Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-164-2016.pdf
PDF · 82.45 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-15C/164/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: A., o zaplatenie 5.507,58 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.775,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.507,58 eur od 17.03.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 99,92%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.06.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.507,58 eur titulom nezaplatenej istiny, sumu 268,15 eur titulom úroku, sumu 2,47 eur titulom úrokov z omeškania, ďalej úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 5.507,58 eur od 17.03.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 268,15 eur od 17.03.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.05.2014 uzavrel žalobca s žalovaným Úverovú zmluvu č. 130620 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 6.000,- eur. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že prestal uhrádzať splátky riadne a včas, žalobca využil možnosť predčasne zosplatniť úver, čo oznámil žalovanému prostredníctvom Výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 16.03.2016 po tom, ako žalovaného na túto možnosť upozornil listom zo dňa 18.01.2016 - Druhá upomienka. Uplatnená pohľadávka ku dňu predčasného zosplatnenia úveru činila: sumu 5.507,58 eur titulom istiny, sumu 268,15 eur predstavujúcu úrok vypočítaný sadzbou 13,90%, úrok z omeškania vo výške 2,47 eur vypočítaný sadzbou 5% ročne. Po zosplatnení úveru žalovaný neučinil žiadnu úhradu. Žalobca predložil nasledovné listiny, ktoré žiadal vykonať ako dôkaz: Zmluva, Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. (ďalej len „VOP“), Druhá upomienka zo dňa 18.01.2016, Výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 16.03.2016, Prehľad splácania do predčasného zosplatnenia, Stav omeškaných splátok na úvere, tabuľku prepočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, sadzobník poplatkov. 3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek tomu, že mu žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie bola doručená dňa 23.12.2016. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam: zo Zmluvy vyplynulo, že ju uzavrel žalobca na strane veriteľa a žalovaný na strane dlžníka dňa 29.05.2014, pričom výška bezúčelového úveru bola v sume 6.000,- eur, úroková sadzba fixná vo výške 13,9%, výška splátky 92,94
eur, počet splátok 120, splatnosť úveru 13.05.2024. Z listiny zo dňa 18.01.2016 - Druhá upomienka vyplynulo, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 225,60 eur a upozornil žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Z Výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 16.03.2016 vyplynulo, že žalobca uplatnil právo predčasne zosplatniť úver ku dňu 26.03.2016 a súčasne vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 5.847,40 eur. 5. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o bežnom účte (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 6. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497). 7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 8. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 9. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere, (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 10. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah občianskoprávny. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní každej otázky má aplikovať právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre odporcu ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a odporcom je tzv. absolútnym obchodno- záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. 11. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie (riadne, v zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky. Úroky majú akcesorický charakter k hlavnej zmluve, a teda nemožno požadovať úroky za obdobie, v ktorom už zmluva o pôžičke neexistovala, pretože zanikla. Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Takýto záver je logický, pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V opačnom prípade by na ťarchu účastníka dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z pôžičky, jednak úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Po splatnosti pohľadávky možno požadovať len úroky z omeškania. 12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 13. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd považoval za dôvodne uplatnenú pohľadávku žalobcu v rozsahu 5.507,58 eur, ktorá predstavuje istinu, sumu 268,15 eur, ktorá predstavuje úroky z istiny do zosplatnenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.507,58 eur (t.j. z istiny) od 17.03.2016 do zaplatenia. Vo zvyšku, úrokov z omeškania vyčíslených do zosplatnenia, súd žalobu zamietol. Súd nepovažoval za dôvodnú žalobu ani v tej časti, ktorou sa žalobca domáhal úrokov z omeškania z úrokov. Úrok z omeškania prislúcha žalobcovi len z istiny, v opačnom prípade by išlo o tzv. dvojité úročenie, ktoré nemá oporu v zákone. 15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 17. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 18. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 5.778,20 eur. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 99,96 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 0,04% (v časti žaloby, ktorú súd zamietol). S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 99,92 %, súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu. 19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).