťami AGROREAL Slovakia, s.r.o. a JUB KASTACO, spol. Aj v prípade skutku č. 5 ide o spoločnosť DELOS, s.r.o. a nie Z. Z.. Obhajca obžalovaného uviedol, že vypočúvaní svedkovia neboli vypočúvaní ku skutkom, ktoré sa obvinenému kládli za vinu, ale boli vypočúvaní za účelom zistenia prípadnej ďalšej trestnej činnosti obvineného.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P.. F. Z., poškodených P.. S. C., K. Z. B. K. D., prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov Z. Z., P. X. C.Í., A.. S. K., Z.. A. F. S.., A. E., P.. A. D., Z.. Z. Ť., S.. B.C. U., A. C., P.. N. P., P.. Z. Š., B. C., S. Č., S. A., P.. M. M., P.. U. D., P.. S. N., prečítaním a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: zmlúv o pôžičke zo dňa 27.07.1998, 15.04.2003, 19.04.2007, 03.10.2008, 27.03.2009, 15.10.2012, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 28.06.2011, zmenkami zo dňa 03.10.2008, 29.11.2010, , zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 27.03.2009, kvitanciou zo dňa 19.11.2009, 09.02.2006 a 21.03.2006, uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 23.05.2011, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.08.2011, úradným záznamom zo dňa 30.05.2011, lekárskou správou a PN obžalovaného, uznaním práva zo dňa 23.03.2011, návrhom na vklad zo dňa 22.10.2012, zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 08.02.2006, znaleckým posudkom č. 113/2011, uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.09.2012, dohodou o usporiadaní vzájomných vzťahov zo dňa 31.08.2006, kúpnymi zmluvami zo dňa 30.06.2004, 31.08.2006, 23.05.2011, výpismi z účtov, pokladničnými blokmi, faktúrami, listami vlastníctva, potvrdeniami z bánk, odstúpenými informáciami, súčinnosťou katastra Senec, správami OÚ Senec, DÚ Senec, VUB, Prima banky, Tatra banky, Privat banka, Slovenskej sporiteľni, OPT banky, Privat banky, Prima banky, ČSOB banky, správami o účtoch vo VUB, Slovenskej sporiteľni, OTP banky, Tatra banke, UNI Credit Bank, správami OS Pezinok a OS Bratislava II, osobnými posudky obžalovaného, RT, ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise, na základe ktorých mal preukázaný dole uvedený skutkový stav veci.
Z výsluchu obžalovaného P.. F. Z. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že s X. C. obchodoval asi 20 rokov, pričom v rozhodnom období s ním uzatvoril dve zmluvy o pôžičke. Prvú na sumu 5 000 000,- Sk a druhú na sumu 3 000 000,- Sk. Účelom uzatvorenia týchto pôžičiek bolo preklenutie zlej finančnej situácie obžalovaného. Obžalovaný obchodoval s poľnohospodárskymi komoditami, na ktoré podľa jeho vyjadrenia treba mať voľné finančné prostriedky, napr. spomenul nákup sladovníckeho jačmeňa. Obžalovaný svoju nepriaznivú finančnú situáciu odôvodnil tým, že v roku 2004 bola nadúroda obilia, došlo k prepadu jeho cien a naviac firma Heineken obžalovanému neprevzala jačmeň v objeme 120 mil. Sk, ktorý následne predal pod cenu. Tieto zmluvy o pôžičke boli riadne spísané a uzatvorené, pričom aj prejav vôle strán zmluvy bol slobodný a vážny. Zároveň bolo zrejmé, že sa tieto zmluvy o pôžičke vzťahovali na podnikateľskú činnosť obžalovaného, keďže obsahovali jeho IČO, a teda poskytnuté pôžičky nepoužil pre osobnú spotrebu. Za druhú pôžičku bola vystavená aj zmenka ako ručenie pre X. C.. Zlom nastal až v momente, keď syn X. C., R..A.. S. C., obdržal od svojho otca postúpenie pohľadávky. S. C. nútil manželku obžalovaného, ktorá v tom čase ešte nebola konateľkou spoločnosti AGROREAL Slovakia, s.r.o. podpísať dokument o uznaní práv, čo však ona odmietla. Dňa 26.04.2011 došlo k podaniu trestného oznámenia v Senci, ku ktorému podal obžalovaný objasnenie, avšak vec bola odložená.
Následne došlo k štyrom pokusom o blokáciu majetku obžalovaného, a to konkrétne predbežným opatrením Okresného súdu Pezinok, ktoré bolo dňa 31.08.2011 zrušené, následnou blokáciou v auguste 2011 zrušenou až v roku 2012 a ďalšou blokáciou Okresného súdu Pezinok. Pri štvrtej blokácii mala byť sfalšovaná zmluva o predaji kafilérii v Senci, na čo upozornil obžalovaného samotný kataster nehnuteľností v Senci. Dokopy blokácie majetku obžalovaného trvali 36 mesiacov. Obžalovaný taktiež nepoprel, že disponuje viacerými dlhmi z obchodného styku, a preto si požičiaval od súkromných osôb, ako aj od bánk, peniaze. X. C. doposiaľ vrátil osobne dňa 18.04.2008 vo VÚB sumu 1 275 000,- Sk, o čom svedčí aj pokladničný blok, pričom rovnako postupoval aj dňa 12.03.2010 kedy mu vrátil sumu 3 000,- eur. Zbytok pôžičiek nevyplatil preto, lebo ho k tomu nezaväzovala žiadna zmluva, keďže lehota splatnosti bola ponechaná v prospech obžalovaného, teda na moment, keď bude mať voľné finančné prostriedky k dispozícii. Dňa 27.03.2009 bola uzatvorená zmluvu o pôžičke na sumu 240 000,- eur medzi obžalovaným ako konateľom spol. AGROREAL s.r.o. a JUB KASTACO a zároveň bolo zriadené záložné právo na ich nehnuteľnosti. Zároveň bola zriadená zmenka, aby garantovala zábezpeku spoločnosti JUB KASTACO ako rozdiel medzi pôžičkou a cenou majetku. S.. C. vrátil sumu 240 000,- eura na čo mu bola vystavená kvitancia zo dňa 19.11.2009. Obžalovaný nikdy neprevzal sumu 240 000,- eur od p. S. C., pričom o niečom takom neexistujú žiadne dôkazy, či už bankový prevod alebo príjmový pokladničný doklad. Obžalovaný taktiež konštatoval, že nie je pravdou tvrdenie p. Z., že on ako fyzická osoba odovzdal obžalovanému na námestí v Senci sumu 30 000,- eur. Keď sa stretli tak obžalovanému asi po dvoch hodinách zavolal, že má k dispozícií sumu 30 000,- eur, ktoré mu aj zaslala firma DELOS, spol. s r.o., IČO: 35 851 970, čo preukazuje prevodný príkaz. Tieto boli obžalovanému zaslané na dobu neurčitú (ku skutkom č. 1 až 5).
Z výsluchu poškodeného P.. S. C. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že jeho otec požičiaval peniaze obžalovanému, bolo to postavené na dôvere, zmluvy neboli prvotriedne právne zabezpečené. Obžalovaný sa obrátil na otca, že si chce požičať nejakú sumu, potom ešte jednu sumu. Pri týchto rokovaniach poškodený nebol, vie o tom z počutia. Po nejakej dobe mal obchodný spor, potreboval vložiť peniaze do spoločnosti. Potreboval sumu 240.000,- €, s ktorou však nedisponoval. Požičal si od otcovho kamaráta P.. U. a od známeho P.. N.. Obžalovaný poslal túto sumu ako pôžičku, poškodený chcel nejaké zabezpečenie, obžalovaný vymyslel formu zmenky na sumu 240.000,- €, vtedy si však nevšimol, že ju dáva ako fyzická osoba, ktorá v tej dobe už nič nevlastnila. Celkovo treba uviesť, že obžalovaný nemal vôľu peniaze dobrovoľne vracať, doposiaľ mu nič nevrátil. Obžalovaný potreboval finančné prostriedky požičané od otca na nejaké podnikanie. Obžalovaný v tej dobe kúpil kafilériu, veľké pole pri Senci a mal rozrobený nejaký obchod s českou firmou, z týchto obchodov mal byť veľký zisk. Poškodený potom zistil prostredníctvom známych, že išlo o nereálne obchody, boli to vzdušné zámky. Vie, že tieto budovy, ktoré boli založené, boli potom predané pod cenu, to znamená že aj tam musí byť niekto poškodený. Jednotlivé pohľadávky prešli z otca na poškodeného zmluvami o postúpení pohľadávky. Jeho otec sa ešte snažil ústne vymôcť tieto financie od obžalovaného, ale neúspešne. Doposiaľ nebolo nič vrátené z týchto pôžičiek. Skúšal ich vymáhať, poslali mu list na adresu trvalého bydliska, ktorý neprevzal a to aj opakovane, snažili sa pristúpiť k záväzkom, čo sa nepodarilo, zmenku podal na zmenkový súd za účelom vyplatenia. Od obžalovaného nežiadali peniaze formou fyzického alebo psychického nátlaku. Maximálne chceli, aby pani Z. ako nová konateľka firmy, do ktorej podľa nich išli peniaze, podpísala uznanie dlhu, čo však bolo pred svedkami odmietnuté. V zmluvách o pôžičke na 5 mil. a 3 mil. Sk neboli dohodnuté úroky. Pravidelne platené úroky neboli. Myslí, že tam je jeden príjmový pokladničný doklad, ale to nepovažuje za splatenie dlhu. Zmenku na sumu 240.000,- € vyhotovoval obžalovaný. Zmenka na sumu 240.000,- € mala zabezpečiť peniaze, ktoré poškodený osobne zabezpečil P.. N.. Nemá doklad o poskytnutí sumy 174.000,- € obžalovanému, priniesol ich do banky, konkrétne v Senci do Tatra banky a obžalovaný ich vložil na účet. Podľa zmluvy si požičal od obžalovaného sumu 240.000,- €, súčasťou bola aj zmluva o záložnom práve s reálnou cenou 1,5 mil. €, budova bola v Bratislave na ul. Stará Vajnorská. Táto zmluva bola zapísaná v katastri nehnuteľností. Zmluva bola postavená tak, že ak by došlo k predaju nehnuteľnosti, zvyšok ceny by sa kompenzoval obývaním tejto budovy. Bola by to kompenzácia užívaním.
Z výsluchu K. Z. v konaní pred súdom vyplýva, že Z. Z. bol jej otec, pričom obžalovaný mu dlhoval nejaké peniaze, avšak svedkyňa netušila z akého titulu, keďže otec jej o tom nepovedal. Obžalovaný však časť dlhu zaplatil. V dedičskom konaní sa tento dlh obžalovaného voči Z. Z. ani neprejednal, pričom svedkyňa si náhradu škody voči obžalovanému neuplatnila (ku skutku č. 5).
Z výsluchu K. D. v konaní pred súdom vyplýva, že poškodený Z. Z. bol jej otec, ktorý požičal obžalovanému peniaze. Následne musel jej otec založiť aj dom, ktorý museli predať. Uviedla, že z pôžičky obžalovaný nič nesplatil, pričom si voči obžalovanému neuplatnila nárok na náhradu škody (ku skutku č. 5).
Z výsluchu Z. Z. z prípravného konania vyplýva, že v mesiaci december 2009 požičal ako veriteľ osobe P.. F. Z. AGROREAL, IČO: 30358761 ako dlžníkovi sumu 30 000,- eur, a to za účelom, aby mohol dlžník zaplatiť energie v kafilérii v Senci, mzdy strážnikom, ako aj kúpu nehnuteľností, ktoré však plánoval následne predať s tým, že požičané finančné prostriedky dlžník veriteľovi spolu s už dlžnými peniazmi vráti najneskôr do 30.09.2009, čo sa však nestalo. Písomná zmluva o tejto pôžičke nebola uzatvorená. Z výpisu účtu vedeného v prospech osoby - P.. F. Z. AGROREAL, IČO: 30358761 vyplývalo, že dňa 22.12.2009 prijal od DEKLOS, s.r.o. peňažné prostriedky v sume 30 000,- eur (ku skutku č. 5).
Z výsluchu P.. A. D. vykonaného z prípravného konania vyplýva, že obžalovaného pozná už dlho, pričom mu viackrát požičiaval peniaze, ktoré mu obžalovaný vždy vrátil, okrem pôžičky zo dňa 16.09.2008, z ktorej obžalovaný tomuto svedkovi vrátil len 1 000 000,- Sk z požičaných 4 000 000,- Sk, pričom o vrátení zvyšnej sumy neustále komunikujú s tým, že mu tieto peniaze obžalovaný vráti z predaja pozemkov. Z výsluchu P.. N. P.Á. vykonaného v prípravnom konaní vyplýva, že s obžalovaným bol v obchodnom kontakte od roku 2004 a považoval ho za služného obchodného partnera. Predmetom ich spolupráce bol nákup a predaj poľnohospodárskych komodít. Z rozhodného obdobia eviduje voči obžalovanému pohľadávku z titulu pôžičku v sume 10 000,- eur. Z výsluchu P.. Z. Š. vykonaného v prípravnom konaní vyplýva, že s obžalovaným prišiel do obchodného styku. Dňa 13.03.2009 požičal obžalovanému finančné prostriedky v sume 165 000,- eur, ktoré mu obžalovaný riadne vrátil. Z výsluchu B. C. vykonaného v prípravnom konaní vyplýva, že ten tiež obžalovanému požičal peniaze, ktoré mu obžalovaný vrátil. Rovnako tiež z výsluchu S. A. vykonaného v prípravnom konaní vyplýva, že obžalovanému (resp. jeho firme) poskytol rôzne pôžičky, ktoré však boli obžalovaným vrátené. Z výsluchu A.Ú. E. z prípravného konania vyplýva, že na žiadosť obžalovanému požičal obžalovanému dňa 16.01.2009 sumu 15 931,- eur, ktoré mu obžalovaný na dvakrát vrátil, a to v lehote do jedného mesiaca tak, ako sa dohodli. Z výsluchu P.. M. M. vyplýva, že obžalovanému už v minulosti požičal sumu 100 000,- eur, ktorú do jedného či dvoch mesiacov splatil. Na sumu 30 000,- eur, ktorú dňa 13.03.2009 previedol na účet obžalovaného si už nepamätal, pričom ak išlo o pôžičku, tak tá bola následne obžalovaným splatená. Z výsluchu U. D. vyplýva, že obžalovanému poskytol pôžičky, ktoré mu obžalovaný následne vrátil (k správaniu obžalovaného v rozhodnom období).
