Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7C/161/2014

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu: Jozef Királ - Autoškola, IČO: 37 470 337, so sídlom SNP č. 292/2, 922 03 Vrbové, právne zastúpená: Mgr. Peter Studený, advokát, so sídlom M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Y., o zaplatenie 290,40 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení konania, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Žalobcovi súd náhradu trov konania voči žalovanému p r i z n á v a v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 08.07.2014 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu vo výške 290,40 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

2. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.09.2018 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil celú istinu pohľadávky spolu s jej príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada, aby súd predmetné súdne konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že prizná žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súčasťou uvedeného podania bolo potvrdenie o uhradení dlžnej sumy žalovaného vo výške 373,06 eur a súčasne potvrdenie o úhrade právnych úkonov v sume 151,55 eur.

3. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) , (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 8. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym procesným úkonom žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav vôle žalobcu, že na prejednaní svojej žaloby nemá záujem. Rozhodnutie o späťvzatí žaloby je závislé na súhlasnom, či nesúhlasnom stanovisku druhej strany sporu k danému procesnému úkonu žalobcu. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Zo strany žalobcu prišlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil dlžnú sumu. Z výpisov z účtu mal súd za preukázané, že žalovaný uhradil dňa 04.09.2018 dlžnú sumu vo výške 373,06 eur (vrátane príslušenstva a súdneho poplatku) a sumu vo výške 151,55 eur ako úhradu právnych úkonov. 10. Keďže k späťvzatiu prišlo už po pojednávaní, žalovaný bol výzvou zo dňa 19.09.2018, ktorá mu bola doručená dňa 25.09.2018 vyzvaný, aby súdu uviedol, či súhlasí so späťvzatím žaloby s poučením, že v prípade, ak v stanovenej lehote súd neobdrží odpoveď k predmetnej výzve, bude mať za to, že so späťvzatím súhlasí. Žalovaný na výzvu nereagoval, preto má súd za to, že so späťvzatím žalovaný súhlasí. 11. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu späť, súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie zastavil. 12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14. K zastaveniu sporového konania prišlo v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. V tomto prípade, žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu úhrady dlžnej sumy žalovaným. Z uvedeného dôvodu nemožno pričítať procesné zavinenie žalobcovi. Z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalovaný tým, že pohľadávku žalobcu uhradil až po začatí konania, preto je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca si náhradu trov konania uplatnil v plnom rozsahu, napriek tomu, že z priloženého bankového výpisu je zrejmé, že zo strany žalovaného došlo k dobrovoľnej čiastočnej náhrade trov konania žalobcu počas prebiehajúceho súdneho konania. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že žalobcovi prislúcha v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 náhrada trov konania v rozsahu 100%. Plnenie žalovaného bude zohľadnené pri rozhodovaní o výške trov konania samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom. 15. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas

odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.