Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36062235, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava Ružinov, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému S., zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., IČO: 47236183, Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 2493,39 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.493,39 Eur, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.493,39 Eur od 21.2.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov v pomere 100 %, ktoré je povinný nahradiť žalobcovi žalovaný.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 5. 3. 2018 domáhal proti žalovanému zaplatenia 2493,39 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla Citroen EČ: S., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 16.4.2015 zavinil vodič F. v San Giuseppe Ves, Rím, Taliansko, predmetným vozidlom žalovaného v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle Lancia EČ: D., ktorého držiteľom v čase nehody bol A. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písmeno b) citovaného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 18. 1. 2017 vo výške 2853,39 euro, z ktorého suma vo výške 360 euro predstavuje poplatky, na ktoré si žalobca nárok neuplatňuje.

2. Podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení si žalobca uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému. Vyzval žalovaného, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 20. 2. 2017. Žalovaný tak do dnešného dňa neurobil. Žalobca si plnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení na náhradu toho, čo zaňho plnil. Žalobca poukázal na to, že žalovaný zodpovedá podľa § 427 a nasledujúcich občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Žalobca si zároveň uplatnil aj právo na úroky z omeškania počnúc nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty na plnenie podľa výzvy na náhradu poistného plnenia.

3.Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil súdu interné pravidlá, výpis z centrálnej evidencie vozidiel, preklad dokumentov, likvidačnú správu, výpis z LA, výpis z účtu žalobcu, preverenie PZP, výzvu, faktúru za preklad s potvrdením o úhrade, pokus o zmier a osvedčenie.

4.Súd podľa návrhu žalobcu vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor a uviedol, že s vydaným platobným rozkazom nesúhlasí z niekoľkých dôvodov. Ešte dňa 19. 9. 2014 bola uzavretá medzi žalovaným a vodičom, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, zmluva o zmene vlastníka motorového vozidla. Touto zmluvou žalovaný ako vlastník a držiteľ motorového vozidla previedol na vodiča svoje vlastnícke právo týkajúce sa osobného motorového vozidla s tým, že v osvedčení o evidencii vozidla bude ako vlastník zapísaný Ivan Ilnytsky a ako držiteľ vozidla bude zapísaný žalovaný S.. Účastníci zmluvy prehlásili, že sa vzájomne vysporiadali pokiaľ ide o zmenu držiteľa vozidla a nemajú voči sebe žiadne finančné nároky. Poukázal na ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za škodu zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Uviedol, že iným prevádzkovateľom je osoba, ktorá má právnu a súčasne faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a užívať ho organizovane, to je jeho užívanie je inštitucionálne podporené - najmä vlastník. Vodič motorového vozidla zodpovedá za škodu, nakoľko u neho boli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to, že rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že zodpovedným za škodu je žalovaný, ktorý sa zmluvou o zmene vlastníka motorového vozidla stal len jeho držiteľom. Pojem prevádzateľa motorového vozidla nie je možné zamieňať s pojmom držiteľa motorového vozidla, ktorý má iba evidenčný charakter. Tak ako uvádzal, zmluva o zmene vlastníka motorového vozidla bola medzi stranami uzavretá ešte dňa 19. 9. 2014 a k predmetnej dopravnej nehode došlo až 16. 4. 2015, preto je nereálne, aby si žalobca uplatňoval svoj peňažný nárok u žalovaného, nakoľko zmluva o zmene vlastníka motorového vozidla bola uzavretá skôr, čo znamená, že žalobca si mal uplatňovať svoj peňažný nárok u vodiča a nie u žalovaného. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj údaje z evidencie motorových vozidiel, kde v osvedčení je uvedené, že k zmene údajov na strane vlastníka držiteľa došlo k 6. 10. 2014, teda hneď niekoľko dní potom, keď došlo k zmene vlastníka vozidla.

5.Mal za to, že vodič motorového vozidla a zároveň pôvodca dopravnej nehody je v spore pasívne legitimovaný, pretože porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na motorovom vozidle poškodeného. Zodpovedá tak za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Poukázal aj na dikciu Zákona o povinnom zmluvnom poistení, kde sa v ustanovení § 4 ods. 1 uvádza výraz „na každého, kto zodpovedá za škodu“, ďalej v odseku 4 výraz „za, ktorú poistený zodpovedal“ a v ustanovení § 24 ods. 2 sa uvádza výraz „osoba zodpovedná za škodu“ opakovane, z čoho vyplýva, že vlastnú úpravu zodpovednosti za škodu je nutné hľadať tam, kde je v slovenskom právnom poriadku detailne upravená, to je v Občianskom zákonníku. Poukázal na ustanovenie § 12 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení, z ktorého vyplýva, že poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia za podmienok uvedených pod písm. a) až h) nielen proti osobe, ktorá uzavrela s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti, ale aj proti poistenému, ktorý nie je touto osobou. Zákon v citovanom ustanovení teda priznáva poisťovni postihové právo aj proti iným subjektom, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník. Poisteným podľa citovaného zákona je teda nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka, ktorou môže byť, napríklad aj vodič vozidla.

6.Žalovaný predložil zmluvu o zmene vlastníka motorového vozidla a osvedčenie o evidencii vozidla.

7. Súd vykonal dokazovanie preloženými listinami a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 16.4.2015 zavinil vodič F. v San Giuseppe Ves, Rím, motorovým vozidlom Citroen, EČ: S. dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Lancia, EČ: D., ktorého držiteľom bol A..

9. Podľa lustrácie žalobcu ku dňu 5.9.2016 k motorovému vozidlu Citroen S. nebola evidovaná zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla.

10. Spoločnosť Ufficio Centrale Italiano dňa 3.1.2017 požiadala žalobcu o náhradu nákladov za škodu, ktorú uhradila M. vzniknutú pri dopravnej nehode dňa 16.4.2015 spôsobenú vodičom F., pričom priama škoda predstavovala 2400,00 Eur, náklady 93,39 Eur a manipulačný poplatok 360,00 Eur. Celková výška náhrady nákladov predstavovala 2853,39 Eur.

11. Podľa likvidačnej správy žalobcu zo škodovej udalosti zo dňa 16.4.2015 vzniknutej pri škodovej udalosti v San Giuseppe Vesuviano, SKP odporúčila vyplatiť sumu 2853,39 Eur Ufficio Centrale Italiano. Podľa výpisu z účtu žalobca dňa 18.1.2017 poukázal na účet talianskej spoločnosti požadovanú sumu 2853,39 Eur.

12. Žalobca listom zo dňa 20.1.2017 vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia s odôvodnením, že šetrením bolo zistené, že v čase dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo S. uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žiadali preto o úhradu poistného plnenia vo výške 2493,39 Eur do 20.2.2017. Žalovaný výzvu prevzal 23.1.2017.

13. Dňa 19.9.2014 uzavrel S. a F. zmluvu o zmene vlastníka motorového vozidla Citroen C3 VIN: I., rok výroby 2004. Podľa textu zmluvy S. ako vlastník a držiteľ vozidla prevádza na F. svoje vlastnícke ( pravdepodobne právo) týkajúce sa osobného motorového vozidla s tým, že v osvedčení o evidencii vozidla (technický preukaz) ako vlastník bude zapísaný II. a ako držiteľ bude zapísaný S.g. Účastníci zmluvy prehlásili, že sú vzájomne vysporiadaní pokiaľ ide o zmenu držiteľa vozidla a nemajú voči sebe žiadne finančné nároky.

14. Podľa osvedčenia o evidencii motorového vozidla ku dňu 6.10.2014 bol do osvedčenia zapísaný ako vlastník motorového vozidla S. VIN I., zapísaný F. a ako držiteľ S.

15. Po vykonanom dokazovaní súd vec právnej posúdil takto:

Podľa § 2 písm. j) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon), na účely tohto zákona sa rozumie prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa § 4 ods. 1 zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § ods. 5 zákona, ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu.

Podľa§ 6 ods. 4 zákona ak je uzavretá poistná zmluva, poistenie zodpovednosti platí počas trvania tohto poistenia na území všetkých členských štátov; poistenie zodpovednosti platí počas trvania tohto poistenia aj na území tých štátov, ktoré poisťovateľ označil v zelenej karte.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 7 zákona kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 16.4.2015 zavinil vodič F. v San Giuseppe Ves, Rím, Taliansko, motorovým vozidlom Citroen S. dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle Lancia EČ: D., ktorého držiteľom v čase nehody bol A. Nebola sporná ani skutočnosť, že k motorovému vozidlu Citroen nebola v čase nehody uzavretá zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nebolo sporné ani to, že v evidencii motorových vozidiel v čase dopravnej nehody bol ako vlastník zapísaný F. a ako držiteľ S. Napokon nebola sporná ani výška uplatnenej náhrady škody. Spor medzi stranami bol v otázke vecnej pasívnej legitimácie žalovaného.

17. Žalovaný tvrdil, že v spore nie je vecne pasívne legitimovaný, pretože nie je prevádzateľom motorového vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené iné motorové vozidlo. Poukázal na ustanovenie § 24 ods. 2 písm. b) zákona, podľa ktorého kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Podľa jeho názoru osobou bez poistenia je prevádzateľ motorového vozidla alebo vodič. Zároveň tvrdil, že prevádzateľom bol práve vodič motorového vozidla F. ako osoba, ktorá mala motorové vozidlo vo faktickej moci. Súd však dospel k záveru, že žalovaný je v konaní vecne pasívne legitimovaný, a to z týchto dôvodov:

18. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Za škodou pri prevádzke motorového vozidla zodpovedá buď prevádzateľ motorového vozidla (§427 , alebo priamo škodca, najčastejšie vodič (§420 . Žalovaný vyčerpávajúco odôvodnil, kto je prevádzateľom motorového vozidla, a jeho odôvodneniu z hľadiska hmotnoprávneho nie je čo vytknúť a jeho právny názor vychádza z ustálenej rozhodovacej praxe, až na jednu výnimku. Nie je sporné, že prevádzateľom motorového vozidla pre účely zodpovednosti za škodu sa rozumie ten, kto má právnu a zároveň faktickú možnosť disponovať s vozidlom - či už titulom vlastníctva alebo oprávnenej držby. Žalovaný argumentoval, že nie je možné zamieňať pojem prevádzateľa motorového vozidla s pojmom držiteľ motorového vozidla, ktorý má iba evidenčný charakter. Súdu nie je zrejmé, z čoho tento právny názor žalovaného vychádza, pravdepodobne z ustanovenia § 2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z. resp. § 2 ods. 24 zák. č. 106/2018 Z.z. Tieto definície sú podľa názoru súdu použiteľné a majú význam pre správne, teda administratívne účely evidencie motorových vozidiel, ale nie pre občianskoprávne vzťahy. Avšak aj zákon č. 8/2009 Z.z. pracuje s dvoma pojmami - vlastník a držiteľ a predpokladá, že vlastník nemusí byť vždy držiteľom (napr. § 114 citovaného zákona). Vychádza sa z predpokladu, že držiteľom motorového vozidla okrem fyzických a právnických (§427 ods. 2 , sú aj osoby podnikajúce v oblasti dopravy, teda môže ísť o osoby odlišné od vlastníka motorových vozidiel (§427 ods. 1 . Pre účely občianskeho práva je držiteľ ten, kto má faktickú a právnu možnosť disponovať s vecou, ak osoba vlastníka a držiteľa nie je totožná. Tento názor vychádza z ustanovenia § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Z predloženej kúpnej zmluvy je preukázané, že strany záväzkového vzťahu priamo v zmluve ako držiteľa, aj keď pre účely evidencie motorových vozidiel, uviedli nie vlastníka motorového vozidla, ale žalovaného. Aj Cestný zákon ako bolo uvedené vyššie používa dva pojmy, a to vlastník a držiteľ motorového vozidla. Podľa Občianskeho zákonníka sa spolu s vlastníckym právom prevádza aj právo držby (§ 123 . Preto ak osoba vlastníka a držiteľa bola totožná, a nešlo o fyzické osoby predpokladané ustanovením

