Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6P/37/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté detí K. D., nar. XX.XX.XXXX a S. D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúce u matky, deti rodičov K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. N. S. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava a K. Š., nar.XX.XX.XXXX, bytom N., H. XXXX/X, o úpravu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

I. Súd s c h v a ľ u j e túto rodičovskú dohodu:

Maloleté deti K. D., nar. XX.XX.XXXX a S. D., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Styk otca s maloletými sa neupravuje.

II. Otec maloletých K. D., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého K. D., nar. XX.XX.XXXX sumou 60 € mesačne a na výživu maloletého S. D., nar. XX.XX.XXXX sumou 60 € mesačne, u oboch detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od 01.06.2021.

III. Zročné výživné za obdobie od 01.06.2021 do 16.03.2022 na maloletého K. D., nar. XX.XX.XXXX v sume 568 € je otec povinný zaplatiť maloletému k rukám jeho matky v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 15 € spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti tohto výroku s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky zročného výživného riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného výživného.

IV. Zročné výživné za obdobie od 01.06.2021 do 16.03.2022 na maloletého S. D., nar. XX.XX.XXXX v sume 568 € je otec povinný zaplatiť maloletému k rukám jeho matky v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 15 € spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti tohto výroku s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky zročného výživného riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného výživného.

V. Vo zvyšku súd návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti zamieta.

odôvodnenie:

(1) Navrhovateľka - matka maloletých detí sa podaným návrhom domáha úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a úpravy stretávania sa otca s maloletými. Odôvodnila ho tým, že vzťah rodičov maloletých detí sa rozpadol, pretože ich otec si našiel novú známosť. Rodina je nefunkčná od marca. (2) K návrhu pripojila rodné listy maloletých detí.

