Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/315/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Štefana Baláža, v právnej veci žalobkyne: T.. L. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. E. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ing. Michalom Mladým, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Bojnice, Prievidzská 254/26, proti žalovanému: T.. E. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. E. XXX, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Horná č. 13, IČO: 47 234 148, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 7C/23/2018-34 zo dňa 14. 08. 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal vstup do nehnuteľnosti rodinného domu so súp. č. XXX, postavenom na pozemku s parc. č. XXX/XX, zapísanom na LV č. XXX pre katastrálne územie: V. E., obec: V. E., pre okres: J. nad I., zapísanom Okresným úradom J. nad I., katastrálny odbor. Zároveň uložil žalobkyni, aby do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podala na súd žalobu proti žalovanému: Ing. E. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. E. XXX, V. E., ktorou sa bude domáhať, aby súd žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti: do nehnuteľnosti: rodinného domu so súp. č. XXX, postavenom na pozemku s parc. č. XXX/XX, zapísanom na LV č. XXX pre katastrálne územie: V. E., obec: V. E., pre okres: J. nad I., zapísanom Okresným úradom J. nad I., katastrálny odbor.

2. Prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby okresný súd uložil žalovanému zákaz vstupu do nehnuteľnosti rodinného domu so súp. č. XXX, postavenom na pozemku s parc. č. XXX/XX, zapísanom na LV č. XXX pre katastrálne územie: V. E., obec: V. E., pre okres: J. nad I., zapísanom Okresným úradom J. nad I., katastrálny odbor (ďalej tiež „nehnuteľnosti“). Žalobkyňa v návrhu uviedla, že so žalovaným sú manželia, majú spolu spoločné maloleté dieťa. Počas manželstva žalobkyňa a žalovaný nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva vyššie spomenuté nehnuteľnosti. Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že postupom času došlo k zhoršeniu vzťahov medzi ňou a žalovaným. V súčasnosti medzi žalobkyňou a žalovaným prebiehajú na Okresnom súde Žiar nad Hronom konania pod sp. zn. 26P/98/2018 o rozvod manželstva sporových strán a sp. zn. 25P/13/2018 o určenie práv a povinností k maloletému dieťaťu. Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že žalovaný ju začal fyzicky napádať, čo však ona nechcela v záujme maloletého riešiť. Prvý útok sa odoral v lete roku 2017, keď žalovaný vytiahol žalobkyňu z postele za nohy, väznil ju dve hodiny na terase a zavrel jej ruku do dverí, keď sa chcela dostať dnu. Ďalší útok sa odohral v lete toho istého roku, keď žalovaný žalobkyňu udrel po hlave a štipol. V januári 2018 žalovaný zaútočil na žalobkyňu tak, že mala oko podliate krvou dva týždne. Od vtedy navštevovali psychológa. Ďalší fyzický útok sa opakoval v máji 2018, keď žalovaný žalobkyňu hodil na posteľ a začal ju škrtiť so slovami „zadus sa už konečne“. Dňa 30.06.2018 po útoku žalovaného na žalobkyňu pred očami

maloletého dieťaťa sa žalobkyňa rozhodla ujsť zo spoločného rodinného domu aj s maloletým z dôvodu obavy o život a zdravie a konanie žalovaného oznámila na polícií, pričom v súčasnosti je táto vec vedená na Okresnom riaditeľstve PZ Žiar nad Hronom pod ČVS: ORP-270/1-VYS-ZH-2018 a je začaté trestné stíhanie podľa § 208 ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby.

3. Súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol s poukazom na ust. § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. e) CSP, § 325 ods. 2 písm. f) CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 334 a § 337 ods. 3 CSP.

4. Prvostupňový súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu, pretože nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 2 písm. e) až h) je vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda, alebo bezpečnosť. Zo správy zaslanej Okresným riaditeľstvom PZ Žiar nad Hronom Okresnému súdu Žiar nad Hronom k spisovej značke 25P/13/2018 (ktorý sa nachádza v spise sp. zn. 7C/23/2018 na č. l. 33) vyplýva, že v trestnej veci vedenej Okresným riaditeľstvom PZ Žiar nad Hronom ČVS: ORP-270/1-VYS-ZH-2018 bolo dňa 04. 07. 2018 podľa § 199 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku začaté trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ zák. č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona.

5. Okresný súd mal za zrejmé, že došlo ku skutkom tak, ako ich uviedla žalobkyňa, o čom svedčí potvrdenie Okresného riaditeľstvo PZ Žiar nad Hronom o začatí trestného stíhania. V danom prípade mal súd prvej inštancie z listinných dôkazov za preukázané, že sledovaný účel neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť iným spôsobom. Potreba neodkladnej úpravy pomerov vyplýva zo súčasného stavu, kedy bolo proti žalovanému Okresným riaditeľstvom PZ Žiar nad Hronom začaté trestné stíhanie.

6. Súd prvej inštancie zároveň uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci v lehote 30 dní od doručenia neodkladného opatrenia v zmysle § 336 ods. 1 CSP. Zároveň v odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že o náhrade trov konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Požadoval, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu.

8. Žalovaný odvolaním napadol oba výroky uznesenia prvostupňového súdu. Súd prvej inštancie vytýka, že návrh žalobkyne bol súdu doručený dňa 13. 08. 2018 a už nasledujúci deň súd vydal neodkladné opatrenie, z čoho vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z obsahu návrhu žalobkyne. Žalovaný v podanom odvolaní tiež namieta, že dočasný zákaz nevstupovať sa týka domu, alebo bytu, v ktorom býva osoba, ku ktorej je dôvodne podozrivá druhá osoba z násilia, resp. býva, zdržiava sa, alebo ktoré pravidelne navštevuje. Žalovaný uviedol, že v tomto konkrétnom prípade žalobkyňa v predmetnej nehnuteľnosti vôbec nebýva a ani sa nezdržiava, tiež pravidelne nenavštevuje predmetný rodinný dom. Žalovaný poukázal na to, že už po dobu dvoch mesiacov žalobkyňa obýva dvojizbový byt v J. nad I. u svojich rodičov spoločne s maloletým synom E.. Žalovaný uviedol, že predmetný rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán je aktuálne prázdny. Žalovaný v odvolaní tiež namieta, že je otázne, či súd prvej inštancie sa mal oboznámiť s obsahom celého spisu o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, keďže nemá vedomosť, či sa už v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia nachádzal na okresnom súde, keďže o odvolaní žalobkyne vo veci neodkladného opatrenia, ktorým súd okrem jej návrhu vyhovel aj návrhu žalovaného a určil minimálny rozsah styku s maloletým synom, rozhodoval odvolací senát, t. j. do času vydania rozhodnutia, ktoré mu ešte nebolo doručené, avšak cestou informačného oddelenia zistil, že bolo rozhodnutie bolo ako vecne správne potvrdené, spis zrejme nebol na Okresnom súde v Žiari nad Hronom, minimálne nebol v čase, keď chcel doň cestou právneho zástupcu nahliadnuť. Za nesprávny a nezákonný záver žalovaný považuje tvrdenie súdu, že v tomto prípade je zrejmé, že došlo ku skutkom, tak ako uvádza žalobkyňa, o čom svedčí potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom o začatí trestného stíhania. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že do dňa podania odvolania nebol obvinený, t. j. nebolo mu vznesené obvinenie podľa § 206 Trestného zákona a preto názor súdu a hodnotenie o udianí skutkov je predčasný a teda

rozhodnutie nezákonné. Záverom poukázal na tú okolnosť, že predmetná nehnuteľnosť je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva a v aktuálnom prípade mala žalobkyňa zvoliť formu podania návrhu o určení rozsahu a doby užívania spoločnej nehnuteľnosti a nie spôsob zákazu vstupu v prípade násilia.

9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil a zároveň priznal žalobkyni náhradu trov konania a právneho zastúpenia pred odvolacím súdom. Žalobkyňa má za to, že sú splnené dôvody na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. Uviedla, že od nariadenia vyššie uvedeného neodkladného opatrenia t. j. od 17. 08. 2018 býva v predmetnom rodinnom dome. Uviedla, že v súčasnosti žalovaný nariadené neodkladné opatrenie rešpektuje, hoci dňa 19. 08. 2018 žalovaný v sprievode svojho švagra V. U. vstúpil do domu, čo žalobkyňa aj oznámila polícii. Uviedla tiež, že po návrate do domu sa cíti v dome v bezpečí s tým, že žalovaný má nariadeným neodkladným opatrením zákaz vstupu do domu. Uviedla tiež, že dňa 11. 09. 2018 podala na súd žalobu proti žalovanému, ktorou sa domáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti.

10. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkyne k podanému odvolaniu uviedol, že nepopiera skutočnosť, že do predmetného rodinného domu vstúpil, nebolo to však z dôvodu, že by chcel mariť, či nerešpektovať vydané neodkladné opatrenie, naopak v danom čase o jeho obsahu nemal ešte žiadnu vedomosť a nekonal teda protiprávne. Jediný dôvod, pre ktorý do rodinnému domu išiel bolo sťahovanie, či prevzatie si jeho osobných vecí, za ktorým účelom poprosil o súčinnosť švagra.

11. Na základe odvolania žalovaného krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v medziach daných ust. § 379 a § 380 a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správne potvrdil.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci. V tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe predložených listín dospel k správnym zisteniam ohľadne osvedčenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, na spor aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne spor správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 3479 a § 380 , pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 .

15. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Žalovaný žiadnym spôsobom argumentmi uvádzanými v odvolaní nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

20. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) a f) je takým účinným právnym nástrojom, ktoré umožňuje rýchlu právnu úpravu situácie k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú a aj duševnú ujmu. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou. Zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnaké silné následky ako fyzické násilie. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, avšak môže byť niekedy horšou formou násilia ako fyzické násilie. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom a jeho ochrana vyplýva priamo z Ústavy SR, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a aj z Deklarácie OSN o odstránení násilia páchaného na ženách.

21. Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia stačí osvedčenie o dôvodnosti podozrenia spáchania násilia, keď sú ohrozené aj maloleté deti bývajúce s podozrivou osobou v spoločnej domácnosti. Vo vecí síce podozrenie z priameho psychického alebo fyzického násilia zo strany odporcu voči jeho maloletému dieťaťu osvedčené nebolo, ale vážnym zásahom do zdravého psychického vývinu detí je aj samotná skutočnosť, že sú svedkami násilia jedného rodiča voči druhému.

22. Na základe predložených listinných dôkazov mal odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie za osvedčenú danosť obavy žalobkyne z násilia žalovaného. Boli preto splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré počas prebiehajúceho súdneho konania o trvalé vylúčenie žalovaného z užívania spoločného rodinného domu zabezpečí, aby v spoločnej domácnosti nedochádzalo k ďalším konfliktom a neprehlbovala sa psychická trauma nie len samotnej žalobkyne, ale aj maloletého dieťaťa. V rámci konania vo veci samej bude vykonané dostatočné dokazovanie na preverenie celej obrany žalovaného aj v súvislosti s nariadeným neodkladným opatrením.

23. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní ťažiskovo namieta, že predmetný rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného, je aktuálne prázdny, a teda, že žalobkyňa nemá dôvod domáhať sa ochrany vyplývajúcej z § 325 ods. 2 písm. e) prípadne písm. f) vo vzťahu k domu, v ktorom nebýva, tak túto námietku odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú.

24. Je zrejmé, že dňa 30. 06. 2018 žalobkyňa po útoku žalovaného pred očami maloletého dieťaťa ušla zo spoločného domu aj s maloletým dieťaťom z dôvodu obavy o život a zdravie svoje a tiež maloletého dieťaťa a konanie žalovaného oznámila na polícii, pričom v súčasnosti je táto vec vedená na Okresnom riaditeľstve PZ Žiar nad Hronom pod ČVS: ORP-270/1-VYS-ZH-2018 a bolo začaté trestné stíhanie podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Túto skutočnosť žalovaný ani v podanom odvolaní nijakým spôsobom nerozporuje ani nenamieta. Ak niekto v obave o svoj život a zdravie seba a svojho maloletého dieťaťa opustí byt alebo dom, v ktorom býva, nemožno takéto konanie tejto osoby spájať s nezáujmom bývať v predmetnej nehnuteľnosti.

25. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súdu bol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 13. 08. 2018 a už nasledujúci deň súd vydal neodkladné opatrenie, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 328 ods. 2 CSP, podľa ktorého o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodoval o neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, teda bol povinný rozhodnúť do 24 hodín od doručenia návrhu.

26. Taktiež je nedôvodná námietka žalovaného, ktorou poukazuje na to, že má pochybnosti, či súd mal možnosť oboznámiť sa s obsahom celého spisu o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, keďže nemá vedomosť, či už v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia sa nachádzal predmetný spis na okresnom súde. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v súčasnosti sú vedené na všetkých stupňoch súdov súdne spisy elektronickou formou, a teda aj okresný súd má možnosť sa s takýmto elektronickým spisom oboznámiť, teda pochybnosti žalovaného v tomto smere sú bez akejkoľvek relevantnosti.

27. Pokiaľ žalovaný poukazuje v odvolaní na to, že do dňa podania odvolania nebol obvinený a nebolo mu vznesené obvinenie postupom podľa § 206 Trestného poriadku, aj táto námietka je nedôvodná. Žalovaný nijakým spôsobom netvrdí, že by skutky tak, ako ich opísala žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neboli vykonané. Je nesporné, že bolo začaté trestné stíhanie podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a táto vec vedená na Okresnom riaditeľstve PZ Žiar nad Hronom pod ČVS: ORP-270/1-VYS-ZH-2018.

28. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k názoru, že do rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, a to uložením zákazu vstupu žalovanému do rodinného domu so súp. č.XX. O postavenom na pozemku s parc. č. XXX/XX, zapísanom na LV č. XXX pre katastrálne územie: V. E., obec: V. E., pre okres: J. nad I., zapísanom Okresným úradom J. nad I., katastrálny odbor.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože v tomto prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Podaním návrhu v zmysle výroku II. odvolaním napadnutého uznesenia bude konanie vo veci samej pokračovať pred súdom prvej inštancie.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .