Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/68/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, F. B., zastúpená JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, so sídlom Korzo B. Bartóka 789/3, Dunajská Streda, proti žalovanému: R. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený JUDr. M. R., bytom W. X, K., o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 5. októbra 2016, č.k. 15C/251/2014-509, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e, vo výroku II. m e n í tak, že vyporiadava BSM žalobkyne a žalovaného nasledovne: Žalobkyňa preberá povinnosť zaplatiť zostatok úveru Hypopôžička č. U 22976-09 vedeného vo M., a.s. na meno žalobkyne a žalovaného k 06.02.2012 vo výške 18.966,47 eur. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania zaniknutého BSM sumu 10.042,32 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že do BSM žalobkyne a žalovaného patrí: zostatok úveru „Hypopôžička“ č. U 22976-09 vedeného vo M. a.s., vedeného na meno žalobkyne a žalovaného k 06.02.2012 vo výške 18.966,47 eur, zostatok úveru „Flexihypotéka“ číslo: 001/169432/01-001/000, vedeného vo M. a.s., vedeného na meno žalobkyne a žalovaného k 06.02.2012 vo výške 27.067,98 eur, a cena utŕžená za predaj nehnuteľnosti - rozostavaného rodinného domu, postaveného na parc. č. 1759/2 v k.ú. X., obec: X., okres Dunajská Streda, vedeného na LV č. XXXX o výmere 90m2 vo výške 48.420,80 eur (výrok I.). Súd vyporiadal BSM žalobkyne a žalovaného tak, že žalobkyňa preberá povinnosť zaplatiť zostatok úveru „Hypopôžička“ vo výške 18.966,47 eura a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom úplného vyrovnania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 18.112,45 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.) a určil, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 48,80% (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobkyňa sa domáhala vyporiadania BSM, ktoré medzi ňou a žalovaným vzniklo počas trvania ich manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom právoplatným dňa 06.02.2012. Uviedla, že do aktív BSM patrí utŕžená kúpna cena za nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý začali so žalovaným stavať počas manželstva, a ktorý žalovaný sám po rozvode manželstva v roku 2013 predal. Ďalej BSM zaťažuje pasívum a to zostatok úveru „Hypopôžička“ z M., a.s., ktorý ku dňu rozvodu predstavoval 18.966,47 eur a od rozvodu na tento úver žalovaný zaplatil 2.047,20 eur, ďalej ho splácajú rodičia žalobkyne. Do masy BSM patrí aj úver „Flexihypotéka“ od M., a.s., Žiadala do výlučného vlastníctva žalovaného prikázať nehnuteľnosť, zostatok úveru „Hypopôžičky“ s tým, že „Flexihypotéka“ bola už celá zaplatená a žalovanému určiť zaplatiť jej na vyrovnanie podiel 24.345,39 eur. Žalovaný uviedol, že do manželstva

