Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/130/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci obžalovaného A.. H. L., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 18.10.2018 takto

rozhodol:

obžalovaný

A.. H. L., narodený XX.XX.XXXX Y. X., trvale bytom X., adresa na doručovanie písomností X., F. X

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

ako otec maloletého syna R. L...., X. XX.XX.XXXX, bytom u matky H.. Ľ. L.S. Y. X., hoci má k tomuto vyživovaciu povinnosť zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 24P/11/2015, právoplatným 03.10.2015 v časti výživného, mu výška tejto povinnosti bola určená sumou vo výške 150,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a ako otec už dospelého syna AG. L., X. XX.XX.XXXX, L. N. H. H.. Ľ. L. Y. X., ktorý sa riadne pripravuje na budúce povolanie denným štúdiom na vysokej škole, hoci má k tomuto vyživovaciu povinnosť zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 9C/494/2015, právoplatným 07.01.2016, mu výška tejto povinnosti bola určená sumou vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, si túto povinnosť úmyselne neplní tým, že hoci vie o svojej vyživovacej povinnosti, pracoval a mal pravidelný mesačný príjem, výživné riadne a načas neplatí, čím za obdobie od 01.12.2015 do 18.10.2018, po odpočítaní zaplateného výživného ako aj výživného vymoženého v exekúcii, dlhuje na maloletého syna R. R.. výživné vo výške 2.836,04 eura k rukám matky dieťaťa a za obdobie od 01.01.2016 do 18.10.2018, po odpočítaní zaplateného výživného ako aj výživného vymoženého v exekúcii, dlhuje na syna C. L. výživné vo výške 1.564,52 eura k rukám svojho syna C. L.,

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 2 Pv 760/2016/4403, podanej na Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 27.11.2017, tento prejednal trestnú vec proti obžalovanému A.. H. L. (ďalej len ,,obžalovaný“) a na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2018 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov H.. Ľ. L. C. C. L., a tiež prečítaním listinných dôkazov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný A.. H. L., na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2018 v podstate priznal, že výživné na svoje deti neplatil, že výšku svojej vyživovacej povinnosti na deti pozná, neplatenie výživného ospravedlňoval preňho objektívnymi príčinami. Poukazoval na to, že je od 31.mája 2018 nezamestnaný, že pri určovaní výživného sa predpokladalo, že bude dosahovať príjem 1.000,-eur, ale počas trvania pracovného pomeru na SPU od mája 2016 do 30.05.2018 mal hrubý príjem len okolo 600 eur a v dôsledku blokácie účtu zo strany súdneho exekútora nemohol zo svojho účtu hradiť výživné. Nezamestnaný je preto, pretože neslávne ukončil podnikanie, išiel do mínusu, má ešte záväzky z podnikania okolo 10 tisíc eur, ktoré mu boli tiež strhávané exekúciou a v školstve nevidel ďalej perspektívu ani ohľadne platu a chcel si nájsť prácu s vyšším príjmom vzhľadom na svoje vysokoškolské vzdelanie, odbor meliorácie. V súčasnosti žije u rodičov, nájomné neplatí, auto nemá, je nemajetný, bol v zlej finančnej situácii, nie je evidovaný na úrade práce, nakoľko figuruje ako člen dozornej rady v obchodnej spoločnosti v súčasnosti, z ktorej funkcie nemá v súčasnosti žiaden príjem, brigáduje v stavebníctve, jeho zárobok dosahuje cca 200 - 300 eur, ale vyjadril záujem v budúcnosti výživné uhradiť. Iným spôsobom obžalovaný na výživné svojich synov neprispieva. Obžalovaný uviedol, že nemá žiadne zdravotné obmedzenia, pre ktoré by nemohol pracovať. Potvrdil, že výživné mu strhával exekútor a že uhradil výživné tak ako vyčíslila jeho bývalá manželka teda, že zaplatil výživné k jej rukám 450 eur a synovi C. sumu 400 eur.

