Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-14-2018.pdf
PDF · 79.13 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/14/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v spore žalobcu S., zastúpený J. proti žalovanému P. o zaplatenie 548,66 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 13Csp/72/2017+67 zo dňa 06. októbra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku III. o náhrade trov konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 150 Eur s príslušenstvom zastavil (výrok I.), vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (výrok II.) a žalovanej (správne žalovanému) nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť A. Z. X., a.s. so žalovaným uzatvorili dňa 17.12.2013 Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej mal právny predchodca žalobcu poskytnúť žalovanému úver vo forme pôžičky v sume 1.300 Eur, celková čiastka v sume 1.744,56 Eur, splátka 48,46 Eur, počet splátok 36, náklady spotrebiteľa 444,56 Eur, dohodnutá úroková sadzba 22,2 % ročne, RPMN 22,21 % a priemerná RPMN 45,94 %. Termín konečnej splatnosti 12/2016, mesačná splátka poistenia 1,41 Eur. Žalovaný bol v omeškaní už s úhradou prvej splátky, ktorú uhradil až dňa 05.05.2014 v sume 99,74 Eur. Dňa 31.05.2014 spoločnosť A. Z. X., a.s. vyzvala žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok s upozornením, že ak do 05.07.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2014, bude veriteľ oprávnený zosplatniť úver. Výzva bola žalovanému doručená dňa 10.06.2014, žalovaný dlžnú splátku splatnú 03/2014 do 05.07.2014 nezaplatil. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 19.07.2014, čo žalovaný na pojednávaní konanom dňa 06.10.2017 potvrdil. Žaloba bola podaná na súd dňa 09.05.2017. Žalovaný po podaní žaloby na súd zaplatil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi sumu 150 Eur. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej medzi A. Z. X., a.s. ako postupcom a S. J. T., s.r.o. (súčasné obchodné meno: S. T., s.r.o.) ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalobcovi ku dňu 22.08.2017. Okresný súd Prievidza uznesením, č.k. 13Csp/72/2017-46 zo dňa 22.09.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu. Podaním zo dňa 21.09.2017 žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 150 Eur späť. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie konanie o zaplatenie sumy 150 Eur zastavil.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že Zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 17.12.2013 č. XXXXXXX je z právneho hľadiska zmluva o spotrebiteľskom úvere. Skúmal samotnú Zmluvu o poskytnutí pôžičky a vzhľadom na skutočnosť, že tento právny vzťah považoval za potrebné posudzovať podľa ustanovení predpisov o spotrebiteľskom práve, prihliadol z úradnej povinnosti na premlčanie (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.). Súd prvej inštancie konštatoval, že splatnosť úveru nastala v celom rozsahu dňa 09.07.2014 v dôsledku toho, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením splátok a právny predchodca žalobcu zosplatnil úver, preto sa nárok žalobcu na zaplatenie celého
zostatku úveru premlčuje podľa § 101 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe s tým, že v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V danom prípade to znamená, že premlčacia doba začala plynúť dňa 20.03.2014, keďže celý úver sa stal splatným dňa 19.07.2014. Doba na riadne uplatnenie nároku žalobcom v premlčacej dobe tak uplynula dňa 20.03.2017. Právny predchodca žalobcu si nárok uplatnil na súde až dňa 09.05.2017, teda po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu teda súd vyhodnotil z dôvodu premlčania ako nedôvodný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1, 2 CSP v spojení § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že aj keď vo väčšom rozsahu úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu zo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplývajú. 3. Proti tomuto rozsudku vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku III. o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 398,66 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,15 % p. a. zo sumy 548,66 Eur od 20.07.2014 do 17.05.2017, úrok z omeškania vo výške 5,15 % p. a. zo sumy 498,66 Eur od 18.05.2017 do 26.07.2017, úrok z omeškania vo výške 5,15 % p. a. zo sumy 448,66 Eur od 27.07.2017 do 22.08.2017, úrok z omeškania vo výške 5,15 % p. a. zo sumy 398,66 Eur od 23.08.2017 do zaplatenia a prizná mu náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia. Uviedol, že súd prvej inštancie posúdil uplatnený nárok ako premlčaný aplikáciou ustanovenia § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka a pre tento prípad počiatok behu premlčacej doby celého uplatneného nároku aplikoval od splátky splatnej dňa 20.03.2014, čo nepovažoval za správne. Poukázal na znenie ust. § 103 Občianskeho zákonníka a dôvodil, že ak by súd prvej inštancie správne právne posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ustanovenie § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka na posúdenie premlčania splátok splatných do zosplatnenia úveru, t. j. premlčaniu podľa tohto ustanovenia by vzhľadom na začatie sporu dňa 09.05.2017 podliehali splátky splatné 20.03.2014 a 20.04.2014. Premlčanie neuhradených úverových splátok splatných dňa 20.05.2014 a dňa 20.06.2014 a premlčanie zosplatneného úveru by posúdil podľa § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka. Správne by mal za preukázané, že premlčané sú len splátky splatné od 20.03.2014 do 20.04.2014 v celkovej sume 99,74 Eur, ktoré však žalovaný počas sporu zaplatil a nezaplatená splátka úveru splatná dňa 20.05.2014, dňa 20.06.2014 a časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.07.2014 premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť 21.06.2014. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 17Co/228/2016-74.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v odvolaním napadnutej časti (výrok II., III.) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). 6. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolaním žalobcu spochybnený vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 150 Eur s prísl. zastavil, v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.
7. Jediným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky, ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
8. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinného od 01.05.2014 a účinného i v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v danej veci, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
9. Dňa 07.02.2018 Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).
10. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nález ústavného súdu - okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona. V tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany sporu je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy. Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne s vtedy účinnými ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
11. Žalobca v odvolaní priamo nenamietal nesprávnosť tohto postupu súdu prvej inštancie, tvrdil však, že jeho pohľadávka nemohla byť ku dňu podania žaloby premlčaná. Pokiaľ by súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., bez vznesenia námietky premlčania druhou stranou musel by vec posúdiť de facto rovnako, ako keby k premlčaniu nedošlo - teda tak, ako tvrdil žalobca v odvolaní (aj keď z iných dôvodov).
12. Z uvedených dôvodov, pre protiústavnosť ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré aplikoval súd prvej inštancie, nemohol odvolací súd potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). V odvolacom konaní bolo potrebné nesprávny (hoci v tom čase zákonný) procesný postup súdu prvej inštancie napraviť. Odvolací súd však nemohol sám napraviť tento nedostatok zmenou napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie sa síce oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré však skutkovo a právne nevyhodnotil v takej miere, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej, ale vyhodnocoval ich len v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania. Vykonanie dokazovania, resp. jeho doplnenie tak, aby bolo podkladom pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, by nebolo účelné. Bol preto daný dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a súvisiacom výroku III. a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vykoná potrebné dokazovanie a vyhodnotí dôkazy, pričom sa vysporiada aj s relevantnými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v priebehu tohto súdneho konania, vrátane konania odvolacieho.
14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).