Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-114-2018.pdf
PDF · 142.53 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/114/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. C., O.. XX.XX.XXXX, V. H. U., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Ľ. D., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. V., V. XX, otec
- Y. C., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. V., O. XX, V. na R. P. Š. XXX, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 20P/327/2017 - 159 zo dňa 10. mája 2018 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P 327/2017-159 zo dňa 10.mája 2018 m e n í tak, že odo dňa 18.9.2017 z v y š u j e vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa: U. C., O.. XX.X.XXXX zo sumy 150 eur na sumu 250 eur mesačne, ktorú je otec maloletého povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci vopred, k rukám matky maloletého.
Vo výroku o zročnom výživnom rozsudok z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.
Návrh matky vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Týmto rozsudkom s a m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P 85/2013-110 zo dňa 24.2.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP 73/2014-145 zo dňa 21.1.2015 vo výroku o výživnom.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 20P/327/2017 - 159 zo dňa 10.mája 2018 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého U. C., O.. XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne od 01.09.2017. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2017 do 30.04.2018 v celkovej sume 800 eur súd otcovi uložil plniť v opakujúcich sa splátkach po 200 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. Vo výroku súd vyslovil, že týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/85/2013-110 zo dňa 24.02.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP/73/2014 zo dňa 21.01.2015 vo výroku o výživnom na maloletého. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd rozhodol na základe návrhu matky zo dňa 18.09.2017, ktorým žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého U. od 01.09.2017 na sumu 300 eur mesačne z dôvodu, že maloletý nastúpil dňa 04.09.2017 na strednú školu, čím sa podstatne zvýšili náklady na jeho štúdium, pomôcky na vyučovanie i na prax a náklady na dopravu do školy. Tiež sa zvýšili náklady v súvislosti
s jeho vyšším vekom, a to na ošatenie a hygienické potreby. Zvýšenie výživného matka žiadala aj zo zdravotných dôvodov maloletého zhoršením jeho zdravotného stavu z dôvodu histamínovej intolerancie a potravinovej alergie, keď je náročné a nákladné jeho stravovanie. Tiež ceny potravín a životná úroveň rýchlo stúpa a otec okrem výživného iným spôsobom na potreby maloletého neprispieva.
3. Otec vo svojom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť, nakoľko je dlhodobo nezamestnaný a doteraz určené výživné hraničí s jeho existenciou. V minulom roku bol vyradený z evidencie úradu práce, pre odmietnutie ponúknutej práce, ktorú predtým nikdy nevykonával. Maximálne sa snaží nájsť si trvalé zamestnanie, ale nie je to jednoduché, vzhľadom na jeho vek a odbornosť, a preto má príjem z nepravidelných brigád v sume 380 až 420 eur, čo čiastočne pokrýva výživné na syna, platí si ubytovanie a náklady na prežitie. Odsťahoval sa mimo Bratislavy, kde má náklady na život nižšie. Otec uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na 200 eur mesačne a viac platiť nedokáže. Bol evidovaný na úrade práce, ale vylúčili ho, pretože mu ponúkli prácu na kamióne, čo by aj chcel robiť, ale podmienkou bolo absolvovať kurz v hodnote 2 000 eur vrátane získania licencie, ale nemal na to finančné prostriedky.
4. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na sumu 250 eur mesačne.
5. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. konania 22P/85/2013
- 110 zo dňa 24.02.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP/73/2014
- 145 zo dňa 21.01.2015 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné v sume 150 eur mesačne. Matka pracovala u zamestnávateľa Stredisko služieb školám a školským zariadeniam ako učiteľka materskej školy s čistým mesačným príjmom za rok 2013 v sume 564,89 eur a v januári 2014 mala príjem 571,98 eur netto. V roku 2013 mala sociálnou poisťovňou vyplatené ošetrovné v celkovej výšky 102,80 eur. Otec mal od 04.09.1995 vydané živnostenské oprávnenie, ale činnosť bola pozastavená do 01.01.2016. V obchodnom registri vedený nebol. Daňové priznanie za rok 2012 nepodal. V Sociálnej poisťovni bol vedený ako SZČO a od 01.01.2013 ako zamestnanec u Martina Cveka TAXI C a T. Predložil pracovnú zmluvu s týmto zamestnávateľom uzavretú 27.12.2012 s dojednaným pracovným pomerom na dobu určitú od 01.01.2013 do 30.11.2013, so skráteným pracovným úväzkom, ktorý v zmluve žiadnym spôsobom zadefinovaný nebol, a to na druh práce: vodič vnútroštátnej taxislužby s tým, že na výkon práce nie je poskytnuté vozidlo zamestnávateľa, so mzdou 2 eurá brutto na hodinu, s pohyblivým pracovným časom podľa potreby po vzájomnej dohode bez víkendov a sviatkov. Je vyučený mäsiar, v odbore pracoval 12 rokov a 20 rokov predával ako živnostník textil v obchode, ale v dôsledku poklesu tržieb s touto aktivitou skončil. Zdravotný stav mu netvoril žiadne obmedzenia v pracovnej aktivite a z uvedeného dôvodu nemal trvalé zvýšené náklady na výživu. V priebehu predmetného konania mal mať podanú žiadosť na skúšky za účelom získania licencie pre výkon taxislužby, ktoré sa mali uskutočniť v 12/2013, následne mal vykonávať osobnú taxislužbu s osobným automobilom D. K., za ktorý platil cca 1 -2 roky lízingové splátky vo výške 125 eur mesačne. Neskôr uviedol, že licencia mu nebola udelená, požiadal o ňu, ale neuhradil kolok v hodnote 100 eur, lebo naň nemal peniaze. Zároveň uviedol, že je zadlžený, naposledy mal príjem v 11/2013, keď s ním ukončil spoluprácu Martin Cvek z dôvodu, že vyšiel nový zákon, podľa ktorého musia mať taxikári zakúpené taxametre, nové autá, kartu vodiča a ďalšie náležitosti, čo celkovo predstavovalo 1 400 eur. Následne nikde nechodil na brigády, býval v záhrade svojich rodičov v chatke na Žabom majeri, lebo rodičom nemal z čoho prispievať na domácnosť. Jeho rodičia, dôchodcovia, bývali v 3-izbovom byte v Petržalke. Otec bol v evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie od 13.11.2013, nárok na podporu v nezamestnanosti mu nevznikol. Okrem syna U. ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Maloletý U. mal 12 rokov, navštevoval šiestu triedu základnej školy s poplatkom za stravné 20 eur mesačne, poplatok za futbalový klub 30 eur mesačne mimo nákladov spojených s účasťou na zápasoch, turnajoch a okrem výdajov za športové oblečenie. Liečil sa na alergiu, užíval lieky s doplatkom, začal sa liečiť aj u ortopéda pre odvápnenie pätových kostí, nosil zubný strojček.
6. V súčasnom období je matka rozvedená, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, ukončila strednú pedagogickú školu, naďalej pracuje v Stredisku služieb školám a školským zariadeniam ako učiteľka materskej školy a zároveň je poverená zastupovaním riaditeľky materskej školy. Jej čistý priemerný mesačný príjem za 09/2016-12/2016 dosiahol sumu 809,28 eur, v roku 2017 sumu 753,46 eur a za prvé tri mesiace roka 2018 výšku 799,57 eur. Poberá prídavky na dieťa v sume 23,52 eur mesačne. Vlastní dvojgarsónku, v ktorej býva s maloletým U., inak je nemajetná. Náklady na jej domácnosť predstavujú
mesačne: 31 eur za elektrinu, zálohové platby 130,02 eur. Trvalé zvýšené náklady so zdravotným stavom nemá, i keď je v dispenzári endokrinológa, oftalmológa, neurológa a gynekológa.