si priniesol pozemok vo výlučnom vlastníctve, na ktorom začali stavať rodinný dom, až vo februári 2011. 2011. Po rozvode manželstva žalovaný predmetný dom predal, dôvodiac, že pozemok bol v jeho výlučnom vlastníctve a na stavbu domu použil druhý úver, ktorý splácal a napokon aj vyplatil výlučne sám a tiež vlastné prostriedky, ktoré dostal od svojich rodičov. Navrhol, že je ochotný žalobkyni dať jednu tretinu z hodnoty predanej nehnuteľnosti, avšak požaduje nahradiť jednu polovicu z ním vyplateného úveru „Flexihypotéky“. Navrhovanú disparitu odôvodňoval tým, že žalovaná sa ničím nezaslúžila o nadobudnutie majetku a do manželstva nevniesla žiadnu hodnotu. Tvrdil, že suma z prvého úveru vo výške 19.500 eur bola použitá na zhodnotenie nehnuteľnosti rodičov žalobkyne , ktorí nehnuteľnosť na tento úver aj založili. Žalobkyňa podľa tvrdenia žalovaného nevložila do stavby rodinného domu ani cent, ničím sa nepričinila o zväčšenie súkromného majetku žalovaného, ani o nadobudnutie spoločného majetku. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobkyňa a žalovaný boli manželmi od 17.05.2008 do 06.02.2012, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode ich manželstva. Manželia spolu začali stavať rodinný dom v obci X. na pozemku patriacom výlučne žalovanému. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že v roku 2009 manželia požiadali o prvý úver, pretože chceli získať prostriedky na stavbu domu. Jednalo sa o montovaný dom. Žalobkyňa tvrdila, že v čase rozvodu už dom určite stál ako hrubá stavba. O čerpaní druhého úveru nemala vedomosť. Od mája 2013 prvý úver spláca jej otec po 170,60 eur mesačne, nakoľko na rodičovskom dome je zriadené záložné právo v prospech banky. Uviedla, že nie je pravdou, že by sa prostriedky z prvého úveru použili na rekonštrukciu domu jej rodičov. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že BSM tento žiada vyporiadať tak, že prvý úver pripadne do výlučného záväzku žalobkyne, s tým, že žalovaný jej uhradí 9.750 eur z ktorej sumy sa odpočíta suma 2.047,20 eura, ktorú po rozvode ešte uhradil žalovaný. Neskôr žiadal tento úver nezahrnúť do masy BSM, dôvodiac tým, že pri zmene v osobe dlžníka je potrebný súhlas banky. Druhý úver, tzv. „Flexihypotéka“ bol celý uhradený žalovaným, preto od žalobkyne požaduje sumu 21.945,36 eur, čo je polovica ním vyplatenej sumy 43.890,72 eur. Tvrdil, že celú sumu úveru použil na stavbu domu. Zo sumy utŕženej za predaj nehnuteľnosti považuje žalovaný za spravodlivé, aby žalobkyni vyplatil len 1/3 z ceny 41.075 eur, t.j. sumu 13.700 eur, dôvodiac, že žalobkyňa sa ničím nepričinila na obstarávaní spoločnej domácnosti, nepracovala a nechala sa živiť. K sume 41.075 eur ako cene za dom dospel tak, že kúpna cena bola 53.000 eur od ktorej odrátal cenu za pozemok, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve (podľa realitných kancelárií 1 m2 v meste X. je za 35 eur, pri výmere pozemku 255 m2 je to suma 8.925 eur). Svedok K. E., otec žalobkyne, uviedol, že nie je pravda, že by akákoľvek suma z prvého úveru žalobkyne a žalovaného bola použitá na rekonštrukciu jeho vlastného domu, nakoľko túto rekonštrukciu vykonával sám a postupne, po častiach. Svedok P. W. uviedol, že od žalovaného kúpil predmetnú nehnuteľnosť za kúpnu cenu 53.000 eur spolu za dom i s pozemkom, pričom o kúpe rokoval výlučne so žalovaným. Z potvrdenia M., a.s., vyplynulo, že úver tzv. „Hypopôžička“ číslo U 22976-09 poskytnutý vo výške 19.500 eur zmluvou z októbra 2009, bol čerpaný a k 06.02.2012 bol jeho zostatok vo výške 18.966,47 eur. Z ďalšieho potvrdenia M., a.s., vyplynulo, že úver tzv. „Flexihypotéka“ číslo 001/169432/01-001/000 poskytnutý vo výške 30.000 eur zmluvou zo dňa 15.07.2011 bol čerpaný, následne predčasne ukončený a vyplatený žalovaným k 18.04.2013. Zostatok úveru k 06.02.2012 bol spolu 27.067,98 eur. Zo znaleckého posudku č. 11/2013 vyhotoveného Ing. Jolán Némethom vyplýva, že všeobecná hodnota stavby (rozostavaný rodinný dom) je 62.217,01 eur, a hodnota pozemku je 5.882,85 eur. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. X. vyplýva, že vlastníkom pozemkov parc.č. 1759/1 a 1759/2 spolu o výmere 255 m2 bol výlučne žalovaný. Rovnako z LV č. XXXX vyplýva, že v katastri nehnuteľností bol na LV č. XXXX ako výlučný vlastník rozostavanej stavby na parc. č. 1759/2 ku dňu 01.02.2013 zapísaný iba žalovaný. Stavebné povolenie na stavbu rodinného domu bolo na meno žalovaného vydané dňa 03.02.2011. Zo spisu Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, sp.zn. V-1978/13 vyplýva, že dňa 17.05.2013 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam: v k.ú. X. zapísaným na LV č. XXXX parc.č. 1759/1 - záhrada, parc.č. 1759/2 - zastavaná plocha a nádvorie rozostavaná stavba bez súpisného čísla na parc.č. 1759/2 v prospech P. W. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.03.2013, ktorou žalovaný predal predmetné nehnuteľnosti P. W. do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 53.000 eur. Z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 6P/156/2012-45 zo dňa 26.02.2013 vyplýva, že súd zamietol návrh žalobkyne na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, nakoľko žalovaný v tom čase bol v rovnakej sociálnej situácii ako žalobkyňa. Od januára 2013 nepracoval, prácu si hľadal sám, evidovaný na úrade práce nebol. Žalobkyňa riadne ukončila stredoškolské štúdium, snažila sa pracovať a hľadala si prácu, bola určité obdobia aj evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, avšak pre svoj nedobrý zdravotný stav nemôže vykonávať náročnú a namáhavú prácu. V súvislosti s jej diagnózami bola viackrát hospitalizovaná. T.č. poberá sociálne dávky, avšak v rámci aktivačných prác pracuje na Mestskom úrade v Dunajskej Strede ako archivárka. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150 OZ. Dospel k záveru, že do masy BSM žalobkyňa

žalovaného ku dňu rozvodu ich manželstva t.j. k 06.02.2012 patrí cena utŕžená za predaj nehnuteľností rozostavaného rodinného domu postaveného na parc.č. 1759/2 v k.ú. X., vedeného na LV č. XXXX vo výške 48.420,80 eur, keď je nepochybne preukázané, že žalobkyňa a žalovaný začali s výstavbou rodinného domu počas trvania ich manželstva. Tvrdenie žalovaného v tom smere, že začal stavať až potom, ako vybavil v júli 2011 druhý úver „Flexihypotéku“ bolo vyvrátené jednak výpoveďou žalobkyne, svedka E., nekorešponduje toto tvrdenie ani s vlastným tvrdením žalovaného v rozvodovom konaní, no najmä s geometrickým plánom vyhotoveným dňa 18.03.2011, z ktorého vyplýva, že sa ním zameriava rozostavaná stavba na parc.č. 1759/2. V marci 2011 už existovala rozostavaná stavba. Taktiež z príloh fotodokumentácie znaleckého posudku č. 95/2011 vyhotoveného 16.05.2011 vyplýva, že na predmetnej nehnuteľnosti rozostavanom rodinnom dome už v máji 2011 existovali prvky dlhodobej životnosti, najmä zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy ako aj väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, z čoho možno vyvodiť, že už v máji 2011 sa jednalo o vec, pričom nie je rozhodujúce na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie. Žalobkyňa uviedla, že žiada určiť, že do masy BSM patrí rozostavaný rodinný dom a nielen utŕžená kúpna cena. Pri rozostavanom rodinnom dome nešlo o bežnú vec, k predaju nehnuteľnosti nedala súhlas. Tento právny úkon preto žalobkyňa pokladá voči sebe za neplatný. Ak jeden z manželov uzavrie kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti bez súhlasu druhého manžela, takýto právny úkon sa považuje za neplatný len do času, keď sa druhý manžel jeho neplatnosti nedovolá (§ 40a , pričom dovolať sa musí voči všetkým účastníkom právneho úkonu. Avšak dovtedy, kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá neplatnosti právneho úkonu, treba na tento úkon hľadieť ako na platný. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa bola dovolala neplatnosti tohto právneho úkonu - kúpnej zmluvy voči všetkým účastníkom právneho úkonu, najmä voči svedkovi P. W. - kupujúcemu, rovnako nebolo preukázané ani to, že by sa žalobkyňa dovolávala neplatnosti kúpnej zmluvy súdnou cestou, keď toto ani netvrdila, preto súd považoval kúpnu zmluvu za platnú a teda aj kúpnu cenu resp. výťažok z predaja za aktívum patriace do BSM. Pri stanovení hodnoty k utŕženej kúpnej cene patriacej do BSM súd vychádzal z tej úvahy, že v znaleckom posudku vypracovanom znalkyňou JUDr. Jolan Németh je stanovená všeobecná hodnota celej nehnuteľnosti na sumu 68.099,86 eur, z toho hodnota stavby je 62.217,01 eur, hodnota pozemku je 5.882,85 eur, t.j. hodnota pozemku predstavuje 8,64% z hodnoty celej nehnuteľnosti. Pri kúpnej cene 53.000 eur za celú nehnuteľnosť tak 8,64% z kúpnej ceny predstavuje sumu 4.579,20 eur a 48.420,80 eur zostáva ako cena rozostavanej stavby, bez ceny pozemkov, ktorá je súčasťou BSM a musí byť medzi bývalými manželmi vyporiadaná. Súd ďalej dospel k záveru, že do masy BSM tiež patrí zostatok úveru „Hypopôžička“ vo výške 18.966,47 eur a zostatok úveru „Flexihypotéka“ vo výške 27.067,98 eur. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný počas manželstva čerpali dva úvery, prvý úver, tzv. „Hypopôžičku“ z októbra 2009 v sume 19.500 eur. Žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že tento úver použili na začatie stavby domu. Žalovaný tvrdil, že prostriedky boli použité na rekonštrukciu rodinného domu rodičov žalobkyne. Toto tvrdenie žalovaný nepreukázal, naopak, zo svedeckej výpovede svedka E. vyplynulo, že rekonštrukciu svojho domu - zateplenie realizoval sám z vlastných prostriedkov a výmeru plastových okien realizovali z pôžičky od spoločnosti QUATRO, čo preukázal v konaní listinnými dôkazmi. Preto súd ustálil, že prvý úver tzv. „Hypopôžička“ bol čerpaný za trvania manželstva a ako pasívum teda zaťažuje BSM žalobkyne a žalovaného. Jeho zostatok bol ku dňu rozvodu manželstva 18.966,47 eur. Túto sumu súd zaradil ako pasívum zaťažujúce BSM. Žalovaný na tento úver po rozvode zaplatil sumu 2.047,20 eur. Pod hrozbou straty jediného obydlia pristúpili k splácaniu predmetného úveru rodičia žalobkyne, keďže ich rodinný dom bol zaťažený záložným právom na základe záložnej zmluvy k predmetnej pôžičke. Ďalej žalobkyňa a žalovaný za trvania manželstva čerpali ešte jeden úver, tzv. „Flexihypotéku“ a to v júli 2011 v sume 30.000 eur. Žalobkyňa uznala, že i tento úver je pasívum zaťažujúce BSM, pričom vyšlo najavo, že žalovaný uvedený úver po rozvode manželstva predčasne splatil dňa 18.04.2013. Nesplatená časť úveru ku dňu rozvodu manželstva predstavovala sumu 27.067,98 eur. Súd rozhodol, že žalobkyňa preberá povinnosť zaplatiť zostatok úveru tzv. „Hypopôžičku“ vo výške 18.966,47 eur. Súd tu poukázal na to, že dohoda manželov o tom, resp. rozhodnutie o tom, že spoločný dlh prevezme len jeden z manželov, je voči veriteľom neúčinné a tí sa môžu napriek tomu domáhať splnenia dlhu od ktoréhokoľvek z bývalých manželov. nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle § 853 vychádzať z ustanovenia obsahom a účelom k nim najbližším a použiť na ich vyporiadanie ustanovenia § 149 a § 150 OZ. Súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom úplného vyrovnania zaniknutého BSM sumu 18.112,45 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zásadne vychádzal z princípu parity t.j. rovnosti veľkosti podielov. Základnou zásadou ustanovenia § 150 je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky. Súd nemal za

preukázané, že by sa žalobkyňa správala spôsobom, ktorý by odôvodňoval pristúpiť k určeniu podielov iným, ako paritným spôsobom. Nebolo preukázané, že by sa nestarala o rodinu, bolo len preukázané, že počas trvania manželstva nepracovala, bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Sama predložila listiny preukazujúce, že nemôže vykonávať náročnú prácu, nedarilo sa jej nájsť si vhodnú prácu a to aj s poukazom na jej zdravotný stav. V čase rozhodovania súdu bola poberateľkou sociálnych dávok, avšak vykonávala tzv. aktivačné práce. Skutočnosť, že jeden z manželov sa svojimi príjmami väčšou mierou pričinil o nadobudnutie spoločného majetku, nemôže bez ďalšieho viesť k rozhodnutiu o disparite podielov. K sume 18.112,45 eur súd dospel nasledovne: súdom stanovená cena nehnuteľnosti bez pozemku predstavuje sumu 48.420,80 eur. Celú kúpnu cenu si ponechal žalovaný. Preto je povinný vydať žalobkyni polovicu z kúpnej ceny 48.420,80 eur, čo je suma 24.210,40 eur. Ďalej súd určil, že zostatok prvého úveru tzv. „Hypopôžičky“ vo výške 18.966,47 eur prevezme žalobkyňa. Z tohto dôvodu je žalovaný povinný zaplatiť jej jednu polovicu z tejto sumy t.j. 9.483,24 eur, od ktorej je potrebné ešte odpočítať sumu 2.047,20 eur, ktorú žalovaný zaplatil na tento úver po rozvode. Teda žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni sumu 9.483,24 eur mínus 2.047,20 eur t.j. sumu 7.436,04 eur. Druhý úver tzv. „Flexihypotéku“ po rozvode manželstva splácal výlučne žalovaný, preto žalobkyňa je povinná zaplatiť mu jednu polovicu zo sumy zostatku úveru ku dňu rozvodu, ktorý predstavoval 27.067,98 eur, z čoho jedna polovica je 13.533,99 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu 13.533,99 eur, kým žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumy: 7.436,04 eur a 24.210,40 eur t.j. spolu 31.646,41 eur. Keď sa od sumy 31.646,41 eur odpočíta suma 13.533,99 eur, ostane suma 18.112,45 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni titulom úplného finančného vyporiadania a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď ustálil, že žalobkyňa bola v konaní úspešná na 74,40%, neúspešná na 25,60%, jej čistý úspech preto predstavoval 48,80%. V tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania od žalovaného.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozsudok je nezrozumiteľný, odporujúci zákonu, skutkovému aj právnemu stavu. Rozdielna úvaha o trvaní manželstva a právneho trvania a skutočného spolužitia a naproti tomu zaradenie nehnuteľnosti postavenej výlučne žalovaným s počiatkom výstavby tesne pred ukončením spolužitia a úplne dokončeným po rozvode manželstva, spôsobuje nezrozumiteľnosť rozsudku. Zamietnutie disparity k vyporiadaniu nadobudnutej kúpnej ceny za nehnuteľnosť je v rozpore s § 150 OZ, ktorý dáva istotu tej strane právneho vzťahu zo zaniknutého manželstva, ktorý sa pričinil o jej vznik, nadobudnutie, udržanie, zveľadenie a neuprednostnil záhaľčivého občana, ktorý celý život nepracoval a nechal sa živiť. Pre spoločnosť a okolie sa ničím nepričinil, je iba záťažou. Pri koncoch obdobia, keď malo končiť obdobie poberania sociálnej podpory alebo inej štátnej dávky žalobkyne, vždy si žalobkyňa vymyslela ochorenie. Je otázne, čo viedlo sudkyňu k zvýhodňovaniu takejto záhaľčivej osoby, keď § 150 zrozumiteľne uvádza, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Manželia nikdy spoločnú domácnosť nemali a spoločné deti nemajú. Žalobkyňa zo svojho nevynaložila na stavbu ani cent. Nemôže ani požadovať niečo, naopak, všetko vynaložil žalovaný, splatil aj úver „Flexihypotéku“ v sume 43.890,72 eur, z úveru „Hypopôžičky“ vyplatil sumu 2.047,20 eur. Ešte väčší otáznik vyvoláva vyporiadanie úveru „Hypopôžička“ keďže žalobkyňa nevie preukázať platobnú schopnosť. Špekulatívne získanie sumy od žalovaného pomocou súdu v sume 18.966,47 eur pôsobí veľmi podozrivo, hlavne keď sudkyňa ďalej v rozsudku uvádza, že: v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že rozhodnutie alebo dohoda manželov o tom, že spoločný dlh prevezme len jeden z manželov, je voči veriteľom neúčinné. Je podozrivé, čo viedlo sudkyňu k takémuto rozhodnutiu, keď sama vie, že žalobkyňa ešte nikdy nič nesplatila. Existuje množstvo rozhodnutí od okresných, krajských až po Najvyšší súd SR o tom, že nesplatený spoločný úverový záväzok nemožno zahrnúť do masy BSM. Na to obzvlášť upozornil okresný súd, uviedol niektoré spisové značky rozhodnutí. Napriek tomu sudkyňa nepochopiteľne priradila úver uhradiť žalobkyňou, ktorá je 100% neplatičkou, ale u ktorej nie je ani predpoklad, že by vedela splatiť čo i len jeden cent. Žalobkyňa a žalovaný nemali spoločnú domácnosť, nehospodárili spolu, nemali spolu žiadne dieťa, nemali spoločný majetok. Skutočné spolužitie bolo od 17.05.2008 do novembra 2010. Právne manželstvo trvalo od 17.05.2008 do 06.02.2012, avšak formálne trvalo od novembra 2010 do 06.02.2012. Stavebné povolenie bolo vydané 01.03.2011 a kolaudačné rozhodnutie 12.04.2013. Súd konštatoval, že v máji 2011 už existovali prvky dlhodobej životnosti. Neurčil však začiatok stavby. Neurčil ani hodnotu rozostavanej stavby v čase uzavretia manželstva, ani hodnotu stavby v čase skutočného zániku manželstva, nie právneho. Súd sa nezaoberal ani skutočnosťou, kto sa

