Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-9P/38/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký vo veci starostlivosti súdu o mal. P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, F. W., zastúpenej JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou so sídlom Tatranská 300/8, Považská Bystrica, a O. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, F., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o. so sídlom F. Urbánka 797/14, Púchov, IČO 47 254 181 o návrhu otca na úpravu styku takto

rozhodol:

Súd návrh otca z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

Štát m á nárok na náhradu trov konania voči otcovi v rozsahu 100%, ktoré trovy konania vo výške 61,52 € je otec povinný zaplatiť štátu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Otec sa podaným návrhom domáhal, aby súd upravil jeho styk s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod., posledný júlový týždeň a Prvý sviatok vianočný. Otec tvrdil, že matka dovoľuje otcovi stýkať sa s maloletou len raz do týždňa, a aj to iba v okolí bydliska tak, aby ich videla z okna, čím mu bráni v styku s maloletou a že s dcérou má dobrý vzťah, ktorý by rád prehlboval. Otec nekúpil maloletej dar ani k žiadnym jej narodeninám, ani k žiadnym jej meninám a ani k žiadnym Vianociam (č.l. 119).

2. Otec ako dôkaz predložil výpis z SMS komunikácie s maloletou a navrhol znalecké dokazovanie.

3. Matka s podaným návrhom nesúhlasila s tým, že dcéra nemá k otcovi vytvorený žiadny vzťah. Hoci dcéru sa snažila motivovať k stretnutiam s otcom, maloletá z týchto stretnutí prichádzal rozrušená a otca vyslovene odmietala (č.l. 12).

4. Matka navrhla vypočuť Š. T..

5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica uviedol, že mal. P. pri pohovore uviedla, že s otcom sa strela asi 6-krát. Na tieto stretnutia ju prehovorila mama. Stretnutia boli pre ňu nepríjemné, otec sa s ňou pekne nerozprával a ohováral mamu. Mal. P. sa vyjadrila, že s otcom sa nechce stretávať, že chce, aby jej dal pokoj a že najradšej by zabudla, že on existuje. Je to pre ňu cudzí človek, ktorého nemá rada (č.l. 19).

