Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoKR-17-2018.pdf
PDF · 153.37 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoKR/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marián Ďurana, PhD., so sídlom kancelárie F. X, XXX XX K., správca úpadcu: POR SH+, a. s. v konkurze, so sídlom Jána Hollého 698/1, 071 01 Michalovce, IČO: 45 710 597, proti žalovanému: RENTGROUP s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 326, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Michalom Krnáčom LL.M., advokátom, so sídlom X. Z. XXX/XX, XXX XX K., v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cbi/20/2014-389 zo dňa 21. novembra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cbi/20/2014-389 zo dňa 21. novembra 2017 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 22.12.2014, ktorou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že Zmluva o predaji časti podniku z 12.09.2012 uzavretá medzi žalovaným ako kupujúcim a úpadcom POR SH+, a.s., so sídlom Jána Hollého 698/1, 071 01 Michalovce, IČO: 45 710 597 (ďalej aj len „úpadca“) ako predávajúcim a Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok z 30.09.2012 uzatvorená medzi žalovaným a úpadcom je voči veriteľom v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2K/23/2013 neúčinná.
2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní za aplikácie ust. § 57, § 58, § 59, § 62 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2012 (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) v spojení s Čl. 8 CSP dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť. Okresný súd poukázal na samotnú žalobu v prejednávanej veci, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia právnej neúčinnosti právnych úkonov uzavretých medzi úpadcom a žalovaným, a to Zmluvy o predaji časti podniku z 12.09.2012 (ďalej aj len „Zmluva“) a Dohody o započítaní pohľadávok z 30.09.2012 (ďalej aj len „Dohoda“) voči veriteľom úpadcu v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2K/23/2013. Právnemu úkonu Zmluvy o predaji časti podniku žalobca odporoval s odkazom na ust. § 58 zákona č. 7/2005 Z.z. ako právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia a Dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok z 30.09.2012 s odkazom na ust. § 59 zákona č. 7/2005 Z.z. ako zvýhodňujúcemu právnemu úkonu. Okresný súd skonštatoval, že pre uplatnenie práva odporovať právnym úkonom na súde bola zachovaná prekluzívna lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu
na majetok úpadcu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Uznesenie Okresného súdu Žilina z 19.12.2013 sp. zn. 2K/23/2013, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 250/2013 dňa 31.12.2013. Za deň zverejnenia sa v súlade s ust. § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. považoval deň 01.01.2014. Lehota jedného roka podľa ust. § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. začala plynúť dňom 02.01.2014. Posledným dňom tejto lehoty bol 01. január 2015. Žaloba v prejednávanej veci bola podaná na okresnom súde dňa 22.12.2014, t.j. v rámci plynúcej lehoty podľa ust. § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z..
3. Okresný súd ďalej skonštatoval, že žaloba bola podaná aktívne legitimovaným subjektom podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., a to žalobcom ako správcom úpadcu. Právo odporovať právnemu úkonu žalobca v súlade s ust. § 62 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. uplatnil proti žalovanému ako tomu, kto s úpadcom odporované právne úkony dohodol, t.j. bola naplnená aj podmienka pasívnej legitimácie žalovaného.
4. Okresný súd uviedol, že v konaní o uplatnenom odporovacom práve podľa ust. § 57 a nasledujúce ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z., bez ohľadu na to, ktorá osobitná skutková podstata odporovateľnosti je žalobcom uplatnená, je potrebné primárne sa zaoberať naplnením všeobecných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 zákona č. 7/2005 Z.z., vo vzťahu ku ktorým tak povinnosť tvrdenia ako aj dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu. Základnou podmienkou odporovateľnosti podľa ustanovení § 58 a § 59 zákona č. 7/2005 Z.z., ako aj podľa ostatných skutkových podstát odporovateľnosti, je v zmysle § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. preukázanie existencie platného právneho úkonu dlžníka týkajúceho sa majetku dlžníka a preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Okresný súd uviedol, že z ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. komplexne vyplýva, že aktívne legitimovaný subjekt je oprávnený podať odporovaciu žalobu za splnenia podmienok, ktoré je zároveň povinný v konaní o uplatnenom odporovacom práve preukázať, a to v čase, keď dlžník urobil napadnutý právny úkon, resp. kedy tento právny úkon nadobudol účinnosť, ukrátil ktorúkoľvek v zmysle čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, t.j. vznikla, nemusela však byť splatná, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť. Zároveň odporovateľnosť právnych úkonov podľa § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. predpokladá existenciu právneho úkonu dlžníka, ktorým dôjde k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, to znamená, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude môcť byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo čiastočne. Zároveň musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť a ktorá bola veriteľom v konkurze na majetok úpadcu riadne prihlásená a zistená. Aj v prípade, ak právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko takýmto úkonom dlžníka nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu, pretože len v kontexte komplexne zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
5. Existenciu platných odporovaných právnych úkonov dlžníka žalobca preukázal predložením v písomnej podobe Zmluvy o predaji časti podniku uzavretej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim datovanej 31.08.2012 (č.l. 7 spisu) a predložením v písomnej podobe Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok uzavretej medzi zmluvnými stranami žalovaným a úpadcom dňa 30.09.2012 (č.l. 21 spisu). Existencia platných odporovaných právnych úkonov uzatvorených medzi úpadcom a žalovaným v konaní nebola sporná.