§ 427 ods. 1 OZ, nebolo potrebné do zmluvy uvádzať formuláciu o držiteľovi motorového vozidla. Opačný záver nedáva logický zmysel. To, že vodič Ilnytskyy viedol motorové vozidlo dňa 16.4.2015 nepreukazuje, že motorové vozidlo aj fakticky užíval, pretože mohlo ísť o výnimku z užívania pre konkrétny prípad. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal kedy, akým spôsobom a z akého dôvodu sa faktickej držby vozidla vzdal, ak je v zmluve aj v osvedčení o motorovom vozidle uvádzaný ako držiteľ motorového vozidla. Nevysvetlil ani, prečo pre administratívne účely bol do evidencie motorových vozidiel zapísaný žalovaný, ak nemienil vozidlom fakticky disponovať. Súd je preto toho názoru, že prevádzateľom motorového vozidla a teda aj osobou zodpovednou za škodu pôsobenú prevádzkou motorového vozidla bol podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka okrem vodiča-vlastníka aj žalovaný, preto je osobou zodpovednou za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

19. V súdenej veci sa však dostávame do štádia regresnej náhrady z dôvodu, že na motorové vozidlo nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu pri jeho prevádzke. Preto je potrebné vychádzať aj zo zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako normy špeciálnej vo vzťahu k všeobecnej. Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona na rozdiel od Občianskeho zákonníka definuje, kto je prevádzkovateľom

- prevádzateľom - motorového vozidla. Prevádzkovateľom motorového vozidla sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. Teda na rozdiel od výkladu pojmu prevádzateľ podľa všeobecnej občianskoprávnej normy, prevádzateľom je aj ten, kto má právnu alebo faktickú možnosť disponovať vozidlom, teda nemusí ísť o povinné spojenie právnej aj faktickej možnosti disponovať vozidlom. Ak si vyložíme túto definíciu, právnu možnosť disponovať vozidlom má spravidla vlastník motorového vozidla, ktorý môže mať zároveň aj faktickú možnosť ním disponovať z dôvodu jeho faktickej držby a užívania. Druhou alternatívou je, že vlastník právo užívať a teda faktickú držbu prevedie na inú osobu, napr. titulom nájmu či výpožičky, teda prevedie faktickú držbu vozidla na iného. Vzdáva sa tak jedného zo svojich vlastníckych práv, a to vec užívať. Pre účely povinného zmluvného poistenia sa za prevádzkovateľa považujú obe osoby, znamená to, že prevádzkovateľom je aj vlastník aj držiteľ motorového vozidla. Osobou zodpovednou za spôsobenú škodu je preto aj vlastník aj držiteľ motorového vozidla. Regresnú náhradu podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona je tak možné požadovať od ktoréhokoľvek z nich, alebo od oboch z dôvodu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za škodu (§ 438 ods. 1 . Je právom žalobcu rozhodnúť sa, od koho bude regresnú náhradu požadovať. Podstatné je, aby podľa § 4 ods. 1 zákona išlo o osobu, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca sa rozhodol uplatniť náhradu voči žalovanému ako osobe, ktorá si nesplnila zákonnú povinnosť uzavrieť poistenie na motorové vozidlo. Táto povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona, podľa ktorého povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla. Z predloženého osvedčenia o motorovom vozidle je preukázané, že ako vlastník vozidla je zapísaný Ivan Ilnytskyy, ale ako držiteľ žalovaný Milan Balog. Preto žalovaného prioritne zaväzovala povinnosť uzavrieť zmluvu o poistení motorového vozidla. Žalovaný sa vo svojich vyjadreniach odvolával na § 12 ods. 2 zák. o PZP. Toto ustanovenie zákona sa vzťahuje na regresné náhrady v prípadoch, ak je uzatvorená zmluva o PZP, čo nie je prípad súdnej veci. Je pravda, že vodič a nie žalovaný spôsobil dopravnú nehodu, a teda zodpovedá za škodu podľa § 420 ods. 1 ako osoba nepoistená, ale vzhľadom na vyššie uvedené takou osobou je aj žalovaný ako držiteľ motorového vozidla, ktorého zaväzovala povinnosť zmluvu uzavrieť, preto žalobcovi nič nebránilo uplatniť si regresnú náhradu aj voči žalovanému.

20.Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto je dôvodný aj nárok žalobcu na úroky z omeškania. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu uplatneného nároku a určil mu lehotu na jeho splnenie do 20.2.2017. Žalovaný tak neurobil, preto je od 21.2.2017 v omeškaní. Požadovaná výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože ku dňu 21.2.2017 predstavovala 0 + 5%tuálnych bodov. Súd preto priznal žalobcovi aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy 2493,39 Eur vo výške 5% ročne od 21.2.2017 do jej zaplatenia.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.