Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/87/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 16.3.2022, v trestnej veci proti obž. H. N., pre prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, takto

rozhodol:

Obžalovaný H. N., nar. XX.X.XXXX v W. H., trvale bytom W. H. XXX,

uznáva sa za vinného, ž e

- dňa 13.09.2019 ako predseda Pozemkového spoločenstva Dolná Trnávka podpísal Dohodu o vykonaní práce medzi zamestnávateľom PS Dolná Trnávka a zamestnancom TL. N., pričom ako dohodnutá pracovná úloha bola uvedená administratívna činnosť pre PS Dolná Trnávka v rozsahu 50 hodín s dohodnutou odmenou 321,50 € (cena práce je vo výške 385,15 €), pričom táto suma vo forme čistej mzdy bola vyplatená H. N. z finančných prostriedkov pozemkového spoločenstva napriek tomu, že za predmetnú činnosť je predsedovi jedenkrát ročne schválená a vyplácaná odmena, ktorá mu však valným zhromaždením na rok 2019 schvaľovaná nebola, čím nerešpektoval ust. a o pozemkových spoločenstvách a tiež čl. V. ods. 4 písm. f) Zmluvy o pozemkovom spoločenstve zo dňa 23.02.2019, pretože rozhodovanie o hospodárení spoločenstva patrí do pôsobnosti zhromaždenia, ktoré takúto dohodu neschválilo,

- dňa 13.09.2019 vybral z bežného účtu Pozemkového spoločenstva Dolná Trnávka Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného vo S., a.s., sumu 7.000,- €, z ktorých následne 6.779,20 € vyplatil podielnikom, pričom na takýto postup neboli splnené podmienky, pretože podľa ust. o pozemkových spoločenstvách a tiež podľa čl. V. ods. 4 písm. h) Zmluvy o pozemkovom spoločenstve zo dňa 23.02.2019, do pôsobnosti zhromaždenia patrí rozhodovanie o rozdelení zisku a majetku spoločenstva určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva a zhromaždenie o takomto vyplatení nikdy nerozhodlo, a týmto konaním spôsobil Pozemkovému spoločenstvu Dolná Trnávka, IČO: 42196612, so sídlom 966 21 Dolná Trnávka 125, škodu vo výške 7.100,70 €,

t e d a

- inému spôsobil väčšiu škodu tým, že porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú a zo zmluvy vyplývajúcu povinnosť spravovať cudzí majetok,

č í m s p á c h a l

- prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa , .

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa v spojitosti s , 38 ods. 2, ods. 3 na trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jeden ) rok.

Podľa súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa určuje skúšobnú dobu 18 ( osemnásť ) mesiacov.

Podľa súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému Pozemkovému spoločenstvu Dolná Trnávka, IČO: 42196612, so sídlom 966 21 Dolná Trnávka 125, škodu vo výške 321,50 eur.

Podľa súd poškodeného Pozemkové spoločenstvo Dolná Trnávka, IČO: 42196612, so sídlom 966 21 Dolná Trnávka 125, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podal dňa 7.10.2021 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. zo dňa 6.10.2021 na obvineného H. N., nar. XX.X.XXXX v W. H., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený v obžalobe.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného H. N.; výsluchom svedkov O. W. a O. O.; prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania - S. B., I. S., V. T., N. G., L.. M. O. G. W., L.. O. D. a O. W., podľa , so súhlasom obžalovaného a prokurátora; ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa . Obžalovaný H. N. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení vyhlásil podľa , že nie je vinný. Vypovedal, že tá prvá záležitosť podľa obžaloby nie je pravdivá. Dohoda zo dňa 15.3. na 350,-Eur v čistom bola spísaná na základe prijatého uznesenia zhromaždenia č. 4 rok 2019. Valné zhromaždenie bolo dňa 23.2.2019. Odmena ako náhrada za súčasť odpracovaných hodín, osobných nákladov za činnosť v roku 2018. Tam sa mýlia, že bola dvakrát. Nie je to pravda. Neporušil článok 5 ods. f/ zmluvy pozemkového spoločenstva. To bolo vyplatené z účtu 2.4.2019. Tam sa mýlili, že mal ešte nejakých 300,-Eur odmenu vyplatenú. To však nebola odmena, ale to bolo za spracovanie geometrického plánu, schválené uznesením VZ č. 9 z 19.1.2018 a zaplatený bol 29.10. Na základe toho, že mal schválenú odmenu. A akým spôsobom sa to mohlo zlegalizovať, len dohodou. Tieto dohody účtovníčka dôkladne vysvetlila ako to robia aj inde. On to robil dá sa povedať zadarmo. Aby nie každý deň nad tým sedel, platil preddavky do Sociálnej poisťovne, tak sa to riešilo jednorazove takto. Boli aj predtým odmeny vyplatené za rok 2016, 17, 18 a 2019. Nesúhlasí s tým, že to bolo neprávom vyplatené. Dohody neschvaľuje VZ. Zmluva o spoločenstve článok 6, bod 4 hovorí, že štatutárny orgán riadi činnosť spoločenstva a predseda PS koná navonok za spoločenstvo. Spísaním dohody sa len legalizovala povinnosť odvodov, dane, sociálne poistenie. Dohody boli robené podľa . Aj kontrolné orgány, Sociálna poisťovňa, daňový úrad konštatovali, že to bolo v poriadku. Žiadny problém čo sa týka a účtovníctva. A vôbec, že škoda voči štátu a škoda voči PS. Neexistuje právny predpis, ktorý by upravoval presnú formu vyplácania odmien. PS to nemá spracované. Jednoducho mu bola tým uznesením schválená odmena za predchádzajúci rok. Na základe toho účtovníčka pripravila tieto dohody a on ich podpísal. A uhradili sa všetky náklady čo sa týka ďalšej dohody z 13.9, za administratívnu činnosť. Tá dohoda bola schválená štatutárnym orgánom. Štatutárny orgán je výbor a dozorná rada, ktorá doporučila vyplatenie, z toho dôvodu aká bola situácia v PS, že mali skutočne obavy, že nebude fungovať ďalej. Boli to jeho náklady. On robil všetko, doslova od podloženia stoličky niekomu na zasadnutí. Riešil tam všetky záležitosti a vybavovačky. A boli tam rôzne náklady za telefón, vedenie motorového vozidla, vlastná tlačiareň, počítač. Keby si uplatňoval všetky náklady, tak je toho omnoho viacej. Má to i vyčíslené, boli to náklady, ktoré musel vynaložiť na organizáciu - pošta, VÚB, nová zmluva

