Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_27C-129-2015.pdf
PDF · 132.93 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/129/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobcu : O. R., nar. X.XX.XXXX, XXX XX G. Č.. XXX , zastúpený : JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík , s.r.o. , Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca proti žalovanému : M.. V.. Q. C., nar. X.X.XXXX, O. XX/X, XXX XX P. E., o zaplatenie 19.916,35 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1/ Žalobca dňa 20.8.2014 podal žalobu, v ktorej žiadal, aby žalovaný bol povinný zaplatiť sumu 19.916,35 eur spolu s 9,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 19.916,35 eur od 30.10.2011 do zaplatenia a trovy konania . V písomnej žalobe uviedol, že so žalovaným dňa 1.9.2006 uzavreli mandátnu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zastupovať jeho osobu pri právnych úkonoch, ktorými ho písomne poverí , na základe plnomocenstva. V duchu korektných pracovných vzťahov, na základe žiadosti žalovaného a ústnej dohody, poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.500.000,- Sk. Keďže sa dohodli, tak žalovanému odovzdal sumu vo výške 1.500.000,- Sk a ten mu oproti tomu odovzdal zmenku zo dňa 5.6.2007 v prospech žalobcu, ktorá bola na sumu 1.500.000,- Sk. Táto zmenka sa postupne znižovala najskôr o sumu vo výške 750.000,- Sk a žalovaným bola vystavená nová zmenka , dňa 31.7.2008 , v prospech žalobcu , ktorá bola na sumu 750.000,- Sk. Potom bola táto zmenka opäť znížená o sumu vo výške 150.000,- Sk. Na základe tohto žalovaný vystavil v Žiline dňa 29.10.2008 zmenku v prospech žalobcu, ktorá bola na zostávajúcu sumu 600.000,- Sk ( 19.916,35 eur). Uvedená zmenka bola splatná 29.10.2011 v kancelárii žalovaného v Žiline . Predmetné sumy vo výške 750.000,- Sk a 150.000,- Sk predstavovali odmeny za predaj nehnuteľností, ktoré žalovaný pre žalobcu sprostredkoval. Prílohou žaloby je aj príjmový pokladničný doklad, ktorý deklaruje, že žalovanému zaplatil dňa 29.10.2008 sumu vo výške 150.000,- Sk titulom splatenia provízie za predaj nehnuteľnosti. Pretože žalovaný aj napriek viacerým výzvam predmetnú zmenku odmietol preplatiť, tak podal dňa 31.10.2011 návrh na súd na vydanie zmenkového platobného rozkazu . Podľa rozsudku 20CbZm/1/2012 - 77 zo dňa 24.4.2014 bola žaloba žalobcu zamietnutá, a to z dôvodu, že súd sa primárne zaoberal otázkou platnosti zmenky, ktorá bola vystavená na sumu 19.648 eur, čo po prepočítaní konverzným kurzom NBS nekorešponduje s reálne dlžnou sumou vo výške 600.000,- Sk, ktorá bola taktiež na predmetnej zmenke uvedená. V zmysle právneho názoru súdu pluralita údaja o výške peňažnej sumy a meny na predloženej zmenke spôsobuje neurčitosť rozsahu platobného sľubu a tým absentuje jedna z obligatórnych náležitostí zmenky , ako je bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu . Vzhľadom na neurčité vyjadrenie peňažnej sumy dospel súd k záveru, že predmetná zmenka je neplatná . Keďže predmetom pojednávania bolo vydanie zmenkového platobného rozkazu súd bol touto skutočnosťou viazaný a nemohol posudzovať nárok žalobcu na základe iného právneho dôvodu . Podľa rozsudku OS Žilina 20 Cb/71/2012 - 140 zo dňa 17.7.2014 bolo preukázané, že žalovaný dňa 5.6.2007 vystavil
vlastnú zmenku , na základe ktorej sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.500.000,- Sk dňa 1.7.2008 a dňa 31.7.2008 bola predmetná zmenka, na základe súhlasného prejavu vôle žalovaného ako vystaviteľa zmenky a žalobcu ako prvého majiteľa zmenky, stornovaná a v rovnaký deň 31.7.2008 bola žalovaným vystavená vlastná zmenka, na základe ktorej sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 750.000,- Sk dňa 31.7.2011 . Všetky úkony ohľadom vystavovania s stornovania vyššie uvedených zmeniek vykonával žalovaný . Predmetnú zmenku na sumu 19.916,35 eur ( 600.000,- Sk) vystavoval sám žalovaný , ktorý ju aj vlastnoručne podpísal. Zmenku vystavil ako profesionál, keďže ide o osobu s právnickým vzdelaním . Žalovaný bol právnym zástupcom žalobcu v majetkových záležitostiach a žalobca plne dôveroval v správnosť jeho postupov a nepochyboval o čestnosti jeho úmyslov. Konanie žalovaného považuje za nekorektné, pretože ho úmyselne uviedol do omylu . V tomto smere je nesporná existencia záväzku, ktorej podstata spočíva v poskytnutí plnenia vo výške 1.500.000,- Sk a následné umorovanie zmeniek, pričom ako konečná ostala suma vo výške 19.916,35 eur ( 600.000,- Sk), splatná dňa 29.10.2011 , ktorá nebola zo strany žalovaného zaplatená . Na základe tohto žiadal žalobca aby žalovaný bol povinný zaplatiť sumu 19.916,35 eur a podľa § 517 ods. 2 OZ aj 9,5 %-ný ročný úrok z omeškania od 30.10.2011 až do zaplatenia a trovy konania .
2/ Žalobca v písomnom vyjadrení , doručené 2.9.2015 , ako stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14.8.2015, uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného o skutočnostiach, na základe ktorých sa mala zmenka unižovať. Táto zmenka sa unižovala ako odmena za predaj nehnuteľností, ktoré žalovaný sprostredkoval a suma vo výške 1.500.000,- Sk sa znižovala o 750.000,- Sk a následne o ďalších 150.000,- Sk a nakoniec bola vydaná zmenka v hodnote 600.000,- Sk. Žalovaný sám vystavil faktúru na sumu 150.000,- Sk za predaj nehnuteľností, ktorá bola odrátaná z jeho celkového dlhu. Aj 750.000,- Sk bolo odrátaných z jeho celkového dlhu a jednalo sa o odmenu na základe mandátnej zmluvy za odpredaj nehnuteľností, ktorých predaj sa sprostredkoval pánovi Rábovi. Skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný , sú nezmyselné a pokiaľ by žalovaný neuznával dlh a keby tento neexistoval, tak by nevystavoval zmenku. Logické je, že osoba s právnickým vzdelaním by za žiadnych okolností nepodpísala zmenku pokiaľ by nedostal náležité protiplnenie. Pokiaľ by záväzok neexistoval, nikdy by zmenka nebola unižovaná. K tvrdeniam žalovaného, že zmenka zabezpečovala zaplatenie kúpnej ceny motorového vozidla, ktoré mu mal žalobca predať opätovne, žalobca uviedol, že žiadne motorové vozidlo žalovanému nepredal, ale práve naopak , kúpil dve motorové vozidlá od rovnakého sprostredkovateľa a tieto boli zaistené políciou . Za žalovaného neplatil za žiadne motorové vozidlo, ktoré mal dostať a nemal naň peniaze. Žalovaný tvrdí, že auto kúpil od žalobcu, ale pritom sám uvádza, že určitú sumu zaplatil aj pánovi Marčanovi. Tvrdenie, že od jednej osoby auto kupuje a druhej osobe zaplatí určitú sumu je nelogické a neracionálne. Žalobca opätovne poukázal na rozsudok OS Žilina 20Cb/71/2012 - 140 zo dňa 17.7.2014, na podklade ktorého mal súd preukázané, že žalovaný dňa 5.6.2007 vystavil vlastnú zmenku, na základe ktorej sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.500.000,- Sk dňa 1.7.2008 a dňa 31.7.2008 bola zmenka , na základe súhlasného prejavu vôle žalovaného ako vystaviteľa zmenky a žalobcu ako prvého majiteľa zmenky stornovaná a v rovnaký deň 31.7.2008 bola žalovaným vystavená vlastná zmenka, na základe ktorej sa zaviazal zaplatiť sumu 750.000,- Sk dňa 31.7.2011.
3/ Na pojednávaní 7.10. žalobca zotrval na tvrdeniach podľa písomných podaní a uviedol, že spor je vyústením viacerých káuz, ktoré boli riešené na OS Žilina. Prvou bol spor o zaplatenie zmenečnej sumy vo výške 19.916,35 eur vo veci 20 CbZm/1/2012, kde bola žaloba zamietnutá iba z formálnych dôvodov, pretože suma 600.000,- Sk, ktorá bola na zmenke, nezodpovedala ekvivalentu v eurách. Túto zmenku vystavoval žalovaný . Ďalej poukázal na konanie 20Cb/71/2012 , kde sa domáhal zaplatenia sumy 19.916,35 eur žalovaný a jeho žaloba bola zamietnutá a rozsudok OS bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Žiline . V ďalšej časti žalobca sa vyjadroval k pôžičke, ktorú poskytol žalovanému v sume 1.500.000,- Sk a žalovaný ako zabezpečovací inštitút pôžičky navrhol zmenku. Keď došlo k prevodu nehnuteľnosti, kde žalovaný zastupoval žalobcu, a žalobca mal zaplatiť aj sumu za sprostredkovanie predaja, tak podľa vzájomnej dohody došlo k zníženiu zmenkovej sumy na sumu 750.000,- Sk a následne aj o ďalšiu sumu 150.000,- Sk. Ďalej oproti príjmovému a výdavkovému dokladu bolo vyplatených v hotovosti žalovanému ďalších 150.000,- Sk. Na základe tohto zostal záväzok vo výške 600.000,- Sk, ktorý bol uplatnený v zmenkovom konaní , a len z dôvodu formálnej nesprávnosti zmenky bol návrh zamietnutý . Keďže záväzkový vzťah je evidentný a došlo k požičaniu predmetnej sumy peňazí, tak žalobca si uplatnil návrh žalobou o zaplatenie. Medzi účastníkmi bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke , ako medzi fyzickými osobami, a podľa tejto ústnej zmluvy zo dňa 5.6.2007 žalobca požičal žalovanému sumu 1.500.000,- Sk s tým, že táto
mala byť zaplatená 1.7.2008 bez úrokov. Všetky tieto skutočnosti vyplývajú z prvej zmenky, ktorá bola vystavená dňa 5.6.2007 . Potom došlo k započítaniu sumy 750.000,- Sk , ako vyplýva zo zmenky zo dňa 31.7.2008 , a zostávajúca suma, ktorá bola požičaná žalovanému, bola 750.000,- Sk , splatná 31.7.2011 . Po ďalšom započítaní sumy 150.000,- Sk dňa 29.10.2008 bola vystavená aj posledná zmenka , podľa ktorej mal zaplatiť žalovaný žalobcovi 600.000,- Sk, čo je aj predmet konania 19.916,35 eur. Táto suma bola splatná 29.10.2011, ako to vyplýva aj z poslednej zmenky zo dňa 29.10.2008 a z tejto sumy žalovaný ani časť nezaplatil. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, tak mimo vyššie uvedených zmeniek žiadne iné listinné dôkazy žalobca nemá. Pokiaľ ide o reálne odovzdanie finančných prostriedkov, tak zástupca navrhol výsluch žalobcu .
4/ V záverečnom vyjadrení na pojednávaní 7.10.2015 žalobca uviedol, že nie je zrejmé prečo žalovaný podpisoval zmenky a prečo ich unižoval, keď tvrdí, že nikdy v živote pôžičku 1.500.000,- Sk neprevzal a toto tvrdenie je zarážajúce a nelogické. Hodnoverným spôsobom bolo preukázané, že pôžička vo výške 1.500.000,- Sk bola odovzdaná žalovanému. Tvrdenia žalobcu vyplývajú už aj z vykonaných dokazovaní, ktoré boli vedené na OS Žilina 20Cb/71/2012 a 20 CbZm/1/2012. Tvrdenia žalovaného ohľadne motorového vozidla sú nehodnoverné, nejasné a nelogické. Žaloba je v plnom rozsahu dôvodná, a tak žalobca žiadal aby mu súd vyhovel a priznal trovy konania .
5/ Na pojednávaní 17.10.2018 žalobca zotrval na podanej žalobe a na predchádzajúcich vyjadreniach. Žalobca uviedol, že už v konaní 20Cb/71/2012 okresný aj krajský súd uznali, že zmenka vo výške 1.500.000,- Sk bola započítaná s pohľadávkou terajšieho žalovaného vo výške 750.000,- Sk a došlo v zmysle § 580 k započítaniu a je teda zrejmé, že na dlh vo výške 1.500.000,- Sk bolo započítaných 750.000,- Sk, a tak na základe tohto vznikla nová zmenka na sumu 750.000,- Sk. Tak okresný ako aj krajský súd v konaní 20 Cb/71/2012 mal za to, že tieto finančné prostriedky žalovaný prevzal. Potom zo sumy 750.000,- Sk bola započítaná suma 150.000,- Sk a zostala suma 600.000,- Sk, ktorá je v podstate aj teraz žalovaná, a tak nemôže už teraz okresný súd konštatovať, že takáto suma nebola prevzatá alebo že pôžička nie je preukázaná. To, že pôžičku možno preukázať aj zmenkou uviedol vo svojom zrušujúcom rozhodnutí aj krajský súd a potvrdil túto skutočnosť aj Najvyšší súd SR v uznesení 7Cdo/92/2017 zo dňa 14.6.2018 a teda v zmysle intencií týchto vyšších súdov žiadal žalobca , aby súd žalobe vyhovel.
6/Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť .
7/ Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručené 17.8.2015 , uviedol, že je pravdou, že uvedená zmenečná suma sa mala postupne znižovať zo sumy 1.500.000,- Sk až na sumu 600.000,- Sk ( 19.916,35 eur) , ktorá sa mala stať splatnou 29.10.2011 . Je pravdou aj to, že v prospech žalobcu vykonával v relevantnom čase realitnú činnosť - predaj nehnuteľností, ale nie právne poradenstvo. Žalobca podľa zmluvy bol povinný zaplatiť províziu vo výške 5 % z predajnej sumy nehnuteľností 15.000.000,- Sk. Dohodnutú odmenu žalobca nezaplatil s tvrdením , že sa mala započítať do sumy, o ktorú znížil hodnotu zmenky. Ďalej žalovaný uviedol, že predmetná zmenka na sumu 1,5 milióna Sk nezabezpečovala nikdy žiadnu prevzatú pôžičku žalovaným , ale zaplatenie kúpnej ceny motorového vozidla, ktoré de facto predal žalobca a tento vydával motorové vozidlo za vlastné a odovzdal ho vo svojej garáži a riešil vzniknuté reklamácie , aj keď na dokladoch bola zapísaná iná osoba, čo v čase odovzdania žalobca zatajil až do doby uzavretia písomnej zmluvy o predaji vozidla z dôvodu aby nevzbudil žiadne podozrenie. Tú skutočnosť, že vozidlo je registrované na inú osobu, sa dozvedel až v momente, keď prišiel žalobca aj s ďalšími dvoma osobami k podpisu zmluvy o predaji . Žalobca žalovaného ubezpečoval, že vozidlo je právne bezvadné, a tak žalovaný pristúpil k uzavretiu zmluvy o kúpe vozidla v hodnote 1.980.000,- Sk. Prvou z uvedených osôb bol B. P. - vlastník vozidla a druhou bol pán M., ktorý bol zapísaný ako vlastník vozidla. Rozpor v právnom a reálnom vlastníctve vozidla žalobca odôvodnil tak, že uvedené vozidlo drží z dôvodu, že ním má zabezpečené svoje údajné pohľadávky. Pri podpise zmluvy evidovanému vlastníkovi pánovi M. oproti potvrdeniu vyplatil doplatok kúpnej ceny 480.000,- Sk , ako rozdiel kúpnej ceny 1.980.000,- Sk a podľa dohody žalobca mal doplatiť za žalovaného zvyšok kúpnej ceny vo výške 1.500.000,- Sk pánovi P.. Z uvedeného dôvodu, na zabezpečenie svojho záväzku , vystavil na uvedenú sumu zmenku. Dohodnutú sumu 1.500.000,- Sk žalobca však zapísanému vlastníkovi pánovi M.Q. a ani predstavovanému vlastníkovi pánovi P. nikdy nevyplatil , aj keď túto skutočnosť pred žalovaným neustále tvrdil a predstieral. Žalovaný asi po roku užívania uvedené vozidlo bol nútený po výzve polície vydať, ktorá ho zadržala,
a vzniklo podozrenie, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti. Žalovaný podal trestné oznámenie, v rámci ktorého bol žalobca vypočutý v právnom postavení svedka a bola vykonaná aj konfrontácia. Žalobca uviedol, v trestnom konaní, že svoj záväzok, zaplatiť doplatok kúpnej ceny vo výške 1.5000.000,- Sk , ktorá bola zabezpečená zmenkou žalovaného, ktorú vystavil, nikdy B. P. nezaplatil, no zmenku považuje za platnú a domáha sa z nej plnenia voči žalovanému, a to aj touto žalobou, a to aj napriek tomu, že v konaní o zaplatenie zmenky bol neúspešný. K zmenkovému návrhu žalovaný uvádza, že bolo dôvodné vzniesť pochybnosti o predloženej zmenke, pretože dôvod, pre ktorý bola vystavená a právny vzťah , ktorý zabezpečovala, odpadli. Z týchto dôvodov dňa 26.10.2011 poslal žalobcovi výzvu na vrátenie žalovanej zmenky, avšak žalobca zmenku vydáva za platnú napriek tomu, že svoje záväzky, ktoré mal zabezpečené zmenkou, t.z. zaplatenie časti kúpnej ceny za žalovaného nikdy nesplnil, čo potvrdil aj pri výsluchu na polícii. Žalobca tvrdí, že žalovaný si mal od neho požičať sumu 600.000,- Sk, čo nie je pravda, lebo táto suma vznikla ako rozdiel medzi prvotnou sumou, ktorú mal žalobca doplatiť B. P. - vlastníkovi motorového vozidla za uvedené vozidlo. V čase keď došlo k odovzdaniu vozidla polícii, vyzval žalovaný žalobcu na vrátenie zmenky, ktorou zabezpečil doplatok 1,5 mil. Sk. Potom žalobca vrátil zmenku na sumu 1,5 mil. Sk, pričom žalovaný žiadal vyplatiť sumu za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti vo výške 150.000,- Sk, resp. 750.000,- Sk, ktoré žalobca odmieta zaplatiť. Pretože bolo motorové vozidlo zadržané políciou , žalobca uznal, že v prípade že bude vrátené, tak bude mať právne vady, čím sa podstatne zníži jeho hodnota. Z uvedeného dôvodu sa dohodli na zabezpečení záväzku vo zvyšnej sume 600.000,- Sk, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu. Táto zmenka mala byť žalobcom vrátená v tom momente , keď bolo nepochybné, že motorové vozidlo políciou vrátené nebude , čo však napriek výzve žalobca odmietol. Žalovaný veril žalobcovi , že vystavená zmenka na sumu 600.000,- Sk, ktorej predchádzala zmenka na sumu 750.000,- Sk, resp. na 1,5 mil. Sk, ktorá mala slúžiť na vyporiadanie kúpnej ceny za vozidlo je žalobcom vopred dohodnutá s predávajúcim a že tento taktiež súhlasí so znížením kúpnej ceny. Keď polícia rozhodla, že vozidlo pochádza z krádeže , tak žalovaný podal trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu, avšak konanie bolo zastavené. V rámci vyšetrovania bola zistená zásadná skutočnosť , a to že žalobca za žalovaného sumu, na ktorú vystavil zmenku predávajúcemu B. P., nikdy nevyplatil a teda nebol ani dôvod na vystavenie poslednej zmenky na sumu 600.000,- Sk. Túto skutočnosť žalobca potvrdil. Počas trestného konania sa žalovaný dozvedel, že osoba, ktorá bola zapísaná ako vlastník motorového vozidla - pán M., bol iba nastrčenou osobou a je nemajetný a teda žalovaný nedostane naspäť sumu 480.000,- Sk, ktorú vynaložil na kúpu vozidla. Po tomto zistení kontaktoval žalobcu aby mu bezodkladne vrátil zmenku a vyplatil reálne za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti dohodnutú sumu . Žalobca tvrdil, že nemá dôvod na vrátenie zmenky, pretože údajne žalovanú sumu požičal, čo však nikdy neurobil. Vtedy tvrdenie o pôžičke počul od žalobcu prvýkrát a v skutočnosti žiadne peniaze žalovanému nikdy nepožičal a ani neodovzdal za žalovaného inej osobe. O ním tvrdenej pôžičke neboli a nie sú ani žiadne dôkazy, nakoľko reálne neodovzdaním peňazí nikdy nevznikla. Z uvedeného dôvodu žalobcu vyzval pred splatnosťou zmenky na žalovanú sumu aby ju vrátil, pretože odpadol dôvod , pre ktorý bola vystavená, a ktorý zabezpečovala. Napriek výzve zmenka žalobcom vrátená nebola. Na základe uvedených skutočností, a to najmä z dôvodu, že nebola naplnená zákonná povinnosť veriteľa odovzdať požičanú sumu tvrdenému dlžníkovi , považuje žalovaný návrh za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť.
8/ Žalovaný v záverečnom vyjadrení na pojednávaní 7.10.2015 uviedol, že popiera vznik zmluvy o pôžičke . Pokiaľ žalobca uvádza, že došlo k odovzdaniu peňazí, čo je podstatnou náležitosťou vzniku akejkoľvek zmluvy o pôžičke, tak toto žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom. Tvrdenia žalobcu, že mal žalovaný podpisovať zmenky a tieto majú preukazovať odovzdanie peňazí, sú nezmyslom . Pokiaľ boli sumy na zmenkách unižované, tak došlo k zníženiu hodnoty predmetného vozidla. Bol to žalovaný , ktorý prišiel o sumu 750.000,- Sk, ktorá mu nebola reálne vyplatená a nebola vyplatená ani suma 1.500.000,- Sk z titulu tvrdenej pôžičky. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno, tak žalovaný žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania .
9/ Žalovaný na pojednávaní 17.10.2018 poukázal na reálnu povahu zmluvy o pôžičke a v justičnej praxi je tento význam opakovane podčiarkovaný nie jedným rozhodnutím Najvyššieho a Ústavného súdu SR, a to že ide o reálnu povahu zmluvy, a tak dôležitým materiálnym znakom je odovzdanie veci. Pokiaľ žalobca vyvodzuje údajné odovzdanie peňazí podľa predchádzajúcich zmeniek, tak zrejme mu nie je známe z predchádzajúcich súdnych konaní, čo bolo jasne preukázané, že žalobca nikdy neodovzdal žiadne peniaze žalovanému a nedal mu ani inú vec, ktorá by mala mať takúto
hodnotu, čo už bolo aj predmetom viacerých konaní . Pokiaľ krajský súd navrhol pripojenie spisov, tak bolo to nadbytočné, pretože obidva rozsudky už boli oboznámené a sú veľmi rozsiahle a detailne odôvodnené. Nikde v nich sa neuvádza skutočnosť, že by mala byť potvrdená reálna povaha zmluvy o pôžičke, ktorá mala vzniknúť prijatím záväzkov a že by bola aj naplnená, t.z. ani v tomto konaní a ani v predchádzajúcich konaniach žalobca nepreukázal odovzdanie peňazí, a tak žalovaný má za to, že žalobca len predstiera určitú pôžičku, ktorú ani reálne nemal zaúčtovanú ako podnikateľ a ani ju neposkytol, a tak žalovaný žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
10/ Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom strán konania a oboznámením listinných dokladov - mandátnej zmluvy, príjmového pokladničného dokladu, ukončenia mandátnej zmluvy, zmeniek mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
11/ Podľa mandátnej zmluvy uzavretej podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka bolo zistené, že táto bola uzavretá medzi mandantom - žalobcom a Q. R. a mandatárom - žalovaným . Mandatár sa zaviazal zastupovať mandanta pri právnych úkonoch, ktorými ho písomne poverí na základe plnomocenstva, ktoré sú spojené pri jednaniach s nájomcami , podľa už uzatvorených nájomných zmlúv na nebytové a bytové priestory , v nehnuteľnostiach , ktoré sú ďalej špecifikované, ďalej vypratanie nehnuteľností a prípadný predaj nehnuteľností. Zmluva bola uzavretá 1.9.2006.
12/ Podľa ukončenia mandátnej zmluvy, uzavretej medzi totožnými účastníkmi, bolo zistené, že bola uzavretá dohoda, podľa ktorej sa zmluva končí ku dňu 31.10.2008 dohodou.
13/ Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.10.2008 je uvedená firma - žalovaný , ktorý prijal od žalobcu sumu 150.000,- Sk a ako účel sa uvádza vyplatenie provízie za predaj pozemkov.
14/ Žalobca predložil zmenky , a to zo dňa 5.6.2007 na sumu 1.500.000,- Sk, podľa ktorej mal vystaviteľ zmenky - žalovaný zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu 1.7.2008 s tým, že rukou je dopísané, že listina je stornovaná prijímateľom zmenky. Na druhej strane zmenky je rukou dopísané, že dňa 31.7.2008 vystaviteľ zmenky a príjemca zmenky stornovali listinu - originál zmenky, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Ďalej bola predložená zmenka zo dňa 31.7.2008 , podľa ktorej vystaviteľ zmenky
- žalovaný mal zaplatiť žalobcovi sumu 750.000,- Sk dňa 31.7.2011 a taktiež je rukou písané, že zmenka vrátená - stornovaná prijímateľom zmenky a na opačnej strane zmenky sa, tiež rukou dopísané, uvádza, že dňa 29.10.2008 vystaviteľ a príjemca zmenky zmenku stornovali , čo potvrdzujú podpismi. Podľa ďalšej zmenky zo dňa 29.10.2008 vystaviteľ zmenky - žalovaný mal žalobcovi zaplatiť dňa 29.10.2011 sumu 600.000,- Sk - ekvivalent 19.684 eur.
15/ Žalobca vo svojej výpovedi zotrval na skutočnostiach, ktoré boli uvedené v písomných podaniach a vyjadroval sa k zmenkám. Ďalej k zmluve o pôžičke uviedol, že asi 3 až 4 mesiace pred uzavretím ústnej zmluvy o pôžičke žalovaný uvádzal, že žiada aby mu žalobca poskytol peniaze a požiadal o pôžičku. Žalobca to najskôr odmietal, ale žalovaný uvádzal, že vystaví zmenku a ide o cenný papier, takže to bude zabezpečené. Spomínal niečo, že peniaze potrebuje na auto, Skutočne došlo k odovzdaniu peňazí a bolo to v deň, ktorý je uvedený na prvej zmenke, t.z. 5.6.2007 v kancelárii v Žiline u žalovaného a presne už nevie kde vtedy mal žalovaný sídlo kancelárie. Boli tam prítomní len oni dvaja účastníci a žalobca odovzdal žalovanému peniaze a žalovaný odovzdal vypísanú zmenku. Žiaden písomný doklad nepodpisovali, len žalobca prevzal zmenku. Žalobca si presne nepamätá odkiaľ mal peniaze, ale mal dve firmy a ďalej mal aj nehnuteľnosti a z tohto boli príjmy, takže nevie presne či vyberal peniaze z banky alebo či mal peniaze doma. Tieto peniaze boli v jeho výlučnom vlastníctve a o tomto môže predložiť aj doklady. Nikto ďalší, mimo účastníkov, nebol pri odovzdávaní peňazí.