7. Otec je rozvedený, ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Naďalej má vystavené živnostenské oprávnenie na predmety činnosti rovnaké ako v čase poslednej úpravy výživného. Činnosť má pozastavenú od 26.09.2016 do 26.09.2019. Za rok 2016 podal nulové daňové priznanie. Súdu predložil nedatovanú nájomnú zmluvu na nájom bytového priestoru uzavretú na dobu určitú od 01.09.2016 do 31.12.2017 a predmetom nájmu je izba rodinného domu v P. Š. XXX s cenou nájomného 140 eur mesačne. V osobnom vlastníctve mal 1 -izbový byt v V. na O. XX s vecným bremenom /doživotného užívania D. B./, ktorý bol v zmysle čestného prehlásenia jeho rodičov “napísaný“ na otca, keď jeho matka, ktorej predmetný byt darovala jej matka D. B., ako priamy dedič tohto bytu v snahe vyriešenia administratívnej otázky súhlasila s prevodom na otca maloletého U. z dôvodu ušetrenia nákladov v budúcom dedičskom konaní. Po skonaní D. B. otec na pokyn jeho rodičov byt, v ktorom nikdy nebýval, predal za XX XXX eur a túto finančnú čiastku použili otcovi rodičia na svoje účely. Otec vlastní automobil P. XXX, inak je nemajetný. Má diagnostikovaný novozistený diabetes mellitus, odporúčanú má diabetickú diétu a užívanie liekov, ale trvalé zvýšené výdaje so zdravotným stavom nepreukázal. Je vyučený mäsiar-údenár, v odbore pracoval 12 rokov. Je nezamestnaný podľa vlastného vyjadrenia cca 2,5 rokov, v evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie bol od 13.11.2013 do 07.09.2016, vyradený z evidencie bol pre nespoluprácu - nedostavil sa na dohodnutý termín. Nevznikol mu nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti.
8. Maloletý U. je šestnásťročný študent prvého ročníka SOŠ obchodu a služieb Samuela Jurkoviča, študuje v systéme duálneho vzdelávania. Na praktickom vyučovaní sa pripravuje v zmysle zák. č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre spoločnosť V., F..E..D.., ktorá má s ním uzatvorenú učebnú zmluvu, podľa ktorej mu poskytuje hmotné a finančné zabezpečenie - podnikové štipendium 50 eur mesačne, odmenu za produktívnu prácu 2,50 eur za každú hodinu vykonanej práce a motivačné štipendium viazané na prospech /priemer 2,0 - 50 eur; priemer 2,5 - 30 eur/. Škola vyčíslila jeho náklady: ZRPŠ 40 eur, triedny fond 10 eur, IES-cer. 20 eur, exkurzia Modra 5 eur, učebnica anglického jazyka 15 eur. Maloletý je evidovaný v imunoalergologickej ambulancii od 10/2013 s dg: alergická rhinoconjuctivitida celoročná, asthma bronchialle, potravinová alergia, atopický ekzém a histamínová intolerancia. Jeho zdravotný stav vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a zvýšené finančné náklady vzhľadom na liečbu /pravidelné užívanie liekov/, nevyhnutné dodržiavanie diéty - strava bez alergénov, s nízkym obsahom histamínu /limituje ho v stravovaní sa v školských jedálňach/ a lokálne ošetrovanie kože, vhodná je klimatická kúpeľná liečba. Vzhľadom na to, že mu matka musí stále dopĺňať chýbajúce lieky a meniť mastičky na kožu, vyčísliť výšku mesačného doplatku za liečivá nevedela.
9. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že za obdobie štyroch rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného, sa osobný stav matky a otca ako aj okruh ich vyživovacích povinností nezmenil. Matka pracuje u rovnakého zamestnávateľa ako v čase poslednej úpravy výživného a jej príjem sa zvýšil o cca 200 eur. Čo sa týka otca, tento bol v evidencii nezamestnaných od 13.11.2013, teda už aj v čase poslednej úpravy výživného, vyradený z evidencie bol 07.09.2016 pretože nespolupracoval. Vypovedal, že sa živí nepravidelnými brigádami. Na jeho strane nastala zmena pomerov v tom, že už nebýva v záhradnej chatke jeho rodičov, ale v prenajatej izbe za 140 eur mesačne. X-C. V. X. V. X. L. D. X. P. za XX XXX W., v zmysle čestného prehlásenia jeho rodičov túto sumu použili len rodičia na zveľadenie ich života, nie otec. Na strane maloletého U. K.mena pomerov nastala tým, že za posledné 4 roky úmerne veku vyrástol a jeho potreby sa zvýšili v každom smere /výživa, obuv, ošatenie, voľnočasové aktivity, zdravotný stav a pod./. Podstatná zmena pomerov na jeho strane nastala jeho prestupom na strednú školu 01.09.2017, kedy sa jeho potreby podstatne zvýšili najmä v súvislosti so zabezpečením všetkých nevyhnutných školských potrieb a pomôcok, úhradou poplatkov na ZRPŠ, na akcie organizované školou, električenku a podobne. Je nesporné, že potreby študentov strednej školy sú podstatne vyššie ako potreby žiakov základnej školy. Matka má však preukázateľne výrazne zvýšené výdavky súvisiace aj s jeho veľmi nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý vyžaduje pravidelné návštevy imunoalergologickej ambulancie, užívanie predpísaných liekov a mastí, dodržiavanie finančne náročnej diéty a úpravu stravy aj vzhľadom na histamínovú intoleranciu. Odporúčané klimatické pobyty maloletý neabsolvoval z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
10. Okresný súd zvýšil výživné na maloletého na sumu 250 eur mesačne od 01.09.2017, kedy nastala zmena pomerov na jeho strane nástupom do prvého ročníka strednej školy. Určená výška výživného je primeraná veku a odôvodneným potrebám maloletého, ale aj pomerom zisteným na strane rodičov. Súd pri rozhodovaní neprihliadol na nezamestnanosť otca, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných pre nespoluprácu, čo musel súd vyhodnotiť v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd vychádzal z preukázaných možností a schopností otca, t.j. z tých skutočností, že má odborné vzdelanie s praxou / vyučený mäsiar - údenár/, od roku 1995 má vystavený živnostenský list /maloobchod, veľkoobchod, sprostredkovateľská činnosť/, pracoval a pracuje ako vodič taxislužby /i keď aktuálne v zmysle jeho vyjadrenia brigádne/, je v produktívnom veku a nepreukázal, že so zdravotným stavom má trvalé zvýšené náklady alebo pracovné obmedzenia a žije v regióne s dostatkom pracovných príležitostí, takže vzhľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie, odbornosť a získanú prax má možnosť uplatniť sa v súkromnom alebo štátnom sektore. Otec okrem výživného, iným spôsobom jeho potreby nezabezpečuje. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. sa otec nepodieľa a ktorú otec musí vyvážiť finančným plnením. Zdravotný stav maloletého sa výrazným spôsobom zhoršil, k pôvodnej alergii mu pribudli ďalšie závažné diagnózy. Súd nezohľadnil argument otca, že alergické reakcie dieťaťa, (ktoré matka prezentovala dvomi fotografiami jeho tváre), sú zveličené, maloletý na tom nie je tak zle, nakoľko nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa a s ním súvisiace náklady a obmedzenia boli preukázané relevantnými lekárskymi správami. Súd mal možnosť počas zisťovania názoru maloletého vidieť početný a svrbiaci výsyp jeho tváre a dlaní oboch rúk. Každý rodič je povinný vyvinúť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatok finančných prostriedkov na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť a až po splnení tejto povinnosti môže finančné prostriedky, ktoré mu zostanú, použiť na zabezpečenie vlastných potrieb. Otec takéto úsilie nepreukázal. Skutočnosť, že predal byt v jeho osobnom vlastníctve, (vzdal sa majetkového prospechu), musel súd vyhodnotiť v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Návrh matky na zvýšenie výživného bol čiastočne dôvodný, súd zvýšil výživné na sumu 250 eur a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Nakoľko okresný súd zvýšil výživné na maloletého od 01.09.2017, zročné výživné ku dňu 30.04.2018 vyčíslil v sume 800 eur /8 mesiacov x 100 eur/ a o podmienkach jeho splatnosti rozhodol podľa § 232 CSP, keď otcovi napriek tomu, že o to nežiadal, povolil zročné výživné splácať po 200 eur mesačne vzhľadom na pomery zistené na jeho strane, i keď o to sám nepožiadal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
11. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a výživné ponechať v pôvodnej výške 150 eur a návrh matky zamietnuť. Uviedol, že rád by svojmu synovi dal viac, ale v jeho životnej situácii to, žiaľ, nie je možné. V odvolaní poukázal na svoje podanie zo dňa 07.05.2018, v ktorom uviedol, že histamínová intolerancia je .... ochorenie na alergickú reakciu (pes, mačka, peľ, ryža, sója, mrkva, jablko) a podľa priloženej lekárskej správy je definované ako alergická reakcia bez následkov a nutnej ďalšej kontroly, ktorú matka zdokladovala fotodokumentáciou ako závažné ochorenie. Namietal, že súd neprihliadol na aktuálne zdravotné doklady predložené matkou a neakceptoval návrh otca na zistenie, aký liek maloletý užíva a či je liek uhrádzaný zdravotnou poisťovňou. V rozsudku je uvedené, že maloletý užíva Daosin a je predajný v balení 60 kapsúl za sumu 35 eur na jeden mesiac a podľa vyjadrenia maloletého užíva 2 kapsule denne. Tento liek je len výživový doplnok, nakoľko podľa lekárskych správ nie je jasná závažnosť, a preto v opise postihnutia nesprávne vyhodnotil situáciu a z maloletého spravil veľmi ťažko chorého pacienta. Rovnako tiež nie je závažné ochorenie uvádzaný stav ako ekzém a svrbenie, škrabanie, a nakoľko nie je v spise konkrétna lekárska správa, je to tvrdenie iba vizuálne, nie je podložené ako závažné ochorenie. Poukázal na to, že v potravinovom sektore, ktorý študuje maloletý, je nutný zdravotný preukaz, teda stopercentný zdravotný stav a ako môže pacient podľa zistenia zdravotného stavu súdom s takým závažným zdravotným stavom, aký je v opise rozsudku, vykonávať takúto prácu. Okresný súd tiež nesprávne prihliadol na kožné ochorenie, ktoré si vyžaduje rôzne masti, ktoré nie sú konkrétne uvedené s ich názvom a nie sú uvedené ani v odbornom dokumente. Náklady na stravu, ktoré matka uviedla, sa dajú podľa pokladničných dokladov spriemerovať v priebehu pár týždňov a zistiť reálnu sumu. Takéto náklady neboli vyčíslené, ale napriek tomu bol návrh matky na zvýšenie výživného akceptovaný. Rovnako otec žiadal zistiť prospech maloletého a jeho možnosti ísť študovať na vysokú školu. Z rozhodnutia vyplýva, že maloletý má príjem 170 eur mesačne, čo nebolo zohľadnené. Otec nevykonáva prácu taxikára oficiálnou cestou a ani žiadnou inou a ide o nesprávne zistenie súdu. Pokiaľ súd prihliadol na zhoršený zdravotný stav matky, mal sa zaoberať aj tým, že otec má zvýšené náklady v súvislosti s jeho zdravotným stavom, čo však neakceptoval, ale prihliadol na tvrdenie matky ohľadne zvýšených nákladov bez preukázania dokladov. Pokiaľ ide o o jeho vyradenie z evidencie na úrade práce, uviedol, že ponúknutú prácu nemohol vykonávať, lebo nemal na to prostriedky a kvalifikáciu, a tak okamžite bol vyradený z evidencie na úrade
práce. Tiež otec nepozná a nemá znalosti ohľadne nových technológií a nemá kvalifikáciu a aj reálna prax za tie roky, čo nepracoval, sa zmenila. Otec nesúhlasí s rozhodnutím súdu, tvrdil, že jeho príjem je nulový, rozsudok je účelový, a to jednostranný a predpojatý, keď z rozhodnutia súdu je zrejmá zaujatosť voči otcovi zo strany súdu. Okresný súd svojím postupom v konaní porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok zrušil a ponechal v platnosti pôvodnú výšku výživného 150 eur mesačne. 12. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 20.06.2018, ktorá navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení matka uviedla, že otec nemá ani tušenie, čo je histamínová intolerancia a jej následky a čo s ňou súvisí, kontroly v imunoalergologickej ambulancii prebiehajú pravidelne, zdravotný stav maloletého je preukázaný v spise dvakrát. Uviedla, aké lieky maloletý užíva a aké masti, ich názov. Vyjadrila sa k sume, ktorú uhrádza za stravu pre maloletého, stav maloletého nie je ekzém, ale následok intolerancie, a nie je infekčný a pri priamom kontakte s potravinami používa ochranné rukavice, pokiaľ ide o jeho prax v odbore potravinárstva. Pokiaľ ide o opis životnej situácie otca maloletého, je účelovo vytvorený a pre súd zavádzajúci.
13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
14. Odvolanie otca je založené na námietke, že okresný súd nesprávne posúdil okolnosti na strane obidvoch rodičov, nezohľadnil dostatočne príjmové pomery rodičov a tvrdili, že rozhodnutie súdu o výške výživného nie je správne a je neprimerané. Otec nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu, tvrdil, že jeho príjem je nulový, rozsudok je účelový, a to jednostranný a predpojatý, keď z rozhodnutia súdu je zrejmá zaujatosť voči otcovi zo strany súdu. Okresný súd svojím postupom v konaní porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces.
15. Z obsahu odvolania otca možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Otec odôvodňuje opodstatnenosť odvolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
16. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťah k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.
18. Okresný súd vyživovaciu povinnosť na maloleté deti právne posúdil podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. V zmysle uvedeného ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa.
24. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia.
25. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti.
26. Kritéria pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ustanovenie § 75 odsek 7 Zákona o rodine rozšírilo východiská zisťovania a posudzovanie možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potenciálnych príjmov. Princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne.
27. Pokiaľ otec namietal, že súd pochybil, keď nezistil jeho skutočné zárobkové pomery, je treba uviesť, že otec má Okresným úradom Bratislava vydané živnostenské oprávnenie, číslo živnostenského registra: 102-16618 pod obchodným menom Y. C.Z. - K. W. C. XXXXXXXX, U. P. XXXXX V.-E., O. XX, F. P. P. : 1. Kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu voľnej živnosti. Deň vzniku oprávnenia: 4.9.1995. Činnosť pozastavená od 26.9.2016 do 26.9.2019. Prevádzkarne XXXXX V.-P., X. X - X, XXXXX V.-P., X. X, Z. - V.. 2.Kúpa a predaj tovaru iným prevádzkovateľom živnosti v rozsahu voľnej živnosti. Deň vzniku oprávnenia: 4.9.1995. Činnosť pozastavená od 26.9.2016 do 26.9.2019. 3.Sprostredkovateľská činnosť Deň vzniku oprávnenia: 4.9.1995. Činnosť pozastavená od 26.9.2016 do 26.9.2019.
28. Ak otec maloletého tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné, je na jeho rozhodnutí, či naďalej zostane bez príjmu, ktorý je pre neho potrebný na plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti, alebo vzhľadom na jeho kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti a pracovné skúsenosti bude hľadať iné možnosti zárobku na platenie výživného. Otec nemôže tvrdiť, že keď ako živnostník nedosahuje potrebný príjem, nemôže výživné platiť. Nesprávne otec namietal, že okresný súd sa uvedenými skutočnosťami nezaoberal a neprihliadol na to, že nemá príjem, z ktorého by platil výživné. Otec má možnosť ovplyvniť svoje podnikanie a ak nedosahuje zisk, len otec môže rozhodnúť o tom, ako zabezpečí peniaze pre platenie výživného, teda či v tejto podnikateľskej činnosti, alebo bude hľadať inú možnosť získania príjmu na platenie výživného.
UASERVIS 29. Okresný súd správne vychádzal z toho, že otec pri plnení zákonnej vyživovacej povinnosti musí sám zabezpečiť dostatok prostriedkov, aby si mohol zákonnú vyživovaciu povinnosť plniť. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať, a ani právo, respektíve povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená, prípadne pracovať na pozícií alebo v zamestnaní zodpovedajúcom predstavám rodiča. Každý rodič má ale povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, a teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Preto nemôže obstáť tvrdenie otca, že suma výživného, ktorú určil súd, je neprimeraná a pre neho likvidačná a nemá z čoho ju platiť.
30. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o potenciálnych schopnostiach a možnostiach otca zabezpečiť si príjem, aby mohol súdom určené výživné riadne platiť. Na strane maloletého sa podstatne zmenili pomery, najmä jeho vekom, zvýšenými nárokmi na školské povinnosti, voľno-časovými aktivitami, s čím súvisí i rast nákladov matky na zabezpečenie starostlivosti o dieťa, v súvislosti s bežnými, či inými potrebami. Súd z uvedených dôvodov zvýšil vyživovaciu povinnosť otca s tým, že výživné v uvedenej výške je postačujúce a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec v aktívnom veku nevyvinul snahu o zabezpečenie si adekvátneho príjmu tak, aby si mohol vyživovaciu povinnosť riadne plniť, pretože dieťa je odkázané na výživu svojich rodičov.
31. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutočný stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec v podanom odvolaní, a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože nemá na platenie výživného finančné prostriedky. S prihliadnutím na jeho námietku, je potrebné zdôrazniť, že otec má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým maloletý nie je schopný sa sám živiť. Je nepochybné, že maloletý nemá možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohol uspokojovať svoje, i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá. Maloleté dieťa nie je v rovnakom postavení, aj pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery v porovnaní so svojím rodičom.
32. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne a dostatočne zistil skutočný stav veci a správne právne posúdil danú vec. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že sú splnené podmienky pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca v sume 250 eur mesačne na maloletého, s poukazom na vykonané dokazovanie a obsah spisu v predmetnej veci, z ktorého záver súdu jednoznačne vyplýva. Je možné tiež prihliadnuť na to, že otec nepreukázal, že má zhoršený zdravotný stav, ktorý by mu neumožňoval vykonávať prácu, v ktorej by dosiahol vyšší zárobok, a ani nepreukázal, že sa o získanie práce snaží. Otec v podanom odvolaní iba tvrdil, že suma 250 eur ako výživné je neprimeraná a nekorešponduje na jednej strane s odôvodnenými potrebami dieťaťa, ale svoje tvrdenie nijako nepreukázal. V súvislosti s touto námietkou otec ani nepreukázal, aké sú podľa neho odôvodnené potreby maloletého, teda v akej výške by mali byť potreby maloletého tak, aby bola postačujúca suma výživného ako on navrhuje a aké potreby maloletého by mohli (mali) byť uhradené, aby táto suma bola postačujúca na jeho výživu. Sumu výživného určenú rozhodnutím súdu iba všeobecne namietal. Rovnako nebolo možné prihliadnuť ani na úvery, ktoré otec spláca. Povinnosťou rodiča je predovšetkým živiť svoje dieťa, a až následne použiť zostávajúce peniaze na úhradu svojich potrieb a svojich dlhov. I keď otec tvrdil, že spláca úvery, pri určení výživného na tieto nemožno prihliadnuť. Prvoradé pre rodiča je plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti, a až následne môže zostávajúce peniaze použiť pre svoju potrebu.
33. Odvolací súd preto zastáva názor, že v prípade vyhovenia odvolaciemu návrhu a zmene vyživovacej povinnosti otca na ním navrhovanú sumu, by v tomto prípade znamenalo posunúť vyživovaciu povinnosť k maloletému na matku, ktorá sa okrem výživného plneného finančne aj o dieťa osobne stará, čím tiež plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou.
34. Okresný súd nesprávne postupoval, keď určil vyživovaciu povinnosť od 1.9.2017 bez toho, aby skúmal odôvodnenosť takéhoto rozhodnutia, pretože podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia konania a to v danom prípade od 18.9.2017, ktorým dňom bol doručený návrh okresnému súdu. Výživné je možné priznať aj spätne podľa ustanovenia § 77 Zákona o rodine, ale len v prípade, ak sú na to splnené zákonné dôvody a to dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
však súd neskúmal. Z obsahu spisu a z návrhu na zvýšenie výživného vyplýva, že matka maloletého žiadala určiť výživné spätne od 1.9.2017. Úlohou súdu bolo preto skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného pred dňom začatia súdneho konania t.j. 18.9.2017 ( za obdobie od 1.9.2017 do 17.9.2017 ). Okresný súd bol preto povinný vyzvať matku maloletého, aby preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného. Pokiaľ súd priznal spätné výživné bez splnenia zákonných podmienok, postupoval v rozpore so Zákonom o rodine.
35. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
36. Deň začatia konania procesný predpis určuje ako deň, keď bol súdu doručený návrh na jeho začatie, resp. v prípade vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, keď konanie možno začať aj bez návrhu a súd toto konanie začne, to bude deň vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Zákon č. 36/2005 Z.z. doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu a s ich existenciou sa musí súd vysporiadať v odôvodnení rozsudku. Zákon striktne vyžaduje preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa aj v prípade, ak by sa v návrhu požadovalo výživné napríklad počnúc jedným dňom pred začatím konania. 37. V danej veci okresný súd nepostupoval v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia a neprihliadol na to, že Zákon o rodine bol novelizovaný zákonom č. 36/2005 Z.z. a to konkrétne ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Uvedeným nesprávnym postupom súdu došlo k nesprávnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o určenie dňa, ktorým súd priznal vyživovaciu povinnosť, pretože pokiaľ nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, nebolo možné priznať spätné výživné od 1.9.2017.
38. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o výške výživného v sume 250 eur mesačne, ale zmenil rozhodnutie iba v dátume, ktorým priznal výživné podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine odo dňa začatia súdneho konania, v danom prípade od 18.9.2017, kedy bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania.
39. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o určenie výživného podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že odo dňa 18.9.2017 zvyšuje vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa: U. C., O.. XX.X.XXXX zo sumy 150 eur na sumu 250 eur mesačne, ktorú je otec maloletého povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci vopred, k rukám matky maloletého a vo zvyšnej časti návrh zamietol, pretože nebol dôvodný a najmä preukázaný návrh matky na určenie spätného výživného od 1.9.2017 a tiež uplatnený nárok na výživné určené v sume 300 eur mesačne, keď sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu a výške výživného v sume 250 eur mesačne.
40. Nesprávne okresný súd postupoval pri rozhodovaní o zročnom výživnom, ktoré vzhľadom na uvedené, vyčíslil od 1.9.2017 bez dostatočného skúmania začatia vyživovacej povinnosti a neodôvodnil tiež, prečo uložil otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach a preto je v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný.
41. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
42. Lehota na plnenie je tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky.
43. S prihliadnutím na uvedené, bude povinnosťou okresného súdu znovu rozhodnúť o zročnom výživnom a výrok riadne odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby bol preskúmateľný a v prípade zročného výživného, je potrebné ho uložiť otcovi zaplatiť tak, aby nebola ohrozené výživa maloletého dieťaťa.
44. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že bol nesprávny postup okresného súdu, keď uložil otcovi maloletého mesačné splátky po 200,- eur mesačne bez odôvodnenia. Odvolací súd dáva do pozornosti okresnému súdu skutočnosť, že prvoradá je vyživovacia povinnosť maloletého dieťaťa a až následne je možné zaoberať sa okolnosťami na strane povinného, i keď ustanovenie § 232 v odôvodnených prípadoch pripúšťa dlhšiu lehotu na plnenie, ale tento spôsob plnenia je potrebné riadne odôvodniť. Pokiaľ súd dospel k záveru, že od určitého dátumu má otec prispievať na výživu maloletého, tak bolo povinnosťou súdu vychádzať z tejto skutočnosti a prihliadnuť na to, že dieťa už od určeného dňa má mať v stanovenej sume zabezpečenú riadnu a dostatočnú výživu a nie až o niekoľko mesiacov alebo rokov neskôr ( ako je tomu aj v iných prípadoch ) , pokiaľ otec zaplatí určené výživné v splátkach. Otec má možnosť, pokiaľ nie je schopný zaplatiť dlžné výživné naraz, požiadať o poskytnutie úveru, resp. pôžičky iným spôsobom a nie na úkor maloletého dieťaťa a zaťažovaním matky zabezpečovaním potrieb dieťaťa za otca, ktorý si riadne a v potrebnom rozsahu neplní vyživovaciu povinnosť a vzniká mu dlh na výživnom. Treba zdôrazniť, že rodič má zo zákona vyživovaciu povinnosť.
45. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
46. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
47. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 C.s.p. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 C.s.p., je nepreskúmateľné.
48. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu vo výroku o zročnom výživnom nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a za nepreskúmateľný možno považovať aj postup súdu v rozpore s ustanovením § 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine.
49. Odvolací súd preto rozsudok súdu v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie.
50. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).