Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-70-2018.pdf
PDF · 117.43 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/70/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkyne M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Š. XXX, právne zastúpenej JUDr. Matúšom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 35 792 752, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), ktorá je súčasťou bodu 7. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8300016236 zo dňa 15.12.2008 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.
II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.04.2018 domáha zdržania sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), ktorá je súčasťou bodu 7. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8300016236 zo dňa 15.12.2008 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne a náhrady trov konania.
2. V žalobe tvrdila, že so žalovaným dňa 15.12.2008 uzatvorila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8300016236, na základe ktorej jej žalovaný poskytol finančné prostriedky. O skutočnosti, že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa, obce Vyšná Šebastová. Spoločnosť ANACO, s.r.o. žalovaným poverená na mimosúdne vymáhanie pohľadávok zaslala zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy. Zamestnávateľ je v zmysle tejto žiadosti povinný začať vykonávať zrážky zo mzdy. Žalobkyňa namietala neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) z dôvodu, že predmetná dohoda s ňou nebola individuálne dojednaná, keďže bola súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Mohla len zmluvu spolu s dohodou odmietnuť alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zakompovaná v texte zmluvy, ktorý nápadne pripomína všeobecné obchodné podmienky a je písaná drobným neprehľadným písmom. Konanie žalovaného, ktorý spotrebiteľom podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy považuje za nekalú obchodnú praktiku. Žalovaný má ako dodávateľ mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, ktorých zmluvné podmienky stanovuje dodávateľ. V snahe získať finančné prostriedky nemala inú možnosť ako podpísať predloženú spotrebiteľskú zmluvu vrátane dohody, ktorá tvorí pevnú súčasť zmluvy. Napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by bola zaviazaná na plnenie pohľadávky voči žalovanému, jej zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy. Takáto povinnosť zamestnávateľa nastupuje
bez ohľadu na to, či je vymáhaná pohľadávka dôvodná a zákonná. Žalovaný si tak ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek súdnej kontroly, čím sa mu poskytuje priestor siahnuť na jej majetok a vymáhať pohľadávku bez objektívneho posúdenia spotrebiteľskej zmluvy nezávislým orgánom.
3. Žalobkyňa ako dôkazy označila časť úverovej zmluvy, kde sa v bode 7. nachádza dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 15.03.2018 a plnú moc zo dňa 27.10.2014. Na výzvu súdu žalovaný predložil úplnú zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300016236 zo dňa 15.12.2008, zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a prehľad splácania.
4. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je tradičný zabezpečovací inštitút, ktorý nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný. Tvrdenie žalobkyne o neprijateľnom charaktere Dohody o zrážkach zo mzdy neobstojí, nakoľko Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka), pre ktorého uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žiadny právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v súčasnosti neuvádza, že k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy je potrebná akákoľvek verifikácia či rozhodnutie zo strany súdu. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne o tom, že žalobkyňa mala byť nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy - toto vyplývalo z jej slobodného rozhodnutia pristúpiť na dojednanie úveru za predložených podmienok. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
5. Uznesením č. k. 32Csp/70/2018 - 37 zo dňa 09.05.2018 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), ktorá je súčasťou bodu 7. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8300016236 zo dňa 15.12.2008 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, do právoplatného skončenia veci samej vedenej pod sp. zn. 32Csp/70/2018. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2018.
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na 17.10.2018. Súd pojednával v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 15.03.2018, zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 15.12.2008, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, prehľadom splácania, vyjadrením žalovaného, vyjadrením žalobkyne a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
7. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300016236 zo dňa 15.12.2008 žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke úver vo výške 29 000 Sk (962,62 eura), ktorý mala splatiť v 36 mesačných splátkach po 1 633 Sk (54,21 eura). Zmluvná odmena (predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom) bola 29 788 Sk (988,78 eura). RPMN za úver bola 68,05 %. Ročná úroková sadzba úveru 68,83 %.
8. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere bola súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, bod 7.
9. Z prehľadu splácania vyplýva, že žalobkyni bola titulom úveru č. 8300016236 vyplatená čiastka 806,21 eura a žalobkyňa splatila sumu 128,42 eura. V prehľadne splácania je uvedené, že žalobkyni zostáva doplatiť 1 823,104 eura.
10. Žalovaný prostredníctvom spoločnosti ANACO s.r.o. listom zo dňa 15.03.2018 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného vzniknutej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8300016236, pričom dlh žalobkyne ustálil ku dňu 19.06.2017 na sumu 2 833,01 eura.
11. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom
Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
12. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
13. Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že niektoré aspekty podmienky alebo jedna špecifická podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa článku 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.
Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu, ktorú je potrebné vzhľadom na povahu zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Žalovaný je nebankovým subjektom, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Žalobkyňa pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch.
15. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
16. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie na všetky zmluvné dojednania pripravený. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
17. Súd zistil, že predmetná úverová zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré má zmluva podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať. Na to, aby súd danú úverovú zmluvu vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov, stačí už len to, že zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru. V zmluve uvedená splatnosť úveru (počet splátok 36) podľa súdu nie je uvedením konečnej splatnosti.
Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/98, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.02.2014, sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov do splatnosti úveru a po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto slúži na rozlíšenie do kedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a od kedy úroky z omeškania. Tento údaj má spotrebiteľ vedieť už pri uzatváraní zmluvy, pretože ide o podstatnú náležitosť zmluvy a ani jeho prípadné uvedenie v oznámení o schválení úveru na tom nič nemení, keďže zo strany žalovaného nebolo preukázané, že toto oznámenie bolo spotrebiteľovi doručené. Zároveň súd konštatuje, že úverová zmluve neobsahuje ani predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a aj z tohto dôvodu sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. 18. Zároveň súd upriamuje pozornosť na výšku úrokovej sadzby úveru 68,83 % ročne, ktorá sa prieči dobým mravom a z tohto dôvodu je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 137/2003). Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť a vystihujúcu podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Neprimerane dohodnuté úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, a teda aj s dobrými mravmi.
19. Ročná úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluvách je uvedená ročná úroková sadzba 68,83 %. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov (zmluva bola uzatvorená na 36 mesiacov) poskytovaných domácnostiam v mesiaci december 2008 na úrovni 10,96 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 68,83 % ročne uvedená v zmluve podstatne (viac ako šesťnásobne!) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci december 2008.
20. Podľa názoru súdu výška úrokov pri nebankových spotrebiteľských úveroch nemusí dôsledne kopírovať výšku úrokov pri porovnateľných bankových úveroch, avšak dohodnutá výška úrokov (aj keď vyššia ako pri bankách) musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
21. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s dobrými mravmi, t.j. pravidlami morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo/1022/2004, sp. zn. 21Cdo/1484/2004). Je pravdou, že nebankový subjekt pri poskytovaní úverov podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého až úžerného úroku. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 68,83 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a preto je zmluva v tejto časti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
22. Z týchto dôvodov súd považuje dohodu o ročnej úrokovej sadzbe za poskytnutý úver za absolútne neplatnú dohodu, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a v súlade s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa takto absolútne neplatne dojednaným právam neposkytuje právna ochrana, pretože by to bolo v rozpore so zákonom. Preto veriteľovi vzniklo právo iba na vrátenie požičanej sumy.
23. V danom prípade žalovaný listom zo dňa 15.03.2018 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, pričom dlh ku dňu 19.06.2017 ustálil na 2 833,01 eura, čo je suma viac ako 3,5 vyššia ako suma poskytnutého úveru.
24. Súd poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže byť uzatvorená skôr ako došlo k vzniku omeškania. Touto dohodou teda možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobkyňa ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho nemohla ovplyvniť nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou typizovanej formulárovej zmluvy o úvere. Niet pochýb o tom, že žalobkyňa obsah vopred pripravenej zmluvy o úvere ovplyvniť nemohla. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného práva, ako aj právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa umožnilo vykonať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom žalovaný si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený, alebo nie.
25. Z celého konania žalovaného vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo to, aby uplatňovanú pohľadávku voči žalobkyni vylúčil zo súdneho prieskumu, predovšetkým za situácie, keď si uplatňoval voči žalobkyni nárok na plnenie, ktoré mu nepatrí (viď body 17-22 odôvodnenia).
26. Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v zákone len v prospech spotrebiteľa a akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa, alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, je neprijateľná, teda neplatná. Vzhľadom na všetky relevantné skutočnosti niet v danom prípade pochybností o tom, že dohoda uzatvorená medzi stranami sporu, vzhľadom k tomu, že ide o formulárovú zmluvu a vzhľadom k tomu, že žalovaný v priebehu konania jednoznačne nepreukázal, že by predmetná dohoda mala povahu individuálne dohodnutej zmluvy, je neplatná.
27. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 zo dňa 26.10.2017, s ktorým sa súd stotožňuje a ktorý bol vydaný v obdobnej právnej veci, podľa ktorého, cit: „Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§ 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Zz. o ochrane spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 CSP).... Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na čo musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no v spojení s ostatnými zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci predstavujú nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia, preto je aj podľa názoru odvolacieho súdu plne opodstatnená ochrana, ktorú vykonal súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie prijal správny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a teda aj o neexistencii dlhu, v dôsledku čoho je ďalšie uplatňovanie dohody o zrážkach zo mzdy neprípustné.
28. Stotožňujúc sa s vyššie uvedenými závermi a z dôvodov uvedených vyššie súd žalobe vyhovel. Súd mal za to, že inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy v danom prípade nie je možné poskytnúť ochranu a ponechať žalovanému možnosť, aby si od žalobkyne vymáhal finančné prostriedky, na ktoré nemá právo.
29. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).