PS, kontroly lesa, školenie Slovenský pozemkový fond, katastrálny úrad, okresný úrad, konzultácie s právnikom, Zvolen - Slovenský pozemkový fond, riešenie obvinení - Okresný úrad, pričom keď si spočítal všetky tie kilometre a vynásobil sadzbou za používanie motorového vozidla, tak vlastne aj prerobil. To bola tá odmena, tých 250,-Eur, ktoré si vyčíslil akože za náklady. Aby to bolo podchytené, tak znovu sa spísala tá dohoda. Tak sa to robilo stále. On považuje týchto 250,-Eur za svoje výdavky, náklady, nie za odmenu. Myslí si, že týmto škodu nespôsobil, práve naopak. Čo sa týka toho, že spôsobil škodu výberom na vyplácanie podielov 6.779,-Eur. Nie je verejný činiteľ, lebo pracuje na dohodu s ročnou odmenou. Štatutárny orgán je výbor plus dozorná rada. Súhlas dal štatutárny orgán - výbor a dozorná rada. Je to aj v listine, čo je doložená v spise ( č.l. 288 pozn. ). Výpovede svedkov o tom svedčia - G., S., všetci. Na základe toho konal, nakoľko len on a účtovníčka mali prístup k vykonávaniu platby a výberu hotovosti. Jemu dal súhlas štatutárny orgán. Ako predseda bol výkonný orgán a zastupoval PS navonok. Štatutárny orgán toto rozhodol, pretože videl aká je situácia. Bál sa každý, čo s tým bude, že prídu ľudia o peniaze. Škoda nevznikla. Peniaze boli vyplatené členom, ktorí na každom VZ sa pýtali, kedy budú vyplácať podiely. Finančné prostriedky nikdy neboli použité na investičnú činnosť, len na zúčtovanie nákladov a vyplatenie podielov. Tam je zaručený príjem, čo im urobil zmluvy na hory a pôdu, aby bol stály príjem. VZ sa od vyplatenia podielov konalo už trikrát. Nik nenamietal vyplatenie, asi len predseda O.. Aj ten povedal pri vyšetrovaní, že vedel o tom a nemal námietky. O. je svedok, že to tak bolo aj na VZ. Tieto prostriedky boli vyplatené členom valného zhromaždenia. Tí členovia, podielnici tvoria to zhromaždenia a tí prebratím podielov to vlastne aj schválili, že tie prostriedky dostali. V tej atmosfére chodili za ním ľudia, aby sa to vyplatilo, lebo sa báli určitých ľudí, čo tam vystrájali. Ako mohol spôsobiť škodu tým ľuďom. Oni vložili svoj majetok a na základe toho spísal zmluvy. A na základe toho dostávajú peniaze za to. Na nič iné sa peniaze nikdy nepoužili, len na pár nákladov, ktoré mal na papier, tlačiareň, na odmenu a vyplácanie. Rozpočet PS je asi 3.500,-Eur v hrubom. Keď sa odpočítajú výdavky, tak okolo 2.500,-Eur každoročne. Okrem toho sa tam nechali prostriedky aj na to, aby sa zaplatili dane a všetky náklady. Takže on účet nevybielil ako tvrdili. Tie peniaze dostali ľudia, on si ich nezobral. On bol predsedom PS Dolná Trnávka od roku 2014, kedy to prebral doslova v krčme, pretože človek, ktorý už bol dohodnutý, že to bude robiť sa toho naľakal a nechal to všetko v krčme v krabiciach. Bol ten problém, že to nemal kto robiť. Každý rok prosil ľudí, aby našli niekoho kto to bude robiť. Na otázku či si je vedomí, že podľa zmluvy o pozemkovom spoločenstve, čo vyplýva aj zo zákona o pozemkových spoločenstvách, rozhodovanie o rozdelení zisku a majetku spoločenstva náleží zhromaždeniu ako najvyššiemu orgánu, odpovedal, že áno, to hovorí zákon aj tá zmluva. V tom období čo bolo, že sa vzdávali všetci funkcií a mali obavy. V tom čase zvolal také stretnutie ľudí, ale len členov PS z Dolnej Trnávky. Výslovne povedal čo sa deje, že ak nespravia nový výbor, nový orgán, že okresný úrad to môže zrušiť. Tam je zo zákona, že do troch mesiacov, ak nemáte orgán, môže to OÚ zrušiť. On to chcel riešiť, aby to nešlo skutočne do krachu. Ľudia mohli prísť o finančné prostriedky. Na otázku či bolo niekedy zvolané zhromaždenie za tým účelom, aby sa rozhodovalo o rozdelení zisku odpovedal, že bývalo vždy jedno zhromaždenie raz do roka. V tomto prípade sa nerozhodovalo o rozdelení zisku. Ale ako hovoril, on konal na základe štatutárneho orgánu. Na otázku, že do kompetencie štatutárneho orgánu to nepatrí v zmysle zákona ani zmluvy o pozemkovom spoločenstve sa vyjadril, že si je toho teraz vedomí a v danej situácii si to vôbec neuvedomil. Ľudia sa báli, chodili za ním, videli čo sa deje a chceli, aby sa to vyplatilo. Nebol problém, keď sú to ich peniaze, aby im to vyplatil. Ani korunu z tých peňazí on nezobral. Čo sa týka príjmov, tak PS nepodniká, ale má pravidelné príjmy na základe zmlúv, ktoré robil. Doktor O. mu to pomáhal. Robili výberové konania na prenájom, na horu a pôdu. Mali prihlásených 5 uchádzačov. Na základe týchto zmlúv, ktoré sú platné, odsúhlasil to výbor aj dozorná rada, majú príjmy okolo 3.350 euro ročne za pôdu. Je to firma Kremeň. A za horu platí firma Flox. Okrem toho sú tam 14-15 eurové príjmy za poľovnícke združenia. Ročné príjmy sú asi 3.500,-Eur. Účtovníctvo pre PS robí pani D., za čo jej dal 70 euro. On keď všetko platil, tak platil z vlastných prostriedkov ( papier, tlačiareň, iné náklady ), lebo nebude zakaždým za ňou behať a potom jej zaniesol všetky doklady, bloky, ktoré ona zaúčtovala a dala do pokladničnej knihy. Finančné prostriedky sa odviedli na účet. Na otázku či si počas výkonu funkcie uvedomoval, že ako štatutár musí konať s odbornou starostlivosťou, odpovedal, že to si veľmi uvedomoval a keby nebol odborne starostlivý, tak nie sú ani zmluvy, ani to neexistuje. On vyzýval stále, na každej schôdzi, nech to niekto ide robiť, lebo už mal toho dosť a pretrvával tam len preto, aby to nezakapalo. To je odborná starostlivosť, že on nespôsobil žiadnu škodu. Peniaze dostali ľudia, ktorí sú vlastníci podielov. Tie prostriedky boli ich prostriedky za vložený majetok. Na otázku, keď v minulosti sa vždy podiel na zisku vyplácal po schválení na VZ, prečo to neurobil aj v tomto roku, ktorý je predmetom obžaloby odpovedal, že bol v takom strese, celý výbor a dozorná rada, že dali taký súhlas ako povedal. Takže ak porušil on, tak na základe toho, že orgán porušil. A jedine on mohol vybrať z účtu prostriedky a takisto účtovníčka. Teraz si už uvedomuje, že

