Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoPr/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muranskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: T.. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X XXX XX W., okres X. právne zastúpený: Advokátska kancelária Krnáč, s.r.o., so sídlom Námestie Slobody 2, 974 02 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, JUDr. Ján Krnáč, advokát konateľ proti žalovanej: Základná škola v W., W. XX, IČO: XX XXX XXX, XXX XX W. , okres X., právne zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO : 42 083 541, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4Cpr/14/2012-891 zo dňa 02. augusta.2017 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Priznal žalovanej strane náhradu trov konania v rozsahu 100% na účet právneho zástupcu, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami §11,14,15,42,46,59,68,70,77 Zákonníka práce. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že zamietol návrh žalobcu keďže bolo zistené, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre závažné porušenia pracovnej disciplíny adresované obcou W. z 28.10.2011. Vychádzal zo zistenia, že žalobca pôsobil ako učiteľ neskôr aj riaditeľ Základnej školy v W., kde zriaďovateľom školy bola obec W. a jeho zamestnávateľom Základná škola W.. Skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením sa realizovala tak zo strany Základnej školy W. z listinou zo dňa 04.októbra 2011 a tak aj zo strany obce W. listinou z 28.10.2011. Okamžité skončenie pracovného pomeru ktoré adresoval Základná škola W. dátumom 04.októbra 2011 nebolo napadnuté zo strany žalobcu žalobou o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru v lehote stanovenej Zákonníkom práce. Žalobca podal žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru realizovaného obcou W. listinou z 28.10.2011 obsahovo obidve listiny sú totožné, v žalobe však ako žalovanú stranu uviedol žalobca Základná škola W., odvodnil to tým, že je a bol zamestnancom tejto školy. Poukázal na to, že ak by aj žalobca mal pochybnosti o platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany Základnej školy W. zo 04.10.2011 mal podať žalobu v zákonnom stanovenej lehote. Takáto žaloba nebola podaná v lehote dvoch mesiacov, ktorá je prekluzívnou lehotou a z toho dôvodu je to okamžité skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a Základnou školou v W. platné. Pokiaľ išlo o predmetné konanie pokiaľ tento právny úkon z 28.10.2011 voči žalobcovi realizovala obec W. tento subjekt ktorý je samostatným právnym subjektom, mal byť označený v žalobe. Vzhľadom k tomu, že v žalobe uvádzal žalobca ako žalovanú stranu Základnú školu v W. pre nedostatok pasívnej legitimácie v spore vzhľadom na obsah žaloby a listinu alebo úkon ktorého neplatnosť namietal považoval za taký procesný nedostatok, že žalobu zamietol. Vzhľadom k tomu, že zamietol žalobu o neplatnosť

okamžitého skončenia pracovného pomeru ďalšie nároky na náhradu mzdy a iné považoval potom už za nedôvodné. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením §255 ods. 1 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V svojom odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a odôvodnil to ustanoveniami §365 ods.1 pis. a, f, h CSP. Považoval predovšetkým rozhodnutie za arbitrárne, nedostatočne odôvodnené a už z tohto dôvodu mal za to, že je tu dôvod na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Následne namietal nezákonnosť sudcov Okresného súdu Svidník, ktorí rozhodovali vo veci, keďže sudcovia Okresného súdu v Bardejove sa v svojich vyjadreniach na námietku zaujatosti vyjadrili, že sa necítia zaujatí. Z toho dôvodu sa domnieval, že rozhodoval nezákonný sudca. Namietal naďalej, že žalovaná strana bola neoprávnene zastupovaná T.. T. I. keďže naďalej legitímnym štatutárnym zástupcom žalovaného je samotný žalobca. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 13 CoPr/2/2015 kde konštatovalo sa, že Okresný súd po vrátení veci musí skúmať dôvodnosť tvrdení žalovaného a to najmä v súvislosti, že sa dištancuje od odvolania okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom. Konanie bolo nesprávne vedené, trvalo neprimerane dlho, nezákonne boli oboznamované dôkazne prostriedky, neboli poučení účastníci o možnosti podať odvolanie, nerešpektoval právoplatné súdne rozhodnutia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie v tejto veci. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu v celom rozsahu poukazoval na svoje podania vo veci, bol zamestnancom Základnej školy v W. o tom, že Základná škola mu doručovala okamžité skončenie pracovného pomeru nemal vedomosť a preto nepodal žalobu na súd . Ďalej namietal vôbec legitímnosť zastúpenia Základnej školy T.. I.. Zároveň tiež žalobca trval na ďalšom zamestnávaní preto sa domnieval, že súd prvej inštancie bolo mu zrejme o čo ide žalobcovi. Preto keď aj žalovaná skončila pracovný pomer s žalobcom, potom bolo potrebné, okrem konkrétneho dátumu, zaoberať sa týmto okamžitým zrušením a listinou ktorú vydala žalovaná. Keď zhrnul skutkový stav, v čase kedy bol odvolaný s funkcie riaditeľ školy, toto rozhodnutie nie je doteraz právoplatné z toho dôvodu je riaditeľom Základnej školy samotný žalobca. Nie je možné, aby boli dvaja štatutárni zástupcovia v jednej inštitúcii. Keď bol riaditeľom školy naďalej v čase doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru, potom nemohol nik iný takto postupovať voči nemu. Je nelogické, aby mohol byť riaditeľom za situácie keď by nebol už pedagogickým zamestnancom žalovaného. Bolo mu fyzicky bránené k prístupu do školy výmenou vchodového zámku a odobratia dokumentov. Z týchto dôvodov mal za preukázané, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým i právnym záverom.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že podstata právnej veci spočívala v tom, že predmetom žaloby žalobcu je podľa obsahu žaloby aj podľa petitu žaloby okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.10.2011. Toto okamžité skončenie pracovného pomeru učinila obec W.. Z tohto dôvodu žalovaná namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu keďže nebola nositeľom hmotného práva. Príslušnosť Okresného súdu Svidník a konajúceho sudcu bola rozhodnutá Krajským súdom v Prešove. Ako žalovaná mala byť obec W. nie Základná škola W.. Žalobca nie je a nemôže byť riaditeľom základnej školy a už nie je ani zamestnancom Základnej školy v W.. Bol jednak odvolaný z funkcie riaditeľa školy, jednak doba, na ktorú bol ustanovený do tejto funkcie uplynula. Pokiaľ ide o to, či je zamestnancom školy, je zrejme, že škola vykonala postup voči nemu, ktorý smeroval k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zákonne. Uplynulá lehota dvoch mesiacov a toto okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo napadnuté v stanovenej lehote dvoch mesiacov, ktorá je prekluzívnou, na súde. Tým nemôže byť žalobca zamestnancom žalovaného. Okrem toho uskutočnil sa zriaďovateľom výberové konanie, na základe ktorého ako právoplatná riaditeľka základnej školy v W., sa stala T.. T. I.. S týchto dôvodov navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že jediný nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vyplývajúceho z právneho vzťahu žalobcu je žalovaný. Žalobca nemohol označiť iný dokument ako ten, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk o skončení pracovného pomeru okamžitým spôsobom. Žalovaný jednoznačne je pasívne legitimovaný, keďže je jeho zamestnávateľom. Obec W. vydávala opakovane rôzne rozhodnutia o jeho odvolaní z funkcie riaditeľa školy, ktoré opakovane boli odvolacím orgánom, teda krajským úradom v Prešove, zrušované a tak nedošlo k platnému odvolaniu žalobcu z funkcie riaditeľa. Potom ani funkcia riaditeľa školy T.. T. I. nemohla byť platne obsadená. To vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu týkajúceho sa určenia neplatnosti odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa školy. Preto trval na svojich dôvodoch v odvolaní a žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznať aj náhradu trov konania.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa ustanovenia §34 z.č.. 160/2015 Z.b.( „ďalej len odvolací súd“ „a ďalej len CSP“) prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle v ustanovení §378 a nasledujúcich ( viazaný odvolacími dôvodmi podľa §380 CSP. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.1 Csp. a coutrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych dôvodoch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