6. Okresný súd uviedol, že posudzovanie všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je relevantné k momentu uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaných právnych úkonov, ku ktorému momentu je žalobca povinný preukázať existenciu pohľadávok veriteľov, ktoré následne boli prihlásené a zistené v konkurze na majetok úpadcu, ako aj ukrátenie ich uspokojenia odporovanými právnymi úkonmi. Zmluva o predaji časti podniku uzavretá medzi úpadcom a žalovaným bola datovaná dňom 31. augusta 2012. Podľa dojednania zmluvných strán z čl. 10 bod 10.6., zmluvné strany dohodli účinnosť Zmluvy a predaja časti podniku podľa Zmluvy ku dňu 01.septembra 2012. K osvedčeniu podpisov všetkých zmluvných strán na Zmluve
(§ 476 ods. 2 Obchodného zákonníka) došlo dňom 12.09.2012, pričom najskôr týmto dňom mohla Zmluva o predaji časti podniku nadobudnúť účinnosť, pretože týmto dňom došlo k naplneniu podmienok vzniku platného právneho úkonu podľa § 476 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Pre posudzovanie predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze, bolo pritom relevantné, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, čo vyplynulo aj zo žalobcom označených rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré riešili situáciu, kedy odporovateľnosťou bola napadnutá zmluva o prevode nehnuteľností. Pre účinky zmluvy o predaji časti podniku v zmysle ust. § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka, v dôsledku ktorých by mohlo nastať ukrátenie veriteľov, tak podľa názoru okresného súdu nebol relevantný zápis predaja časti podniku do obchodného registra, ktorý má len deklaratórny charakter, ale moment účinnosti zmluvy vo vzťahu k stranám právneho úkonu, t.j. moment, kedy nastali účinky zmluvy v majetkovej sfére dlžníka, a v prípade, že súčasťou prevodu sú aj nehnuteľnosti, moment, kedy nastali účinky vkladu do katastra nehnuteľností. Dátum zápisu predaja časti podniku do obchodného registra okresný súd nepovažoval za relevantný pre počítanie lehôt podľa § 58 ods. 3 a § 59 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ale len pre počítanie lehoty na podanie odporovacej žaloby podľa § 478 ods. 1 Obchodného zákonníka. Okresný súd skonštatoval, že účinky Zmluvy o predaji časti podniku mohli nastať najskôr dňom 12.09.2012, pričom účinky vkladu do katastra nehnuteľností vo vzťahu k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu, neboli v konaní preukázané. Účinnosť Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok z 30.09.2012 nastala dňom uzatvorenia tejto Dohody, ku ktorému dňu aj v zmysle Čl. I malo dôjsť k zániku vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného.
7. Okresný súd sa nestotožnil so žalobcom, že pre počítanie lehoty podľa § 58 ods. 3 a § 59 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. bol relevantný dátum, kedy bol predaj časti podniku na základe Zmluvy zapísaný do obchodného registra (09.01.2013 ako to vyplynulo z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sa, Vložka č: 1620/V č.l. 17 a nasledujúce spisu). Pre uplatnenie odporovacieho práva okresný súd považoval za relevantné, kedy objektívne nastali účinky odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, nie kedy nastala subjektívna vedomosť tretích osôb (veriteľov) o tomto právnom úkone, t.j. za relevantný považoval okresný súd dátum uzavretia platnej a účinnej zmluvy, a ak sú predmetom prevodu aj nehnuteľnosti, tak účinky vkladu do katastra nehnuteľností. Napriek uvedenému okresný súd konštatoval, že lehota pre odporovanie právnym úkonom Zmluvy podľa § 58 ods. 3 a Dohody podľa § 59 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. bola zachovaná. Nebolo preukázané, že by išlo o právne úkony urobené v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, preto bolo relevantné ust. § 58 ods. 3 a § 59 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorých odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, resp. len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Konkurzné konanie voči úpadcovi bolo začaté uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/23/2013 zo dňa 04.09.2013, zverejneným v obchodnom vestníku 174/2013 s dňom vydania 10.09.2013 s účinkami začatia konkurzného konania 11.09.2013. S odkazom na ust. § 58 ods. 3 a rovnako § 59 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. odporovať bolo možné právnym úkonom urobeným od 11.09.2012. K uzavretiu platnej Zmluvy o predaji časti podniku došlo dňom osvedčenia podpisov predávajúceho a kupujúceho dňa 12.09.2012 a Dohoda o započítaní pohľadávok bola uzavretá 30.09.2012, t.j. obidva odporované právne úkony podľa záveru okresného súdu spadali do lehoty v zmysle § 58 ods. 3 (Zmluva), resp. § 59 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. (Dohoda).
