Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/23/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: KRON SK, s.r.o., so sídlom Dolné suroviny 996/1, 905 01 Senica, IČO: 36 256 561, právne zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100202491/2018 zo dňa 22.01.2018, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Napadnutým rozhodnutím č. 100202491/2018 zo dňa 22.01.2018 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Senica (ďalej len „správca dane") č. 102155575/2017 zo dňa 11.10.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH") za zdaňovacie obdobie december 2014 v sume 64 901,96 Eur. Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu dane boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na DPH za predmetné zdaňovacie obdobie, ktorej závery správca dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 100145302/2017 zo dňa 24.01.2017, ktorý bol spolu s výzvou č. 100146373/2017 zo dňa 24.01.2017 na vyjadrenie sa k jeho záverom doručený žalobcovi dňa 30.01.2017, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončila daňová kontrola. 2. Dôvodom dodatočného určenia daňovej povinnosti bolo nepriznanie žalobcom uplatneného oslobodenia od dane v sume 10 974,96 Eur z dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie (za tzv. intrakomunitárne dodanie tovaru") podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o DPH"), a to z dodávateľskej faktúry č. 5140253 vystavenej žalobcom pre obchodnú spoločnosť KRON SK-CZ, s.r.o., Brněnská 4062/3A, Hodonín, Česká republika. V súvislosti s intrakomunitárnym dodaním tovaru nebolo v rámci daňovej kontroly a v rámci následného vyrubovacieho konania bez pochybností preukázané dodanie fakturovaného tovaru na územie Českej republiky. Daňové orgány oboch stupňov konštatovali nesplnenie základnej zákonnej podmienky na priznanie oslobodenia za dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH. 3. Ďalším dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou SUNSOFT plus, spol. s r.o., Hviezdoslavovo nám. 1688/15, Dolný Kubín, za dodanie tovaru, ktorým bol hmotný

investičný majetok v celkovej hodnote 323 562,- Eur, z toho uplatnený odpočet DPH v sume 53 927,- Eur. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a doplneného dokazovania v rámci vyrubovacieho konania nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane uplatnené za kontrolované zdaňovacie obdobie z faktúr č. 1421205, č. 1424206, č. 1421207 a č. 1421209 od dodávateľa SUNSOFT plus, spol. s r. o za dodanie tovaru: faktúra č. 1421205, dátum dodania 10.12.2014 - 1 ks XEROX J75 kód tovaru KOX

- J75, faktúra č. 1421206, dátum dodania 10.12.2014, 1 ks Mimaki JV 33-160 kód tovaru KOX_JV33, faktúra č. 1421207, dátum dodania 10.12.2014, 1 ks rezačka papiera IDEAL 5255 kód tovaru REZ10111, faktúra č. 1421209, dátum dodania 10.12.20104, 1 ks skladacie zariadenie EUROFOLD 435SM kód tovaru REZ1040. Podľa žalobcu dodávateľom farebnej grafickej tlačiarne v hodnote 239 580,- Eur, tlačiarenskeho/kopírovacieho stroja v hodnote 26 916,- Eur a grafického zariadenia v hodnote 50 886,- Eur mal byť dodávateľ fatrs s.r.o. a dodávateľom rezacieho stroja v hodnote 6 180,- Eur mal byť dodávateľ DECS CONSULTING, spol. s r.o. Daňové orgány oboch stupňov po vyhodnotení zisteného skutkového stavu zhodne dospeli k dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane z faktúr č. 1421205, č. 1421206 a č. 1421209 za nákup technológií/strojov od dodávateľa SUNSOFT plus, spol. s r.o., nadobudnutých od subdodávateľa fatrs s.r.o., ktorými bolo porušenie ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože reálne dodanie strojov tak, ako deklaroval žalobca, nebolo dostatočne preukázané. Rovnakým dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane z faktúry č. 1421207 za nákup stroja od dodávateľa SUNSOFT plus, spol. s r.o. nadobudnutého od subdodávateľa DECS CONSULTING, spol. s r.o., t. j. z dôvodu porušenia ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko preverovaním deklarovaného zdaniteľného plnenia bolo zistené dodanie predmetného tovaru žalobcovi v inom zdaňovacom období (v januári 2015).

II. Žaloba a jej dôvody

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100202491/2018 zo dňa 22.01.2018, ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Senica č. 102155575/2017 zo dňa 11.10.2017 z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP"). Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 5. Nezákonnosť rozhodnutí oboch stupňov žalobca vzhliadol v nesprávnom právnom posúdení veci v nadväznosti na nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu k otázke oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH a k otázke splnenia podmienok podľa § 43 zákona o DPH na uznanie oslobodenia od dane za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu a s tým súvisiaci neprimeraný a nezákonný prenos dôkazného bremena na žalobcu v otázke preukázania oprávnenosti vyššie uvedených nárokov. V neposlednom rade žalobca namietal formálne nedostatky výroku rozhodnutia prvého stupňa spôsobujúce jeho nezrozumiteľnosť/ nepreskúmateľnosť a taktiež namietal aj nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov z dôvodu porušenia zásadných procesných práv žalobcu postupom správcu dane, ktorý predchádzal vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. 6. Žalobca namietal porušenie jeho procesného práva byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky v súlade s ustanovením § 25 ods. 4 daňového poriadku z dôvodu, že počas daňovej kontroly sa vykonal výsluch svedka, o ktorom nebol žalobca vyrozumený správcom dane, resp. dožiadaným daňovým úradom. V súvislosti s touto žalobnou námietkou žalobca s poukazom na obsah zápisnice č. 103958153/2016 zo dňa 22.09.2016 konkretizoval, že počas preverovaní tvrdení žalobcu u daňového subjektu L. Q. - Q. nemal žalobca možnosť zúčastniť sa predmetného výsluchu a klásť svedkovi otázky. V tomto ohľade považoval žalobca za nesprávny právny názor žalovaného, podľa ktorého miestne príslušný správca dane Daňový úrad Žilina nevykonal výsluch svedka podľa § 25 daňového poriadku, ale vykonal ústne pojednávanie v zmysle § 19 daňového poriadku. Podľa žalobcu sa žalovaný v rámci odvolacieho konania a v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s tak závažným procesným pochybením správcu dane pri zabezpečovaní dôkazov v rámci výkonu daňovej kontroly. 7. Ďalej žalobca namietal formálne nedostatky výroku rozhodnutia prvého stupňa, ktorý v rozpore s ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku neobsahoval ustanovenie zákona o DPH, podľa ktorého v riešenom prípade správca dane žalobcovi dodatočne vyrubil daň. Žalobca dôvodil, že nevymedzenie dôvodu vzniku daňovej povinnosti v zmysle zákona o DPH spôsobuje neurčitosť rozhodnutia správcu dane. Z výroku rozhodnutia tak nie je zrejmé, v zmysle ktorého konkrétneho v zákone vymedzeného dôvodu vznikla žalobcovi daňová povinnosť na dani, ktorú správca dane dodatočne vyrubuje.

8. Žalovaným popieraná existencia procesných pochybení správcu dane v preskúmavanom konaní je podľa žalobcu dôvodom na zrušenie napádaných rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov. 9. V súvislosti s neuznaním uplatneného oslobodenia od dane za intrakomunitárne dodanie tovaru žalobca namietal predovšetkým formalistické a nesprávne právne posúdenie splnenia podmienok podľa § 43 zákona o DPH žalovaným a nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu zisteného v rámci preverovania uplatneného oslobodenia od dane. Žalobca mal za to, že dostatočne preukázal dodanie tovaru do Českej republiky s poukazom na skutočnosť, že správca dane spochybňuje doklady predložené zo strany žalobcu k preukázaniu prepravy z tuzemska do iného členského štátu. Za účelom riadneho zistenia skutkového stavu žalobca navrhol vypočuť ako svedka jeho zamestnanca pána W. B., ktorý dňa 22.05.2017 poskytol správcovi dane informácie týkajúce sa spôsobu dodania tovaru do Českej republiky. Pri výsluchu podľa žalobcu vyšlo najavo, že tovar bol reálne prepravený a dodaný odberateľovi do KRON SK-CZ, s.r.o., avšak predložené prepravné doklady neboli úplné, keďže tovar sa viezol na viac ráz. Svedok W. B. vo svojej výpovedi potvrdil reálnosť a spôsob dodania tovaru do iného členského štátu. Podľa názoru žalobcu na základe uvedených skutočností žalobca na výzvu správcu dane dodatočne predložil správcovi dane požadované doklady (CMR, dodací list a knihy jázd) a poskytol vysvetlenia k úplnému prepraveniu tovaru do susedného členského štátu Európskej únie. V tejto súvislosti žalobca namietal, že daňové orgány oboch stupňov opomínali vysvetlenia tejto skutočnosti zo strany žalobcu a ich skutkové a právne závery, že podľa § 8 v nadväznosti na § 19 zákona o DPH mala byť daň z faktúry č. 5140253 znejúcej na odberateľa KRON SK-CZ, s.r.o. v celkovej výške 10 974,96 Eur odvedená do štátneho rozpočtu, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú porušením základného princípu upraveného v Smernici Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalobca uviedol, že keďže bol tovar (prepravený dňa 19.12.2014, vozidlom SE117BY do KRON SK-CZ, s.r.o.), preukázateľne dodaný a prepravený do Českej republiky, je možné uviesť, že v tejto krajine taktiež prišlo k nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu, a to nesporne minimálne vo vzťahu k tovaru prepraveného vozidlom SE117BY. Správca dane vedeným dokazovaním zistil, že tovar bol skutočne v decembri 2014 dodaný z tuzemska do iného členského štátu, a to nie len na základe formálnych dokladov predložených žalobcom, ale taktiež vlastným dokazovaním, predovšetkým formou žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, preverovaním cez elektronický mýtny systém a aj vypočutím svedka. Podľa žalobcu z vyššie uvedeného dôvodu nemohla nastať skutočnosť, že by žalobca bol osobou povinnou platiť daň v tuzemsku. Žalobca namietal záver žalovaného, že správca dane nemôže uznať čiastočné oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, keďže to z titulu jednej faktúry zákon o DPH neumožňuje. Podľa žalobcu uvedený záver vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - ak totiž správca dane mal za preukázané dodanie tovaru s vozidlom SE117BY, bolo jeho povinnosťou priznať žalobcovi oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH minimálne v časti tohto dodaného tovaru. Žalobca mal za to, že aj pri čisto formalistickom prístupe k posudzovaniu splnenia a preukázania podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, musí správca dane prihliadnuť na skutočnosť, že preprava časti tovaru dodaného faktúrou č. 5140253 a prepraveného dňa 19.12.2014 vozidlom SE117BY do KRON SK-CZ, s.r.o. sa nespochybniteľne preukázala, a to po formálnej aj neformálnej stránke nielen dokladmi a dôkazmi predloženými žalobcom, ale aj činnosťou správcu dane. Žalobca naďalej zotrval na tvrdení, že všetok tovar fakturovaný vo faktúre č. 5140253 bol riadne dodaný z tuzemska do iného členského štátu. 10. Vo vzťahu k záverom preverenia reálneho základu deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru žalobca taktiež namietal konštatovanie daňových orgánov o absencii preukázania, resp. potvrdenia odoslania alebo prepravenia predmetného tovaru odberateľovi na územie Českej republiky. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že žalovaný založil vo vzťahu k žalobcovi absolútnu dôkaznú povinnosť, ktorá však nemá podklad v žiadnom ustanovení zákona o DPH a s poukazom na právny záver obsiahnutý v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd", príp. „NS SR") sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 namietal, že dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna. Žalobca zastal názor, že žalovaný nemôže prísne formalisticky posúdiť predmetné intrakomunitárne dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu a neprihliadnuť na všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo. Formálna stránka preukazovania nároku na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH je dôležitou, nie však určujúcou skutočnosťou pre priznanie práva na oslobodenie od dane. Uvedené vychádza aj zo zásad správy daní, predovšetkým zásady prednosti obsahu pred formou (§ 3 ods. 6 daňového poriadku). Podľa žalobcu v predmetnej veci bolo jednoznačné, že tovar bol žalobcovi dodaný, následne prepravený z tuzemska do iného členského štátu a v tomto inom členskom štáte bol zdanený. Žalobca namietal právny záver žalovaného uvedený na str. 25 v druhom odseku zhora napadnutého rozhodnutia, že splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH si daňový subjekt uplatňuje na základe tých dokladov, ktoré sa nezhodujú so zisteným skutkovým

