Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-34-2016.pdf
PDF · 302.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-5T/34/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Blažovskej a prísediacich Ireny Herichovej a Ing. Daniely Cvelihárovej v trestnej veci obžalovaných Y. X. a N. X. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 17. októbra 2018 v Košiciach takto
rozhodol:
Obžalovaní:
Y. X., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom W., Y. č. XXXX/XX,
N. X., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom W., Y. č. XXXX/XX,
sú vinní, že
v Košiciach v byte na ulici Y. č. XXXX/XX od presne nezistenej doby až do 08.04.2015 spôsobovali fyzické a psychické utrpenie svojej dcére mal. P. B., nar. XX.XX.XXXX tým, že obžalovaný Y. X. ju pravidelne fyzicky napádal tak, že ju udieral päsťami do hlavy a kopal nohami po celom tele, spôsobujúc jej modriny po tele a psychicky týral s obžalovanou N. X. tým, že ju zatvárali v byte, nedovoľovali jej vychádzať von, okrem dochádzky do školy, vulgárne jej nadávali a obžalovaná N. X. poškodenú dňa 07.04.2015 vyhodila z bytu so slovami „vypadni odtiaľ, zmizni mi z očí, nech ťa tu už nevidím“, čím takto mal. P. B. ohrozovali na jej fyzickom a psychickom zdraví, čo bolo potvrdené aj znaleckým skúmaním, že trpí posttraumatickou stresovou poruchou podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb,
teda
týrali blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a obmedzovalo jej bezpečnosť,
tým spáchali
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o s a odsudzujú obidvaja rovnako
Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2, § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody súd podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaných v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. i/ Trestného zákona ukladá obžalovaným povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
odôvodnenie:
Trestné stíhanie obžalovaných Y. X. a N. X. sa na podpísanom súde vedie na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 08.04.2016 sp. zn. 4Pv 228/15/8803, podľa ktorej sa mali dopustiť zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona takým spôsobom, že v Košiciach v byte na ulici Y. č. XXXX/XX od presne nezistenej doby roku 2012 až do 08.04.2015 spôsobovali fyzické a psychické utrpenie svojej dcére mal. P. B., nar. XX.XX.XXXX tým, že obžalovaný Y. X. ju pravidelne fyzicky napádal tak, že ju udieral päsťami do hlavy a kopal nohami po celom tele, spôsobujúc jej modriny po tele a psychicky týral s obžalovanou N. X. tým, že ju zatvárali v byte, nedovoľovali jej vychádzať von, okrem dochádzky do školy, vulgárne jej nadávali a obžalovaná N. X. poškodenú dňa 07.04.2015 vyhodila z bytu so slovami „vypadni odtiaľ, zmizni mi z očí, nech ťa tu už nevidím“, čím takto mal. P. B. ohrozovali na jej fyzickom a psychickom zdraví, čo bolo potvrdené aj znaleckým skúmaním, že trpí posttraumatickou stresovou poruchou podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, poškodenej, svedkov a znalcov, prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov z prípravného konania, prečítaním znaleckých posudkov a listín, dôkazy vyhodnotil a na hlavnom pojednávaní dňa 19.01.2018 rozhodol tak, že obidvoch obžalovaných uznal za vinných skutkovo i právne v súlade s obžalobou a za aplikácie § 39 ods. 1 Trestného zákona im uložil rovnako trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, výkon trestu im podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, uložil probačný dohľad nad ich správaním v skúšobnej dobe a povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
O odvolaní obžalovaných proti rozsudku a odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry proti výroku o treste rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8To 38/2018 zo dňa 06.06.2018 tak, že napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, na podklade akých konkrétnych skutkových zistení dospel k záveru, že obžalovaní mali poškodenú týrať popísaným spôsobom práve od roku 2012 a na podklade akých právnych úvah dospel k záveru, že takéto konanie obžalovaných vyhodnotil ako dlhodobé a subsumoval ho tak pod ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona. Samotné poukázanie na konkrétny obsah konania obžalovaných a jeho následky odvolaciemu súdu nepostačilo pre záver o naplnení kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, kde obžalovaným hrozí trest odňatia slobody s dolnou hranicou až 7 rokov, vytkol kvalifikáciu konania obžalovaných podľa § 208 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, keďže podľa aktuálneho znenia Trestného zákona takéto ustanovenie nie je. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu vysporiadať sa s kvalifikačným znakom žalovaného trestného činu, za tým účelom doplniť dokazovanie listami predloženými v odvolacom konaní, vysporiadať sa s návrhom na znovuvypočutie poškodenej so zreteľom na uplynutie dlhšieho času od posledného hlavného pojednávania ako aj nové okolnosti týkajúce sa aktuálneho usporiadania vzťahov v rodine, vykonané dôkazy, vrátane tých, ktoré svedčia v prospech obžalovaných, a opätovne vyhodnotiť a vo veci rozhodnúť.
Po vrátení veci navrhli obžalovaní doplniť dokazovanie výsluchom svedkov H. U., I. J. (sestry poškodenej), L. U. (švagor poškodenej), ako aj výsluchom samotnej poškodenej. Prokurátor, poškodená ani opatrovník poškodenej nenavrhli dokazovanie doplniť. Konajúci súd akceptoval návrh obžalovaných
na doplnenie dokazovania čiastočne, keď predvolal navrhnutých svedkov, ktorí aj boli na hlavnom pojednávaní vypočutí, avšak odmietol ho v časti opätovného výsluchu poškodenej P. X. (z dôvodov nižšie uvedených).
Obidvaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásili podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že sú nevinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Obžalovaný Y. X. vypovedal na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní tak, že svoju dcéru P. netýral, za celých 17 rokov ju len dvakrát výchovne usmernil. Prvýkrát jej dal facku keď mala 13 rokov po tom, ako im triedna učiteľka oznámila, že dcéra prišla na vyučovanie pod vplyvom alkoholu. Ona to vysvetlila tak, že ju na to nahovorili chlapci, že to chcela skúsiť, ale že k alkoholu nemá vzťah, nechutí jej a viac to neurobí. Po facke nemala žiadne zranenie. Druhýkrát to bolo dňa 05.04.2015, keď po príchode domov našiel dcéru s T. P. nahých v posteli. Menovaného vyprevadil z bytu, kopol ho nohou do zadnej časti tela a vyhodil mu jeho osobné veci na chodbu, kde sa doobliekal. Dcéru udrel po zadku a po pleci, čo považoval len za výchovný krok, nemal záujem ju ponížiť alebo týrať. Ona čupela a chránila si hlavu, možno ju udrel viackrát aj po nohách a chrbte svojou pravou rukou. Zranenie spodnej pery jej spôsobil tým, že pri údere po pleci jej nechtom zachytil spodnú časť pery. Iné zranenia jej nespôsobil, pokiaľ mala na tele podliatiny, neboli od neho. Nie je pravdou to, že ju v byte zatvárali, že okrem dochádzky do školy jej nedovoľovali vychádzať von, a že jej vulgárne nadávali. Dcéra mala kľúče od bytu, ktorý mohla kedykoľvek opustiť. Akurát si neželali návštevy kamarátok a kamarátov v ich neprítomnosti. Kamarátila sa s I. a s R. K., ktorá bývala na vedľajšej ulici. Nezakazovali jej aby sa s nimi stretávala, len ju usmerňovali, aby si dala pozor na to čo robí, lebo sa môže ľahko potknúť. Vo všeobecnosti nie je ich zvykom vulgárne sa vyjadrovať, teda ani dcére vulgárne nenadávali, neopovrhovali ňou. Vychádzky mala do 20,00 hod., v letnom období aj dlhšie. V rodine a v domácom prostredí bolo všetko v poriadku, nakoľko majú vysoké mravné a morálne zásady. Dňa 07.04.2015, kedy podľa obžaloby mala jeho manželka vyhodiť dcéru z bytu, nebol doma. Manželka mu povedala, že dcéra akonáhle zistila, že má prísť jej telesný brat, teda ich švagor, v tom momente sa rozhodla odísť, čo aj urobila. Na podanie trestného oznámenia pre trestný čin týrania dcéru nabádali T. P. a jeho matka. Ako im dcéra neskôr povedala, bála sa menovaného a preto vypovedala proti rodičom v intenciách trestného oznámenia. P. ovplyvňovala proti rodičom aj jeho matka, ktorá nezniesla, že si vzal za manželku rozvedenú ženu s dvoma deťmi a že kvôli nej sa stal Svedkom Jehovovým. Celé roky k nim však chodievala na návštevy, brali ju na spoločné výlety a nákupy. Zazlievali jej, že im nepomohla so starostlivosťou o syna v čase, keď mala obžalovaná nastúpiť do práce, že súhlasila s tým, aby u nej P. bývala namiesto toho aby ich vyhľadala a aby sa vyjasnilo, či sa zakladá na pravde tvrdenie maloletej, že ju doma bijú a týrajú, naopak, urobila všetko pre to, aby ich rozdelila. Dcéra študovala vo voľnom čase náboženstvo, pravidelne s nimi chodila na programy Svedkov Jehovových a sama, slobodne a z vlastnej iniciatívy sa rozhodla pre krst. Neskôr už nechcela chodiť na ich spoločné programy, vyjadrila sa, že nechce byť Svedkom Jehovovým a nakoľko jej správanie v tom čase nebolo zlučiteľné s tým, čomu Svedkovia Jehovovi veria, starší v zbore navrhli jej vylúčenie, k čomu aj došlo v marci 2015. Kvôli uvedenému však nebola zo strany rodiny nijako sankcionovaná. Neskôr sa slobodne a dobrovoľne zúčastnila pamätnej slávnostnej akcie Svedkov Jehovových. P. odišla z domu vzápätí po udalosti s T. P. a od 09.04.2015 do konca decembra 2015 bývala u jeho matky na F.. Potom bola tri týždne hospitalizovaná na psychiatrii, následne umiestnená v ústave v V., kde ju ako rodičia pravidelne navštevovali a dvakrát týždenne jej telefonovali. Dňa 28.04.2016, kedy dovŕšila 18 rokov, sa vrátila k nim do domáceho prostredia. Vzťahy medzi členmi rodiny sú veľmi dobré, všetci urobili hrubú čiaru za tým, čo sa v minulosti stalo, a dcére dali druhú šancu, neodsudzujú ju. Dcéra má dobrý vzťah so svojim mladším bratom aj s nevlastnými sestrami I. a H. a ich rodinami. Keď mala P. 13 alebo 14 rokov, zobrala väčší objem Paralenu, prišlo jej zle, dostala to zo seba, ale z obavy o jej zdravie vyhľadali lekársku pomoc. Oni to, vzhľadom na druh liekov aký požila, nevnímali ako pokus o samovraždu. Neskôr vysvetlila, že mala problém vo vzťahu s chlapcom. Koncom roku 2015, v čase keď bývala u svojej starej matky, sa pokúsila o samovraždu, následne bola hospitalizovaná na psychiatrii tri týždne. K svojej osobe obžalovaný uviedol, že býva v spoločnej domácnosti s manželkou, spoluobžalovanou, a ich 12-ročným synom Y.. Rodina obýva trojizbový byt, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Od roku 2013 pracuje v spoločnosti P. P., s.r.o. ako údržbár, s čistým mesačným zárobkom 600,00 €. Doposiaľ nebol súdne trestaný, v inej veci trestne stíhaný ani priestupkovo riešený. Je zdravý, psychiatricky liečený nebol.
Obžalovaná N. X. v prípravnom konaní nevypovedala, na hlavnom pojednávaní poprela, že by svoju dcéru P. týrala, miluje ju a nebila ju ani v období pubertálneho vývoja, kedy mala dcéra výkyvy nálad. Nie je pravdou, že ju zatvárali v byte, nedovoľovali jej vychádzať von a vulgárne jej nadávali. P. mala kľúče od bytu, chodila vonku s kamarátkami, s nimi na nákupy. Mala svoj mobilný telefón, ktorý jej zobrali po tom, ako mala v byte P., avšak to len v jej záujme, chceli, aby z nej vyrástlo slušné, inteligentné dievča. Nenadávala jej, už vôbec nie vulgárne a robila pre svoju dcéru všetko, aby si mohla slušne zarábať na živobytie. O nešťastnej láske jej dcéra povedala až neskôr, inak by vyhľadali s dcérou psychiatrickú pomoc. Rovnako aj jej manžel, spoluobžalovaný, má P. rád, je to jeho prvorodená dcéra. Trápilo ho keď si vodila domov chlapcov, upozorňoval ju na správanie. Nikdy nezdvihol ruku ani na nevlastné dcéry a nevidela, že by bol P. napádal údermi päsťou do hlavy, že by ju bol ťahal za vlasy, kopal. Pravdou je, že v jednom prípade dostala od obžalovaného facku za to, že prišla do školy pod vplyvom alkoholu a v jednom prípade dostala na zadok, keď si priviedla do bytu chlapca. Dcéra nemala problémy s alkoholom ani inými drogami, nefajčila. Uzatvárala sa do seba, zvlášť v období keď mala 13 až 14 rokov, čo bolo spôsobené pravdepodobne hormonálnymi zmenami pri dospievaní. Dňa 07.04.2015 nevyhodila P. z bytu tak, ako je to uvedené v obžalobe. V ten deň P. nemala dobrú náladu, povedala, že chce ísť von, v čom jej nebránila. Večer sa vrátila domov a ráno šla riadne do školy. Až následne z jej žiackej knižky zistila, že v ten deň v škole nebola. Bolo pre nich ťažké, keď po incidente z 08.04.2015 P. odišla z domu. Bolo to obdobie kedy prežívala úmrtie svojej matky, brat sa podrobil ťažkej operácii srdca a do toho sa len z Facebooku dozvedela, že Veronika je na psychiatrii. Predtým sa stalo že zjedla veľa liekov, nato začala vracať, dostala hysterický záchvat. V nemocnici im povedali, že dcéra je dehydrovaná, dostala injekciu. V roku 2013 šli na rodinný výlet do Bulharska s nádejou, že si nájdu k sebe cestu. Aj tam však bola náladová, raz prístupná, inokedy uzatvorená. Odkedy bývala u starej matky bola trikrát na psychiatrii, chcela si vziať život. Mala depresie, úzkostné stavy. Podanie trestného oznámenia nemohlo byť z jej hlavy. P. vypovedala, že ona ako matka ju napádala tak, že ju škrtila a bila do hlavy, čo sa nezakladá na pravde. Len raz sa stalo, že jej v kuchyni dala zozadu po hlave, pričom si P. udrela nos o linku, ale nerozbila si ho, nekrvácala, nepotrebovala lekárske ošetrenie. Udrela ju rukou, nie päsťou a stalo sa to preto, lebo P. bola drzá a papuľovala. Nikdy svojej dcére nenadávala, že je „štetka“, „hnusná suka“, neopľula ju. Dcéru len napomínala, aby si nevybudovala zlú povesť a aby ju ľudia takto nenazývali. V 16-tich rokoch sa P. sama rozhodla pre krst. Povedala jej, že by s tým mala počkať, lebo cítila, že P. na to ešte nie je pripravená, aj keď študovala potrebnú literatúru a zaujímala sa o vieru Svedkov Jehovových. Keď dcére povedala, že s tým nie je stotožnená, odpovedala jej „prečo ma zhadzuješ?“. Medzi Svedkami Jehovovými mala svojich kamarátov, chodila s nimi do divadla, do kina, boli v Tatrách. Neskôr sa rozhodla, že už nechce byť v spoločenstve Svedkov Jehovových. S matkou svojho manžela nemá dobrý vzťah. Svokra totižto voči nej vždy intrigovala, vyčítala jej, že si zobrala jej slobodného syna, že je rozvedená. Keď k nej P. odišla, nedovolila jej dcéru navštíviť, priblížiť sa k nej ani jej telefonovať. V tom čase len cez sociálne siete sledovala kam jej dcéra chodí, čo robí. K svojej osobe obžalovaná uviedla, že s manželom a synom Y., narodeným v roku 2003, býva na Y. XX v Košiciach. Byt nadobudli na hypotekárny úver, iné nehnuteľnosti nevlastnia. Od roku 1986 je zamestnaná v D..U..U. Košice ako žeriavnička s čistým mesačným zárobkom 959,00 €. Staršie dcéry I., nar. XXXX a H., nar. XXXX sú už samostatné. Je zdravá, psychiatricky liečená nebola.
Poškodená P. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že rodičia ju nikdy netýrali. Keď robila niečo s čím nesúhlasili, napr. keď si doniesla do bytu osobu o ktorej nič nevedeli, vtedy ju napomenuli spôsobom, že na ňu nakričali, prípadne dostala domáce väzenie, alebo jej zobrali mobil, najdlhšie na tri týždne. Jej puberta bola šialená, robila chyby najmä v tom, že sa nerozprávala s rodičmi, uzatvárala sa do seba, robila veci, ktoré sa rodičom nepáčili. Fyzické tresty nepoužívali často, naposledy to bolo vtedy, keď ju otec pristihol doma s kamarátom, obidvaja boli nahí. On nezniesol ten pohľad a zbil ju tak, že jej dával facky, kopal ju do nohy, z čoho mala modriny na stehne, na chrbte aj pod okom. Otec zbil aj jej kamaráta, dal mu pár faciek a vyhodil ho z ich bytu. Matka jej nadávala zvlášť vtedy, keď mala doma niekoho koho ona nepoznala. Vynadala jej že je kurva a suka, ale možno to nemyslela vážne, bola len nervózna. Bolo ťažké počúvať nadávky od matky, ale po čase pochopila, že si to zaslúžila. Matka ju udrela len raz, otvorenou dlaňou po hlave. Narazila tvárou o linku, tiekla jej krv z nosa, ale matka povedala, že sa to zahojí a na lekárskom ošetrení neboli. Dňa 07.04.2015 ako sa vrátila domov od lekára, matka ju poslala z bytu preč s tým, že bude mať návštevu a nechce, aby ona bola prítomná. Určite to nebolo myslené tak, že sa domov nemá vrátiť. Rodičia ju neobmedzovali v pohybe, mohla chodiť na vychádzky a teda opúšťať byt, avšak nerobila to často, nakoľko sa veľa učila. Rodičia jej poskytovali vreckové 20,00 € mesačne s výnimkou obdobia ktoré nasledovalo po tom, ako bola vylúčená zo spoločenstva Svedkov Jehovových. Oni nezvládali že od nich odišla, ale naďalej jej zabezpečovali
jedlo a hygienické potreby. Trestné oznámenie na rodičov podala pod vplyvom kamaráta P. a jeho matky. O situácii v domácom prostredí sa zdôverila kamarátke I. aj sestre H. povedala o napätej situácii, o tom, že ju niekedy zbijú a ona to nezvláda, že si s rodičmi nevedia nájsť k sebe cestu. Isté obdobie mala prístup len k náboženskej literatúre, pri štúdiu ktorej jej pomáhala sestra H.. Chcela sa dať pokrstiť v 14- tich rokoch, ale rodičia jej povedali, že ešte na to nie je čas. Pokrstiť za Svedkyňu Jehovovu sa nakoniec dala v 16-tich rokoch. Z väčšej časti to bolo jej vlastné rozhodnutie, z menšej to bola jej sestra, ktorá ju k tomu primäla. Vtedy sa rada páčila rodičom a vedela, že keď to spraví, zapáči sa im. Potom zistila, že táto cesta ju nenapĺňa a rozhodla sa zo spoločenstva odísť. Teraz má prístup k inej literatúre, číta iné knihy, ktoré jej pomáhajú duševne a psychicky ju napĺňajú a upokojujú ju. Je chorá a chce sa uzdraviť. Lieči sa pre posttraumatickú stresovú poruchu a úzkostné stavy ambulantne, dlhodobo užíva lieky, cíti sa lepšie. Bola päťkrát psychiatricky hospitalizovaná pre depresívne stavy a samovražedné pokusy. Ani obdobie keď bývala u starej matky nebolo dobré. Stará matka ju stále sledovala, kontrolovala, nadávala jej keď niečo neurobila, že je stále na mobile a podobne. Poškodená P. X. v prípravnom konaní usvedčovala obidvoch rodičov z týrania keď uvádzala, že najmä otec ju približne dvakrát do mesiaca bije rukami, niekedy zovretou päsťou po hlave, po nohách a po chrbte najmä vtedy, keď mu protirečí alebo mu povie svoj názor. Bitky sa začínajú hádkami, kričí na ňu, potom ju začne biť rukami, stiahne na zem a kope do nej. Niekedy ju bije aj matka do hlavy, alebo ju škrtí. Pri údere päsťou do hlavy si rozbila nos o kuchynskú linku. V rámci odstraňovania rozporov vo výpovediach na hlavnom pojednávaní uviedla, že pred vyšetrovateľom klamala, bola ovplyvnená osobou T. P. a preto krivo obvinila rodičov.
V procesnom postavení svedka - poškodeného bola v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vypočutá pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice L.. J. P., ktorá bola ustanovená za opatrovníčku mal. P. X.. Vypovedala, že spisovú dokumentáciu vedie úrad od apríla 2015, kedy P. podala na rodičov trestné oznámenie z dôvodu fyzického a psychického týrania, ktoré malo podľa nej trvať dva až tri roky. Bola prítomná pri výsluchu vtedy maloletej P., ktorá uviedla, že dôveruje len svojej starej matke T. X., ktorú následne polícia kontaktovala. Všetci spoločne išli do miesta trvalého bydliska maloletej pre jej osobné veci a P. sa presťahovala k starej matke. U T. X. vykonal úrad šetrenie pomerov v rámci čoho bolo zistené, že má vytvorené všetky podmienky pre výchovu maloletej, ktorá vyjadrila vôľu bývať so starou matkou. T. X. podala návrh na vydanie predbežného opatrenia o zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti. P. pred opatrovníčkou opakovane uviedla, že v domácnosti rodičov sa necíti dobre, má stres, nedokáže zvládnuť štúdium, má problémy so spánkom, pocity úzkosti a sklony k sebapoškodzovaniu, že rodičia ju slovne a fyzicky atakujú kvôli tomu, že nechce prijať ich vieru. Následkom toho sa pokúsila o samovraždu, opakovane bola hospitalizovaná pre zhoršenie psychického stavu a do plnoletosti bola následne umiestnená v liečebni v V.. Tam ju navštevovali stará matka aj rodičia. Maloletá uvádzala, že na nich videla, že im je ľúto čo sa stalo, že sa majú radi a po dovŕšení plnoletosti sa vrátila k nim. Prvotné vyjadrenia maloletej sa zdali byť vierohodné, keď podávala trestné oznámenie bolo z jej vyjadrení a psychiky zrejmé, že hovorí pravdu. Počas hospitalizácie v V. však začala meniť svoje postoje, jej názory a vyjadrenia boli nestále. Vrátila sa do prostredia rodičov a pri pohovoroch uvádzala, že sa k nej správajú dobre, že má dobrý vzťah so svojim bratom, že navštevuje aj starú matku, lieči sa v ambulancii T.. G., na predpis ktorej užíva dva druhy liekov ráno a večer. Svedkyňa vypovedala na hlavnom pojednávaní opakovane (dňa 03.03.2017) kedy uviedla, že dňa 10.02.2017 kontaktovala telefonicky tamojší úrad poškodená s tým, že potrebuje pomoc pri podaní návrhu na priznanie nároku na náhradu škody za ublíženie na zdraví voči rodičom. Na úrad sa dostavila v dohodnutom termíne dňa 13.02.2017 kedy uviedla, že pred hlavným pojednávaním na ktorom vypovedala (10.06.2016) na ňu rodičia tlačili, aby stiahla trestné oznámenie, zakazovali jej kontakt so starou matkou, ktorej pred pojednávaním nemohla ani zavolať a telefonicky ju oslovila až v novembri 2016, osobne navštívila až vo februári 2017. Ďalej uviedla, že po nasťahovaní sa k rodičom po prepustení z psychiatrickej liečebne v V., so súhlasom rodičov brigádovala v bare. Fyzicky jej rodičia neubližovali, zo strany otca však popisovala psychické týranie formou vulgárnych nadávok, kriku, zobral jej mobil a rozbil ho, v septembri 2016 sa na ňu nahneval, hodil nôž o zem a povedal „zabi sa“. Matka mala len poznámky v zmysle, že v živote nebude šťastná a nevydrží to bez ich viery. Ďalej uviedla, že asi tri mesiace neužíva lieky kvôli tomu, že rodičia majú zamknutú skrinku s liekmi, kde sú aj jej lieky od psychiatričky. V máji 2016 zmenila psychiatra, navštevuje ambulanciu T.. Y., psychiatričky pre dospelých so sídlom ambulancie na L. ulici, je s ňou spokojná. Vyjadrila sa, že navštevuje prvý ročník SOŠ na X., v škole sa jej páči, má dobrý kolektív i triednu učiteľku, dosahuje výborné študijné výsledky. Od decembra 2016 pracuje na základe dohody o vykonaní práce 20 hodín týždenne vo Freshi na ul. P.. Nakoľko sa situácia v domácom prostredí rodičov po novom roku 2017 zhoršila, kedy si brat vymyslel že užíva drogy, nevedela už doma
vydržať a koncom januára 2017 sa odsťahovala. Asi týždeň bývala u kamarátky, odkiaľ sa presťahovala k priateľovi do Z. O., kde bývajú v rodinnom dome s jeho rodičmi. Našla si podnájom v Košiciach na K. ulici kam sa mala presťahovať a bývať s tromi študentkami. Ďalej sa vyjadrila, že sa bojí vypovedať na súde za prítomnosti rodičov, nechce, aby počuli jej výpoveď. P. bolo poskytnuté sociálne poradenstvo a kontakt na Centrum pre bezplatnú právnu pomoc.
Svedkyňa T. X. (matka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní vypovedala, že až do 09.04.2015, kedy pre ňu prišla polícia, nevedela o týraní maloletej P.. Chodila k nim na návštevu, ale nič si nevšimla, pred ňou P. nebili a vnučka sa jej s ničím nezdôverila. Na polícii sa P. vyjadrila, že rodičia, zvlášť otec, ju bili po hlave, po tele päsťami, že jej nadávali, ale bližšie o tom hovoriť nechcela. Vyjadrila sa, že chce ísť bývať k nej, preto P. k sebe zobrala. Prvú informáciu o tom, že P. chce podať na rodičov trestné oznámenie, mala od svojho vnuka ktorého vychováva a ktorému o tom P. napísala na Facebook. Vnukovi nechcela veriť, ale potom už prišla polícia a všetko sa prevalilo. Na kriminálke aj na sociálke jej povedali, aby sa zatiaľ s rodičmi maloletej P. nestýkala a aby na maloletú dávala pozor. Preto nekontaktovala svojho syna a nežiadala od neho vysvetlenie. P. mávala zlé sny, že otec ide za ňou a že ju ide biť, často nevedela vôbec spať, dostávala záchvaty. Porezala si žily, zobrala tabletky, hospitalizovali ju na tri týždne na psychiatrii. Na ňu to bolo veľa, nezvládala výchovu P. a celú tú situáciu, ochorela a preto navštívila P. v nemocnici len jedenkrát, kedy jej doniesla osobné veci potrebné na ústavnú liečbu v V.. O P. sa však zaujímala cez svojich príbuzných, boli za ňou jej dcéra aj vnuk. Maloletá bola zverená do jej náhradnej starostlivosti uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/69/2015 zo dňa 04.05.2015. Jej psychický stav bol veľmi zlý. Aj keď sa nechcela so svojimi problémami bližšie zdôveriť, pomyslela si, že na tom musia mať podiel rodičia maloletej. Od P. vedela, že nechcela byť v spoločenstve Svedkov Jehovových a že si zrušila Facebook, lebo ju cez tento rodičia kontrolovali.
Svedkyňa J. P. vypovedala na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní tak, že dňa 05.04.2015 prišiel jej syn T. domov celý roztrasený, bez bundy, bez dokladov a ostatných vecí. Po chvíli jej povedal, že bol na návšteve u P., keď prišiel domov jej otec, začal ho fyzicky napádať, vykopol ho z bytu bez vecí a pred jeho očami zbil P.. Syn sa o P. bál. Zzobrala ho do auta, spolu šli na políciu a následne s policajnou hliadkou k bytu X.. Na odporúčanie policajtov syn zostal v aute a ona s policajtmi šli k bytu. Obžalovaný, keď cez domofón počul, že je tam polícia, najprv nechcel otvoriť bránu. Potom keď otvoril nechcel rešpektovať výzvu hliadky, aby zavolal dcéru. Po chvíli vyšla P. z izby sama, bola vyplakaná a vystresovaná. Policajt jej navrhol aby šla s nimi na prehliadku do nemocnice, načo sa ona pozrela na svojho otca a trikrát zopakovala, že nepôjde. Na otázku policajta obžalovaný odpovedal, že T. udrel preto, lebo nemal čo robiť v ich byte a že P. znásilnil. Nechcel však dovoliť, aby P. zobrali na lekársku prehliadku. Trestné oznámenie na obžalovaného podala z dôvodu, že sa jej synovi vyhrážal. Asi mesiac predtým napadol T. aj P. bratranec takým spôsobom, že syn skončil v nemocnici s otrasom mozgu. Dôvodom bolo to, že syn nie je ich viery, že ho teda nechcú do rodiny, pričom T. mal v tej dobe len 15 rokov. Ešte v ten istý večer k nim prišiel obžalovaný, doniesol synove veci a zároveň sa im ospravedlnil. Spolu s ním prišla aj P., na ktorej síce nebolo vidieť zranenia, avšak vyzerala celá ubolená. V ten večer ukázala modriny na tele len jej synovi, ale nevie, či pochádzali z toho dňa. Ešte skôr sa im totižto zdôverila, že otec ju bije kvôli tomu, že chcela odstúpiť od ich viery, že ju psychicky týrajú, matka tým, že sa s ňou nerozpráva. Syn chcel P. pomôcť, ale nemohol jej zavolať, lebo rodičia jej zobrali mobil. Neskôr sa od P. kamarátky dozvedel, že odišla z domu. P. sa s jej synom poznala od januára 2015 a od tej doby bola u nich párkrát na návšteve. Pôsobila ustráchane, nevýrazne, akoby nemala žiadne sebavedomie. Nechcela by mať svoje dieťa v tak zlom psychickom stave. Povedala jej, že sa doma necíti dobre, že celé predošlé leto ju doma zamykali. Od svojho syna vie, že aj dve staršie P. sestry odišli z domu, lebo takisto mali doma problémy.
Svedkyňa Y. K. na hlavnom pojednávaní a predtým v prípravnom konaní uviedla, že P. pozná ako kamarátku svojej dcéry I. T.. Stretávali sa zväčša vonku, párkrát bola jej dcéra u X. a raz, cestou z pohotovosti zašla P. k nim na U. XX, kde vtedy bývali v podnájme. P. ukázala dcéram modriny na tele, jej ich ukázať nechcela. Od dcéry I. už skôr vedela, že P. doma zopárkrát dostala, viac-menej kvôli tomu, že niečo vyviedla. Ponúkla P., že v prípade akýchkoľvek problémov k nim môže prísť. P. k nim však nemohla chodievať podľa svojej vôle, bola pod kontrolou rodičov. Zdôverila sa jej, že ju rodičia doma zatvárali, obmedzovali najmä v tom, že nemohla mať kamarátov, zobrali jej mobil, nemohla chodievať vonku. Po incidente s P. kamarátom na ich byte, kedy ju otec zbil tak, že z toho mala modriny, na ňu P. pôsobila veľmi zronene, plakala. Dcéra I. jej povedala, že v rodine P. majú prísne pravidlá, lebo sú Jehovisti, snažia sa ju držať nakrátko, pod kontrolou. Počas návštevy u X. I. P. rodičia umravňovali a
poučovali o slušnom správaní. Raz volala I. P. matka, chcela sa s ňou stretnúť a rozprávať. Dcéra sa jej bála, plakala, nechcela sa s ňou stretnúť. Informovali sa na polícii čo robiť ak by ich obžalovaná neprestala kontaktovať.
Svedkyňa T.. T. L. bola pediatričkou poškodenej od roku 1999 do konca roka 2014, obžalovaných teda pozná ako rodičov svojich bývalých pacientov. Ku skutku samotnému sa ani v prípravnom konaní vyjadriť nevedela, nemala žiadne informácie o tom, že P. bola v domácom prostredí týraná. Domácnosť obžalovaných navštívila pri narodení P. mladšieho súrodenca. Starostlivosť obžalovaných o deti bola riadna, chodievali pravidelne na preventívne prehliadky, na očkovanie, deti boli upravené, rodičia sa k nim na ambulancii správali slušne a deti adekvátne reagovali na všetky ich pokyny. S deťmi chodievali striedavo raz obžalovaný, inokedy obžalovaná. Pôsobili ako normálna rodina, kde občas rodičov zastúpila pri sprevádzaní detí do ambulancie stará matka. Na tele maloletej P. si nikdy nevšimla podliatiny ani iné známky po fyzickom násilí. P. sa jej však zdala utiahnutá, avšak každé dieťa reaguje inak na odbery, očkovanie a podobne. U rodičov maloletej P. ocenila, že jej dali zoperovať odstávajúce ušká. Nevedela o tom, že poškodená bola dlhodobo v psychiatrickej liečbe, o opakovaných hospitalizáciách na psychiatrii od roku 2015 ani o opakovaných samovražedných pokusoch.
Svedkyňa L.. O. R., školská psychologička, prišla do kontaktu s poškodenou P. v roku 2013 alebo 2014 v súvislosti so skríningovým vyšetrením, ktorému sa podrobujú všetci prváci v škole. V tomto skríningu sú otázky ku adaptácii na strednú školu a potenciálnym problémom žiakov, ktoré môžu byť učebného, adaptačného alebo osobnostného charakteru. P. uvádzala v skríningu problémy rodinného charakteru a následne pri osobnom stretnutí, ktoré iniciovala P., uviedla jej, že prežíva doma psychickú nepohodu kvôli tomu, že rodičia ju nútia praktizovať vieru a kamarátiť sa len s ľuďmi rovnakého vierovyznania, že v tejto súvislosti ju nechcú nikam púšťať, obmedzujú jej kontakt s rovesníkmi, že s ňou odmietajú komunikovať, s výnimkou témy ohľadom školy. O žiadnom fyzickom týraní sa nezmienila. Zdôverila sa, že zo situácie doma trpí depresiami, prežíva stavy smútku a plaču, tiež uviedla, že musí žobroniť o peniaze na veci, ktoré potrebuje do školy. Nepovažovala konanie rodičov P. za fyzické alebo psychické týranie, nakoľko maloletou popisované situácie často súvisia aj s dospievaním, čo prináša so sebou komplex komunikačných problémov medzi rodičmi a deťmi, preto je objektívne ťažké posúdiť, či išlo o fyzické a psychické týranie. Nepamätá si kam smerovali jej odporúčania, pravdepodobne na kontakt s psychológom, ktorý robí terapie. S rodičmi poškodenej neprišla do kontaktu a viac sa nestretla ani s maloletou. Neskôr ju vedenie školy informovalo o tom, že poškodená je v starostlivosti svojej starej matky, že v rodine poškodenej sa odohrali udalosti kedy jej otec napadol jej priateľa a kontaktovala ju vyšetrovateľka vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.
V rámci znovuprejednania veci bol na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok L. U., zať obžalovaných, ktorý uviedol, že nevie nič o fyzickom či psychickom týraní P. zo strany rodičov. Rodinu X. pozná od svojich 12 rokov, rodičia sa rovnako správali ku všetkým svojim deťom, pričom o dcére I. toho veľa nevedel. Rodinu X. začal pravidelne navštevovať v roku 2006, kedy sa začal priateliť s H., jeho terajšou manželkou. Po uzavretí manželstva v roku 2009 chodievali k obžalovaným minimálne dvakrát za týždeň, okrem toho sa stretávali aj mimo ich domácnosti. S obžalovanými i s poškodenou vychádzal veľmi dobre, nič negatívne nezaznamenal. P. brávali s manželkou do kina, trávili čas pri športovaní, chodili vonku s priateľmi a poškodená často navštevovala ich domácnosť. Poškodená mu nikdy nepovedala o prípadných problémoch s rodičmi, pričom bola voči nemu a jeho manželke otvorená. Jeho manželke sa zdôverila iba o situácii zo dňa 05.04.2015, kedy sa obžalovaný vrátil domov zo zhromaždenia Svedkov Jehovových a P., ktorá zostala kvôli bolesti hlavy doma, našiel v posteli s chlapcom, ktorý nemal ani 15 rokov. Obžalovaný sa priznal, že chlapca ešte nahého vyhodil z bytu a P. zbil. K obžalovanými chodievali na nedeľné obedy, ktoré prebiehali v príjemnej rodinnej atmosfére. Rodičia vyhoveli P. a vždy pre ňu urobili to, čo jej videli na očiach. Nikdy nezaregistroval že by jej nedali jesť, nepúšťali ju vonku, či jej vulgárne nadávali. Naopak, P. vždy dostala čo chcela. Mimo domáceho prostredia sa správala rovnako ako doma. Poškodenú videl naposledy dňa 03.04.2015, kedy dobrovoľne prišla na zhromaždenie Svedkov Jehovových. Prišlo mu to zvláštne, pretože sa v tom čase vyjadrovala tak, že nechcel chodiť na ich zhromaždenia a nechce s nimi mať nič spoločné. Po jej odchode z domácnosti rodičov sa správanie P. zmenilo. Jej vyjadrenia na sociálnych sieťach mu nesedeli s tým, ako poškodenú poznal. Bola pokrstená ako Svedok Jehovov a teda musela spĺňať isté morálne zásady, ktoré už nedodržiavala. Viedla akoby dvojitý život. Zverejňovala svoje polonahé fotografie, svoje skúsenosti s chlapcami, vyjadrovala sa vulgárne. Na verejne prístupnom chate sa teda prezentovala tak, ako ju nepoznal a to vlastne už v období od januára alebo februára 2015. S poškodenou to neriešil, ale s manželkou to dali na
vedomie obžalovaným. Vie o tom, že poškodená trpí posttraumatickým syndrómom, ale bližšie sa k jej zdravotnému stavu a k hospitalizáciám vyjadriť nevedel. S poškodenou sa nekontaktuje, pretože zradila jeho dôveru, viedla dvojaký život, klamala, rozhodla sa, že nechce byť Svedkom Jehovovým, takže nemajú toho toľko spoločného, aby si venovali čas. Aktuálne vie o nej len to, že už rok nebýva s obžalovanými, ale so svojim priateľom a aktuálne sa s rodičmi nestýka. V štádiu prípravného konania nechcel vypovedať, pretože chceli nechať P. dôstojnosť, aby sama vyšla s pravdou von, čo im aj sľúbila, avšak nestalo sa tak. Cíti potrebu povedať, že rodinu X. vnímal od počiatku ako peknú, šťastnú rodinu s peknými vzájomnými vzťahmi a bežnými problémami.
V rámci doplnenia dokazovania boli na hlavnom pojednávaní na návrh obžalovaných vypočuté aj svedkyne H. U. a I. J., staršie sestry poškodenej, ktoré v prípravnom konaní odopreli podať svedecké výpovede.
Svedkyňa H. U. vypovedala, že z jej pohľadu mali obžalovaní k poškodenej P. normálny vzťah, starali a o ňu po každej stránke, zabezpečovali jej potreby a nevšimla si ani len náznak toho, že by jej boli fyzicky alebo psychicky ubližovali. Poškodená mala kľúče od bytu, mohla sa teda voľne pohybovať, dostávala primerané vreckové a nebola ničím obmedzovaná. V spoločnej domácnosti s obžalovanými a teda aj poškodenou bývala do roku 2009. Ona je nevlastnou dcérou obžalovaného, ktorý nerobil žiadne rozdiely medzi svojimi biologickými a nevlastnými deťmi, rovnako sa on i obžalovaná o všetky deti starali, nezanedbali žiaden detail, zvlášť po zdravotnej stránke. Obžalovaných vníma ako dobrých, citlivých, láskavých a svedomitých, avšak aj zásadových ľudí. Správanie obžalovaných k poškodenej a ich vzájomné vzťahy mohla pozorovať počas pravidelných nedeľňajších obedov u rodičov i počas početných stretnutí mimo ich domova. S poškodenou sa stretávala ešte častejšie, často u nich prespávala, prípadne vo výnimočných situáciách, keď rodičia nemohli, šla s poškodenou k lekárovi a podobne. Poškodená sa jej nikdy nezdôverila s tým, že by sa voči nej rodičia správali spôsobom ako sa im to kladie za vinu. Poškodená vyjadrila túžbu študovať bibliu a potom ako ju oslovila viedla toto štúdium poškodenej. Bolo to na dobrovoľnej báze poškodenej, ktorá sa po určitom čase rozhodla, že sa chce stať Svedkom Jehovovým. Obžalovaná si nebola istá, či poškodená zvládne zodpovednosť, ktorú by tým zobrala na seba v zmysle dodržiavania morálnych zásad, avšak poškodenej chcela nechať voľnosť aj v náboženskej otázke. O otázke krstu však veľa s P. rozprávali, ona tvrdila, že to cíti tak, že chce byť pokrstená, že ju to bude napĺňať, že si chce budovať vzťah s Bohom a slúžiť mu a toto prezentovala všetkým naokolo. V čase štúdia biblie mala P. prístup aj k inej literatúre okrem náboženskej. Predtým poškodenú vnímala ako dobré dievča, ktoré si ľahko získavalo lásku ľudí, bola šikovná a múdra. Teraz má pocit, že to celé bolo zo strany poškodenej jedno veľké divadlo, avšak snaží sa ju pochopiť. Dúfala, že P. nakoniec povie pravdu, ale nestalo sa tak a preto cítila ako nevyhnutnosť vypovedať v predmetnej trestnej veci na hlavnom pojednávaní a objasniť, že k tomu o čom vypovedala P. absolútne nedochádzalo. S poškodenou mali pekný vzťah, preto by sa jej s niečím podobným určite zdôverila a aj ona sama by si na P. všimla prípadné zmeny. Poškodenú videla poslednýkrát 11.04.2016, v deň kedy podala trestné oznámenie na rodičov. Kontakt s ňou prerušila z dôvodu, že poškodená bola predtým ako sa rozhodla podať trestné oznámenie pokrstená ako Jehovov Svedok, v krátkom období pred podaním oznámenia sa rozhodla, že ním nechce byť a teda sa drží biblickej zásady a obmedzuje s ňou kontakt. Ďalším dôvodom je to, že sa cíti byť silne ublížená tým, ako sa poškodená vyjadrovala o ich rodine, čo považuje za hrubé klamstvá a prirodzene nevyhľadáva jej spoločnosť. Predtým bola poškodená zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky na základe jej vlastného rozhodnutia, preto že sa doma necítila dobre. Odkedy P. odišla z domu bola viackrát hospitalizovaná, o čom jej povedali rodičia. Nezaujímala sa o to, nepozná konkrétny dôvod hospitalizácií a vie len toľko, že sa psychiatricky liečila pre poruchu správania. Po istom čase sa však P. chcela vrátiť do domáceho prostredia. Rodičia voči P. nikdy nepoužívali neprimerané tresty. Napríklad, keď nešla do školy, dostala týždeň domáceho väzenia, keď sa zistilo, že podvádza, dostala zákaz pozerať dva večere televízor. Rodičia vo všeobecnosti nepoužívajú vulgárne výrazy, preto ani P. určite nenadávali a nepoužívali vo vzťahu k nej vulgárne výrazy. V jednom prípade obžalovaný dal poškodenej facku po tom, ako ju doma pristihol pri súloži s chlapcom. Považuje to za primeranú reakciu otca na danú situáciu, ktorý zároveň vyhodil toho chlapca z bytu. Počas nasledujúcich dvoch dní nebolo na P. badať žiadne zjavné zranenie, vyzlečenú ju ale nevidela.
Svedkyňa I. J. vypovedala, že obžalovaní sa ku všetkým svojim deťom správali pekne, starali sa o deti a vôbec si nevie predstaviť, že by ich boli týrali či boli k deťom vulgárni. Obžalovaní uzavreli manželstvo v roku 1998, pričom obžalovaný sa staral rovnako aj o svoje nevlastné dcéry, konkrétne aj o ňu, a to doposiaľ aj napriek tomu, že je vydatá a má vlastnú rodinu. Deťom pomáhali, poradili a medzi
súrodencami nerobili žiadne rozdiely. Ani voči nej nepoužívali, aj napriek tomu, že v období puberty narobila veľa „somarín“ prísne tresty, snažili sa ju len usmerniť. Aj keď sa vzpierala a odišla za priateľom, obžalovaní za ňou chodili, zaujímali sa o to ako sa má, neskôr keď si našla životného partnera jej vystrojili svadbu. Keďže býva v W. sú v denno-dennom telefonickom kontakte, stretávajú sa pomenej. P. sa jej nikdy nezdôverila s prípadným nevhodným správaním sa rodičov voči nej. Dňa 07.04.2015 bola u rodičov na návšteve, rozprávala sa aj s P., dohovárala jej, ale táto ju doslova ignorovala a hrala sa na mobile. Potom zjedla pizzu, umyla si vlasy a bez toho, aby niečo povedala, odišla. V ten deň, ale ani nikdy predtým a ani potom si na P. nevšimla žiadne podliatiny. Odkedy odišla od rodičov stretáva sa s ňou len náhodne, prípadne sa jej P. ozve cez Facebook. Na tému predmetného trestného konania s ňou P. komunikovať nechcela, prisľúbila však, že povie pravdu. Pretože tak neurobila, rozhodla sa svedkyňa vypovedať na hlavnom pojednávaní. V spoločnej domácnosti s obžalovanými a teda aj P. bývala približne do roku 2005, ale aj predtým bola striedavo u priateľa. S P. mala veľmi dobrý vzťah, avšak celé sa to narušilo, pretože P. zjavne len predstierala aká je a na druhej strane klamala a dokázala ublížiť aj najbližším. O tom, že bola hospitalizovaná jej povedala obžalovaná, o dôvodoch ani diagnózach však nič nevie.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnice o výsluchu svedkov, ktorí vypovedali v predmetnej trestnej veci v prípravnom konaní:
Svedok mal. Y. X., brat poškodenej, po vznesení obvinenia využil svojho zákonného práva a v trestnej veci jeho rodičov nevypovedal.
Svedok mal. T. P. uvádzal, že s P. X. sa pozná od začiatku roka 2015. Postupne mu hovorila o tom čo sa u nich doma deje, ako ju psychicky a fyzicky týrajú dosť dlhú dobu, kvôli čomu mala psychické problémy, depresie, nízke sebavedomie a celkovo bola utiahnutá. Povedala mu o tom, ako ju v lete 2014 rodičia zamkli doma, dlhšiu dobu nemohla chodiť vonku, bili ju otec aj matka najmä kvôli známkam a kvôli tomu, že nechcela pestovať tú vieru akej sú oni, z ktorej keď odstúpila prestali jej dávať vreckové a matka sa s ňou vôbec nerozprávala. Matka ju raz aj škrtila, dôvod mu P. nepovedala. Rodičia P. vulgárne nadávali, matka ju nazývala napr. „kurva“, otec ju skôr bil tak, že jej dával facky a niekedy ju kopal. Týranie zo strany rodičov P. nezvládala psychicky, pokúsila sa o samovraždu. Rodičia tento jej počin pravdepodobne nebrali vážne, nakoľko ďalej pokračovali v obdobnom správaní voči nej. Okrem neho sa P. zdôverila aj kamarátke I.. P. má troch súrodencov. S bratom vychádza dobre, rodičia sa o neho riadne starajú, nerobia mu nič zlé. Dve sestry sú dospelé, pričom jednu z nich takisto týrali, vyhodili ju z domu, šla do detského domova a aj ona na nich podala trestné oznámenie. Tá druhá sestra pravdepodobne žila podľa pravidiel rodičov, dodržiavala ich, preto jej nič zlé nerobili. Z rodiny pravdepodobne všetci vedeli o správaní sa rodičov voči P., ale nikto jej nepomohol. Babka keď sa dozvedela čo sa tam deje vzala si ju k sebe domov, kde bola P. šťastnejšia, aj keď nebola spokojná s tým, že situácia s rodičmi sa nedoriešila. K incidentu zo dňa 05.04.2015 svedok uviedol, že šiel s P. k nej domov, kde boli v jej izbe keď prišiel P. otec a znervóznel z toho, že P. má niekoho doma, až tak, že sa dostal do amoku a začal ich biť hlava-nehlava. Jeho udrel párkrát do hlavy, asi otvorenou dlaňou do oblasti ľavej sánky a vyhodil ho z bytu. Vyhrážal sa mu že má byť rád keď bude spať večer vo svojej posteli a že má ľudí všade. P. kopal na zemi do chrbta a asi aj do boku. Po príchode domov sa zdôveril svojej matke a tá šla k P. spolu s policajtmi. P. otec klamal policajtom keď im povedal, že on znásilnil P. a keď sa ho opýtali, či to chce riešiť, tak to vzápätí pretočil. Následne bol so svojou matkou v nemocnici na ošetrení a keď sa odtiaľ vrátili večer domov prišiel P. otec spolu s P., ospravedlnil sa jemu aj jeho matke a odišli. P. mala modriny po celom tele, na nohe, na chrbte a roztrhnutú peru. V ten istý večer, alebo ďalší deň, mu P. napísala, že otec ju opäť napadol, že u nich sa len pretvaroval, že ďalší deň ju matka vyhodila z domu s tým, že ju nechce vidieť. P. šla ku kamarátke I. a tá jej poradila, aby situáciu riešila. P. šla na políciu, všetko to oznámila a následne odišla bývať k babke.
Svedkyňa mal. I. T. vypovedala, že P. sa jej zdôverovala so situáciou doma a teda povedala jej že ju bili, nadmerne kontrolovali, že to psychicky nezvláda a cíti sa veľmi zle. Raz keď bola v ôsmom ročníku ju otec zbil kvôli tomu, že bola s nejakými chlapcami vonku, raz ju zbil silno, vtedy ju matka opľula do tváre. O chlapcoch nemohli ani počuť, mala zakázané s nimi chodiť vonku, mysleli si, že keď je s nejakým chlapcom tak už medzi nimi musí k niečomu dôjsť. P. jej povedala, že brat je miláčik rodičov, že k nemu sú dobrí. Keď bola u P. na návšteve museli mať otvorené dvere do izby a rozprávať sa len o takých veciach, ktoré sa im páčili, o škole, o kamarátkach. Mala mobil, ale často jej ho brali, raz keď zistili, že má chlapca, nakoľko jej čítali sms, potom po incidente s T. P.. Dostávala vreckové 20 € mesačne, čo potom
rodičia zrušili. V pondelok, utorok a stredu nemohla chodiť vonku vôbec, ostatné dni do 18,00 hod. alebo do 19,00 hod. a v sobotu len vtedy, keď všetko doma upratala. Základné potreby jej ale kupovali. P. jej povedala o tom ako bol u nich T. (T. P.), ako prišiel domov otec a keď zbadal topánky vošiel do jej izby, stiahol T. z postele, mlátil ho a kopal do neho, P. kričala nech ho nechá, ale on zbil aj ju, tiež do nej kopal, vzal jej mobil a T. vyhodil. Následne sa od T. dozvedela, že o udalosti povedal svojej mame, ktorá šla na políciu a následne s policajtmi k P. bytu, kde P. otec klamal keď povedal, že P. znásilnil. Ďalej uviedla, že po spomenutom incidente bola ona a ešte jedna kamarátka s P. u lekára, lekársku správu P. potom nechala u nej doma, aby ju rodičia nenašli a ďalší deň šli oni obidve kamarátky s P. na políciu, kde podala trestné oznámenie na rodičov. Odkedy je u svojej babky vyzerá šťastnejšia. P. jej povedala o sebapoškodzovaní a sama aj videla jazvy na P. rukách. Poslala jej fotku ako si porezala nohu. Nemala dôvod neveriť P., nakoľko keď rozprávala o svojich problémoch pozerala jej do očí a popri tom plakala. P. rodičia boli zvláštni aj v tom, že dávali prednášku o správaní aj jej, vtedy sa ich bála, triasla sa.
Svedok Z. I., brat obžalovanej, vypovedal, že na P. nevnímal žiadne známky fyzického či psychického týrania. Stretávali sa často, na kúpalisku ju videl v plavkách bez známok po zranení. Od rodičov dostávala vreckové, mala kľúče od bytu, mobilný telefón, kde rodičia jej platili paušál, mala stále navarené, kupovali jej drahé veci, vrátane značkovej kozmetiky. Veľmi ho prekvapilo vyjadrenie P. na sociálnej sieti, že chce skoncovať so svojimi rodičmi, čo ani jeho 15-ročný syn I. to nevie pochopiť. P. stretol naposledy 06.04.2015, na schodišti, keď odchádzal z návštevy u X., nevidel na nej žiadne zranenia. Od rodičov P. sa dozvedel, že sa pokúsila o samovraždu a že sa sebapoškodzovala. Rodičia sa k P. správali slušne, nevie o tom že by ju bili, kričali na ňu a nadávali jej. Rodičia nenútili P. k vyznávaniu náboženstva Svedkov Jehovových. Sama sa rozhodla pre krst, dobrovoľne chodila do služby, prihlásila sa na verejnom zhromaždení o vystúpenie.
Svedkyňa X. U. vypovedala, že s poškodenou sa pozná od malička, v útlejšom veku sa stretávali častejšie, v roku 2014 zriedkavejšie asi raz za mesiac a v roku 2015 skoro vôbec. Niekedy k nim P. chodila aj spávať, avšak s tým, že by mala doma problémy sa jej nikdy nezdôverila. Na tele P. si nevšimla žiadne známky po prípadnom fyzickom týraní. Rodinu X. vnímala ako súdržnú, rodičov ako starostlivých, ktorí P. finančne aj inak podporovali a z ich strany nikdy nevidela nevhodné správanie voči nej. S P. sa predtým stretávali dvakrát do týždňa v náboženskom spolku a nemá vedomosť o tom, že by ju bol niekto k viere Svedkov Jehovových nútil, naopak, sama P. jej povedala keď sa chcela dať pokrstiť a rodičia jej odporučili aby počkala a keď sa neskôr dala pokrstiť, bola veľmi šťastná. Rodiny chodievali spoločne na výlety, na túry, P. sa na nič nesťažovala a pôsobila pokojne. Nestretáva sa s ňou odkedy nie je v spoločenstve Svedkov Jehovových. P. jej nepovedala o sebapoškodzovaní a o jej pokuse o samovraždu vie len z Facebooku. Nevie nič o tom, že by ju boli rodičia, zvlášť otec, bili, zamykali doma, nadávali jej, kričali aj za maličkosti.
Svedok N. P. vypovedal, že s rodinou X. sa pozná asi 10 rokov, vidia sa na rodinných stretnutiach v ich domácnostiach približne trikrát do roka, ako aj na stretnutiach Svedkov Jehovových. Obžalovaných vníma ako starostlivých rodičov a nenadobudol žiadne podozrenie z nevhodného správania voči P. ani ich ostatným deťom. Rodičia nenútili P. k vyznávaniu náboženstva Svedkov Jehovových, u nich je to postavené na báze dobrovoľnosti, kedy aj P. sama sa rozhodla pre krst. Krstu predchádzal pohovor pri ktorom bol aj on, kde P. sa sama vyjadrila, že sa chce dať pokrstiť, pričom ku krstu chcela pristúpiť už v skoršom veku, načo bola ešte mladá. Y. X. nepozná ako agresívneho človeka, na neho pôsobí pokojne. Nebol pri incidente s P. kamarátom kedy X. pravdepodobne rupli nervy vo vypätej situácii a voči P. postupoval rodičovskou výchovnou fackou. P. sa na rodičov nikdy nesťažovala a nebolo na nej vidieť známky týrania, nebola utiahnutá, vedela sa zabaviť a pôsobila prirodzene. V roku 2015 sa s P. nestretol a predtým sa mu nikdy nezdôverila, že by ju boli rodičia bili, zamykali, nadávali jej a matka ju ignorovala. Je informovaný len o tom, že jej zobrali telefón, nakoľko veľa času trávila na sociálnych sieťach, neskôr jej určili hranice používania a vrátili jej ho. P. sa mu nezdôverila so sebapoškodzovaním ani so samovražedným pokusom.
Svedok L. T. sa asi 10 rokov pozná s rodinou X., stretávajú sa na zhromaždeniach Svedkov Jehovových, na rôznych výletoch a pri športovej činnosti. Vzťah obžalovaných s P. vnímal ako normálny, zdravý vzťah rodičov a dieťaťa. P. videl naposledy v prvom štvrťroku 2015. Nevie o samovražednom pokuse P., o jej sebapoškodzovaní sa dozvedel od niekoho z rodiny. Nevie nič o tom, že by rodičia mali P. neprimerane trestať bitím, ponižovaním, nadávkami, krikom. P. sa nikdy nezdôverila s podobnými problémami a ani nič nenasvedčovalo tomu, že by jej bol niekto ubližovať. Sama oslovila členov zboru s tým, že sa chce
dať pokrstiť. Pri rozhovore zistili, že veľmi dobre rozumie a chápe bibliu a že sa s ňou stotožňuje. Z rozhovoru s ňou ale vzišlo, že krstom chce urobiť rodičom radosť a chce ich prekvapiť. Toto nie je správnym motívom a aj samotní rodičia následne nesúhlasili s tým, aby bola P. pokrstená, že je potrebné, aby k tomu mala správnu motiváciu. Po určitom čase opäť prejavila záujem o krst, pokrstená teda bola na báze dobrovoľnosti. Prekvapuje ho tvrdenie P., že ku krstu bola nútená.
U. H. V. vypovedala že neverí, že by boli rodičia P. akýmkoľvek spôsobom týrali. V rámci spoločných dovoleniek vnímala kladný záujem rodičov o dcéru. Umožnili jej, aby sa naučila lyžovať, snowboardovať, čakali ju na svahu, pomáhali jej, mala rada kone, čo jej sprístupnili, stále jej robili program aby sa nenudila. Rodičia P. nič neodopreli, naopak, kúpili jej všetko o čo mala záujem. Na poslednej spoločnej dovolenke s P. bola v marci 2015, kde bolo všetko tak, ako aj v predošlých prípadoch. S P. si tyká, avšak P. sa jej nezdôverovala, nepovedala je teda ani o sebapoškodzovaní či pokuse o samovraždu. Na rodičov sa nesťažovala a podľa nej k nim mala kladný vzťah. Nebola svedkom žiadnych hádok medzi nimi a nevidela že by P. bola matka ignorovala alebo jej nadávala.
Svedkyňa W. U. učila poškodenú P. v 6. ročníku, naposledy ju videla na konci 9. ročníka. Keď sa lúčili P. bola veselá a uvádzala, že odchádza s rodičmi na dovolenku. Nikdy si na nej nevšimla známky nasvedčujúce pre týranie, nevedela o jej sebapoškodzovaní, o pokuse o samovraždu. Vnímala ju ako bezproblémovú žiačku, ktorá chodila do školy primerane oblečená a upravená, nezahaľovala sa a nemala problém nosiť krátke tričká.
Svedkyňa G.. V. H., triedna učiteľka P. X. na U. Z.W., T. č. XX, W. vypovedala, že v prvom ročníku svoju triedu neučí, spoločný predmet V. budú mať až v druhom ročníku. P. sa jej s ničím nezdôverila a ona sama si na nej žiadne zmeny v správaní nevšimla. Vníma ju ako tiché a skromné dievča, ktoré si spolužiaci zvolili za predsedníčku triedy, dochádzku má v poriadku a svoje povinnosti si riadne plní.
Svedkyňa T.. Y. X. učila v školskom roku 2014/2015 poškodenú na U. Z.W. chémiu a laboratórnu techniku, školskom roku 2015/2016 chémiu a vybrané laboratórne metódy. Spočiatku si u P. nevšimla nič mimoriadne, až v marci 2015 u nej zaznamenala viac vymeškaných hodín, kedy bolo potrebné nahradiť cvičenia z laboratórnej techniky. Spočiatku nevedela dôvod vymeškávania, neskôr jej spolužiačky poškodenej povedali, že P. je v nemocnici. S P. ako žiačkou nemala žiadne problémy, na vyučovanie prichádzala pripravená. Nezdôverila sa jej so žiadnymi problémami a s jej rodičmi sa nikdy nestretla. Zhoršený prospech mala od času kedy vymeškala pre chorobu. Na tele P. si nikdy nevšimla podliatiny ani iné zranenia, ale pravdou je, že tomu ani nevenovala pozornosť a počas vyučovania mala P. plášť.
Rovnako ani svedkyňa T.. H. R., učiteľka slovenského jazyka na U. Z.W., si nevšimla u poškodenej P. X. neprimerané správanie ani známky po fyzickom, či psychickom týraní. Bola priemernou žiačkou, nevyžadovala napomínanie pre nevhodné správanie, či zanedbávanie školských povinností. Nevnímala ju ako utiahnutú, či úzkostlivú, v kolektíve bola riadne zaradená.
Svedkyňa L.. Q. J. učila na U. Z.W. poškodenú anglický jazyk od 1. ročníka. P. vnímala ako jej rovesníčky, ničím sa nevymykala z priemeru, bola komunikatívna, aj keď o rodine nehovorila. Bola bystrá, veselšia, nebolo potrebné riešiť žiadne výchovné problémy či zanedbávanie školských povinností. V školskom roku 2014/2015 sa dozvedela, že P. navštevuje psychiatričku, bližší dôvod jej P. spontánne nepovedala a ona sa jej na to nepýtala. V školskom roku 2015/2016 bola dlhšie práceneschopná, vraj bola aj hospitalizovaná. Na tele P. si nikdy nevšimla modriny ani iné zranenia.
V predmetnej trestnej veci bolo vykonané rozsiahle znalecké skúmanie, výsledky ktorého boli na hlavnom pojednávaní prezentované prečítaním znaleckých posudkov a výsluchom znalkyne.
Psychický stav poškodenej P. X. posúdili znalci z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria JUDr. MUDr. Y. D. a MUDr. W. H., ktorí svoje zistenia zapracovali do znaleckého posudku č. 28/2015 (znalecký denník JUDr. MUDr. Y. D.), č. 12/2015 (znalecký denník MUDr. W. H.) zo dňa 15.06.2015. Po opakovaných vyšetreniach poškodenej aktualizovali znalecký posudok jeho troma doplnkami. Po súdno-znaleckom psychiatrickom vyšetrení poškodenej dňa 06.06.2015 a preštudovaní spisového materiálu znalci v znaleckom posudku uzavreli, že poškodená spĺňa v plnej miere diagnostické kritériá posttraumatickej stresovej poruchy (podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb, 10. revízia, 1992, v súčasnosti platná na území Slovenskej republiky) a súčasne javí známky depresívne-
úzkostného syndrómu. Pre závažnosť psychických porúch vyžaduje ústavnú pedopsychiatrickú liečbu s následným ambulantným pedopsychiatrickým a psychoterapeutickým vedením. Farmakoterpia slúži ako podporná liečba pri redukcii príznakov posttraumatickej stresovej poruchy a redukcii depresívne- úzkostného syndrómu. Psychoterapia predstavuje hlavný dlhodobý prostriedok liečby s cieľom prijatia prežitých traumatických udalostí, ich kognitívne (racionálne) a emocionálne spracovanie, so schopnosťou integrovať s nadhľadom traumatické spomienky medzi iné spomienky z prežitej minulosti. Psychosociálny a emocionálny vývoj poškodenej je pod vplyvom psychického a fyzického týrania vážne narušený a aj pri liečbe až budúcnosť ukáže ako sa bude schopná v dospelosti vyrovnávať s prežitou psychickou traumou. V čase vyšetrenia neužívala alkohol ani iné psychoaktívne látky. Pre opakované stavy psychickej dekompenzácie bola poškodená znalcami vyšetrená aj v decembri 2015, z doplnku č. 1 k vyššie citovanému znaleckému posudku (znalecký úkon č. 96/2015 - znalecký denník JUDr. MUDr. Y. D., znalecký úkon č. 47/2015 - znalecký denník MUDr. W. H.) zo dňa 14.12.2015 vyplýva, že poškodená aj v tom čase javila známky posttraumatickej stresovej poruchy a súčasne známky zmiešanej poruchy správania a emócií v puberte. Alkohol užívala sporadicky, v štádiu experimentovania, nemal negatívny vplyv na jej organizmus, iné psychoaktívne látky neužívala. Pre závažnosť psychických porúch si vyžadovala pravidelné ambulantné pedopsychiatrické vedenie s psychofarmakologickou liečbou v kombinácii s psychoterapeutickým vedením. Od prvotného vyšetrenia (06.06.2015) sa u poškodenej vyskytli rôzne dlhé úseky psychickej dekompenzácie, dochádzalo k reaktivizácii jadrových príznakov posttraumtickej stresovej poruchy spoločne so známkami zmiešanej poruchy správania a emócií. Nachádzala sa vo fáze predbežnej adaptácie (fáza hojenia) na prežitú traumu. Snažila sa zmieriť so vzniknutou situáciou a racionálnym spracovním situácie postupne zatlačiť pôvodné pocity zúfalstva, smútku a iné negatívne emócie. Racionálne spracovanie traumy však bolo nestabilné (aj kvôli pubertálnej kríze, prebiehajúcemu vyšetrovaniu orgánmi činnými v trestnom konaní, posttraumatickej stresovej poruche). Vzhľadom na veľmi krehkú psychickú rovnováhu poškodenej znalci neodporučili, aby bola pri procesných úkonoch konfrontovaná s obvinenými z dôvodu reálne hroziaceho rizika dekompenzácie psychického stavu poškodenej. Následne bola poškodená P. X. vyšetrená v J. psychiatrickej liečebni V. znalcom JUDr. MUDr. D. dňa 06.02.2016 a znalkyňou MUDr. H. dňa 08.02.2016. Výsledky psychiatrického vyšetrenia sú zapracované v doplnku č. 2 k vyššie citovanému znaleckému posudku (znalecký úkon č. 16/2016 - znalecký denník JUDr. MUDr. Y. D., znalecký úkon č. 7/2016 - znalecký denník MUDr. W. H.) zo dňa 09.02.2016. Zo záverov tohto doplnku vyplýva, že poškodená v chránenom prostredí J. psychiatrickej liečebne v V. nejavila klinicky manifestné známky posttraumatickej stresovej poruchy ani zmiešanej poruchy správania a emócií v puberte. Do liečebne bola prijatá dňa 04.01.2016 za účelom doliečenia opakovaných psychických dekompenzácií v druhej polovici roka 2015, ktorý vyvrcholil závažným sebavražedným pokusom dňa 14.12.2015. Za pomoci tímu odborníkov na duševné zdravie sa psychický stav poškodenej postupne stabilizoval, bola vo fáze predbežnej adaptácie (fáza hojenia) na prežitú traumu, kedy nebola schopná s nadhľadom integrovať traumatické spomienky z prežitej minulosti. Konečné racionálne spracovanie trýznivej minulosti ešte nebolo možné, nakoľko sa nachádzala v krehkom, nestabilnom začiatku racionálneho spracovania traumatických udalostí. Nebola dostatočne psychicky silná, aby sa mohla samostatne, bez pomoci odborníkov, konfrontovať s rodičmi v rámci vyšetrovania pre hrozbu reálneho rizika relapsu (znovu objavenie príznakov) posttraumatickej stresovej poruchy a iných komorbídnych psychických porúch. Naposledy bola poškodená P. X. psychiatricky vyšetrená znalcami dňa 15.10.2016 (v štádiu hlavného pojednávania v predmetnej trestnej veci), po ostatnom suicidálnom pokuse a následnej hospitalizácii. V doplnku č. 3 k znaleckému posudku (znalecký úkon č. 118/2016 - znalecký denník JUDr. MUDr. Y. D., znalecký úkon č. 22/2016 - znalecký denník MUDr. W. H.) zo dňa 06.12.2016 znalci uzavreli, že v čase vyšetrenia sa poškodená nachádzala v dôsledku prežitej psychotraumy vo fáze predbežnej adaptácie (fáza hojenia), v ktorej sa snaží o racionálne spracovanie traumatických udalostí. Navonok bola síce bez príznakov posttraumatickej stresovej poruchy, ale v podprahovej podobe boli prítomné posttraumatické reakcie, napr. v podobe nepríjemných vtieravých myšlienok, spomienok, úzkostných snov a pod., ktoré v klinickom obraze mali podobu zmiešaných porúch správania a emócií. Epizodicky sa zvýrazňovali negatívne kognície s prejavmi sebaobviňovania, prehlbovali sa negatívne emocionálne prežívania s prejavmi sebapoškodzovania a sebavražebnými pokusmi. Poškodená bola opakovane, štyrikrát rehospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení UNLP v Košiciach. Pri záťažových situáciách nie je schopná uvažovať, konať účelne, racionálne, mať pod kontrolou situáciu, narušuje sa jej krehká psychická rovnováha a jedná skratovo. Nie je schopná adekvátnym spôsobom zhodnotiť stresujúce situácie a v dôsledku narušeného psychosociálneho a emocionálneho vývoja nemá dostatočne vyvinuté copingové stratégie zamerané na riešenie problémov a udržanie psychickej rovnováhy. Zdravotný stav
poškodenej má zjavnú časovú súvislosť s prežitou traumatickou udalosťou (prejednávaný skutok) a s následným rozvojom plne rozvinutej posttraumatickej stresovej poruchy a ďalšími komorbídnymi psychickými poruchami, ktoré mali od júna 2015 rozličnú podobu. Nenastalo ukončenie traumatického procesu (nie je vo fáze zhojenia), nie je schopná s náhľadom integrovať traumatické spomienky medzi iné spomienky z prežitej minulosti, nie je dostatočne psychicky silná, naďalej vyžaduje dlhodobú psychiatrickú a psychoterapeutickú intervenciu. Nie je schopná zúčastňovať sa a podrobovať sa úkonom v rámci hlavného pojednávania na súde, bez pomoci odborníkov na duševné zdravie, naďalej pretrváva riziko relapsu.
Znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria MUDr. W. H., ktorá je zároveň primárkou a odbornou garantkou v Detskej psychiatrickej liečebni V., na hlavnom pojednávaní zotrvala na znaleckom posudku č. 28/2015 - znalecký denník JUDr. MUDr. Y. D., č. 12/2015 - znalecký denník MUDr. W. H. zo dňa 15.06.2015, v znení jeho doplnkov č. 1 až 3 v plnom rozsahu a jednoznačne skonštatovala, že u poškodenej P. X. bola pri opakovaných vyšetreniach zistená posttraumatická stresová porucha v spojení so syndrómom úzkostne-depresívnym. U poškodenej sú teda naplnené všetky kritériá posttraumatickej stresovej poruchy - klaster A: keď poškodená bola po dobu dvoch rokov, medzi svojim 15. a 17. rokom života vystavená extrémnej stresovej situácii, sú u nej príznaky fyzického aj psychického týrania, ktoré týranie malo podobu aktívnu aj pasívnu, klaster B: znovuprežívanie fragmentov z traumatických udalostí, kedy sa u poškodenej objavujú vtieravé nepríjemné myšlienky, pocity a vnemy, ktoré sa týkajú fragmentov traumatických udalostí, má flashbacky, teda fragmenty, keď znovu prežíva určité úseky z traumatických udalostí a v prítomnosti to vníma akoby to bola skutočnosť, poruchy spánku v podobe nočných môr, klaster C: vyhýbavé prejavy správania na nevedomej úrovni, prejavovali sa jadrové príznaky disociácie, tzv. disociatívna amnézia, kedy si nevedela spomenúť na určitý úsek z traumatických udalostí ktoré prežívala počas dvoch rokov, aj na vedomej úrovni, kedy sa vyhýbala rozhovorom, aj v rámci vyšetrovania v júni 2015, v tom čase bola u starej matky, vyhýbala sa aj stretnutiam so svojimi biologickými rodičmi, klaster D: symptóm disociatívnej amnézie, kedy si nevedela spomenúť na nejaký fragment z prežitých traumatických udalostí, čo je kritérium D1, a prítomné bolo aj kritérium D2, čo sú prejavy zvýšenej senzitivity a dráždivosti, poškodená mala nadmernú úľakovú reakciu, bola nadmerne ostražitá a mala tzv. fyziologické reakcie, pri hrozbe konfrontácie zo záťažovou situáciou sa objavil zrýchlený pulz, tachykardia, tras a bolenie hlavy, potenie rúk). Z vyjadrenia poškodenej v rámci vyšetrenia dňa 06.06.2015 vyplynulo, že neužíva žiadne návykové látky, raz ako 14 ročná vyskúšala nikotínové cigarety a raz alkohol. Poškodená ani nejavila známky intoxikácie, preto u nej neboli vykonané krvné testy na prítomnosť toxických látok. Tu znalkyňa podotkla, že aj v prípade užívania ľahkých drog nemôže byť len touto skutočnosťou u dieťaťa či dospievajúceho vyvolaná posttraumatická stresová porucha. Pri prvotnom vyšetrení poškodená popisovala traumatické udalosti ako fyzické tresty, ktoré boli vedomé a neúmerné danej situácii, najmä zo strany otca, ktorým bola častokrát zbitá po hlave aj iných častiach tela, poškodená uvádzala „začal na mňa nadávať, že som zlá, otec nepoužíval slovné nadávky, skôr ma bil, bil ma po hlave päsťami, fackami, párkrát ma zhodil na zem, kopal do mňa, väčšinou do chrbta a nôh, plakala som a kričala, stávalo sa to tak dvakrát do mesiaca, matka bola pri tom, nič neurobila, ani ma neobraňovala, povedala, že som mohla dostať viac keby ma bila ona, matka mi nadávala, že som štetka, špina a kurva“. Pri tomto popisovaní poškodená plakala. Psychické týranie malo aktívnu podobu v zmysle nadávok, výčitiek, ponižovania a pasívnu podobu v zmysle ľahostajnosti, nezáujmu a to hlavne zo strany matky poškodenej. Keď je jedinec vystavený dlhodobej alebo opakovanej traumatickej udalosti (trauma typu 2) alebo jednorazovej traumatickej udalosti (trauma typu 1), vtedy sa fragmenty traumatických spomienok fixujú v tzv. implicitnej pamäti v podobe tzv. senzorických vnemov, alebo v podobe vizuálnych aké mala poškodená - flashbacky. Od júna 2015, kedy bola poškodená prvýkrát súdnoznalecky psychiatricky vyšetrená, sa do decembra 2015 objavili opakované stavy psychickej dekompenzácie, ktoré mali rôzne prejavy, na základe čoho bola v decembri 2015 opakovane vyšetrená. Nasledujúci deň po prvotnom vyšetrení bola poškodená hospitalizovaná na adolescentnom psychiatrickom oddelení, išlo o prejav sekundárnej viktimizácie po tom, ako podrobne so znalcami preberali celý jej život, všetky zážitky, čo spustilo vyplavenie veľkého množstva traumatického materiálu na vedomej i nevedomej úrovni a pod vplyvom vystavenia silným negatívnym afektom došlo k tomu, že bola dezintegrovaná a nevedela sa racionálne kontrolovať. Pri fenoméne sekundárnej viktimizácie ide o to, že osoba akoby znovu prežívala niektoré úseky, čo sa odrazí napríklad prejavom dezintegrácie. Patrí to do spektra posttraumatických reakcií, čo bol aj dôvod prvej hospitalizácie. V decembri 2015 bolo zistené, že poškodená ešte napĺňa príznaky posttraumatickej stresovej poruchy a mala známky zmiešanej poruchy správania a emócií. Od júna 2015 do 04.01.2016 bola celkovo štyrikrát hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení UNLP v Košiciach
pre problémy v správaní, zníženie prospechu a záškoláctvo. Priznala sa, že pila alkohol, vyskúšala marihuanu. Znalecky bolo takéto správanie poškodenej uzavreté ako zmiešaná porucha správania a emócií, ide o tzv. spektrum posttraumatických reakcií, ktoré poškodená presne napĺňala. Okrem toho, že mala príznaky disociácie ako napr. flashbacky, disociatívnu amnéziu, krátkodobé prechodné stavy depersonalizácie a derealizácie, pridružovali sa pomorbídne príznaky psychických porúch v podobe afektov, v popredí s depresívnou a úzkostnou symptomatikou, poruchou kontroly impulzov, o čom svedčia opakované sebevražedné pokusy a poruchy správania, ktoré vychádzali z traumy. Ani v tom období neboli vykonané u poškodenej testy na prítomnosť návykových látok, ošetrujúci lekári (ktorou nebola znalkyňa) pravdepodobne neusúdili potrebu takéhoto testovania a pri vyšetrení znalkyňou v decembri 2015 rovnako nebol dôvod pre vykonanie takýchto testov. Na psychiatrickom oddelení bola určitú dobu, od 18.12.2015 do 14.01.2016, kedy bola preložená do Detskej psychiatrickej liečebne Hraň a teda počas hospitalizácie abstinovala, takže nemalo zmysel testovať ju v Hrani na prítomnosť návykovej látky. Aj v prípade, ak by poškodená zneužívala psychoaktívne látky, v žiadnom prípade by sa u nej nedalo hovoriť o závislosti, išlo o štádium experimentovania. Znalkyňa podotkla, že v priebehu rokov 2015 a 2016 prešla poškodená, či už v rámci opakovaných hospitalizácií na psychiatrii, či v rámci vyšetrení znalcami - psychiatrami alebo ambulantných vyšetrení u pedopsychiatričky MUDr. G. a neskôr u psychiatričky pre dospelých MUDr. Y., pričom nikto z odborníkov nevidel dôvod pre testovanie poškodenej na prítomnosť návykovej látky. Pri vyšetrení ktoré bolo podkladom pre spracovanie doplnku č. 3 k znaleckému posudku sa pýtali poškodenej na konzum návykových látok, kde ona uviedla „alkohol neužívam, prestala som s tým, mám v triede takých čo fajčia trávu, ale mňa to neláka, cigarety vyfajčím trikrát“. Pri znaleckom vyšetrení znalci nevideli na tele poškodenej známky fyzického násilia, kde však znalkyňa poukázala na to, že prvé vyšetrenie bolo 06.06.2015, pričom od apríla 2015 bola poškodená v starostlivosti starej matky a vedome sa vyhýbala stretnutiam s rodičmi. Poškodená bola od 14.01.2016 do apríla 2016 hospitalizovaná v Detskej psychiatrickej liečebni v Hrani. V chránenom prostredí pod dozorom pedopsychiatrov a psychoterapeutov sa jej stav stabilizoval natoľko, že posttraumatická stresová porucha bola v remisii, spolupracovala, nevyskytli sa problémy v správaní, dodržiavala režim, užívala lieky, aj na problémy so spánkom. Bolo jej umožnené stretnúť sa za prítomnosti odborníkov s biologickými rodičmi, následne keď bola psychicky silnejšia boli povolené stretnutia s rodičmi bez prítomnosti odborníkov. Pri prepustení z liečebne poškodená nejavila všetky príznaky diagnostických kritérií posttraumatickej stresovej poruchy, bola v remisii, avšak nebola vyliečená. V liečebni je zavedený tzv. tričkový systém, ktorý je schválený, publikovaný v medzinárodných časopisoch a využívaný aj v iných psychiatrických liečebniach, účelom ktorého je pozitívne motivovať pacientov. Ide o formu odmien a trestov, keď poklesnú v správaní sú trestaní formou červeného trička, nemôžu mať výhodu napr. telefonátu rodičom (liečebňa ale rodičov informuje o aktuálnom psychickom stave dieťaťa), modré tričko znamená povolenie jedného telefonátu a jednej návštevy, zelené viac telefonátov a viac návštev. S popísaným motivačným systémom sa stotožnila v januári 2017 Okresná prokuratúra v Trebišove, ktorá v liečebni vykonala kontrolu. Po vyšetrení v októbri 2016 znalci skonštatovali, že poškodená nenapĺňala diagnostické kritériá posttraumatickej stresovej poruchy, ale v podprahovej úrovni sa stále niektoré symptómy vyskytovali. Vedome sa vyhýbala myšlienkam na prežitú traumu (tzv. kognitívne vyhýbanie), nemala už flashbacky. Nachádzala sa vo fáze predbežnej adaptácie na prežitú traumu. Psychická trauma je totižto proces, ktorý sa skladá z niekoľkých fáz. Prvá, akútna reakcia na stres, keď žila v rodine a odohrávali sa situácie, ktoré sa riešia v rámci trestného konania, táto fáza môže trvať rôzne dlho, do pol roka by sa mali prejaviť známky posttraumatickej stresovej poruchy, čo sa u poškodenej naplnilo. Ďalšia fáza tzv. predbežnej adaptácie na záťažovú situáciu, poškodená tým, že bola vedená odborníkmi na duševné zdravie a bola pod dozorom snažila sa o racionálne spracovanie traumy a o jej racionálnu integráciu do svojej epizodickej deklaratívnej pamäte. Znalkyňa zdôraznila, že v období 15. až 17. roku života poškodenej bol psychosociálny aj emocionálny vývoj výrazne narušený, čo sa odráža do súčasnosti, kedy je stále jej psychická rovnováha veľmi krehká. Z implicitnej pamäte sa poškodenej stále vyplavuje traumatický materiál, prejavom čoho sú sebevražedné pokusy. Tieto spustia aj banálne konflikty, avšak pri narušení psychickej rovnováhy naskočia negatívne kognície, negatívne myšlienky, ktoré majú nepríjemné následky formou sebaobviňovania, pocitov nespokojnosti so sebou, menejcennosti a objaví sa sebevražedný pokus. Uvedené svedčí o tom, že traumatický proces nebol u poškodenej dokončený, je vo fáze predbežnej adaptácie na traumu a proces bude ukončený vtedy, keď sa hovorí o fáze zhojenia, keď poškodená bude mať racionálny náhľad na traumatický materiál, avšak v tejto fáze sa ešte poškodená nenachádza. V súvislosti s uvedeným znalkyňa neodporučila účasť na hlavnom pojednávaní a opätovný výsluch, nakoľko hrozí sekundárna viktimizácia, vyplavenie traumatického materiálu s rizikom znovuobjavenia všetkých symptómov posttraumatickej stresovej poruchy alebo iných komorbídnych psychických porúch v rámci posttraumatického spektra. Pokiaľ
poškodená na hlavnom pojednávaní dňa 10.06.2016 inak hodnotila situácie z obdobia kedy malo dochádzať k jej týraniu zo strany rodičov, keď sa sebaobviňovala tým, že bola to ona ktorá s rodičmi nerozprávala, bola uzavretá, bola to ona, ktorá robila chyby, mala šialenú pubertu, rodičia ju určite nechceli kvôli tomu týrať, len ju napomenuli, takáto prezentácia je jedným z typických symptómov posttraumatickej stresovej poruchy, kedy jedinec má ambivalentný postoj, t.j. sám seba vidí ako vinníka. Aj v rámci vyšetrení poškodená opakovane uvádzala, že má rada rodičov, nakoľko jej dali život, ale niektoré veci im nemôže odpustiť, v októbri 2016 popisovala vzťahy a situácie s rodičmi ako dobré a za hlavný dôvod toho, že bola bitá považovala skutočnosť, že odmietla poslušnosť keď nechcela chodiť na stretnutia Svedkov Jehovových. Poškodená je vo fáze predbežnej adaptácie, je ambivalentná, nevyzná sa v tom celom dianí, snaží sa ho racionálne spracovať, čo zatiaľ nedokáže. Podľa znalkyne aj z hľadiska psychiatrického je možné rozlišovať medzi prísnou výchovou a týraním. Pri prísnej výchove sa udržujú určité hranice, akceptujú sa práva dieťaťa, jeho vývoj prebieha normálne. Pri týraní, či už psychickom alebo fyzickom, sú u dieťaťa známky narušeného psychosociálneho a emocionálneho vývoja. U poškodenej tento vývoj neprebiehal štandardne, svedčia pre to rôzne opakované psychické dekompenzácie, ktoré sa opakovane epizodicky objavujú. Sebevražedné pokusy mala v roku 2014, aj v roku 2015 kedy uvádzala, že požila tabletky o čom povedala matke, tá jej povedala, aby to vyvrátila a nešli k lekárovi. Predtým ako v apríli 2015 odišla od rodiny uviedla, že stála na parapete okna, chcela vyskočiť, otec to videl. Opakované sebevražedné pokusy patria medzi pomorbídne príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá bola u poškodenej konštatovaná v júni 2015, kedy bola znalecky zachytená. Opakované sebevražedné pokusy boli pod vplyvom tráum, ktoré prežila pri svojej rodine, kedy sa cítila bezradná, extrémne osamelá, nevidela východisko, nemala v nikom oporu, čo prispelo aj k vzniku posttraumatickej stresovej poruchy a následne k ambivalentnému postoju, kedy raz obviňovala rodičov, inokedy sa sama cítila byť vinná. Poškodená je naďalej nevyrovnaná a bezradná pod vplyvom prežitej traumy, vyžaduje kontrolu a ochranu odborníkov na duševné zdravie.
Znalkyňa v odbore Psychológia PhDr. Q. U. dvakrát vyšetrila a posúdila poškodenú P. X.. Prvotné zistenia zapracovala do znaleckého posudku č. 42/2015 zo dňa 04.05.2015 zo záverov ktorého vyplýva, že ku dňu znaleckého vyšetrenia (30.04.2015) bol stav intelektových schopností poškodenej v pásme vyššieho priemeru, bola bystrá, chápavá a pohotová v riešeniach, dokázala chápať logické veci, vytvoriť si vlastný úsudok. Pamäťové schopnosti mala rozvinuté na úrovni priemeru, bola spôsobilá zapamätať si a reprodukovať v dostatočnom množstve aj v kvalite, mala dobrú koncentráciu pozornosti a na dobrej úrovni u nej fungovala úmyselná aj zážitková pamäť. Osobnostne v jej štruktúre bol v popredí postpubescentný vývoj, spojený s životným filozofovaním, premýšľaním, hľadaním vlastných postojov. Bola v období kedy sa jedinec začína emočne odpútavať od rodiny, ale len s cieľom dozrievania, chcela byť samostatná a rozhodovať o veciach týkajúcich sa jej života. Keď jej rodičia bránili v osamostatňovaní, vznikal u nej mierny vzdor a konflikty medzi nimi. Neznášala podceňovanie, ponižovanie, výčitky, neochotu rešpektovať jej názor a iróniu. Bola emočne labilná, precitlivená, s výrazne zníženým sebavedomím. Mala záporný a odmietavý citový vzťah k obidvom rodičom, k otcovi silnejší ako k matke. O domácom dianí sa vyjadrovala stabilne, konštantne popisovala priebeh udalostí so sklonom k objektivite, pričom spomienky ju emočne rozrušovali. Nemala tendencie ku skresľovaniu a zakrývaniu, L-lží skóre mala v norme, bez tendencie ku klamaniu. V osobnosti poškodenej boli zistené znaky po posttraumatickej stresovej poruche kvôli prežitým udalostiam (sociálna stiahnutosť, úzkosť, zvýšená miera strachov, obáv, smútok, skleslosť, strata radosti a depresívne nálady). Prežité okolnosti zanechali u poškodenej psychické následky v tom, že vývin sa neuberal rozvojovým smerom, ale regresným a sebapoškodzujúcim, smerom k neurotizácii a depresii. Znalkyňa PhDr. Q. U. v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní zotrvala na citovanom znaleckom posudku v celom rozsahu. Podotkla, že znalecký posudok vypracovala v čase kedy poškodená žila u starej matky, s ktorou aj na vyšetrenie k nej prišla a obidve poskytli anamnézu. Počas vyšetrenia popisovala poškodená telesné útoky a bitky zo strany rodičov, pomenovala ako ju psychicky týrajú v zmysle nátlaku na vieru, zákazov, obmedzovaní v pohybe a styku s vrstovníkmi, nadávkami, krikom, ponižovaním, zosmiešňovaním, najmä zo strany matky. Inú záťaž, mimo domáceho prostredia ani iné problémy mimo rodiny poškodená nepopisovala. V čase vyšetrenia bola v podstate stabilizovaná, nakoľko bola v pozitívnom prostredí starej matky, ktorá ju prijala, začalo sa jej dariť v škole, vychádzala dobre s učiteľkou i s vrstovníkmi. Na základe psychologického vyšetrenia poškodenej zo dňa 18.01.2016 a spisového materiálu vypracovala znalkyňa PhDr. Q. U. druhý znalecký posudok č. 3/2016 zo dňa 21.01.2016 v ktorom sa vyjadrila k zmenám v osobnosti poškodenej P. X. ku ktorým došlo za obdobie od posledného vyšetrenia. Osobnostne v štruktúre poškodenej bol v popredí postpubescentný vývoj, jej celkový psychický stav sa
zhoršil, mala výrazné prejavy posttraumtickej stresovej poruchy a stavy deprivácie, izolácie, osamotenia, pocity, že nikde nepatrí, nik ju nemá rád. Cítila, že zlyhala, stratila zmysel života, chýbala jej opora a podpora a citlivé porozumenie blízkej osoby. V popredí bol depresívny stav s pasivitou, strachom, obavami, stratou radosti zo života a odovzdanosťou. Tento depresívny stav nastal po tom, ako sa menil vzťah jedinej opory v jej živote k nej a to starej matky, ako strácala je dôveru tak sa jej stav zhoršoval, čo spôsobovalo to, že jej reakcie na situácie izolovanosti boli emočné a spojené s typickým sebapoškodzovaním, ktoré je časté u ľudí jej veku. Trpela aj kvôli pocitu zranenej osobnej dôstojnosti, čo takisto býva obvyklé rizikové reagovanie v jej veku. Príčinou jej pokusu o samovraždu bol fakt úplného vyčlenenia z rodiny, straty porozumenia s blízkou osobou, pocit osamotenia a beznádeje prameniace z pokusov dosiahnuť vlastné životné ciele, čo ju viedlo k reakcii sklamania, skľúčenosti, prelínania sa aj frustrácii citových vzťahov, opustenosti s povahou hypersenzitivity, nevyváženosti. Pôsobila neisto a nevyrovnane, bola citlivá aj na malé podnety. Vzhľadom na jej psychický stav znalkyňa neodporučila vykonávať s poškodenou úkony spojené s konfrontáciou s rodičmi pred orgánmi činnými v trestnom konaní alebo pred súdom, mohlo by to ohroziť jej zdravie a celý proces liečby, ktorý má dlhodobý charakter. K záverom tohto znaleckého posudku znalkyňa na hlavnom pojednávaní dala do pozornosti to, že druhé znalecké vyšetrenie sa uskutočnilo v čase kedy poškodená bola (od 14.01.2016) v Detskej psychiatrickej liečebni v Hrani. Vzhľadom na prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy a depresívne naladenie bola liečba nevyhnutná a preto bolo správne umiestnenie poškodenej v spomenutej liečebni. Z hľadiska psychologičky bolo však závažné to, že do Hrane bola umiestnená v podstate z dôvodu, že nemala kam ísť, k rodičom nemohla, mala zákaz styku a stará matka sa jej zriekla, tento fakt zhoršoval jej psychický stav, mala pocit, že nepatrila nikam, že nemá kam ísť, že nemá sociálne zázemie, čo ju deprimovalo. Z psychologického hľadiska by pre poškodenú bola najvhodnejšia podpora celej rodiny, poškodená musí niekam patriť, inak sa bude životná história opakovať. Aj vtedy ak rodičia zistili užívanie ľahších drog, nebola na mieste kontrola spôsobom zákazu sociálneho správania, vo veku poškodenej nemohli ju už úplne izolovať od vrstovníkov. Takéto obmedzenie je zo strany rodičov vhodné až v prípade, ak dieťa kradne z domu, aby si kúpilo drogy. Pri prvom aj pri druhom vyšetrení u psychologičky poškodená poprela konzumáciu drog, podľa znalkyne jej typu osobnosti ani nezodpovedá to, že by drogy užívala.
Znalkyňa z odboru Psychológia PhDr. Q. U. posúdila na základe psychologického vyšetrenia, účasti na jeho výsluchu a štúdia spisového materiálu aj osobnosť svedka mal. Y. X., brata poškodenej P. X. (pred vyšetrovateľom po vznesení obvinenia obžalovaným odmietol vypovedať) a v znaleckom posudku č. 51/2015 zo dňa 30.05.2015 skonštatovala, že jeho intelektové schopnosti sú v pásme priemeru, chýba mu ešte logické uvažovanie, je vo fáze vývoja, nevie si ešte pospájať dôležité a podstatné fakty. Pamäťové schopnosti má rozvinuté na úrovni priemeru, je spôsobilý si zapamätať a správne reprodukovať udalosti ktoré prežil. Jeho osobnosť je pasívna, podriaďuje sa, býva nervózny, má ťažnosti sústrediť sa na učenie, ľahko sa vyľaká. Hodnotenie diania v rodine je vzhľadom na jeho vek menej kritické, pretrváva istý fixovaný postoj k tomu, čo povedia rodičia, je poslušný k autorite. Prejavuje sa u neho nadmerná ľahkovernosť, ľahké podriadenie sa rovesníkom a starším kamarátom a celková ovplyvniteľnosť. Má príklon k subjektívnemu spracovávaniu udalostí, je citlivý, ovplyvnený názormi iných, plače keď má hovoriť o svojej sestre (poškodenej). Jeho L-lží skóre je na hranici významnosti, má sklon k zakrývaniu a skresľovaniu, neboli u neho zistené neurotické reakcie ani posttraumatická stresová porucha.
Znalkyňa z odboru Psychológia PhDr. Q. W. vykonala celkový rozbor osobností obžalovaných Y. X. a N. X. a v znaleckom posudku č. 118/2015 uzavrela dňa 10.12.2015, že: osobnosť Y. X. je koherentná, bez patologických psychotických zmien a symptomatológie. Netrpí psychickými poruchami ani psychickou chorobou. Citovo je pomerne tupý, zdiagnostikovaná u neho bola explozívna psychopatická symptomatológia, čo znamená, že ide o výbušný typ osobnosti s výrazným oslabením kontroly afektivity, prítomnej v jeho osobnosti ako fixnej osobnostnej charakteristiky. Veľmi ľahko sa pohybuje na škále pozitívnych aj negatívnych emócií, nerešpektuje autority, podceňuje svoje konanie zvlášť v oblasti trestnoprávnej. Je veľmi ťažké predvídať jeho správanie a reakcie. Emócie a city používa tiež ako manipulatívne prostriedky v bežných životných situáciách, niekedy až fanaticky a to zhodne voči blízkym aj náhodným cudzím osobám. Má sklon preklasifikovať prežité, zvlášť po dlhšom časovom intervale, výlučne vo svoj prospech. Racionálne si uvedomuje nedostatočnú autoreguláciu správania. Sám konštatuje, že jeho povahové vlastnosti sa menili postupne, pri uplatňovaní zásad z Biblie. Sociálne je konformný, ale iba krátkodobo. V kontexte znaleckých otázok sa vôbec nevyjadril k sexualite ako jednej zo základných potrieb. Nepripúšťa žiadny iný názor, kritiku
ani spochybňovanie jeho osobných postojov a názorov. Ich akékoľvek nerešpektovanie trestá. Za svoje konanie obviňuje okolie, ktoré „ho zle pochopilo“. V osobnostnom profile ako dominantne prítomné psychopatické a sociopatické charakteristiky sú výrazne rizikové a potencujúce recidívu spoločensky neprijateľného, asociálneho konania. Ide o koherentnú a lucídnu osobnosť, teda v plnom rozsahu je schopný vnímať vlastné správanie, správanie okolia a toto si racionálne uvedomovať, v tomto smere nemá žiadne poruchy. V sociálnom spávaní je veľmi neosobný, podozrievavý a opatrný, náladový so situačným správaním, viac extrovertovaný, dominantný s intenzívnym myšlienkovým programom pre okolie len ťažko dekódovateľným, je nevyspytateľný v reakciách. Stráca reálne sebavnímanie a tiež vnímanie okolia, diania v ňom. Má sklon k masívnej manipulácii okolia. Sám sa cíti sebaisto. V osobnosti obžalovaného benígna agresivita, čiže pohotovosť ktorá má vrodený pudový základ a slúži v osobnostnom prejave ako reaktívno-obranný mechanizmus, bola zdiagnostikovaná ako zvýšená. Rovnako sú u neho zaznamenané markery malígnej agresivity, čo znamená, že nemá problém zaútočiť aj na chránenú osobu, teda slabšieho, nerovnocenného partnera, obeť. Je násilnícky, agresívny typ osobnosti, extrémy si situačne uvedomí, ale následne aj tie prekóduje. Osobnosť obžalovanej N. X. vyhodnotila znalkyňa ako koherentnú, bez patologických psychotických zmien a symptomatológie. Netrpí psychickými poruchami ani psychickou chorobou. V čase znaleckého vyšetrenia bola veľmi rozcitlivelá, plakala, uvádzala, že jej zomrela matka a smúti za ňou. Zároveň analogizuje jej osobné poníženie a ublíženie jej osobe dcérou P.. Popiera akékoľvek riziká zo strany rodiny voči dcére. Má prehľad vo svojom správaní, je však dogmatická vo svojich názoroch, postojoch, na ktorých trvá za každú cenu. Konformuje sa, čo si racionálne nepripúšťa, so situačným rizikovým aj agresívnym správaním, je viac extrovertovaná, dominantná s intenzívnym myšlienkovým programom pre okolie niekedy len ťažko dekódovateľným, je rovnako nevyspytateľná v reakciách. Je emocionálne nestála, nevyrovnaná, s limitovanou saturáciou na škále emocionality. Dominujú skôr jednoduché emócie, city používa tiež ako manipulatívne prostriedky v bežných životných situáciách až fanaticky, a to zhodne voči blízkym aj náhodným cudzím osobám. Používa vulgárne nadávky, ponižujúce nadávky, bez rozmeru reálnej osobnej sebareflexie. Má sklon preklasifikovať prežité, zvlášť po dlhšom časovom intervale, výlučne vo svoj prospech. Racionálne si ale uvedomuje nedostatočnú autoreguláciu správania. Nepripúšťa žiadny iný názor, kritiku ani spochybňovanie jej osobných názorov a postojov, ich akékoľvek nerešpektovanie trestá. V osobnostnom profile ako dominantne prítomné psychopatické a sociopatické charakteristiky sú výrazne rizikové a potencujúce recidívu spoločensky neprijateľného, rizikového konania. Intelektové schopnosti má priemerné. Je v plnom rozsahu schopná vnímať vlastné správanie, správanie okolia a toto si racionálne uvedomovať, za svoje konanie je v plnom rozsahu zodpovedná. Netrpí psychickými poruchami ani psychickou chorobou. V sociálnom správaní zaznamenané situačné rizikové a agresívne správanie, je viac extrovertovaná, dominantná. Sú u nej prítomné znaky benígnej agresie, ide o pohotovosť, ktorá má vrodený pudový základ a slúži v osobnostnom prejave ako reaktívno- obranný mechanizmus v situáciách osobného ohrozenia. Benígna agresivita je u nej na úrovni pudových reakcií, je zvýšená, čo znamená, že má sklon brániť sa aj tam, kde reálne nie je ohrozená, je útočná, hostilná. Malígna (chorobná) symptomatológia pre agresivitu je u nej zdiagnostikovaná ako zvýšená, čo z psychologického hľadiska znamená, že nemá problém zaútočiť aj na chránenú osobu, teda slabšieho, nerovnocenného partnera, obeť. Je dominantný a agresívny typ osobnosti. Extrémy si situačne uvedomí, ale následne aj tieto prekóduje (uvádzala „P. dostala výchovné usmernenie, manžel ju zbil, aby si nepokazila život...“). Znalkyňa PhDr. Q. W. zotrvala v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní na ňou vypracovanom znaleckom posudku v celom rozsahu. V kontexte položených otázok objasnila, že znalecké vyšetrenie obžalovaných bolo vykonané na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Košiciach na ul. G. X vo vyšetrovacej miestnosti. Znalecké skúšky písali obidvaja v jednej miestnosti v tom istom čase, boli otočení k sebe chrbtom a simultánne dostávali od znalkyne inštrukcie. Následne bolo s nimi prevedené interview (zaznamenané v znaleckom posudku), prvá ho absolvovala obžalovaná, potom obžalovaný, mohli sa vzájomne počúvať. Znalkyňa nemala informáciu o tom, že v ten istý deň sa podrobili výsluchu obvinených, túto skutočnosť z psychologického hľadiska síce vyhodnotila ako intenzívny podnet, ktorý istým spôsobom môže ovplyvniť správanie, avšak nie jej výsledky znaleckých skúšok. V čase znaleckého vyšetrenia osoby obžalovaných nepoznala, videla ich prvýkrát, druhýkrát bola s nimi v kontakte až na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ v znaleckom posudku uzavrela, že obžalovaný má sklon preklasifikovať prežité, zvlášť po dlhšom časovom intervale, výlučne vo svoj prospech, hovorí to o osobnostnej dynamike obžalovaného tak, ako bola zdiagnostikovaná a sklon preklasifikovať prežité znamená, že vie racionálne spracovať ex-post aj po dlhšom čase svoje konanie, zmeniť ho, preklasifikovať, avšak výlučne vo svoj prospech. V osobnosti obžalovaného nebola zdiagnostikovaná sebakritika, je dominantný, manipulatívny a sebapresadzujúci typ. Záver, že neuznáva kritiku, spochybňovanie jeho osobných
postojov vyplynul z aplikovaných skúšok. Čo sa týka malígnej, chorobnej, patologickej agresivity, táto bola u obidvoch zdiagnostikovaná ako paušálna osobnostná črta, ako aktuálna, dlhodobo prítomná, pričom nie je možné špecifikovať podnet alebo osoby ktoré ich môžu iritovať.
Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia - traumatológia MUDr. O. O., PhD. v znaleckom posudku č. 66/2015 zo dňa 15.08.2015 posúdil zranenia poškodenej P. X., ktoré utrpela pri útoku dňa 05.04.2015. Na základe zhodnotenia dostupnej zdravotnej dokumentácie skonštatoval zranenia: pomliaždenie hlavy v pravej spánkovej oblasti s pohmatovou bolestivosťou, pomliaždenie s krvnou podliatinou v pravej driekovej oblasti a pomliaždenie s krvnou podliatinou na vonkajšej strane pravého stehna veľkosti 10 cm x 7 cm. Zranenia sú z medicínskeho hľadiska ľahké, nedošlo pri nich k poraneniu životne dôležitého orgánu. Z pohľadu znalca mohla poškodená utrpieť zranenia tak, ako to popísala vo svojej výpovedi dňa 09.04.2015. Všetky zranenia boli totižto charakteru pomliaždenia, ktoré vznikli tupým úderom alebo nárazom do poranených oblastí hlavy, drieku a stehna vpravo. V dôsledku tupých úderov došlo ku vzniku krvácania do mäkkých tkanív podkožia a svalov, čo sa prejavilo bolestivosťou, opuchom a viditeľnou krvnou podliatinou. Intenzita tupých úderov bola aspoň stredná. Ku vzniku zranení mohlo dôjsť následkom opakovaných úderov rukami alebo kopaním nohami do poranených oblastí pri fyzickom napadnutí. Zranenia nezanechajú u poškodenej trvalé následky. Obvyklý spôsob života poškodenej bol z medicínskeho hľadiska závažnejšie narušený menej ako 7 dní, pričom narušenie spočívalo v bolestivosti, opuchu a prítomnosti krvnej podliatiny v mieste zranení. Primeraná doba liečenia posúdených zranení trvá do 7 dní, zranenia si môžu vyžiadať pracovnú neschopnosť do 7 dní. Poškodená v súvislosti s utrpenými zraneniami však nemala vystavenú pracovnú neschopnosť a absolvovala len jedno lekárske chirurgické vyšetrenie dňa 07.04.2015. Bolestné za utrpené zranenia znalec ohodnotil na 20 bodov, výšku náhrady za bolesť stanovil na 330,00 €.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listiny:
Zápisnica o prehliadke tela z ktorej vyplýva, že dňa 09.04.2015 sa o 13,15 hod. na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach, Odbore kriminálnej polície poškodená P. X. dobrovoľne podrobila prehliadke tela, pri ktorej boli zistené stopy: na pravej strane tváre pod očnicovým oblúkom mierny opuch ružovej farby, hematóm v krížovej oblasti na pravej strane veľkosti detskej päste, starší hematóm o veľkosti 7 x 3 cm, rozsiahly hematóm na vonkajšej strane pravého stehna o veľkosti 20 x 6 cm, cca 12 rezných poranení staršieho dáta od veľkosti 1 cm po 2 cm, jedno rezné poranenie novšieho dáta o veľkosti 4 cm, to všetko na vnútornej strane predlaktia ľavej ruky (ku ktorým poškodená uviedla, že si ich spôsobila sama), zodratá koža na palci ľavej ruky (k tomu poškodená uviedla, že si spôsobila sama). Prílohu zápisnice o prehliadke tela tvorí fotodokumentácia, na 23 fotografiách sú zachytené stopy na tele poškodenej.
Prehliadke tela poškodenej predchádzalo vyšetrenie na Klinike úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, o čom svedčia predbežná lekárska správa a lekárska správa, obidve zo dňa 07.04.2015. U poškodenej boli konštatované zranenia: pomliaždenie s krvnou podliatinou na vonkajšej strane pravého stehna veľkosti 10 cm x 7 cm, pomliaždenie s krvnou podliatinou v pravej driekovej oblasti a pomliaždenie hlavy v pravej spánkovej oblasti s pohmatovou bolestivosťou. K utrpeným zraneniam poškodená uviedla, že jej ich spôsobil otec pred dvoma dňami, bil ju a kopal.
Lekárskemu vyšetreniu úrazového chirurga na Oddelení urgentného príjmu v Univerzitnej nemocnici Luisa Pasteura Košice sa dňa 05.04.2015 podrobil aj T. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý k pohmoždeniam v tvárovej oblasti uviedol, že bol napadnutý opakovanými údermi do tváre známou osobou.
O opakovaných hospitalizáciách poškodenej P. X. na Psychiatrickom oddelení Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice svedčia prepúšťacie správy z ktorých vyplýva, že: prvýkrát bola hospitalizovaná od 08.06. do 09.06.2015 s diagnózou Porucha správania viazaná na vzťahy v rodine, pre závažnú depresívnu dekompenzáciu bola hospitalizovaná od 14.07. do 24.07.2015 za stanovenia diagnóz: Posttraumatická stresová porucha a iná zmiešaná porucha správania a emotivity, pre stav po komplikovanom suicidiálnom pokuse (otrava liekmi, porezanie) bol opakovaný pobyt od 14.12.2015 do 04.01.2016 a uzavreté diagnózy Iná zmiešaná porucha emócií a správania, Posttraumatická stresová porucha, Otrava antiepileptikami, sedatívami a hypnotikami bližšie neurčenými.
Uznesenia Okresného súdu Košice I vo veci 21P 69/2015 svedčia o tom, že konanie o zverenie maloletej P. X. do náhradnej osobnej starostlivosti sa viedlo na návrh T. X., nar. XX.XX.XXXX. Začaté bolo dňa 30.04.2015, toho istého dňa bol za opatrovníka maloletej ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dňa 04.05.2015 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola poškodená dočasne zverená do náhradnej osobnej starostlivosti T. X. ako inej fyzickej osobe než rodiča. Obžalovaní boli zaviazaní prispievať na výživu poškodenej výživným vo výške 30% zo životného minima každý samostatne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám T. X.. Na návrh T. X. súd uznesením zo dňa 25.01.2016 zrušil svoje predchádzajúce uznesenie o nariadení predbežného opatrenia a konanie zastavil.
Záznam Okresnej prokuratúry Trebišov svedčí o tom, že dňa 18.01.2017 vykonala prokurátorka tamojšej prokuratúry previerku stavu zákonnosti v Detskej psychiatrickej liečebni Hraň a to na základe pokynu Krajskej prokuratúry Košice za účelom zistenia, či v zariadení je vedený tzv. „tričkový systém“. Prokurátorka uzavrela, že vzhľadom na komplikovanú adaptáciu detí, za účelom jej zlepšenia a celkovej kooperácie v cudzom prostredí sa zaviedli tzv. „farebné levely“. Tieto sú pre deti motivujúce, sú formou súťaže ako postupovať do najlepšej skupiny (levelu), čo prokurátorka nepovažuje za zásah do ľudskej dôstojnosti detí umiestnených v zariadení.
Predložené boli fotografie zachytávajúce krst poškodenej P. X. a rodinné dovolenky a výlety obžalovaných, ich maloletého syna a poškodenej.
Správy o povesti obžalovaných vypracovala prednostka Mestskej časti Košice - B. Y. dňa 08.12.2015. Majú evidenčný charakter a teda vyplýva z nich len to, že obžalovaní sú prihlásení k trvalému pobytu v Košiciach na Y. ulici č. XX spolu s ich deťmi P. a Y.. Nebola na nich podaná žiadna sťažnosť a mestskou časťou neboli riešení v rámci priestupkového konania.
Pracovný posudok na Y. X. vypracoval zamestnávateľ P. Q. P. U., s.r.o., podľa ktorého pracovný pomer obžalovaného trvá od 01.04.2013, v pracovnej pozícii údržbár plní pracovné povinnosti iba v rámci pokynov nadriadeného, neprejavuje iniciatívu v práci, nebolo voči nemu vedené disciplinárne konanie. V kolektíve pôsobí tichým dojmom, je uzavretý, ťažšie sa presadzuje v komunikácii.
Pracovný posudok na obžalovanú N. X. vypracoval zamestnávateľ D..U..U. W., s.r.o., u ktorého je zamestnaná od 01.01.1986 ako prevádzkový zámočník na DZ T., prevádzka C. P., W. a P. L.. Pracovné povinnosti si plní vzorne, je spoľahlivá, v kolektíve obľúbená, doposiaľ disciplinárne nepostihnutá, plní funkciu odborovej zástupkyne zamestnancov.
Výpisy z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky svedčia o tom, že obžalovaný sa od roku 2011 dopustil siedmych dopravných priestupkov, ktoré boli vybavené blokovými pokutami v maximálnej výške 40,00 €; obžalovaná je bez záznamov.
Odpisy registra trestov svedčia o tom, že obžalovaný bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný (Obvodným súdom Košice I v roku 1994), hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Obžalovaná doposiaľ súdne trestaná nebola.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie s cieľom náležite zistiť skutkový stav veci, čo je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou pristupoval k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich proti obžalovaným, ako aj okolností a dôkazov svedčiacich v ich prospech. Akceptoval pritom právo procesných strán obstarávať a predkladať dôkazy a zákonným spôsobom získané a navrhnuté na hlavnom pojednávaní postupom upraveným v Trestnom poriadku vykonal. Súd odmietol len návrh obhajoby na opätovný výsluch poškodenej P. X. a to opakovane, aj v rámci znovuprejednania veci po zrušení prvého rozsudku odvolacím súdom, ktorý uložil vysporiadať sa s týmto návrhom so zreteľom na uplynutie dlhšieho času odkedy bola menovaná na hlavnom pojednávaní vypočutá, ako aj so zreteľom na nové okolnosti týkajúce sa aktuálneho usporiadania vzťahov v rodine X. tak, ako ich títo prezentovali. Súd sa pritom riadil odporúčaniami znalcov nevystaviť poškodenú opakovanej psychickej záťaži, ktorou by výsluch pred súdom bol, nakoľko by táto s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Na tomto mieste poukazuje súd na skutočnosť, že krehká psychika poškodenej utrpela po jej výsluchu na hlavnom pojednávaní, po ktorom došlo k suicidálnemu pokusu. Na základe uvedeného súd nevzal na seba riziko predvolať P. X. na hlavné pojednávanie a podrobiť ju výsluchu z dôvodov uvedených. Pri
znovuprejednaní veci súd doplnil dokazovanie výsluchom troch svedkov, ktorých navrhli obžalovaní a listinami, ktoré obžalovaní predložili v odvolacom konaní. Vyneseniu rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 17.10.2018 predchádzalo hodnotenie dôkazov, ktoré súd vykonal v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 12 ods. 2 Trestného poriadku), teda podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré založil na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých vyššie popísaných dôkazov. Po starostlivom a nestrannom zhodnotení aj novovykonaných dôkazov, osobitne tých, ktoré mali svedčiť pre dlhodobosť konania (§ 138 písm. b/ Trestného zákona) dospel súd opätovne k záveru, že obidvaja obžalovaní konali voči poškodenej tak, ako to prokurátor premietol do skutkovej vety obžaloby, ktorú však upravil v časovom vymedzení protiprávneho konania obžalovaných, keďže prehodnotiac dôkazy nedospel k jednoznačnému a nepochybnému záveru o tom, že obžalovaní týrali poškodenú od presne nezistenej doby roku 2012. Za tejto úpravy súd konanie obžalovaných právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého kvalifikačné znaky svojim konaním obžalovaní naplnili.
Vnútorné presvedčenie o vine obžalovaných súd získal aj napriek tomu, že obidvaja na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú nevinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, napriek tomu, že obžalovaný Y. X. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní a obžalovaná N. X. len na hlavnom pojednávaní tvrdili, že svoju dcéru P. netýrali. Obžalovaný pripustil len to, že dcéru dvakrát výchovne usmernil, prvýkrát fackou keď mala 13 rokov a na vyučovanie prišla pod vplyvom alkoholu a druhýkrát dňa 05.04.2015 keď ju po príchode domov našiel s T. P. nahých v posteli, vtedy ju udrel po zadku a po pleci, možno aj po nohách a chrbte. Nie je pravdou, že dcéru v byte zatvárali, že jej vulgárne nadávali, že ňou opovrhovali, či nútili k vyznávaniu náboženstva Svedkov Jehovových, nakoľko dcéra sa po štúdiu náboženskej literatúry sama rozhodla pre krst. Podľa neho dcéru na podanie trestného oznámenia nabádali T. P. a jeho matka a proti rodičom ju ovplyvňovala stará matka, u ktorej P. od 09.04.2015 do konca decembra 2015 bývala, čo bolo zavŕšené jej pokusom o samovraždu. Po hospitalizácii na psychiatrii a následnom umiestnení v ústave v Hrani sa vzťahy s dcérou postupne normalizovali a 28.04.2016, kedy P. dovŕšila vek plnoletosti sa z Hrane vrátila k nim. Momentálne už býva samostatne. Obdobne sa obhajovala aj obžalovaná N. X., podľa ktorej snahou rodičov bolo vychovať z P. slušné a inteligentné dievča. Obidvaja s manželom mali P. radi tak, ako ostatné deti. V období dospievania sa dcéra uzatvárala do seba, bolo ťažké komunikovať s ňou, ale nie je pravdou, že ona jej vulgárne nadávala, že ju ponižovala, že by ju bola 07.04.2015 vyhodila z bytu, P. chcela ísť vonku a následne sa domov vrátila. Nikdy P. neškrtila a len raz jej dala po hlave, ale nie je pravdou, že si pritom rozbila nos. Aj ona zdôraznila, že P. sa rozhodla pre krst sama, zaujímala sa o vieru Svedkov Jehovových, mala medzi nimi svojich kamarátov. Neskôr sa rozhodla, že už nechce byť v ich spoločenstve, z ktorého aj bola vylúčená. Mala depresie a úzkostné stavy, chcela si vziať život, odkedy bývala u starej matky bola trikrát na psychiatrii.
Obhajobným tvrdeniam obžalovaných súd neuveril, nakoľko tieto boli vyvrátené celým radom dôkazov a to najmä výpoveďou poškodenej z prípravného konania, znaleckými posudkami z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, z odboru Psychológia a nadväzne aj výpoveďami znalkýň na hlavnom pojednávaní, výpoveďami zástupkyne opatrovníka poškodenej, svedkov J. P., maloletého T. P., T. X. a iných, ako aj listinnými dôkazmi. V prospech obžalovaných vyznievajú výpovede svedkov H. U., I. J. a L. U., blízkych príbuzných obžalovaných, ktoré súd vyhodnotil ako účelové a svedectvá ostatných nenarušili presvedčenie súdu o vine obžalovaných z dôvodov, o ktorých sa súd nižšie zmieni.
Poškodená P. X. v prípravnom konaní usvedčovala obidvoch rodičov z týrania keď uvádzala, že najmä otec ju približne dvakrát do mesiaca bil rukami, niekedy zovretou päsťou po hlave, po nohách, po chrbte, bitky sa začínali hádkami. Keď nesúhlasil s jej názorom kričal na ňu, potom ju začal biť, stiahol na zem a kopal do nej. Bila ju aj matka, raz pri jej údere päsťou do hlavy si rozbila nos o kuchynskú linku, tiež ju škrtila, nadávala jej že je kurva a suka. Popísala udalosť zo dňa 05.04.2015 kedy otec zbil aj T. P., tiež ako ju matka dňa 07.04.2015 vyhodila z bytu, ako sa chcela zapáčiť rodičom a preto sa dala pokrstiť za Svedkyňu Jehovovu, ako ju rodičia obmedzovali v kontakte s rovesníkmi, v pohybe, ako to celé doma nezvládala a opakovane sa pokúsila o samovraždu. Na hlavnom pojednávaní poškodená zmenila svoju predchádzajúcu výpoveď tvrdiac, že pred vyšetrovateľom klamala a rodičov krivo obvinila preto, lebo bola ovplyvnená T. P.. Rodičia ju nikdy netýrali, len ju napomenuli, prípadne na ňu nakričali, dostala domáce väzenie, prípadne zákaz používať mobil vtedy, keď robila niečo s čím nesúhlasili, napríklad doniesla si do bytu osobu o ktorej nič nevedeli. Fyzické tresty nepoužívali často. Otec ju naposledy zbil tak, že jej dával facky, kopal ju do nohy, bil
ju po chrbte a zbil aj jej kamaráta T. P.. Matka jej nadávala že je kurva a suka, ale to len vtedy keď bola nervózna a možnože to nemyslela vážne. Aj keď bolo ťažké počúvať od matky nadávky časom pochopila, že si to všetko zaslúžila. Keď ju matka udrela a ona si narazila tvár o linku, tiekla jej z nosa krv, ale matka povedala, že sa to zahojí, na lekárskom ošetrení neboli. Keď ju 07.04.2015 poslala z bytu preč určite to nebolo myslené tak, že sa domov nemá vrátiť. Isté obdobie mala prístup len k náboženskej literatúre, pri štúdiu ktorej jej pomáhala sestra H.. Pokrstiť za Svedkyňu Jehovovu sa dala v 16 rokoch, toto rozhodnutie bolo zväčša jej vlastné, sčasti ju k tomu primäla sestra, ale hlavne vedela, že keď to urobí zapáči sa rodičom. Keď zistila, že táto cesta ju nenapĺňa, rozhodla sa zo spoločenstva odísť. Potvrdila, že sa lieči pre posttraumatickú stresovú poruchu a úzkostné stavy ambulantne, ale bola aj päťkrát psychiatricky hospitalizovaná pre depresívne stavy a samovražedné pokusy.
Po výpovedi na hlavnom pojednávaní mala poškodená P. X. opäť suicidálny pokus. V nadväznosti na uvedené, ako aj na zmenu výpovede na hlavnom pojednávaní uložil súd znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria JUDr. MUDr. Y. D. a MUDr. W. H., ktorí psychické zdravie poškodenej posudzovali ešte v štádiu prípravného konania, aby poškodenú opätovne vyšetrili. Znalci v doplnku č. 3 k znaleckému posudku zo dňa 15.06.2015 uzavreli, že po vyšetrení poškodenej (15.10.2016) zistili, že táto nie je schopná s náhľadom integrovať traumatické spomienky medzi iné spomienky z minulosti, pri záťažových situáciách nie je schopná uvažovať, konať účelne a racionálne, jedná skratovo. Nie je schopná adekvátnym spôsobom zhodnotiť stresujúce situácie a v dôsledku narušeného psychosociálneho a emocionálneho vývoja nemá dostatočne vyvinuté copingové stratégie zamerané na riešenie problémov a udržanie psychickej rovnováhy. Znalkyňa MUDr. H. na hlavnom pojednávaní vysvetlila, že keď poškodená pred súdom (10.06.2016) inak hodnotila situácie z obdobia kedy malo dochádzať k jej týraniu zo strany rodičov, keď sa sebaobviňovala tým, že bola to ona ktorá s rodičmi nerozprávala, bola uzavretá, robila chyby, mala šialenú pubertu a rodičia ju len napomenuli, takáto prezentácia je jedným z typických symptómov posttraumatickej stresovej poruchy, kedy jedinec má ambivalentný postoj, t.j. sám seba vidí ako vinníka. Poškodená je vo fáze predbežnej adaptácie na traumu, je ambivalentná, nevyzná sa v tom celom dianí, snaží sa ho racionálne spracovať, čo zatiaľ nedokáže. Ak by išlo len o prísnu výchovu zo strany rodičov, udržiavali by sa určité hranice, akceptovali by sa práva dieťaťa a jeho vývoj by prebiehal normálne. Pri týraní, či už psychickom alebo fyzickom, sú u dieťaťa známky narušeného psychosociálneho a emocionálneho vývoja tak, ako je to aj u poškodenej, u ktorej vývoj neprebiehal štandardne, o čom svedčia rôzne psychické dekompenzácie, ktoré sa opakovane epizodicky objavujú. Opakované sebevražedné pokusy poškodenej patria medzi morbídne príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá bola u poškodenej konštatovaná ešte v júni 2015. Znalkyňa zdôraznila, že opakované sebevražedné pokusy boli pod vplyvom tráum, ktoré prežila pri svojej rodine. Znalci - psychiatri v Doplnku č. 3 k znaleckému posudku a znalkyňa aj v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní, neodporučili vzhľadom k tomu, že poškodená nie je dostatočne psychicky silná a pretrváva riziko relapsu, aby sa zúčastňovala na hlavnom pojednávaní a podrobovala sa úkonom na súde, vrátane opakovaného výsluchu. Vo vzťahu ku zmene svedeckej výpovede poškodenej P. X. na tomto mieste súd poukazuje aj na vyjadrenie svedkyne PhDr. J. P., pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ktorý bol poškodenej ustanovený za opatrovníka (zo dňa 03.03.2017), že dňa 10.02.2017 kontaktovala úrad poškodená a pri stretnutí dňa 13.02.2017 uviedla, že pred hlavným pojednávaním, na ktorom vypovedala dňa 10.06.2016, na ňu rodičia tlačili aby stiahla trestné oznámenie, zakazovali jej kontakt so starou matkou T. X., preto jej pred týmto pojednávaním nemohla zavolať. Poškodená popisovala, že po prepustení z psychiatrickej liečebne v Hrani jej rodičia fyzicky neubližovali, zo strany otca však bolo psychické týranie formou vulgárnych nadávok, kriku, zobral a rozbil jej mobil, v septembri 2016 sa na ňu nahneval, hodil nôž o zem a povedal „zabi sa“. Psychiatrom predpísané lieky neužíva asi tri mesiace, nakoľko rodičia jej ich zneprístupňujú, majú zamknutú skrinku v ktorej sú lieky. Ďalej popísala, že situácia v domácom prostredí rodičov sa naďalej zhoršovala, po novom roku 2017 si brat vymyslel, že užíva drogy, nevedela to už doma vydržať a odsťahovala sa. Vyjadrila sa tiež, že na súde sa bojí vypovedať za prítomnosti rodičov, nechce aby počuli jej výpoveď. Závery súdnych znalcov, v spojení s vyjadrením opatrovníčky poškodenej vysvetľujú, prečo súd vyhodnotil výpoveď poškodenej z prípravného konania za pravdivú a prečo ju ani na opätovný návrh na návrh obhajoby nepodrobil opakovanému výsluchu.
Pre skutočnosť, že poškodená P. X. bola vystavená dlhodobému psychickému týraniu v domácom prostredí svedčia tak, ako je to skôr spomenuté, výsledky znaleckého skúmania v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria. Znalci JUDr. MUDr. Y. D. a MUDr. W. H., ktorá je zároveň
primárkou a odbornou garantkou Detskej psychiatrickej liečebne Hraň, v ktorej bola poškodená hospitalizovaná od 14.01.2016 do apríla 2016, opakovane podrobili poškodenú súdno-znaleckému psychiatrickému vyšetreniu. Uzavreli, že táto spĺňa v plnej miere diagnostické kritériá posttraumatickej stresovej poruchy a súčasne javí známky depresívne-úzkostného syndrómu. Prvýkrát bola poškodená znalcami vyšetrená 06.06.2015 s jednoznačným záverom, že jej psychosociálny a emocionálny vývoj je pod vplyvom psychického a fyzického týrania vážne narušený. Pre opakované stavy psychickej dekompenzácie bola poškodená znalcami vyšetrená aj 14.12.2015, s rovnakými závermi a nedoporučením konfrontácie s obvinenými vzhľadom na veľmi krehkú psychickú rovnováhu poškodenej a hroziace riziko dekompenzácie psychického stavu. V dňoch 06.02. a 08.02.2016 bola poškodená vyšetrená počas pobytu v Detskej psychiatrickej liečebni Hraň, kedy v chránenom prostredí nejavila klinicky manifestné známky posttraumatickej stresovej poruchy ani zmiešanej poruchy správania a emócií. Po sebevražednom pokuse 14.12.2015 bola hospitalizovaná a za účelom doliečenia umiestnená v Hrani, kde za pomoci tímu odborníkov sa jej stav postupne stabilizoval, dokonca najprv za prítomnosti odborníkov, následne aj bez nich, bol umožnený osobný kontakt poškodenej s rodičmi. Po výpovedi poškodenej na hlavnom pojednávaní došlo k opakovanému sebevražednému pokusu a pri následnom vyšetrení dňa 05.10.2016 znalci zistili, že navonok je síce bez príznakov posttraumatickej stresovej poruchy, ale v podprahovej podobe sú prítomné posttraumatické reakcie, nachádza sa vo fáze predbežnej adaptácie (fáza hojenia). Epizodicky sa u nej zvýrazňujú negatívne kognície s prejavmi sebaobviňovania, prehlbujú sa negatívne emocionálne prežívania s prejavmi sebapoškodzovania a sebevražednými pokusmi. Stále nie je pri záťažových situáciách schopná uvažovať a konať účelne, racionálne, jej psychika je veľmi krehká. Na tomto mieste súd poukazuje na výpoveď znalkyne z odvetvia Psychiatria MUDr. W. H. na hlavnom pojednávaní, obsah ktorej je v odôvodnení tohto rozsudku zachytený.
Znalkyňa v odbore Psychológia PhDr. Q. U., ktorá dvakrát vyšetrila a posúdila poškodenú P. X. a svoje prvotné zistenia spracovala v znaleckom posudku č. 42/2015 zo dňa 04.05.2015 a následne po vyšetrení poškodenej zo dňa 18.01.2016 v znaleckom posudku č. 3/2016 skonštatovala, že v osobnosti poškodenej zistila znaky po posttraumatickej stresovej poruche kvôli prežitým udalostiam v domácom prostredí, ktoré zanechali u poškodenej psychické následky v tom, že jej vývin sa neuberal rozvojovým, ale regresným a sebapoškodzujúcim smerom k neurotizácii a depresii. Ku dňu prvého znaleckého vyšetrenia (30.04.2015) bol stav intelektových schopností poškodenej v pásme vyššieho priemeru, na dobrej úrovni jej fungovala úmyselná aj zážitková pamäť, L-lží skóre mala v norme, bez tendencie ku klamaniu. Bola v štádiu postpubescentného vývoja, kedy chcela byť samostatná a rozhodovať o veciach týkajúcich sa jej života, a keď jej v tom rodičia bránili, vznikal u nej mierny vzdor a konflikty medzi nimi. Neznášala podceňovanie zo strany rodičov, ich ponižovanie a výčitky, neochotu rešpektovať jej názor. Aj pred touto znalkyňou poškodená popisovala telesné útoky a bitky zo strany rodičov a psychické týranie v zmysle nátlaku na vieru, zákazov, obmedzovaní v pohybe a styku s vrstovníkmi, nadávok, kriku, zosmiešňovania, ponižovania. Ku dňu druhého psychologického vyšetrenia (18.01.2016) sa celkový psychický stav poškodenej zhoršil, mala výrazné prejavy posttraumatickej stresovej poruchy a stavy deprivácie, osamotenia. Za príčinu pokusu o samovraždu v decembri 2016 považovala znalkyňa fakt úplného vyčlenenia z rodiny, pocit osamotenia a beznádeje. Pred touto znalkyňou, ale aj pred znalcami - psychiatrami poškodená poprela konzumáciu drog, uviedla, že len vyskúšala ľahšie drogy, ale neinklinuje k nim, nepoužíva ani alkoholické nápoje. Nakoľko poškodená ani navonok nejavila známky požívania takýchto látok, nebola na ich prítomnosť vyšetrená.
V neprospech obžalovaných svedčia aj závery znalkyne z odboru Psychológia PhDr. Q. W., ktorá vykonala celkový rozbor osobností Y. X. a N. X. a svoje zistenia prezentovala v znaleckom posudku č. 118/2015, ako aj v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní. U obžalovaných znalkyňa síce nezistila psychické poruchy ani psychické choroby, ale obžalovaného hodnotila ako citovo pomerne tupého, výbušného, s výrazným oslabením kontroly afektivity, ktorá je v jeho osobnosti ako fixná osobnostná charakteristika. U neho aj u obžalovanej je veľmi ťažké predvídať správanie a reakcie, obidvaja svoje jednoduché emócie a city používajú ako manipulatívne prostriedky v bežných životných situáciách, majú sklon preklasifikovať prežité výlučne vo svoj prospech. Obidvaja nepripúšťajú žiadny iný názor, kritiku ani spochybňovanie ich osobnostných názorov a postojov, ich akékoľvek nerešpektovanie trestajú. V ich osobnostnom profile ako dominantne prítomné psychopatické a sociopatické charakteristiky sú výrazne rizikové a potencujúce recidívu spoločensky neprijateľného, rizikového konania. Obžalovaný má sklon k masívnej manipulácii okolia, stráca reálne sebavnímanie a tiež vnímanie okolia a diania v ňom, je nevyspytateľný v reakciách. U obidvoch je benígna agresivita zvýšená, čo znamená, že majú sklon brániť
sa aj tam, kde reálne nie sú ohrození. Rovnako malígna (chorobná) sympatomatológia pre agresivitu je u obžalovaných zdiagnostikovaná ako zvýšená, čo znamená, že nemajú problém zaútočiť aj na chránenú osobu, teda slabšieho, nerovnocenného partnera. Sú násilnícki, agresívni.
O fyzickom útoku zo strany obžalovaného na poškodenú zo dňa 05.04.2015 svedčia, okrem jeho čiastočného doznania, výpovede poškodenej, svedka maloletého T. P., svedkyne J. P., aj znalecký posudok z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia - traumatológia, ktorý vypracoval MUDr. O. O., PhD. pod č. 66/2015. Znalec skonštatoval zranenia: pomliaždenie hlavy v pravej spánkovej oblasti s pohmatovou bolestivosťou, pomliaždenie s krvnou podliatinou v pravej driekovej oblasti a pomliaždenie s krvnou podliatinou na vonkajšej strane pravého stehna veľkosti 10 cm x 7 cm. Z medicínskeho hľadiska išlo o zranenia ľahké, ktoré mohla poškodená utrpieť za takých okolností, aké sama popísala. Zranenia poškodenej utrpené pri fyzickom útoku dňa 05.04.2015 sú opísané aj v zápisnici o obhliadke tela poškodenej a zachytené na fotografiách, ktoré tvoria prílohu tejto zápisnice zo dňa 09.04.2015.
Obžalobné tvrdenia sú verifikované výpoveďou svedka maloletého T. P., ktorý v štádiu prípravného konania popísal incident zo dňa 05.04.2015, kedy bol obžalovaným napadnutý opakovanými údermi otvorenou dlaňou do oblasti ľavej sánky a verbálnymi vyhrážkami a poškodená bola napadnutá kopancami do chrbta a do boku. Zdôveril sa svojej matke J. P. aj s tým, že poškodená mu postupne hovorila ako ju rodičia psychicky a fyzicky dosť dlhú dobu týrajú, kvôli čomu mala psychické problémy, bola utiahnutá. Bili ju najmä kvôli tomu, že nechcela pestovať ich vieru, z ktorej aj odstúpila, v súvislosti s tým jej prestali dávať vreckové, matka s ňou vôbec nerozprávala, vulgárne jej nadávala, nazývala ju „kurva“, otec ju skôr bil. Obdobne vypovedala aj svedkyňa J. P. (matka maloletého T. P.) keď uviedla, že jej syn bol predtým napadnutý aj P. bratrancom tak brutálnym spôsobom, že skončil v nemocnici s otrasom mozgu. Dôvodom bolo to, že T. nie je ich viery a že ho nechcú do rodiny, aj keď mal v tom čase len 15 rokov. P., ktorá sa s jej synom poznala od januára 2015, na ňu pôsobila ustráchane, nevýrazne, povedala jej, že sa doma necíti dobre, že celé predošlé leto ju doma zamykali. Nechcela by mať svoje dieťa v tak zlom psychickom stave ako bola P..
Svedkyňa T. X. (matka obžalovaného) aj napriek tomu, že rodinu obžalovaných navštevovala často, nevedela nič o tom, že by rodičia boli P. ubližovali. Až od 09.04.2015, kedy prevzala P. z polície do svojej starostlivosti, sa od nej dozvedela ako sa k nej rodičia správali, pričom P. nechcela byť v popisoch konkrétnejšia, nechcela o tom rozprávať. Mávala však zlé sny, že otec ide za ňou, že ju ide biť, často nevedela spať vôbec, dostávala záchvaty. Nezvládala výchovu P., ktorá bola do jej náhradnej starostlivosti zverená na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/69/2015 zo dňa 04.05.2015, s ktorým rozhodnutím súd na hlavnom pojednávaní taktiež oboznámil. V decembri 2015 mala P. samovražedný pokus, bola hospitalizovaná na psychiatrii tri týždne. Následne ju už neprevzala do svojej osobnej starostlivosti, nakoľko aj jej zdravotný stav sa zhoršil a na jej podnet bolo uznesením zo dňa 25.01.2016 zrušené pôvodné uznesenie zo dňa 04.05.2015, ktorým bola Veronika zverená do jej starostlivosti.
Poškodená sa so situáciou v domácom prostredí a so správaním rodičov voči nej zdôverila svojej kamarátke I. T., ktorá o tom vypovedala v prípravnom konaní, rovnako aj svedkyňa Y. K., matka maloletej I., tak, ako je to vyššie popísané. Poškodená aj pred školskou psychologičkou - svedkyňou PhDr. O. R. uvádzala v rámci skríningového vyšetrenia prvákov problémy rodinného charakteru. Poškodená sama iniciovala osobné stretnutie so školskou psychologičkou, popísala jej psychickú nepohodu ktorú prežíva doma kvôli tomu, že rodičia ju nútia praktizovať vieru a kamarátiť sa len s ľuďmi rovnakého vierovyznania, v tejto súvislosti ju nechcú nikde púšťať, obmedzujú jej kontakt s rovesníkmi, odmietajú s ňou komunikovať, v dôsledku čoho trpí stavmi smútku a plaču, depresiami. Svedkyňa neurobila v súvislosti s nadobudnutými informáciami žiadne kroky, nakoľko ich vyhodnotila ako komunikačné problémy medzi rodičmi a deťmi, ktoré vo všeobecnosti často súvisia aj s dospievaním.
Ďalší svedkovia vypočutí vo veci nemali vedomosť o takom správaní obžalovaných voči poškodenej, ktoré by bolo neprimerané, resp. hraničiace s trestným zákonom. MUDr. T. L., pediatrička poškodenej do konca roka 2014, si na tele poškodenej nikdy nevšimla známky po fyzickom násilí, P. na ňu ale pôsobila ako utiahnuté dieťa. Rodina pôsobila ako normálna, rodičia nezanedbávali starostlivosť o svoje deti. Nemala však informácie o tom, že poškodená je v dlhodobej psychiatrickej liečbe, že bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrii, ani o opakovaných samovražedných pokusoch poškodenej.
V rámci znovuprejednania veci boli na hlavnom pojednávaní na návrh obžalovaných vypočutí traja svedkovia, H. U. a I. J. (biologické dcéry obžalovanej a nevlastné dcéry obžalovaného) a L. U. (zať obžalovaných). Odmietnutie svedeckých výpovedí v štádiu prípravného konania svedkyne vysvetlili tým, že chceli dať šancu poškodenej, aby povedala pravdu a nepredpokladali, že záležitosť sa dostane až do takéhoto štádia. Všetci títo svedkovia v podstate zhodne uvádzali, že sú si istí tým, že obžalovaní poškodenú netýrali žiadnym spôsobom, sú to starostliví rodičia, ľudia s vysokými morálnymi hodnotami, ktorí nerobili rozdiely medzi deťmi a boli rovnako starostliví vo vzťahu ku všetkým štyrom. Naopak, P. ich sklamala tým, že krivo obvinila rodičov, tým, že pri iných ľuďoch a na sociálnych sieťach sa prezentovala v rozpore s morálnymi princípmi Svedkov Jehovových, aj preto s ňou od roku 2015, a hlavne H. U. a L. U. nie sú v žiadnom kontakte, I. J. len v rámci náhodných stretnutí. Svedkovia sa nevedeli bližšie vyjadriť k zdravotným problémom poškodenej, jej hospitalizáciám na psychiatrii ani suicidiálnym pokusom. Svedkovia X. U., N. P., L. T., H. V. sa s rodinou X. stretávali v rámci rodinných návštev, dovoleniek a rôznych podujatí Svedkov Jehovových. Na P. si nevšimli nič zvláštne, nesťažovala sa im a ani nič nenasvedčovalo tomu, že by jej mali rodičia ubližovať. Poškodená sa nezdôverila ani svojim učiteľkám RNDr. V. H., W. U., T.. Y. X., T.. H. R. ani L.. Q. J.. Svedok Z. I., brat obžalovanej, sa stretával s obžalovanými a poškodenou často, nevideli, že by ju boli rodičia bili alebo inak nevhodne sa k nej správali, nenútili ju k vyznávaniu náboženstva Svedkov Jehovových. Aj po doplnení dokazovania na hlavnom pojednávaní a citlivom vyhodnotení všetkých dôkazov samostatne i v ich vzájomnej nadväznosti dospel súd k záveru, že obžalovaní Y. X. a N. X. zaobchádzali so svojou dcérou - poškodenou P. X. tak, že jej spôsobovali telesné, ale najmä duševné bolesti, ktoré ovplyvnili jej obvyklý spôsob života a zanechali u nej psychické následky v tom, že jej vývin sa neuberal rozvojovým, ale regresným a sebapoškodzujúcim smerom, že jej psychické zdravie sa rozvinulo do posttraumatickej stresovej poruchy a vyvinul sa depresívne - úzkostný syndróm s dôsledkami, o ktorých sa taktiež vyjadrili znalci. Spôsob konania obžalovaných popísaný v skutkovej vete obžaloby bol teda rozsiahlym a dôkladným dokazovaním objektivizovaný s výnimkou tou, že sa nepodarilo ustáliť časové obdobie do ktorého konanie obžalovaných spadá. Ani konkrétny obsah konania obžalovaných a jeho následky, po opätovnom prehodnotení dôkazov a okolností prípadu, nesvedčia pre obžalobné tvrdenie, že obžalovaní spôsobom akým ich súd uznal za vinných konali voči poškodenej dlhodobo (§ 138 písm. b/ Trestného zákona), preto ich konanie právne posúdil ako prečin podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona.
V nadväznosti na rozhodnutie o vine rozhodoval súd o ďalšej zo základných otázok trestného stíhania, teda o treste, kedy vychádzal z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní k osobám obžalovaných. Dôkazy vyhodnotil aplikujúc základné princípy trestného konania vzťahujúce sa na hodnotiaci proces, aj základné zásady pre ukladanie trestov (§ 34 ods. 1 až 4 Trestného zákona). Pri určovaní druhu trestu a výmery trestu súd prihliadol na konkrétne, v Trestnom zákone taxatívne uvedené okolnosti a to najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, osoby obžalovaných, ich pomery a možnosť nápravy, zároveň skúmal prítomnosť priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Ako to vyplýva z výpovedí obžalovaných k osobným pomerom a z listín, ani jeden z nich nebol doposiaľ súdne trestaný, obžalovaný Baloga sa dopustil len niekoľkých menej závažných priestupkov na úseku dopravy cestnej. Zo správ o povesti obžalovaných neboli zistené žiadne negatívne poznatky, v občianskom spolunažívaní ani od zamestnávateľov nie sú poznatky o prípadných disciplinárnych previneniach, naopak, zvlášť obžalovaná je z pracovného prostredia hodnotená vysoko pozitívne. O bezproblémovom, nekonfliktnom a slušnom správaní a vystupovaní obžalovaných vypovedali aj viacerí svedkovia, s ktorými obžalovaní prichádzajú do styku pri voľnočasových aktivitách a akciách duchovného rázu. Obidvom obžalovaným teda poľahčuje okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, že pred spáchaním žalovaného trestného činu viedli riadny život. Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona neboli na strane obžalovaných zistené. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len takej výmery, ako je to ustanovené v Trestnom zákone. Pre zločin podľa § 208 ods. 1 Trestný zákon ustanovuje odňatie slobody na 3 roky až 8 rokov. Za absencie priťažujúcich okolností a prítomnosti jednej poľahčujúcej okolnosti, teda prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, ako o tom pojednáva ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona, a z takto upravenej trestnej sadzby súd pri určovaní výmery trestu vychádzal. Pri ukladaní trestu páchateľom sa aplikuje aj zásada, podľa ktorej má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaní zabezpečujú výchovu maloletého syna Y., plne funkčné sú aj vzťahy so staršími dcérami a ich rodinami, sú bezúhonní a v tomto období už nemajú dosah na poškodenú P., ktorá sa osamostatnila, majú s ňou len sporadický kontakt, prebieha konanie o určenie výživného. Vezmúc do úvahy aj okolnosti prípadu súd vymeral obidvom obžalovaným rovnako
trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 3 rokov, výkon ktorého podmienečne odložil nakoľko má dôvodne zato, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaných výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Zároveň súd obligatórne určil probačný dohľad nad obžalovanými a stanovil im skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, ktorá je svojou dĺžkou primeraná vymeranému trestu. Obidvom obžalovaným uložil tiež povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve v priebehu skúšobnej doby. Takto uložený trest podľa názoru súdu dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovanými, vytvorí podmienky na ich prevýchovu k tomu, aby do budúcna viedli riadny život, iných odradí od páchania trestných činov a v neposlednom rade je aj dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaných spoločnosťou.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.