Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Ek-8-2018.pdf
PDF · 90.37 KB
Case nature
Subarea
31Ek/8/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava IČO: 47233516, proti povinnému: R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, XXX XX Q., o vymoženie 884,07 EUR s príslušenstvom, exekúcia vedená u súdnej exekútorky JUDr. Ivony Babuškovej, so sídlom Exekútorského úradu: Tehelná 86, 91501 Nové Mesto nad Váhom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 83,86 EUR.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.12.2017 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 884,07 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok, sp. zn. S.-XXX/XX-EK, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter (ďalej len „rozhodcovský súd“), zo dňa 04.08.2016. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil exekučný titul, zmluvu o revolvingovom úvere, rozhodcovskú doložku a Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere.
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie a príloh k nemu, vydal dňa 10.05.2018 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Ivonu Babuškovú, so sídlom Exekútorského úradu Tehelná 86, 91501 Nové Mesto nad Váhom(ďalej len „súdna exekútorka“), ktorá vedie exekúciu pod sp. zn. 238EX XXX/XX.
3. Súdna exekútorka vydala dňa 11.05.2018 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 18.05.2018. Následne bol súdnej exekútorke dňa 04.06.2018 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, podaný na poštovú prepravu dňa 01.06.2018. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 22.06.2018. Súdna exekútorka dňa 26.06.2018 predložila súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenie oprávneného, splnomocneie udelené oprávneným. Súdna exekútorka sa k návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadrila.
4. Povinný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že v roku 2014 sa u povinného zmenili ekonomické podmienky a nezostávali mu finančné prostriedky na úhradu pôžičiek. Povinný namieta, že zo strany oprávneného bola zmluva uzatvorená neférovo - proti dobrým mravom, nakoľko ako zákazník by mal zaplatiť celkom 3357,54 Eur, t. j. navýšenie o 1875,54 Eur - percentuálne vyjadrenie 262,84 %. Povinný taktiež namietal výšku RPMN ako aj odplatu za doplnkovú a dobrovoľnú službu vo výške
215,75 Eur. Povinný uvádza, že zmluva bola uzavretá pod psychickým tlakom a vo finančnej tiesni. Podľa povinného zmluva mu nebola daná na preštudovanie, zmluvné podmienky sú písané malými písmenami a nebol oboznámený, že v prípade finančnej tiesne vstupuje do procesu Slovenský arbitrážny súd (Stály rozhodcovský súdom Victoria Arbiter). Povinný ďalej namietal aj “vyjadrenie“ rozhodcovského súdu, že zmluva je v súlade s paragrafovými zneniami Občianskeho zákonníka, čo považuje za zavádzajúce. Rozhodcovský súd podľa povinného neochraňuje práva klientov spoločnosti, ale obhajuje výlučne nebankové spoločnosti. Povinný uviedol, že bude žiadať príslušný súd, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere bola zrušená a vyhlásená za neplatnú. Povinný na záver oznámil, že sa mu vykonávajú zrážky z dôchodku, ktoré vykonáva súdna exekútorka JUDr. Anetta Demešová, exekúcia vedená pod sp. zn. EX 3852/15. Prílohou návrhu na zastavenie exekúcie tvorí Oznámenie Sociálnej poisťovne o vykonávaní zrážok z dôchodku povinného, potvrdenie banky o výbere v hotovosti a potvrdenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín o evidencii povinného, ako uchádzača o zamestnanie.
5. Oprávnený sa vyjadril k návrhu na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 22.06.2018. Oprávnený vo vyjadrení uvádza nasledovné: „v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (žalobná odpoveď, návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v základnom konaní.“ Vzhľadom na uvedené oprávnený uviedol, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku a žiadal, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Zároveň žiadal, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, ktoré si právny zástupca vyčíslil v celkovej výške 83,86 EUR vrátane DPH Prílohou vyjadrenia právneho zástupu oprávneného sú Súhrnné informácie o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2 .štvrťrok 2012.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,b) exekučný titul bol zrušený,c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
12. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmierov v ňom schváleného.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku.
17. Exekučný súd opätovne preskúmal spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Exekučný súd po preskúmaní veci konštatoval, že mal bez pochybností preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá napĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom spor z tejto zmluvy bol riešený v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
18. Exekučný súd sa oboznámil detailne s obsahom predložených listinných dôkazov, predovšetkým venoval pozornosť a skúmal obsah predloženej Rozhodcovskej zmluvy. Súd preskúmaním jednotlivých listín zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa XX.XX.XXXX. Jedná sa o samostatne uzavretú rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere. Z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný (bod 2. zmluvy). Taktiež zásadné z hľadiska posúdenia miery práv, ktoré z obsahu tejto zmluvy pre spotrebiteľa vyplývajú, je aj dojednanie osobitne zakomponované v závere rozhodcovskej zmluvy, a to právo dlžníka od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy (bod 7. zmluvy). Exekučný súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, nakoľko bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne. Táto listina navyše je aj označená výrazne ako ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA. Takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť spotrebiteľovi zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto
zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, číslo Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zodpovedá číslu zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou - spotrebiteľom. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne so spotrebiteľom dojednané, pretože celkom zjavne spotrebiteľ mal možnosť osobitne túto zmluvu neprijať a nepodpísať. Z uvedených dôvodov súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za platný právny úkon. Rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskom spore bol vydaný stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory a bol vydaný rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory.
19. Spotrebiteľ má síce nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani táto nemôže nadobudnúť bezmedzný charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa potrebnej miery obozretnosti a jeho miery nevyhnutnej zodpovednosti za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojim podpisom a ku ktorým pristúpil a zasahovať tak do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu. Súd zastáva názor, že jednak z označenia a aj koncipovania osobitne vyhotovenej rozhodcovskej zmluvy muselo byť aj bežnému spotrebiteľovi zrejmé, aký právny úkon vykonáva. Je pritom nutné vychádzať z platnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, ktorá nevylučuje uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy aj so spotrebiteľom, za predpokladu, ak tieto podmienky boli so spotrebiteľom individuálne dojednané.
20. V rámci exekučného konania možno preskúmať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Exekučnému súdu bolo z exekučného titulu zrejmé, že povinný bol vyzvaný dňa 23.06.2016 na podanie žalobnej odpovede k žalobe a jej prílohám. Danú výzvu si prezval, avšak vyjadrenie v stanovenej lehote nepodal. Súd konštatuje, že povinný na základe uvedeného vedel o tom, že oprávnený podal žalobu na zaplatenie istiny s prísl. na rozhodcovský súd. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní včasným podaním žalobnej odpovede v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote žalobu o zrušenie tohto rozsudku, kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu.
21. Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (viď NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
22. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
23. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov vo výške 83,86 EUR vrátane DPH, ktoré pozostávajú z dvoch polovičných právnych úkonov právnej služby za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie vyjadrenia, vypočítané zo sumy 884,07 EUR, t. z. jeden úkon vo výške 25,73 EUR, dvoch režijných paušálov vo výške 9,21 Eur vrátane 20 % DPH (t.j. 2 x 25,73 EUR + 2 x 9,21 EUR + 20 % DPH). Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol oprávnenému priznal náhradu trov v plnej výške, nakoľko si ich oprávnený uplatnil v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
27. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1 Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.