Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cb-22-2018.pdf
PDF · 75.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Cb/22/2018
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: STAVCENTRUM SPIŠ s.r.o., so sídlom Fabíniho 28, Spišská Nová Ves, IČO: 36 658 677, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti žalovanému: V.. M. O., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, G. H., občan SR, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Podaním doručeným súdu 1.10.2018 žiadal žalobca nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by súd za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu, vzniknutej na základe rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 8Cb 70/2017 - 125 z 13.6.2018 zriadil k nehnuteľnostiam žalovaného špecifikovaným v žalobnom návrhu záložné právo v prospech žalobcu.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Cb 70/2017 - 125 z 13.6.2018 súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 66 534,51 eur s príslušenstvom a vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uznesením Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Cb 70/2017 - 135 zo 6.9.2018 bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 8 179,63 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný bol zaviazaný na úhradu značnej sumy a je dôvodná obava, že vzhľadom na túto skutočnosť bude žalovaný nakladať so svojím majetkom tak, aby znemožnil uspokojenie práv veriteľa na súdom priznané plnenie. Ohrozenie exekúcie vidí žalobca v tom, že pohľadávka žalovaného vznikla z jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný je toho času konateľom v dvoch obchodných spoločnostiach - spoločnosti TATRA BUILDING INVEST, s.r.o. v reštrukturalizácii a spoločnosti KOBE SK, s.r.o. v konkurze, z čoho má žalobca za to, že žalovaný nie je schopný plniť svoje záväzky a je dôvodný predpoklad, že sa bude zbavovať svojho majetku, čím bude exekúcia ohrozená. Jediným majetkom, ktorým žalovaný disponuje, sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v okrese Kežmarok, obec G. H., k. ú. G. H., a to v podiele 1/1 s manželkou a na LV č. XXXX v okrese Kežmarok, obec G. H., k. ú. G. H., ktorých vlastníkom je výlučne žalovaný. Vzhľadom na povahu majetku a spoluvlastnícke podiely nie je žalovaný obmedzovaný a je dôvodný predpoklad, že by mohol predmetné nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu v krátkom čase. 3. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
5. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Súd v tomto konaní rozhodol bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania v zmysle § 329 ods. 1 C.s.p.
7. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie je prostriedkom, ktorým možno poskytnúť okamžitú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam v tých prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Z charakteru neodkladného ako aj zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Osvedčovanie nároku na rozdiel od dokazovanie (vo veci samej) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní sa nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní, avšak výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
9. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadeného zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)
10. Súd sa zaoberal hlavne otázkou, či je tu obava, že exekúcia bude ohrozená, ak súd nenariadi navrhované zabezpečovacie opatrenie. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nešpecifikoval, na základe akého konkrétneho konania žalovaného je daná dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Neuviedol žiadne okolnosti svedčiace o tom, že by žalovaný konal takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, ani že skutočne vyvíja činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Skutočnosť, že žalovaný je spoločníkom a konateľom v dvoch odchodných spoločnostiach, pričom jedna je v reštrukturalizácii a jedna v konkurze nemôže mať vplyv na majetok žalovaného v jeho osobnom vlastníctve, nakoľko u oboch spoločností sa jedná o spoločnosti s ručením obmedzeným, z čoho vyplýva, že spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (viď § 106 Obchodného zákonníka). Ako vyplýva z predložených výpisov z obchodného registra, žalovaný v oboch spoločnostiach splatil vklad v plnej výške. Žalobca zároveň nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a č. XXXX pre k.ú. a obec G. H., okres Kežmarok by boli poňaté do konkurznej podstaty úpadcu
- spoločnosti KOBE SK s.r.o. v konkurze. Z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva žalovaného mal súd taktiež preukázané, že okrem záložného práva v prospech bánk z roku 2010, resp. roku 2014 na predmetných nehnuteľnostiach žalovaného neviaznu žiadne iné ťarchy, v katastri nehnuteľností nie je vyznačená ani žiadna plomba, ktorá by indikovala, že sa s predmetnými nehnuteľnosťami nejakým spôsobom nakladá.
11. Z takto tvrdených skutočností súd nemá za to, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že výkon exekúcie bude ohrozený. Neboli teda splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu, preto tento návrh súd zamietol.
12. Súd zároveň uvádza, že toto rozhodnutie nebráni tomu, aby v prípade zmeny pomerov na strane žalovaného a preukázania takého konania, ktoré by odôvodňovalo nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca mohol opätovne podať návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., teda podľa zásady úspechu v konaní. Žalovaný bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu úspešný, keďže súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Keďže mu však zo spisu žiadne trovy konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyplývajú, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove. /§ 357 písm. d) C.s.p./
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.