Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_61C-66-2018.pdf
PDF · 93.32 KB
Case nature
Area
Subarea
61C/66/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v právnej veci žalobkyne: P.. L. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. O. XX, B., proti žalovanému: P.. B. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, B., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e bezpodielové spoluvlastníctvo manželov P.. L. F., rodenej Z., narodenej XX.XX.XXXX a P.. B. F., narodeného XX.XX.XXXX, ktoré vzniklo dňa 30.09.2006 uzavretím manželstva zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Mestská časť B. - Q. F. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XXX.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 16.05.2018 domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") za trvania manželstva so žalovaným. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila manželstvo dňa 30.09.2009 v kostole Nanebovzatia Panny Márie (Blumentál) a manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestská časť B. - Q. F., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili dve deti (toho času maloleté) a všetci žijú v spoločnej domácnosti. Od 01.01.2005 žalovaný podniká ako advokát (č. licencie XXXX, IČO: XX XXX XXX). Žalobkyňa uviedla, že žalovaný tiež podniká prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným KARAMA Consult, s.r.o., IČO: 36 868 981, v ktorej vlastní 100%-ný obchodný podiel a je jej konateľom. Žalovaný tiež od 12.05.2017 podniká na základe živnostenského oprávnenia (číslo živnostenského registra: 110-257557) ako samostatne zárobkovo činná osoba v predmete činnosti „kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod)“ pod IČO: XX XXX XXX. Žalovaný pre svoje podnikanie potrebuje uzatvárať zmluvy a vstupovať do zmluvných vzťahov s tretími osobami tak, že disponuje aj ich spoločným majetkom resp. v rámci podnikania je dôvodné predpokladať, že žalovaný môže uzatvorením rôznych zmlúv, ktoré potrebuje uzatvoriť pre riadny výkon jeho podnikania k jeho použitiu dôjsť. Vzhľadom na to sa nedá vylúčiť, že manželovi (žalovanému) pri podnikaní vzniknú záväzky, ktoré by mohli byť uspokojené aj z majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). V záujme ochrany rodiny a záujmov maloletých detí, ako aj záujmov žalobkyne, sa s manželom (žalovaným) dohodli, že podá návrh na zrušenie BSM za trvania manželstva. Manžel s podaním návrhu súhlasil.
2. Žalobkyňa k žalobe pripojila nasledovné listinné dôkazy: sobášny list strán sporu zo dňa 03.10.2006; rodný list žalobkyne; rodný list žalovaného; rodné listy oboch maloletých detí strán sporu; výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti KARAMA Consult, s.r.o. zo dňa 16.05.2018; osvedčenie
Slovenskej advokátskej komory č. XXXX o zápise žalovaného dňom 01.01.2005 do zoznamu advokátov; osvedčenie o živnostenskom oprávnení OU-BA-OZP1-2017/054617-2 č. živnostenského registra 110-257557 zo dňa 16.05.2017 vydaného Okresným úradom Bratislava.
3. Žalovaný so žalobou súhlasil. Obe strany tiež súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
4. Podľa Čl. 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak. 5. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia. 6. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 8. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 185 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. 10. Podľa § 226 CSP právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
11. Súd z dôvodu, že boli splnené zákonné podmienky podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže obe strany súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Pri rozhodovaní súd prihliadol na obsah spisu a vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä sobášnym listom strán sporu zo dňa 03.10.2006 preukazujúcim uzatvorenie manželstva žalobkyne a žalovaného; rodnými listami žalobkyne, žalovaného a ich dvoch maloletých detí; výpisom z obchodného registra obchodnej spoločnosti KARAMA Consult, s.r.o. zo dňa 16.05.2018; osvedčením Slovenskej advokátskej komory č. 4024 o zápise žalovaného dňom 01.01.2005 do zoznamu advokátov; osvedčením o živnostenskom oprávnení OU-BA-OZP1-2017/054617-2 č. živnostenského registra 110-257557 zo dňa 16.05.2017 vydaného Okresným úradom Bratislava preukazujúcim oprávnenie žalovaného na vykonávanie živnosti a s poukazom na § 185 ods. 3 CSP aj výpisom zo živnostenského registra žalovaného a lustráciami strán v registri obyvateľov Slovenskej republiky a Sociálnej poisťovni a na základe uvedeného zistil tento skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci.
12. Súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný dňa 30.09.2006 uzavreli manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestská časť B. - Q. F. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XXX.
13. Súd zistil, že žalovaný - manžel žalobkyne, na základe Osvedčenia o živnostenskom oprávnení OU-BA-OZP1-2017/054617-2 č. živnostenského registra 110-257557 zo dňa 16.05.2017 vydaného Okresným úradom Bratislava, dňom 12.05.2017 získal živnostenské oprávnenie na vykonávanie živností : 1. kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), 2. činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov a 3. sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb, výroby.
14. Súd ďalej zistil, že žalovaný bol dňom 01.01.2005 zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory na základe čoho je oprávnený vykonávať advokátsku prax.
15. Na základe výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti KARAMA Consult, s.r.o., IČO: 36 868 981 súd zistil, že predmetom podnikania (činnosti) tejto spoločnosti je: 1. prenájom nehnuteľností spojený len s poskytovaním základných služieb spojených s prenájmom, 2. prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, 3. prenájom hnuteľných vecí, 4. reklamné a marketingové služby, 5. sprostredkovateľská činnosť v oblasti
obchodu, 6. sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, 7. činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, 8. kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Súd zistil, že v uvedenej spoločnosti je žalovaný jediným spoločníkom a konateľom (vznik funkcie 26.11.2010).
16. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil nasledovne.
17. Podľa § 148a ods. 2 OZ súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
18. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "OBZ") podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 2 ods. 1 OBZ podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) /ďalej len "ŽZ"/ živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, 1a) a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 10 ods. 2 ŽZ preukazom živnostenského oprávnenia je a) osvedčenie o splnení podmienok ustanovených týmto zákonom na prevádzkovanie živností (ďalej len "osvedčenie o živnostenskom oprávnení"); do vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení rovnopis ohlásenia s preukázaným doručením, b) výpis zo živnostenského registra.
22. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov /ďalej aj ako "ZoA"/ advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.
23. Podľa § 15 ods. 1 ZoA advokáti môžu na účel výkonu advokácie založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb (ďalej len "spoločnosť s ručením obmedzeným"). Táto spoločnosť s ručením obmedzeným nesmie mať iný predmet podnikania, jej konateľmi môžu byť len advokáti a musí byť poistená pre prípad zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť pri poskytovaní právnych služieb, minimálne s limitom poistného plnenia 1 500 000 EUR za každého spoločníka. Na spoločnosť s ručením obmedzeným sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, 12) ak tento zákon neustanovuje inak. Spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť iba advokát.
24. Podľa § 15 ods. 2 ZoA advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, 13) advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na účet spoločnosti.
25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd mal za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, preto jej súd vyhovel a rozhodol v zmysle § 148a ods. 2 OZ tak, ako je uvedené vo výroku č. I. výrokovej časti tohto rozsudku. Súd mal za preukázané splnenie zákonných podmienok na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) žalobkyne a žalovaného
za trvania ich manželstva. Súd zrušil BSM žalobkyne a žalovaného na návrh žalobkyne (manželky žalovaného) ako oprávnenej osoby, ktorá nezískala oprávnenie na podnikateľskú činnosť, pričom súd mal preukázané, že žalovaný (manžel žalobkyne) získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.
26. Žalovaný síce nie je osobou zapísanou v obchodnom registri, keďže v prípade obchodnej spoločnosti KARAMA Consult, s.r.o. je podnikateľom samotná spoločnosť a nie osoba, ktorá je jej konateľom (štatutárnym orgánom) alebo osoba, ktorá má majetkovú účasť v tejto spoločnosti. Zároveň súd poukazuje na to, že vzhľadom na predmet podnikania (činnosti) tejto spoločnosti, je zrejmé, že žalovaný ako advokát nevykonáva advokáciu ako konateľ tejto spoločnosti v mene a na účet spoločnosti, keďže na účel výkonu advokácie môžu advokáti založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je len poskytovanie právnych služieb. Iný predmet podnikania takáto spoločnosť mať nesmie.
27. Súd mal však za preukázané, že žalovaný je podnikateľom ako osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia a taktiež ako osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Súd mal za preukázané, že žalovaný podniká ako advokát vykonávajúci advokáciu samostatne.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 32. Podľa Čl. 4 ods. 2 CSP ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
33. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku súd rozhodol tak, že náhradu trov konania žalobkyni nepriznal. Jedná sa o špecifické sporové konanie, v ktorom za splnenia zákonom ustanovených podmienok podľa § 148a ods. 2 OZ žalovaný vlastne ani nemá možnosť ovplyvniť výsledok tohto sporu a súd v takom prípade obligatórne na návrh zruší BSM. Navyše v tomto konaní žalovaný súhlasil s podanou žalobou, v ktorej samotnom žalobnom návrhu (tzv. petite) žalobkyňa navrhla, aby jej súd náhradu trov konania nepriznal. Preto súd v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov s poukazom na citované ustanovenia Čl. 4, § 255 ods. 1 a § 257 CSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. II. výrokovej časti tohto rozsudku a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III /§ 362 ods. 1 CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.