8. Vo vzťahu k všeobecného predpokladu odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze, a to ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., okresný súd poukázal na to, že žalobca v písomnom vyjadrení z 30. novembra 2016 (č.l. 40 a nasledujúce spisu) poukazoval na skutočnosti vyplývajúce z konečného zoznamu pohľadávok, a to uplatnené pohľadávky veriteľov uvedené v tabuľke na str. 2, 3, 4 a 5 písomného vyjadrenia s lehotami splatnosti tak ako z predmetnej tabuľky vyplývali. Žalobca poukazoval na pohľadávky pod por. č. 15, veriteľ BASF SE, zistená suma 456.880,70 Eur, splatnosť 18.11.2012, por. č. 16, veriteľ BASF Slovensko, zistená suma 29.411,66 Eur, splatnosť 11.10.2012, por. č. 34, veriteľ Omya s.r.o., zistená suma 112.492,24 Eur, splatnosť 07.06.2012, 09.09.2012 a 29.05.2012, por. č. 40, veriteľ Styroprofile SK, s.r.o., zistená suma 4,12 Eur, splatnosť 16.05.2012, por. č. 41, veriteľ Styroprofile SK, s.r.o., zistená suma 1.574,43 Eur, splatnosť 25.12.2012, por. č. 42, veriteľ Styroprofile SK, s.r.o., zistená suma 1.553,24 Eur, splatnosť 25.12.2012, por. č. 43, veriteľ Styroprofile SK, s.r.o., zistená suma 923,94 Eur, splatnosť 30.12.2012, por. č. 44, veriteľ Styroprofile SK, s.r.o., zistená suma 3.112,11 Eur, splatnosť 08.01.2012 a por. č. 50, veriteľ Styrotrade, a.s., zistená suma 424.878,85 Eur so splatnosťou pohľadávok od 09. novembra 2012 do 25. januára 2013. Žalobca poukazoval
výlučne na dátum splatnosti pohľadávok označených veriteľov. Žalobca neuvádzal konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že pohľadávky označených veriteľov existovali v čase účinnosti napadnutých právnych úkonov. Pokiaľ aj v prílohe písomného vyjadrenia predložil listiny na č.l. 47 až 256 spisu, podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní 21.11.2017, prefotené z konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu, ktoré mali preukazovať skutočnosť, že ku dňu prevodu existovali pohľadávky úpadcu, ktoré nemohli byť uspokojené po uskutočnení prevodu z majetku úpadcu, tak súd prvej inštancie uviedol, že konkrétne skutkové tvrdenia ohľadne existencie (nie splatnosti) pohľadávok konkrétnych veriteľov ku dňu uskutočnenia, resp. účinnosti napadnutých právnych úkonov (Zmluva 12.09.2012 a Dohoda 30.09.2012) zo strany žalobcu v konaní uvedené neboli. Nebolo pritom povinnosťou okresného súdu relevantné skutkové okolnosti a skutkové tvrdenia z hľadiska uplatneného odporovacieho práva žalobcom vyhľadávať v žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkoch, t.j. vlastnou iniciatívou zisťovať, ktorá konkrétna pohľadávka ktorého konkrétneho veriteľa existovala v čase uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaných právnych úkonov. Okresný súd poukázal na ust. § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu vo väzbe na Čl. 8 základných princípov CSP, v zmysle ktorého primárnou povinnosťou strán je označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto tvrdenia podoprieť dôkazmi. Nebolo úlohou okresného súdu, a uvedené by bolo aj porušením princípu rovnosti strán civilného sporového konania, relevantné skutkové tvrdenia z hľadiska uplatneného nároku vyhľadávať v dôkazoch predložených stranou. S poukazom na uvedené pri zohľadnení dátumov splatnosti pohľadávok veriteľov, na ktoré poukazoval žalobca v písomnom vyjadrení z 30. novembra 2016 (veritelia por. č. 15, 16, 34, 40 až 44 a 50) okresný súd konštatoval, že pred účinnosťou odporovacím právom napadnutých právnych úkonov boli splatné len pohľadávky veriteľa Omya s.r.o. v sume 112.492,24 Eur (por. č. 34) a pohľadávky veriteľa Styroprofile SK, s.r.o. v sume 4,12 Eur (por. č. 40) a v sume 3.112,11 Eur (por. č. 44), t.j. pohľadávky celkom v sume 115.608,47 Eur. Pokiaľ tieto pohľadávky boli splatné pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov, tak bolo zrejmé, že pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov museli aj existovať. Vo vzťahu k ostatným pohľadávkam veriteľov úpadcu, na ktoré poukazoval žalobca v písomnom vyjadrení z 30. novembra 2016, okresný súd uviedol, že splatnosť týchto pohľadávok nastala po účinnosti odporovaných právnych úkonov, a preto nebolo možné zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré smerovali výlučne k dátumu splatnosti týchto pohľadávok, dovodiť, že by tieto pohľadávky v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov existovali.
9. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd uviedol, že žalobca nepreukázal, že ním tvrdené pohľadávky veriteľov Omya s.r.o. por. č. 34 a Styroprofile SK s.r.o. por. č. 40 a 44, ktoré existovali v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov a zároveň boli prihlásené a zistené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť práve v dôsledku uskutočnenia odporovaných právnych úkonov ku dňu ich účinnosti, nie však podľa stavu majetku a záväzkov v konkurze na majetok úpadcu, uspokojené vôbec alebo v menšom rozsahu. Skutkové tvrdenia žalobcu ani ním navrhnuté dôkazy nesmerovali k preukázaniu dopadu odporovaných právnych úkonov do majetkovej sféry úpadcu v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov. Žalobca nepreukázal, aký majetok zostal úpadcovi po uskutočnení odporovaných právnych úkonov a že hodnota tohto majetku k momentu účinnosti odporovaných právnych úkonov nebola postačujúca na uspokojenie existujúcich pohľadávok veriteľov, ktoré boli následne prihlásené a zistené v konkurze na majetok úpadcu. Ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. podľa záverov okresného súdu nebolo možné posudzovať výlučne vo väzbe na mieru jeho uspokojenia v konkurze na majetok úpadcu pri zohľadnení výšky prihlásených a zistených pohľadávok a hodnoty majetku konkurznej podstaty, ale vo väzbe na konkrétne majetkové pomery úpadcu k momentu uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaného právneho úkonu. Naviac, pri argumentácii žalobcu bolo možné zo strany okresného súdu konštatovať, že hodnota majetku, ktorý bol spísaný do súpisu všeobecnej podstaty, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 40/2014 s dňom vydania 27.02.2014, bola postačujúca pre uspokojenie preukázaných pohľadávok veriteľov Omya s.r.o. a Styroprofile SK, s.r.o. (por. č. 34, 40 a 44) existujúcich v čase uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaných právnych úkonov. Miera uspokojenia, resp. nemožnosť uspokojenia pohľadávok existujúcich v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov z majetku podliehajúceho konkurzu však sama o sebe nepreukazuje ukrátenie uspokojenia týchto pohľadávok odporovanými právnymi úkonmi v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. ako základný všeobecný predpoklad odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze.
10. Okresný súd po prijatí vyššie uvedených záverov žalobu zamietol a nepovažoval za potrebné sa zaoberať naplnením osobitných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze v zmysle odporovacieho práva podľa ust. § 58 a § 59 zákona č. 7/2005 Z.z..
11. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalobca uviedol, že okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia danej veci. Bolo zrejmé, že k účinnosti zmluvy o predaji podniku dochádza samotnou perfektnosťou zmluvy, avšak k zmenšeniu majetku dochádza až nastúpením vecno-právnych účinkov s tým, že je zrejmé, že nastúpenie vecno-právnych účinkov je spojené i so splnením informačnej povinnosti v zmysle § 488 Obchodného zákonníka. Práve v súvislosti s plnením informačnej povinnosti poukazoval žalobca na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/145/2007 ako i rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31 Cdo 619/2000, v zmysle ktorých dlžník uzavretím zmluvy prejavil vôľu previesť nehnuteľnosť na iného a aj keby pritom sledoval ukrátenie uspokojenia pohľadávky svojho veriteľa, právnej sféry dlžníkovho veriteľa sa to ešte nedotýka, nadobúdateľ sa totiž samotným uzavretím zmluvy zatiaľ vlastníkom nehnuteľnosti nestal a dlžníkov veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z tejto nehnuteľnosti, pretože ešte tvorí súčasť dlžníkovho majetku. Inak povedané, dôležitou skutočnosťou je, kedy nastali právne následky a ich verejná známosť. Známosť následkov spojených s prevodom časti podniku nastala až zápisom zmluvy o prevode obchodného podielu do obchodného registra dňa 09.01.2013. Napriek uvedenému odlišnému momentu skúmania existencie veriteľov okresný súd mal za to, že lehota na podanie odporovacej žaloby a možnosť odporovania uvedeným úkonom bola zachovaná. Okresný súd však následne argumentoval tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii veriteľov, resp. uniesol ho len k tým veriteľom, u ktorých splatnosť pohľadávky nastala pred 30.09.2012. V tomto smere žalobca v konaní označil konkrétnych veriteľov, a to veriteľa BASF SE, zistená suma 456.880,70 Eur, veriteľa BASF Slovensko, veriteľa Omya s.r.o., zistená suma 112.492,24 Eur, veriteľa Styroprofile SK, s.r.o. a veriteľa Styrotrade, a.s.. V danom smere žalobca označil uvedené prihlásené pohľadávky, predložil jednotlivé prihlášky vrátane listín, ktoré osvedčovali ich existenciu, vznik ako i moment vzniku. Žalobca preto uniesol dôkazné bremeno o ich existencii pre účely odporovacej žaloby. Konanie o odporovacej žalobe nie je konaním o existencii pohľadávky a žalobca je povinný len označiť existenciu týchto pohľadávok, ktoré existovali ku dňu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu. Nie je povinný preukazovať právny titul vzniku daných pohľadávok. Skutočnosť, či uvedení veritelia sú alebo nie sú účastníkmi konkurzného konania bola s konečnou platnosťou vyriešená v rámci uznávania a popierania pohľadávok v konkurznom konaní a súd je uvedené skutočnosti povinný v súlade s ustanovením § 194 ods. 2 CSP rešpektovať. Uznaním pohľadávok v rámci konkurzného konania sa existencia pohľadávok stala nesporná a súčasne z predložených listín žalobcom vyplynulo, že tieto pohľadávky vznikli z dodávok, ktoré predchádzali uskutočneniu napadnutého právneho úkonu. Žalobca označením konkrétnych veriteľov, ktorých pohľadávky existovali ku dňu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu si splnil povinnosť tvrdenia a predložením prihlášok si spolu s listinami splnil i dôkaznú povinnosť. Výklad okresného súdu o povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu predstavuje čisto formálny a formalistický výklad práva v rozpore so zásadami spravodlivosti. Existenciu uvedených veriteľov do vyhlásenia rozhodnutia nik nenamietal, preto podľa § 151 ods. 1 CSP platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Dôkazné bremeno strany sa môže potom týkať len skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, a preto strana nemá povinnosť preukazovať nesporné skutkové skutočnosti. Ustanovenie § 151 ods. 1 CSP zakotvuje právnu domnienku nespornosti skutkových tvrdení v prípade, ak sa strana k tvrdeniu protistrany nevyjadrila alebo ak popretie skutkových tvrdení je neúčinné. Strana nemá a nemusí preukazovať a navrhovať dôkazy na preukázanie tzv. nesporných skutočností. Ak sa okresný súd chcel odchýliť od aplikácie uvedeného pravidla mal v súlade s § 150 ods. 2 CSP povinnosť požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. V súlade s ustanovením § 181 ods. 2 CSP má súd obligatórnu povinnosť po úkonoch podľa odseku 1 určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Okresný súd uvedie tiež aj predbežné právne posúdenie veci. Okresný súd si uvedenú povinnosť nesplnil a neuviedol, že v danom prípade požaduje nielen uvedenie konkrétnych veriteľov,
ich označenie spolu s označením ich pohľadávok, ale i uvedenie konkrétnych okolností vzniku ich pohľadávok.
13. Žalobca uviedol, že okresný súd sa zaoberal pohľadávkami len z pohľadu splatnosti a následne nesprávne vyhodnotil naplnenie i posledného predpokladu na vyhlásenie konkurzu, a to kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu. Správca poukazoval na skutočnosť, že po uskutočnení odporovateľného právneho úkonu nemal úpadca dostatok majetku na uspokojenie veriteľov. Správca poukazoval na vykonaný súpis majetku. Okresný súd však konštatoval, že uvedené nepreukazuje kvalifikované zmenšenie majetku ku dňu uskutočnenia právneho úkonu. Rozsah dôkazného bremena stanovený okresným súdom podľa názoru žalobcu bol nesplniteľný a rozhodnutie bolo arbitrárne. Správca nemal vedomosť o ďalšom nakladaní s majetkom po uskutočnení napadaných právnych úkonov. Ak nedošlo k ďalšiemu úkonu, ktorým by sa nakladalo s majetkom úpadcu, bolo teda zrejmé, že z porovnania majetku pred uskutočnením úkonu a súčasného majetku, k ukráteniu veriteľov došlo. Neexistenciu úkonov, ktorými by sa nakladalo s majetkom úpadcu správca nevie preukázať. Pri posudzovaní dôkazného bremena treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, v zmysle ktorej sa neexistencia (niečoho) zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Dôkazné bremeno, ktorého unesenie od účastníka okresný súd žiadal, bolo v súlade s negatívnou dôkaznou teóriou nemožné. Žalobca uviedol, že je nelogické konštatovanie okresného súdu bez uvedenia iných úkonov, že odkaz na súpis majetku nepreukazuje ukrátenie veriteľov. Uvedené tvrdenie by malo logiku len v prípade existencie iných úkonov, ktorými by dochádzalo k nakladaniu s majetkom po uskutočnení napadnutého právneho úkonu. Existenciu takýchto úkonov však nikto netvrdil a správca ich neexistenciu nemá ako preukázať. Žalobca žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
14. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a tento žiada potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania.
15. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 14.03.2018, bolo vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu doručené žalobcovi s možnosťou vyjadrenia sa v lehote 10 dní od jeho doručenia, ktorú možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/17/2018-425 zo dňa 20.6.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia dňa 9.10.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
18. Rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery boli zo strany krajského súdu posudzované v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalobcu za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP.
19. Po oboznámení sa s priebehom konania a postupom zo strany súdu prvej inštancie krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalobcu nezistil, že by v priebehu konania, vykonávaného dokazovania neboli rešpektované ustanovenia § 150, § 151 CSP tak, ako to uvádzal žalobca v odvolaní. Je nepochybné, že žalobca v súvislosti s podanou žalobou mal dôkaznú povinnosť, preto je namieste poukázať na Čl. 8 CSP, z ktorého vyplýva, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa Čl. 11 ods. 4 CSP súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku (odsek 29.) správne poukázal na to, že povinnosťou súdu nie je relevantné skutkové okolnosti a skutkové tvrdenia z hľadiska
uplatneného odporovacieho práva žalobcom vyhľadávať v žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkoch, čo je v súlade aj s vyššie uvedeným Čl. 8 CSP, z ktorého vyplýva, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto podoprieť aj dôkazmi, a to všetko v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Predpokladom aplikácie ustanovenia § 151 CSP je naplnenie zákonného ustanovenia § 150 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Bol to žalobca, ktorý bol povinný úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a tieto podoprieť dôkazmi a túto zákonnú povinnosť uloženú žalobcovi nie je možné prenášať, a to ani v rámci vykonávaného dokazovania na súd. Žalobca bol preto povinný úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a následne tieto doložiť dôkazmi. Vo vzťahu k plneniu si tejto zákonnej povinnosti žalobcom pristupuje aj Čl. 11 ods. 3 CSP, podľa ktorého kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Žalobca ako správca úpadcu vzhľadom k svojmu statusovému postaveniu sa považuje za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou, a preto vzhľadom k podanej odporovacej žalobe, a to žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov si bol vedomý zákonných predpokladov, splnenie ktorých vo vyvolanom súdnom spore musí preukázať k tomu, aby bol so žalobou o určenie neúčinnosti právnych úkonov úspešný. To, že žalobca ako správca úpadcu z titulu svojej profesijnej odbornosti bol si vedomý zákonných predpokladov, splnenie ktorých v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov je povinný preukázať, vyplýva aj zo samotnej žaloby zo dňa 16. decembra 2014, keď sa poukazuje na ust. § 57 ods. 1, 4, § 58 ods. 1, § 59 ods. 1, § 60 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. vo väzbe k odporovaným právnym úkonom, a to Zmluvy o predaji časti podniku z 12.9.2012 uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim a úpadcom ako predávajúcim a Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 30.9.2012 uzavretej medzi žalovaným a úpadcom.
20. Žalobca v odvolaní namietal aj to, že súd prvej inštancie si nesplnil obligatórnu povinnosť v zmysle § 181 ods. 2 CSP a neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že neuvedenie predbežného právneho posúdenia veci nie je takým nesprávnym procesným postupom súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k uvedenému krajský súd poukazuje aj na obdobnú predchádzajúcu právnu úpravu v zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p., toho času platné ust. § 181 ods. 2 CSP, keď Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č.k. IV. ÚS 326/2012-13 zo dňa 21. júna 2012, vo vzťahu k pôvodnému ust. § 118 ods. 2 O.s.p. v zhode s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že „porušenie citovaného zákonného ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup okresného súdu v podanom odvolaní a pod.“. O porušení práva na spravodlivý proces je možné hovoriť len v tom prípade, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Miera porušenia procesných práv niektorej zo strán sporu musí nadobudnúť takú intenzitu porušenia, ktorá vyvodzuje porušenie jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti) (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2017). V danej veci po oboznámení sa s postupom okresného súdu, na základe odvolacích dôvodov žalobcu neboli žalobcovi porušené jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tak, ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní, keďže nebol vylúčený z výkonu žiadneho práva v súvislosti s podanou odporovacou žalobou, ktoré mu priznáva procesnoprávny predpis, a to Civilný sporový poriadok. Krajský súd dodáva, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
21. Pri dôkaznej povinnosti žalobcu nebol relevantný ani odvolací dôvod v tom, že by v konaní pred okresným súdom nebola rešpektovaná tzv. negatívna dôkazná teória, podľa ktorej sa neexistencia (niečoho) zásadne nepreukazuje. Pri vykonávaní dokazovania a postupu súdom prvej inštancie nedošlo k tomu, že by sa od žalobcu požadovalo preukazovať reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že ako správca nemá vedomosť o ďalšom nakladaní s majetkom po uskutočnení napádaného právneho úkonu, resp. napádaných právnych úkonov. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že ak nedošlo k ďalšiemu úkonu, ktorým by sa nakladalo s majetkom úpadcu, bolo tak zrejmé, že z porovnania majetku pred uskutočnením úkonu a súčasného majetku k ukráteniu veriteľov došlo. Žalobca zvýraznil, že neexistenciu úkonov, ktorými by sa nakladalo s majetkom úpadcu správca nevie preukázať. K týmto námietkam žalobcu ako odvolateľa je potrebné primárne zvýrazniť charakter podanej žaloby ako odporovacej žaloby, resp. žaloby, ktorou sa uskutočňuje odporovacie právo, pri ktorej v zmysle základného zákonného hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je povinnosťou žalobcu vo vyvolanom súdnom spore preukázať, že majetok dlžníka - úpadcu po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu, resp. odporovaných právnych úkonov, prípadne, že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu sú z tohto pohľadu právne irelevantné, pretože po účinnosti odporovaných právnych úkonov sa majetkové pomery dlžníka mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym spôsobom meniť, rovnako ako aj výška jeho záväzkov. Ak žalobca tvrdil, že k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť na základe odporovaných právnych úkonov, tak bol povinný v rámci skutkových tvrdení s následným podopretím dôkazov k tomu uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať, keďže ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby a súčasne bol povinný skutkovo tvrdiť a následne skutkové tvrdenia podoprieť dôkazmi, a tým preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov. Vzhľadom k uvedenému základnému zákonnému predpokladu podanej odporovacej žaloby sa preto nemožno stotožniť s odvolacou argumentáciou žalobcu, že by v rámci jeho dôkaznej povinnosti sa na ňom požadovalo preukazovať neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
22. Vo vzťahu k ďalším odvolacím dôvodom žalobu obsiahnutých v podanom odvolaní zo dňa 2. januára 2018 krajský súd uvádza, že rovnako neboli relevantné k záverom prijatým okresným súdom, ktorým prijatým záverom predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania za vzatia do úvahy povinnosti žalobcu uviesť úplné skutkové tvrdenia a na ich preukázanie predložiť dôkazy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu okrem iného bolo zrejmé, že tento žalobu zamietol za konštatovania nepreukázania ukrátenia uspokojenia prihlásených pohľadávok odporovanými právnymi úkonmi v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. ako základného všeobecného predpokladu odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze. Podľa záverov okresného súdu žalobca nepreukázal, aký majetok ostal úpadcovi po uskutočnení odporovaných právnych úkonov a že hodnota majetku k momentu účinnosti odporovaných právnych úkonov nebola postačujúca na uspokojenie existujúcich pohľadávok veriteľov, ktoré boli následne prihlásené a zistené v konkurze na majetok úpadcu. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu uvádza, že ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. treba posudzovať vo väzbe na konkrétne majetkové pomery úpadcu k momentu uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaného právneho úkonu. Okresný súd vo vzťahu k ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. uviedol, že hodnota majetku, ktorý bol spísaný do súpisu všeobecnej podstaty zverejneného v Obchodnom vestníku č. 40/2014 s dňom vydania 27.2.2014 bola postačujúca pre uspokojenie preukázaných pohľadávok veriteľov Omya s.r.o. a Styroprofile SK, s.r.o. (poradové číslo pohľadávok 34, 40 a 44) existujúcich v čase uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaných právnych úkonov.
23. Vo všeobecnosti platí, že hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o negatívny ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. že ide o ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy, musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
24. Pri odporovacej žalobe dôkazné bremeno bolo výlučne na správcovi. Na základe rozsahu vykonaného dokazovania, a to dôkazov predložených žalobcom, okresný súd nedospel k nesprávnym právnym záverom, keďže pre konanie a rozhodovanie tak okresného súdu, ako aj odvolacieho súdu, bolo nosné aplikovanie ustanovenia § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Bolo na žalobcovi, aby preukázal stav majetku úpadcu k momentu uskutočnenia napádaných právnych úkonov, či došlo k zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov v čase uskutočnenia právnych úkonov, ktorí veritelia si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Správca mal dôkaznú povinnosť preukázať hodnotu majetku dlžníka - úpadcu pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka - úpadcu uspokojovať. Žalobca bol povinný preukázať, že majetok dlžníka - úpadcu po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov práve v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov. Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka - úpadcu, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka - úpadcu sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. Žalobca nepreukázal v danej veci, že majetok dlžníka - úpadcu pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti odporovaných právnych úkonov došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. po účinnosti odporovaných právnych úkonov sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Záver o ukrátení veriteľov dlžníka - úpadcu nebolo možné bez ďalšieho prijať z podanej žaloby žalobcu, z predložených a označených listinných dôkazov, keďže tieto neposkytovali porovnanie stavu majetku pred uskutočnením odporovaných právnych úkonov uzavretej Zmluvy o predaji časti podniku s dátumom osvedčenia podpisov zmluvných strán na zmluve dňom 12.9.2012 a Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok uzavretej medzi žalovaným a úpadcom dňa 30.9.2012 a po ich účinnosti, a tým nebolo možné vyhodnotiť kvalifikovaný dopad napadnutých právnych úkonov dlžníka - úpadcu v jeho majetkovej sfére vo väzbe aj k dôkaznej povinnosti žalobcu preukázať v dobe účinnosti odporovaných právnych úkonov stav pohľadávok veriteľa (veriteľov), ktoré k danému momentu boli existujúcimi pohľadávkami veriteľa, resp. veriteľov.
25. Z tohto dôvodu preto nemožno vyhodnotiť ako relevantnú žalobcovu námietku v podanom odvolaní, a to, že bolo postačujúce v rovine zákonnej požiadavky splnenia si dôkaznej povinnosti žalobcom len označenie prihlásených pohľadávok, predloženie jednotlivých prihlášok vrátane listín, ktoré podľa názoru žalobcu mali osvedčovať ich existenciu, vznik, ako i moment vzniku. Nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorý závery okresného súdu o neunesení dôkazného bremena z jeho strany dával do obrany, že v danej veci nejde o konanie o existencii pohľadávky, keďže týmto smerom sa konanie pred súdom prvej inštancie neuberalo, ale zákonite v konaní o odporovacej žalobe muselo byť postupované tak, či došlo k preukázaniu, že žalobcom odporované právne úkony sú ukracujúcimi právnymi úkonmi, čo sa mu v rozsahu jeho dôkaznej povinnosti a zákonných požiadaviek pre tento typ odporovacej žaloby nepodarilo. Ak ukracujúce právne úkony sa hodnotia k stavu majetku dlžníka a k pohľadávkam jeho veriteľov, tak potom tieto dve zložky musia byť žalobcom preukazované, aby bolo možné vyvodiť, či odporované právne úkony sú ukracujúcimi právnymi úkonmi alebo nie. Žalobca ako správca úpadcu, na ktorom bolo dôkazné bremeno nepreukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu existujúce pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti Zmluvy o predaji časti podniku z 12.9.2012 a Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok z 30.9.2012 došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti napádaných úkonov sa miera ich uspokojenia znížila. Vykonaný súpis majetku nepreukazoval kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu, nepreukázal rozsah, stav a hodnotu majetku úpadcu k momentu uskutočnenia, resp. účinnosti odporovacou žalobou napadnutých právnych úkonov k dátumu 12.9.2012 a k 30.9.2012. Pred okresným súdom neboli zo strany žalobcu preukázané podstatné skutočnosti predstavujúce ukrátenie uspokojenia prihlásenej (existujúcej) pohľadávky a nedostatku majetku úpadcu v dôsledku uskutočnených právnych
úkonov, ich účinnosti, a to právneho úkonu Zmluvy o predaji časti podniku z 12.9.2012 a Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok z 30.9.2012.
26. Žalobca bol povinný preukázať, ktorá konkrétna prihlásená a zistená pohľadávka existovala, resp. vznikla pred odporovateľnými právnymi úkonmi úpadcu, a tým preukázať, že odporovateľnými právnymi úkonmi, ktoré tvorili predmet žaloby, došlo k ukráteniu práve týchto pohľadávok, keď podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. možno odporovať len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa dochádza zásadne vtedy, ak v dôsledku napadnutého právneho úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že z neho nie je možné uspokojiť splatné pohľadávky veriteľov existujúce v čase vykonania úkonu a ktoré pohľadávky boli zároveň prihlásené do konkurzného konania a boli v konkurznom konaní zistené. Ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom a toto tvrdenie zároveň musí byť preukázané, keďže nie je možné skutočnosť ukrátenia veriteľov len predpokladať. V čase účinnosti odporovaných právnych úkonov žalobca nepreukázal, ktoré pohľadávky k tomuto momentu existovali, u ktorých práve napádanými právnymi úkonmi došlo k ich ukráteniu možného uspokojenia (okrem tých, ktoré ustálil okresný súd v odsekoch 29., 30. odôvodnenia, u ktorých nebolo preukázané ukrátenie) vo väzbe k povinnosti žalobcu preukázaného majetku úpadcu, ktorý po účinnosti týchto úkonov už nemohol postačovať na ich úplné uspokojenie, resp. sa miera uspokojenia znížila. Žalobca bol povinný preukázať, že v čase účinnosti napádaných právnych úkonov existovali pohľadávky, ktoré boli prihlásené a zistené v konkurznom konaní a vo vzťahu k preukázaniu týchto konkrétnych existujúcich pohľadávok veriteľov došlo k ich ukráteniu, t.j., že pohľadávka nebude uspokojená vôbec alebo len čiastočne, v súvislosti s ďalšou zákonnou podmienkou preukázania stavu majetku, a to, že účinnosťou týchto odporovaných právnych úkonov sa stav majetku tak kvalifikovane zmenšil, že už nestačil na úplné uspokojenie týchto pohľadávok veriteľov.
27. K odvolaciemu dôvodu žalobcu, ktorý sa vzťahoval k Zmluve o predaji časti podniku uzavretej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorá bola datovaná dňom 31. augusta 2012, s osvedčením podpisov zmluvných strán 12.9.2012, krajský súd uvádza, že išlo o právny úkon, u ktorého zákon v ustanovení § 476 ods. 2 Obchodného zákonníka vyžaduje písomnú formu, ako aj osvedčenie podpisov predávajúceho a kupujúceho. K platnosti takéhoto právneho úkonu je preto v zmysle zákona vyžadovaná písomná forma, ako aj osvedčenie podpisov predávajúceho a kupujúceho. Okresný súd správne postupoval, ak prihliadol k týmto zákonným požiadavkám uzavretej Zmluvy o predaji časti podniku, keď zobral do úvahy ako podstatný dátum 12.9.2012, čo bol dátum osvedčenia pravosti podpisov zmluvných strán a takémuto správnemu postupu nemožno nič vytknúť, pokiaľ rešpektuje zákonnú úpravu. Krajský súd má za to, že v danej sporovej veci ide o odporovaciu žalobu na základe zákona o konkurze a reštrukturalizácii, preto pri odporovanom právnom úkone uzavretej Zmluvy o predaji časti podniku bolo potrebné prihliadať k zákonným požiadavkám platnosti takéhoto právneho úkonu, a to k požiadavke písomnej formy a osvedčenia podpisov predávajúceho a kupujúceho. Ustanovenie § 478 ods. 1 Obchodného zákonníka je úpravou samostatného uplatnenia odporu za podmienok osobitne vyplývajúcich z tohto zákonného ustanovenia. Ustanovenie § 478 Obchodného zákonníka predstavuje špeciálnu právnu úpravu podania odporu, na ktorú je potrebné takto nazerať oproti odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze, pre ktorú sú vyžadované osobitnou právnou úpravou stanovené zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 57 a nasledujúce ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z.. Zápis zmluvy o predaji časti podniku do obchodného registra, ktorému právnemu úkonu bolo predmetnou žalobou odporované, nebol určujúci pri uplatnenom odporovacom práve žalobcom v zmysle osobitnej úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 7/2005 Z.z..
28. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu, tak ako bol vymedzený v ním podanom odvolaní zo dňa 2. januára 2018 nebol relevantný, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP.
29. Krajský súd dodáva, že napadnutý rozsudok okresného súdu mohol posudzovať a vyhodnocovať len na základe odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v podaní zo dňa 2. januára 2018, preto ak iné odvolacie námietky v podanom odvolaní žalobcu neodzneli, tak potom ani krajský súd nemal zákonný priestor k tomu, aby posudzoval a vyhodnocoval závery okresného súdu obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa nestali predmetom podaného odvolania žalobcu.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.