Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-289-2017.pdf
PDF · 83.64 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/289/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v právnej veci žalobkyne G. U., nar. XX.X.XXXX, bytom H. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Imrichom Hrubým, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach, Farská 32 proti žalovanému KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom v Hradci Králove, Československej armády 954/7, Česká republika, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Jiřím Šmídom, euroadvokátom so sídlom v Bratislave, Svornosti č. 43, o určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy a o zaplatenie 150,-eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.5.2017 č.k. 8Csp 147/2016-133 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku ohľadne nároku na zaplatenie finančného zadosťučinenia.
V prevyšujúcom zamietavom výroku ako aj vo výroku o trovách konania rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie súd žalobu zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.
2. Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu, ktorý sa domáhal určenia, že zmluva o úvere zo dňa 8.3.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a jeho právnym predchodcom obchodnou spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. je bezúročná a bez poplatkov a určenia, že časť tejto zmluvy týkajúca sa poskytnutia služby komfort je neplatná a zároveň sa domáhala zaplatenia sumy 150,-eur z titulu finančného zadosťučinenia.
3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 8.3.2015 uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom veriteľ poskytol dlžníkovi spotrebiteľský úver v sume 360 ,- €, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvej po predposlednú je 7,45 €, a výške poslednej splátky je 6,91 €. Celkové náklady dlžníka sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 15,87 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 35,82 €, a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 50,64 €. RPMN bola určená vo výške 46,46 %. Podľa zmluvy sa úver poskytol na dobu 60 týždňov, pričom termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti
úveru je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Celková čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť predstavuje sumu 446,46 €.
4. Podľa zmluvy o poskytnutí služby komfort zo dňa 8.3.2015 uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného ako poskytovateľom a žalobkyňou ako zákazníkom sa poskytovateľ zaviazal, že zákazníkovi za odmenu bude pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej sumy určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi zákazníkom a poskytovateľom. Zákazník sa zaviazal, že za poskytnuté služby zaplatí poskytovateľovi celkovo odmenu vo výške 185,40 €, pričom zákazník sa zaviazal splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach ( okrem poslednej splátky) vo výške 3,09 € a poslednú splátku vo výške 3,09 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
5. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 137 C.s.p. a § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa konštatoval, že dospel k záveru, že žaloba je neprípustná v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov a že zmluva o poskytnutí služby komfort je neplatná. Konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala týmito nárokmi určenia právnej skutočnosti, t.j. bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy, ako aj jej čiastočnej neplatnosti. Mal za to, že žaloba o určení právnej skutočnosti je však v zmysle § 137 písm. d/ C.s.p. prípustná iba v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom k tomu, že žaloba v tejto časti nevyplýva z osobitného predpisu, túto ako neprípustnú zamietol. V zamietavom výroku ohľadne nároku na priznanie finančného zadosťučinenia založil záver o nedôvodnosti žaloby na ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a z jeho obsahu vyvodil, že takýto nárok môže úspešne uplatniť žalobkyňa iba od toho, kto za porušenie práva a povinnosti zodpovedá. Aj za predpokladu, ak by sa v konaní preukázalo porušenie práv žalobkyne, bola by za toto porušenie zodpovedá obchodná spoločnosť Provident Financial, s.r.o., ktorá so žalobkyňou uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o poskytnutí služby komfort. V žiadnom prípade však by za toto porušenie nezodpovedal žalovaný a preto v tomto smere vyvodil záver o jeho nedostatku pasívnej legitimácie a z tohto dôvodu žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.
6. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a jej žalobe vo všetkých uplatnených nárokoch vyhovieť a priznať náhradu trov konania. V uznesení uviedla, že nároky, ktoré súd prvej inštancie zamietol ako neprípustné mal podľa jej názoru posúdiť v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. ako žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určenie, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, ako aj určenie jej čiastočnej neplatnosti považuje v zmysle teórie práva za právny vzťah. Poukázala na to, že predchádzajúca právna úprava zakotvená v O.s.p. rozlišovala medzi určením existencie práva a právnej vzťahu. Uvedené rozlíšenie však nemalo vecný význam. Oba použité pojmy, teda právo aj právny vzťah mali rovnaký obsah. Z uvedeného dôvodu nová právna úprava C.s.p. určenie existencie (neexistencie) právneho vzťahu výslovne neuvádza, pričom týmto k žiadnej materiálnej zmene nedošlo. Z tohto dôvodu považuje svoje určovacie nároky za určenie právneho vzťahu, čiže určenie práva. Uviedla, že má naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko stav právnej neistoty alebo ohrozenia jej práva možno odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii predmetného práva. Bez uvedeného rozhodnutia bude žalobkyňa stále v ohrození možnosti ďalšieho súdneho sporu o zaplatenie, prípadne exekúcie.
7. Ohľadne zamietavého výroku o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia uviedla, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva je preto porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Poukázala na to, že žaloba pôvodne smerovala voči spoločnosti Provident Financial, s.r.o., následne však táto spoločnosť postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky spornú pohľadávku vrátane jej príslušenstva a práv s ňou spojených na žalovaného, čo bolo žalobkyni ako
dlžníčke oznámené. Má za to, že týmto oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení. Z uvedeného vyvodzuje záver, že v danom prípade, ak je postupník žalovaný, aktívne legitimovaný voči dlžníkovi - žalobkyni, žalovať, vymáhať dlh, prečo by dlžník teda žalobkyňa nemala právo žalovať na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia postupníka.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 380 C.s.p. a to z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné sčasti. Rozsudok v jeho zamietavom výroku - nároku na finančné zadosťučinenie považuje odvolací súd za vecne správny a preto ho v tomto výroku v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd v tejto časti aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a má za to, že na takomto závere sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Takto uplatnené právo žalobkyne má svoj právny základ v ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Celé ustanovenie § 3 upravuje práva spotrebiteľa a v ods. 5 je upravené toto jeho právo vo vzťahu k porušovaniu jeho práv a povinnosti ustanovených zákonom vo vzťahu k porušiteľovi aj právo na primerané finančné zadosťučinenie tak, ako to vyplýva zo znenia poslednej vety ods. 5 má spotrebiteľ od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z uvedeného je teda nesporné, že ako porušiteľa možno hodnotiť iba ten subjekt, ktorý so spotrebiteľom uzavrel spotrebiteľskú zmluvu a pri jej uzatváraní porušil práva spotrebiteľa. Toto ustanovenie má teda tak sankčný ako aj preventívny charakter a je zamerané vo vzťahu ku konkrétnemu zodpovednému subjektu a to porušiteľovi práva. Ani postúpenie pohľadávky takto zodpovedného subjektu voči spotrebiteľovi nemá vplyv, keďže postupníka nemožno v žiadnom prípade považovať za porušiteľa práva a teda ani za zodpovedný subjekt.
10. Za dôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu voči výroku, ktorým boli ním uplatnené nároky zamietnuté z dôvodu ich neprípustnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola v prejednávanej veci uplatnená na súde dňa 7.11.2016, teda v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje druhy žalôb podľa ich obsahu v ust. § 137.
11. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
- určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. c/ CSP)
- o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu ((§ 137 písm. d/ CSP).
12. Okrem žalôb uvedených v § 137 písm. a/ až d/ CSP je možné podať aj iné žaloby, v § 137 neuvedené, ktoré predpokladá hmotné právo.
13. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem žalobcu (písm. c/) a prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu, najmä hmotného práva (písm. d/), inak je takáto žaloba neprípustná.
14. Ako vyplýva z ust. § 137 písm. c/ CSP v porovnaní s ust. § 80 písm. c/ O.s.p., určovacou žalobou sa možno domáhať už iba určenia, či tu právo je alebo nie je, nie však určenia právneho vzťahu, resp. určenia neexistencie právneho vzťahu.
15. Určenia právnej skutočnosti, akou sú aj neplatnosť právneho úkonu, aj určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, sa možno domáhať iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/CSP).
16. Cieľom tejto novej koncepcie úpravy určovacích žalôb bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie (ne)platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby.
17. Nie je teda možné stotožniť sa s názorom žalobkyne v odvolaní, že pojem právo a právny vzťah majú rovnaký obsah a že teda ňou podané žaloby sú žalobami o určenie práva.
18. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu, preto takáto žaloba je neprípustná a vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, ak túto zamietol (výrok II.).
19. V čase podania žaloby i rozhodovania súdu prvej inštancie (19.5.2017) nebola prípustná ani žaloba o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, preto správne súd prvej inštancie vychádzal aj v tejto časti zo záveru, že takáto žaloba je neprípustná a túto preto zamietol (výrok I.).
20. S účinnosťou od 1.1.2018 však bol novelizovaný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., a to zákonom č. 279/2017 Z.z..
21. V zmysle § 11 ods. 4 zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
22. S účinnosťou od 1.1.2018, a teda aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, už možnosť podať žalobu o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru bola, lebo to vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon 129/2010 Z.z., a preto je potrebné žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti považovať za prípustnú v zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP.
23. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd zrušil zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o určenie bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy, ako aj o určenie jej čiastočnej neplatnosti a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
24. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vecne vyhodnotiť dôvodnosť týchto nárokov žalobkyne a svoje závery v tomto smere aj presvedčivo odôvodniť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.