nemal súhlas kompetentného orgánu, ktorý mal o tom rozhodovať. V danej situácii si to neuvedomoval. V súlade s ust. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa Tr. zákona sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok a inému spôsobí malú škodu. Objektom trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku je cudzí majetok. Povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok majú osoby, ktoré sú povinné spravovať záležitosti iných osôb, pokiaľ v tom je zahrnutá i povinnosť starostlivosti o ich majetok alebo nakladanie s ním. Takáto povinnosť môže byť uložená ustanovením zákona, rozhodnutím súdu alebo zmluvou, pričom nemusí byť výslovne nazvaná ako povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Podstatné je, že jej obsahom je to, čo sa opatrovaním a správou majetku rozumie. Takúto povinnosť nepochybne majú aj členovia štatutárnych orgánov právnických osôb. Porušenie povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok spočíva v tom, že páchateľ koná v rozpore so všeobecným alebo konkrétnym vymedzením obsahu takejto povinnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný čin, ktorý je v odseku 2 prečinom ( Tr. zák. ). V zmysle Tr. zák. sa väčšou škodou rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok sumy 266,-Eur tzn. 2.660,- Eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný H.r N. sa dopustil skutku, tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku a týmto konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa , Tr. zákona. Obžalovaný sa ku spáchaniu činu nepriznal, aj keď v podstate potvrdil, že sa dopustil konania jednak čo sa týkalo podpísania dohôd o vykonaní práce zo dňa 15.3.2019 a 13.9.2019, kedy ako predseda Pozemkového spoločenstva Dolná Trnávka tieto dohody uzavrel súčasne ako oprávnený orgán zamestnávateľa PS Dolná Trnávka a tiež ako zamestnanec

- fyzická osoba. Ako predmet obidvoch dohôd bola uvedená administratívna činnosť pre PS Dolná Trnávka, v prvej dohode v rozsahu 60 hodín s dohodnutou odmenou 450,09,-Eur ( cena práce 539,19,- Eur ) a v druhej dohode, administratívna činnosť v rozsahu 50 hodín s dohodnutou odmenou 321,50 € ( cena práce 385,15,-Eur ). Bránil sa tým, že prvú dohodu zo dňa 15.3.2019 uzavrel na základe toho, že mal zhromaždením schválenú odmenu uznesením č. 4, ktoré prijalo valné zhromaždenie na svojom zasadnutí dňa 23.2.2019. V druhom prípade potvrdil, že odmena nebola schvaľovaná na valnom zhromaždení, ale išlo v podstate o jeho náklady, ktoré vynaložil v súvislosti so svojou činnosťou ako predseda spoločenstva. Ohľadne výberu peňažných prostriedkov z účtu PS Dolná Trnávka vedeného vo VÚB, a.s., v sume 7.000,-Eur, z ktorých mal následne čiastku 6.779,20,-Eur vyplatiť podielnikom, vypovedal, že je to pravdou. Konal však na základe súhlasu štatutárneho orgánu a dozornej rady. Pripustil, že si vtedy neuvedomil, že rozhodovanie o rozdelení zisku nepatrí do kompetencie štatutárneho orgánu. Bol v takom strese, celý výbor a dozorná rada, že dali taký súhlas. Ľudia sa báli, aby neprišli o peniaze, chceli, aby sa vyplatili. Keďže peňažné prostriedky vyplatil členom pozemkového spoločenstva, teda podielnikom, nemohol týmto konaním spôsobiť žiadnu škodu. Okrem sčasti vlastnej výpovede je obžalovaný usvedčovaný zo spáchania činu výpoveďami svedkov ako i listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise. Svedok O. O. pred súdom vypovedal, že je v súčasnosti predsedom PS Dolná Trnávka, pričom bol zvolený 4.10.2019. Potvrdil, že v PS boli podielnikom vyplácané podiely v roku 2018, kedy o tom rozhodovalo valné zhromaždenie a potom aj v roku 2019, ale vtedy o tom nerozhodoval nikto. Obžalovaný podľa neho nemal vyplácať žiadne podiely, pretože valné zhromaždenie to neschválilo a nie všetci boli spokojní, že sa podiely vyplácali. Všetko čo sa týka rozdelenia zisku alebo majetku PS rozhoduje zhromaždenie. Pozemkové spoločenstvo potrebuje mať nejaké peniaze aj na chod spoločenstva. Nikto nevie aké budú výdavky, napr. keby sa stala nejaká kalamita, škoda na urbárskych pozemkoch a pod.. Mali by vždy nejaké peniaze zostať, aby spoločenstvo prípadne nemuselo brať nejaký úver a zbytočne sa zadlžovať. Prakticky sa vyplatila suma skoro celá čo tam bola. Ostalo na účte asi 600 - 800 eur, čo po iné roky zostávalo na účte 3,5 - 4,5 tisíc eur. Príjmy spoločenstva sú zhruba 3.500 eur za rok. Sú tam najmä príjmy z nájomného, čo platí firma Flox okolo 2.252,-eur, firma Kremeň 688,-Eur a ďalšie. Odovzdávanie agendy od bývalého predsedu p. Bošku prebiehalo tak, že túto odovzdať nechcel. Trvalo to prakticky tri mesiace. Mal to odovzdať hneď na druhý deň ako bol zvolený nový výbor a odovzdal to až 17.12.2019. Nejaké veci tam aj chýbajú, neodovzdal túto agendu kompletnú. Obž. mal v roku 2019 uzatvorené dve dohody o vykonaní práce a ani jedna z nich nebola schválená. Odmeny sa schvaľovali valným zhromaždením a vyplácali vždy za rok pozadu. Na valnom zhromaždení

