Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B4-17P/36/2018

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa matky: T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, S. S., t. č. F. XXX/XX, X. a otca: P. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., P., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Matka maloletých detí sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil otcovi maloletej X. T., nar. XX.XX.XXXX povinnosť platiť výživné vo výške 300 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej sú rozvedení a po rozvode bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že aktuálne sa nachádza v zlej finančnej a sociálnej situácii, keďže prišla o prácu, momentálne je nezamestnaná od 01.07.2018 a je evidovaná na ako uchádzačka o zamestnanie. Mala by dostávať dávku v nezamestnanosti, no Sociálna poisťovňa - pobočka P. o jej žiadosti dosiaľ nerozhodla a listom zo dňa 28.08.2018 jej oznámila, že lehotu na rozhodnutie predlžuje o 60 dní. Uviedla, že jej plat bol predtým 500 eur v čistom. Prácu si hľadá, no momentálne má nulový príjem. Ak by jej aj bola priznaná dávka v nezamestnanosti, ťažko by presiahla 250 eur mesačne. Ďalej uviedla, že otec maloletej okrem určeného výživného vo výške 100 eur mesačne ničím neprispieva. Na dcéru jej tak chodí spolu s rodinnými prídavkami suma 123,68 eur mesačne. Aktuálne mesačné výdavky matka vyčíslila na sumu 693 eur, z toho výdavky na dcéru na sumu 328 eur. Dcéra navštevuje X. E. J. v W. a má výdavky na internát, stravu, školské pomôcky, triedny fond, internet, telefón a notebook. Spolu s návrhom matka súdu predložila potvrdenia o prihlásení na prechodný pobyt na adrese F. XXX/XX, X. upovedomenie, Sociálnej poisťovne - pobočky P. zo dňa 28.08.2018 o predĺžení lehoty na rozhodnutie o dávke v nezamestnanosti o 60 dní a potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa za rok 2018.

2. Rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 16.04.2010 č. k. 23P/18/2010-48, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.10.2010, bolo zvýšená vyživovacia povinnosť otca zo sumy 650 Sk na sumu 100 eur mesačne.

3. Vo veci výživného na maloletú rozhodoval naposledy Okresný súd Bratislava IV, ktorý rozsudkom č. k. 25P/182/2015-128 zo dňa 20.01.2016 návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.02.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/163/2016-144 zo dňa 06.12.2016. Matka v konaní požadovala zvýšenie výživného zo sumy 100 eur na sumu 300 eur mesačne. Súd v danej veci konštatoval, že k zmene pomerov u rodičov oproti času poslednej úpravy výšky výživného došlo, a to zvýšením príjmu rodičov a u maloletej tým, že je staršia a prešla na vyšší stupeň vzdelávania. Z vykonaného dokazovania ale vyplynulo, že ani jeden z návrhov rodičov nebol dôvodný, pretože príjem otca mu nedovoľoval prispievať na výživu vyššou sumou a pribudla mu tiež ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom matka v tom čase dosahovala vyšší príjem ako v čase posledného rozhodnutia o výške výživného. U maloletej bolo konštatované, že tá síce prešla na vyšší stupeň vzdelávania, ale jej výdavky a potreby sa nezvýšili do

takej miery, aby bolo potrebné túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Otec mal v tom čase príjem 550 eur brutto a matka 482,87 eur netto.

4. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 20.09.2018 č. k. 17P/36/2018-24 preniesol svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Topoľčany z dôvodu, že matka s maloletou v súčasnosti bývajú na adrese F. XX, X. t. j. v obvode Okresného súdu Topoľčany.

5. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 15.10.2018 vyplýva, že otec maloletej bol od 15.07.2018 do 18.08.2018 zamestnancom spoločnosti KMmont Slovakia s.r.o. (s uvedením vymeriavacieho základu za mesiac júl 415,82 eur a za mesiac august 289,40 eur) a od 19.08.2018 do 20.09.2018 zamestnancom spoločnosti KMmont s.r.o. (s uvedením vymeriavacieho základu 208,70 eur). Aktuálne pracovný pomer u otca v Sociálnej poisťovni evidovaný nie je.

6. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 15.10.2018 vyplýva, že matka je od 26.09.2018 zamestnaná u zamestnávateľa Ing. Milan Grman ARTEMIS.

7. Podľa § 2 ods. 1 (zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilného mimosporového poriadku), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia (zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku), ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 331 ods. 1 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

14. Podľa § 360 ods. 1 neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

15. Podľa § 361 súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

16. Podľa § 366 neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

17. Podľa § 62 ods. 1 ZoR (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

20. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

21. Z povahy neodkladných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich je zrejmé, že zákonom ustanovenou podmienkou na vydanie neodkladného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov do toho času, než tieto budú upravené konečným rozhodnutím. Práve v konaniach zahájiteľných i bez návrhu treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladnom opatrení, keď v konaní o neodkladnom opatrení je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na vydanie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom (viď uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoP/34/2013-387 zo dňa 9. júla 2013).

22. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie. Matka odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia tým, že stratila zamestnanie a mala by dostávať dávku v nezamestnanosti, no Sociálna poisťovňa - pobočka P. o jej žiadosti dosiaľ nerozhodla a listom zo dňa 28.08.2018 jej oznámila, že lehotu na rozhodnutie predlžuje o 60 dní. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd posudzuje, či u účastníkov konania od poslednej úpravy výšky výživného došlo k zmene pomerov, pričom za týmto účelom sa vykonáva náležité dokazovanie, v ktorom sa zisťujú schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov a ich reálne príjmy a výdavky.

23. Komplexné dokazovanie pritom nemôže byť nahradené len osvedčením tvrdených skutočností v rámci relatívne krátkej lehoty na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Neodkladným opatrením je možné zaviazať povinného rodiča k plneniu vyživovacej povinnosti (len) v nevyhnutnej miere, a to v prípade, ak si vyživovaciu povinnosť vôbec neplní a týmto je ohrozený priaznivý vývoj maloletého dieťaťa alebo v prípade, ak v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení sú známe príjmové a majetkové pomery výživným povinného rodiča v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zvýšenie výživného aj takýmto dočasným opatrením. Matka uvedenú naliehavosť úpravy pomerov účastníkov konania nepreukázala, keďže v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdila, že otec si vyživovaciu povinnosť vo výške 100 eur riadne plní, čo možno považovať za plnenie vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere. Súdu tiež nie je známy dôvod skončenia pracovného pomeru matky a ani aktuálne príjmové a majetkové pomery otca. V čase posledného posudzovania výšky výživného mal otec príjem 550 eur, pričom z aktuálnych lustrácií v Sociálnej poisťovni vyplýva,

že otec v súčasnosti zamestnaný nie je a matka je od 26.09.2018 zamestnaná u zamestnávateľa Ing. Milan Grman ARTEMIS. Súd zároveň poukazuje na to, že inštitút výživného na maloleté dieťa za situácie, keď nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nemôže nahrádzať dávky poskytované štátom prostredníctvom Sociálnej poisťovne alebo Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ako sú napr. dávka v nezamestnanosti, dávka v hmotnej núdzi alebo príspevok na bývanie).

25. Matka tak vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila naliehavosť predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Súd preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

26. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

27. Nakoľko v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné hovoriť o úspechu navrhovateľa v konaní a zároveň takéto uznesenie súd nedoručuje iným účastníkom konania, mal súd za to, že v zmysle ustanovenia čl. 3 ods. 2 (princíp racionálneho zákonodarcu), keď zákon takúto situáciu nerieši, nie je zmysluplné a účelné rozhodovať o nároku na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Topoľčany.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).