6. Podľa článku 1 Základných zásad Zákonníka práce, fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/>). Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná (článok 1 Základných zásad Zákonníka práce). Podľa § 14 Zákonníka práce, spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejedávajú a rozhodujú súdy. Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec - porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

7. Z obsahu spisu je zrejme, že žalobca počnúc 01.09.1977 začal pracovať ako učiteľ na ZDŠ v T. a zmluvu mal uzavretú z bývalým C., odbor školstva, v X.. Základná škola W., teda žalovaný potvrdením o pracovnej zmluve adresovala žalobcovi dňa 01.05.1999 informáciu o tom, že získala právnu subjektivitu a tým sa stal žalobca zamestnancom žalovaného. V zmysle zmeny dojednaných pracovných podmienok s účinnosťou od 01.05.1999 zároveň vykonával žalobca funkciu riaditeľa Základnej školy v W.. Zriaďovateľom žalovaného je obec W.. Zriaďovateľ adresovala žalobcovi rozhodnutie o odvolaní s funkcie riaditeľa základnej školy v W. a to s účinnosťou od 09.12.2010 . Následne obec W. podaním s 28.10.2011 adresovala žalobcovi podanie označené ako okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom podľa §68 ods.1 pís. b/ Zákonníka práce. V liste adresovanom žalobcovi T.. Y. J. bolo oznámené z dôvodu absencii v práci prinajmenšom v dňoch od 05.09.2011 do 18.10.2011 okamžite skončil pracovný pomer. Žalovaný dňa 04.10.2011 adresoval žalobcovi podanie označené ako okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia §68 ods. 1 pís. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že od 02.09.2011 do 04.10.2011 sa nedostavil na svoje pracovisko a to napriek výzve s 13.09.2011. svoju neprítomnosť v práci neospravedlnil a tým sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru adresovanú žalobcovi so strany žalovanej z 04.10.2011 nebola podaná.

8. Odvolacie námietky žalobcu možno zhrnúť do viacerých oblasti jednak procesnoprávnej roviny a jednak do hmotnoprávnej roviny. Vo vzťahu k procesnoprávnym námietkam predovšetkým žalobca namietal arbitrárne rozhodnutie, ktoré neobsahuje riadne odôvodnenie veci. Nemožno s týmito argumentmi súhlasiť, keďže súd prvej inštancie obsažným spôsobom uviedol všetky skutkové okolnosti ktoré v priebehu tohto konania zistil. Vymenoval rovnako dôkazy, ktoré vo veci, prevažne v listinnej podobe, vykonal oboznámením v konaní a dospel na základe toho k záveru, ktorý viedol k zamietnutiu

žaloby. Je potrebné konštatovať, že v súdnom rozhodnutí je nutné zaoberať sa podstatnými okolnosťami tak po skutkovej ako aj právnej stránke s tým, že je potrebné v rozhodnutí uviesť, ktoré skutočnosti mal súd prvej inštancie za preukázané a na základe týchto k akým právnym záverom a z akých dôvodov dospel. Tieto základné atribúty súdneho rozhodnutia splnia aj rozsudok súdu prvej inštancie. Preto nemožno súhlasiť s námietkou arbitrárnosti. Ďalšia procesná námietka so strany žalobcu bola znesená s toho dôvodu, že rozhodoval o veci nezákonný sudca. Ani táto okolnosť nemôže byť akceptovaná odvolacím súdom vzhľadom k tomu, že procesným uznesením 20Ncc/83/2012 z 31.10.2012 nadriadený súd, Krajský súd v Prešove, vylúčil sudcov Okresného súdu v Bardejove v konaní a prikázal vec na rozhodovanie Okresnému súdu Svidník. Nadriadený súd rozobral okolnosti subjektívnej i objektívnej pochybnosti o nestrannosti konania pred Okresným súdom v Bardejove a dospel k záveru, že objektívna pochybnosť o nestrannosti mohla vzniknúť. Z týchto dôvodov nemožno súhlasiť že došlo k odňatiu veci zákonného sudcu. Legitímnosť štatutárnej zástupkyne žalovaného a ňou povereného advokáta posúdil odvolací súd z pohľadu vykonaného dokazovania s ktorého a z pripojeného rozhodnutia odvolacieho súdu v Prešove vo veci 20CoPr/2/ 2016. V čase, keď sa rozhodovalo o platnosti či neplatnosti odvolania žalobcu s funkcie riaditeľa Základnej školy uplynula doba, na ktorú bol do tejto funkcie vymenovaný. Z týchto dôvodov vzhľadom k tomu, že štatutárna zástupkyňa žalovaného sa zúčastnila výberového konania, ktoré nebolo vyhlásené za neplatné odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné akceptovať túto okolnosť a aj to, že mal právo poveriť právneho zástupcu na zastupovanie sporovej strany v tomto konaní. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovanej, žalobca uvádzal v odvolaní zhrnutie celej histórie jeho pracovného pôsobenia na Základnej škole v W. vrátane jeho menovania do funkcie riaditeľa a jeho neplatného odvolania ako aj doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného a zo strany obce W.. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že zmysle Školského zákona ( z.č. 245/2008 Z.z. ) riaditeľom školy môže byť pedagogický zamestnanec príslušnej školy. To znamená, že odvolaním či už platným alebo neplatným žalobcu z funkcie riaditeľa Základnej školy nezanikol mu pracovnoprávny vzťah pedagogického zamestnanca ku Základnej škole v W.. Preto bolo povinnosťou žalobcu, ako zamestnanca, vykonávať pedagogickú činnosť, kým sa neukončí spor týkajúci sa platnosti či neplatnosti jeho odvolania z funkcie. Napriek tomu, že žalobca predložil súdu celý rad oznámení adresovaných žalovanému, že trvá na pracovnom pomere, žiada prideliť prácu, vrátiť kľúče od budovy, všetky dokumenty a umožniť mu vykonávať funkciu riaditeľa Základnej školy nijakým spôsobom nepreukázal v konaní, že reagoval na výzvu žalovaného o tom, že nastupuje do zamestnania v septembri 2011 a je pripravený vykonávať funkciu pedagogického pracovníka. Pokiaľ išlo o platnosť doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru ktorý vypracoval žalovaný 04.októbra 2011, v priebehu konania jasne boli predložené dôkazy o tom, že žalobcovi táto listina bola doručovaná do vlastných rúk poštou a pošta sa aj vyjadrila k spôsobu doručenia zmysle poštového zákona. Podmienky boli jednoznačne splnené a je možné dospieť k záveru, že bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručované v súlade s predpismi Zákonníka práce (§38 . Keď nebolo po vrátení zásielky žalovanému doručená žaloba zo strany žalobcu o neplatnosť tohto skončenia pracovného pomeru, následne pracovný pomer okamžitým spôsobom skončil k lehote ktorú stanovil žalovaný. Je nesporné, že aj obec W. ako zriaďovateľ Základnej školy v W. doručoval a vypracoval okamžité skončenie pracovného pomeru, na ktorý postup nemal právomoc. No žalobca napriek úvodnému výsluchu na súde prvej inštancie dňa 02.08.2017 nemenil označenie žalovaného ako sporovej strany aj keď napadol neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré vyhotovil zriaďovateľ. To vyplýva z podania žalobcu, z obsahu žaloby, z petitu žaloby a v tejto súvislosti je treba súhlasiť z argumentom žalovanej strany o tom, že právny úkon, ktorý bol vypracovaný obcou W. nezaväzoval žalovaného. Bolo vecou žalobcu správne označiť strany sporu, čo vyplýva z ustanovení zákona predtým §80 C. a teraz platného Civilného sporového poriadku. Jednoznačne možno súhlasiť z rozhodnutím súdu prvej inštancie a obranou žalovaného v tom, že pasívne v tomto spore, ak sa namietala neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorú vypracoval zriaďovateľ školy, bol teda autor tejto listiny t.z. zriaďovateľ obec W.. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie na túto okolnosť upozornil žalobcu, ktorý bol aj právne zastúpený, a žalobca trval na podaní žaloby v celom rozsahu čo malo za dôsledok, že žalobca nebol v spore úspešný. Pre nedostatok pasívnej legitimácie bola žaloba zamietnutá. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Poukazuje na dôvody tam uvedené ,ale aj vlastné dôvody uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia. Preto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne podľa ustanovenia §387 ods. 1,2 CSP.

9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §396 ods. 1 v spojení s §255 ods.1 CSP. Keďže úspech v odvolacom konaní mal žalovaný, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).