6. Súd považuje za preukázané, že O. E. minimálne 1-krát súložil s P. T. X..

Súd považuje za preukázané aj to, že matka maloletej v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 7Po/1/2006 za otca maloletej označila O. E.. Súd považuje za preukázané aj to, že O. E. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 7Po/1/2006 otcovstvo k maloletej neuznal z dôvodu, že si nie je istý, že je otcom dieťaťa. Súd považuje za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 8C/145/2006-42 zo dňa 7.3.2007 súd o.i. určil, že otcom mal. P. je O. E.oník. Súd považuje za preukázané aj to, že matka mal. P. dňa 27.11.2015 podala návrh, ktorým sa domáhala zvýšenie výživného na mal. P.. Súd považuje za preukázané aj to, že otec vo vyjadrení k návrhu na zvýšenie výživného o.i. uviedol, že je ochotný platiť výživné 100 €, ale že „...následne zrejme budem musieť požiadať o stanovenie styku s maloletou...“. Súd považuje za preukázané, že otec nie je vlastníkom bytu, v ktorom býva s priateľkou, hoci na kúpu tohto bytu dal 20 000 €. Súd považuje za preukázané aj to, že mal. P. dňa 23.11.2016 v súvislosti vianočnými darčekmi otcovi poslala SMS s textom „A ten luk tiež nechcem, nechcem nič“. Súd považuje za preukázané aj to, že mal. P. dňa 30.11.2016 na otázku otca, či sa s ním pôjde sánkovať otcovi poslala SMS s textom „Nie, nie“. Súd považuje (znaleckým posudkom znalkyne Mgr. Švrlovej č. 6/2018) za preukázané, že kým k matke maloletá prežíva vrelý citový vzťah, vo vzťahu k otcovi sa objavuje zármutok, hnev, sklamanie, nedôvera, úzkosť a následné odmietanie otca. Otec jej pre ňu cudzí. Nie sú prítomné znaky, ktoré by nasvedčovali ovplyvňovanie maloletej zo strany niektorých z rodičov. Vyhýbavý postoj maloletej signalizuje boj o seba samú a v tomto štádiu nie je možné určiť rozsah styku. Maloletá vo vzťahu k otcovi postráda pocit bezpečia a dôvery, maloletá sa postupne vyrovnala s tým, že žije bez otca a otec sa o ňu nezaujíma (č.l. 49). Súd považuje (výsluchom svedkyňa Š. T.) za preukázané aj to, že svedkyňa býva s dcérou a vnučkou v jednom byte, a teda vie o tom, že potom, ako bola maloletá vypočutá psychologičkou v súvislosti s týmto súdnym konaním, táto začala plakávať, bola nervózna, nesústredená. Prejavilo sa to až tak, že po tomto vyšetrení u psychologičky začala maloletá dostávať v škole trojky, čo sa doteraz nikdy nestávalo. Ide totiž o to, že po vyšetrení u psychologičky maloletá bola nesústredená a nevedela sa teda sústrediť ani na prípravu do školy. Dokonca to zašlo až tak ďaleko, že učiteľka maloletej zisťovala, čo sa s ňou deje, čo jej ona vysvetlila práve týmito okolnosťami. Dovtedy mala maloletá jednotky a niekoľko dvojok. Takýto výborný prospech mala napriek tomu, že na plaveckom výcviku denne strávila aj dve hodiny. Pokiaľ matka maloletej v roku 2016 otcovi umožnila niekoľko stretnutí maloletou, maloletej sa toto vôbec nepáčilo a vždy plakávala, keď ju matka k tomuto nabádala. Maloletá sa s otcom nechcela stretávať v podstate z toho dôvodu, že maloletá sa jednoducho nechce stretávať s ľuďmi, ktorých nepozná. Matky sa opakovane pýtala, čo je to za človeka, kde bol doteraz. Pred nejakým časom v schránke našli pohľadnicu s nápisom „Tvoj otec“, pričom v schránke bola aj pohľadnica. Túto zásielku v schránke našli 2 dni po meninách maloletej. Svedkyňa z rozprávania dcéry vie aj o tom, že otec od nej žiadal, aby matka použila 5 tehotenských testov na potvrdenie toho, že je tehotná. Hneď po narodení maloletej matka poslala otcovi maloletej SMS. SMS poslala aj po návrate domov z pôrodnice. Na tieto SMS však otec nereagoval. Až o nejaký čas sa otec stretol s matkou a s maloletou a keď pozrel do kočíka, prvú vec, čo povedal, bolo, že „toto moje nie je“. Druhýkrát otec maloletú videl až na stretnutí, keď mala maloletá okolo 6 rokov. Na stretnutiach otca s maloletou, ktoré sa uskutočnili v roku 2016, sa dialo napr. to, že otec bol s maloletou v reštaurácii a trval na tom, že maloletá má zjesť všetko objednané jedlo s tým, že kým to nezje, z reštaurácie neodídu. Okrem toho dal maloletej fotku a povedal jej, že na tejto fotke je jej rodina a s touto sa bude stretávať, či chce alebo nechce. Na plavárni sa zase stalo to, že otec sa pravdepodobne chcel s maloletou hrať a dotkol sa jej vo vode. Toto sa maloletej vôbec nepáčilo, o čom rozprávala svojej matke, že jej to bolo nepríjemné a že ju chytila panika.

7. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

8. Z § 25 ods. 2 a ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že pri úprave stretávania sa rodiča s dieťaťom prichádza do úvahy viac možností - jednak možnosť, že súd styk neupraví (táto možnosť sa aplikuje vtedy, ak sú vzťahy rodičov natoľko dobré, že títo sú schopní dohodnúť sa o styku ad hoc, resp. vtedy, ak rodič nemá vôbec záujem stretávať sa s dieťaťom), cez možnosť, že súd vo svojom rozhodnutí uvedie konkrétne dátumy a časy stretávania sa rodič/dieťa až po možnosť, že súd úplne zakáže rodičovi stretávať sa s dieťaťom. Keďže súd má oprávnenie dokonca zakázať rodičovi stretávať sa s dieťaťom, je jasné, že súd môže aj zamietnuť návrh smerujúci k tomu, aby súd rozhodol o konkrétnych dátumoch a časoch stretávania sa rodič/dieťa. Súd pri takomto rozhodovaní pritom musí vychádzať z toho, aby súdne rozhodnutie rešpektovalo záujem maloletého dieťaťa (viď článok 5 zákona č. 36/2005 Z.z.), čo v danom prípade znamená rešpektovať najmä názor maloletej. V danej veci bol názor maloletej zisťovaný prostredníctvom úradu práce, pričom pri tomto pohovore mal. P. uviedla, že s otcom sa nechce vôbec stretávať (č.l. 19). To, že mal. P. pri pohovore na úrade práce skutočne prezentovala svoju skutočnú vôľu, potvrdzuje aj znalecký posudok Mgr. Švrlovej č. 6/2018, v ktorom je o.i. uvedené aj to, že mal. P. otca odmieta, že pre mal. P. je otec cudzí a že uskutočnené stretnutia mal. P. s otcom u tejto vyvolávali neistotu a obavu. Vzhľadom na takéto zistenia znalkyne potom súd nemal dôvod neveriť svedkyni Š. T., keď táto okrem iného uviedla, že po vypočutí u psychologičky bola mal. P. nervózna a nesústredená až do takej miery, že sa zhoršil jej prospech. S prihliadnutím na túto skutočnosť (t.j. na to, že vyšetrenie u psychologičky maloletú traumatizovalo) súd už nevykonal priame zisťovanie názoru mal. P. (tým že by ju sám sudca vypočul na pojednávaní). Aj MUDr. Q. uviedla, že maloletá má psychické problémy, pre ktoré doporučuje zákaz stretávania sa s otcom (č.l. 18). Skutočnosť, že mal. P. sa s otcom nechce stretávať, potvrdzujú aj SMS správy, v ktorých mal. P. uviedla, že od otca nechce na Vianoce 2016 žiadny dar a že sa s ním nechce ísť ani sánkovať.

9. Pretože v konaní bolo preukázané, že mal. P. sa s otcom vôbec nechce stretávať, súd návrh otca zamietol. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že keďže mal. P. má už takmer 12 a pol roka, nie je možné, aby súd ignoroval jej názor. V tejto súvislosti sa žiada uviesť aj to, že ak sa jedna plnoletá osoba nechce rozprávať a stretávať s druhou plnoletou osobou, nie je možné žiadnym spôsobom prinútiť túto prvú osobu, aby sa s druhou osobou stretávala a rozprávala; podľa názoru súdu však toto isté musí platiť aj v prípade, ak je prvá osoba maloletá a prejaví taký svoj názor, že s druhou osobou sa stretávať nechce.

10. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že povahu vzťahu mal. P. k otcovi nakoniec ilustruje aj strach maloletej z toho, že by otcovi mala povedať, že ho má rada. Podľa názoru súdu totiž, ak by mal. P. mala otca rada, nerobilo by jej problém, povedať mu to. Za tejto situácie je teda zrejmé, že mal. P. nemá k svojmu otcovi vytvorený pozitívny vzťah, čo zjavne súvisí s konaním (ale najmä nekonaním) otca v minulosti. Vzťahy totiž nefungujú tak, že dieťa miluje svojho rodiča iba na základe púheho faktu, že určitá osoba je biologickým rodičom určitého dieťaťa, ale deti začnú svojich rodičov milovať v dôsledku toho, že títo

sa o nich starajú, trávia s nimi čas a prejavujú im lásku. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že otec sa o maloletú nikdy nestaral, netrávil s ňou čas (okrem siedmych stretnutí počas 12 rokov života maloletej, t.j. priemerne jedno stretnutie počas 1,7 roka; do tohto súd nezapočítal stretnutie v čase, keď bola maloletá ešte príliš malá na to, aby si uvedomila, že za ňou prišiel jej otec) a ani minimálne jej neprejavoval lásku (ani len tým triviálnym spôsobom, že by jej aspoň kupoval darčeky na narodeniny, meniny a Vianoce). Pokiaľ teda otec cca 10 prvých rokov života mal. P. prakticky úplne ignoroval jej existenciu, nie je prekvapujúce, že mal. Martina sa v súčasnosti už nechce s otcom stretávať.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní vznikli štátu trovy (tým, že štát znalkyni zaplatil 61,52 €), štát má nárok na náhradu týchto trov a súd v zmysle § 259 C.s.p. na ich náhradu zaviazal otca, ktorý znalecké dokazovanie inicioval.

Poučenie:

Voči tomuto rozsudku rodičia odvolanie nemôžu podať vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku sa odvolania vzdali (§ 368 C.s.p. v spojení s § 2 C.m.p.). Proti tomuto rozsudku úrad práce môže podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v troch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci alebo i) súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C.m.p.).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 C.m.p.).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinná neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.