Svedkyňa H.. Ľ. L., na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2018 vypovedala, obdobne ako v prípravnom konaní, že obžalovaný je povinný prispievať na výživné syna R. sumou 150,-eur a na syna C. sumou 100,-eur. Ďalej vypovedala, že v apríli 2016 podali exekučný návrh na R. C. C., naposledy bolo výživné zaplatené v júni 2018 a dňa 08.10.2018 zaplatil obžalovaný výživné na syna R. na jej účet. Ju exekútor G.. V. informoval, že obžalovaný ukončil pracovný pomer a že v súčasnosti nie je z čoho exekvovať. Výživné na syna R. bolo určené pri rozvode a výživné na syna C. bolo dohodnuté. Syn C. študuje v poslednom ročníku inžinierskeho štúdia na SPÚ, pričom si sám privyrába aj brigádne, ona mu popritom prispieva na vreckové. Syn R. je v poslednom ročníku ZŠ, hráva futbal ako registrovaný športovec, čím sa zvyšujú náklady na jeho výživu. Náklady na bývanie majú okolo 240 eur, ona sama hradí náklady za mobilné telefóny, za stravu, za ošatenie a za hypotekárny úver vo výške 718 eur. Pripustila, že obžalovaný udržiava občasný kontakt s maloletým synom, s dospelým synom sa nestýka vôbec. Uviedla, že deti nebezpečenstvom núdze neplatením výživného zo strany obžalovaného netrpia. Dokopy obžalovaný uhradil výživné sám alebo cez exekúciu na R. sumu 2.413,96 eura a na syna C. sumu 1.835,48 eura; o úhradách predložila aj výpisy z účtov a ako aj presné vyčíslenie.

Svedok C. L., na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2018 potvrdil slová matky, že býva s mamou a mladším bratom R., pričom študuje v poslednom ročníku denného štúdia na SPÚ a súčasne si zarába aj brigádne. Vypovedal, že obžalovaný má určené výživné 100 eur mesačne, ktoré obžalovaný platil striedavo a potom sa podala exekúcia. Uviedol, že s otcom sa nestretáva, že na školu by si bez matky nevedel zarobiť, táto hradí všetky jeho náklady.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy.

Z uznesenia Okresného súdu sp. zn. 18Er/373/2016 vyplývalo, že proti obžalovanému je vedená exekúcia v prospech oprávneného C. L., predmetom ktorej je vymoženie zročného výživného vo výške 457 eur a bežné výživné vo výške 100 eur od 01.05.2016 do zaplatenia a trovy exekúcie. Predmetným uznesením súd vyhovel námietkam obžalovanému proti predbežným trovám exekúcie a zároveň zamietol námietky obžalovaného proti exekúcii s odôvodnením, že obžalovaný v námietkach preukázal plnenie vyživovacej povinnosti za mesiace december 2015 a marec 2016, ktoré podľa návrhu na vykonanie exekúcie nie sú predmetom vymáhania v uvedenom exekučnom konaní. Obžalovaný zároveň nepreukázal plnenie vyživovacej povinnosti za iné mesiace.

Z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/11/2015 zo dňa 13.08.2015 bolo evidentné, že manželstvo obžalovaného s matkou detí Ľ. L., K.. D. bolo rozvedené, maloletý R. L. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého R. L. sumou vo výške 150 eur mesačne. Z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoP/55/2015 zo dňa 18.02.2016 vyplývalo, že odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/11/2015 zo dňa 13.08.2015.

Z uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 9C/491/2015 zo dňa 10.12.2015 vyplývalo, že súd schválil zmier uzavretý medzi navrhovateľom C. L. a odporcom A.. H. L. a odporca sa zaviazal prispievať na výživu navrhovateľa sumou 100 eur mesačne, počnúc dňom 14.09.2015. Zročné výživné odporcu za čas od 14.09.2015 do 30.11.2015 bolo 157 eur, ktorú sa odporca zaviazal uhradiť k rukám navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti predmetného uznesenia.

Z rodných listov detí C. L., narodeného XX.XX.XXXX a R. L.Ň., narodeného XX.XX.XXXX súd zistil, že obžalovaný je ich otcom.

Z potvrdení o štúdiu októbra 2016 súd zistil, že C. L. bol v čase vydania potvrdenia študentom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v bakalárskom stupni štúdia od 04.09.2014 a R. L. bol žiakom Základnej školy R.. H., X..

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra a priložených dokumentov súd zistil, že obžalovaný poberal rodičovský príspevok od 07/2004 do 09/2006, nepoberá dávku v hmotnej núdzi, príspevky ani štátne sociálne dávky. Obžalovaný bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 23.07.1992 do 31.07.1993 a od 17.04.2015 do 10.04.2016, s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny spolupracoval a následne bol vyradený z evidencie, nakoľko mu dňa 11.04.2016 vznikol pracovný pomer u zamestnávateľa Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Súd ďalej zistil, že H.. Ľ. L. poberá prídavok na dieťa vo výške 47,04 eura mesačne a náhradné výživné od 07/2016 vo výške 108,50 eura mesačne na R. L. a náhradné výživné vo výške 100 eur mesačne na C. L.. Rodičovský príspevok poberala od 03/2004 do 06/2004.

Z výpisu zo Živnostenského registra, ktorý predložil Okresný úrad Nitra, Odbor živnostenského podnikania vyplývalo, že obžalovaný podnikal pod obchodným menom A.. H. L. - MB-GROUP v období od 28.06.1995 do 01.04.2015 s rôznymi predmetmi podnikania.

Zo správy Sociálnej poisťovne vyplývalo, že obžalovaný bol v novembri 2016 registrovaný u zamestnávateľa Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra od 11.04.2016, predtým bol registrovaný ako SZČO od 01.07.1995 do 31.03.2015, nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti, ani poberateľom nemocenských, úrazových dávok ani poberateľom dôchodku.

Zo správy Daňového úradu Nitra vyplývalo, že obžalovaný si podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb iba za rok 2015, kde uviedol za rok 2015 príjmy zo živnosti vo výške 14.323,64 eura, výdavky vo výške 13.445,09 eura, základ dane vo výške 878,55 eura a jeho daňová povinnosť bola nulová.

Zo správy o majetkových pomeroch Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. súd zistil, že v roku 2011 bol realizovaný výmaz emitenta cenných papierov Nitrafrost a.s., Nitra, Novozámocká 80,

obžalovaný nebol majiteľom cenných papierov, nemal registrované záložné právo k cenným papierom, ani zabezpečený prevod cenných papierov a nebol akcionárom listinných akcii na meno. Obžalovaný nemá účet majiteľa zaknihovaných cenných papierov. V evidencii RM-S Market, o.c.p., a.s. a v evidencii spoločnosti JELLYFISH o.c.p., a.s., člen centrálneho depozitára cenných papierov SR nemá obžalovaný evidované žiadne zaknihované cenné papiere. Obžalovaný bol majiteľom dlhopisu fondu národného majetku, výnos z predaja vo výške 7.660,50 SKK bol zaslaný do pobočky Slovenskej sporiteľne, a.s.

Z lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplývalo, že obžalovaný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky.

Zo správy Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre súd zistil, že obžalovaný bol v období od 11.04.2016 do 11.04.2017 zamestnancom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, pričom jeho hrubý príjem v mesiaci apríl 2016 bol 385,72 eura, v mesiaci máj bol 640,00 eur, v mesiaci jún bol 392,74 eura s náhradou príjmu 115,28 eura, v mesiaci júl 540,01 eura, v mesiaci august bol 540,02 eura, v mesiaci september bol 540,01 eura, v mesiaci október bol 540,02 eura, v mesiaci november bol 753,35 eura, v mesiaci december bol 540,02 eura, v mesiaci január 2017 bol 562,01 eura, v mesiaci február bol 393,40 eura s náhradou príjmu 113,22 eura, v mesiaci marec 562,01 eura spolu s ročným zúčtovaním dane 240,84 eura a v mesiaci apríl bol 562,00 eur. Obžalovanému boli vykonávané zrážky z príjmu z dôvodu neprednostnej exekúcie E.. L.. Y. vo výške 12.427,50 eura a dvoch exekúcií na výživné, exekútora E.. U. V.. Nakoľko exekučný príkaz nebol doručený, zrazené sumy sa deponovali. Deponovaná suma za prvú exekúciu bola 532,54 eura a za druhú exekúciu bola 557,88 eura. Okrem uvedených pohľadávok evidovali ďalšie štyri pohľadávky (exekúcie E.. C.. G.S. č. 851/16, Ľ. J. Č.. XXXX/XX, C.. G. Č.. XXXX/ XX a Ľ.. J. Č.. XXXX/XX).

Zo správ exekútora E.. U. V. zo dňa 05.12.2016 a zo dňa 10.05.2017 súd zistil, že v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. EX 268/16 a EX 269/16 proti obžalovanému, podal obžalovaný v oboch prípadoch námietky proti exekúcii, o ktorých doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. V oboch prípadoch boli u zamestnávateľa obžalovaného - Slovenská poľnohospodárska univerzita (ďalej v texte len „SPU“), nariadené zrážky zo mzdy, avšak nakoľko nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté, nebolo možné vydať exekučné príkazy zrážkou zo mzdy a vyjadriť sa v akej výške boli obžalovanému zrážky realizované. Z príkazu na začatie exekúcie zo dňa 13.06.2016 vydaného súdnym exekútorom E.. U. V. vyplynulo, že v prospech C. L. proti obžalovanému bol vydaný príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov na vymoženie pohľadávky v sume 457,- eur s príslušenstvom (bežné výživné mesačne vo výške 100 eur od 01.05.2016 a každý nasledujúci mesiac, ku dňu 13.06.2016 to bolo 200 eur a trovy exekúcie boli v sume 1.069,80 eura). Z príkazu na začatie exekúcie zo dňa 13.06.2016 vydaného súdnym exekútorom E.. U. V. vyplynulo, že v prospech mal. R. L. proti obžalovanému bol vydaný príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov na vymoženie pohľadávky v sume 600,- eur s príslušenstvom (bežné výživné mesačne vo výške 150 eur od 01.05.2016 a každý nasledujúci mesiac, ku dňu 13.06.2016 to bolo 300,- eur, trovy exekučného konania boli 30,- eur a trovy exekúcie boli v sume 1.579,20 eura).

Z listín od exekútorky E.. L. Y. vyplynulo, že proti obžalovanému v prospech oprávneného NOVORPINT Slovensko a.s., bol dňa 15.04.2016 vydaný príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a následne príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, pričom pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie predstavovali ku dňu 15.04.2016 sumu vo výške 12.427,50 eura.

Z výpisu z účtu Ľ. L., ktorý je vedený v Slovenskej sporiteľni a.s., bolo zistiteľné, že obžalovaný zaplatil dňa 14.10.2015, dňa 14.11.2015, dňa 15.04.2016 a dňa 07.04.2017 zakaždým po 150 eur. Z výpisu z účtu C. L., ktorý je vedený v Tatra banke a.s., bolo evidentné, že obžalovaný zaplatil dňa 30.03.2016, dňa 27.12.2016 a dňa 22.06.2017 zakaždým sumu 100 eur.

Z výplatných pások vyhotovených Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou bolo zrejmé, že v období od mája 2016 do júla 2017 boli z príjmu obžalovaného boli vykonávané zrážky zo mzdy. Úradný záznam OR PZ v Nitre svedčil o tom, že dňa 07.11.2017 boli peňažné prostriedky zaistené na účte Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, pričom na účet súdneho exekútora nebola prevedená žiadna čiastka, nakoľko exekučné konania neboli ukončené. V urgencii zo dňa 24.08.2017 obžalovaný žiadal súdneho exekútora E.. U. V., aby bol jeho zamestnávateľovi doručený príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo

mzdy. Okresný súd Nitra dňa 17.08.2017 oznámil, že exekučné konania proti obžalovanému neboli ku dňu oznámenia právoplatne ukončené.

V návrhu na zníženie výživného zo dňa 31.08.2017 na maloletého R. L. obžalovaný žiadal znížiť výživné na sumu 70 eur mesačne, s odôvodnením, že od pôvodného rozhodnutia súdu o určení výšky výživného nastala zásadná zmena jeho majetkovej situácie, v dôsledku rapídneho poklesu príjmu; o tomto návrhu nebolo doposiaľ rozhodnuté.

Zo správy Slovenskej poľnohospodárskej univerzity zo dňa 06.10.2017 bolo zrejmé, že na C. L. bolo v období od 06/2016 do 09/2017 zrazených a deponovaných spolu 1.184,71 eura a na mal. R. L. v rovnakom období spolu 1.536,16 eura.

Z oznámenia zo dňa 07.02.2018 C. L. C. Ľ. L. o čiastočnej úhrade dlžného výživného vyplynulo, že exekútorom E.. U. V. bola dňa 22.01.2018 uhradená suma 1.119,31 eura na C. L. ako aj suma 1.495,41 eura na R. L..

Z listín, ktoré boli predložené obžalovaným k odporu proti trestnému rozkazu, konkrétne z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vyplynulo, že obžalovaný bol od 17.04.2015 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 17.04.2016 a že vo veci jeho návrhu na zníženie výživného bolo nariadené súdom pojednávanie na deň 21.03.2018. Z listín, ktoré boli predložené Ľ. L. bolo zjavné, že obžalovaný v období od 01.12.2015 do 18.10.2018 uhradil na C. L. výživné celkovo vo výške 400 eur, náhradné výživné predstavovalo sumu 1.500 eur a úhrady od exekútora E.. U. V. boli vo výške 1.435,48 eura. Na maloletého R. L. obžalovaný uhradil 450 eur, náhradné výživné predstavovalo sumu 2.092,65 eura a úhrady od exekútora E.. U. V. boli vo výške 1.963,96 eura.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky súd zistil, že obžalovaný bol päťkrát priestupkovo prejednávaný, a to za spáchanie dvoch priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a troch priestupkov podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Zo správy Zboru väzenskej a justičnej stráže vyplývalo, že obžalovaný nebol a ani aktuálne nie je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, má znaky trestného činu a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, keď si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svojich dvoch synov, ktorí nie sú schopní sa ešte živiť sami (oboznámené potvrdenia o návšteve školy) a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, pričom súd upravil skutok iba o čas spáchania skutku a výšku dlhu na výživnom ku dňu svojho rozhodnutia po odpočítaní zaplateného výživného samotným obžalovaným a výživným, ktoré bolo vymožené v exekúcii (správy exekútorského úradu Dr. Tótha, výpoveď a oznámenie svedkyne Ľ. L., správa SPU) .

Z takéhoto konania bol obžalovaný usvedčený jednak svojím čiastočným priznaním, keď uviedol, že si neplnil vyživovaciu povinnosť, pretože ju nemal z čoho plniť, že je nemajetný a v súčasnosti nezamestnaný, že jeho príjem nedosahoval takú výšku, ako predpokladal a svoj pracovný pomer preto ukončil z toho dôvodu, že nespĺňal jeho predstavy. Poukázal na to, že v súčasnosti je neevidovaným nezamestnaným s brigádným príjmom okolo 200 - 300 eur.

Súd obranu obžalovaného, že výživné nemohol platiť, pretože mal malý príjem, prípadne kvôli tomu, že je alebo bol nezamestnaný alebo že je nemajetný (správy o majetkových pomeroch) považoval za neopodstatnenú so snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Tieto obhajobné argumenty obžalovaného mal súd za vyvrátené najmä tým, že obžalovaný je osobou v produktívnom veku s bydliskom v Nitre, v ktorom je nízka nezamestnanosť s množstvom pracovných príležitostí kvôli rozvoju mnohých priemyselných parkov, pričom obžalovaný má vzdelanie technického smeru, preto tvrdenie obžalovaného, že si nevie nájsť adekvátne ohodnotenú prácu v regióne, v ktorom býva, je neakceptovateľné. Tiež je neakceptovateľné, že obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia dobrovoľne ukončil pomer na SPU, pretože mal nízky príjem (podľa správy zamestnávateľa okolo 600,-eur), že nie je ani evidovaný na úrade práce, pričom jeho vysvetlenie tejto skutočnosti tým, že je člen dozornej

rady, z ktorej funkcie mu neplynie žiaden príjem preukazuje to, že obžalovaný nemá skutočný záujem záujem o zmenu svojho stavu. Obžalovaný ako osoba plne spôsobilá na právne úkony je ako kaž- dý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyži- vovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu, pričom primárna povinnosť rodiča je prispievať na výživné, preto nebolo obhájiteľným argumentom ani to, že obžalovaný má ešte nesplatené záväzky z podnikania (výpis zo živnostenského registra, správa Daňového úradu Nitra, oznámenie SPU, listiny od exekútorky G.. Y.), kvôli čomu sú proti nemu aj vedené exekúcie, pričom nebolo zistené, že by mu v plnení jeho zákonnej povinnosti bránili nejaké objektívne závažné sociálne alebo zdravotné prekážky. Súd obžalovanému neuznal ani to, že sa na jeho strane došlo k zmene finančných pomerov, pretože súd vyhodnotil, že k zmene pomerov na jeho strane nedošlo. Súd totiž zistil, že obžalovanému bola určená vyživovacia povinnosť súdom v čase, keď bol obžalovaný už takmer štyri mesiace nezamestnaný (rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/11/2015, správy ÚPSVR Nitra a Sociálnej poisťovne) a z toho dôvodu ani neposudzoval predbežnú otázku ohľadne výšky jeho vyživovacej povinnosti.

Obžalovaný teda okrem svojej vlastnej výpovede bol z protiprávneho konania usvedčený i svedeckými výpoveďami svedkov Ľ. L. C. C. L., ktorí vypovedali, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške na syna Samuela neplnil od decembra 01.12.2015 a na syna C. od 01.01.2016, ku dňu hlavného pojednávania uhradil na R. sumu 2.413,96 eura a na syna C. sumu 1.835,48 eura, pričom svedkyni L. je vyplácané aj náhradné výživné, pričom všetky potreby pre synov finančne zabezpečuje sama svedkyňa. Tieto výpovede však neboli jedinými usvedčujúcimi dôkazmi, ale súd pri uznaní viny vychádzal aj z právoplatného rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. Nitra sp. zn. 24P/11/2015 a z právoplatného uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 9C/491/2015, z ktorých obžalovaný bezpečne vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená, resp. so synom C. sa na výške vyživovacej povinnosti dohodol a v nadväznosti na túto podstatnú skutočnosť obžalovaný vedel aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné, pričom napriek tomu tak od 01.12.2015, resp. od 01.01.2016 nerobil. Nakoľko si matka detí obžalovaného viedla presnú evidenciu uhradených súm výživného obžalovaným, ktorú potvrdila aj na hlavnom pojednávaní a obžalovaný k nej nemal výhrady, súd nemal dôvod pochybovať o období neplnenia vyživovacej povinnosti.

Povinnosť vyživovať svoje dieťa zo Zákona o rodine nespočíva len v poskytovaní peňažného plnenia určeného zákonom, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať dieťa v naturálnej forme, teda vo faktickej starostlivosti o jeho bývanie, ošatenie, hygienu, zdravie, vrátane starostlivosti o jeho výchovu a všestranný rozvoj.

Osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, že obžalovanému aktuálna životná situácia neumožňovala príjmy v takom rozsahu, v akom si ona predstatvovala. V tejto súvislosti považoval súd za potrebné zdôrazniť, že obžalovanému vznikla povinnosť vyživovať iného, teda svojich dvoch synov, z právoplatných vyššie uvedených rozhodnutí Okresného súdu Nitra do času, kým jeho deti nebudú schopné sa živiť samé a tiež z ustanovenia Zákona o rodine (§ 62 odsek 3). Do tohto okamihu je obžalovaný ako otec povinný prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Obžalovaný bol síce v rozhodnom období nezamestnaný od 01.04.2015 do 15.04.2016, dokonca bol nezamestnaný v čase aj keď sa upravovala výška vyživovacej povinnosti súdom a teraz je nezamestnaný od 31.05.2018, kedy sa sám dobrovoľne vzdal zamestnania na SPU, keďže sa mu jeho príjem javil nízky a obžalovaný si podal aj návrh na zníženie výživného, o ktorom ale doteraz nebolo rozhodnuté (listiny predložené obžalovaným), proti obžalovanému je vedená exekúcia pre záväzok voči právnickej osobe vo výške 12.427,50 eura (listiny od exekútorky E.. L. Y.), ale tieto okolnosti obžalovaného nezbavili zákonnej povinnosti platiť výživné na synov a s tým súvisiacej trestnoprávnej zodpovednosti so všeobecným poukazovaním na svoju nepriaznivú finančnú situáciu (záväzky, ktoré mu vznikli z „neslávneho“ podnikania) bez existencie objektívnych skutočností (ako je úplná strata možnosti pracovať, napríklad trvalá a celková invalidita, ktoré by mu zabezpečeniu dostatku finančných prostriedkov bránili). Pokiaľ je matka schopná uživiť deti obžalovaného, takúto schopnosť musí mať objektívne aj otec. Obžalovaný ako otec musí vedieť, že výživné má prednosť pred inými, nie nevyhnutnými výdavkami rodičov, preto je povinný zvýšiť svoju aktivitu smerom na to, aby bol zamestnaný a vykonával nejakú prácu a nie bezdôvodne sa práce vzdať kvôli tomu, že práca nie celkom spĺňala jeho predstavy.