v akej miere zaslúžil o jeho získanie, výstavbu a financovanie. Žalobkyňa preukazovala, že žiadny príjem nemala, bola odkázaná na iných, nechala sa vydržiavať, teda sa o nič nepričinila. Nikdy neprejavila žiadny záujem o stavbu. Dôkazom toho je, že stavebné povolenie ako aj kolaudačné rozhodnutie nikdy nenapadla. Preto sa stavba nedá prijať do masy BSM, obzvlášť, keď neprejavila nikdy záujem o stavbu, o jej zápis a financovanie. Vo vzťahu k zostatku úveru „Hypopôžička“ sama sudkyňa v rozsudku uvádza, že táto pohľadávka a dlh nepatrí do BSM, takže sa na ne nevzťahuje ust. § 149 a § 150 OZ. Čas úveru uhradený záložným ručiteľom zaťažuje oboch žalobcu aj žalovaného v rovnakom pomere, spoločne a nerozdielne vo vzťahu k záložnému ručiteľovi. Zvyšok nesplatenej časti úveru voči veriteľovi zaťažuje oboch, žalobcu aj žalovaného, v rovnakom pomere spoločne a nerozdielne. Z tohto úveru je žalobkyňa povinná uhradiť žalovanému polovicu z uhradenej sumy vo výške 1.023,60 eur, vo zvyšku zostáva záväzok voči veriteľovi M. A., a.s., voči žalovanému ručiteľovi záväzkom oboch žalobkyne aj žalobcu spoločným a nerozdielnym. Vo vzťahu k „Flexihypotéke“ žalovaný po rozvode uhradil v roku 2012 sumu 4.236,60 eur, v roku 2013 sumu 32.487,92 eur, od skutočného rozchodu ešte v roku 2011 sumu 4.436,60 eur. Keď počíta sumu, ktorú za oboch uhradil po rozvode manželstva, je to suma 36.724,52 eur, takže žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanému sumu 18.362,26 eur. Spolu z oboch úverov je teda žalobkyňa povinná uhradiť žalovanému sumu 19.385,86 eur. Žalobkyňa nepredložila potvrdenie o tom, že veriteľ, teda M., a.s., súhlasí s prechodom záväzku na ňu. Poukázal tu na ust. § 511 ods. 1, 3, § 531 ods. 1,3 OZ. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, určiť, že do BSM strán sporu patrí vyplatená časť úveru po rozvode manželstva „Hypopôžička“ v sume 2.047,20 eur a vyplatená časť úveru po rozvode „Flexihypotéka“ v sume 36.724,52 eur a žalobkyňa je povinná zaplatiť titulom vyrovnania žalovanému sumu 19.385,86 eur. Nikto nemá právo na náhradu trov konania. K odvolaniu doložil uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo 213/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 4Co/231/2012.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 15C/251/2014 je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe návrhu žalobkyne.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadané.

7. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.01.2012, právoplatným dňa 06.02.2012, č.k. 12P/88/2011-14 rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa 17.05.2008. Súd prvej inštancie určil majetok patriaci do BSM a to zostatok úveru „Hypopôžička“ vo výške 18.966,47 eur, zostatok úveru „Flexihypotéka“ vo výške 27.067,98 eur, a cena utŕžená za predaj nehnuteľnosti - rozostavaného rodinného domu, vo výške 48.420,80 eur. Súd vyporiadal BSM tak, že žalobkyňa preberá povinnosť zaplatiť zostatok úveru „Hypopôžička“ a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom úplného vyrovnania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 18.112,45 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný namietal, že do majetku BSM nemala byť zahrnutá cena utŕžená za predaj nehnuteľnosti - rozostavaného rodinného domu, ak bola zahrnutá, nemala byť aplikovaná pri vyporiadaní podielov parita, nakoľko žalobkyňa sa nijakým spôsobom o nadobudnutie rozostavaného rodinného domu nepodieľala a tiež namietal, aby zostatok úveru „Hypopôžička“ bol prikázaný žalobkyni, žiadal, aby tento nebol prikázaný nikomu, nakoľko banka neudelila súhlas so zmenou dlžníka. Navrhol vyporiadať z uvedenej „Hypopôžičky“ len časť, ktorú uhradil on po rozvode.

8. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Vyporiadanie BSM podľa tohto ustanovenia pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt účastníkov - bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva

patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Podľa § 150 pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Toto ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielu môže ovplyvniť napr. skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval, hoci mohol, o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a pod. Pre úvahu o nerovnosti podielov je významné, ako sa každý z manželov v priebehu manželstva staral o rodinu, spoločnú domácnosť či uspokojovanie spoločných potrieb a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

9. Pokiaľ ide o rodinný dom, súd prvej inštancie správne skonštatoval, že predmetomBSM žalobkyne a žalovaného ku dňu rozvodu manželstva je cena utŕžená za predaj nehnuteľnosti - rozostavaného rodinného domu, keď súd prvej inštancie správne skonštatoval, že rozostavaný rodinný dom jednoznačne sa začal stavať počas trvania manželstva a skutočnosť, že bol skolaudovaný po zániku BSM, nemôže mať vplyv na to, že patril do BSM. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v marci 2011 už existovala rozostavaná stavba, ktorú skutočnosť mal preukázanú znaleckým posudkom č. 95/2011, vyhotoveným dňa 16.05.2011 znalcom Ing. Jozefom Szabóm a tiež geometrickým plánom vyhotoveným dňa 18.03.2011. Keďže už v máji 2011 existovali prvky dlhodobej životnosti, ktoré stavbu charakterizujú ako vec, jednalo sa už v máji 2011 o vec. Takisto je pri tejto konštatácii bezpredmetná skutočnosť, že manželia spoločnú domácnosť viedli len do novembra 2010, podstatné tu je, že ich manželstvo trvalo až do 16.02.2012. Skutočné spolužitie môže mať význam pri rozhodovaní o stanovení rovnosti či nerovnosti veľkosti podielov manželov po zániku BSM. Keďže však v čase vyporiadania už rozostavaný rodinný dom vlastnícky patril tretej osobe, nebolo možné tento prikázať do vlastníctva žiadnemu z bývalých manželov, preto bolo správne zahrnúť do masy BSM kúpnu cenu, za ktorú bol rozostavaný rodinný dom predaný. Súd prvej inštancie kúpnu cenu určil za rozostavaný rodinný dom sumou 48.420,80 eur. Túto súdom určenú výšku (8,64% z celkovej kúpnej ceny53.000 eur) žalovaný v odvolaní nerozporoval.

10. Pri vyporiadaní tejto kúpnej ceny mal odvolací súd za to, že je dôvodné nevychádzať z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Mal za to, že okolnosti prípadu sú dôvodné na aplikáciu disparity, keď o stavbu rodinného domu sa žalobkyňa vôbec nezaujímala. Rodinný dom sa začal stavať síce počas trvania manželstva, avšak stavebné povolenie bolo vydané až v čase, keď manželstvo síce ešte trvalo, ale manželia neviedli spoločnú domácnosť, takže manželka, teda žalobkyňa sa žiadnym spôsobom na výstavbe tohto rodinného domu, okrem poskytnutia financií z čerpaných úverov nepodieľala. Úver Flexihypotéku v sume 30.000 eur žalovaný použil na výstavbu domu, čo žalobkyňa nevyvrátila, polovica z úveru pripadajúca na žalobkyňu je 15.000 eur. Prvý úver Hypopôžička bol poskytnutý pred začatím stavby, ešte v roku 2009 v sume 19.500 eur, jeho presné použitie nebolo preukazované, tvrdenia žalovaného, že financie boli použité na rekonštrukciu rodičovského domu žalobkyne neboli preukázané, takže financie boli spotrebované počas trvania manželstva a mohli byť použité aj na stavbu rod. domu. Zo znaleckého posudku z roku 2011 vyplynulo, že hodnota stavby bola 62. 217 eur, čo je vyššia suma ako poskytnuté úvery. Manželia nemali spolu deti, spoločnú domácnosť viedli po dobu dva a pol roka a ďalší rok a pol do právoplatného rozvodu manželstva spoločnú domácnosť neviedli. Počas trvania manželstva manželka bola väčšiu časť nezamestnaná, mala zdravotné problémy, poberala sociálne dávky, takže odvolací súd považoval za správne, aby z kúpnej ceny pripadol na manželku podiel jedna tretina, čo je 16.140,27 eur.