16/ Žalovaný v celom rozsahu poprel uzavretie zmluvy o pôžičke s tým, že zmluva uzavretá nebola a nedošlo nikdy k odovzdaniu peňazí. Žalovaný vo výpovedi potvrdil uzavretie mandátnej zmluvy , ktorá sa týkala poskytovania realitných služieb. Poprel, že by v deň 5.6.2007, prípadne v inom období pred alebo po tomto dátume, bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o pôžičke a popiera, že by došlo k odovzdaniu peňazí, ktoré by požičal žalobca žalovanému. Prvýkrát žalobca hovoril o pôžičke až vtedy, keď bolo zistené, že auto ktoré mu predal bolo kradnuté a žalovaný musel auto odovzdať na polícii. Pokiaľ žalobca uvádza, že peniaze mali byť použité na kúpu auta, tak toto vozidlo kúpil a zaplatil kúpnu cenu 480.000,- Sk žalovaný v decembri 2006 a podľa žalobcu zmluva o pôžičke
mala byť uzavretá až potom v júni 2007. Aj na základe tohto je zrejmé, že peniaze, ktoré údajne mali byť požičané na nákup auta, nemohli slúžiť na tento účel. Žalovaný popiera, že by od žalobcu niekedy prevzal sumu 1.500.000,- Sk. Nedošlo ani k žiadnemu započítaniu sumy 750.000,- Sk, lebo tieto sumy neexistovali a nebola tu pohľadávka a dlh a nemohlo dôjsť ani k takémuto započítaniu. Jediná suma, ktorá bola zaplatená, bola 150.000,- Sk, ktorú mu vyplatil žalobca na základe mandátnej zmluvy ako províziu. Žalovaný žiadal ako províziu sumu 750.000,- Sk, ale žalobca vyplatil len sumu 150.000,- Sk. Pokiaľ žalobca uvádza tieto sumy, či už 1.500.000,- Sk alebo 750.000,- Sk, tak tieto by mali byť aj uvedené aj v účtovných dokladoch oboch účastníkov a tieto listiny žalobca nepredložil. Na základe mandátnej zmluvy zastupoval žalobcu ako podnikateľa, takže tieto finančné prostriedky, ktoré uvádza, musia byť uvedené v účtovnej evidencii podnikateľa. V ďalšej časti svojej výpovede sa žalovaný vyjadroval k skutočnostiam ohľadne motorového vozidla, a to tak ako uvádzal aj v písomnom vyjadrení. Zotrval na tom, že v súvislosti s týmto motorovým vozidlom nebola uzavretá zmluva o pôžičke. Žalovaný rozhodne poprel uzavretie akejkoľvek zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania .
17/ Podľa rozsudku OS Žilina 20CbZm/1/2012- 77 zo dňa 24.4.2014 v právnej veci navrhovateľa O. R. proti odporcovi M.. V.. Q. C. o zaplatenie zmenkovej sumy 19.684 eur s príslušenstvom bol návrh zamietnutý a ako vyplýva z odôvodnenia, tak navrhovateľ sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 19.684 eur aj s úrokom vo výške 6 % ročne od 30.10.2011 do zaplatenia a na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že odporca vystavil v Žiline dňa 29.10.2008 zmenku v prospech navrhovateľa znejúcu na sumu 19.684 eur ( 600.000,- Sk) a zmenka bola splatná dňa 29.10.2011 v kancelárii M.. V.. Q. C. Z. Ž., ulica B..P. XX. Navrhovateľ dňa 8.9.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne požiadal odporcu, aby oznámil presnú hodinu dňa 29.10.2011 za účelom preplatenia zmenky. Nakoľko odporca na písomnú žiadosť nereagoval, bol čas na preplatenie zmenky stanovený navrhovateľom na deň 29.10.2011 o 9.00 hodine v kancelárii M.. V.. Q. C. v Žiline, F. B..P. XX. V uvedený deň sa na uvedené miesto dostavil navrhovateľ , jeho právny zástupca B.. P. K. a svedkovia B.G. U. Q. M. E., odporca sa nedostavil. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ podaným návrhom domáha zaplatenia zmenkovej sumy 19.684 eur zo zmenky vystavenej odporcom dňa 29.10.2008 v prospech navrhovateľa. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že sa súd primárne zaoberal otázkou platnosti zmenky, v zmysle článku I § 75 Zákona zmenkového a šekového. Jednou z náležitostí vlastnej zmenky v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu. Absencia tejto náležitosti, resp. neurčité vyjadrenie peňažnej sumy na zmenke je pritom v zmysle ustanovenia článok I § 76 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového dôvodom neplatnosti vlastnej zmenky. Podľa predloženej zmenky sa vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť sumu, ktorá je v číselnom vyjadrení na zmenke uvedená : „ suma 600.000,- Sk alebo 19.684 eur“ a totožné je aj slovné vyjadrenie. Zmenková suma 600.000,- Sk pritom pri prepočte konverzným kurzom 30,126 predstavuje sumu 19.916,35 eur a nezodpovedá teda na zmenke uvedenému ekvivalentu v eurách 19.684 eur. Zároveň pri prepočte na zmenke uvedenej sumy 19.684 eur denným kurzovým lístkom NBS, platným od 29.10.2008 ( 1 euro = 30,482,- Sk) dospejeme k sume 600.007,68 Sk. Prípadný prepočet kurzom ku dňu vystavenia zmenky však môže byť len domnienkou zo strany súdu , nakoľko tento priamo z textu zmenky nevyplýva. Vzhľadom na neurčité vyjadrenie peňažnej sumy na zmenke, na základe ktorej navrhovateľ uplatnil svoj nárok v prejednávanej veci, dospel súd k záveru o neplatnosti navrhovateľom predloženej vlastnej zmenky a preto návrh navrhovateľa zamietol. Skutkovým vymedzením uplatneného nároku zo strany navrhovateľa bol súd v konaní viazaný a nemohol posudzovať nárok navrhovateľa na základe iného právneho dôvodu, s čím je nevyhnutne spojené aj iné skutkové vymedzenie iného uplatneného nároku. Rozsudok sa stal právoplatný dňa 3.7.2014.
18/ Podľa rozsudku OS Žilina 20Cb/71/2012 - 140 zo dňa 17.7.2014 v právnej veci navrhovateľa M.. V.. Q. C. proti odporcovi O. R. o zaplatenie 19.916,35 eur s príslušenstvom, bol návrh zamietnutý. Podľa odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ sa písomným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 19.916,35 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne z tejto sumy od 10.10.2008 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že s odporcom uzavrel dňa 1.9.2006 mandátnu zmluvu, podľa ustanovenia § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej zastupoval odporcu pri predaji nehnuteľností, zapísaných na LV 7495 na ulici Tichej v kat. území Žilina. Podľa článku IV bod 4.4 mandátnej zmluvy odmena mandatára v prípade predaja nehnuteľností bola dohodnutá vo výške 5 % z predajnej ceny nehnuteľností. Dňa 26.9.2008 odporca uzavrel kúpnu zmluvu s kupujúcim A. P. a I. P. za kúpnu cenu 12.000.000,- Sk
( 398.327,03 eur) so zmluvnou pokutou v sume 3.000.000,- Sk, ktorú sprostredkoval a spolu s návrhom na vklad pripravil navrhovateľ . V rovnaký deň bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a kupujúci vyplatili odporcovi kúpnu cenu. Odporca svoj záväzok, spočívajúci v zaplatení odmeny mandatára neuhradil v sume 19.916,35 eur, a to napriek tomu, že na uvedenú odmenu vznikol v rovnaký deň mandatárovi právny nárok. Okresný súd dospel k záveru o neodôvodnenosti uplatneného nároku navrhovateľa, nakoľko k zániku pohľadávky navrhovateľa na zaplatenie odmeny v zmysle článku IV bod 4.4 mandátnej zmluvy vo výške 750.000,- Sk došlo na základe dohody navrhovateľa a odporcu o jej započítaní s pohľadávkou odporcu voči navrhovateľovi titulom vlastnej zmenky, vystavenej dňa 5.6.2007, splatnej dňa 1.7.2008, pričom k realizácii tejto dohody došlo tým spôsobom, že zmenka vystavená navrhovateľom dňa 5.6.2007 na sumu 1.500.000,- Sk bola dňa 31.7.2008 stornovaná a v rovnaký deň bola navrhovateľom v prospech odporcu vystavená zmenka na sumu 750.000,- Sk. K zániku vzájomných pohľadávok navrhovateľa a odporcu došlo v súlade s ustanovením § 580 posledná veta OZ okamihom, kedy sa tieto pohľadávky stretli, t.j. dňom vzniku nároku navrhovateľa na zaplatenie odmeny vo výške 750.000,- Sk, v zmysle článku IV bod 4.4 mandátnej zmluvy ( 26.9.2008). Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Rozsudkom KS v Žiline č.k. 14Cob/306/2014-196 z 25.6.2015 bol rozsudok OS Žilina potvrdený, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8.9.2015.
19/ Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu .
20/ Podľa rozsudku OS Žilina 27C/129/2015 - 81 zo dňa 7.10.2015 bol návrh, aby odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 19.916,35 eur spolu s 9,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 19.916,35 eur od 30.10.2011 do zaplatenia, zamietnutý .
21/ Uznesením Krajského súdu v Žiline 5Co/175/2016 - 105 zo dňa 23.8.2016 krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd konštatuje, že obe strany v priebehu konania neustále poukazovali na predchádzajúce, resp. súvisiace konania pred Okresným súdom Žilina 20Cb/71/2012 ako aj 20CbZm/1/2012. V spise sa však nachádzajú len fotokópie rozsudkov súdu prvej inštancie v oboch uvedených konaniach a nie je ani zrejmé, či tieto konania už boli právoplatne skončené. Bez ohľadu na to či boli alebo neboli právoplatne skončené bude potrebné v rámci dokazovania pripojiť tieto spisy OS Žilina a oboznámiť sa podrobnejšie s ich obsahom, ktorý môže obsahovať také skutočnosti, aby súd prvej inštancie mohol, v spojitosti s doposiaľ vykonaným dokazovaním v terajšom konaní, napokon vyhodnotiť v ďalšom konaní dôkazy v súlade s § 191 a nasl. CSP. Odvolací súd je toho názoru, že za určitých okolností by aj neplatná zmenka mohla byť dôkazom o prevzatí peňazí z titulu zmluvy o pôžičke. Táto o otázka zostáva však medzi stranami sporu absolútne sporná a protikladná, vychádzajúc z ich tvrdení nielen v rámci tohto konania, ale zrejme aj v konaniach, na ktoré poukázal odvolací súd a preto bude potrebné pripojiť si spomínané obchodno-právne spisy a oboznámiť sa s ich obsahom.
22/ Podľa uznesenia NS SR 7Cdo/92/2017 - 130 zo dňa 14.6.2018 bolo dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 23.8.2016 spisová značka 5Co/175/2016 odmietnuté.
23/ Žalobca podal žalobu v ktorej žiadal, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19.916,35 eur spolu s 9,5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 30.10.2011 do zaplatenia titulom plnenia podľa zmluvy o pôžičke, podľa § 657 OZ. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu požičal sumu 1.500.000,- Sk a túto reálne odovzdal žalovanému dňa 5.6.2007, kedy žalovaný vystavil zmenku na sumu 1.500.000,- Sk zo dňa 5.6.2007 a ďalej žalobca špecifikoval započítanie pohľadávok strán konania s tým, že z požičanej sumy 1.500.000,- Sk zostáva zaplatiť suma 600.000,- Sk, čo je 19.916,35 eur, tak ako je predmet konania. Žalovaný v konaní poprel uzavretie zmluvy o pôžičke a poprel aj skutkové tvrdenia žalobcu o reálnom odovzdaní peňazí a vzájomného započítanie podľa tvrdení žalobcu a uviedol vlastné skutkové tvrdenia o dôvodoch vyhotovenia zmenky na sumu 1.500.000,- Sk zo dňa 5.6.2007 a o následných stornovaniach zmeniek a vyhotovovaní ďalších zmeniek, posledná na sumu 600.000,- Sk. Na základe tohto súd konštatuje, že došlo k účinnému popretiu, podľa § 151 ods. 2 CSP z dôvodu, že žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu a uviedol aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach.
24/ Súd pri rozhodovaní vychádzal z ustálenej súdnej praxe ( IV ÚS 37/2013-9 zo dňa 23.1.2013 , rozsudok NS SR 3 Cdo /325/2009 zo dňa 30.6.2010 , rozsudok NS SR 5 Cdo/238/2010 zo dňa 21.3.2012 ) a dospel k takému záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a to že došlo k skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému ako dlžníkovi .
25/ Podľa zmluvy o pôžičke v súlade s citovaným ustanovením § 657 OZ prenecháva veriteľ dlžníkovi veci najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu . Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci ( o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občiansko
- právnych vzťahov. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, čo znamená, že pre jej platnosť sa vyžaduje v čase jej uzavretia aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Dokiaľ k odovzdaniu nedôjde, tak medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Na základe citovaných rozhodnutí bolo konštatované, že podpísanie zmluvy o pôžičke s textom, že pôžička bola poskytnutá pred podpisom zmluvy a že dlžník potvrdzuje prevzatie pôžičky podpisom na zmluve samo o sebe ešte nie je dôkazom o reálnom odovzdaní predmetu pôžičky. Súd vychádzal z ustálenej judikatúry a dospel k takému záveru, že samotné vystavenie zmenky nie je dôkazom o reálnom odovzdaní peňažnej sumy titulom zmluvy o pôžičke. Vo vzťahu medzi stranami konania už žalobca podal návrh voči žalovanému o zaplatenie zmenkovej sumy 19.684 eur aj s úrokom a podľa rozsudku OS Žilina 20 CbZm/1/2012 - 77 zo dňa 24.4.2014 bol jeho návrh zamietnutý z dôvodu neplatnosti zmenky . Zmenka je cenný papier, ktorého podstatou je záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určenom mieste a čase sumu určenú v zmenke. Zmenka musí mať písomnú formu a spĺňať náležitosti stanovené v zákone. Zo zmenky majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej, ktorú má voči tomu, kto na túto listinu napísal svoje záväzkové vyhlásenie a podpísal ho. Ide o cenný papier obsahujúci platobný príkaz ( cudzia zmenka) alebo platobný prísľub ( vlastná zmenka) zaplatiť zmenkovú sumu . Zmenka predstavuje abstraktný záväzok. Na základe tejto základnej definície zmenky vyplýva, že zmenka nie je dôkazom o reálnom odovzdaní peňazí veriteľom dlžníkovi , na základe zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ . V konaní bolo nesporné aj to, že tieto zmenky boli vystavované opakovane a došlo k znižovaniu zmenkovej sumy, pričom obe strany uvádzali rozdielne dôvody, pre ktoré boli zmenky vystavované . Žalovaný v konaní jednoznačne poprel, že by prevzal reálne peniaze od žalobcu , na základe zmluvy o pôžičke. Súd teda vychádzal z takto zisteného skutkového stavu a dospel k takému záveru, že žalobca , ktorý sa domáha zaplatenia titulom plnenia zo zmluvy o pôžičke, nepreukázal zákonom predpokladanú náležitosť na vznik zmluvy, a to reálne odovzdanie peňazí žalovanému ako dlžníkovi.
26/ V konaní súd vychádzal z toho, že ide o typicky sporové konanie, v ktorom sa uplatňuje zásada prejednacia a kontradiktórnosti , ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu. Stranu sporu zaťažuje v zmysle ustanovenia článku 8 CSP dvojaká povinnosť, a to jednak povinnosť tvrdenia (pravdivo opísať všetky právne významné skutočnosti , z ktorých strana sporu vyvodzuje ňou v konaní uplatnené právo, resp. popretie uplatneného práva protistrany) a súčasne dôkazná povinnosť ( dôkazné bremeno). Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze ( neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti ). Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.
27/ Súd zároveň konštatuje, že ani po oboznámení pripojených spisov OS Žilina 20CbZm/1/2012 a 20 Cb/71/2012, ktoré boli oboznámené v takom rozsahu, ako navrhli strany konania vykonať dokazovanie, neboli zistené také okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že neplatná zmenka by mohla byť dôkazom o prevzatí peňazí z titulu zmluvy o pôžičke. Súd teda vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania a z toho, že predložené zmenky nie sú dôkazom, na základe ktorého by žalobca preukázal tvrdené skutkové okolnosti o tom, že reálne odovzdal žalovanému sumu 1.500.000,- Sk dňa 5.6.2007 ako pôžičku, na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke a žalovaný účinne poprel skutkové tvrdenia žalobcu . Na základe tohto , z dôvodu že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke medzi stranami konania, a to reálne
odovzdanie peňazí žalovanému, tak súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 19.916,35 eur aj s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol.
28/ Žalovanému náhrada trov konania priznaná nebola, aj keď mal vo veci plný úspech, a to z dôvodu, že ako vyplynulo z rozsudku OS Žilina 27C/129/2015 zo dňa 7.10.2015 žalovaný nevyčíslil trovy konania a zo spisu trovy nevyplývajú a následne po zrušení rozsudku odvolacím súdom žalovaný nežiadal priznať trovy konania a trovy žalovanému nevznikli, a tak súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.