v roku 2020 tieto neboli schválené a nebola schválená ani účtovná závierka. Taktiež jemu ako predsedovi musí odmenu schváliť valné zhromaždenie. Po dvoch rokoch im schvaľovalo VZ odmenu pre celý výbor 500 eur. Ako predseda nemá stanovené oprávnenie na nakladanie s finančnými prostriedkami do určitej výšky, nie je to obmedzené. Čo sa týka hotových výdavkov pri výkone funkcie, určite nejaké výdavky má napr. na telefón, auto a pod.. Tieto výdavky by mali byť v tej odmene. Ak sú nejaké iné výdavky napr. že kúpi kancelárske potreby, tak bločky odovzdáva ekonómke. Tie výdavky sú však minimálne, za dva roky to boli 2 náplne do tlačiarne a poštovné, čo sa posielajú pozvánky na VZ. Ďalšie boli, keď robili brigádu, tam sa kúpil benzín a nejaké občerstvenie. Administratívne výdavky eviduje účtovníčka, všetko ide cez bloček, majú pokladničnú knihu. Majú tiež malú príručnú pokladničku, z ktorej sa tieto výdavky uhrádzajú. Pri odovzdávaní pokladne bol vtedy zostatok asi 4 euro a 35 centov. Ďalej bol pred súdom vypočutý svedok O. W., ktorý vypovedal, že je členom dozornej rady Pozemkového spoločenstva Dolná Trnávka. Uviedol, že sa stala taká vec, že obžalovaný vyprázdnil urbársku kasu, kde nenechal ani peniaze na chod urbáru a tým pádom ich dostal do krachu, kedy za dva roky majú doslova úsporný systém. Ako spoločenstvo sú povinný starať sa o pozemky. Obžalovaný nemal schválené valným zhromaždením, aby mohol tieto peniaze vyplácať. Oni ako noví členovia dozornej rady a výboru sa dozvedeli až po dvoch mesiacoch, keď prebrali urbár, že vlastne kasa je vyprázdnená. Bolo to v decembri 2019, okolo 12-teho decembra. Valné zhromaždenie sa konalo 4.10.2019. Tam sa takáto vec neprejednávala. Nemá vedomosť ani o schvaľovaní dohôd o vykonaní práce. Tieto zmluvy vlastne našli po prebratí urbáru, teda oni vôbec nevedeli, že takéto zmluvy existujú. Obžalovaný si tie zmluvy sám vyhotovil aj podpísal. Obžalovaný nemal právo vyplácať si nejaké odmeny. Odmena sa schvaľuje iba na valnom zhromaždení, a to spätnou formou. Podiely sa za obžalovaného éry vyplácali aj s týmto asi trikrát a predtým nikdy nebola vyplatená celá urbárska kasa. Vždy tam zostali peniaze na chod urbáru okolo 4.000 eur. V tom poslednom prípade vlastne vyprázdnil celú kasu. Obž. teda spôsobil škodu organizácii, urbáru. V prípravnom konaní boli tiež vypočutí ako svedkovia vtedajší členovia dozornej rady PS Dolná Trnávka - V. T. a I. S., členovia výboru - G. W., N. G. a ďalší podielnici pozemkového spoločenstva - S. B., L.. M. O. a O. W.. Súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal zápisnice o výsluchu týchto svedkov podľa . Z. sa vo svojich výpovediach vyjadrovali skôr k pomerom a rôznym sporom, ktoré existovali v pozemkovom spoločenstve pred voľbou nových orgánov, ktorá sa uskutočnila na VZ dňa 4.10.2019. Svedkovia, ktorí boli členmi výboru a dozornej rady v podstate zhodne vypovedali, že ohľadne vyplatenia podielov rozhodol celý výbor, lebo tieto peniaze patrili ľuďom. Niekedy začiatkom septembra 2019 sa uskutočnilo stretnutie členov výboru a dozornej rady. Obžalovanému ako predsedovi schválili výber peňazí z účtu, lebo už hrozila likvidácia PS a báli sa, aby o tie peniaze neprišli. Oni sa vzdali funkcií a nevedeli čo sa bude ďalej diať. Zvolanie VZ, aby bolo uznášaniaschopné je problematická záležitosť a mohlo dôjsť k tomu, že dovtedy, aj keby sa VZ podarilo zvolať a nevytvoril by sa nový výbor, mohli finančné prostriedky prejsť pod správu štátu. Podľa nich nikto neutrpel žiadnu škodu a každý dostal na čo mal nárok podľa podielov. Je to všetko zdokladované. Obžalovaný podľa nich žiadnu škodu spoločenstvu nespôsobil. Vyplácanie podielov potom nikto na valnom zhromaždení nenamietal. Svedok L.. M. O. k tejto skutočnosti, na otázku či namietal ako člen spoločenstva na VZ dňa 4.10.2019 vyplatenie podielov, odpovedal, že on na valnom zhromaždení vystúpil a povedal, že je to porušenie zákona, nech peniaze vráti a nech si to vymáha od všetkých. Veľa ľudí tam šomralo, či to majú zobrať alebo nemajú, cez poštu čo poslal ( zápisnica o výsluchu na č.l. 160 spisu ). Činnosť a postavenie pozemkových spoločenstiev upravuje o pozemkových spoločenstvách v platnom znení ( ďalej len „ZPS“ ). Pozemkové spoločenstvo je právnickou osobou, ktorá sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve a vzniká dňom zápisu do registra, ktorý vedie príslušný okresný úrad. Orgánmi spoločenstva sú výbor, dozorná rada, zhromaždenie, príp. iné orgány zriadené zmluvou. Najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie. Zhromaždenie sa skladá zo všetkých členov spoločenstva, pričom tiež volí a odvoláva členov výboru a dozornej rady. Do pôsobnosti zhromaždenia patrí okrem iného rozhodovať o hospodárení spoločenstva, schvaľovať účtovnú závierku, rozhodovať o rozdelení zisku a majetku spoločenstva určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva a spôsobe úhrady straty, rozhodovať o ďalších záležitostiach, ak nie sú zverené iným orgánom spoločenstva. Výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy. Výbor má najmenej troch členov. Rokovanie výboru organizuje a riadi predseda spoločenstva, ktorý tiež koná za výbor navonok. Predsedu spoločenstva volí výbor zo svojich členov, ak nie je v zmluve o spoločenstve alebo v stanovách ustanovené inak. Členovi výboru možno priznať za výkon jeho funkcie odmenu. Výšku odmeny určí zhromaždenie. Rozhodovanie o rozdelení zisku a majetku spoločenstva medzi členov pozemkového spoločenstva ZPS jednoznačne v zveruje do pôsobnosti zhromaždenia ako najvyššieho orgánu PS. Uvedená zákonná

