Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/229/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: I. L., E..L.., L. L.Í.: Y. X, F., K.: XX XXX XXX, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: C. Q., W.: XX.X.XXXX, F. M. XX/C, F., o zaplatenie 1468,61 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo 6. októbra 2017, č. k. 14Csp/68/2017-116, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku p o t v r d z u j e. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 487,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 487,88 eur od 08.01.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatnenej istiny s príslušenstvom súd žalobu zamietol. Žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že strany sporu uzavreli Zmluvu Č.. E., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, Zmluvu č. E., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, Zmluvu č. E., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, Zmluvu č. E., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. Na základe uvedených zmlúv žalobca zapožičal žalovanému 4 kusy SIM kariet, ktoré umožňujú žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Na základe Dodatku k Zmluve o pripojení č. E. zo dňa 14.04.2015 predal žalobca žalovanému zariadenie značky E. K. X XXGB J. za zľavnenú kúpnu cenu 64,16,- eur. Na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. E. zo dňa 01.07.2015 a dohody o splátkach zo dňa 01.07.2015 predal žalobca žalovanému zariadenie L. D. A. Z. F. za kúpnu cenu 150,- eur. Na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. E. zo dňa 14.04.2015 predal žalobca žalovanému zariadenie L. J. M. X X.X N. za kúpnu cenu 0,50 eur. Žalobca fakturoval žalovanému cenu dodaných služieb a za zaslanie upomienky nasledovnými faktúrami: faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyhotovenou dňa 17.06.2015, splatnou dňa 01.07.2015 v sume 5,00 eur s DPH, faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyhotovenou dňa 17.06.2015, splatnou dňa 01.07.2015 v sume 13,00 eur s DPH, faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyhotovenou dňa 17.06.2015, splatnou dňa 01.07.2015 v sume 23,11 eur s DPH, faktúrou č. XXXXXXXXXX vyhotovenou dňa 17.06.2015, splatnou dňa 01.07.2015 v sume 133,73 eur s DPH, faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyhotovenou dňa 17.07.2015, splatnou dňa 31.07.2015 v sume 5,00 eur s DPH, faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyhotovenou dňa 17.07.2015, splatnou dňa 31.07.2015 v sume 13,00 eur s DPH, faktúrou Č.. XXXXXXXXXX, vyhotovenou dňa 17.07.2015, splatnou dňa 31.07.2015 v sume 15,29 eur s DPH, faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyhotovenou dňa

17.7.2015, splatnou dňa 31.7.2015 v sume 15,29 eur s DPH, faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyhotovenou dňa 17.7.2015, splatnou dňa 31.07.2015 v sume 80,20 eur s DPH, faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyhotovenou dňa 17.07.2015, splatnou dňa 31.07.2015 v sume 81,34 eur s DPH, faktúrou Č.. XXXXXXXXXX, vyhotovenou dňa 17.08.2015, splatnou dňa 31.08.2015 v sume 1,33 eur s DPH, faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyhotovenou dňa 17.08.2015, splatnou dňa 31.08.2015 v sume 2,92 eur s DPH, faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyhotovenou dňa 17.08.2015, splatnou dňa 31.08.2015 v sume 9,70 eur s DPH, faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyhotovenou dňa 17.09.2015, splatnou dňa 1.10.2015 v sume 0,46 eur s DPH. Listom Pokus o pokonávku zo dňa 19.10.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 1488,61 eur, najneskôr do 07.01.2016. Žalovaný nezaplatil žalobcovi žalobou uplatnenú pohľadávku ani sčasti. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je sčasti dôvodná.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 43 ods. 12 písm. b), § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "zákon o elektronických komunikáciách"), § 51, § 52 ods. 4, § 53 ods. 1, 3, 4 písm. k), 5, § 121 ods. 3, § 488, § 491 ods. 1, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že v konaní mal za preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb + splátku 487,88 eur. Preto v tejto časti považoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú, a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi cenu poskytnutých elektronických telekomunikačných služieb v sume 487,88 eur. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013.

4. Za nedôvodný považoval nárok žalobcu vo výške 980,73 eur, ktorý si tento uplatňoval titulom zaplatenia zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v tomto smere uviedol, že zo skutkového vymedzenia nároku na náhradu zmluvnej pokuty žalobcom vyplynulo, že náhrady škody sa proti žalovanému domáhal z dôvodu porušenia jeho povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu minimálne 24 mesiacov. Preto súd, s poukazom na ust. § 52 ods. 4, § 53 ods. 1, 3, 4 písm. k), 5, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, považoval dohodu o zmluvnej pokute za neplatnú, nakoľko táto predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá značne znevýhodňovala spotrebiteľa (žalovaného) oproti dodávateľovi (žalobcovi). V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluvná pokuta má podľa § 544 zabezpečiť dodržanie zmluvnej povinnosti. V tomto prípade však bola zmluvná pokuta dohodnutá len pre prípad porušenia zmluvných povinností odberateľa a nebola dohodnutá pre porušenie zmluvných povinností dodávateľom. Keďže spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú i ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu s nesplnením jeho záväzku, pričom takéto podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, mal súd prvej inštancie za to, že zmluvné pokuty, tak ako boli dojednané v Dodatkoch k zmluvám o pripojení sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a preto sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku žalovanej istiny s príslušenstvom zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p..

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá (v časti zmluvnej pokuty vo výške 980,73 eur s príslušenstvom). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na nové konania rozhodnutie. Uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie a má za to, že tento skutkový stav nesprávne zistil, keďže z predložených dôkazov vyplýva, že zmluvná pokuta bola individuálne dojednaná a z uvedeného dôvodu nie je namieste dojednanú zmluvnú pokutu považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvná pokuta nemá povahu nekalej podmienky a nevyvoláva žiadny nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán, a nie je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Žalobca dojednal zmluvnú pokutu so žalovaným degresívne, t.j. s prihliadnutím na čas, aký zostáva do konca doby viazanosti od porušenia zmluvných povinností.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záveroch naň odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie dodáva, že v danej veci bola v Dodatkoch (čl. 2.5) k zmluvám o poskytovaní verejných služieb dohodnutá zmluvná pokuta nasledovne:

„ ....Účastník je povinný podniku uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia povinností: ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť nedoručiť podniku výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č. 351/2011 Z.z. alebo z dôvodov pre odstúpenie od zmluvy stanovených iným platným právnym predpisom. Účastník je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške ...eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie 1. mesiaca doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak zmluvná pokuta dohodnutá v predchádzajúcich ustanoveniach tohto bodu vo svojej výške platnej pre 1. mesiac doby viazanosti (ktorá je uvedená na začiatku textu v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu), je nižšia, ako šesťnásobok sumy, uvedenej v článku 2 v bode 2. 2 písm. b) tohto dodatku, podniku vznikne v prípade, že účastník poruší svoju zmluvnú povinnosť podľa písmena a) alebo b) tohto bodu, voči účastníkovi právo na uhradenie zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa šesťnásobku sumy uvedenej v článku 2 bode 2. 2 písm. b) tohto dodatku a účastník je túto zmluvnú pokutu podniku povinný zaplatiť, pričom v takom prípade sa neaplikuje suma zmluvnej pokuty stanovená v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu. V prípade že (i) podniku vznikne právo na zmluvnú pokutu podľa predchádzajúcej vety tohto bodu a zároveň (ii) v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu je stanovené, že výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa pravidiel uvedených v texte obsiahnutom v kolónke znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, platí, že výška zmluvnej pokuty, ako je táto stanovená v predchádzajúcej vete, sa bude znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, a to podľa rovnakých pravidiel, ako sú pravidlá stanovené pre znižovanie výšky zmluvnej pokuty, uvedené v texte v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napríklad odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty, alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako ako zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná

pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná. V danej veci je odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie, že z vyššie uvedeného dojednania o zmluvnej pokute nie je pre bežného spotrebiteľa zrejmý presný spôsob jej výpočtu žalobcom pri tzv. pomernom znižovaní zmluvnej pokuty. Je potom zrejmé, že bežný spotrebiteľ pri uzatváraní Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb nemá v danom okamihu možnosť pochopiť text dojednania o zmluvnej pokute a už vôbec si nemôže vytvoriť obraz o tom, v akej výške môže byť sankcionovaný zmluvnou pokutou v prípade porušenia povinnosti zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Takto formulované dojednanie o zmluvnej pokute (na formáte A4) je pre bežného spotrebiteľa v čase uzatvárania tohto Dodatku neprehľadné a pochopenie určenia (zistenia spôsobu) jej výšky bežným spotrebiteľom nemožné. Odvolací súd je tak názoru, že spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty v danom článku Dodatku nebolo vyjadrené jednoznačne tak, aby ho mohol bežný spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy o pripojení (resp. Dodatku k nej) zistiť, a teda zistiť jej konkrétnu výšku, pre prípad toho ktorého porušenia zmluvnej povinnosti. Na pochopenie spôsobu určenia jej výšky by bol potrebný dlhší časový úsek, a nie iba okamih uzatvárania Dodatku. Navyše ani samotné porušenie zmluvnej povinnosti, ku ktorej sa dohoda o zmluvnej pokute vzťahuje, nie je rovnako vymedzené jednoznačne, keď túto zmluvnú pokutu možno uložiť aj za porušenie povinnosti uhradiť včas a riadne „iný“ svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku „inú“ platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku). Nie je potom v tomto smere dostatočne zrejmé o aký „iný“ peňažný záväzok voči podniku sa má jednať resp. o akú „inú“ platbu voči podniku resp. hradenú jeho cestou sa má jednať. Uvedené potom spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko v čase uzatvorenia dodatku spotrebiteľovi nemohlo byť zrejmé, o koľko presne sa zníži nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v prípade porušenia tej ktorej povinnosti resp. aká je konkrétna výška zmluvnej pokuty pri porušení konkrétnej zmluvnej povinnosti. Odvolací súd ďalej dodáva i to, že zmluvnú pokutu nebolo možné (tak ako to tvrdí žalobca v podanom odvolaní) považovať za individuálne dojednanú, nakoľko táto bola súčasťou vopred pripraveného textu Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, z ktorého je zrejmé, že ho vyhotovil samotný žalobca - ide teda o typ tzv. formulárovej zmluvy bez možnosti zasahovania do jej obsahu druhou zmluvnou stranou. Navyše je vylúčené, aby sa na koncipovaní takto dohodnutej zmluvnej pokuty podieľal i samotný žalovaný (spotrebiteľ), keďže, ako bolo uvedené vyššie, bežný spotrebiteľ (a teda ani žalovaný) pri uzatváraní Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb (vzhľadom na takto formulované dojednanie o zmluvnej pokute na formáte A4) ani nemohol mať v danom okamihu možnosť pochopiť text dojednania o zmluvnej pokute a už vôbec si nemohol vytvoriť obraz o tom, v akej výške môže byť sankcionovaný zmluvnou pokutou v prípade porušenia povinnosti zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

10. Z týchto dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p.. Výrok, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 487,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 487,88 eur od 08.01.2016 do zaplatenia, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

11. Za správny považoval odvolací súd i výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách prvoinštančného konania. V danej veci správne súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., t.j. podľa zásady úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana sporu, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti druhej strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana sporu nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá sporová strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie platilo, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 C.s.p.). V danej veci porovnaním (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo, možno dospieť k záveru, že ani žalobca ani žalovaný nemali plný úspech vo veci, a teda každý z nich mal iba čiastočný úspech vo veci. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. §255 ods. 2 C.s.p.. Cit. ustanovenie potom umožňovalo súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania i tak, že tento vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).