Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Csp-198-2018.pdf
PDF · 115.55 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16C/196/2018
Uznesenie
Okresný súd Košice-okolie vo veci žalobcu: M. Z., H.. XX.X.XXXX, R. C. K. Z. XXX/XX, XXX XX Z., proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Tomáškova 48, 832 37 Bratislava, 2/ Dražobník, s.r.o., IČO: 36 764 281, so sídlom Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice konajúc o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom, doručeným súdu dňa 11.10.2018 domáhal, aby súd v rámci bezodkladnej úpravy pomerov strán vydal neodkladné opatrenie, ktorým: 1/ obom žalovaným uloží povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Z. ako byt č. X v obytnom dome č.s. XXX stojacom na parcela č. XXXX a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej 2/ obom žalovaným uloží povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Z. ako byt č. X v obytnom dome č.s. XXX stojacom na parcela č. XXXX a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a 3/ uloží žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci neplatnosti zmluvy o úvere proti žalovanému v 1. rade do 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia
2. Návrh odôvodnil tým, že (súd uvádza stručne iba to podstatné) je spolu so svojou teraz už bývalou manželkou bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, uvedenej v bode 1. tohto uznesenia, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou, registrovanou pod č. N.-XXXX/XXXX dňa 10.11.2015. V danom byte s bývalou manželkou a s dvoma neplnoletými deťmi býval až do doby ich rozvodu v roku 2015. Od r. 2015 v byte býva sám. Dňa 5.10.2015 uzavreli spolu so žalovaným v 1. rade Zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 33.500 €, ktorý si vzali práve za účelom zakúpenia dotknutého bytu. Záložnú zmluvu, na základe ktorej boli uvoľnené peniaze, podpísali vtedajší predávajúci. Kúpou tohto bytu sa daný byt stal ich domovom. V zmysle úverovej zmluvy mali splácať splátky po 187,05 € po dobu 341 € mesiacov od podpisu zmluvy.
3. Po nezhodách v manželstve a podaní návrhu na rozvod manželka prestala prispievať do spoločnej domácnosti a všetky platby zostali na ňom. Nastalo určité obdobie, po ktoré splátky nedokázal platiť a viackrát bol v SLSP a.s. dohodnúť odklad alebo zníženie splátok, čo mu bolo zamietnuté. Po preklenutí tohto obdobia a po zlepšení jeho situácie bol ochotný doplatiť banke dlžné splátky no namiesto tohto mu banka doručila Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 21.3.2018. Banka od neho odmietala prijať akékoľvek splátky. Jeho snahou bolo dohodnúť sa mimosúdne so SLSP a.s. a a za tým účelom opakovane navštevoval pobočky banky, avšak bezvýsledne.
4. Žalobca akcentoval, že v danej veci je on slabšou stranou, že zmluva o úvere je formulárová, predtlačená a nemal možnosť ovplyvniť jej obsah a musel ju podpísať ako celok, a že do zmluvy boli
včlenené neprijateľné zmluvné podmienky a zdôraznil, že v zmluve nebolo dohodnuté individuálne mimoriadne zosplatnenie, ktoré banka vyhlásila.
5. Poukázal tiež na to, že sa jedná o jeho jediné obydlie, ku ktorému má trvalú väzbu a že výkonom záložného práva „rýchlo predať“ by sa obišla kontrola spotrebiteľských zmlúv. Je to jeho jediná životná istota a v prípade, že dôjde k dražbe, bude hrubým nemorálnym a nelegitímnym výkonom záložného práva pripravený o strechu nad hlavou a preto nemá iné východisko, než žiadať súd o okamžitý zásah formou neodkladného opatrenia. Mal za to, že banka nekonala s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi a jeho ako spotrebiteľa vystavila neprimeranému výkonu záložného práva. Akcentoval na to, že nemôže byť ústavne konformným výkon práva, ktorý obchádza zákon a zasahuje naviac do práva na obydlie, ktoré bude dražbou dotknuté a že dochádza tiež k porušovaniu čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Následne odcitoval celý rad súdnych rozhodnutí, rozhodnutí Ústavného súdu ČR i SR i Súdu pre ľudské práva a v celom tomto kontexte navrhol jeho návrhu vyhovieť.
6. Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil žalobca:
6.1. Zmluvu o splátkovom úvere, ktorú dňa 5.10.2015 uzavrel žalobca so svojou manželkou a žalovaným v 1. rade, a za na základe ktorej sa obaja dlžníci zaviazali požičanú sumu 33 500 € vrátiť, a zaplatiť úroky. Druh úveru: úver na bývanie a jeho účelom bola kúpa bytu. Dohodnutá bola 4,19% ročná úroková sadzba, výška splátky 187,05 € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc prvou splátkou dňa 15.11.2015 v celkovom počte 341 splátok a v lehote konečnej splatnosti úveru dňa 15.3.2044. Dlžníci sa zaviazali uhradiť spracovateľský poplatok vo výške 199,50 € splatný pri uzavretí zmluvy a tiež poplatok za poistenie úveru vo výške 13,50 € mesačne 2,70 € poistenie nehnuteľnosti mesačne. oba poplatky boli splatné spolu so splátkou úveru t.j. v 15. deň v mesiaci. Pohľadávku z tohto úveru zabezpečovala záložná zmluva, uzavretá v osobitnej forme t.j. Zmluvou o záložnom práve.
6.2. Oznámenie o dražbe zo dňa 11.9.2018, vystavené žalovaným v 2. rade, ktorým oznámil (aj žalobcovi), že dňa 16.10.2018 sa v jeho sídle na D. V. v Košiciach uskutoční dražba nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Z. ako byt č. X na prízemí obytného domu č.s. XXX (stojacom na parcela č. XXXX) spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu vo veľkosti 67/870- ín, že obhliadka predmetu dražby sa uskutoční 1.10.2018 a 12.10.2018, že najnižšie podanie je 28 800 €, minimálne prihodenie 500 e a dražobná zábezpeka 3000 €. Byt bol ohodnotený znalcom Ing. Miroslavom Vaškom na sumu 28 817,41 €.
7. Ako súd preveril, ku dňu rozhodnutia súdu bolo Oznámenie o dobrovoľnej dražbe uverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa XX.X.XXXX pod č. W..
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia(výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním
a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
13. Z návrhu na na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho petitom sa žalobca voči obom žalovaným domáhal 1/ uloženia povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, 2/ voči obom žalovaným povinnosti zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, a že 3/ má povinnosť podať do 30 dní žalobu vo veci samej o neplatnosť úverovej zmluvy.
14. Súd návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia považuje za nedôvodný. V prvom rade je treba poznamenať, že navrhnuté neodkladné opatrenie súvisí s procesom, ktorý podľa zákona č. 527/2002 Z.z. v platnom znení „spustil“ žalovaný v 1. rade na základe záložnej zmluvy, ktorú žalobca nepredložil. Súd má zo svojej rozhodovacej činnosti poznatok, že nad všetky pochybnosti žalovaný v 1. rade postupoval podľa úpravy v samotnej záložnej zmluve a teda k výkonu záložného práva dochádza (obyčajne) vždy vtedy, ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná.
15. Žalobca sa samotnom návrhu uvádzal nesubstancované tvrdenia o „formulárovej zmluve“, o „neprijateľných zmluvných podmienkach“ a iné, ktoré ale v nijakom smere skutkovo nešpecifikoval. Podľa názoru súdu však žalobca má k dispozícii iný prostriedok nápravy stavu, o ktorom tvrdí, že je v rozpore so zákonom, a to žalobu o určenie neplatnosti dražby v zmysle úpravy tejto možnosti v zákone č. 527/2002 Z.z.. Je síce pravda, že v takom prípade musí najskôr prebehnúť dražba, a teda (v prípade vydraženia predmetu dražby) dôjde k formálnej zmene vlastníctva jej bytu, avšak zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách má inštitúty, ktorých účelom je práve ochrana pôvodného vlastníka pre prípad neplatnosti dražby (§ 21 ods. 3, ods. 5) a právo na bývanie je chránené aj tým, že vysťahovanie (aj po zmene vlastníctva bytu príklepom na dražbe) je možné len so súhlasom súdu. Tieto inštitúty podľa názoru súdu dostatočne chránia práva a právom chránené záujmy žalobcu, pričom táto ochrana je súčasne vyvážená s ochranou oprávnených subjektov tak, aby nedochádzalo k opakovanému mareniu výkonu dražby bez toho, aby bolo súdom rozhodnuté o jej neplatnosti. Keďže teda existuje inštitút (žaloba o určenie neplatnosti dražby), ktorý zabezpečí ochranu práv a právom chránených záujmov žalobcu, pričom do práv iných oprávnených subjektov (v tomto prípade najmä do práva záložného veriteľa zákonným spôsobom speňažiť predmet zálohu) zasiahne menej, než by tomu bolo pri nariadení neodkladného opatrenia navrhovaného žalobcom.
16. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
17. Z listinných dokladov a zo samotného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a oznámenia o začatí výkonu dražby súd zistil, že žalobca je jedným z bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Z. ako byt č. X na X. S. obytného domu a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu 67/870-ín v obytnom dome č.s XXX, stojacom na parcele č. XXXX a ktorý so svojou bývalou manželkou uzavrel záložnú zmluvu na pohľadávku, vzniknutú z úverovej zmluvy dňa 5.10.2015 pre prípad, že úver nebude splácaný riadne a včas.
18. Žalobca ale priamo v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia tvrdil protichodné skutočnosti o tom, že žalobca má v nehnuteľnosti trvalé bydlisko, ktorú riadne a trvalo, najskôr spolu so svojou bývalou manželkou a dvoma neplnoletými deťmi , teraz už po rozvode sám, užíva od r. 2015, a že vlastníctvo nadobudol kúpnou zmluvou pod N.-XXXX/XXXX z 10.11.2015, a následne uviedol, že po nezhodách v manželstve a podaní návrhu na rozvod manželka prestala prispievať do spoločnej domácnosti a všetky platby zostali na ňom a vtedy nedokázal splácať splátky....
19. Z návrhu nevyplynuli do dôsledkov všetky detaily ohľadom vecných súvislostí , keď žalobca napr. neuviedol, kedy a ktorým rozsudkom boli rozvedení (z toho by bol zrejmý aj dátum podania návrhu na rozvod), a preto vychádzajúc z toho, čo žaloba uviedol, má súd za to, že sa veci mali (resp. mohli mať) inak. Z úverovej zmluvy a aj z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že trvalé bydlisko E. Z. bolo (a zrejme aj stále je): Z. M., XXX XX F., pričom, ako sám tvrdil, od r. 2015 (t.j. odo dňa, kedy došlo ku kúpe) býva v tomto byte sám. Uvedené znamená toľko, že odo dňa kúpy bytu a samoužívaním bytu výlučne žalobcom nemohlo byť príčinou nesplácania splátok to, že manželka sa nepodieľala na chode spoločnej domácnosti, ktorú s najväčšou pravdepodobnosťou neviedli už v čase kúpy bytu.
20. Nie je povinnosťou súdu skúmať príčiny, pre ktoré žalobca, ako aj sám priznal, úver nesplácal a čo napokon viedlo banku k tomu, že pristúpila k mimoriadnemu zosplatneniu úveru. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že - ako má súd poznatky, k takémuto úkonu banka nepristúpi bez ďalšieho t.j. len tak, pretože skôr, ako dôjde k zosplatneniu úveru, obyčajne priebežne upozorňuje dlžníka na neuhradené splátky a ich výšku, ako aj upozornenie na možnosť zosplatnenia úveru a preto za situácie, že sa žalobca pred zosplatnením úveru finančne „skonsolidoval“ a hodlal doplatiť dlh a platiť ho aj naďalej, je minimálne zvláštne, že na výzvy banky nereagoval.
21. Súd tiež dáva do pozornosti skutočnosť, že v danom prípade sa jedná síce o spotrebiteľskú zmluvu, ale bez jej podriadenosti zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože:
22. Podľa § 1 ods. (3) cit. zákona: Spotrebiteľským úverom nie sú o.i.: a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, b) úver na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,
22.1. Z uvedeného plynie, že zákon č. 129/2010 Z.z. sa prejednávaný právny vzťah aplikovať nemôže a to ani s poukazom na „neprijateľné zmluvné podmienky“ o to viac, že o žiadnych sa žalobca v návrhu nezmieňuje.
23. Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na okolnosti danej veci súd dopĺňa, že právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj takým, ktoré, tak ako záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru, vzniká na základe zákona [§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)]. Podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013).
24. V tejto súvislosti chce na úvod súd poznamenať, že spotrebiteľské právo sa v poslednom čase v právnom poriadku Slovenskej republiky výrazným spôsobom sa naklonilo v prospech spotrebiteľa, no ani v súčasnej právnej úprave nevylučuje možnosť dobrovoľnej dražby v zmysle záložného práva ako legálneho prostriedku na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. Zmluvu uzavrel žalovaný v 1. rade, ktorý je renomovaným subjektom pod stálym dohľadom NBS a uzavreté zmluvy, ktoré sú predmetom tohto konania boli uzavreté v súlade s platnou legislatívou. Ak teda ani v súčasnej dobe spotrebiteľské právo nevylučuje možnosť uzavretia aj v spotrebiteľských vzťahoch zmluvy o dobrovoľných dražbách, súd chce poukázať na to, že nebolo zo strany žalobcu preukázané, v čom by uvedené zmluvné podmienky mali byť neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle vtedy platného spotrebiteľského práva (t.j. čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva) najmä za situácie, že sa môže domáhať svojich zákonom garantovaných práv, a inštitút jej ochrany je takto zabezpečený.
25. Bolo preukázané, že žalobca úver riadne neplatil, daný problém neriešil (aspoň to v tomto konaní nepreukázal) a nechal do prerásť až do štádia hrozby vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nesplácal ho ale po tomto úkone banky a preto má súd za to, že žalovaný v1. rade ako záložný veriteľ
mal oprávnenie v súlade s uzavretou zmluvou o úvere a v súlade so záložnou zmluvou pristúpiť k dobrovoľnej dražbe predmetnej nehnuteľnosti.
26. Podľa § 151a: ods. 1) OZ: Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
27. Podľa § 151b ods. 2 OZ: V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh
28. Podľa § 151e ods. (1) OZ: Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, 3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c) neustanovuje inak.
29. Podľa § 151j ods. (1) OZ: Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.) (2) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
30. Podľa § 151l ods. 1) OZ: Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
31. Podľa § 151m ods. (1) OZ: Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30- dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv. (6) Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.
32. Podľa § 19 zákona č. 527/2002 Z.z. účinného dňa 29.6.2011 ods. (1): Dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia a) na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby, b) ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, c) ak je podľa vykonateľného rozhodnutia súdu zmluva o vykonaní dražby neplatná, ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy o vykonaní dražby alebo nie je možné podľa podmienok dohodnutých v zmluve o vykonaní dražby dražbu vykonať, d) ak neboli splnené podmienky ustanovené v § 13 a 17, e) ak bol na majetok vlastníka predmetu dražby vyhlásený konkurz alebo ak bola povolená reštrukturalizácia v súvislosti s majetkom vlastníka predmetu dražby, f) ak je navrhovateľom dražby vlastník predmetu dražby a ak bol na predmet dražby alebo jeho časť nariadený výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov, 16) g) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a na predmet dražby zaťažený jeho záložným právom bol nariadený s jeho súhlasom 9) výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov, 16) h) ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať,
i) ak zaniklo živnostenské oprávnenie dražobníka, j) ak dražobník nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, k) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi.
33. Podľa § 21 ods. (2) cit. zákona: V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
34. Úverová zmluva z 5.10.2015, ako už súd uviedol vyššie, nespadá pod režim zákona č. 129/2010 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch. Vtedy by neprijateľnosť zmluvných dojednaní bola posudzovaná len podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, najmä jeho § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách. Žalobca ale nežiadal vyslovenie takého výroku súdneho rozhodnutia, z ktorého by bolo zrejmé, v akom právnom postavení sa v súčasnosti žalobca a žalovaný v 1. rade nachádzajú, aká je skutočná výška jeho dlhu voči žalovanému a či sa so svojím plnením dostal do omeškania, na základe čoho by nastala situácia predpokladaná v citovanom § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Hodlala iba podať žalobu o neplatnosť úverovej zmluvy.
35. Ako vyplýva zo znenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na neodkladné opatrenie musia byť opísané 1/ rozhodujúce skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo 2/ obavu, že exekúcia bude ohrozená, a súčasne tým 3/ opísanie skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
35.1. Z petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sa žalobca mal zaviazať podať do 30 dní žalobu vo veci samej o neplatnosť úverovej zmluvy. Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu, nie je možné v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení určiť, akému nároku, v návrhu bližšie nešpecifikovanom, sa má poskytnúť súdna ochrana.
35.2. Určením neplatnosti úverovej zmluvy resp. niektorej z častí úverovej zmluvy, či pri domáhaní sa uloženia povinnosti nevykonať záložné právo zo strany záložného veriteľa, buďto nedochádza k nastoleniu právnej istoty zo strany súdu a nepredíde sa tým ďalším možným sporom medzi stranami, resp. by súd žalovanému uložil povinnosť nezodpovedajúcu žiadnemu zo zákonných ustanovení relevantných právnych predpisov.
36. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 23/2014 zo dňa 24.9.2014, ktorý konal o o súlade zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a v ktorom zaujal stanovisko, že ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci. Osobitne sa žiada zdôrazniť, že v dobrovoľnej dražbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby bola vec predaná za čo najväčšiu cenu, resp. na tom, aby nebola vec predaná za dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote zálohu (pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 237/2011 z 2. júna 2011 a uznesenie ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013), a záujmom záložného veriteľa, ktorý sa ale v podstate obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky, a teda na čo najrýchlejšie
speňaženie zálohu aspoň v takej výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky. Takéto pnutie pritom pôsobí aj pri takej dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú cenu (pričom tento záver nemôže spočívať výlučne na predstavách všeobecného súdu o všeobecnej praxi pri prevažujúcej praxi výkonov záložných práv na Slovensku, ale musí byť podporený konkrétnymi zisteniami vzťahujúcimi sa na prerokúvanú vec). V uvedenej súvislosti ústavný súd opakuje, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene toho predmetu vlastníctva II.ÚS 237/2011. Podľa názoru ústavného súdu zákon o dobrovoľných dražbách, ako aj súvisiace právne predpisy regulujúce výkon záložného práva do určitej miery (nie však neobmedzene) nadraďuje záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky pred záujmom dlžníka na ponechaní si veci (k rovnakému záveru dospela napríklad aj rakúska judikatúra: pozri rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdu [OGH] sp. zn. 6Oc 111/10 z 24. 6. 2010 body 2.2. a 3., dostupné na internete: http://www.ris.bka.gv.at). Záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie II.ÚS 261/2013. Uvedené pnutie medzi záujmami účastníkov právneho vzťahu a potenciálnu kolíziu ich záujmov musí v tomto prípade všeobecný súd zohľadniť a vyvodiť z neho závery relevantné pre danú vec. ktorý žalobcovia predložili týkajúci odmietnutia návrhu na vyslovenie nesúladu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách s ústavou, na základe čoho dospel k možnosti ústavne konformného výkladu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Nie je teda žiaden dôvod absolútne a všeobecne zakazovať žalovanému výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou bytu žalobcov.
37. Uvedený nález podporil názor súdu prvej inštancie, že pri vzniku záložného práva účastníci dobrovoľne na základe zmluvnej voľnosti uzavreli záložnú zmluvu, pre ktorú sa rozhodol (aj) samotný žalobca ako záložca. Zachovaný je podľa názoru súdu aj ústavný princíp primeranosti, keďže úver bol výške 33 500 € a za situácie, že prvá splátka bola splatná 15.11.2015 a už dňa 21.3.2018 bol úver mimoriadne zosplatnený (t.j. po dobe cca 2 rokov), je zrejmé, že výška dlhu žalobcu bude len o niečo nižšia než požičaná suma. Súd je toho názoru, že nie je možné zakázať žalovanému v 1. rade výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, keďže toto právo má zriadené v zmysle zákona, na základe záložnej zmluvy, a to bez zreteľa na to, že sa jedná v súčasnosti o obydlie žalobcu. Ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne tak, že každá dražba bytu je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Tieto závery nevyplývajú ani z nálezov Ústavného súdu SR, ani z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. Neoprávnený zásah do obydlia je totiž zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej úprave. Nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody, alebo nie je nevyhnutným a neprimeraným na dosiahnutie legitímneho cieľa (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 13/2000 zo dňa 10. 07. 2001). To, či došlo k neoprávnenému zásahu do obydlia žalobcu možno vyhodnotiť až po tomto zásahu, t. j. v danom prípade po dobrovoľnej dražbe. Súd má za to, že dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, ktorým je splnenie uhradzovacej funkcie záložného práva a keďže žalobca, a samozrejme aj ostatní dlžníci či spoludlžníci nie je sú schopní splniť svoj dlh vyrovnaním, nemôže byť považovaná za nie nevyhnutné a neprimerané opatrenie. Aj pri súdom nariadenej prípadnej exekúcií predajom nehnuteľnosti by totiž predajom založených nehnuteľností nastal ten istý dôsledok, teda strata obydlia žalobcu.
38. Z dôvodu, že žalobca neosvedčili, že by vykonaním dobrovoľnej dražby malo byť porušené alebo ohrozené nejaké jeho právo alebo nárok vyplývajúci z právnych vzťahov založených uzavretými zmluvami a ani to, akému právu, uplatnenému v základnom konaní, by malo neodkladným opatrením poskytnúť súdna ochrana, súd návrh ako nedôvodný zamietol. Ako už súd uviedol, vyššie, žalobca sa v konečnom dôsledku má možno chrániť žalobou o neplatnosť dražby, o čom bol náležite poučený v Oznámení o o dražbe zo dňa 11.9.2018. Až potom bude úlohou súdu posúdiť, či pri vykonaní dražby došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 527/2002 Zb.o dobrovoľných dražbách a či dražba bola uskutočnená v súlade s týmto zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov.