Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-96-2012.pdf
PDF · 119.86 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/96/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
H. súd O. sudcom P.. P. M. v spore žalobkyne: T. Q., rod. B., nar. X.X.Y., bytom Q., Š. Y./X, zastúpená P.. F. A., advokátom, O., A. XXXX/XX proti žalovanému: F.. X. F., nar. X.X.Y., bytom Q., Š. Y./XX, zastúpeného P.. X. B., advokátom, O., A. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a určenie nehnuteľností patriacich do dedičstva po E. Q., takto
rozhodol:
Q. žalobu z a m i e t a.
Q. žalovanému náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
X. Pôvodní žalobcovia v 1. rade E. Q. a v 2. rade T. Q. sa žalobou doručenou súdu dňa X.X.XXXX a upresnenou na pojednávaní dňa XX.X.XXXX domáhali určenia vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. C. Y./X - orná pôda o výmere XXX m2, C. Y./X - orná pôda o výmere XXXX m2, C. Y./X - orná pôda o výmere XXX m2, zapísaných na LV Č.. Y., kat. územie Q. v spoluvlastníckom podiele XX/XXX-tin k celku.
X. Rozsudkom č. k. Y./XX/Y.-Y. zo dňa XX.X.XXXX súd žalobe vyhovel, konanie o určenie vlastníckeho práva k parcele C. Y./X zastavil a žalobcom náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania žalovaného A. súd v X. uznesením č. k. Y./XX/Y.-Y. zo dňa X.X.XXXX zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie.
X. Po vrátení veci počas konania žalobca v 1. rade E. Q. dňa XX.X.Y. zomrel. L. XX.X.XXXX bolo súdu doručené podanie zástupcu žalobkyne v 2. rade, v ktorom žalobkyňa v 2. rade navrhovala, aby súd v ďalšom konaní pokračoval iba so žalobkyňou v 2. rade a zároveň navrhovala zmenu žalobného návrhu. Q. uznesením č. k. Y./XX/Y.-Y. zo dňa XX.X.XXXX rozhodol o tom, že v ďalšom konaní bude pokračovať iba so žalobkyňou v 2. rade a zároveň súd pripustil zmenu žalobného návrhu nasledovne:
X. Súd určuje, že žalobkyňa v 2. rade je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov v kat. úz. Q., zapísaných na E. Č.. Y. ako parc. č. C. Y./X- orná pôda vo výmere XXX m2, parc. C. Č.. Y./X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. C. Č.. Y./X -zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. C. Č.. Y./X - orná pôda vo výmere XXX m2, parc. C. Č.. Y./X - orná pôda vo výmere XXXX m2, v spoluvlastníckom podiele XX/XXX-in k celku.
X. Súd určuje, že do dedičstva po neb. E. Q., nar. XX.X.Y., zomr. XX.X.Y., naposledy bytom Q., Š. Y./X patria pozemky v kat. úz. Q., zapísané na LV Č.. Y. ako parc. č. C. Y./X - orná pôda vo výmere XXX m2, parc. C. Č.. Y./X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. C. Č.. Y./X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. C. Č.. Y./X - orná pôda vo výmere XXX m2, parc. C. Č.. Y./X - orná pôda vo výmere XXXX m2, v spoluvlastníckom podiele XX/XXX-in k celku.
X. Po doplnení dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
X. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX vyhotovenej V. notárstvom v O. sp. zn. Z.Y./XX nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva ako kupujúci od predávajúcich A. Q., rod. Č. a F. A., rod. Č. pozemky v kat. území Q., zapísané na E. Č.. Y., a to parcely Č.. Y./XX, Y./XX, Y./X, Y./X, Y./X, Y./X, Y./X, Y./X, Y./X T. Y./X v spoluvlastníckom podiele XX/XXX-tin k celku. X. svoje podiely nadobudli na základe dedičského rozhodnutia po neb. F. Č., zomrelom XX.X.Y. pod sp. zn. L. Y./XX, ktorý bol pozemnoknižným spoluvlastníkom týchto nehnuteľností, zapísaných v X. Č.. XX, kat. územie Q. X. B., v spoluvlastníckom podiele XX/XXX-tin k celku. Zo zápisu pozemkovej knihy vyplýva, že neb. F. Č. nadobudol svoj podiel titulom kúpy zo dňa XX.X.XXXX od K. Č..
X. Žalobkyňa poukazovala na to, že spoluvlastnícky podiel v X. Č.. XX, zapísaný pod B., na meno A. Č. vo výške XX/XXX-tin k celku nadobudla na základe dedičského rozhodnutia Č.. L. Y./XX v tom čase maloletá A. Č.. I. ďalej poukazovali na to, že na H. súde O. sa viedlo konanie pod sp. zn. XC/Y./XX, kde A. Č.Á., vydatá L., sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a neskôr zmenou žaloby sa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva a žiadala, aby jej boli prikázané pozemky M. Y./X T. M. Y./X s tým, že konanie sa ďalej viedlo pod sp. zn. XC/Y./XX, ktoré bolo ukončené z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne A. L., J.. Č. s odôvodnením, že svoje podiely previedla na inú osobu.
X. Na H. súde O. sa viedlo konanie XC/Y./XX, kde vystupoval ako žalobca Š.K. U., Z.. XX.X.Y., ktorý sa domáhal zrušenia spoluvlastníctva k parcelám EN Y./X T. M. Y./X s odôvodnením, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX sa stal vlastníkom podielu k nehnuteľnosti pôvodne vedenej na E. Č.. Y., X.. Č.. Y./XX, Y./XX, Y./X, Y./X, Y./X, Y./X, Y./X, Y./X, Y./X T. Y./X v spoluvlastníckom podiele XX/XXX-tin. A. bolo z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany žalobcu zastavené.
XX. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pozemky X.. Č.. Y./X, Y./X, Y./X, Y./X, boli pôvodne zapísané na E. Č.. Y., ku ktorým mali žalobcovia aj spoluvlastnícky podiel vo výške XX/XXX-tin s tým, že taký istý podiel vo výške XX/XXX-tin k celku mal aj Š. U. a tieto parcely boli odpísané na E. Č.. Y., kde je vedený ako výlučný vlastník Š. U. na základe darovacej zmluvy Z. Y./XX, Z. Y./XX zo dňa X.XX.XXXX.
XX. Žalobkyňa ako aj pôvodný žalobca v 1. rade tvrdili, že z neznámych dôvodov k pozemkom stratili svoj spoluvlastnícky podiel s tým, že Š. U. nemohol účinne nadobudnúť podiel žalobcov vo výške XX/ XXX-tin k celku, pričom následne Š. U. odpredal kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX kupujúcej F.. Z. F. pozemky parc. Č.. Y./X, Y./X T. Y./X, ktoré kupujúca F.. Z. F. neskôr previedla na žalovaného. F. kúpnou zmluvou zo dňa X.X.Y. Š. U. previedol pozemok parc. Č.. XXXX/X na kupujúceho F. O., ktorý následne tento pozemok dňa X.X.XXXX previedol na žalovaného.
XX. Z výsluchov žalobcov ďalej vyplýva, že žalobcovia v roku XXXX kúpili od A. Q., J.. Č. T. F. A., J.. Č. podiel k parcelám vo výške XX/XXX-tin. Q. otec žalobcu v 1. rade sa volal F. Č. a ten mal brata, ktorý sa volal A. Č., pričom z rozprávania starého otca sa dozvedeli, že ich otec ich podelil, teda podelil F. Č. T. A. Č., pričom A. Č. mal svoj podiel v zadnej časti, kde bolo asi XX árov a F. Č., teda starý otec žalobcu v 1. rade, mal svoj podiel vpredu, kde bolo XX árov. F. Č., teda starý otec žalobcu v 1. rade, mal neskôr kúpiť od Š. Č. T. I. A. ďalší podiel vo výške XX/XXX-tin. Š. U. si chcel prisvojiť tieto parcely, kde má postavený rodinný dom žalovaný, pretože Š. U. nadobudol podiely od A. L.B., J.. Č..
XX. Zástupca žalobkyne počas konania poukazoval na starorímsku zásadu Z. plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, ktorá znamená, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má.
XX. Zástupca žalovaného počas konania žiadal žalobu zamietnuť, pričom poukazoval na to, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX ako kupujúci od vlastníka týchto pozemkov, a to spoločnosti P., s.r.o., Q. s tým, že právne účinky zmluvy nastali vkladom na Q. katastra v Q. dňa XX.X.Y.X pod č. V. XXX/Y.. I. ďalej poukazoval na to, že už v dávnej minulosti bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo k pozemno-knižným parcelám zapísaným v X. Č.. XX, kat. územie Q. a toto bolo vyporiadané reálnou deľbou a držbou právnych predchodcov žalobcov a ich príbuzenstva, pričom žalobcovia nikdy neužívali ani žalovanému nebránili v jeho vlastníckych právach s tým, že žalovaný si na parcele A. Y./X postavil rodinný dom.
XX. Zástupca žalovaného poukazoval na to, že v X. Č.. XX, kat. územie Q. sú zapísaní dvoja bratia, a to F. Č. T. A. Č., medzi ktorými došlo k reálnej deľbe v XX-tych rokoch minulého storočia, pričom je pravdou, že na tejto X. sú zapísaní aj ďalší spoluvlastníci, avšak títo sa svojho práva nikdy nedomáhali a ani reálne tieto nehnuteľnosti neužívali.
XX. Zástupca žalovaného ďalej poukazoval na ustanovenia zákona č. XXX/XXXX, v zmysle ktorého právni predchodcovia žalovaného F. U. T. T. U. si dali osvedčiť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam a následne tieto nehnuteľnosti darovali svojmu synovi Š. U., a teda minimálne v roku XXXX uplynula XX ročná premlčacia lehota, v ktorej si mohli žalobcovia uplatniť svoj nárok, resp. uplatniť výhrady voči tomuto osvedčeniu.
XX. Z výsluchu žalovaného vyplýva, že žalovaný sa rozhodol spoločne so svojou manželkou Z. F., že si kúpia pozemok na výstavbu rodinného domu v Q., pričom žalovaný v tom čase pracoval v B. a jeho manželka bola na materskej. X. vyhliadla jeho manželka, pričom žalovaný to všetko manželke na diaľku schválil, a tak manželka kúpila pozemok. Z. však zišlo z plánu žalovaného a preto žalovaný ponúkol pozemok svojmu známemu F. O. na odpredaj, pričom F. O. mal určitý podnikateľský zámer s týmto pozemkom. I. uviedol, že F. O. vlastnil firmu P. a keď nevyšiel zámer F. O., tak sa dohodli na tom, že pozemky budú žalovanému vrátené a tento vrátil kúpnu cenu, a tak žalovaný už kúpil na svoje meno pozemky od firmy P.. X. kúpou žalovaný videl aj listy vlastníctva a nemal žiadne pochybnosti, a preto začal stavať s manželkou rodinný dom a až keď začali s výstavbou hrubej stavby začalo sa toto súdne konanie.
XX. Z výsluchu svedkyne T. Š. vyplýva, že starý otec svedkyne sa volal Š. Č., ktorý mal príbuzného a ten sa volal F. Č., pričom F. Č. bol starým otcom žalobcu v 1. rade. Na pozemku, na ktorom teraz je postavený rodinný dom žalobcov predtým pracoval starý otec svedkyne Š. Č. so svojou rodinou. X. tohto pozemku užíval starý otec svedkyne Š. Č. a druhú časť užíval F. Č., pričom neskôr Š. Č. odpredal svoj podiel F. Č.. Na pozemku, na ktorom stojí rodinný dom žalovaného bola lúka a tento nikto neobrábal a boli na ňom odstavené vozy a pásli sa na ňom kone.
XX. Z výsluchu svedka A.Í. R.-O., rod. Č. vyplýva, že svedkyňa potvrdila to, že jej starý otec Š. Č. odpredal svoj podiel F. Č..
XX. Z výsluchu svedka Š.K. U. súd zistil, že pozemok, na ktorom stojí rodinný dom žalobcov užíval F. Č.H. a pozemok, na ktorom stojí rodinný dom žalovaného v zadnej časti užíval A. Č.Í.. F. Č. Q. A. Č. sa dohodli o užívaní týchto pozemkov a neskôr ako užívatelia boli vedení F. U. T. T. U., teda rodičia svedka Š.K. U., pričom svedok uviedol, že ako dieťa chodil s rodičmi pracovať na pozemok, kde stojí teraz rodinný dom žalovaného, a taktiež pracovali aj v zadnej časti za potokom, ktorý je za rodinným domom žalovaného. V roku XXXX otec svedka si dal osvedčiť vlastnícke právo k pozemkom, kde je rodinný dom žalovaného a v zadnej časti a následne toto nadobudol svedok.
XX. Z výpisu z X. Č.. XX, kat. územie Q. vyplýva, že pod T. J.. X je zapísaná roľa Z. starú ceheľňu parc. Č.. Y.. B. B. Y. je vedený ako spoluvlastník A. Č.Í. v podiele XX/Y. T. X. B. Y. je vedený ako spoluvlastník F. Č. v podiele XX/Y. titulom kúpy od K. Č..
XX. Z obsahu J. V. notárstva v O. sp. zn. L. XXX/XX zo dňa XX.X.Y. po nebohom F. Č., zomrelom dňa X.X.XXXX vyplýva, že týmto rozhodnutím nadobudli do vlastníctva podiel v X. XX, kat. územie Q. X. B. dcéry poručiteľa A. Q., J.. Č. T. F. A., J.. Č..
XX. Z obsahu Z. zápisnice Z. Y./XX, Z. Y./XX zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že na základe tejto notárskej zápisnice A. Q., J.. Č. T. F. A., J.. Č. ako predávajúce odpredali kupujúcim E. Q. T. T. Q., teda žalobcom, podiel k nehnuteľnostiam zapísaných na LV Č.. Y., kat. územie Q., a to k parcelám č. Y./XX, Y./X, Y./X, Y./X, Y./X, Y./X, Y./X, Y./X T. Y./X vo výške XX/Y.-tin k celku.
XX. Z obsahu J. V. notárstva v O. sp. zn. L. XXX/XX zo dňa XX.XX.Y. po nebohom A. Č., zomrelom dňa X.X.XXXX vyplýva, že týmto rozhodnutím nadobudla do vlastníctva podiel v X. XX, kat. územie Q. X. B. dcéra poručiteľa A. Č.Á., Z.. XX.X.Y..
XX. Z obsahu Z. zápisnice Z. Y./XX, Z. Y./XX zo dňa XX.XX.Y. vyplýva, že predmetnou notárskou zápisnicou predávajúca A. Č., Z.. XX.X.Y. odpredala kupujúcemu Š. U., Z.. XX.X.Y. podiel z pozemkov zapísaných na LV č. Y., kat. územie Q. Č.. Y./XX, Y./X, Y./X, Y./X, Y./X, Y./X, Y.X/X, Y.X/X T. XXXX/X vo výške XX/XXX-tin k celku.
XX. Z obsahu Z. zápisnice Z. XXX/XX, Z. XXX/XX zo dňa XX.X.Y. vyplýva, že F. U., Z.. XX.XX.Y. T. T. U., J.. Č., Z.. XX.X.XXXX si dali osvedčiť vlastnícke právo vydržaním k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. Y., kat. územie Q., a to k parcelám Č.. Y./XX, Y./X, Y./X, Y./X, Y./X, Y./X, Y./X, Y.X/X T. Y.X/X, a to v celosti.
XX. Z obsahu Z. zápisnice Z. XXX/XX, Z. XXX/XX zo dňa X.XX.Y. vyplýva, že F. U., Z.. XX.XX.Y. T. T. U., J.. Č., Z.. XX.X.Y. ako darcovia darovali svojmu synovi Š. U., Z.. XX.X.Y. nehnuteľnosti zapísané na LV Č.. Y., kat. územie Q., a to parcelu Č.. A. Y./X, A. Y./X, A. Y./X, A. XXXX/X v celosti.
XX. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa X.X.Y. vyplýva, že predmetnou zmluvou Š. U., Z.. XX.X.XXXX ako predávajúci odpredal kupujúcej F.. Z. F., J.. X. do výlučného vlastníctva pozemky, zapísané na E. Č.. Y., kat. územie Q. Č.. A. Y./X, A. Y./X, A. Y./X.
XX. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa X.X.Y. vyplýva, že predmetnou zmluvou Š. U., Z.. XX.X.Y. odpredal kupujúcemu F. O. parcelu č. Y./X, zapísanú na E. Č.. XXXX, kat. územie Q..
XX. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že predmetnou kúpnou zmluvou P., s.r.o., Q. ako predávajúci odpredala žalovanému ako kupujúcemu pozemky zapísané na E. Č.. Y. v kat. území Q., a to A. Y./X, A. Y./X, A. Y./X, A. Y./X v celosti.
XX. Z obsahu spisu H. súdu O. sp. zn. XC/Y./XX vyplýva, že predmetom tohto konania bol návrh žalobkyne A. L., J.. Č., Z.. XX.X.Y. na určenie vlastníckeho práva k parcelám M. Y./X, M. Y./X, M. Y./X, M. Y./X, I. Z. E. Č.. Y. v kat. území Q., pričom konanie bolo zastavené uznesením č.k. XC/Y./XX-Y. zo dňa XX.XX.Y.X z dôvodu späťvzatia žaloby.
XX. Z obsahu spisu H. súdu O. sp. zn. XC/XXX/XX vyplýva, že predmetom tohto konania bol návrh žalobcu Š. U., Z.. XX.X.Y. na zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam M. Y./X T. M. Y./X v kat. území Q., pričom konanie bolo zastavené uznesením č.k. XC/Y./XX-XX zo dňa XX.X.Y.X z dôvodu späťvzatia žaloby.
XX. Z obsahu spisu H. súdu O. sp. zn. XC/XXX/Y. vyplýva, že predmetom tohto konania bol návrh žalobcov E. Q. T. T. Q. proti Š.K. U., Z.. XX.X.Y. o určenie vlastníckeho práva k parcelám Č.. Y./X, Y./X, Y./ X v podiele XX/Y.-tin s tým, že žaloba bola zamietnutá rozsudkom č.k. XC/XXX/Y.-XX zo dňa XX.X.XXXX z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného s odôvodnením, že žalovaný Š. U. nebol v tom čase vlastníkom týchto parciel.
XX. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť.
XX. X. § 75 ods.X C., na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.
Podľa § 77 ods.X C.,nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
X. § 137 písm. c, C., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
XX. Podľa § X34 ods. 1 H. zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
V. je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: a/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,
b/ držba musí byť oprávnená, c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.
XX. V predmetnom konaní išlo o určovaciu žalobu, pričom podľa názoru súdu pôvodný žalobcovia a neskôr žalobkyňa preukázali naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby. Z. právny záujem spočíva v tom, že právne postavenie žalobcov vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam bez rozhodnutia súdu nie je isté. žalobu však bolo potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov:
XX. V prejednávanej veci bolo preukázané, že vlastníctvo k sporným pozemkom si dali osvedčiť právni predchodcovia žalovaného podľa zák. č. Y./Y. Zb. notárskou zápisnicou zo dňa XX.X.Y.X vydanou notárkou P.. D. B. pod sp. zn. Z. XXX/Y., Z. XXX/XXXX. Na základe tohto osvedčenia boli obaja právni predchodcovia žalovaného zapísaní v príslušnej evidencii nehnuteľností ako výluční vlastníci, okrem iného aj sporných nehnuteľností. Je síce pravdou, že žalobcovia sa návrhom podaným na H. súde O. dňa X.X.Y.X vo veci vedenej pod sp. zn. XC/XXX/Y. domáhali určenia svojho vlastníckeho práva, avšak tento návrh bol právoplatne zamietnutý z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného, a to aj napriek tomu, že súd pred vyhlásením tohto rozsudku oboznámil žalobcov s aktuálnym listom vlastníctva a títo napriek tomu nepožadovali o zámenu účastníkov na strane žalovaného. X. § 2 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. v znení do XX.XX.XXXX na základe osvedčenia notára (ďalej len osvedčenie) vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľnosti zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. X. § X ods. 2 zák. č. XXX/XXXX Zb. v znení do XX.XX.XXXX ak do XX rokov od zápisu do evidencie nehnuteľnosti podľa ods. X neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísaných iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení. X. § X ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. v znení do XX. XX. XXXX, po dobu uvedenú v ods. 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa. X. § XX4 ods. 1 H. zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu XX rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Y. zák. č. XXX/XXXX Zb. účinného od XX. 6. XXXX bolo okrem iného upraviť podmienky a postupy pri zápise neevidovaných vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam (§ 1 písm. a/). C. tejto právnej úpravy bolo usporiadanie neevidovaných právnych vzťahov k nehnuteľnostiam v urýchlenom, pokiaľ možno najmenej formálnom konaní. K. cieľ bol reakciou na skutočnosť, že vtedajšia evidencia nehnuteľností neodrážala skutočné vlastnícke pomery k nehnuteľnostiam. X. podmienky zápisu za vlastníka do evidencie nehnuteľnosti upravovala druhá časť uvedeného zákona v § 2 až § 9. C. ust. § 2 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. umožňovala, aby na základe notárskeho osvedčenia o držbe (vydaného za podmienok ustanovených zákonom) sa v evidencii (v katastri) nehnuteľnosti zapísal za vlastníka nehnuteľnosti ten, kto bol uvedený v tomto osvedčení. X. ods. X tohto ustanovenia, ak do XX rokov od zápisu neuplatní v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vlastníckeho právo iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom na základe vydržania. I. v zmysle § 2 ods. X uvedeného zákona zapísaná osoba nadobudla postavenie oprávneného držiteľa, a to po dobu XX rokov od zápisu, pričom toto ustanovenie odkazovalo na § 129 a nasl. H. zákonníka (o držbe a oprávnenej držbe). Z. vykonanou zák. č. XXX/XXXX Z. z. boli s účinnosťou od 1. XX. XXXX zo zákona č. XXX/ XXXX Zb. vypustené ustanovenia § 2 až § 9. X. postavenie osôb zapísaných v katastri za vlastníkov nebolo novelou výslovne riešené.
XX. Tak, ako to vyplýva z názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, ust. § X ods. 2 zák. č. XXX/ XXXX Zb. bolo vo vzťahu k § 134 H. zákonníka špeciálnou úpravou, ktorá umožňovala vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva za jednoduchších podmienok, než aké stanovovala všeobecná úprava. V. vlastníckeho práva podľa § X ods. 2 zák. č. XXX/XXXX Zb. vyžadovalo splnenie podmienok, a to že išlo o osobu zapísanú v katastri nehnuteľnosti za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe a že do XX rokov od zápisu tejto osoby neuplatnila vlastnícke právo k nehnuteľnosti v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách iná osoba. I. uvedeného ustanovenia k XX. XX. XXXX, t.j. po X rokov a X mesiacoch od jeho účinnosti, malo za následok, že u žiadnej osoby zapísanej v katastri nehnuteľnosti za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe nemohlo dôjsť k zavŕšeniu podmienok vydržania podľa tejto špeciálnej úpravy (pre neuplynutie XX ročnej doby plynúcej odo dňa zápisu za vlastníka). Z. však opomínať ani to, čo vo vzťahu k záveru o oprávnenej držbe vyplynulo z predmetného notárskeho osvedčenia (viď ďalej závery NS SR XCdo/XX/XXXX).
XX. Tým, že nebola u takejto osoby dotknutá možnosť vydržania vlastníckeho práva splnením podmienok vydržania vyplývajúcich z § 134 H. zákonníka, čo súd prvého stupňa neskúmal, t.j. nezaoberal sa podmienkami vydržania v zmysle citovaného ustanovenia, ktorými boli a) spôsobilý predmet vydržania a b) oprávnená držba c) nepretržité trvanie oprávnenej držby po dobu XX rokov, ak išlo o nehnuteľnosť. X. oprávnenej držby bola u osoby zapísanej v katastri nehnuteľnosti za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe splnená bez ďalšieho. V. zo zákona ako právny účinok zápisu notárskeho osvedčenia o držbe do katastra nehnuteľností. K. osoba nadobudla totižto postavenie oprávneného držiteľa zaručene po dobu XX rokov odo dňa zápisu do katastra. I. ustanovení, na základe ktorých takéto postavenie získala, nemalo na vznik a trvanie práva oprávnenej držby žiaden vplyv.
XX. Oprávnená držba je v právnom poriadku Q. republiky koncipovaná ako subjektívne právo a zároveň ako právny vzťah, ktorého obsah je vymedzený v § 130 H. zákonníka. Z ust. § 854 H. zákonníka, prípadne aj z ďalších prechodných ustanovení tohto ustanovenia vyplýva základná intertemporálna zásada súkromného práva, v zmysle ktorej sa novou právnou úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pre účinnosťou tejto úpravy, no vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa právnych predpisov platných v čase ich vzniku. K. zásada zakazujúca tzv. pravú retroaktivitu, je analogicky použiteľná aj pre interpretáciu účinkov zák. č. XXX/XXXX Z.z., ktorým boli zrušené ust. § 2 až § 9 zák. č. XXX/XXXX Zb. P. uplatnenie znamená, že vznik práva a oprávnenej držby zaručeného na dobu XX rokov, resp. právneho vzťahu oprávnenej držby treba posudzovať podľa ust. § 2 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. platného v čase vzniku tohto práva, resp. právneho vzťahu. I. uvedeného ustanovenia nič nemenilo na vzniku práva a oprávnenej držby, ktorá osoba zapísaná za vlastníka nadobudla zápisom do katastra na základe notárskeho osvedčenia o držbe, a to na dobu XX rokov. Z. vplyv ani na ďalšiu existenciu oprávnenej držby. Y. zák. č. XXX/XXXX Z. z. sa oprávnená držba a osoby zapísanej v katastri nehnuteľnosti za vlastníka ako riadne nadobudnuté právo, resp. právny vzťah, nezanikla. D. výklad, ktorý by takýto následok pripúšťal, by bol ústavne nesúladný, pretože by neprípustne odnímal už existujúce právo. H. by tak základnému princípu právneho štátu, a to princípu právnej istoty a v ňom obsiahnutým zásadám dôvery v platné právo a ochranu nadobudnutých práv. K. názor zodpovedá aj rozsudku Z. súdu SR XCdo/XX/XXXX z XX.X.XXXX.
XX. Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci mal za to, že žalovaný sa stal vlastníkom sporných pozemkov na základe osvedčenia o ich držbe jeho právnym predchodcom a nadobudol týmto zápisom právne postavenie oprávneného držiteľa zo zákona, resp. toto postavenie nenadobudli jeho právni predchodcovia a to z dôvodu, že žalobcovia účinným spôsobom neuplatnili svoje vlastnícke právo z dôvodu, že notárska zápisnica o osvedčení vlastníckeho práva bola urobená v roku XXXX a žalobcovia tak mohli urobiť najneskôr do roku XXXX, pričom žaloba bola podaná na súde až v roku XXXX.
XX. Aj keby žalovaný nenadobudol vlastnícke právo k sporných nehnuteľnostiam vyššie uvedeným spôsobom je potrebné konštatovať, že jedným zo základných atribútov právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera subjektov práva v platné právo a ochrana nadobudnutých práv. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na vývoj konštantnej judikatúry súdov týkajúcej sa problematiky ochrany vlastníckeho práva tzv. dobromyseľného nadobúdateľa, či prelomenia zásady „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“, ochranou dobrej viery nadobúdateľa. H. súd zdôrazňuje najmä závery nálezu Y. súdu SR vydaného v konaní pod sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX, ktorý sa zaoberá hľadiskom poskytnutia ústavnoprávnej ochrany vlastníckeho práva dobromyseľného nadobúdateľa. Y. súd konštatuje, že aj keď H. zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ o nové interpretačné závery, či vývoj sociálnej reality, najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Z., ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci (kataster nehnuteľnosti, súd a pod., do pozornosti bod XX citovaného nálezu).
XX. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Z. vlastníckeho práva, pokiaľ toto
právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. H. dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou (bod XX citovaného nálezu).
XX. Ústavný súd z hľadiska poskytovania ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. K. sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. X. však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. V. riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nejako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom konaní (bod XX cit. nálezu).
XX. Y. súd SR poukázal na to, že obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd ČR, ktorý v ostatnom náleze sp. zn. D.. ÚS XXX/XX zhrnul svoju doterajšiu judikatúru so záverom o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Z. predpokladom pre tento originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Y. súd sa domnieva, že toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo podobných prípadov na území Q., keďže dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie pri rovnakom právnom základe (zákon č. XX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov, bod XX cit. nálezu). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na nález Y. súdu SR I. ÚS XXX/XXXX a uznesenie NS SR sp. zn. XCdo XX/XXXX.
XX. V predmetnej veci žalovaný teda nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam dobromyseľne, v dobrej viere, keď predmetné nehnuteľnosti kúpil od obchodnej spoločnosti P. s.r.o., čo je v súlade s princípom právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere.
XX. V súvislosti s určením, že sporné nehnuteľnosti patria v podiele X-ica do dedičstva po neb. E. Q., ktorý bol pôvodným žalobcom v 1. rade, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne, pretože podľa názoru súdu účastníkmi konania vo veci určenia nehnuteľnosti patriacej do dedičstva majú byť všetci potenciálni dedičia prichádzajúci do úvahy po neb. E. Q., pretože jeho dedičia tvoria tzv. nerozlučné spoločenstvo. Ak čo i len jeden z potenciálnych dedičov nie je účastníkom konania, podľa názoru súdu bolo teda potrebné žalobu z nedostatku vecnej legitimácie zamietnuť, pretože u dedičov sa jedná o také spoločné práva a povinnosti, že rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu. V predmetnom prípade do úvahy ako dedičia po neb. E. Q. prichádzajú nielen žalobkyňa, ale aj E. M., J.. Q., dcéra poručiteľa a I. Q., J.. Q., druhá dcéra poručiteľa, čo vyplýva z uznesenia H. súdu O. sp. zn. XD/XX/Y., L. XX/Y. zo dňa XX.X.XXXX. A. v danom konaní vystupovala iba žalobkyňa T. Q., ktorá bola pôvodnou žalobkyňou v 2. rade a táto samotná navrhla, aby súd pokračoval po smrti pôvodného žalobcu v ďalšom konaní iba s ňou, súd nemohol rozhodnúť o pokračovaní v konaní s ostatnými právnymi nástupcami prichádzajúcimi do úvahy, a preto z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne súd žalobu v tejto časti musel zamietnuť.
XX. X. § 255 ods. X C., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 C. s tým, že dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd nepriznal žalovanému ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania, súd považoval tú skutočnosť, že žalobu podali pôvodne žalobcovia v 1. a 2. rade, pričom počas konania zomrel žalobca v 1. rade a nebolo by spravodlivé, aby samotná žalobkyňa mala teraz nahradiť trovy žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.