stavom, ani so zistenými skutočnosťami u odberateľa v rámci priamej výmeny informácií, ani s dokladmi, ktoré predkladal daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly a uplatnením oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH pri nesplnení podmienok tohto oslobodenia dochádza k porušeniu § 19 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenia § 8 ods. 1, § 13 ods. 1 písm. c) a zároveň § 69 ods. 1 zákona o DPH. 11. Ohľadom nepriznania odpočtu DPH za tuzemské dodanie investičného majetku žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu v nadväznosti na neprimeraný prenos dôkazného bremena na žalobcu v súvislosti so skutkovými zisteniami týkajúcimi sa dodávateľov predchádzajúcich v obchodnom reťazci pred dodaním predmetného tovaru dodávateľovi žalobcu, obchodnej spoločnosti SUNSOFT plus, spol. s r.o. Žalobca namietal nesprávnu aplikáciu § 19 ods. 1 zákona o DPH v spojení s § 49 ods.1 zákona o DPH. Mal za to, že si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o DPH a predložil všetky listinné dôkazy, ktoré vyžaduje zákon o DPH a aj ďalšie, ktoré potvrdzujú reálnosť zdaniteľných obchodov - nákupu hmotného investičného majetku. Žalobca uviedol, že dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že spoločnosť SUNSOFT plus, spol. s r.o. nie je výrobcom strojných zariadení, ktoré boli predmetom dodania, ale ich obstaral od svojich dodávateľov, a to: farebná tlačiareň, tlačiarenské/kopírovacie a grafické zariadenie a skladacie zariadenie od dodávateľa fatrs s.r.o, Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, IČO 46 951 997 (ďalej len „fatrs s.r.o.") a rezacie zariadenie od dodávateľa DECS CONSULTING, spol. s r.o., Gagarinova 7c, 821 05 Bratislava, IČO 31322271 (ďalej len „DECS CONSULTING, spol. s r.o."), pričom spoločnosť fatrs s.r.o. nakúpila všetky tri strojné zariadenia u inej spoločnosti, a to JMC stav s.r.o., Karpatské námestie 7770/10, 831 06 Bratislava, IČO: 44670702 (ďalej len „JMC stav s.r.o."), ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť Doslav s.r.o., IČO 46920145, ktorá nemala pridelené daňové identifikačné číslo pre daň. Žalobca namietal, že správca dane spochybnil reálnosť dodania tovarov v kontexte dôkazov získaných v rámci výkonu daňovej kontroly napriek tomu, že všetky strojné zariadenia fyzicky existujú, boli majetkom žalobcu a ich obstaranie bolo financované z prostriedkov Európskej únie (čerpanie eurofondov, projekt č. 25110120638). V tejto súvislosti žalobca argumentoval poukazoval na odvolacie dôvody, ktorými taktiež zdôrazňoval, že dodržanie podmienok čerpania finančnej pomoci z eurofondov bolo u žalobcu opakovane kontrolované zo strany Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, ktorá dozerá na dodržiavanie všetkých podmienok tak, aby boli v súlade s európskymi predpismi a ako vyžadujú pravidlá čerpania finančnej pomoci. Na základe pravidiel, ktoré sú v Slovenskej republike nastavené na čerpanie eurofondov nemal žalobca možnosť sa rozhodnúť pre ľubovoľného dodávateľa, ale musel osloviť spoločnosť SUNSOFT plus, spol. s r.o. Z uvedeného dôvodu vyhodnotenie relevantného skutkového stavu vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným plneniam za dodanie investičného majetku žalovaným je podľa žalobcu neopodstatnené a opomína skutočnosť, že financovanie nákupu hmotného investičného majetku žalobcom podliehalo striktným pravidlám, ktoré boli nastavené Európskou úniou a Slovenskou republikou. 12. V súvislosti so vznikom daňovej povinnosti z prijatej platby žalobca namietal, že všetky štyri faktúry od dodávateľa SUNSOFT plus, spol. s r.o., ktoré správca dane vylúčil z uplatneného nároku na odpočítania dane, uhradil v mesiaci december 2014. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo zistení správcu dane uvedených v spisovom materiáli, konkrétne zo zápisnice o miestnom zisťovaní č.103241302/2016 zo dňa 01.06.2016 (str. 3). Úhrada faktúr bola potvrdená taktiež obchodnou spoločnosťou SUNSOFT plus, spol. s r.o. Všetky strojné zariadenia boli žalobcovi taktiež riadne dodané. Na základe uvedených skutočností žalobca dôvodil, že ak by aj teoreticky nenastal vznik daňovej povinnosti riadnym dodaním tovaru, tak by musel nastať titulom § 19 ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého platí: „ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby." V nadväznosti na uvedené záver žalovaného na str. 28 napadnutého rozhodnutia : „....počas celej daňovej kontroly a počas celého vyrubovacieho konania daňový subjekt deklaroval vznik daňovej povinnosti dodaním tovaru, až v odvolaní pripúšťa odpočítanie dane na základe prijatej platby .... Zásada objektívnej pravdy pri správe daní nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností," , žalovaný vo vzťahu k vzniku daňovej povinnosti z prijatej platby vyhodnotil ako irelevantný. Žalobca trval na svojich tvrdeniach týkajúcich sa dodania tovaru, a preto nemal dôvod v administratívnom konaní svoju argumentáciu meniť. Následne prijatý záver žalovaného, podľa ktorého by mala daňová povinnosť vzniknúť v inom zdaňovacom období, je však v priamom rozpore s administratívnym spisom a porušuje ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH. Žalobca uviedol, že daňové orgány nemôžu tvrdiť, že vznik daňovej povinnosti nastal až v mesiaci január 2015, ak má vedomosť o úhrade faktúry a o prijatí platby už v mesiaci december 2014. Z uvedeného dôvodu žalobca namietal, že vyššie uvedený právny záver žalovaného, týkajúci sa vzniku daňovej povinnosti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Ohľadom subdodávateľa DECS CONSULTING, spol. s r.o. žalobca namietal, že odovzdanie tovaru prvému dopravcovi je len jedna z možností, ktorú považuje v zmysle ustanovenia § 412 ods.1 za dodanie tovaru. Rovnako je v obchodných vzťahoch možné a súladné s Obchodným zákonníkom „rezervovať„ si konkrétny tovar v sklade dodávateľa. Následne dodávateľ už nie je oprávnený s týmto tovarom nakladať a scudziť ho pre inú osobu, čím odberateľ získa k tomuto tovaru právo, ktoré je naplnením definície dodania tovaru podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH. Pojem dodanie tovaru podľa zákona o DPH a Obchodného zákonníka preto nie sú totožné. upravuje dodanie tovaru v širšom rozsahu, ako je upravená definícia dodania tovaru v ustanovení § 8 ods. 1 zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu považoval žalobca argumentáciu daňových orgánov oboch stupňov vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane za dodanie tovaru pochádzajúceho od uvedeného subdodávateľa za nedostatočne odôvodnenú, s ktorou zároveň vyjadril nesúhlas. 14. Neprimeraný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu tento vzhliadol v dôvode neuznania uplatneného odpočtu dane spočívajúci v nemožnosti kontaktovania sa správcu dane počas výkonu daňovej kontroly a počas vyrubovacieho so zodpovednou osobou dodávateľa spoločnosti fatrs s.r.o. (t.j. spoločnosťou JMC stav s.r.o.). Žalobca zdôraznil, že správca dane zistil problém so spoločnosťou, ktorá je dodávateľom až v treťom rade pomyselného obchodného reťazca, teda so spoločnosťou dodávateľa SUNSOFT plus, spol. s r.o. Argumentáciu napádajúcu namietané dôvody neuznania uplatneného odpočtu dane a neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu žalobca podporil poukazom na právne závery z judikatúry Európskeho súdneho dvora, najmä vo veci Mahagében (spojené veci C-80/11 a C-142/11), z ktorej vyplýva výklad čl. 167, čl. 168 písm. a), čl. 178 písm. a), čl. 220 ods. 1, čl. 226 a čl. 273 Smernice Rady 2006/112 z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty vyplývajúce. S poukazom na uvedené žalobca mal za to, že nemôže niesť zodpovednosť za konanie iného podnikateľského subjektu, správca dane nemôže žalobcu v postavení odberateľa zaťažiť, resp. neuznať mu nárok na odpočítanie dane, keďže žalobca nevedel a nemohol vedieť o budúcom konaní - prípadnom porušení daňových predpisov dodávateľa. V súvislosti s týmto žalobným bodom dal do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžf 1/2010, ktorý v tomto rozsudku vykonal prepojenie medzi dôkaznou povinnosťou správcu dane a judikatúrou ESD vo vzťahu na neposkytnutie súčinnosti zo strany dodávateľa tovaru alebo služieb, pričom vychádzal z nasledovných Európskeho súdneho dvora vo veciach Optigen Ltd (C-354/03, Bond House Systems Ltd (C-484/03) a najmä Kittel (C-439/04). V nadväznosti na uvedené žalobca uviedol, že správca dane môže žalobcu v postavení odberateľa zaťažiť, resp. neuznať nárok na odpočítanie dane len v tom prípade, ak by vedel alebo musel vedieť o daňovom podvode, resp. o obdobnom porušení daňových predpisov. Rozhodnutie najvyššieho súdu ďalej obsahuje ďalšie právne významné závery pre toto konanie, z ktorých žalobca citoval: „Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov ( a ich dodávateľov). Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom je dôkazným bremenom správcu dane." Žalobcovi preto nie je zrejmé, z čoho konkrétne vyvodil správca dane a aj žalovaný na str. 27 napadnutého rozhodnutia záver: „...odvolací orgán uvádza, že z výsledkov preverovania v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa dá predpokladať, že bol umelo vytvorený reťazec plnení bez ekonomickej podstaty s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu, ktorý správca dane preveroval", pričom žalovaný v rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou ESD uviedol, že oprávnenosť preverovať celý obchodný reťazec v prípade dôvodných pochybností ohľadne dodávok správca dane legitímne má a vyplýva priamo z daňového poriadku. Žalovaný opomenul, že v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia NS SR „skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom je dôkazným bremenom správcu dane." Podľa žalobcu k uvedenej požiadavke dokazovanie správcu dane nesmerovalo, a preto skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať. 16. K splneniu zákonných podmienok deklarovaného dodania tovaru do Českej republiky (§ 43 zákona o DPH) žalovaný uviedol, že aj keď preverovaním nebolo spochybnené, že vozidlo vykonalo prepravu, nebolo však bez pochybností preukázané, aký tovar a v akej hodnote mal byť prevezený, a preto nie je možné uplatniť čiastočné oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. V tejto súvislosti dôvodil, že podmienky oslobodenia od dane za dodanie tovaru do iného členského štátu sú upravené v § 43 ods.

1 zákona o DPH a v § 43 ods. 5 citovaného zákona sú uvedené formálne doklady, ktorými sa preukazuje splnenie vecných podmienok v ods. 1. Medzi takéto doklady patrí aj faktúra a doklad o preprave. Žalobca k daňovej kontrole ako dôkaz k preukázaniu uplatneného oslobodenia od dane predložil faktúru č. 5140253 zo dňa 18.12.2014 pre odberateľa KRON SK-CZ, s.r.o., v ktorej je uvedený súpis jednotlivých vecí - nábytku, garníž, smrekových hranolov a zároveň predložil CMR č. SK0079740, podľa ktorej mal byť prevezený nábytok, garniže a smrek. hranoly. Podľa predložených daňových dokladov jednou jazdou mali byť prevážané: - batéria 1 ks, botník 5 ks, doplnok k posteli 1 ks, dosky smrekové - 27,62 MJ neuvedená, garniža 5 ks, lehátko 4 ks, matrac 12 ks, obývacia zostava 6 ks, paplón+vankúš 2 ks, vankúš 1 ks, pohovka 9 ks, polica 4 ks, posteľ/váľanda 39 ks, poťah 2 ks, pracovná doska 4,1bm, predsieň 3 ks, rošt 4 ks, kreslo 11 ks, komoda 31 ks, kuchynská zostava 3 ks, sedací vak 2 ks, sedacia súprava 10 ks, skriňa 36 ks, stolička 41 ks, stôl 10 ks, stolík 12 ks, taburetka 7 ks, vešiak 3 ks, zástena 1 ks, zrkadlo 2 ks, suma vo faktúre 65 849,75 Eur. 17. Žalovaný zopakoval výsledky procesných úkonov realizovaných za účelom preverenia reálneho základu deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do Českej republiky; poukázal na odpoveď zaslanú v rámci medzinárodnej výmeny informácií orgánmi českej finančnej správy č. 1239713/2016 zo dňa 22.06.2016, v zmysle ktorej prepravcom, objednávateľom a platcom dopravy tovaru bol kontrolovaný daňový subjekt - žalobca, majiteľom dopravných prostriedkov bol kontrolovaný daňový subjekt. V doručenej odpovedi bola predložená faktúra č. 5140253 a CMR č. SK0079740, preukazujúce prepravu tovaru z miesta nakládky - Senica, SK do miesta vykládky - Hodonín, CZ vozidlom s evidenčným číslom SE117BY dňa 19.12.2014. Správca dane za účelom preverenia dopravy tovaru deklarovaným vozidlom výzvou č. 103601497/2016 zo dňa 26.07.2016 na Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s. (ďalej len „NDS, a. s.") zistil, že v Elektronickom mýtnom systéme vozidlo SE117BY dňa 19.12.2014 vykonalo jednu trasu Senica - Hodonín (odpoveď NDS, a. s. č. 1445609/2016 zo dňa 18.08.2016). Nebolo reálne dodať týmto nákladným vozidlom deklarovaný tovar v rámci jednej dodávky, čo neskôr vo výpovedi svedka potvrdil pán W. B., zamestnanec žalobcu. 18. Následne správca dane vyzval žalobcu výzvou na predloženie dôkazov č. 103779907/2016 zo dňa 23.08.2016, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia výzvy predložil dôkazy preukazujúce reálnosť uskutočnenia intrakomunitárneho dodania tovaru deklarovaného vo faktúre č. 5140253 vystavenej pre spoločnosť KRON SK-CZ, s.r.o. za dodanie tovaru, dôkazy, že tovar bol odoslaný a prepravený z tuzemska do iného členského štátu a aby preukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 16.09.2016 predložil správcovi dane doklad CMR č. SK0079740 preukazujúci prepravu tovaru uvedeného vo faktúre č. 5140253 vozidlom s evidenčným číslom SE117BY dňa 19.12.2014. O priebehu ústneho pojednávania bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103924361/2016 zo dňa 16.09.2016. Tvrdenie žalobcu, že tovar fakturovaný vo faktúre č. 5140253 sa viezol dňa 19.12.2014 vozidlom SE117BY správca dane preskúmal a zistil, že toto tvrdenie je nepravdivé z dôvodu, že podľa výpisu z Elektronického mýtneho systému vozidlo SE117BY prešlo hranicou SR/ČR iba jeden raz, avšak tovar v objeme tak, ako je uvedený vo faktúre č. 5140253, nie je reálne dodať jedným nákladným vozidlom. Správca dane vyhodnotil, že preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre odberateľa uvedeného vo faktúre č. 5140253 sa neuskutočnila v takom rozsahu, ako je deklarované na faktúre. Vyhodnotenie zisteného skutkového stavu ohľadom prepravy predmetného tovaru na územie Českej republiky žalovaný ďalej doplnil poukazom na výpoveď svedka W. B., ktorá nepotvrdila, že k dodaniu plnenia skutočne došlo, keďže menovaný za žalobcu zabezpečoval aj uvedenú prepravu tovarov deklarovaných na faktúre č. 5140253 vozidlami EČV SE117BY a EČV SE430BN a zodpovedal za logistiku v spoločnosti a v rozhodnom čase zabezpečoval jednotlivé dodávky tovarov pre odberateľa KRON SK-CZ, s.r.o. Svedok potvrdil do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101003426/2017 zo dňa 22.05.2017, že vozidlo SE117BY vozilo tovar - smrekové dosky, posledná položka na predmetnej faktúre, ostatný tovar sa vozil dodávkou Iveco SE430BN, ktorý viezol on osobne priamo do Hodonína. Bol 2x s dodávkou, lebo toho bolo viac, nevedel uviesť, v ktoré dni. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že CMR na toto vozidlo nebola vypísaná, Kniha jázd k vozidlu SE430BN sa podľa svedka neviedla, vyúčtovanie služobnej cesty neurobil. Iné dôkazy nemal. Tovar bolo potrebné viesť asi 10 jazdami behom týždňa. 19. Žalovaný opakovane poukázal na skutočnosť, že žalobca si uplatnil splnenie podmienok na oslobodenie od dane na základe prepravného dokladu CMR č. SK0079740 a na základe faktúry č. 5140253 dňa 19.12.2014 vozidlom SE117BY, tak, ako je uvedené v protokole č. 100145302/2017 zo dňa 24.01.2017. Dodanie a preprava tovaru deklarovaným spôsobom sa nepotvrdili. V rámci vyrubovacieho konania žalobca v podaní č. 6/03010924/2017 zo dňa 10.03.2017 predložil CMR doklad č. SK0079740 zo dňa 19.12.2014 preukazujúci prepravu tovaru vozidlom SE117BY dňa 19.12.2014. Aj napriek tomu, že svedok pán W. B. vypovedal, že Kniha jázd sa k vozidlu EČV SE430BN neviedla, predložil žalobca

správcovi dane dňa 18.07.2017 v rámci vyrubovacieho konania záznam o prevádzke motorového uvedeného vozidla odo dňa 02.12.2014 do 22.12.2014. V rámci vyrubovacieho konania žalobca zmenil svoje tvrdenia a konateľ žalobcu L. X. na základe výzvy správcu dane č. 101353954/2017 zo dňa 16.06.2017 predložil iné CMR doklady spolu s dodacími listami, preukazujúce prepravu tovaru vozidlom SE430BN v dňoch od 08.12.2014 do 18.12.2014 (Zápisnica o vykonaní úkonu č. 101591535/2017 zo dňa 18.07.2017), pričom žalobca nepotvrdil svoje pozmenené tvrdenia ďalšími dôkazmi, ako napr. vyúčtovaním zahraničnej služobnej cesty vodiča W. B.. V rámci preverenia dodatočne predložených záznamov o prevádzke motorového vozidla s evidenčným číslom SE430BN správca dane porovnal stav kilometrov uvedených v dodatočne predloženom zázname o prevádzke motorového vozidla s verejne prístupným portálom M. a zistil, že stav tachometra podľa dodatočne predložených záznamov o prevádzke motorového vozidla SE430BN od 02.12.2014 do 22.12.2014 sa vykazoval priebežne od stavu počítadla: 117 321 km až 118 439 km; stav odometra podľa zverejnených údajov z informačného systému emisných kontrol správcom systému - S-EKA, spol. s r.o. motorového vozidla SE430BN zo dňa vykonania emisnej kontroly bol dňa 24.04.2013 74 410 km, dňa 06.05.2015 117 908 km. Údaje podľa dodatočne predložených záznamov o prevádzke motorového vozidla SE 430 BN sa nezhodujú so skutkovým stavom. Správca dane konštatoval, že zverejnené údaje na portáli M. nie sú použiteľné pre právne úkony, preto ich správca dane použil ako podporný dôkazný prostriedok. 20. Ohľadom dodatočne predložených dodacích listov k dodatočne predkladaným CMR dokladom žalovaný uviedol, že tieto dodacie listy boli číslované od 1/CZ/2014 do čísla 13/CZ/2014 a vzťahujú sa len k dodávke, ktorá bola predmetom protokolu. K vyhodnoteniu dodatočne predložených dôkazov žalovaný dôvodil, že podľa vyjadrenia svedka W. B., ktorý zodpovedal za logistiku, sa ku každej dodávke vypísal ručný dodací list, potom sa vystavila faktúra a výdaj zo skladu. Vzhľadom ku skutočnosti, že pre odberateľa KRON SK-CZ, s.r.o. bolo v mesiaci december 2014 vystavených celkom 17 faktúr (podľa knihy vystavených faktúr predložených správcovi dane k výkonu daňovej kontroly), nesúhlasí počet vystavených dodacích listov s počtom dodávok v kontrolovanom mesiaci december 2014. Nie je jasné, aké číslovanie mali dodacie listy k ostatným vydaným faktúram na spoločnosť KRON SK- CZ, s.r.o. žalovaný poukázal na skutočnosť, že dodacie listy boli predložené až na požiadanie správcu dane a daňový subjekt nevysvetlil, prečo číslovanie dodatočne predložených dodacích listov začínalo od č.1, a to len k spornej faktúre. Dodacie listy predložené až dodatočne vo vyrubovacom konaní nemajú žiadnu postupnosť k ostatným vydaným faktúram. CMR doklady získané v doručenej odpovedi na žiadosť o priamu výmenu informácií do Českej republiky č. 9212401/912771/2016 sa nezhodujú s tými, ktoré predložil kontrolovaný daňový subjekt v rámci vyrubovacieho konania. Odberateľ KRON SK-CZ, s.r.o. nedisponoval zhodnými CMR dokladmi, ktoré predložil žalobca vo vyrubovacom konaní. Dátum dodania všetkého tovaru uvedeného na faktúre č. 5140253 dňa 19.12.2014 sa nepotvrdil a iné termíny, od 08.12.2014 do 18.12.2014 nesúhlasia s CMR dokladmi u odberateľa, ktoré boli preverené v rámci cezhraničnej spolupráce. Dodatočne predložené CMR doklady žalobcu sa nezhodujú so zisteným skutkovým stavom. Žalovaný v rámci vyhodnotenia skutkového stavu dospel záveru, že s CMR dokladmi bolo manipulované, a to nahrádzaním novými CMR dokladmi s iným evidenčným číslom vozidla a inými dátumami dodania. Akákoľvek manipulácia s dôkazmi môže brániť správnemu vyberaniu dane a následne správnemu fungovaniu spoločného systému DPH. Takáto činnosť je o to závažnejšia, ak sa uskutočňuje v rámci prechodnej úpravy zdaňovania dodávok v rámci Spoločenstva. 21. Žalovaný poukázal na vyjadrenie samotného žalobcu, že nepresnosti a nejasnosti vo vedení dokumentácie uskutočnených prepráv žalobcu spočívali predovšetkým v nedostatočne dôslednom vyhotovovaní týchto dokumentov, a to najmä vzhľadom k uvádzaniu dátumov preukazujúcich uskutočnenie prepravy, keďže prepravné doklady sa niekedy vyhotovovali vopred s úmyslom zabezpečiť budúcu plynulú nakládku tovaru a zamedzenie prestojom z dôvodu absencie potrebnej dokumentácie k preprave. Ak sa v reálnom čase zmenili podmienky, napr. vypadol šofér, pokazilo sa vozidlo a podobne, neboli tieto mimoriadne okolnosti už premietnuté do prepravných dokladov. Žalobca tvrdil, že tento formálny nedostatok mu však nemôže byť na ťarchu, keď sa podľa neho preukázal skutkový stav veci, k čomu výraznou mierou prispel aj žalobca tým, že poskytol maximálnu súčinnosť správcovi dane. S týmto tvrdením a vysvetlením žalobcu ohľadom dôvodov doplnenej evidencie uskutočnených prepráv tovaru žalovaný vyslovil nesúhlas, pretože doklady o preprave sú podkladom pre vystavenie faktúry, na základe ktorej žalobca uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. 22. K tvrdeniu žalobcu, že formálna stránka preukazovania nároku na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH nie je určujúcou skutočnosťou pre priznanie práva na oslobodenie od dane, čo vyplýva zo všeobecnej zásady správy daní uvedenej v § 3 ods. 6 prvá veta daňového poriadku, žalovaný argumentoval, že v tomto prípade majú prednosť podmienky ustanovené v osobitnom právnom predpise, ktorým je zákon o DPH - v § 43 ods. 1 až 5. Žalobca bol povinný mať hodnoverné doklady o preprave

tovaru v zdaňovacom období, v ktorom si uplatňoval oslobodenie od dane, keď začínal vykonávať prepravu tovaru. 23. Ohľadom námietky žalobcu, že správca dane vo vzťahu ku všetkým dodaným strojným zariadeniam od spoločnosti SUNSOFT plus, spol. s r.o. spochybňuje reálnosť ich dodania a uvedený záver prijal aj napriek tomu, že všetky strojné zariadenia fyzicky existovali, boli jeho majetkom, ich obstaranie bolo financované z prostriedkov Európskej únie a dodržanie podmienok čerpania finančnej pomoci z eurofondov na podporu konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu bolo u žalobcu opakovane kontrolované zo strany Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (ďalej aj „SIEA"), žalovaný uviedol, že agentúra SIEA nevykonala kontrolu nároku na odpočítanie DPH, čo jej ani neprináleží, ale vykonala kontrolu na mieste v súvislosti s predložením priebežnej Žiadosti o platbu č. 1. Ohľadom dôkazov predložených žalobcom k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane vo vzťahu ku kontrole agentúry SIEA žalovaný dôvodil poukazom na závery kontroly tejto agentúry zo dňa 06.10.2015, v zmysle ktorých až 10 mesiacov po dni zdaniteľného plnenia, agentúra SIEA zistila, že technológia XEROX J75 nebola nainštalovaná a nebola uvedená do prevádzky. Na stroji kontrolná skupina nenašla výrobné číslo. Technológia Minaki JV33-160 nebola nainštalovaná a nebola uvedená do prevádzky. Technológia IDEAL 5255 nebola nainštalovaná a nebola uvedená do prevádzky. Technológia EUROFOLD 435SM nebola nainštalovaná a nebola uvedená do prevádzky. Žalobca tvrdil, že dôvodom je zastaraná sieť elektrického napätia a momentálne rieši otázku novej trafostanice. Agentúra SIEA zaviazala žalobcu, aby vykonal nápravu zistených nedostatkov. Kontrolou zo dňa 29.10.2015 agentúra SIEA zistila, že žalobca odstránil nedostatky, t.j. inštaloval a uviedol technológie do prevádzky a technológie označil. Agentúra SIEA dňa 24.02.2016 označila technológie číslom identifikačného hologramu, o čom spísala Protokol o označení hnuteľných vecí obstaraných v rámci projektu z NFP alebo z jeho časti zo dňa 24.02.2016. 24. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že dôkazy predložené v odvolaní žalobcom poukazovali na ďalší nesúlad - na základe Kúpnej zmluvy č. 07/2014 medzi žalobcom a SUNSOFT plus, spol. s r.o. bol povinný vykonať inštaláciu zariadení a uvedenia do prevádzky dodávateľ SUNSOFT plus, spol. s r.o. Podľa kontroly vykonanej agentúrou SIEA sa inštalácia technológií vykonala v období medzi 06.10.2015 až 29.10.2015. Nie je zrejmé, v aký deň a ktorý konkrétny zamestnanec za dodávateľa SUNSOFT plus, spol. s r.o. inštaloval a uviedol technológie do prevádzky. V Kúpnej zmluve č. 07/2014 v čl. III bod 1 bolo pritom dohodnuté, že predmetom dodania je dodanie inovatívnych technológií vrátane licencií za používanie súvisiaceho softvéru, dopravy na miesto plnenia, inštalácie zariadení a uvedenia do prevádzky, zaškolenia na nainštalovaných zariadeniach (na užívateľskej úrovni) zodpovedných osôb verejného obstarávateľa v potrebnom rozsahu a dokumentácie potrebnej na ich používanie. Žalobca nevedel v priebehu daňovej kontroly, ani v priebehu vyrubovacieho konania preukázať žiadnym relevantným dôkazom, kedy k dodaniu technológií došlo, ani či boli naplnené všetky podmienky zmluvy, t.j. doprava na miesto plnenia, inštalácia, uvedenie do prevádzky. V deň zdaniteľného obchodu, ktorý je uvedený vo faktúrach, t.j. 10.12.2014 k týmto obchodom neprišlo. Existencia technológií u žalobcu preverená kontrolou zo dňa 29.10.2015 agentúrou SIEA nepreukazovala, že tieto zariadenia boli dodané práve dňa 10.12.2014 a že ich v tento deň dodal práve dodávateľ SUNSOFT plus, spol. s r.o. prostredníctvom subdodávateľa fatrs, s.r.o., resp. DECS CONSULTING, spol. s r.o. tak, ako je deklarované faktúrami a dodacími listami. 25. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu správca dane neuznal právo na odpočítanie dane z hmotného investičného majetku, ktorý nakúpil od SUNSOFT plus, spol. s r.o. výlučne z dôvodu, že sa mu vedeným dokazovaním nepodarilo skontaktovať so zodpovednou osobou dodávateľa spoločnosti fatrs, s.r.o. (t.j. spoločnosťou JMC stav s.r.o.) a neboli mu predložené účtovné doklady tejto spoločnosti, ani jej evidencia vedená podľa § 70 zákona o DPH, žalovaný uviedol, že v zmysle § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane využil skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti, o čom v zmysle ustanovenia § 19 ods. 7 daňového poriadku spísal Úradný záznam č. 104377744/2016 zo dňa 28.11.2016. Správcovi dane Daňový úrad Žilina, pobočka Ružomberok sa konateľ spoločnosti JMC stav s.r.o. X. B. do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 20871977/2015 zo dňa 23.09.2015 k zdaňovacím obdobiam január až december 2014 vyjadril, že nemal prístupy k elektronickému podávaniu daňových priznaní, oprávnenou osobou vo vzťahu k firemným účtom, do Zápisnice o ústnom pojednávaní konateľ spoločnosti JMC stav s.r.o. X. B. uviedol, že sa nevie vyjadriť k predmetom prijatých a uskutočnených dodávok k ich ďalšiemu použitiu. 26. Za účelom preverenia prijatých zdaniteľných obchodov správca dane v zmysle ustanovenia § 21 daňového poriadku zaslal Dožiadanie č. 103048947/2016 zo dňa 02.05.2016. V odpovedi na dožiadanie č. 1174674/2016 zo dňa 24.06.2016 podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti SUNSOFT plus spol. s r.o. tovar na faktúrach č. 1421205, č. 1421206 a č. 1421209 bol dopravený priamo daňovému subjektu. Prepravu zabezpečoval dodávateľ - spoločnosť fatrs s.r.o., zariadenia boli prepravované priamo k

daňovému subjektu, pričom sa nevedel vyjadriť, kde bol tovar nakladaný, doklady o preprave nemal, k prevzatiu tovaru sa nevedel vyjadriť (ani mesto, ani nehnuteľnosť), miesto vykládky bolo dohodnuté s Ing. O. a Ing. X., ale písomná komunikácia neexistuje, aj keď bol tovar účtovaný na sklad, fyzicky na sklade v tejto spoločnosti nikdy nebol, meno vodiča, EČ vozidla ani názov prepravcu mu neboli známe. Tovar bol nadobudnutý od spoločnosti fatrs s.r.o. faktúrami č. 2014008, č. 2014009 a č. 2014010, všetky zo dňa 10.12.2014. Tovar na faktúre č. 1421207 bol dopravený priamo žalobcovi. Prepravu zabezpečoval dodávateľ DECS CONSULTING, spol. s r.o., pričom sa nevie vyjadriť, kde bol tovar nakladaný (ani mesto, ani nehnuteľnosť), vyložený bol v sídle žalobcu v Senici, doklady o preprave nemá, k prevzatiu tovaru sa nevedel vyjadriť, miesto vykládky bolo dohodnuté s pánom J. zo spoločnosti DECS CONSULTING, spol. s r.o., písomná komunikácia neexistuje, aj keď bol tovar účtovaný na sklad, fyzicky na sklade v tejto spoločnosti nikdy nebol, meno vodiča, EČ vozidla ani názov prepravcu mu neboli známe. Tovar bol nadobudnutý od spoločnosti DECS CONSULTING, spol. s r.o. faktúrou č. 2014-2401 zo dňa 22.12.2014. 27. Správcovi dane v priebehu výkonu daňovej kontroly vznikli pochybnosti ohľadne deklarovaných obchodov a preto preveroval celý obchodný reťazec. So zámerom preveriť pôvod, prepravu tovaru a dodanie tovaru zo spoločnosti fatrs s.r.o. pre žalobcu správca dane v zmysle ustanovenia § 21 daňového poriadku zaslal Dožiadanie č. 103609868/2016 zo dňa 27.07.2016. V Odpovedi na Dožiadanie č. 1455618/2016 zo dňa 22.08.2016 bolo uvedené, že: platiteľ dane fatrs s.r.o. deklaroval nákup tovaru Xerox J75, Mimaki JV33-160, EUROFOLD 435SM v zmysle faktúry č. 2014/337 zo dňa 09.12.2014 od dodávateľa JMC stav s.r.o. Spoločnosť JMC stav s.r.o. bola zrušená, jej právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia sa stala od 27.10.2015 spoločnosť Doslav s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 46920145, DIČ: 2023646724 (ďalej len „Doslav s.r.o."), ktorej konateľom bol V. X., bytom Z. XXXX/XX, Z. XXX XX, J. L. M. dane zaslal bývalému konateľovi spoločnosti JMC stav s.r.o. - X. B., I. M. XXXX/XX, XXX XX X. N. predvolanie na výsluch svedka. Svedok sa na výsluch nedostavil, na výsluch sa nedostavil ani po opakovanom predvolaní na výsluch svedka, a nedostavil sa ani v náhradnom termíne. 28. Správca dane zaslal Žiadosť o MVI č. 702246/2016 zo dňa 10.05.2016, kde predmetom bolo preverenie skutočností u daňového subjektu Doslav s.r.o. formou svedeckej výpovede konateľa spoločnosti - V. X., bytom Z. XXXX/XX, Z. XXX XX, J. L., či je konateľom spoločnosti Doslav s.r.o. v čase od 27.05.2015, či má spoločnosť Doslav s.r.o. splnomocneného zástupcu, za akých okolností sa stal konateľom spoločnosti Doslav s.r.o., kto ho kontaktoval a či mu boli odovzdané doklady za spoločnosť JMC stav s.r.o., akú činnosť vykonáva spoločnosť Doslav s.r.o., či má spoločnosť zamestnancov, kto vedie účtovníctvo spoločnosti Doslav s.r.o. Správca dane dňa 12.07.2016 obdržal odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, že vypočutie svedka pána V. X., nebolo možné uskutočniť, keďže sa správcovi dane nepodarilo túto osobu nájsť v žiadnej z evidencií, do ktorých má správca dane prístup (register obyvateľstva, Obchodný register, Administratívny register ekonomických subjektov) a je možné, že sa nejedná o občana Českej republiky. 29. Správca dane za účelom preverenia zdaniteľných obchodov v zmysle ustanovenia § 19 daňového poriadku spísal so splnomocneným zástupcom spoločnosti DECS CONSULTING, spol. s r.o. Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 103826927/2016 zo dňa 05.09.2016. Splnomocnený zástupca pri ústnom pojednávaní predložil správcovi dane doklady k nadobudnutiu tovaru deklarovaného vo faktúre č. 2014-2401 zo dňa 22.12.2014 pre odberateľa SUNSOFT plus, spol. s r.o., ktorými preukázal, že dodanie nenastalo dňa 22.12.2014, ale fyzicky sa dodanie tovaru uskutočnilo dňa 14.01.2015 a úhrada faktúry bola vykonaná dňa 22.01.2015. Taktiež bola predložená e-mailová komunikácia so spoločnosťou SUNSOFT plus, spol. s r.o., z ktorej vyplynulo dodanie tovaru dňa 14.01.2015 do UPS SCS Slovakia s.r.o., Mokráň záhon 4, 821 04 Bratislava. Úhrada faktúry bola vykonaná dňa 22.01.2015. 30. Správca dane vyzval žalobcu Výzvou na predloženie dôkazov č. 103779907/2016 zo dňa 23.08.2016, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia tejto výzvy predložil dôkazy preukazujúce reálnosť uskutočnenia prijatých zdaniteľných obchodov od spoločnosti SUNSOFT plus, spol. s r.o. deklarovaných vo faktúrach č.1421205, 1421206, 1421207 a 1421209 vystavených pre žalobcu za dodanie tovaru, aby predložil dôkazy o mieste nakládky a vykládky tovaru, kto bol prítomný pri nakládke tovaru za dodávateľa, kto tovar prevzal, kto vykonal prepravu, uviesť EČ vozidla, meno vodiča, predložiť faktúry od prepravcov a doložiť všetky dôkazy preukazujúce reálne dodanie tovaru, jeho montáž, dokumentáciu s výrobným číslom. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 16.09.2016 predložil správcovi dane doklady

- kúpnu zmluvu č. 07/2014 zo dňa 01.10.2014 a záručné listy k faktúram č. 1421205, 1421206, 1421207 a 1421209. O priebehu ústneho pojednávania bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103924361/2016 zo dňa 16.09.2016. Žiadne dôkazy preukazujúce prepravu tovaru, spôsob manipulácie s tovarom, jeho nakládku, vykládku, ani fyzické dodanie tovaru neboli daňovým subjektom preukázané.

31. Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane vo výške 53 927,00 eur z dôvodu porušenia ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Žalobca si právo na odpočítanie dane uplatnil len na základe formálnej existencie faktúry a dodacieho listu zo dňa 03.12.2014, ktoré neboli podložené reálnym dodaním tovaru v zdaňovacom období december 2014. Právo na odpočet dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. V súvislosti s dodávateľskými faktúrami č. 1421205, č. 1421206 a č. 1421209 vystavenými dodávateľom SUNSOFT plus, spol. s r.o. žalobca nenavrhol správcovi dane predvolať žiadnych svedkov a nenavrhol ani iné dokazovanie a tieto dostatočným spôsobom nepreukázali nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH. 32. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalobca v súvislosti s JMC stav s.r.o. nemôže niesť zodpovednosť za konanie iného podnikateľského subjektu a správca dane ho nemôže zaťažiť, resp. neuznať mu nárok na odpočítanie dane, keďže žalobca nevedel a nemohol vedieť o budúcom konaní - prípadnom porušení daňových predpisov dodávateľom ani jeho dodávateľa, ale až dodávateľa, žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru zo zistení správcu dane vyplýva, že žalobca, za ktorého v preverovanom reťazci konal konateľ L. X., jednoznačne vedel, že sa zúčastňuje v obchodnom reťazci: žalobca podpisoval dodacie listy o prevzatí strojov dňa 03.12.2014 s dodávateľom SUNSOFT plus, spol. s r.o. bez toho, že by priamo preberal tieto stroje. L. X., konateľ podpisoval prevzatie tovaru s Ing. O. za dodávateľa SUNSOFT plus, spol. s r.o. s osobou, ktorá ten tovar ani nedodala, ani ho nemala na sklade, ani ho neprepravovala, t.j. obidvaja - aj L. X. aj Ing. O. vedeli, že sa zúčastňujú na takom konaní, ktoré spočíva vo vystavovaní a podpisovaní takých dokumentov, ktoré neodrážali reálne uskutočnenie dodávok. Žalobca prijal faktúru od SUNSOFT plus, spol. s r.o. s dátumom dodania 10.12.2014 bez toho, aby dňa 10.12.2014 došlo reálne k dodaniu tovaru (strojov), t.j. žalobca vedel, že tovar nebol dodaný, dodacie listy podpísal, faktúry prijal a odpočítal si z nich DPH. Žalobca prijal faktúru od SUNSOFT plus, spol. s r.o., pričom vedel, že tovar - stroje neboli dodané práve touto osobou, čo potvrdil aj dodávateľ SUNSOFT plus, spol. s r.o. v Zápisnici o miestnom zisťovaní č. 103241302/2016 zo dňa 01.06.2016. Aj napriek tomu prijal faktúru od spoločnosti SUNSOFT plus, spol. s r.o., zaevidoval ju do evidencie DPH a daň z pridanej hodnoty čerpal zo štátneho rozpočtu v zdaniteľnom období december 2014. 33. Ako jediný a konečný článok reťazca čerpal žalobca z týchto faktúr daňovú výhodu vo forme odpočítania DPH. Stroje (technológie) ďalej nepredal, ani nepoužíval na svoje zdaniteľné plnenia, kontrolou zo dňa 06.10.2015, t.j. až 10 mesiacov po dni zdaniteľného obchodu, agentúra SIEA zistila, že technológie neboli nainštalované a neboli uvedené do prevádzky. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nevedel preukázať prepravu, nepreukázal ju ani dodávateľ SUNSOFT plus, spol. s r.o., ani jeho subdodávateľ fatrs, s.r.o. Nikto z preverovaného reťazca nevedel prepravu preukázať; nikto z preverovaného reťazca nevedel preukázať žiadnym relevantným dôkazom, kedy došlo ku dňu dodania tovaru, t.j. k zdaniteľnému obchodu. Oprávnenosť preverovať celý obchodný reťazec v prípade dôvodných pochybností ohľadne dodávok správca dane legitímne má a vyplýva priamo z daňového poriadku. V uvedených intenciách sa vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3 Sžf/24/2012 zo dňa 13.11.2012. V predmetnom rozsudku je uvedené, že správca dane je oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec. Z DPH vykazovanej v rámci preverovaného reťazca si žalobca, ktorý stojí na konci reťazca neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane. Pochybnosti správcu dane vychádzali aj z časového nesúladu dodávok a odovzdávajúcich dokumentov. SUNSOFT plus, spol. s r.o. deklaroval dodanie technológií do KRON SK, s.r.o. dňa 03.12.2014 (dodacie listy), resp. dňa 10.12.2014 (faktúra a záručné listy). Subdodávateľ fatrs, s.r.o. deklaroval dodanie do SUNSOFT plus, spol. s r.o. technológií dňa 10.12.2014 (dodacie listy, faktúra). Konateľ spoločnosti JMC stav s.r.o. nemal vedomosť o prijatých a uskutočnených dodávkach, pritom subdodávateľ fatrs, s.r.o. deklaroval nákup technológií práve od spoločnosti JMC stav s.r.o. 34. K námietke nedostatočne odôvodnenej argumentácie správcu dane vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z hmotného investičného majetku, ktorý žalobca nakúpil od SUNSOFT plus, spol. s r.o. aj z dôvodu, že sa mu vedeným dokazovaním podarilo zistiť, že strojové zariadenie (rezacie zariadenie) bolo fyzicky prepravené až dňa 14.01.2015 spoločnosťou UPS SCS Slovakia s.r.o. žalovaný poukázal na zistenie, že dodanie tovaru deklarovaného vo faktúre č. 1421207 bolo uskutočnené dňa 15.01.2015 vozidlom BA018NK prepravcom UPS SCS (Slovakia) s.r.o. V tejto súvislosti žalobcom uvádzaný poukaz na možnosti dodania tovaru, ktoré je podľa Obchodného zákonníka okrem odovzdania tovaru dopravcovi možné aj rezerváciou konkrétneho tovaru v sklade dodávateľa, žalovaný vyhodnotil ako irelevantný vzhľadom k tomu, že zo strany žalobcu o inom spôsobe dodania tovaru nebol predložený žiadny dôkaz. Okrem uvedeného toto tvrdenie je v priamom rozpore s výsledkami dokazovania, keďže miestnym zisťovaním u dodávateľa SUNSOFT plus, spol. s r.o., z ktorého bola spísaná Zápisnica o

miestnom zisťovaní č. 103241302/2016, bolo zistené, že dodávateľ sa nevedel vyjadriť, kde bol tovar nakladaný, doklady o preprave nemá, zariadenie síce bolo účtované na sklad, tovar fyzicky na sklade v tejto spoločnosti nikdy nebol, meno vodiča, EČ vozidla ani názov prepravcu mu neboli známe. Miestnym zisťovaním nebola rezervácia tovaru v sklade dodávateľa preukázaná. 35. Preverením u subdodávateľa DECS CONSULTING, spol. s r.o., z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103826927/2016 zo dňa 05.09.2016, bolo zistené, že stroj z Viedne zo spoločnosti Reinauer HandelsgesmbH., Profi Papierbearbeitung Wien si doviezla spoločnosť DECS CONSULTING, spol. s r.o. do vlastného skladu dňa 22.12.2014, kde bol v sklade až do 14.01.2015. Odberateľ SUNSOFT plus, spol. s r.o. upresnil adresu, na ktorú sa mal stroj odovzdať - do depa spoločnosti UPC, a kam to ďalej spoločnosť SUNSOFT spol. s r.o. predala, už neriešili. Preverovaním v DECS CONSULTING, spol. s r.o. taktiež nebola rezervácia tovaru v sklade dodávateľa preukázaná. V súvislosti s dodaním predmetného tovaru žalovaný poukázal na zistené skutočnosti, že dňa 10.12.2014, t. j. v deň dodania tovaru deklarovaného vo faktúre č. 1422107, ani dňa 03.12.2014, t. j. v deň uvedený v dodacom liste č. 1421207, ktorý bol podpísaný dodávateľom SUNSOFT plus, spol. s r.o. a odberateľom

- žalobcom nemohol nastať deň zdaniteľného plnenia, resp. deň dodania tovaru v tuzemsku, keďže stroj (technológia) nebol v Slovenskej republike, ale v spoločnosti Reinauer HandelsgesmbH., Profi Papierbearbeitung Wien. Rezervácia tovaru v sklade vo Viedni nebola taktiež preukázaná. 36. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na žalobných bodoch, zopakujúc námietky napádajúce neprimeraný prenos dôkazného bremena na žalobcu v otázke preukázania reálneho základu deklarovaných zdaniteľných tuzemských plnení a deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru, argumentujúc zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty, záväzkom členských štátov zamedziť dvojitému zdaneniu a tvrdením, že žalobca si predložením požadovaných daňových dokladov splnil dôkaznú povinnosť vo vzťahu k preukázaniu oprávnenosti ním uplatneného nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj uplatneného oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH. Rovnako žalobca zotrval na žalobných dôvodoch napádajúcich porušenie jeho procesných práv v rozpore so zásadou súčinnosti uplatňovanou v daňovom konaní, a to byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, pri úkone realizovanom dožiadaným Daňovým úradom Žilina. Žalobca taktiež zopakoval dôvody nezákonnosti rozhodnutia prvého stupňa formálneho charakteru, spočívajúce v porušení ustanovenia § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku tým, že vo výroku napadnutého rozhodnutia správca dane neuviedol zákonný dôvod dodatočného vyrubenia dane žalobcovi, čím správca dane preskúmavané rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti pre jeho nezrozumiteľnosť. Vytýkané vady neboli odstránené ani v rámci odvolacieho administratívneho konania, výsledkom ktorého je žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného. 37. Žalovaný duplikou na vyjadrenie žalobcu v lehote určenej správnym súdom nereagoval.

IV. Relevantná právna úprava

38. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

40. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

41. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

42. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 43. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 44. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 45. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 46. Podľa § 63 ods. 3 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom. 47. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 48. Podľa § 68 ods. 4 daňového poriadku daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie. 49. Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. 50. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 51. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 52. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. 53. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 54. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 55. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 56. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. 57. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve") účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 58. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

59. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 183 SSP) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu, za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP) vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 17.10.2018 v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného, ktorý súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 60. Na pojednávaní žalobca vo vzťahu k žalobným dôvodom zotrval na tvrdeniach prezentovaných vo svojich písomných podaniach. 61. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2014 a v neposlednom rade preveriť zákonné náležitosti výroku rozhodnutia prvého stupňa. 62. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedka na Daňovom úrade Žilina dňa 22.09.2016 správny súd s prihliadnutím na obsah zápisnice z tohto procesného úkonu (zápisnica č. 103958153/2016 zo dňa 22.09.2016) uvádza, že tento výsluch sa týkal preverenia zdaniteľného plnenia uskutočneného medzi daňovým subjektom L. Q. - Q. a SUNSOFT plus spol. s r.o., a nie dodania tovaru žalobcovi. Navyše, predmetom dožiadania bolo preverenie faktúry č. 14269 zo dňa 22.12.2014 za dodanie stroja CYKLOS GPM 450 SA - ryhovací - perforovací stroj, ktorého dodanie žalobcovi spoločnosťou SUNSOFT plus spol. s r.o. nebolo zo strany správcu dane spochybnené, pričom uvedený dôkaz výsluchom svedka ani nebol zahrnutý do protokolu o výsledku daňovej kontroly, ani do rozhodnutia správcu dane vo veci samej. Možno konštatovať, že výsledky preverenia uvedenej dodávky tovaru nemali vplyv na konečné vyčíslenie odpočtu DPH neuznaného daňovými orgánmi, keďže za tento zdaniteľný obchod žalobcovi odpočet dane priznali, a teda žalobcom tvrdené porušenie jeho procesných práv úkonom realizovaným v rámci dožiadania nemohlo ovplyvniť tvrdenú nezákonnosť preskúmavaných administratívnych rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu správny súd túto námietku vyhodnotil ako irelevantnú.

63. Avšak v súvislosti s vysporiadaním sa s touto odvolacou námietkou žalovaným v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia nedá správnemu súdu nevyjadriť nesúhlas s posúdením neodôvodnenosti tejto námietky tvrdením, že miestne príslušný správca dane Daňový úrad Žilina nevykonal výsluch svedka podľa § 25 daňového poriadku, ale vykonal ústne pojednávanie v zmysle § 19 daňového poriadku. Predovšetkým je potrebné uviesť, že ustanovenie § 19 daňového poriadku upravuje povinnosť a podmienky spísania zápisnice, prípadne úradného záznamu, konajúcim orgánom daňovej správy, účelom ktorého je verne zachytiť priebeh toho ktorého procesného úkonu, či už ústneho pojednávania alebo iného úkonu. Predmetom ústneho pojenávania môže byť aj výsluch svedka, resp. preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, čo možno taktiež realizovať napríklad výsluchom svedka a oboznámením listinných dôkazov ním predložených na výzvu konajúceho daňového orgánu. O takomto úkone je daňový orgán povinný spísať zápisnicu, ktorej obsahové náležitosti, prípadne vykonanie opravy chýb a počet jej vyhotovení upravujú jednotlivé ustanovenia § 19 daňového poriadku. Uvedená zákonná úprava povinnosti zaznamenávania priebehu a prijatých záverov uskutočnených procesných úkonov súvisiacich so správou daní, či už za účasti daňových subjektov, svedkov, znalcov a iných osôb zúčastnených na konaní, alebo bez ich priamej účasti, nevylučuje aplikáciu ustanovení § 19 daňového poriadku aj na procesný úkon výsluchu svedka, ako jedného z možných dôkazných prostriedkov používaných pre účely daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania. Z obsahu zápisnice Daňového úradu Žilina č. 103958153/2016 zo dňa 22.09.2016 vyplýva, že uvedený daňový úrad na dožiadanie Daňového úradu Trnava, pobočka Senica, ktoré súviselo s preverovaním žalobcom deklarovaných zdaniteľných obchodov realizovaných práve v kontrolovanom zdaňovacom období december 2014. Dožiadaný daňový úrad v zápisnici ako hlavný predmet ústneho pojednávania uviedol preverenie zdaniteľných plnení uskutočnených na základe faktúry č. 14269 zo dňa 22.12.2014, vystavenej preverovaným daňovým subjektom L. Q. - Q. pre odberateľa SUNSOFT plus spol. s r.o., za dodanie ryhovacieho a perforovacieho stroja CYKLOS GPM 450 SA, ktorý bol obchodnou spoločnosťou SUNSOFT plus spol. s r.o. následne dodaný žalobcovi. Ďalej z obsahu predmetnej zápisnice vyplýva, že dožiadaný daňový úrad na preverenie požadovaných skutočností zvolil výsluch daňového subjektu L. Q., ako aj oboznámenie sa s obsahom ním predkladaných daňových dokladov, napr. odberateľská faktúra č. 14269, evidencia DPH za december 2014, Kniha odberateľských faktúr za rok 2014 a za rok 2015 atď. Z obsahu zápisnice je zrejmé, že zamestnanci dožiadaného správcu dane za účelom preverenia predmetného zdaniteľného plnenia kládli predvolanému daňovému subjektu otázky a tento na ne odpovedal. Za daných okolností možno konštatovať, že na predmetnom ústnom pojednávaní sa vykonalo dokazovanie formou oboznámenia listinných dôkazov a výsluchom svedka, a teda, pokiaľ išlo i dôkazy, ktoré súviseli s preverovaním skutočností rozhodujúcich na určenie daňovej povinnosti žalobcu, mal správca dane upovedomiť žalobcu o príprave takéhoto procesného úkonu za účelom zabezpečenia práva žalobcu byť prítomný na výsluchu svedka a klásť mu otázky (§ 25 ods. 4 daňového poriadku). 64. Ako už správny súd vyššie uviedol, výsledky dôkazov získaných dožiadaným daňovým úradom neboli podkladom pre rozhodnutie správcu dane o vyrubení daňovej povinnosti z dôvodu neuznania odpočtu dane uplatneného žalobcom, teda preverované zdaniteľné plnenie bolo uznané a nemalo vplyv na dodatočné určenie daňovej povinnosti žalobcu. Preto vyššie uvedená procesná vada konania nespôsobuje nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Prípadným vrátením veci daňovým orgánom na ďalšie konanie za účelom zopakovania predmetného úkonu by neprispelo k priaznivejšiemu rozhodnutiu pre žalobcu vo vzťahu k určeniu dane za predmetné zdaňovacie obdobie, keďže dôvodom jej dodatočného určenia bolo spochybnenie reálneho základu iných zdaniteľných plnení uskutočnených v kontrolovanom zdaňovacom období december 2014. 65. Ako nedôvodné vyhodnotil správny súd aj tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvého stupňa pre jeho nezrozumiteľnosť z namietaného dôvodu, že v rozpore s ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku jeho výrok neobsahoval ustanovenie zákona o DPH, podľa ktorého správca dane dodatočne vyrubil žalobcovi daň za kontrolované zdaňovacie obdobie. Taktiež nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že z výroku rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, v zmysle ktorého konkrétneho v zákone vymedzeného dôvodu vznikla žalobcovi daňová povinnosť na dani, ktorú správca dane dodatočne vyrubuje. Z obsahu výroku rozhodnutia prvého stupňa vyplýva, že jeho predmetom je vyrubenie rozdielu dane, t. j. týmto rozhodnutím správca dane vyrubuje žalobcovi rozdiel dane a zároveň mu ukladá povinnosť tento rozdiel dane zaplatiť na účet správcu dane v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Keďže v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti účastníkom konania je možné len podľa daňového poriadku alebo podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je demonštratívne uvedený zákon o účtovníctve), výrok rozhodnutia správcu dane naplnil požiadavku náležitosti ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c) daňového poriadku v časti uvedenia ustanovenia, podľa ktorého sa rozhodovalo, a to tým, že výrok obsahuje

uvedenie § 68 ods. 5 daňového poriadku. Úkon vyrubenia dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani (§ 68 ods. 4 písm. a/ až c/ daňového poriadku) môže správca dane realizovať len formou rozhodnutia, ktoré je výsledkom vyrubovacieho konania. Keďže podaním daňového priznania žalobcom k dani na DPH za zdaňovacie obdobie december 2014 došlo k vyrubeniu tejto dane podľa § 68 ods. 4 písm. b) daňového poriadku a na základe výsledkov preverovania takto vyrubenej dane prostredníctvom daňovej kontroly a na základe dokazovania vykonaného v rámci následného vyrubovacieho konania bol zistený rozdiel tejto dane oproti dani vyrubenej podaním daňového priznania žalobcom, logicky nasledovalo v zmysle ustanovenia § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubenie rozdielu predmetnej dane rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní. S prihliadnutím na obsahové požiadavky tvoriace výrok rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, pre perfektnosť výroku postačuje uvedenie ustanovenia § 68 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého je rozhodnutie tohto druhu vydané. Pokiaľ ide o jednotlivé ustanovenia zákona o DPH porušené žalobcom, tieto netvoria obligatórnu súčasť výroku rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Vo vzťahu k vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a v spojení so skúmaním splnenia zákonných podmienok na priznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a), § 51 zákona o DPH a na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru podľa § 43 zákona o DPH, tieto ustanovenia nie je potrebné uvádzať vo výroku rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Spolu s uvedením skutočností tvoriacich podklad rozhodnutia, s uvedením úvah ovplyvňujúcich hodnotenie dôkazov správcom dane, ako aj vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, uvedenie relevantných ustanovení zákona o DPH a iných právnych predpisov použitých pri rozhodovaní, tvorí obsahové náležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§63 ods. 5 veta druhá daňového poriadku), čím sa zároveň zabezpečuje aj naplnenie požiadavky zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. 66. Z obsahu administratívneho spisu a z odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí žalovaného a správcu dane vyplýva, že v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania daňové orgány vykonali rozsiahle dokazovanie na preverenie tých deklarovaných zdaniteľných plnení a intrakomunitárneho dodania tovaru, u ktorých vzniklo objektívne podozrenie o reálnom základe týchto obchodov, pričom sa daňové orgány dôsledne zaoberali námietkami, ako aj vyhodnotením nových tvrdení a preverením nových dôkazov dodatočne predkladaných žalobcom v predmetnom daňovom konaní. Účastníkom súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí sú obsah administratívneho spisu a z neho vyplývajúce skutkové zistenia známe, ich obsah nebol medzi stranami sporný, a preto správny súd v ďalšom odôvodnení vťahujúcom sa k vyhodnoteniu skutkového stavu, relevantného pre posúdenie oprávnenosti nároku na odpočet dane a oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, už nebude tieto podrobnosti v skutkových zisteniach opakovať. 67. Pokiaľ ide o preverenie intrakomunitárneho dodania tovaru odberateľovi registrovanému na daň z pridanej hodnoty v Českej republike, obchodnej spoločnosti KRON SK-CZ, s.r.o., na základe žalobcom vystavenej faktúry č. 5140253 s dátumom dodania tovaru 18.12.2014 (CMR č. SK0079740), správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že toto dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu bolo objektívne spochybnené vykonaným dokazovaním, v rámci ktorého sa nepotvrdila základná požiadavka zákona o DPH na uznanie oslobodenia od DPH podľa § 43 zákona o DPH, a to dodanie deklarovaného množstva tovaru z tuzemska do Českej republiky. Sporná faktúra a dodacie doklady nespĺňali požiadavku vierohodnosti z dôvodov, že: · preverením dopravy bolo preukázané, že žalobcom pôvodne uvádzané motorové vozidlo absolvovalo v deklarovaný deň dodania tovaru len jednu jazdu na trase Senica - Hodonín, čo objektívne nemohlo postačovať na prepravu toľkého množstva tovaru deklarovaného žalobcom, · dodatočné vysvetlenia žalobcu o nepredvídateľných okolnostiach, ktoré znemožnili prepravu takého veľkého množstva tovaru v deň deklarovaný na vyššie uvedenej faktúre a CMR, ako aj žalobcom v konaní dodatočne predložená dokumentácia - 12 CMR a k tomu 12 dodacích listov s dátumami dodania tovaru v priebehu dvanástich dní počnúc 08.12.2014 a končiac 19.12.2014, ktorá nekorešponduje s CMR dokladmi u odberateľa preverenými formou medzinárodnej výmeny informácií, dodatočne predložený jeden list záznamu o prevádzke motorového vozidla s ŠPZ SE 430BN, vedeného v období od 02.12.2014 do 22.12.2014, ako aj neodôvodnené narušenie časovej postupnosti vedenej účtovnej evidencie ohľadom dodatočne predložených daňových dokladov, spôsobuje objektívne podozrenie o nedostatočnej vierohodnosti predkladaných listinných dôkazov a zakladá dôvody na prijatie záveru o dodatočnej manipulácii s CMR dokladmi, o ich nahrádzaní novými CMR dokladmi s iným evidenčným číslom vozidla a inými dátumami dodania predmetného tovaru, · dátum dodania všetkého tovaru uvedeného na faktúre č. 5140253 dňa 18.12.2014 sa nepotvrdil a dodatočne deklarované termíny dodania tovaru, od 08.12.2014 do 18.12.2014 nesúhlasia s CMR dokladmi u odberateľa, ktoré boli preverené v rámci cezhraničnej spolupráce.

68. Už len z uvedených dôvodov považuje správny súd tvrdenia žalobcu za účelovú obranu pod ťarchou skutkových zistení, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu základnej podmienky oslobodenia od DPH podľa § 43, a to realizáciu dodávky deklarovaného množstva tovaru odberateľovi na územie iného členského štátu Spoločenstva. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že bolo potrebné skúmať, ktorý tovar bol reálne dodaný do Českej republiky, keďže jedna cesta deklarovaným motorovým vozidlom s evidenčným číslom SE117BY na trase Senica - Hodonín sa potvrdila. Bolo povinnosťou žalobcu viesť účtovníctvo a evidenciu daňových dokladov tak, aby podávali verný obraz o uskutočnených zdaniteľných obchodoch, obzvlášť ak zákon o DPH pre oslobodenie od dane podľa § 43 stanovuje prísne podmienky za účelom zabránenia zneužívania inštitútu slúžiaceho zamedzeniu dvojitého zdanenia v priestore Spoločenstva. V tejto súvislosti možno dodať, že nie je namieste bagatelizovanie formálnych nedostatkov vo vedení daňovej evidencie žalobcom a v kontexte s dodatočne predkladanými dokladmi a evidenciou nie je vierohodný ani jeho poukaz na objektívne príčiny nepresností a nezrovnalostí vo vedení dokumentácie uskutočnených prepráv tovaru do iného členského štátu, napr. z dôvodu, že podľa slov žalobcu „vypadol šofér, pokazilo sa vozidlo a podobne", pretože tieto všeobecne uvádzané dôvody nepreukázal, z účtovnej evidencie žalobcu nevyplývajú. Taktiež nepôsobí presvedčivo tvrdenie žalobcu, že prepravné doklady sa niekedy vyhotovovali vopred s úmyslom zabezpečiť budúcu plynulú nakládku tovaru a vyhnúť sa prestojom z dôvodu absencie potrebnej dokumentácie k preprave. Práve naopak, pokiaľ by mal žalobca v úmysle zabezpečiť plynulú nakládku a prepravu tovaru deklarovaného pôvodne faktúrou č. 5140253 s dátumom dodania tovaru 18.12.2014, bol by zabezpečil viac jázd a viac motorových vozidiel na zabezpečenie intrakomunitárneho dodania takého veľkého množstva rôznorodého, ako aj nadrozmerného tovaru, čomu by zodpovedala aj časovo nadväzujúca evidencia kníh jázd, mená vodičov, vyúčtovanie prepravy alebo služobných ciest súvisiacich s časovo následnou evidenciou CMR dokladov. Už pri zabezpečovaní a príprave prepravy deklarovaného množstva tovaru a vyhotovení dokladov preukazujúcich jej reálny základ by bolo zrejmé, že k tomuto účelu nepostačujú pôvodne žalobcom predložené doklady (CMR č. SK0079740, motorové vozidlo SE 117 BY a jedna jazda na trase nakládky a vykládky tovaru). 69. V rámci súdneho prieskumu napadnutých daňových rozhodnutí, vo vzťahu k správnosti posúdenia splnenia zákonných podmienok žalobcom na oslobodenie od dane pri dodaní deklarovaného tovaru z tuzemska do iného členského štátu, správny súd vychádza zo skutkových zistení uvedených v administratívnom spise, zo zákonných ustanovení upravujúcich uvedené oslobodenie od DPH (§ 43 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 zákona o DPH). V tejto súvislosti správny súd poukazuje i na právne závery vyplývajúce z rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04, kde v bode 1 Súdny dvor EÚ judikoval, že „čl. 28a ods. 3 prvý pododsek a čl. 28c A písm. a) prvý odsek Šiestej smernice sa majú vzhľadom na pojem odoslaný uvedený v týchto dvoch ustanoveniach vykladať v tom smere, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania." V nadväznosti na uvedené správny súd dodáva, že preukázanie splnenia uvedených podmienok bez akýchkoľvek pochybností sa vzťahuje na všetok tovar, resp. celkové množstvo tovaru, ktorý je predmetom intrakomunitárneho dodania podľa predkladaných daňových dokladov, nie len na časť tovaru, ktorý navyše nie je možné jednoznačne identifikovať. 70. Z rozsiahleho preverovania správcu dane, vykonaného vo vzťahu ku každému neuznanému tuzemskému zdaniteľnému plneniu deklarovanému faktúrami č. 141205, č. 141206, č. 141207 a č. 141209, vystavenými dodávateľom žalobcu SUNSOFT plus, spol. s r.o., jednoznačne vyplýva objektívne spochybnenie reálneho základu týchto daňových dokladov, predovšetkým k podstatnej podmienke zakladajúcej právo na odpočet dane, a síce dodanie predmetných tovarov práve v deň uvedený na faktúre a práve dodávateľom deklarovaným na sporných faktúrach. 71. Žalobca v nadväznosti na zistený skutkový stav pri preverovaní zdaniteľných obchodov podľa sporných faktúr dodatočne tvrdil, že žalobcovi vzniklo právo na odpočet dane vzniknutej podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, t. j. prijatím platby za dodaný tovar, keby bola platba za dodanie tovaru prijatá pred dodaním tovaru. Na základe tejto argumentácie žalobcu nemožno uspokojivo a presvedčivo dospieť k záveru, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť zaplatením preddavku za dodaný tovar, pretože: · platby za predávaný tovar formou preddavkov neboli medzi obchodnými partnermi dohodnuté; V kúpnej zmluve č. 07/2014 na dodávku inovatívnej technológie (špecifikácia predmetu kúpy je totožná so špecifikáciou tovaru podľa jednotlivých sporných faktúr), uzavretej medzi žalobcom na strane kupujúceho a medzi dodávateľom SUNSOFT plus, spol. s r.o. na strane predávajúceho, v článku IV

bode 2 je explicitne uvedené: „Kupujúci neposkytuje za predmet plnenia zálohu ani nijaké preddavky zo zmluvnej ceny." · platenie preddavkov na fakturované dodanie predmetného tovaru nepotvrdil ani výsluch svedka, konateľa dodávateľa žalobcu Ing. V. O. (str. 5 zápisnice z miestneho zisťovania Daňového úradu Žilina č. 103241302/2016 zo dňa 01.06.2016, tvoriacej prílohu k odpovedi na dožiadanie - evidovaná pod poradovým číslom 17, č. záznamu 1174674/2016 zo dňa 24.06.2016), · ohľadom vystavenia faktúr za dodaný tovar je v poslednej vete bodu 4 článku IV kúpnej zmluvy dohodnuté, že predávajúci zašle kupujúcemu faktúru najneskôr do 10 dní odo dňa prevzatia predmetu plnenia kupujúcim, čomu zodpovedá aj skutočnosť, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období neprijal od dodávateľa SUNSOFT plus, spol. s r.o. žiadnu faktúru na prijatú platbu, ani vyúčtovaciu faktúru k prijatej platbe, vystavenej v deň dodania tovaru ako vyúčtovanie s faktúrou za prijatú platbu, rovnako o takýchto obchodných transakciách neúčtoval zaznamenaním poskytnutých preddavkov na účte XXX.

72. Faktom zostáva, že žalobcovi boli vystavené obchodnou spoločnosťou SUNSOFT plus, spol. s r.o. len faktúry za dodanie vyššie špecifikovaného tovaru.

73. Zároveň vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobca dodaný investičný majetok využíval na svoje zdaniteľné plnenia. Žalobca predmetné stroje (technológie) ďalej nepredal, ani nepoužíval na svoje zdaniteľné plnenia, kontrolou zo dňa 06.10.2015, t. j. až 10 mesiacov po dni zdaniteľného obchodu, agentúra SIEA zistila, že technológie neboli nainštalované a neboli uvedené do prevádzky. V rámci daňovej kontroly ani v rámci vyrubovacieho konania žalobca nepreukázal prepravu sporného tovaru, nepreukázal to ani deklarovaný dodávateľ žalobcu SUNSOFT plus, spol. s r.o., ani samotný subdodávateľ fatrs, s.r.o. Taktiež sa dôveryhodným spôsobom nepodarilo preveriť deň dodania deklarovaného tovaru, keďže vykonané dokazovanie objektívne spochybnilo dátum dodania tovaru uvedeného na faktúrach, čo je taktiež podstatná náležitosť daňového dokladu preukazujúca splnenie zákonnej podmienky na uznanie odpočtu DPH. Napríklad vo vzťahu k rezaciemu stroju, ktorý mal byť v zmysle faktúry č. 1421207 dodaný žalobcovi dňa 10.12.2014 a v zmysle dodacieho listu č. 1422107 mal byť dodaný dňa 03.12.2014, bola realizácia deklarovaného zdaniteľného plnenia objektívnymi dôkazmi spochybnená, keďže predmetný stroj (technológia) v uvedených dňoch nebol na území Slovenskej republiky, ale sa nachádzal v spoločnosti Reinauer HandelsgesmbH., Profi Papierbearbeitung Wien. Subdodávateľ DECS CONSULTING, spol. s r.o., predmetný rezací stroj od uvedenej obchodnej spoločnosti z Viedne doviezol do vlastného skladu dňa 22.12.2014, kde zotrval až do 14.01.2015, odkiaľ bol na pokyn odberateľa SUNSOFT plus, spol. s r.o. odovzdaný do depa spoločnosti UPS SCS Slovakia s.r.o. V podstate vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rezacie zariadenie bolo fyzicky prepravené až dňa 14.01.2015 spoločnosťou UPS SCS Slovakia, resp. dodanie tovaru deklarovaného vo faktúre č. 1421207 bolo uskutočnené dňa 15.01.2015 vozidlom BA018NK prepravcom UPS SCS (Slovakia) s.r.o. 74. V nadväznosti na uvedené zistenia taktiež neobstojí argumentácia žalobcu o dodaní predmetného tovaru jeho rezerváciou v sklade dodávateľa, nakoľko tento spôsob dodania nebol preukázaný, ani z celkového vyhodnotenia jednotlivých dôkazov nevyplýva. V čase dodania predmetného tovaru, t. j. dňa 10.12.2014, sa nepotvrdila ani rezervácia predmetného tovaru v sklade vo Viedni, kde sa v tom čase nachádzal, rovnako sa nepotvrdila jeho rezervácia ani v sklade subdodávateľa na území Slovenskej republiky. 75. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ako aj podmienky na priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH, sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie, príp. realizujúceho intrakomunitárne dodanie tovaru na územie iného členského štátu. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti neutrality DPH, inštitútu odpočtu dane a oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane alebo oslobodené dodanie tovaru uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné

plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre. Rovnako, ak si platiteľ uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, musí byť schopný preukázať dodanie tovaru nadobúdateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte a taktiež musí preukázať, že preprava a fyzické dodanie tovaru boli prostredníctvom deklarovaných prepravcov reálne uskutočnené tak, ako to deklarujú predkladané daňové a prepravné doklady. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií. 76. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona). 77. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). 78. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené. 79. Aj Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky Súdneho dvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). 80. Správny súd konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočet dane a právo na oslobodenie od dane, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu ( § 24 ods. 1 daňového poriadku). 81. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, ako i postupu predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil také závažné porušenie zákona, práv a oprávnených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). 82. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. 83. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho súdu a vo veciach ustanovených v § 22 ods. 1 veľký senát najvyššieho súdu (§ 438 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).