11. Správne súd prvej inštancie v rámci vyporiadania BSM rozhodol aj o vyporiadaní „Hypopôžičky“ a „Flexihypotéky“, keďže aj tieto ako pohľadávky voči tretím osobám patria do majetkových vzťahov manželov, vznikli za trvania BSM, naväzujú na spotrebné spoločenstvo manželov a po jeho zrušení je potrebné previesť ich vyporiadanie za použitia § 150 primerane v zmysle § 496 OZ. Pokiaľ sa

týka „Flexihypotéky“ tak zostatok ku dňu rozvodu bol v sume 27.067,98 eur. Uvedenú sumu v celosti zaplatil po rozvode manželstva ku dňu 18.4.2013 žalovaný. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné.

12. Pokiaľ sa týka „Hypopôžičky“, tak na tejto bol zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva, teda k zániku BSM v sume 18.966,47 eur. Z tejto sumy po rozvode žalovaný zaplatil sumu 2.047,20 eur. Túto „Hypopôžičku“ splácajú rodičia žalobkyne. Súd prvej inštancie správne zostatok uvedenej „Hypopôžičky“ prikázal žalobkyni. Veriteľ má zriadené záložné právo na rodinný dom rodičov žalobkyne. Žalovaný počas trvania manželstva uvedenú pôžičku prestal splácať, preto z dôvodu, aby rodičia žalobkyne neprišli o dom, začali uvedenú pôžičku splácať. V súčasnosti žalobkyňa preukázala, že od 01.06.2017 je riadne zamestnaná v pracovnom pomere na dobu neurčitú, s mesačným funkčným platom 622 eur brutto, takže má financie na splácanie úveru. Je pravdou, že prevzatie dlhu len jedným z manželov je voči veriteľovi neúčinné a veriteľ sa môže napriek tomu domáhať splnenia dlhu od ktoréhokoľvek z bývalých manželov. V prípade, ak by žalobkyňa riadne nesplácala uvedený dlh a veriteľ by tento nedoplatok vymohol od žalovaného, má žalovaný nárok voči žalobkyni na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške toho, čo za žalobkyňu na predmetnom úvere zaplatil.

13. K vyporiadaniu BSM súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne určil hodnotu majetku BSM, ktorá sa vyporiadava. Správne vyporiadal „Hypopôžičku“ keď skonštatoval, že zostatok vo výške 18.966,47 eur prikázal žalobkyni, ktorej je povinný žalovaný zaplatiť polovicu, avšak po odrátaní sumy 2.047,20 eur, ktorú po rozvode manželstva uhradil. Takže z tejto pôžičky je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 7.436,04 eur. Čo sa týka „Flexihypotéky“ túto po rozvode manželstva v sume 27.067,98 eur výlučne sám zaplatil žalovaný. Takže naopak, žalobkyňa je povinná z uvedenej sumy uhradiť žalovanému polovicu, t.j. 13.533,99 eur a pri kúpnej cene za rozostavaný rodinný dom v sume 48.420,80 eur, ktorú celú prevzal žalovaný, je tento povinný žalobkyni zaplatiť 1/3, teda sumu 16.140,27 eur, celkovo tak titulom vyrovnania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 10.042,32 eur (16.140,27 + 7436,04 - 13.533,99).

14. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vecne správnom výroku I. podľa ust. § 387 ods.1 potvrdil a vo výroku II. podľa ust. § 388 zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

15. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 za použitia ust. § 255 ods. 2 CSP, keď obe strany sporu mali úspech čiastočný.

16. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .