Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/1/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej vo veci navrhovateľky O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, H., zast. B. N., bytom N. XX/XXX, H. proti strane Prima Banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO 31 575 951 o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní strany Prima Banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO 31 575 951 proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 23C/6/2018-16 zo dňa 14. februára 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa proti strane Prima Banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO 31 575 951 nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil strane Prima Banka Slovensko, a.s. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na nehnuteľnostiach stavby s.č. XXX, pozemkoch parcelách reg. „C“ parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX, všetky v k.ú. H., obec Trenčín na podklade oznámenia o výkone záložného práva zo dňa 16.01.2018. Navrhovateľke s a povinnosť podať žalobu vo veci samej neuložil. Súd poučil stranu Prima Banka Slovensko, a.s., že môže podať žalobu proti žalovanej O. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej predmetom bude určenie, že žalobca Prima Banka Slovensko, a.s. je oprávnený vykonať záložné právo dobrovoľnou dražbou na podklade oznámenia o výkone záložného práva z 16.01.2018.

2. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie skúmal, či v návrhu deklarované skutočnosti napĺňajú zákonné predpoklady na rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia a či účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa názoru súdu prvej inštancie nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné pretože existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán. Uviedol, že neodkladným opatrením môžu byť dočasne upravené pomery účastníkov v situáciách, v ktorý je potrebný okamžitý zásah súdu. Navrhovateľ musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy.

3. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu o dedičstve má účinky ku dňu smrti poručiteľa, avšak do právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve nie je isté, ako budú ich práva a povinnosti k dedičstvu upravené. Tento zvláštny vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku má mimo iné za následok, judikovaný súdmi, že až do právoplatnosti uznesenia súdu o dedičstve, sú potencionálni dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku, patriaceho do dedičstva, a že z právnych úkonov, týkajúcich sa veci alebo majetkových práv, patriacich do dedičstva, sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, ako sa navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach.

4. Ustálil, že až do prejednania dedičstva sú všetci do úvahy potenciálne prichádzajúci dedičia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Do úvahy prichádzajúci dedičia je potrebné vykladať tak, že sú to tí, ktorí disponujú právami a povinnosťami, ktoré im prislúchajú v dedičskom konaní (právo rozporovať súpis aktív a pasív, odmietnuť dedičstvo, schváliť dedičskú dohodu a pod.). Dediť možno v štyroch dedičských skupinách. Nasledujúca dedičská skupina je k predchádzajúcej skupine vo vzťahu subsidiarity, to znamená, že osoby z nasledujúcej skupiny môžu dediť, len ak nededia dedičia v predchádzajúcej skupine. Vyššie uvedené práva a povinnosti patria len dedičom podľa ich zaradenia do dedičskej skupiny (v predmetnom prípade do prvej skupiny - syn a manželka), teda osoby, ktoré patria do neskoršej skupiny (druhej skupiny - manželky samotnej, rodičia a tzv. spolužijúce osoby) tieto práva bez ďalšieho nemajú, preto o nich ako o potenciálnych dedičoch uvažovať nemožno. Uvedené vyplýva aj z judikatórneho záveru .... ich dedičský podiel vyjadruje mieru, ako sa navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach.... Až do vyčerpania dedičov v prvej skupine tak nemajú osoby z iných skupín - v tomto prípade matka poručiteľa - žiadny dedičský podiel, a preto nemožno o nich do doby, kým osoby v prvej skupine dedičstvo neodmietnu, hovoriť ako o potencionálnych dedičoch v zmysle ich spoločných a nerozdielnych práv k majetku a dlhom patriacich do dedičstva. Osoby v ďalších dedičských skupinách až do odmietnutia dedičstva všetkými osobami v nadradených dedičských skupinách tak nie sú ani vecne legitimovaný vo vzťahu k právam a povinnostiam týkajúcich sa majetku poručiteľa.

5. Dal do pozornosti ustanovenie § 151l ods. 1 OZ, podľa ktorého je potrebné, aby začatie výkonu záložného práva bolo oznámené dlžníkovi, resp. jeho právnemu nástupcovi. V uvedenom prípade sa navrhovateľka stala potenciálnou dedičskou až dňa 31.01.2018, t.j. okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu starostlivosti o maloletých, ktorý schválil právny úkon - odmietnutie dedičstva za maloletého. Z uvedeného dôvodu treba mať za to, že oznámenie výkonu záložného práva zo dňa 16.1.2018 doručenej navrhovateľke nevyvolalo účinky. Teda podmienka riadneho oznámenia výkonu záložného práva nebola splnená.

6. Uviedol, že potreba neodkladnej úpravy pomerov vyplýva zo skutočnosti, že až do 31.1.2018 navrhovateľka nemohla pomýšľať na svoj dedičský podiel (arg. „ak nededia poručiteľovi potomci ..., dedia poručiteľovi rodičia ...“), a preto oznámenie o začatí výkonu záložného práva tak voči nej nemohlo vyvolať právne účinky, preto podmienky na jeho výkon nie sú toho času dané. Potreba bezprostredne hroziacej ujmy vyplýva z toho, že navrhovateľka až do 31.01.2018 nemohla vykonávať práva a povinnosti týkajúce sa majetku poručiteľa a neplatila teda u nej domnienka, že by bola potenciálnym dedičom, keďže patrila až do druhej dedičskej skupiny, preto je osvedčená hrozba bezprostrednej ujmy spojená so stratou vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam napriek prejavenému záujmu o ne, už len tým, že toho času tvrdí, že dedičstvo odmietnuť nemieni.

7. Okrem vyššie uvedeného, súd prvej inštancie poznamenal, že už dňa 02.02.2018 bolo na pobočku Trenčín Prima banka Slovensko a.s. doručené podanie navrhovateľky, ktorým žiada o možnosť úhrady dlhu v sume 30 000 eur v hotovosti a zvyšok dlhu v stanovených splátkach. Aj z pohľadu uvedeného nie je výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou možné považovať za proporcionálny vo vzťahu k účelu, k akému výkon záložného práva smeruje (úhrada dlhu). Záverom súd dodáva, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je rovnako otázne, či právny úkon vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vyvolal voči navrhovateľke právne účinky, nakoľko navrhovateľka až do dňa 31.01.2018 nebola nositeľkou povinnosti vyplývajúcej z úverovej zmluvy, keďže nebola v postavení dedičky v prvej dedičskej skupine. Postavenie dedičky získala až potom, čo syn poručiteľa nededil, t.j. právoplatnosťou rozsudku o schválení právneho úkonu - odmietnutia dedičstva za maloletého. Vzhľadom nato, že potreba neodkladnej úpravy pomerov ako aj dôvodnosť nároku boli osvedčené, uložil súd prvej inštancie strane povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na podklade oznámenia o výkone záložného práva z 16.01.2018.

8. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj návrhom navrhovateľky, ktorá žiadala nariadiť neodkladné opatrenia do právoplatného skončenia konania o dedičstve, pričom súd prvej inštancie účinnosť tohto neodkladného opatrenia neobmedzil touto dobou, nakoľko po termíne 31.01.2016 bolo už jasné, že dedičkou, ktorá prichádza do úvahy a teda aj osobou, ktorá ku dňu smrti, v prípade, ak dedičstvo neodmietne, sa stane vlastníčkou nehnuteľnosti, je navrhovateľka.

9. Súd prvej inštancie navrhovateľke neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko týmto neodkladným opatrením možno vo vzťahu k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.1.2018 dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, keď v dôsledku tohto neodkladného opatrenia už strana nemôže vykonať záložné právo dobrovoľnou dražbou na podklade oznámenia vykonaného voči osobe, ktorá nebola v čase jeho vydania v postavení dlžníka na základe úverovej zmluvy.

10. Súd prvej inštancie neuložil navrhovateľke podať žalobu vo veci samej poučil stranu v zmysle § 337 ods. 1 o možnosti podať žalobu vo veci samej proti navrhovateľke, pričom vecný súvis medzi týmto neodkladným opatrením a možnou žalobou, má len žaloba uvedená vo výrokovej časti tohto uznesenia.

11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote strana Prima banka Slovensko a.s. odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Strana Prima banka Slovensko a.s. poukázala na to, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby sa strana Prima banka Slovensko a.s. zdržala výkonu záložného práva spočívajúceho v predaji nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností Katastrálneho odboru Okresného úradu H. vedených na LV č. XXXX pre k.ú. H. ako rodinný dom súp.č. XXX na parc.č. XXX/X a XXX/X a pozemky, reg. CKN parc.č. XXX/X o výmere 145 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/X o výmere 196 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX o výmere 92 m2 až do právoplatného rozhodnutia v dedičskom konaní po poručiteľovi O. L., vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12D/153/2016. Napriek návrhu navrhovateľky súd prvej inštancie nezohľadnil tento návrh a neodkladné opatrenie časovo neobmedzil. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 216 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd je viazaný žalobným návrhom. Podľa citovaného ustanovenia § 216 podľa odseku 2 súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa odporcu v danom prípade neexistuje žiadny dôvod, aby súd mohol použiť ust. § 216 ods. 2 CSP.

12. V odvolaní uviedla strana Prima banka Slovensko a.s., že oznámenie o výkone záložného práva zo dňa 16.01.2018 bolo zasielané na základe informácie o stave dedičského konania, pričom žalovanému boli postupne oslovené okruhy dedičov I., II. ako aj III. dedičskej skupiny v prípade dedenia podľa § 473 až § 475 Občianskeho zákonníka. Dala do pozornosti tú skutočnosť, že nakoľko bolo zo strany Prima banka Slovensko a.s. obsiahnuté celé spektrum dedičov má za to, že následný výkon záložného práva na základe oznámenia o výkone záložného práva po ustálení okruhu dedičov možno ďalej vykonávať v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky a preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a rozhodol tak, že uloží strane Prima Banka Slovensko, a.s. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na nehnuteľnostiach stavby súp.č. XXX, pozemkoch parcely Reg. C parc.č. XXX/X, XXX/X a XXX, všetky k.ú. H., P. Trenčín na podklade oznámenia o výkone záložného práva zo dňa 16.01.2018 až do právoplatného rozhodnutia v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12D/153/2016.

13. K odvolaniu sa vyjadrila B. N., H., N. XX/XXX a uviedla, že nie je zákonnou ani závetnou dedičkou poručiteľa, nemá aktívnu ani pasívnu legitimáciu byť účastníčkou tohto konania, ale je sestrou poručiteľa a navrhovateľka je jej matkou, ktorá má vek 84 rokov. Vo vyjadrení uviedla, že jej matka bola nútená podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby postavila právnu ochranu voči neprimeranému neoprávnenému a nezákonnému tlaku veriteľa - jej syna a môjho brata. Postup banky bol voči blízkym osobám poručiteľa značne neprimeraný. Navrhovateľka, teda matka pisateľky, uviedla, že práve postupom súdu banky sa jej matka dostala do veľmi zložitej situácie. Poukázala na to že dom, v ktorom má stále svoj trvalý pobyt a ktorý poručiteľovi sama darovala je predmetom dobrovoľnej dražby resp. stal sa predmetom dobrovoľnej dražby skôr, ako si mohla ona uplatniť alebo neuplatniť svoje zákonné dedičské právo. Banka ako veriteľ nepristúpila k výkonu záložného práva za života poručiteľa, ktorý zomrel dňa 23.01.2016, pričom táto skutočnosť bola banke známa, ale až po jeho smrti, a to pred právoplatným ukončením konania o dedičstve. Taktiež poukázala na to, že veriteľ si svoju pohľadávku riadne prihlásil do dedičského konania, pričom niekto túto pohľadávku v dedičskom konaní nepoprel a je zaradená v pasívach dedičstva. Nezanedbateľnou skutočnosťou je tá skutočnosť, že okruh dedičov nie je ustálený, keď v konaní nie je uzavretá otázka dedičov II. dedičskej skupiny. Z tohto dôvodu ide o predčasné a nezákonné začatie výkonu záložného práva a dobrovoľná dražba ne návrh dražby nie je

zákonná. Z doterajšieho priebehu konania o dedičstve bolo zistené, že ku dňu smrti poručiteľ neuhradil iba 521,44 Eur, pravdepodobne ide o časť jeho poslednej splátky pred smrťou s tým, že manželka poručiteľa nebola účastníčkou zmluvy o úvere ani záložnej zmluvy. Postup veriteľa nie je v súlade so zákonom, pričom dedičské konanie bolo začaté 11.02.2016 a stále prebieha. Jeho dĺžka je ovplyvnená uplatnením hmotnoprávnych ako aj procesnoprávnych práv maloletého syna poručiteľa. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34P/82/2016 o schválení právneho úkonu zákonnej zástupkyne za maloletého, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.01.2018. Podľa názoru pisateľky banka pristúpila k začatiu výkonu záložného práva predčasne, keď začiatok výkonu záložného práva sa datuje ku dňu 16.01.2018.

14. Vyjadrenie k odvolaniu bolo zaslané strane Prima banka Slovensko, a.s., ktorá okrem iného uviedla, že oznámenie výkonu záložného práva zo dňa 16.01.2018 bolo doručené nielen navrhovateľke, ktorá v tom čase nebola jedinou potenciálnou dedičkou, ale aj všetkým v tom čase potenciálnym dedičom. Poukázal na ust. § 151l ods. 1 a § 151h ods. 1, 2 Obč. zák. a uviedol, že z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že tak ako voči poručiteľovi pôsobilo záložné právo, tak pôsobí aj voči potenciálnym dedičom a v momente, keď sa navrhovateľka stala potenciálnou dedičkou t.j. dňa 31.01.2018 začalo pôsobiť záložné právo voči nej a týmto momentom prešli na ňu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Taktiež poukázala na to, že potenciálni dedičia boli vyzvaní na úhradu celého dlhu z úverovej zmluvy vo výške 78 713,34 Eur, pričom navrhovateľka žiadala o možnosť úhrady dlhu v sume 30 000 Eur v hotovosti a zvyšok dlhu v stanovených splátkach. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že výkon záložného práva nie je proporcionálny vzhľadom na výšku dlhu, sumu, ktorá navrhovateľka navrhla splatiť v hotovosti a taktiež na vek navrhovateľky je nepochybné, že k splateniu celkového dlhu by nedošlo. Na základe aj týchto skutočností považuje strana Prima banka Slovensko, a.s. aj tento dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia za absolútne nedôvodný.

15. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa náležitosti podľa § 125 ods. 3, § 127 od. 1 a náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania, vykonal odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 CSP, rozsahom odvolania navrhovateľa podľa § 379 a odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, preskúmanie zákonnosti odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 2 CSP.

16. S účinnosťou od 1.7.2016 sa novou procesnou úpravou upustilo od dočasnosti poskytovanej predbežnej ochrany. Ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovaním opatrením, neodkladné opatrenie môže súd na návrh nariadiť nielen pred začatím konania, počas konania, ale aj po jeho skončení, teda po právoplatnosti konania vo veci samej (§ 324 ods. 1, 3 .

17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a obsahom predložených listín, z ktorých vyvodil, hodnotil a posudzoval ku dňu vydania rozhodnutia osvedčený skutkový stav, z ktorého následne vykonal správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Civilného sporového poriadku návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 . Preskúmaním odvolaním napadnutého uznesenia a listín predložených navrhovateľkou dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie strany Prima banka Slovensko, a.s. nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

18. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami navrhovateľky, a preto odvolací súd nezistil dôvody na postup podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP.

19. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala navrhovateľka pred konaním vo veci samej.

20. Podľa § 329 ods. 2 Cs.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

23. Obligatórne (§ 380 ods. 2 sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preskúmaním odvolaním napadnutého uznesenia ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia k vadám podľa citovaných procesných noriem nedošlo.

24. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením v rámci poskytovanej procesnej ochrany upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia. V súvislosti s vyhodnotením potreby musí súd skúmať aj splnenie ďalších predpokladov, otázku ich osvedčenia vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie ako prostriedok procesnej ochrany v civilnom procese však nemôže sám osobe opodstatniť záver o porušení práva.

25. Z listín predložených navrhovateľkou v konaní pred súdom prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol osvedčený právny vzťah medzi navrhovateľkou a stranou Prima banka Slovensko, a.s. Keď navrhovateľka je matkou poručiteľa O. L., zomr. dňa XX.XX.XXXX, ktorému darovala predmetné nehnuteľnosti, a ktorý z dôvodu zrekonštruovania týchto nehnuteľností si vzal „hypotéku zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX“ od strany Prima banka Slovensko, a.s. a práve v súvislosti s poskytnutým úverom bolo Zmluvou o zriadení záložného práva zriadené záložné právo na týchto nehnuteľnostiach. V návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka tvrdila, že strana Prima banka Slovensko, a.s. ju a všetkých potenciálnych dedičov vyzvala v novembri 2017 k úhrade sumy 12 525,35 Eur označenej ako omeškané splátky a v decembri 2017 tieto osoby vyzvala na predčasné splatenie úveru v sume 78 713,34 Eur. Uviedla, že v tom čase ako aj ku dňu podania návrhu na neodkladné opatrenie nebol známy právoplatný dedič ani výška aktív a pasív a ona bola až posledná na konci reťazca do úvahy prichádzajúcich dedičov, dlh neuhradila. Strana Prima banka Slovensko, a.s. jej obratom oznámila začatie výkonu záložného práva podaním zo dňa 16.01.2018. Poukázala na to, že dňa 24.01.2018 Okresný súd Trenčín schválil právny úkon matky maloletého syna poručiteľa O. L., ktorým táto odmietla dedičstvo za syna. Od notára má vedomosť, že manželka a deti poručiteľa, ako aj dedičia v I. skupine dlh odmietli. Je jedinou dedičkou v II. dedičskej skupine a dedičstvo neodmietne. Strana Prima banka Slovensko, a.s. má vedomosť, že dedičské konanie po jej synovi nie je skončené a teda ani vlastník dlhu nie je známy. Realizáciou záložného práva tak vznikne situácia, že stratí svoje vlastníctvo uvedených nehnuteľností, kde prežila s manželom a deťmi detstvo a stane sa bezdomovkyňou.

26. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje a uvádza, že navrhovateľka osvedčila existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán. V danom prípade navrhovateľka predložila dôkaz o tom, že poručiteľ bol vlastníkom predmetných nehnuteľností a že na predmetných nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo, ako aj to, že strana Prima banka Slovensko, a.s. oznámila začatie záložného práva navrhovateľke dňa 16.01.2018.

27. Odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku stany Prima banka Slovensko, a.s., podľa ktorej súd prvej inštancie v rozpore s ust. § 216 ods. 1, 2 prekročil žalobný návrh a prisúdil navrhovateľke

viac, než čoho sa strana domáhala a v rozhodnutí nezohľadnil fakt a neodkladné opatrenie časovo neobmedzil a túto odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

28. Podľa § 216 ods. 1 súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Z dikcie zákona vyplýva, že súd môže prisúdiť viac než čoho sa žalobca, v danom prípade navrhovateľka, domáha. Typickým prípadom výnimky zo zásady ne ultra petitum je aj individuálny spotrebiteľský spor, v ktorom súd môže aj bez návrhu vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Z obsahu spisu bolo preukázané, že navrhovateľka sa dňom 31.01.2016 stala jedinou dedičkou po poručiteľovi O. L.. Vstúpila do práv a povinností nielen Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2015 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 16.07.2015, ale aj „Hypotéky

- zmluvy o úvere XXXXXXXXXXXXXXXX“, ktorá bola uzatvorená podľa § 467 a nasl. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, a ktorá môže byť aj zmluvou spotrebiteľskou. Ak teda súd prvej inštancie postupoval podľa ust. § 216 ods. 2 a využil možnosť danú mu zákonom prisúdiť viac ako navrhovateľka žiadala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postupoval v súlade s citovaným ustanovením. Pokiaľ strana Prima banka Slovensko, a.s. podá žalobu proti žalovanej, ktorej predmetom bude určenie, či žalobca Prima banka Slovensko, a.s. je oprávnený vykonať záložné právo dobrovoľnou dražbou na podklade oznámenia o výkone záložného práva zo dňa 16.01.2018, bude sa súd musieť vysporiadať aj s otázkou ochrany spotrebiteľa.

29. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne p o t v r d i l .

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 tak, že úspešnej navrhovateľke by patrili trovy odvolacieho konania, ale vzhľadom k tomu, že jej žiadne nevznikli, odvolací súd jej trovy odvolacieho konania nepriznal.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .