Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-85-2021.pdf
PDF · 80.65 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/85/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: Bytové družstvo Humenné, so sídlom Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, IČO: 00 223 051, zast. JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou so sídlom Laborecká 58, 066 01 Humenné, proti žalovanému: ADUD s.r.o., so sídlom Dobrianskeho 1672/33, 066 01 Humenné, IČO: 46 636 927 o vypratanie nebytového priestoru, t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý vypratať a odovzdať žalobcovi nebytový priestor nachádzajúci sa v bytovom dome na ulici G., súpisné číslo XX, vo vchode č. X bytového domu, zapísaný na LV č. XXXX ako časť priestoru X, o výmere XX,XX m2, postavený na pozemkoch parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, vedený Okresným úradom T., odbor katastrálny, okres T., obec T., katastrálne územie T., a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil tým, je vlastníkom a zároveň prenajímateľom nebytového priestoru v bytovom dome ul. G. súp.č. XX v T., zapísaného na LV č. XXXX ako D. X, o výmere XXX,XX m2, nachádzajúceho sa vo vchode č.X bytového domu, postaveného na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, vedeného Okresným úradom T., odborom katastrálny, okres: T., Obec: T., katastrálne územie: T.. Technicky rozdelil D. X na tri nebytové priestory. So žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX Nájomnú zmluvu č. XX/XXXX, predmetom ktorej bol nájom časti nebytového priestoru označeného na LV ako Priestor X o výmere XX,XX m2, za účelom prevádzkovania predajne bytového textilu a kuchynky v súlade s predmetom činnosti žalovaného, zapísaného v Obchodnom registri.
Z dôvodu porušovania zmluvných podmienok vypovedal žalovaný Nájomnú zmluvu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa čl. 6 bodu 3 predmetnej nájomnej zmluvy a podľa § 10 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení noviel, s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpoveď zo dňa XX.XX.XXXX, doručovanie ktorej sa riadi hmotnoprávnym režimom podľa ust. § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka, sa do sféry dispozície žalovaného dostala dňa XX.X.XXXX, čo sa považuje za deň prevzatia zásielky. Výpovedná lehota uplynula dňa XX.XX.XXXX.
Keďže nájom predmetného nebytového priestoru skončil uplynutím výpovednej lehoty, žalovaný bol listami zo dňa X.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX vyzvaný, aby nebytový priestor vypratal a odovzdal žalobcovi, pričom žalobca mu ponúkol viackrát možnosť uzatvoriť novú nájomnú zmluvu, ak
vyrovná vzniknutý dlh na nájomnom. Žalovaný takú možnosť nevyužil a predmetné nebytové priestory dobrovoľne nevypratal a žalobcovi neodovzdal.
2. Žalovaný sa vo veci nevyjadril.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to nájomnou zmluvou, výpoveďou nájomnej zmluvy, Výpisom z LV č. XXXX, výzvami na vypratanie o odovzdanie nebytových priestorov, prednesom právnej zástupkyne žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:
4. Medzi stranami sporu bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená nájomná zmluva podľa zákona č. 116/1990. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s účinnosťou od XX.XX.XXXX. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá výška nájomného 280,50 eur bez DPH mesačne. Toto nájomné bolo splatné do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
V zmysle čl. 6 bod 3 tejto zmluvy zmluvu môže prenajímateľ i nájomca vypovedať písomne bez uvedenia dôvodu s 3-mesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strany.
5. Z LV č. XXXX, kat. územie T., obec T., vyplýva, že žalobca je vlastníkom nebytového priestoru nachádzajúceho sa v bytovom dome na ulici G., súpisné číslo XX, vo vchode č. X bytového domu, zapísaný na LV č. XXXX ako časť priestoru X, o výmere XX,XX m2. 6. Žalobca písomnou výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX vypovedal nájomnú zmluvu uzatvorenú so žalovaným. Výpovedná lehota začala plynúť dňa XX.XX.XXXX a uplynula dňa XX.XX.XXXX. Dôvodom pre ktorý žalobca zmluvu vypovedal bolo to, že žalovaný riadne a včas neplatil dohodnuté nájomné.
7. Listami zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaného na vypratanie a odovzdanie nebytových priestorov, avšak žalovaný tak neučinil.
8. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
9. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Z. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len ,,Zákon“), tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
Podľa § 9 ods. 2 písm. b) Zákona, prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.
Podľa § 12 Zákona, výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Podľa § 13 Zákona, ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
10. Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka, je hmotnoprávnym ustanovením, ktoré určuje vlastníkovi spôsob ochrany jeho vlastníctva. Z komentára § 123 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že obsahom vlastníckeho práva je právo vec držať, užívať, brať plody a s vecou nakladať. Právnu ochranu požívajú všetky obsahové zložky tvoriace vlastníctvo. Prvoradé miesto pri ochrane vlastníctva má žaloba na vydanie veci, kde takáto žaloba upravuje subjekt, ktorý má byť v konaní označený ako subjekt, ktorý má povinnosť vec vydať(pasívne legitimovaná osoba) je ním ten kto vec zadržuje. Samotné zadržiavanie veci nie je však pre úspešnosť žaloby rozhodujúce, kumulatívne musí byť totiž naplnený aj ďalší predpoklad, ktorým je neoprávnenosť držby. Formulácia žalobného petitu v prípade
nehnuteľností spočíva v požiadavke na vypratanie nehnuteľnosti. Predpoklady pre úspešnosť takejto žaloby sú nasledovné: 1. Vec je v držbe inej osoby odlišnej od vlastníka tento ju nechce vydať, 2. Držba veci inou osobou je neoprávnená, 3. Žalobu podal vlastník, prípadne spoluvlastník či iný oprávnený držiteľ.
Vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho kto ju neprávom zadržuje. Táto ochrana sa poskytuje v občianskom súdnom konaní žalobou vindikačnou a žalobou negatórnou. U nehnuteľností plní funkciu vindikačnej žaloby žaloba na vypratanie. Nie je však vylúčená ani vindikačná žaloba pri ktorej okrem vypratania ide aj o odovzdanie vecí vlastníkovi. Vlastnícka žaloba na vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti) môže mať úspech len vtedy ak preukáže navrhovateľ svoje vlastnícke právo a ďalej ak preukáže, že žalovaný do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.
11. Pri práve vlastníka domáhať sa ochrany vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnosti je potrebné domáhať sa vypratania nehnuteľnosti (R 53/1973). Teda, ak niekto bez právneho dôvodu užíva vec, jedným z možných riešení, ako sa brániť, je inštitút vypratania nehnuteľnosti.
12. V danej veci súd mal v konaní za preukázané a nesporné, že medzi stranami sporu bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný riadne a včas dohodnutý nájom neplatil a preto žalobca zmluvu o nájme vypovedal. Dohodnutá 3 - mesačná výpovedná lehota uplynula dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný žalobcovi prenajaté priestory napriek písomným výzvam neodovzdal.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba o vypratanie nehnuteľnosti vo vzťahu k žalovanému je dôvodná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto žalovanému uložil povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi predmetné nebytové priestory.
13. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom súd žalobe vyhovel, žalobca bol teda v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.