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 19.04.2017 vyplýva, že P.. X. C. ako veriteľ a P.. F. Z. AGROREAL, IČO: 30358761 ako dlžník uzatvorili dňa 19.04.2007 v písomnej forme zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej veriteľ požičal dlžníkovi sumu 5 000 000,- Sk za účelom preklenutia nepriaznivej finančnej situácie dlžníka, pričom termín splatenia tejto pôžičky bol ponechaný na dobu neurčitú s tým, že predmetná obsahovala vyhlásenie oboch zmluvných strán, že nebola spísaná za nevýhodných podmienok a zodpovedá skutočnej vôli, čo zmluvné strany potvrdili svojimi podpismi. Z výsluchu P.. X.Q. C. z prípravného konania vyplýva, že ten potvrdil uzatvorenie tejto zmluvy o pôžičke a k tomu celému uviedol, že dňa 19.04.2007 požičal obžalovanému 5 000 000,- Sk tak, že si z banky vybral peniaze v hotovosti, spísal s obžalovaným zmluvu o pôžičke u obžalovaného vo firme AGROREAL, kde mu aj peniaze odovzdal, o čom svedčil aj výdavkový pokladničný blok. Uviedol, že obžalovaný mal peniaze použiť na nákup nehnuteľností, pričom po jej predaji mal obžalovaný predmetnú pôžičku vrátiť. Úroky nemali dohodnuté, P.. X. C. však predpokladal odmenu vo výške 10 %. Obžalovaný pôžičku nevrátil, na čo ho P.. X. C. osobne a telefonicky viackrát vyzýval na vrátenie pôžičky. Z výdavkového pokladničného bloku vystaveného dňa 18.04.2018 osobou - P.. F. Z. AGROREAL, IČO: 30358761 vyplýva, že tento vyplatil P.. X. C. sumu 1 275 000,- Sk, a to za účelom splatenia úroku za obdobie od 01/2007 do 03/2008, čo potvrdil P.O.. X. C. svojim podpisom (ku skutku č. 1).
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 03.10.2008 vyplýva, že dňa 03.10.2008 uzatvorili vyššie uvedené osoby ďalšiu zmluvu o pôžičke v písomnej forme, ktorá sa obsahovo celkom zhodovala so zmluvou o pôžičke zo dňa 19.04.2007, teda v jej účely, neurčitej doby splatnosti a vyhlásení o slobodnej a vážnej vôli. Z výsluchu P.. X. C. z prípravného konania vyplýva, že ten opäť potvrdil aj toto uzatvorenie zmluvy o pôžičke, na margo čoho uviedol, že v dobrej viere obžalovanému znova požičal dňa 03.10.2008 sumu 3 000 000,- Sk, pričom si na konkrétnejšie okolnosti pôžičky nepamätal s tým, že disponuje výdavkovým pokladničným blokom. Ústne sa dohodli, že peniaze vráti do jedného mesiaca, čo sa však nestalo. Zo
zmenky vystavenej P.. F. Z. AGROREAL, IČO: 30358761 dňa 03.10.2008 vyplýval, že jej vystaviteľ za zaviazal P.. X. C. zaplatiť sumu 3 000 000,- Sk do 30.05.2009 (ku skutku č. 2 a 3).
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.03.2009 vyplýva, že spoločnosť AGROREAL Slovakia, s.r.o., IČO: 35 789 361 ako veriteľ uzatvorila so spoločnosťou JUB KASTACO, spol. s r.o., IČO: 31 370 021 v písomnej forme zmluvu, nazvanú ako zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť sumu 240 000,- eur, a to najneskôr v deň podpisu tejto zmluvy prevodom na účet dlžníka. Zmluvné strany si zároveň dohodli úrok vo výške 15 % ročne s tým, že pôžičku mal dlžník vrátiť do 31.12.2009. Záväzok dlžníka bol zabezpečený zriadením záložného práva veriteľa k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka. Predmetný záväzok dlžníka bol ku dňu 19.11.2009 riadne a včas splatený, o čom veriteľ vyhlásil dlžníkovi kvitanciu, čím zaniklo aj jeho záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka. Pred poskytnutím tejto pôžičky prijala spoločnosť AGROREAL Slovakia, s.r.o., na svoj bankový účet sumu cca 66 000,- eur od P.. S. N. (v zmysle žiadosti P.. S. C.) a od obžalovaného sumu 170 000,- eura, ktorú obžalovanému poskytol P.. S. C., čo vyplývalo z výsluchu Ing. Petra Vaclava a Ing. Petra Berníka (ku skutku č. 4).
Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Každé ľudské konanie, ktoré je v rozpore s právom musí byť podrobne preskúmané s cieľom zistiť mieru narušenia právne regulovaných spoločenských vzťahov, a to tak, aby bolo možné posúdiť, aké právne prostriedky, z akých právnych odvetví je potrebné použiť na nápravu narušeného stavu. Trestné právo ako právne odvetvie, zaradené do systému verejného práva, predstavuje ucelený a homogénny regulačný rámec, upravujúci sociálne konflikty, ktorých negatívny celospoločenský dopad predstavuje najzávažnejšiu hrozbu zabezpečenia primárnych funkcií spoločnosti. Použitie trestného práva ako regulátora spoločenských vzťahov je determinované vhodnosťou a efektivitou jeho regulačných metód, resp. mierou neefektivity iných právnych prostriedkov iných právnych odvetví. Použitie trestného práva v konfliktoch, ktoré sú efektívnejšie riešiteľné inými právnymi prostriedkami s miernejším negatívnym dopadom na spoločnosť, je v rozpore s požiadavkou efektivity právneho poriadku ako celku, nakoľko spôsobuje vysokú mieru negatívnych zásahov do základných práv a slobôd. Zásada subsidiarity vymedzuje trestné právo a jeho regulačné prostriedky ako krajný, posledný spôsob (ultima ratio) ochrany právne relevantných statkov v situácii, keď na negatívnu sociologickú závažnosť konania určitých subjektov iné, miernejšie prostriedky nepostačujú. Napríklad ústavný súd vo svojom rozhodnutí č. 1 US 69/06 zdôraznil, že prostriedky trestného práva, ako práva ultima ratio, majú a musia byť použité iba vtedy, ak použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo je ich použitie zjavne neúčelné. Podľa názoru ústavného súdu je celkom neprípustná prax, kedy sa štandardné civilné vzťahy riešia na úkor jedného z ich účastníkov prostriedkami trestného práva. Týmto spôsobom totiž potom dochádza k znerovnoprávneniu osôb v ich vzájomných vzťahoch a k neúcte orgánov verejnej
moci k rovnosti občanov, teda k porušeniu článku 1 Listiny základných práv a slobôd. V inom svojom rozhodnutí zase konštatoval, že princíp subsidiarity trestnej represie si vyžaduje, aby štát uplatňoval prostriedky trestného práva zdržanlivo, t.j. predovšetkým v tých prípadoch, keď iné právne prostriedky zlyhávajú alebo nie sú efektívne, pretože trestný postih má miesto len tam, kde iné prostriedky ochrany práv fyzických a právnických osôb sú už vyčerpané, neúčinné alebo nevhodné.
Trestné právo a trestnoprávna kvalifikácia určitého konania ako trestného činnu, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým od individuálnej aktivity jednotlivca, aby si strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je nanajvýš neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je predovšetkým ochrana celospoločenských hodnôt a nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére.
Aplikácia princípu ultima rácio je v súčastnosti aktuálna pri tzv. ekonomických kauzách, pri ktorých najmä podnikatelia namiesto súkromnoprávnej žaloby podajú trestné oznámenie, čím sa snažia vyhnúť znášaniu dôkazného bremena v súdnom konaní o súkromnoprávnej žalobe. Takýmto spôsobom častokrát riešia súkromné osoby sporné vzťahy majúce základ v zmluvách o pôžičke alebo úvere, pričom v trestných oznámeniach svoje tvrdenia označujú ako podozrenia z trestného činu podvodu alebo úverového podvodu dôvodiac, že dlžník im doposiaľ vrátil len časť požičanej sumy alebo nevrátil ju v dohodnutom termíne. Východiskovým je v takýchto situáciach ustálená súdna prax, podľa ktorej skutočnosť, že dlžník nesplnil svoj záväzok vrátiť finančné prostriedky v dohodnutom termíne hoci tak mohol urobiť, ešte nedokazuje, že uviedol veriteľa do omylu, aby sa škodou na jeho majetku obohatil (Rt 54/1967, Rt 15/1969).
Aj v tejto trestnej veci bolo správanie, resp. konanie obžalovaného právne kvalifikované ako trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosti všetkých podstatných skutočností) a jej uskutočnenou majetkovou dispozíciou a príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa. Platí, že objektom trestného činu podvodu je predovšetkým vlastnícke právo alebo práva súvisiace s držbou veci; objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí tým na cudzom majetku škodu; subjekt je všeobecný a subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie.
Od podvodu treba odlišovať neschopnosť dlžníka dodržať zmluvný záväzok, pretože inak by bolo trestné stíhanie v rozpore s čl. 17 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. K naplneniu subjektívnej stránky trestného činu podvodu spáchaného vylákaním pôžičiek sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ už v dobe pôžičky konal v úmysle peniaze nevrátiť, lebo vedel, že peniaze nebude môcť v zmluvnej dobe vrátiť, čím uvádzal veriteľa do omylu, aby sa na jeho škodu obohatil. Pri posudzovaní takéhoto podvodu je potrebné po subjektívnej stránke zisťovať, čo uvádzal páchateľ veriteľovi pri uzatváraní pôžičky, koľko pôžičiek v rozhodnej dobe uzatvoril, ako stanovil lehoty splatnosti dlhov, v akej finančnej situácii bol v rozhodnej dobe, či mal možnosť v dojednanej dobe splatnosti dlh zaplatiť, či prejavil úsilie dlh uhradiť, ako reagoval na upomienky veriteľov po splatnosti dlhov a podobne.
V danom prípade bolo preukázané, že medzi P.. X.Q. C., H.. XX.XX.XXXX ako veriteľom a obžalovaným podnikajúcim pod obchodným menom P.. F. Z. AGROREAL, IČO: 30358761 ako dlžníkom vznikol uzavretím zmluvy o pôžičke zo dňa 19.04.2007 a poskytnutím peňažných prostriedkov v sume 5 000 000,- Sk veriteľom dlžníkovi občianskoprávny záväzkový vzťah podľa § 488, 489 a 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, keďže obsahoval dohodu o prenechaní veci - resp. jej reálnom odovzdaní v určenom čase bez ďalšieho požiadania žalovaného, druhovom označení veci (peniaze), povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia, pričom následne došlo aj k reálnemu odovzdaniu týchto peňazí veriteľom dlžníkovi, čím došlo k naplneniu aj posledného znaku zmluvy o pôžičke, keďže predstavuje reálny kontrakt. Totožný záver platí aj v prípade zmluvy o pôžičke zo dňa 03.10.2008,
uzavretej medzi tými istými osoba a za tých istých podmienok, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi sumu 3 000 000,- Sk.
Základným znakom občianskoprávnych vzťahov je rovnosť účastníkov a zodpovedá zásadám zmluvnej voľnosti a dispozičnej autonómie subjektov, ktoré sú pretavené do § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého si môžu účastníci občianskoprávnych vzťahov, teda zmluvné strany občianskoprávneho záväzkového vzťahu, vzájomné práva a povinnosti upraviť odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje, čo znamená, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť na akejkoľvek úprave vzájomných práv a povinností, ak to zákon nezakazuje alebo výslovne netrvá na konkrétnej právnej úprave.
Účel poskytnutia pôžičky nepatrí medzi obsahové náležitosti zmluvy o pôžičke. V občianskoprávnych vzťahov, resp. všeobecne v súkromnoprávnych vzťahov, však s odkazom na § 43 Občianskeho zákonníka platí, že účastníci občianskoprávnych vzťahov sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, na čo nadväzuje povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostrední. Preto by už v čase uzatvárania zmluvy malo byť zrejmé a jasné, aké pohnútky alebo motív viedli zmluvné strany k uzatvoreniu predmetnej zmluvy. Na základe uvedeného môže obsiahnutie účelu uzatvorenia zmluvy, v tomto prípade účelu uzatvorenia zmluvy pôžičke, slúžiť ako determinant posúdenia skutočnej vôle zmluvných strán, hlavne dlžníka, na základe čoho možno porovnať deklarovanú vôľu dlžníka a jeho skutočnú vôľu odzrkadlenú v jeho ďalšom správaní.
Z oboch zmlúv o pôžičke, ako dvojstranných písomných právnych úkonov vyplýva, že účelom týchto pôžičiek bolo preklenutie nepriaznivej finančnej situácie dlžníka, teda obžalovaného podnikajúceho pod obchodným menom P.. F. Z. AGROREAL, čo veriteľ potvrdil svojimi podpismi na týchto zmluvách, pričom už len samotné znenie účelu týchto pôžičiek predpokladá aktuálnu zlú finančnú situáciu dlžníka a teda aj určité riziko možného nevrátenia poskytnutej pôžičky dlžníkom, resp. nevrátenia pôžičky v lehote splatnosti, o čom však bol veriteľ upovedomený a čo zobral svojím podpisom aj na vedomie, pričom toto jeho rozhodnutie bolo prejavom jeho vlastnej vôle byť účastníkom takéhoto zmluvného vzťahu. V zmysle uvedeného nebolo možné konštatovať, že by dlžník, teda obžalovaný konajúci ako podnikateľ - fyzická osoba, pri uzatváraní uvedených pôžičiek uviedol veriteľa do omylu, práve naopak. Písomne dohodnutý účel oboch zmlúv o pôžičke vyvracal tvrdenia Ing. X. o tom, že sa s obžalovaným dohodol, že požičané peniaze investuje do kúpy nehnuteľnosti v Senci alebo blízkom okolí. Tvrdenia P.. X. C. nepotvrdzovala ani svedecká výpoveď jeho syna, ktorý pri uzatváraní ani jednej zmluvy o pôžičke nebol prítomný, preto nemohol vedieť (resp. mohol vedieť iba sprostredkovane od svojho otca), čo bolo obsahom rozhovorov veriteľa a dlžníka pri uzatváraní týchto zmlúv, teda na akých iných náležitostiach zmlúv sa ústne dohodli.
Medzi pojmové znaky zmluvy o pôžičke patrí jej dočasnosť. Táto skutočnosť musí vyplývať z prejavu vôle zmluvných strán, najmä však zo strany veriteľa, aby bolo z právneho úkonu alebo z okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu, jasné, že v danom prípade nejde o scudzovací právny úkon (darovanie alebo kúpnu zmluvu). Napriek tomu medzi podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke nepatrí určenie doby, dokedy má byť vec vrátená a preto doba vrátenia môže byť vymedzená aj ako doba neurčitá. Aj v prípade oboch vyššie uvedených zmlúv o pôžičke platilo, že doba vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov bola vymedzená ako doba neurčitá. Preto sa súd nemohol stotožniť s tvrdeniami P.. X. C.E., že sa s obžalovaným ústne dohodol na vrátení pôžičiek do jedného mesiaca, keď z jeho písomných právnych úkonov - teda zmlúv o pôžičkách vyplývalo, že doba splatenia pôžičiek bola neurčitá. V prípade, ak zmluva ani zákon neuvádza, kedy má byť záväzok splnený, stáva sa povinnosť dlžníka plniť splatnou na základe požiadania veriteľa a to s odkazom na § 563 Občianskeho zákonníka. Výzva veriteľa na plnenie je jednostranným právnym úkonom veriteľa, ktorý má za následok vznik splatnosti záväzku a ktorý predstavuje vážny zásah do právnych pomerov dlžníka a veriteľa. Hoci forma výzvy na plnenie nie je predpísaná, je však potrebné, aby spĺňala všeobecné náležitosti platného prejavu vôle (s odkazom na § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) tak, aby z jej obsahu bolo zrejmé, že veriteľ vyzýva dlžníka na plnenie, ktorého výška musí byť dostatočne určite špecifikovaná. V danom prípade nebolo preukázané, že P.. X. C. vyzval obžalovaného na splatenie predmetných pôžičiek, navyše, už v čase keď mal byť podľa tvrdenia P.. X. C. obžalovaný v omeškaní s splatením prvej pôžičky, keďže ho mal P.. X. C.Í. viackrát urgovať na jej splatenie (čo však nebolo preukázané), poskytol mu druhú pôžičku, za tých istých podmienok ako mu poskytol prvú pôžičku, čo sa súdu, vzhľadom na tvrdenia P.. X. C. zdalo byť nepochopiteľné.
Zároveň súd musel poukázať na správanie sa obžalovaného ako dlžníka z titulu uvedených zmlúv o pôžičke, keďže dňa 18.04.2018 preukázane vrátil P.. X. C. sumu 1 275 000,- Sk, na základe čoho toto ďalšie správanie obžalovaného nenasvedčovalo tomu, že by požičané peňažné prostriedky P.. X. C. nechcel už od počiatku uzatvorenia zmluvy o pôžičke vrátiť. Rovnako takémuto záveru nenasvedčovalo ani správanie sa obžalovaného k P.. X. C. v období, ktoré uzavretiu týchto zmlúv o pôžičiek predchádzalo, keďže listinné dôkazy založené v spise preukazovali, že P.. X. C. a obžalovaný aj v minulosti uzatvárali zmluvy o pôžičky, ktoré žalovaný vždy splatil, čo preukazuje napríklad písomné potvrdenie o splatení dlhov obžalovaného voči X. C. zo dňa 19.06.2003. Taktiež bolo preukázané, že v rozhodnom období uzatváral obžalovaný zmluvy o pôžičke aj s inými fyzickými alebo právnickými osobami, čo bolo preukázané výsluchom P.. A. D., P.. N. P.P., P.. Z. Š., B. C., A. E., P.. M. M. B. U.E. D., pričom uvedené pôžičky obžalovaný vždy v dohodnutej lehote riadne, resp. aspoň čiastočne vrátil. Rovnako tiež oznámenia bánk (Slovenská sporiteľňa, a.s. a Privatbanka, a.s.) preukazovali, že obžalovaný všetky čerpané úvery/pôžičky od týchto bánk splatil. V zmysle všetkých vyššie uvedených a preukázaných skutočností vyplýva, že správanie/konanie obžalovaného pred rozhodným obdobím, počas neho alebo po ňom, či už vo vzťahu k P.. X. C. alebo iným subjektom, nebolo možné kvalifikovať ako podvodné, teda také, že by konal v úmysle požičané peniaze nevrátiť vôbec alebo vrátiť len z časti.
Totožný právny záver súdu platí aj v prípade zmluvy o pôžičke (konkludentne) uzatvorenej medzi obžalovaným ako dlžník a Z. Z. ako veriteľom na sumu 30 000,- eur, keďže nebolo preukázané, že by obžalovaný uvedenú sumu od Z. Z. vylákal v úmysle mu tieto peňažné prostriedky nevrátiť a tým pádom sa na jeho úkor obohatiť.
V prípade skutkov č. 3 a 4 obsiahnutých v obžalobe považoval za potrebné uviesť, že v závislosti od toho, pre aký účel chcú strany zmenky použiť, možno rozlíšiť zmenky ako nástroj úverový, platobný alebo zabezpečovací, a preto bolo potrebné si ustáliť dôvod a účel vystavenia zmenky zo dňa 03.10.2008 vystavenou obžalovaným ako fyzickou osobou podnikateľom (ďalej len „zmenka č. 1“) a zmenky zo dňa 27.03.2009 vystavenej obžalovaným (ďalej len „zmenka č. 2“) . V prípade prvej zmenky č. 1 nebolo preukázané, že by zmenka predstavovala úverový alebo platobný nástroj, ale slúžila ako zabezpečovací inštitút k zmluve o pôžičke zo dňa 03.10.2008, keďže nebolo preukázané, že by veriteľ P.. X. C. vyplatil obžalovanému okrem sumy 3 000 000,- Sk z titulu pôžičky zo dňa 03.10.2008 aj ďalšiu sumu 3 000 000,- Sk z titulu vystavenej zmenky, a preto nebolo možné konštatovať, že touto zmenkou obžalovaný vylákal 3 000 000,- Sk od P.. X. C.. Dôvod vystavenia zmenky č. 2 nebol bez dôvodných pochybností preukázaný, avšak z vyjadrenia S. C. bolo možné usúdiť, že zmenka mala opätovne len zabezpečovací charakter k pôžičke, ktorú S. C. poskytol obžalovanému na účet spoločnosti AGROREAL Slovakia, s.r.o., ktorej bol obžalovaný konateľom, ktorý následne tieto peniaze prostredníctvom tejto spoločnosti požičal v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 27.03.2009 spoločnosti JUB KASTACO, spol. s r.o., ktorá ich spoločnosti AGROREAL Slovakia, s.r.o. následne aj vrátila. Uvedená konštrukcia skutkového deja vyplýva hlavne z výpisu účtu spoločnosti AGROREAL Slovakia, s.r.o. a výsluchu svedka P.. S. N., v zmysle ktorých bolo preukázané, že dňa 26.03.2009 a 27.03.2009 boli na účet spoločnosti AGROREAL Slovakia, s.r.o. vložené peniaze v sume 240 000,- eur, konkrétne v sume 66,388 eura od P.. S. N. s poznámkou „platba pre S. C.E. - pôžička“ na žiadosť P.. S. C. a v sume 174 000,- eur od obžalovaného, ktorému mal tieto peniaze v hotovosti poskytnúť práve S. C., čo znamená, že požičané peniaze spoločnosťou AGROREAL Slovakia, s.r.o. spoločnosti JUB KASTACO, spol. s r.o., požičal obžalovanému ako konateľovi spoločnosti AGROREAL Slovakia, s.r.o. S. C., a práve na zabezpečenie tejto pôžičky obžalovaný vystavil zmenku zo dňa 27.03.2009, čo vyplývalo aj so samotného vyjadrenia S. C.. Vzhľadom na to, že konateľom a jediným spoločníkom (t.j. štatutárnym orgánom a vlastníkom) spoločnosti JUB KASTACO, spol. s r.o. bol práve S. C.E., ktorý inicioval uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 27.03.2009, ktorej predchádzala pôžička od S. C. obžalovanému, zabezpečená zmenkou zo dňa 27.03.2009, nemožno dôvodiť, že takto vystavenou zmenkou obžalovaný mal úmysel získať finančné prostriedky od P.. S. C. pre vlastnú spotrebu tak, ako bolo uvedené v obžalobe (skutok č. 4).
V zmysle všetkých vyššie uvedených skutkových a právnych záverov súd konštatoval, že v obžalobe popísané konanie obžalovaného nemohlo byť právne kvalifikované ako trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona z dôvodu nenaplnenia subjektívnej stránky tohto trestného činu, a teda nebolo možné vysloviť záver totožný s obžalobou, že obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol poškodených veriteľov do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu značného, resp. veľkého rozsahu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, keďže dospel k záveru, že skutky popísané v obžalobe predstavujú také ľudské správanie, na ktoré treba použiť právne prostriedky a inštitúty občianskeho práva, resp. súkromného práva všeobecne, ktorými sa dosiahne náprava tvrdeného narušeného stavu.
Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. (R NS č. 46/1963)
Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného oslobodiť spod obžaloby. (R NS č. 14/1964)
Súd v tomto smere pripomína aj ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ( napríklad 2 Tz 22/1967 a 7 Tz 61/1967 ), podľa ktorej ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného. Inak povedané, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné s použitím zásady in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného. Podľa názoru súdu práve takáto situácia nastala v posudzovanom prípade.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného P.. S. C. odkázal s jeho nárokom na náhradu škodu na civilný proces, nakoľko obžalovaného oslobodil spod obžaloby.
V súlade s ustanovením § 285 písm. b/ Tr. por. súd odkazujúc na vyššie opísané úvahy obžalovaného P.. F. Z. spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Bratislava III. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.