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne neplnil, napriek tomu, že by mu to jeho životná situácia znemožňovala.

Takto súd zistil, že obžalovaný od 01.12.2015 ku dňu rozhodnutia mal zaplatiť 5.250 eur (35 mesiacov x 150 eura) na syna R. a na syna C. mal zaplatiť 3.500 eur (34 mesiacovx100 eur), pričom titulom výživného k 18.10.2018 uhradil na R. sumu 2.413,96 eura a na C. 1.835,48 eura. Preto mu ku dňu hlavného pojednávania zostalo uhradiť titulom výživného na syna R. sumu 2.836,04 eura (5.250 -2413,96) a na syna C. sumu 1564,52 eura (3.400 - 1835,48 eura).

Súd mal skutočnosť, že obžalovaný je otcom synov preukázanú rodnými listami detí.

Z objektívneho hľadiska bolo nepochybné, že obžalovaný si bol a je vedomý svojej zákonnej povinnos- ti (vyplývajúcej jednak z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine a jednak z rozhodnutí súdu) pris- pievať na výživu svojich detí, napriek tomu výživné neplatil a spoliehal sa, že sa trestnej zodpovednos- ti za svoje konanie zbaví jednoduchým poukázaním na nedostatok finančných prostriedkov pre slabé ohodnotenie v práci, prípade na svoju nezamestnanosť.

Súd vyhodnotením vyššie uvedených okolností daného prípadu a osoby páchateľa u obžalovaného ustá- lil z hľadiska subjektívnej stránky jeho konania zavinenie vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko z konania obžalovaného, ktorý napriek tomu, že o svojej zákonnej povin- nosti vyživovať svojich dvoch synov vedel, výživné neplatil a pre zmenu tohto stavu nevykonal praktic- ky nič, nemožno konštatovať iný záver ako ten, že obžalovaný svojou nedostatočnou aktivitou jednoz- načne chcel porušiť spoločenský záujem chránený Trestným zákonom, spočívajúci v ochrane nároku oprávnených osôb na výživné.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ išlo o rozhodovanie o treste súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j) Trestného zákona, že obžalovaný pred spáchaním tohto trestného činu viedol riadny život, nezistil priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona a preto pre prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu z piatich rokov na 44 mesiacov, t.j. vychádzal z rozpätia jeden rok až 44 mesiacov.

Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie, bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody na jeden rok, t.j. na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby, s ohľadom na doterajší bezúhonný život obžalovaného, pri súčasnom uložení skúšobnej doby vo výmere dvoch rokov mesiacov, t.j. dostatočne dlhej na umožnenie obžalovanému pracovať tak, aby mohol platiť riadne výživné ako aj uhradiť dlh na zanedbanom výživnom.

Takto uložený trest splní účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy, ale dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu, resp. porušovaniu spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti, kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného.

Trest uložený obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel, medzi ktoré patrí aj neplatenie výživného, ktoré je každý rodič povinný platiť a od ktorej povinnosti žiadneho rodiča nemožno oslobodiť, môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento trest za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.