Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-66-2017.pdf
PDF · 142.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-18Csp/66/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobkyne: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX T., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 o určenie, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalovaný n e m á právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 26.04.2013.
II. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.05.2017 pôvodne domáhala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 26.04.2013 je neplatná Zároveň sa domáhala náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný, ktorého jedným z predmetov činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, uzavrel so žalobkyňou ako spotrebiteľom dňa 26.04.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mali byť zo strany žalovaného žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500,- Eur. Žalovaný však hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny (poplatok) odplatu za poskytnutie služby vo výške 215,75 Eur, na základe čoho tak skutočná výška úveru predstavuje sumu 1.284,25 Eur. Čo sa týka samotného splácania úveru, v predmetnej zmluve sa uvádza, že žalobkyňa - dlžník je povinný vrátiť žalovanému - veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou za poskytnutie úveru v pravidelných 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur, a to súhrne vo výške 3.375,54 Eur. Súčasne s uzavretím predmetnej zmluvy o úvere došlo medzi zmluvnými stranami aj k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka, na základe ktorej momentálne dochádza k výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného, čím neustále každým mesiacom dochádza k nezákonným a neprimeraným zásahom do majetku žalobkyne. Žalovaný sa domáha u zamestnávateľa žalobkyne, ktorým je Pavol Maráček - Empiria, IČO: 17 672 520, výkonu zrážok z jej mzdy, na základe žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 29.03.2016. Žalovaný odôvodnil svoju žiadosť existenciou údajného dlhu žalobkyne voči žalovanému z predmetnej zmluvy o úvere, a to v celkovej výške 724,15 Eur, pričom zamestnávateľovi žalobkyne zároveň predložil dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 27.03.2017 podaným na Okresnom súde Piešťany domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2013, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Dňa 04.05.2017 súd uznesením č. k. 6Csp/33/2017 - 37 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. XXXXXXXXXX. Zároveň týmto uznesením uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia podala proti žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe uvedeného preto žalobkyňa podáva túto žalobu. Predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy žalobkyňa považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná a preto je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, zabezpečenie zmluvy o úvere dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemala možnosť odmietnuť, považuje za neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vyššie uvedené odôvodnila najmä tým, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Takáto zmluvná podmienka je platná jedine v tom prípade, ak bola medzi zmluvnými stranami individuálne dojednaná. Individuálnosť dojednania neprijateľnej zmluvnej podmienky je daná len vtedy, ak mal spotrebiteľ reálnu možnosť upraviť obsah takejto zmluvnej podmienky. Žalobkyňa svoje tvrdenia o tom, že v prejednávanom prípade nedošlo k individuálnemu dojednaniu zmluvnej podmienky opiera najmä o to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred predformulovaná a predložená žalobkyni bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. možnosti akýchkoľvek úprav zo strany žalobkyne. Individuálnosť dojednania akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky pritom predpokladá jednak jej uzavretie na osobitnej listine podpísanej oboma zmluvnými stranami, a zároveň poučenie o obsahu takejto zmluvnej podmienky a jej dôsledkoch pre spotrebiteľa za súčasnej reálnej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, resp. vymôcť si prípadnú zmenu jej znenia. V uvedenom prípade pritom nemala žalobkyňa reálnu možnosť akokoľvek disponovať s obsahom predmetnej dohody, resp. nemala možnosť zmeniť jej obsah ani ju odmietnuť. Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto neuvádza výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje, čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu, na základe čoho samotné zabezpečenie záväzku žalobkyne ako dlžníka vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Tiež poukázala na to, že ak sa vykonávajú zrážky vyššie než pri výkone rozhodnutia, ide o neplatný právny úkon, čím nie sú splnené atribúty určitosti právneho úkonu a podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka takýto právny úkon ktorý nie je určitý, je neplatný. Zároveň takáto zmluvná podmienka v predformulovanej forme je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poškodzuje ho. Žalobkyňa má za to, že na základe takejto neplatnej zmluvnej podmienky nemôže dochádzať k realizácii zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného. Z procesu uzavretia samotnej zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva nemožnosť spotrebiteľa odmietnuť podpísanie Dohody o zrážkach zo mzdy bez toho, aby došlo k reálnemu uzatvoreniu zmluvy o úvere. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že pre neuvedenie podstatných náležitostí podstatných náležitostí, ktorých absencia je ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutých úverov, nesprávne uvedený údaj RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) sankciované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru, rozpor odplaty s dobrými mravmi, neplatnosť predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, nemá žalovaný nárok na akékoľvek plnenie nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov žalobcovi. Žalovaný sa však prostredníctvom vykonávaných zrážok zo mzdy domáha prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne aj uspokojenia pohľadávky v rozsahu sumy, na ktorú z vyššie uvedených dôvodov nemá žiaden právny nárok. Naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej podmienky a vyslovenia jej neplatnosti vyplýva tiež už zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Rozhodnutím súdu o predmetnej žalobe dôjde k odstráneniu spornosti práv a povinností vyplývajúcich z dohody o zrážkach (a s tým spojenej možnosti výkonu zrážok). Podľa názoru žalobkyne existencia naliehavého právneho záujmu je splnená, nakoľko len vyhovujúce rozhodnutie súdu môže zastaviť vykonávanie zrážok zamestnávateľom žalobkyne na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko podľa jej obsahu žalobkyňa nemá oprávnenie túto dohodu vypovedať, od nej odstúpiť, ani ju iným spôsobom jednostranne ukončiť.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21.08.2017, ktorým žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že podaná žaloba je neprípustná podľa § 137
písm. c), keď žalobkyňa sa nedomáha určenia práva a je neprípustná aj podľa písm. d), keď žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje. Žalovaný rozporoval tvrdenia žalobkyne o neprijateľnom charaktere Dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka). Medzi žalobkyňou (ako dlžníkom) a žalovaným (ako veriteľom) bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Pri jej uzavretí bol žalobkyni predložený aj samostatný návrh dohody o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom. Z tvrdení žalobkyne nevyplýva a ani sa nespochybňuje, že by si buď dohodu o zrážkach zo mzdy alebo predzmluvný formulár nemala možnosť prečítať, alebo oboznámiť sa s ňou. O tom, že žalovaný poskytuje úver spolu s uzavretím dohody o zrážkach, žalobkyňa vedela. Z ňou vykonaného prejavu vôle nemožno zistiť, že by s uvedeným nesúhlasila, mala voči nemu výhrady apod. Žalovaný rovnako namietal aj tvrdenia žalobkyne spočívajúce v neurčitosti vykonávaných zrážok. Právna norma určuje, v akej maximálnej výške zrážky môžu byť (teda ani dohodou zmluvných strán nie je možné prekročiť zákonné obmedzenie). Výška zrážky v predmetnej dohode bola stanovená na rovnakú sumu, aká predstavuje výšku mesačnej zrážky podľa článku 6 Zmluvy o revolvingovom úvere. Z obsahu vzájomných práv a povinností strán nevyplýva žiadne relevantné zdôvodnenie pre to, aby jedna zo strán spochybňovala obsah ňou prejavenej slobodnej vôle pri uzatvorení zmluvy. Žalobca tiež poprel aj tvrdenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie pohľadávky. Všetky pohľadávky sú kauzálne spojené práve vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere. Preto aj napríklad pohľadávka titulom poskytnutia revolvingu (ktorá vzniká po poskytnutí revolvingu) nie je akoukoľvek pohľadávkou, ale je presne určená a viazaná na konkrétny právny dôvod jej existencie. Uvedené neznamená, že tieto nároky nie sú určité, ale znamená to, že vznik týchto nárokov je viazaný na obsah právneho vzťahu, ktorý je práve definovaný zmluvou a možnosť ich vzniku v budúcnosti. Určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. Právny vzťah (resp. dôvod) vzniku pohľadávky je základný spôsob identifikácie pohľadávky. Žalovaný tiež poprel tvrdenie, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti a úver je preto bezúročný a bez poplatkov.
4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním doručeným súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 16.10.2017. Vo vyjadrení poukázala na skutočnosť, že samotný text predmetnej dohody výslovne neustanovuje žiadnu možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrieť bez toho, aby bola uzavretá zmluva o úvere. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym úkonom, a to z toho dôvodu, že na jej základe si žalovaný môže samovoľne uplatňovať ním určenú výšku dlhu, ktorý eviduje voči spotrebiteľovi (mnohokrát ide o dlh neexistujúci vzhľadom na bezúročnosť a bezodplatnosť zmlúv o úvere uzatváraných žalovaným so spotrebiteľmi) a to v časovo neobmedzenom období ohraničenom len samotnou vôľou žalovaného, ktorý sám a svojvoľne oznámi zamestnávateľovi spotrebiteľa, kedy môže tento s výkonom zrážok zo mzdy prestať. Vo vyjadrení žalobkyňa zároveň navrhla zmenu žaloby.
5. Uznesením č. k. 18Csp/66/2017 - 62 zo dňa 19.12.2017, právoplatným dňa 25.01.2018 súd pripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 26.04.2013.
6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril podaním doručeným súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 24.05.2018, v ktorom sa pridržal svojich vyjadrení. Ďalej uviedol, že zákon č. 250/2007 Z. z. v ustanovení § 5a ods. 1 písmeno a), ktoré však nebolo v účinnosti ku dňu uzatvorenia zmluvy, určuje, že: „Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.“ Zákaz retroaktivity je založený na tom, že právna norma nepôsobí spätne, ale pôsobí do budúcnosti. V jeho zmysle nikoho nemožno postihnúť (sankcionovať) za také správanie, ktoré v čase, keď sa uskutočnilo, nebolo sankcionovateľné, nie je možné dodatočne vyžadovať určité predpoklady a podmienky, ktoré sa v čase jeho vykonania nevyžadovali a podobne. Vzhľadom na uvedené nie je možné aplikovať znenie právnej normy § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. zavedené s účinnosťou od 01.05.2014 na uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy. Podľa § 29b Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014: „Ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. Májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.“
Pre ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. bola teda zákonodarcom upravená (a teda pripustená) len nepravá retroaktivita. Podstata nepravej retroaktivity spočíva v tom, že sa uznávajú úkony a ich platnosť vykonané pred účinnosťou novej úpravy. Požiadavka, ktorú argumentuje žalobca ohľadne uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na § 5a ods. 1 uvedeného zákona, je nedôvodná.
7. Právna zástupkyňa žalobkyne v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP zotrvala na podanej žalobe v znení jej neskoršej zmeny a na písomných vyjadreniach. Uviedla, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy z predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, pretože spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a žalovaným. Predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neobsahuje viaceré zákonom predpísané náležitosti, ako vyplnenie dlžnej sumy ani presné pravidlá pre jej určenie. Taktiež všeobecné náležitosti právnych úkonov, ako označenie veriteľa, dlžníka, označenie pohľadávky až po jej uspokojenie, ako aj výšku dohodnutých zrážok. Predmetná dohoda je formulárového charakteru, ktorej obsah žalobkyňa nemohla ovplyvniť. Dohoda je koncipovaná jednostranne. Žalovaný bol ten, kto inicioval prípravu tejto dohody, sám ju vypracoval bez možnosti odmietnutia zo strany žalobkyne. Uvedenú dohodu preto za žiadnych okolností nemožno považovať za individuálne dojednanú. Žalovaný na podklade tejto dohody mohol svojvoľne vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na to, či mal na tieto zrážky nárok alebo nie. Uvedenou dohodou žalovaný zabezpečil nielen samotnú pohľadávku, ale aj jej príslušenstvo, zmluvnú pokutu a celkové náklady napriek tomu, že na uvedené poplatky nemal nárok v dôsledku skutočnosti, že zmluva o revolvingovom úvere, ktorá sa dohodou zabezpečovala, nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, v dôsledku čoho je potrebné posudzovať ju ako bezúročnú a bez poplatkov. Čo sa týka zmluvy o revolvingovom úvere, tejto absentovali údaje o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru, údaje o termíne konečnej splatnosti úveru a pokiaľ ide o odplatu poskytnutého úveru, táto je v rozpore so zákonom, ako aj s dobrými mravmi. Okrem toho v zmluve bol uvedený chybný údaj RPMN, čo taktiež zákon spája s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou takéhoto úveru.
8. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného podľa § 180 veta druhá CSP, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
9. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesom právnej zástupkyne žalobkyne, vykonal dokazovanie Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 26.04.2013 č. XXXXXXXXXX, Dohodou o o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2013, Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 29.03.2016, výplatnými páskami žalobkyne a potvrdením o zrealizovaných zrážkach.
10. Dňa 26.04.2013 bola medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur. Žalobkyňa podpísala formulár Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere dňa 16.04.2013, podpis za žalobcu je datovaný dňa 26.04.2013.
11. Dňa 26.04.2013 strany sporu súčasne so zmluvou o úvere uzatvorili aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX. V Dohode sa uvádza, že spoločnosť (t. j. žalovaný) bude mať (má) voči dlžníkovi (t. j. žalobkyni) pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500,- Eur. V zmysle Zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu (ov). Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/ vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad
dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí.
12. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 29.03.2016 adresovaných zamestnávateľovi žalobkyne vyplýva, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na uspokojenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, keď celkový dlh žalobkyne voči žalovanému ku dňu 29.03.2016 činí 724,15 Eur. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával pravidelné mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne v sume 80,37 Eur do vyrovnania celého dlhu. Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne bola doručená zamestnávateľovi žalobkyne - Pavol Maraček - EMPIRIA dňa 01.04.2016. Z pripojených výplatných pások žalobkyne za obdobie od 2/2017 do 4/2017 je zrejmé, že zamestnávateľ vykonával zrážky. Vykonávanie zrážok vyplýva aj z predloženého potvrdenia.
13. Uznesením č. k. 6Csp/33/2017 - 37 zo dňa 04.05.2017, právoplatným dňa 27.05.2017, súd uložil žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 26.04.2013.
14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
16. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).
19. Podľa § 551 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
23. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
28. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
30. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
31. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
32. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
33. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
34. Predmetom konania po zmene žaloby je určenie, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 26.04.2013, teda určenie, či tu právo je alebo nie, preto bolo povinnosťou súdu sa v prvom rade vysporiadať s tým, či žalobkyňa má na vyhlásení takéhoto
určovacieho rozsudku naliehavý právny záujem. O určenie práva sa jedná v prípade subjektívnych práv, teda o určenie existencie, či neexistencie takéhoto práva. Ak má súd zamietnuť určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou.
35. Žaloba o určenie, že žalovaný nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, je žalobou o určení neexistencie práva v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP, ktorá je procesne prípustná iba v prípade preukázania naliehavého právneho záujmu, okrem prípadov, že tento vyplýva z osobitného predpisu. V prejednávanej veci ide pritom o posúdenie nekalosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v podobe dohody o zrážkach zo mzdy, kedy naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe je daný s poukazom na ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v spojení s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorých každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (§ 3 ods. 3 cit. zák.) a proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva (§ 3 ods. 5 cit. zák.). V zmysle ustálenej súdnej praxe spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na určení, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná a keďže naliehavý právny záujem v prejednávanej veci vyplýva z osobitného predpisu (§ 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), nie je potrebné osobitne skúmať tento naliehavý právny záujem. Je potrebné podotknúť, že vyhovujúcim rozsudkom sa s konečnou platnosťou, bez potreby akéhokoľvek ďalšieho konania, teda definitívne nastolí stav právnej istoty vo vzťahu k žalobkyni, keďže vyhovujúcim rozsudkom dôjde k zastaveniu vykonávania zrážok zamestnávateľa žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy za situácie, že žalobkyňa nemá možnosť jednostranne túto dohodu ukončiť.
36. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná a preto súd žalobe vyhovel.
37. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom zrážky boli vykonávané. Bez určenia, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy, by právne postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jeho právo na disponovanie so svojou mzdou. Súd dospel k záveru, že práve touto určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len súdom deklarovaným vyslovením, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy z dohody o zrážkach zo mzdy môže následne žalobkyňa argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jej mzdy, ku ktorým na jej základe už došlo, a tým zároveň predišiel nutnosti vyvolania ďalšieho súdneho sporu na vrátenie plnení, ktoré si žalovaný cestou tohto inštitútu vymohol od žalobcu.
38. Po vyhodnotení existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení súd pristúpil k hodnoteniu žalobou napádanej Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z hľadiska jej súladnosti s platnou právnou úpravou a teda jej platnosti, príp. neplatnosti v zmysle hmotného práva.
39. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže byť uzavretá skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. musí byť urobený tento úkon slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok.
40. Treba zdôrazniť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok upravený v ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka sa od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že uspokojenie pohľadávky veriteľa nielen zabezpečuje, ale súčasne ide o prostriedok splácania veriteľovej pohľadávky. Účinnosť dohody nastáva okamihom jej predloženia platiteľovi mzdy dlžníka (jeho zamestnávateľovi), keď na jej základe sa pohľadávka veriteľa postupne uspokojuje vykonávanými zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré zamestnávateľ pravidelne vypláca veriteľovi, a to až do úplného
zaplatenia veriteľovej pohľadávky, pričom nie je vylúčené, že takto by platiteľ mzdy dlžníka mohol realizovať (zraziť z jeho mzdy) aj neprípustné plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Výška vymáhanej pohľadávky (vrátane jej príslušenstva) je totiž založená iba na subjektívnej predstave veriteľa, a nie na objektívnom (komplexnom) posúdení a vyhodnotení obsahu spotrebiteľskej zmluvy a prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok v nej obsiahnutých po „ex offo“ preskúmaní súdom, v súlade so zákonnými požiadavkami ochrany spotrebiteľa stanovenými vnútroštátnymi zákonmi a Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
41. Po preskúmaní predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov považuje súd za potrebné uviesť, že uvedená dohoda je neplatná pre neurčitosť jej obsahu. Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že táto neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, keď v čl. I je uvedené, že spoločnosť - žalovaný bude mať voči dlžníkovi - žalobkyni pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere čiastku vo výške 1.500,- Eur s tým, že v prípade riadneho splácania mohol byť žalobkyni poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu, teda dohoda len opisuje možné spôsoby vzniku pohľadávky. Vymedzenie pohľadávky v zmysle uvedeného článku zmluvy s tým, že touto sú pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované dohodou a sú tvorené úverom, vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú, vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami, je neurčité, a teda v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečená pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku.
42. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, no predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, bola uzatvorená na predtlači žalovaného, a preto je nepochybné, že žalovaný ju používal pri mnohých právnych vzťahoch, keďže do formulárovej predtlače boli len vpísané údaje týkajúce sa úverového vzťahu, ku ktorému sa malo zabezpečenie vzťahovať a osobné údaje dlžníka, všetky dojednania boli formulárovo predtlačené. Takáto dohoda svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník ako spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu a v akej výške zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Suma 1.500,- Eur uvedená v čl. I dohody bola uvedená len ako suma v súvislosti s budúcim poskytnutím úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru s uvedením jej čísla. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v dohode týkajúce sa výšky splátok, rozsahu, v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody ako celku. So zreteľom na uvedené preto neobstojí obrana žalovaného a jeho námietky uvedené vo vyjadrení sú nedôvodné. Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8100055762 má formulárový charakter, pričom jej obsah nemohla žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť, nemala možnosť akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do jej znenia.
43. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného, že na daný prípad nie je možné aplikovať ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='250/2007 Z.z.%25235a'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. účinného od 1.5.2014, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa 26.04.2013. K tomu súd uvádza, že procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie, keď zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim. Novela zákona č. 250/2007 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='250/2007 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='102/2014 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. mája 2014, preto vzťahuje aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 102/2014 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='102/2014 Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'>
44. V ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.). Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
45. Súd poukazuje na konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (viď rozsudky Oceáno Group Editorial a Salvat Editores C- 240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C- 168/05, Pannon GSM Zrt. C- 243/08 a vec Asturcom C- 40/08 a ďalšie), v ktorých sa zdôrazňuje, že systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS).
46. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému obísť právnu úpravu ochrany spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z unijného práva ako aj právneho poriadku SR, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu by sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie. V Dohode nie je presne špecifikovaná pohľadávka a zároveň môže byť zvýšená o zmluvné pokuty, náklady žalovaného v súvislosti s vymáhaním a pod., teda je neurčitá. Neobsahuje presné označenie platiteľa mzdy ako základnú náležitosť takéhoto právneho úkonu, a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobkyni.
47. Je preto nesporné, že aj v posudzovanej veci prislúchalo súdu posúdiť, či dohodu o zrážkach zo mzdy možno kvalifikovať ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi stranami sporu. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať uspokojenie pohľadávok žalovaného zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi stranami dňa 24.06.2013, poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor pre postihnutie majetku žalobkyne, a to vymáhaním - nad rámec dlžnej sumy istiny úveru a zákonných nárokov (príslušenstva) - aj tých plnení v jeho prospech, ktoré sa zakladajú na prípadných neprijateľných podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne ako spotrebiteľa.
48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy z dôvodu, že takýto právny úkon bol v rozpore zo zákonom a neobsahoval všetky zákonné náležitosti a zároveň obsahoval neprijateľné podmienky, ktoré boli žalobkyni ako slabšej strane vnútené žalovaným pri podpise žiadosti o poskytnutie úveru. Žalovaný svojím postupom obchádza zákon a zároveň je jeho konanie aj v rozpore s dobrými mravmi.
49. Súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielskoz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzskoz 19. februára 1998). Súd sa preto nezaoberal tvrdeniami a rozsiahlou argumentáciou strán sporu o tom, či zmluva o revolvingovom úvere obsahovala alebo neobsahovala všetky obligatórne náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a nevyhodnocoval ani prípadnú bezpoplatkovosť a bezúročnosť predmetného úveru, nakoľko takéto určenie nebolo predmetom sporu.
50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
53. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.