úprava bola zároveň prebratá i do obsahu zmluvy o Pozemkovom spoločenstve Dolná Trnávka zo dňa 23.2.2019 ( č.l. 230-241 spisu ). Podľa článku II bod 4 zmluvy, výbor predkladá zhromaždeniu spolu s účtovnou závierkou aj návrh spôsobu rozdelenia zisku alebo úhrady straty. Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí, ale i výpovede samotného obžalovaného a listinných dôkazov ( doložené zápisnice z valných zhromaždení zo dňa 23.2.2019, 4.10.2019 a 22.2.2020 ), v danom prípade došlo zo strany obžalovaného k uskutočneniu výberu peňažných prostriedkov z účtu spoločenstva v sume 7.000,-Eur a ich následnému vyplateniu medzi jednotlivých členov PS bez toho, aby spôsob rozdelenia zisku schválilo valné zhromaždenie resp. táto otázka predmetom rozhodovania na valnom zhromaždení vôbec nebola. Jednoznačne možno konštatovať, že išlo o svojvoľné rozhodnutie obžalovaného ako predsedu pozemkového spoločenstva, ktorému z titulu jeho funkcie táto kompetencia neprináleží. Obžalovaný sa bránil tým, že takto konal na základe poverenia výboru a dozornej rady. Túto skutočnosť má podľa neho potvrdzovať i listina s vyjadrením vtedajších členov výboru a dozornej rady, ktorú predložil do spisu ( č.l. 288 ). Uvedená skutočnosť je však právne irelevantná, nakoľko samotný výber peňažných prostriedkov aj ich vyplácanie realizoval sám obžalovaný, pričom si musel byť celkom jednoznačne vedomí toho, že koná protiprávne, nakoľko ani výbor s dozornou radou neboli orgány oprávnené rozhodovať o rozdelení zisku. Podľa § 21 ods. 1 ZPS výbor je oprávnený len predkladať zhromaždeniu návrh spôsobu rozdelenia zisku alebo úhrady straty, a to spolu s ročnou účtovnou závierkou. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že výbor či jeho predseda sú oprávnení o rozdelení zisku aj rozhodnúť. Navyše v tom čase sa malo uskutočniť valné zhromaždenie dňa 4.10.2019, ktorého predmetom bolo aj rozhodovanie o vyslovení dôvery či nedôvery členom výboru a voľby nových orgánoch spoločenstva, čo len potvrdzuje, že obžalovaný konal úmyselne, aby došlo k vyplateniu peňažných prostriedkov ešte predtým ako mohol o tejto otázke rozhodovať oprávnený orgán. Obhajoba obžalovaného ďalej spočívala v tom, že on nespôsobil svojím konaním žiadnu škodu, keďže peňažné prostriedky boli vyplatené podielnikom - členom pozemkového spoločenstva, ktorí tvoria pozemkové spoločenstvo. Takúto obhajobu súd vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú. Podľa ZPS je pozemkové spoločenstvo právnickou osobou. Právnická osoba má vlastnú právnu subjektivitu ( a nasl. ) a nie je možné stotožňovať právnickú osobu a jej jednotlivých členov. Obžalovaný jednoznačne spôsobil škodu právnickej osobe Pozemkovému spoločenstvu Dolná Trnávka, nakoľko neoprávnene vyplatil peňažné prostriedky, ktoré boli majetkom tejto právnickej osoby jednotlivým fyzickým osobám - podielnikom. Peňažné prostriedky na účte pozemkového spoločenstva nemožno v žiadnom prípade považovať za majetok členov spoločenstva, ale za majetok tejto právnickej osoby. Nárok na vyplatenie podielu na zisku nevzniká členom pozemkového spoločenstva automaticky, ale práve až na základe rozhodnutia oprávneného orgánu, ktorým je zhromaždenie. Z ust. ZPS tiež vyplýva, že o rozdelení zisku je prípustné rozhodnúť na základe ročnej účtovnej závierky, ktorej súčasťou je tiež výkaz ziskov a strát. Súd poznamenáva, že aktuálna výška zostatku peňažných prostriedkov na účte sa nerovná zisku. Skutočnosť, že obžalovaný ako predseda PS bol oprávnený disponovať s účtom spoločenstva neznamená, že s peňažnými prostriedkami na účte mohol nakladať akýmkoľvek spôsobom a svojvoľne. Ako súd uviedol v predchádzajúcich častiach odôvodnenia, objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v úmyselnom porušení povinnosti opatrovať a spravovať cudzí majetok, ktoré má za následok vznik škody. V čase výberu a vyplácania peňazí obžalovaný ako predseda síce mal oprávnenie konať za pozemkové spoločenstvo, čo však neznamená, že v mene tejto právnickej osoby mohol vykonávať akékoľvek právne úkony, najmä úkony, ktoré by boli v rozpore so záujmami spoločenstva. Týmto konaním nepochybne obžalovaný poškodenému Pozemkové spoločenstvo Dolná Trnávka škodu úmyselne spôsobil, a to vo výške 6.779,20,-Eur, ktoré peňažné prostriedky neoprávnene vyplatil podielnikom. Obžaloba ďalej kladie obžalovanému za vinu spôsobenie škody neoprávneným uzavretím dohôd o vykonaní práce medzi zamestnávateľom PS Dolná Trnávka a zamestnancom H. N., pričom ako dohodnutá pracovná úloha bola uvedená administratívna činnosť pre PS Dolná Trnávka, a to v prípade dohody zo dňa 15.3.2019 v rozsahu 60 hodín s dohodnutou odmenou 450,09,-Eur ( cena práce 539,19,-Eur ) a pri druhej dohode zo dňa 13.9.2019, administratívne činnosť v rozsahu 50 hodín s dohodnutou odmenou 321,50 € ( cena práce 385,15,-Eur ). V tomto prípade súd obhajobu obžalovaného posúdil ako čiastočne opodstatnenú. Z ustanovenia ZPS vyplýva, že členovi výboru možno priznať za výkon jeho funkcie odmenu. Výšku odmeny určuje zhromaždenie. Rovnaké ustanovenie obsahuje i zmluva o pozemkovom spoločenstve v čl. IV bod 5. V prípade prvej uzavretej dohody zo dňa 15.3.2019 obžalovaný tvrdil, že ide vlastne o odmenu za výkon funkcie predsedu za rok 2018, ktorá mu bola schválená v sume 350,-Eur v čistom valným zhromaždením dňa 23.2.2019, prijatým uznesením č. 4. Odmeny sa na zhromaždení schvaľovali vždy za predchádzajúci rok. Zápisnica z uvedeného valného zhromaždenia to i potvrdzuje ( č.l. 71 spisu ). Z výpovede svedkyne Ing. O. D. ( zápisnica o výsluchu zo dňa 19.11.2020 na č.l. 179 -184 spisu ) vyplynulo, že neexistuje právny predpis,

ktorý by upravoval presnú formu vyplácania odmien a potom prichádzajú do úvahy dve možnosti, t.j. že by všetci členovia výboru a dozornej rady boli nahlásení v Sociálnej poisťovni ako iná forma zamestnania ( čo je z hľadiska účtovníctva, vykazovania a odvodov komplikovanejšie ) alebo druhá možnosť je forma dohody o vykonaní práce. V danom prípade boli tieto dohody najjednoduchšou a legálnou cestou, čím sa zároveň nemuseli vykazovať a účtovať rôzne ďalšie náklady na činnosť predsedu napr. za telefonovanie, pohonné hmoty, stravné, opotrebovanie vozidla a pod.. Poukázala, že podľa jej vedomosti to takouto formou funguje aj v iných pozemkových spoločenstvách. V spise sa tiež nachádzajú listinné dôkazy o kontrole v PS Dolná Trnávka, vykonanej Sociálnou poisťovňou, pobočka Žiar nad Hronom a ďalšie doklady ( na č.l. 191 - 203 ), z ktorých mal súd preukázané, že kontrola nezistila žiadne podstatnejšie nedostatky ohľadne splnenia odvodovej povinnosti poistného na sociálne poistenie PS Dolná Trnávka ako zamestnávateľa v kontrolovanom období 25.1.2018 až 30.11.2019. Za podstatnú z hľadiska vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti považuje súd skutočnosť, že obžalovanému bola za dohodu zo dňa 15.3.2019 vyplatená suma 350,-Eur, ktorá zodpovedá výške odmeny schválenej mu na valnom zhromaždení dňa 23.2.2019. V tomto zmysle teda nespôsobil pozemkovému spoločenstvu škodu. Pozemkové spoločenstvo pritom nemá vo svojej zmluve príp. stanovách upravené žiadne bližšie podmienky týkajúce sa konkrétneho spôsobu vyplácania odmien či už predsedovi pozemkového spoločenstva alebo členom výboru a dozornej rady. Pokiaľ ide druhú dohodu o vykonaní práce zo dňa 13.9.2019, v tomto prípade podľa záveru súdu obžalovaný konal protiprávne, nakoľko vyplatenie takejto sumy ako odmeny za výkon funkcie mu nebolo schválené oprávneným orgánom - valným zhromaždením PS Dolná Trnávka. Táto skutočnosť bola obžalovanému veľmi dobre známa a sám ju aj potvrdil vo svojich výpovediach. Nemožno akceptovať jeho obhajobu v tom zmysle, že išlo o kompenzáciu nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti s vykonávaním funkcie predsedu PS, keďže rôzne administratívne a iné výdavky mali byť štandardne uhradené z účtu spoločenstva alebo z peňazí v pokladni, doložené účtovným dokladom a zaradené do účtovníctva. Navyše pokiaľ sám tvrdí, že išlo iba o vyplatenie nákladov, ktoré vynaložil, potom možno aj samotnú dohodu o vykonaní práce v rozsahu 50 hodín považovať za fiktívnu a teda neplatnú. V danom prípade mu bola neoprávnene vyplatená suma vo forme „čistej mzdy“ 321,50,-Eur a túto sumu súd potom pripočítal k výške škody spôsobenej vyplatením peňazí členom pozemkového spoločenstva vo výške 6.779,20,-Eur. Celkovo potom Pozemkovému spoločenstvu Dolná Trnávka spôsobil svojím konaním škodu vo výške 7.100,70,- Eur. Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zákona, v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Pokiaľ ide o osobu páchateľa, súd mal preukázané, že obž. H. N. nemá podľa aktuálneho odpisu registra trestov žiaden záznam. Podľa údajov z ústrednej evidencie priestupkov bol doposiaľ jedenkrát postihnutý za priestupok ( státie na vyhradenom parkovacom mieste ), za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10,-Eur. Súd u obžalovaného prihliadal na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zákona, že pred spáchaním činu viedol riadny život. Naproti tomu nezistil u neho žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle Tr. zákona. Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody v zmysle , Tr. zákona znižuje o jednu tretinu z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby. Súd po vyhodnotení osoby páchateľa, jeho doterajšieho bezúhonného života, možností nápravy, ako aj okolností prípadu uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 1 rok, pričom s poukazom na Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Takýto trest považoval za primeraný a dostatočný jednak z hľadiska prevýchovného ako aj represívneho pôsobenia, pretože je dôvodné predpokladať, že na nápravu páchateľa nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody. Počas skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život a nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd podľa Tr. zákona rozhodnúť, že uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený vykoná. Podľa súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému Pozemkovému spoločenstvu Dolná Trnávka, IČO: 42196612, a to vo výške 321,50 eur. Jedná sa o škodu, ktorá bola spôsobená neoprávneným vyplatením peňažných prostriedkov z titulu mzdy na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 13.9.2019. V danom prípade išlo o obohatenie obžalovaného na škodu cudzieho majetku, teda neoprávnené vyplatenie peňazí samému sebe. Je potom spravodlivé, aby mu bola uložená

povinnosť tieto peniaze vrátiť. Pokiaľ ide o zvyšnú časť uplatneného nároku na náhradu škody, ktorá spočíva vo vyplatení sumy 6.779,20,-Eur členom Pozemkového spoločenstva Dolná Trnávka, súd v tejto časti poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. V tomto prípade sám obžalovaný nezískal týmto konaním neoprávnený majetkový prospech resp. nekonal v úmysle obohatiť seba. Nemožno opomenúť významnú mieru zodpovednosti a zavinenia na vzniknutej škode zo strany samotných podielnikov, ktorí museli mať vedomosť o tom, že valné zhromaždenie nerozhodlo o vyplatení ich podielov na zisku a museli si byť tiež vedomí toho, že tieto prostriedky sú im vyplácané neoprávnene. Jednotliví členovia pozemkového spoločenstva by sa potom taktiež mali podieľať na náhrade spôsobenej škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.