Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/37/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Gabriely Világiovej, v právnej veci žalobcu: Fond na podporu vzdelávania, so sídlom Panenská 29, Bratislava, zastúpeného: AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, proti žalovaným: 1./ V. H., N.. X.X.XXXX, A. V. Č.. XX, R. N. C., C..Č.. S. XX, A., 2./ V. H., N.. XX.X.XXXX, A. V. Č.. XX, R. N. C., o zaplatenie 5.673,08 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.11.2017, č. k. 13C/21/2017-97 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1.a 2.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.643,12 eur s prísl., náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 251,63 eur a poistné vo výške 19,23 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhého žalovaného, až do výšky poskytnutého plnenia. Povolil žalovaným v 1.a 2.rade splácať dlh v mesačných splátkach po 70,- eur splatných vždy k 25.dňu v mesiaci od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a žalovaným v 1.a 2.rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 90 %.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že na základe žiadosti o pôžičku uzavrel žalobca so žalovanou v 1.rade dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a 15.1.2014 zmluvy o pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu, na základe týchto zmlúv poskytol žalovanej v 1.rade pôžičky vo výške 1.327,76 eur, 1.328,- eur a 3.000,- eur s tým, že zmluvy podpísala aj žalovaná v 2.rade ako ručiteľka. Súd prvej inštancie ustálil, že v tejto súvislosti došlo k vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, ktorý má spotrebiteľský charakter. Z dôvodov, že žalovaná v 1.rade neuhradila splátky z predmetných zmlúv, vyhovel žalobe vo výške 5.643,12 eur s tým, že táto suma pozostáva z nesplatenej istiny pôžičky 5.257,43 eur, z poplatkov a náhrad v sume 176,89 eur, zmluvného úroku 208,80 eur a z poistného vo výške 19,23 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti zmluvného úroku 8,5 % ročne s argumentáciou, že zmluvný úrok s účinnosťou odo dňa účinkov zosplatnenia dlhu, žalobcovi nepatrí. Veriteľovi patria dohodnuté úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu a následne má právo už len na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru aj úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V časti o zaplatenie poistného vo výške 3,5 ‰ zo zostatku istiny ročne za každý aj začatý rok

až do zaplatenia istiny žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože toto poistné sa ešte nestalo splatným a tento nárok mohol vzniknúť až v budúcnosti. Žalobcovi priznal úroky z omeškania v súlade s § 517 a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. povolil žalovaným uvedený dlh plniť v splátkach po 70,- eur mesačne. Túto splátku považoval za primeranú s ohľadom na výšku samotnej istiny a skutočnosť, že žalovaná v 1.rade má záujem dokončiť štúdium a v ďalšom stupni vysokoškolského štúdia, ktoré by mohlo byť ohrozené v prípade nutnosti jednorazového uhradenia dlhu. Žalobca postupným splácaním dlhu nebude nijako neprimerane postihnutý, nakoľko súdom stanovená mesačná splátka je vyššia než pôvodná podľa zmluvy. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a to aj pokiaľ ide o náhradu vzniknutých trov konania v rozsahu 100 %. Vytýka súdu prvej inštancie, že nezdôvodnil, prečo právny vzťah založený zmluvou nemožno považovať nielen za vzťah nespadajúci pod režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, ale ani vzťah spadajúci pod režim spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ, aj keď žalobca uplatnil túto právnu argumentáciu v priebehu konania. Uvádza, že žalobca predstavuje neštátny účelový fond a hlavným predmetom činnosti žalobcu je poskytovanie pôžičiek študentom vysokých škôl a pedagógom a túto činnosť vykonáva vo verejnom záujme. Žalobca nie je obchodnou ani inou podnikateľskou organizáciou a v zmysle § 9 ods. 3 Zákona o fonde na podporu vzdelávania, prostriedky fondu možno použiť len na poskytovanie pôžičiek a správu fondu. Čiže nedochádza k rozdeleniu zisku vo forme dividend, ako je to obvyklé pri obchodných spoločnostiach, ale žalobca je viazaný zákonom a jeho prostriedky môže použiť výlučne len na tieto dva účely. Je teda evidentné, že činnosť, ktorú žalobca vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo inú podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky. Zmluvy o pôžičke uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou v 1.rade tak nie sú spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. OZ. Žalobca nie je dodávateľom, zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovanými nemožno považovať za spotrebiteľské a platenie úrokov z úveru po splatnosti spolu s úrokmi z omeškania nemohli spôsobiť značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi v rozsahu, v akom ochrana pred takou nerovnováhou prislúcha spotrebiteľovi. Súd teda nesprávne právne posúdil právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy a postavenie účastníkov. Rovnako nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o predčasnej splatnosti pôžičky. Má za to, že jednorazové zosplatnenie dlhu, tiež nazvané ako predčasná splatnosť, v žiadnom prípade nespôsobuje zánik zmluvy. Naopak, okrem zmeny času plnenia a rozsahu plnenia, právny vzťah ostáva naďalej zachovaný. Teda, na rozdiel od odstúpenia, nenastupuje zánik zmluvy ex tunc a s tým spojená reštitučná povinnosť. Zmluvný vzťah naďalej trvá a s ním spojená zmluvná povinnosť riadne dohodnutá v zmluve spočívajúca v práve žiadať jednorazové vrátenie celej pôžičky, vrátane úrokov, poplatkov, sankcií, poistného, náhrad a táto povinnosť trvá až do splatenia celého dlhu. Vytýka súdu prvej inštancie taktiež nesprávny výpočet žalovanej sumy. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie nevzal do úvahy a nevysporiadal sa s tým, že žalobca je oprávnený podľa čl. IV. bod 2 zmluvy pripisovať úroky, poplatky a náhrady k istine podľa Sadzobníka poplatkov a náhrada tie ďalej úročiť ako pôžičku. Súd taktiež nepriznal poistné v súlade so zmluvou, a teda dospel na základe vykonaných dôkazov zmluvy k nesprávnym skutkovým zisteniam. V zmysle uvádzaných dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalované v 1.a 2.rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, následne o veci aj správne rozhodol a skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX boli medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou v 1.rade ako dlžníkom uzatvorené zmluvy o pôžičke, na základe ktorých boli žalovanej v 1.rade poskytnuté pôžičky vo výške 1.327,76 eur, 1.328,- eur a 3.000,- eur. Pre prípad, že

pohľadávku žalobcu žalovaná v 1.rade neuspokojí, prevzala podľa § 546 Občianskeho zákonníka na seba tento záväzok žalovaná v 2.rade ako ručiteľka.

8. Z dôvodu neplnenia si povinností žalovanou v 1.rade vyplývajúcich z takto uzatvorených zmlúv o pôžičke, žalobca po predchádzajúcich výzvach vyzval žalované v 1.a 2.rade k jednorazovej úhrade dlhu, a to s účinnosťou k XX.X.XXXX.

9. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje tú skutočnosť, že v danom prípade v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nepochybne ide o spotrebiteľský právny vzťah. Hlavnou činnosťou žalobcu, resp. aj jeho právneho predchodcu bolo poskytovanie pôžičiek, za ktoré mu patrila odmena (úroková sadzba vo výške 3 % a 4,5 %). Žalovaná v 1.rade nepochybne pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (do pozor. rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/8/2017).

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie priznával žalobcovi nároky v tomto konaní vychádzajúc z jeho špecifikácie obsiahnutej v samotnom žalobnom návrhu.

11. Splácanie pôžičky v splátkach na strane veriteľa (žalobcu) vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá k dispozícii istinu, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Chýbajúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky pôžičky v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý, ide o nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav však platí v prípade predčasného a mimoriadneho zosplatnenia dlhu, kedy veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na disponovanie s istinou. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Súd prvej inštancie správnym spôsobom takýto stav nepripustil, keďže v opačnom prípade by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzatvorených zmlúv o pôžičke. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia, počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením pohľadávky. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhody sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy (do pozor. rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Co/190/2014).

12. Súd prvej inštancie v súlade s uvádzaným záverom opodstatnene priznával žalobcovi po zosplatnení úveru úroky z omeškania, v tejto súvislosti ide o odlišný inštitút oproti odplatným nárokom a tento má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych vzťahoch je jeho administratívny strop (limit). Neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj právna konštrukcia navýšenia úrokov z omeškania o úroky za úver, ako v danom prípade argumentuje žalobca.

13. Podobne správnym spôsobom posúdil súd prvej inštancie aj žiadaný nárok o poistné v sume 3,5 ‰ zo zostatku istiny ročne. Odvolací súd navyše zdôrazňuje, že daná úprava je obsiahnutá na predtlačenej zmluve, obsah ktorej dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Žalobca nepreukázal, že by si žalovaná v 1.rade túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednala.

14. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd považuje odvolanie žalobcu proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti za nedôvodné a za situácie, že správny je aj výrok o trovách

konania strán, rozsudok v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca v tomto štádiu konania úspech nemal a žalovaným v odvolacom konaní trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).