(3) Súd maloletým ustanovil kolízneho opatrovníka - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske a nariadil pojednávanie na 22.12.2021. Otcovi maloletých detí súd doručoval návrh na začatie konania a poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach. Zároveň mu umožnil k návrhu sa vyjadriť. Návrh na začatie konania a predvolanie sa mu nepodarilo doručiť, preto bolo pojednávanie odročené bez jeho otvorenia na 31.01.2022. (4) Súd v súlade s v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zverejnil na svojej webovej stránke a úradnej tabuli oznámenie o podanom návrhu na začatie konania. Návrh na začatie konania sa považuje za doručený otcovi maloletých detí po pätnástich dňoch od jeho zverejnenia, hoci sa o tom otec nedozvedel. Súdu sa však napokon podarilo doručiť návrh na začatie konania otcovi aj fyzicky - do vlastných rúk, a to dňa 13.01.2022. Otec maloletých detí svoje právo nevyužil a k návrhu na začatie konania sa písomne nevyjadril. (5) Na pojednávanie dňa 31.01.2022 sa otec maloletých detí neustanovil, avšak o odročenie pojednávania nežiadal. Preto súd vec prejednal v súlade s v jeho neprítomnosti. Súd v deň uskutočnenia pojednávania zistil, že otec maloletých detí je vo výkone trestu odňatia slobody. (6) Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorými sú: rodné listy na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 3 a 4, lustrácie rodičov v Sociálnej poisťovni na č.l. 6 a 8, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom na č.l. 21, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom na č.l. 25, mzdové listy matky na č.l. 29 až 30, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 32, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom na č.l. 33, oznámenie zamestnávateľa matky na č.l. 37 a 38, lustrácia bankových účtov otca na č.l. 44, odpoveď na lustráciu v ZVJS zo dňa 31.01.2022 na č.l. 48. Súd vypočul aj matku maloletých detí. (7) Vzhľadom k tomu, že súd považoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom otca maloletých detí, pojednávanie napokon odročil na 16.03.2022 s tým, že Zbor väzenskej a justičnej stráže požiadal o predvedenie otca na pojednávanie. (8) Na pojednávaní dňa 16.03.2022 súd doplnil dokazovanie oboznámením pracovných ponúk v okrese Nové Mesto nad Váhom a vypočul otca maloletých detí. (9) Z vykonaného dokazovania súd pre potreby rozhodnutia vo veci zistil nasledujúci skutkový stav. (10) Maloletí S. a K. D. pochádzajú zo vzťahu K. D. a K. Š., ktorí nie sú manželmi. Otec maloletých detí nie je zamestnaný ani evidovaný ako podnikateľ. Matka maloletých detí je zamestnaná u zamestnávateľa VULKAN PARTIZÁNSKE, a.s. Otec maloletých detí nie je ani nebol poberateľom žiadnych sociálnych dávok z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom. Nie je evidovaný ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Matka maloletých detí mala u predchádzajúceho zamestnávateľa za rok 2021 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 379,98 € (odpracovala 6 mesiacov a v jedom mesiaci mala len náhradu príjmu). U súčasného zamestnávateľa má podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske mesačný príjem 650 €. Spolu s maloletými deťmi býva v prenajatej Z., kde platí 260 € mesačne. Spláca 14 € mesačne z dôvodu osobného bankrotu. Platí Magio 50 € mesačne a maloletému S. obedy a desiatu 35 € mesačne. Obe deti sú zdravé, nie sú zvýšené výdavky spojené s ich zdravotným stavom. K. je žiakom 4. ročníka a S. je žiakom 1. ročníka základnej školy. Navrhovateľka sa v júni 2021 presťahovala k svojim rodičom, odkiaľ však odišla do podnájmu. Otec deti nenavštevoval, dvakrát mesačne sa s nimi spojil telefonicky. Na výživu prispel od odchodu zo spoločnej domácnosti sumou 100 € a 20 €. Otec maloletých detí pred nástupom do výkonu trestu býval u svojich rodičov, finančne im na bývanie neprispieval. Bol invalidný dôchodca, ale o dôchodok prišiel, lebo nechodil na kontroly k lekárovi. Nemá žiadny príjem a nič nevlastní. Súhlasil s tým, aby boli deti zverené matke, ale s navrhovanou výškou výživného 100 € mesačne na každé z detí nesúhlasil, navrhol určiť výživné v sume 30 € mesačne. Styk s deťmi nežiadal upraviť. V osobnom kontakte s maloletými bol podľa vlastného vyjadrenia každý druhý víkend, kedy po deti chodievajú jeho rodičia. Otec maloletých detí má zriadený jeden účet v banke, v ktorom je v prečerpaní vo výške 394,22 €. Matka maloletých detí je zamestnaná ako strojný gumár, zamestnávateľom je hodnotená kladne. U súčasného zamestnávateľa dosiahla priemernú čistú mzdu 632,79 € mesačne. Na stravu a drogériu minie asi 300 € mesačne, na bývanie 260 € plus Magio. Iné mimoriadne výdavky nemá. Otec maloletých detí si vyživovaciu povinnosť neplní, s deťmi sa nestretáva. Deti navštevujú starých rodičov z otcovej strany. Úprava stretávania otca s deťmi by bola podľa matky zbytočná. Z prehľadu pracovných ponúk v okrese Nové Mesto nad Váhom vyplýva, že ponuka práce s najnižšou ponúkanou mzdou je pre montážneho pracovníka so mzdou 700 € v hrubom mesačne (to je vo výške 563,53 € v čistom). Otec maloletých detí považuje podľa vlastného vyjadrenia za primerané platiť na každé z detí po 50 €. Pred nástupom do výkonu trestu nebol riadne zamestnaný, lebo chodil po fuškách. Zarobil tak 150 až 200 € mesačne. Nepamätá si, kedy bol naposledy zamestnaný „na zmluvu“. Má základné vzdelanie, cudzie jazyky neovláda, vodičské oprávnenie má, ale má ho odobraté. Vo výkone trestu nie je zamestnaný, pretože je na nástupnom oddelení. V minulosti poberal invalidný

dôchodok 103 až 104 €, ale mu bol odobraný, pretože nechodil na kontroly. Pred nástupom do výkonu trestu u rodičov nebýval, býval u priateľky. Bývanie nemal z čoho platiť. Iné vyživovacie povinnosti nemá, nehnuteľnosti nevlastní, má na seba „napísané“ auto, ale to dal do šrotu, len ho neodhlásil. Fajčí tri cigarety denne. O deti sa zaujíma tak, že im volá. Na ich výživné zaplatil spolu sumu 120 €. O deti sa podľa jeho vyjadrenia starali jeho rodičia. Zamestnanie si otec detí nehľadal. V spoločnej domácnosti s deťmi nežije rok. Styk s deťmi podľa neho nie je potrebné upravovať. Otec je vo výkone trestu pre marenie výkonu úradného rozhodnutia, potrestaný bol opakovane. Otec podľa vlastného vyjadrenia prišiel o invalidný dôchodok, ktorý mal po infarkte a operácii bedrového kĺbu, jeho zdravotný stav je zlý, ale na odborné vyšetrenia nechodil, ako uviedol, „vykašľal sa na to“. Obaja účastníci zhodne uviedli, že v spoločnej domácnosti nebývajú od júna 2021, kedy sa matka s deťmi odsťahovala. (11) Rodičia maloletých detí na pojednávaní navrhli schváliť rodičovskú dohodu, na základe ktorej by maloletí boli zverení do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a na základe ktorej by styk otca s maloletými deťmi nebol upravovaný. (12) Súd vo veci aplikoval nasledujúce právne predpisy: (13) Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane. (14) Podľa v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (15) Podľa rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (16) Podľa , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (17) Podľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (18) Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (19) Podľa každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (20) Podľa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (21) Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (22) Podľa ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (23) Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (24) Podľa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (25) Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že rodičovskú dohodu, ktorú rodičia predniesli na pojednávaní, je možné schváliť. Keďže sa rodičia nedohodli na vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, v tejto časti bolo potrebné vecne rozhodnúť.

(26) K rodičovskej dohode súd uvádza, že túto súd považuje za súladnú so záujmom oboch maloletých detí. Deti ostanú na základe rodičovskej dohody v osobnej starostlivosti matky, v ktorej boli aj doteraz. V starostlivosti matky o deti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec maloletých detí starostlivosť o ne nemôže realizovať, pretože je vo výkone trestu odňatia slobody. Zároveň je súladná so záujmami maloletých detí aj dohoda o ich zastupovaní a spravovaní ich majetku len matkou, pretože otec vzhľadom k výkonu trestu odňatia slobody nemôže deti riadne a efektívne zastupovať a robiť rozhodnutia týkajúce sa ich majetku. Obaja rodičia zároveň vyhlásili, že styk s deťmi upravovať nie je potrebné, preto je aj v tejto časti ich dohoda súladná so záujmami maloletých detí. Z uvedených dôvodov súd rodičovskú dohodu schválil. (27) K rozhodnutiu o vyživovacej povinnosti súd uvádza, že vychádzal z objektívnych možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, ako aj z odôvodnených potrieb maloletých detí. (28) Maloleté deti sú žiakmi prvého stupňa základnej školy. Nemajú žiadne mimoriadne výdavky. Matka im zabezpečuje bývanie, za ktoré platí 260 + 50 € mesačne (v tom je zahrnuté aj jej bývanie) a má spoločné náklady na zaopatrenie asi 300 € mesačne. Náklady na každého z troch členov domácnosti matky a detí predstavujú cca 200 € mesačne. Navyše na maloletého S. sú ešte náklady na stravu 35 € mesačne. Ak by sme vychádzali výlučne z toho, že obaja rodičia majú rovnakú povinnosť zabezpečovať vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, mali by sa obaja podieľať na vyživovacej povinnosti sumou 100 € mesačne na každé z detí a podieľať sa na financovaní stravného S. v sume 17,50 € mesačne. Bolo by však potrebné prihliadať aj na to, že matka sa na plnení svojej vyživovacej povinnosti podieľa aj osobnou starostlivosťou o maloleté deti, finančný vklad otca k vyživovacej povinnosti na obe deti by mal byť teda (len s prihliadnutím k potrebám maloletých detí) ešte vyšší. (29) Na druhej strane, potreby maloletých detí nie sú jediným kritériom pre určenie výšky vyživovacej povinnosti. Je potrebné prihliadať aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka maloletých detí je zamestnaná, s priemerným čistým mesačným príjmom 632,79 € mesačne. Otec maloletých detí je nezamestnaný, v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody. Je bez príjmu. Zdanlivo by mu teda jeho pomery neumožňovali plniť si svoju vyživovaciu povinnosť nad rámec najnižšieho zákonného výživného podľa . Je však potrebné prihliadnuť aj na ustanovenie veta druhá . Otec maloletých detí je síce bez príjmu a bez majetku, avšak do tejto situácie sa dostal zo subjektívnych dôvodov. Jednak preto, že je vo výkone trestu odňatia slobody, kde je však pre úmyselnú trestnú činnosť, ale aj preto, že sa riadne nezamestnal. Výkon trestu odňatia slobody u povinného rodiča nemôže ísť na úkor plnenia jeho vyživovacej povinnosti. Uvádza síce, že má zdravotné problémy, ale na druhej strane uvádza aj, že sa nepodrobuje lekárskym vyšetreniam. Z tohto dôvodu prišiel aj o príjem z invalidného dôchodku. Zo skutočnosti, že si pred nástupom do výkonu trestu privyrábal, súd vyvodil, že je schopný pracovať. Ak by sa reálne uchádzal v okolí svojho bydliska o prácu, mohol by si nájsť zamestnanie, kde by mohol dosahovať mzdu najmenej 700 € v hrubom, teda 563,53 € v čistom. Súd teda vychádzal nie z reálnych, ale potenciálnych príjmov otca ako povinného rodiča, ktoré by mohli byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam vo výške 563,53 € mesačne. Z tejto sumy súd považuje za primerané, aby otec ako povinný rodič platil výživné vo výške cca 20%, teda 112,71 € mesačne, čo je na každé z detí 56,35 € mesačne. Súd však túto sumu zaokrúhlil na prospech maloletých detí na 60 € mesačne, pretože pri potenciálnom príjme, ako bolo uvedené vyššie, by otec bol schopný platiť na každé z detí aj túto sumu. Hoci táto suma nepostačuje na financovanie všetkých odôvodnených potrieb maloletých detí, s finančným prispením matky, ktorá má takisto k deťom vyživovaciu povinnosť a ktorej finančné pomery sú v súčasnosti lepšie ako potenciálne pomery otca maloletých detí, je možné potreby maloletých detí uspokojiť. Deň splatnosti vyživovacej povinnosti súd určil na polovicu mesiaca, to znamená k 15. dňu v mesiaci s tým, že v rozhodnutí konštatoval aj skutočnosť vyplývajúcu zo zákona, že výživné je splatné mesačne vopred. Účinnosť, od kedy je otec povinný prispievať na výživu maloletých detí, súd určil s prihliadnutím na všetky okolnosti aj spätne (keďže ide o výživné pre maloleté deti, je to z dôvodov hodných osobitného zreteľa možné). Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v tom, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom od ich odsťahovania zo spoločnej domácnosti (s výnimkou, na ktorú súd prihliadol pri určovaní zročného výživného) vôbec neplnil. Deti boli počas celého tohto obdobia odkázané výlučne na uspokojovanie svojich potrieb zo strany matky (neobstojí výhovorka otca, že potreby jeho detí zabezpečovali jeho rodičia, pretože vyživovaciu povinnosť má v prvom rade on ako rodič maloletých detí, je súčasťou jeho rodičovských povinností). Je preto spravodlivé, aby sa otec podieľal na plnení vyživovacej povinnosti aj za to obdobie, ktoré predchádzalo podaniu návrhu, a to už od času, kedy nežil s deťmi v spoločnej domácnosti, teda od júna 2021. Preto účinnosť povinnosti na platenie výživného súd určil od 01.06.2021. (30) Za obdobie od 01.06.2021 do vyhlásenia rozsudku (16.03.2022) došlo k splatnosti časti výživného. Jeho výšku súd vypočítal ako výživné za obdobie od 01.06.2021 do 14.06.2021 vo výške 28 € (za 14

dní po 2€ denne) a výživné splatné 15.06., 07., 08., 09.,10., 11., 12.2021 a 15.01, 02., 03. 2022, teda za 10 mesiacov po 60 €, čo je spolu 628 € na každé z detí. Od toho súd odpočítal sumu, ktorú otec podľa zhodného vyjadrenia rodičov zaplatil, to znamená spolu 120 €, teda 60 € na každé z detí. Zročné výživné na každé z detí je teda v čase vyhlásenia rozsudku vo výške 568 € (628 € - 60 €). Vzhľadom k výške tejto sumy a k súčasným pomerom otca mu súd umožnil, aby toto zročné výživné zaplatil v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výšku súd určil najmenej na 15 €. Takýmto spôsobom bude zročné výživné zaplatené v lehote 38 mesiacov (3 roky a 2 mesiace). Zročné výživné bude otec povinný až do jeho splatenia platiť spolu s bežným výživným s tým, že v prípade, ak by zročné výživné prestal platiť, príde o výhodu splátok. (31) Vo zvyšku súd návrh matky na určenie výživného zamietol, pretože objektívne možnosti otca mu v súčasnosti neumožňujú platiť výživné v matkou navrhnutej výške 100 € mesačne na každé z detí. V budúcnosti, v prípade zmeny pomerov na strane detí alebo ich rodičov, bude možné výšku vyživovacej povinnosti prehodnotiť, a to na návrh alebo aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

Rodičia však nie sú oprávnení podať odvolanie proti výroku, ktorým bola schválená ich rodičovská dohoda.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu

k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení a nasl. .