Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/95/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému: Y. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX Y., pr. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466 v konaní o zaplatenie 2 495,32 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu, spol. Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2 495,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo žalovanej sumy od 30.10.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 23.11.2013 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3 500 eur. Žalovaný uzatvoril zmluvu ako podnikateľ na IČO. Žalovaný mal splácať pôžičku v 60 mesačných splátkach po 93,15 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky 5 589 eur. Do dnešného dňa uhradil sumu 1 748,22 eur. Vzhľadom na porušenie povinností žalovaného žalobca dňa 27.8.2014 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.10.2014 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 29.10.2014 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalovaný do dnešného dňa nič neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2 495,32 eur. Ku tejto dospel žalobca súčtom súčinu splátok úveru do zosplatnenia (10 x 93,15 eur) a dlžnej sumy po zosplatnení (3 176,44 eur), ku ktorému pripočítal ešte náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 135,60 eur a od tohto súčtu odpočítal úhrady žalovaného vo výške 1 748,22 eur (t.j. 931,50 eur + 3 176,44 eur = 4 107,84 eur + 135,60 eur - 1 748,22 eur). Zmluvnú pokutu vo výške 402,43 eur si žalobca neuplatnil.

3. K žalobe pripojil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2013, predžalobnú upomienku zo dňa 27.8.2013 s dokladom o jej doručení žalovanému, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.10.2014 a prehľad splátok a úhrad.

4. Na výzvu súdu na presnú špecifikáciu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a na vyjadrenie, akým spôsobom bolo doručované oznámenie o okamžitej splatnosti úveru a na základe akých skutočností dospel žalobca k záveru, že žalovaný uzavrel zmluvu ako podnikateľ reagoval právny zástupca pôvodného žalobcu, ktorý oznámil súdu, že oznámenie bolo doručované iba obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením pohľadávky bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v ktorej bol upozornený na možnosť zosplatnenia úveru. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky si žalobca uplatňuje v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. S týmito nákladmi žalovaný podpisom zmluvných podmienok súhlasil, a to v zmysle čl. 13, bodu 13.6 zmluvných podmienok. Ide o náklady spojené s úkonmi mimosúdneho vymáhania danej pohľadávky, ktoré sú určené percentuálnym podielom zo sumy vymoženej pohľadávky. Takisto upravil petit žaloby v časti uplatňovaných úrokov z omeškania tak, že požadoval zaplatenie sumy 2 495,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy. Zároveň týmto podaním oznámil súdu postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní spoločnosti Intrum Justitia, s.r.o. Opravu petitu žaloby súd podľa obsahu posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby, keďže žalobca si uplatňoval úrok z omeškania v nižšej výške, ako v žalobe. Keďže išlo o čiastočné späťvzatie predtým, ako bola žaloba doručená žalovanému, súd o tomto späťvzatí nerozhodoval v zmysle § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku (C.s.p.).

5. Následne nový právny zástupca pôvodného žalobcu aj spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. predložil súdu podanie, ktorým oznámil postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na spol. Intrum Slovakia, s.r.o. a navrhol pripustiť zmenu na strane žalobcu, s čím postupník súhlasil. K návrhu bolo pripojené odvolanie plnej moci, 2 plnomocenstvá od postupca aj postupníka, príloha č. 3 žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 20.11.2017, príloha č. 3 Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok s identifikáciou postupovanej pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému a výpis z poštovej knihy preukazujúci odoslanie oznámenia. K 1.1.2018 pôvodný žalobca zanikol dobrovoľným výmazom z Obchodného registra v dôsledku rozdelenia. Uznesením č.k. 8Csp/95/2017-39 zo dňa 18.1.2018 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami žalobcu a zároveň o pripustení zmeny na strane žalobcu v zmysle podaného návrhu vzhľadom na skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky došlo ešte pred zánikom pôvodného žalobcu.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí so žalobou a navrhuje ju zamietnuť z dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný. Následne dňa 27.4.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, v ktorom poukázal na spotrebiteľský charakter vzťahu vzhľadom na to, že žalovaný získaval finančné prostriedky na súkromné účely a ako súkromná osoba je žalovaný v zmluve aj označený. Ďalej namietol bezúročnosť zmluvy o úvere vzhľadom na absenciu údaja o termíne konečnej splatnosti úveru (ktorý má byť uvedený ako konkrétny termín, nestačí uviesť mesiac konečnej splatnosti), absenciu rozčlenenia splátky na istinu, úroky a poplatky, ako aj vzhľadom na to, že výška ročnej úrokovej sadzby je v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s absenciou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere poukázal na niektoré rozhodnutia Krajských súdov v Banskej Bystrici, v Trnave a Košiciach. K výške úrokovej sadzby doplnil, že táto značne prevyšuje obvyklú sadzbu na finančnom trhu, čo je v zmysle ustálenej súdnej praxe považované za rozporné s dobrými mravmi, resp. ide o neprijateľnú podmienku. V čase uzavretia zmluvy bola priemerná úroková sadzba vo výške 12,98 %, kým v zmluve bola úroková sadzba vo výške 22,20 %. Vzhľadom na bezúročnosť úveru je žalovaný povinný uhradiť iba istinu a všetky platby žalovaného započítané na iné nároky musia byť započítané na istinu. Žalovaný úhradami aj po podaní žaloby uhradil žalobcovi už sumu 3 500, 87 eur, t.j. o 0,87 eur viac. Celkové úhrady žalovaného vyplývajú jednak z tvrdení uvedených v žalobe, ako aj z predložených výpisov z účtu, pričom od 15.12.2017 došlo k zmene čísla účtu a variabilného symbolu z dôvodu zmeny žalobcu. Na záver namietol z opatrnosti aj premlčanie s poukazom na § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) s tým, že žalobca nemá nárok na splátky splatné pred 16.8.2014, t.j. 3 roky pred podaním žaloby. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému trovy konania.

7. Na preukázanie jeho tvrdení pripojil k vyjadreniu listinné dôkazy, a to výpisy z účtu a priemerné úrokové miery úverov za rok 2013.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného a jeho právneho zástupca nevyjadril.

9. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na 17.10.2018, na ktorý predvolal strany sporu prostredníctvom ich právnych zástupcov. Uvedené predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 17.8.2018. Právny zástupca žalobca elektronickým podaním doručeným súdu dňa

15.10.2018 po pracovnej dobe, ktoré bolo konajúcemu sudcovi predložené až deň pred pojednávaním, t.j. dňa 16.10.2018, ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní z dôvodu jeho pracovnej zaneprázdnenosti a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa im nepodarilo do termínu pojednávania zabezpečiť doklad preukazujúci zosplatnenie pohľadávky, ktorým disponuje jeho právny predchodca a od ktorého sa im ho nepodarilo získať pre vysokú pracovnú vyťaženosť jeho zamestnancov. Žiadal určiť termín pojednávania na termín po 19.11.2018.

10. Na uvedenú žiadosť právneho zástupcu žalobcu mu bolo telefonicky oznámené dňa 16.10.2018, že uvedený dôvod súd nepovažuje za dôležitý na odročenie pojednávania, pretože o potrebe zdokladovania podmienok na zosplatnenie úveru mal právny zástupca žalobcu vedomosť už z výzvy doručenej dňa 18.1.2018, teda mal dostatok času na zabezpečenie potrebných dokladov, pričom jeho právny predchodca sa vyjadril, že oznámenie o zosplatnení bol žalovanému doručované ako obyčajná zásielka, pričom žiaden doklad o tom nedoložil. Pojednávanie sa preto uskutoční.

11. Následne právny zástupca žalobcu doručil dňa 16.10.2018 e-mailové podanie, ktoré bolo bez autorizácie s tým, že je zaslané aj formou elektronickej komunikácie. V uvedenom e-maile popísal skutočnosti uvádzané v žalobe a popísal, ako dospel k žalovanej sume a z čoho pozostáva, vyjadril sa k absencii náležitostí zmluvy o úvere, ktoré boli namietané zo strany žalovaného a k súladnosti výšky úrokovej sadzby so zákonmi a s dobrými mravmi poukazujúc na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy, ako aj na súčasnú právnu úpravu maximálnej odplaty pri spotrebiteľských úveroch, oznámil súdu úhrady žalovaného po podaní žaloby vo výške 1 752,65 eur s ich rozpisom, v tejto časti a v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 135,60 eur vzal žalobu späť a žiadal zaplatenie iba sumy 607,07 eur s úrokmi z omeškania zo sumy 2 359,72 eur a následne zo súm postupne sa znižujúcich podľa úhrad žalovaného. Takisto súhlasil s rozhodnutím aj bez jeho účasti a účasti žalobcu. Uvedené podanie doručené elektronickou formou s autorizáciou bolo podľa vytlačenej doručenky doručené do ÚPVS dňa 17.10.2018 o 13:31 hod. (t.j. po skončení pojednávania), overené bolo dňa 17.10.2018 o 17:18 hod. a do súdneho registra bolo doručené až dňa 18.10.2018. K elektronickému vyjadreniu boli doložené aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré k e-mailuneboli pripojené.

12. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo vyjadrenie žalovaného doručené dňa 16.3.2018 a vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného dňa 11.5.2018. Povinnosťou strán sporu je v zmysle § 153 ods. 1 C.s.p. uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, pričom prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 C.s.p.). Právny zástupca žalobcu mal teda dostatok času uplatniť ďalšie prostriedky procesného útoku a uviesť ďalšie skutkové tvrdenia, pričom aj o potrebe zabezpečiť niektoré listinné dôkazy (doklady o doručení výziev pri zosplatnení), pre ktorých nezabezpečenie žiadal odročenie pojednávanie, vedel jeho právny predchodca už koncom roka 2017 (ktorý sa k nim aj vyjadril) a vedel o nej aj samotný právny zástupca žalobcu na základe výzvy súdu zo dňa 23.1.2018. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd neprihliadol na e-mailové podanie žalobcu doručené až tesne pred pojednávaním. Navyše vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby ide o podanie vo veci samej (§ 123 ods. 2 C.s.p.), na ktoré súd prihliada až po jeho autorizácii (§ 125 ods. 2 C.s.p.). Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, ktoré bolo obsiahnuté v uvedenom e-mailovom podaní, nebolo do času pojednávania doplnené elektronickým podaním s autorizáciou, čo je takisto dôvodom, pre ktorý súd neprihliadol na toto e-mailové podanie. Na záver k doručovaniu vyjadrení od strán sporu súd poznamenáva, že ak niektorá strana svoje vyjadrenie a ďalšie dôkazy pošle až tesne pred pojednávaním, musí znášať aj prípadné riziko, že jej podanie nebude súdu predložené včas alebo že na takéto vyjadrenie súd nemusí prihliadať, najmä ak mala dostatok času takéto vyjadrenie predložiť.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní ospravedlnil neúčasť žalovaného. Zároveň sa vyjadril k veci, pričom trval na tom, že nárok žalobcu je premlčaný s poukazom na § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka, pretože premlčanie je potrebné počítať od splatnosti splátky, pre ktorej nezaplatenie došlo k zosplatneniu úveru a touto splátkou bola splátka splatná dňa 20.6.2014, pričom žaloba bola podaná až dňa 18.7.2017. Takisto potvrdil, že žalovanému bolo doručené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

14. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu k žalobe a ich vyjadreniam a k oznámeniu o postúpení pohľadávky, ako sú uvedené vyššie (v bodoch 3, 5 a 7 toho odôvodnenia), zistil tento skutkový stav:

15. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 23.11.2013 zmluvu označenú ako zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky, na ktorej bolo uvedené číslo zmluvy XXXXXXXXXX a ktorú právny predchodca žalobcu evidoval pod číslom XXXXXXX. Na základe tejto zmluvy boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3 500 eur. V zmluve boli uvedené nasledujúce podmienky: celkové náklady spotrebiteľa 2 089 eur, celková čiastka 5 589 eur, splátka s poistením vo výške 93,15 eur, počet splátok 60, ročná úroková sadzba a ročná percentuálna miera nákladov 22,20 % (RPMN), priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 21,09 %, konečná splatnosť 11/2018, splatnosť prvej splátky podľa bodu 6.3 v spojení s bodom 6.2 zmluvných podmienok nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy a splatnosť splátky k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1 748,22 eur a súčasnému žalobcovi po podaní žaloby sumu 1 752,65 eur, teda spolu 3 500,87 eur, pričom poslednú úhradu právnemu predchodcovi žalobcu pred tým, ako pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, uhradil dňa 3.6.2014, ďalšie splátky v sumách od 50 do 200 eur splácal v období od 10.9.2015 do 19.6.2017. Právny predchodca žalobcu vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou splátok vyhotovil dňa 27.8.2014 predžalobnú upomienku, ktorou vyzval žalovaného na úhradu splatky splatnej 06/2014 do 5.10.2014 s poučením o možnosti úver zosplatniť. Táto upomienka bola žalovanému doručená dňa 4.9.2014. Keďže k úhrade pohľadávky nedošlo, právny predchodca žalobcu vyhotovil dňa 29.10.2014 oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a žiadal žalovaného o úhradu sumy 3 578,06 eur, ktorá bola doručená žalovanému. Pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 20.12.2017 postúpená spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. na žalobcu.

16. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 1 ods. 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: l) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 53 ods. 6 účinného v čase podpisu zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

28. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

29. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

30. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, akú zmluvu strany uzavreli. Pritom vychádzal z toho, že každý právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a nie podľa jeho označenia.

31. Žalovaný podpísal zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke. Táto zmluva obsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ako napr. úrokovú sadzbu, RPMN, celkové náklady spotrebiteľa a pod.), pričom na prvej strane zmluvy je vyhlásenie, že žalovaný sa oboznámil so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v presne určenom počte splátok s určenou výškou splátky, a to spolu s úrokom. Právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Aj keď právny predchodca žalobcu v žalobe označil žalovaného ako podnikateľa, z označenia žalovaného v zmluve je zrejmé, že v právnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba a údaje v kolónke II zmluvy, kde sú údaje o žalovanom ako o podnikateľovi, sú údajmi o zamestnaní žalovaného a jeho finančnej situácii. Samotný právny predchodca žalobcu pritom na výzvu súdu upravil jednak označenie žalovaného ako fyzickej osoby a jednak upravil aj výšku požadovaného úroku z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, z čoho možno vyvodiť, že súhlasil s posúdením postavenia žalovaného ako spotrebiteľa. Po zohľadnení uvedených skutočností súd uzavrel, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, čiže táto zmluva má spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

32. Súd sa následne zaoberal námietkou žalovaného, že uplatňovaný nárok je premlčaný. Súd pritom po opakovanom preskúmaní námietky žalovaného a jeho právneho predchodcu dospel k inému záveru, ako na pojednávaní, vychádzajúc z právnej úpravy § 103 OZ. V danom prípade je zrejmé, že právny predchodca využil svoje právo zosplatniť úver z dôvodu riadneho nesplácania úveru, pričom k

zosplatneniu pristúpil pre nezaplatenie splátky splatnej 20.6.2014 (čo jednak vyplýva z dátumu úhrady poslednej splátky, ako aj predžalobnej upomienky právneho predchodcu žalobcu). V § 103 druhá je upravený osobitne začiatok premlčacej doby v prípade, ak sa pre nesplatenie niektorej splátky stane splatný celý dlh, ktorého splácanie bolo dohodnuté v splátkach. Aj keď v spotrebiteľských zmluvách môže veriteľ pristúpiť k predčasnej splatnosti dlhu až po uplynutí 3 mesiacov (a nie 1 mesiaca, ako je to upravené v § 565 , nič to nemení na skutočnosti, že premlčacia doba plynie už od splatnosti splátky, pre nezaplatenie ktorej došlo k predčasnej splatnosti a nie až od zosplatnenia zo strany veriteľa (k tomu porovnaj napr. rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/19/2010 zo dňa 23.7.2012, sp. zn. 4Co/410/2016 z 21.9.2017 a pod.). Za tohto stavu začala premlčacia doba na uplatnenie práva z celého zosplatneného úveru plynúť už od 21.6.2014. Žaloba bola súdu doručená dňa 16.8.2017, teda po uplynutí tejto doby.

33. Súd však po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú tu dané aj ďalšie okolnosti, pre ktoré je potrebné žalobu zamietnuť, aj keby nárok žalobcu nebol premlčaný. Súd po preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. platným v čase uzavretia zmluvy o úvere. Medzi obligatórne náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy patril aj údaj o dobe trvania zmluvy. Pojem „doba“ je potrebné vykladať v tom smere, že ide o určité časové obdobie, počas ktorej bude zmluva trvať. Keďže okrem tohto údaja zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzavretia zmluvy vyžadoval aj termín konečnej splatnosti úveru, je zrejmé, že ide o dva samostatné údaje, ktoré musia byť osobitné, preto termín konečnej splatnosti úveru nemožno považovať za údaj o dobe trvaní zmluvy. Absencia tohto údaju zákon č. 129/2010 Z.z. sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá. Je pritom potrebné uviesť, že pre posúdenie, či zmluva o spotrebiteľskom úvere mala všetky náležitosti, je dôležitá právna úprava v čase uzavretia zmluvy, ktorú súd aj aplikoval. Za tohto stavu by žalovaný mal vrátiť žalobcovi iba sumu 3 500 eur. Keďže v čase vyhlásenia rozsudku je zrejmé, že sumu v tejto výške už žalovaný zaplatil, je to takisto dôvod na zamietnutie žaloby.

34. Súd sa ďalej zaoberal aj primeranosťou výšky úroku uvedeného v zmluve, ktorú žalovaný nemal možnosť ovplyvniť. V zmluve bola uvedená úroková sadzba vo výške 22,20 % ročne. Priemerná úroková sadzba porovnateľných spotrebiteľských úverov (čo sa týka výšky úveru a dĺžky jeho splácania) v obchodných bankách v čase poskytnutia zmluvy podľa štatistiky zverejnenej Národnou bankou Slovenska predloženej žalovaným bola pri už poskytnutých úveroch 12,93 % ročne a pri novoposkytnutých úveroch dokonca 11,27 % ročne, pričom pre posúdenie priemernej odplaty je potrebné prihliadať na novoposkytované úvery, keďže tento údaj vyjadruje aktuálne priemerné sadzby porovnateľných úverov poskytovaných v rovnakom období, ako žalovanému. V čase uzavretia zmluvy primeranosť odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov upravoval § 53 ods. 6 tak, že táto odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Odplatu vo výške prevyšujúcej o takmer 100% priemer úrokových sadzieb možno podľa názoru jednoznačne považovať za odplatu podstatne prevyšujúcu obvykle požadovanú odplatu (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 z 28.9.2011). Takúto odplatu súd považuje za dohodnutú v rozpore s § 53 ods. 6 OZ, čiže v rozpore so zákonom. Pri preferencii výkladu v prospech platnosti právneho úkonu súd uzavrel, že dohoda v časti úrokov z úveru je neplatná v zmysle cit. § 39 OZ, v dôsledku čoho by mal žalovaný vrátiť len požičanú sumu, ktorú už uhradil, ako už bolo uvedené.

35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

36. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda má nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.