Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/104/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v sporovej veci žalobcu: A.. Y. Y., narodený X.XX.XXXX, bytom W. 7, L., právne zastúpený: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révová 7, Bratislava, IČO: 36 858 731, proti žalovanému: 1/ E. H., narodený X.X.XXXX, bytom F. XX, L., zastúpený: Advokátska kancelária Bobák, Bollová a spol. s r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.3.2015 sa žalobca domáhal náhrady škody od žalovaných, ktorá bola spôsobená dňa 30.3.2012 na osobnom motorovom vozidle žalobcu Toyota Camry, EČV: BA XXX KI tak, že žalovaný 1/ ako vodič motorového vozidla LADN ROVER DISCOVERY 2, EČV: L LM, pri prechádzaní z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu nedal prednosť vozidlu žalobcu. Žalovaný v predloženej správe o nehode (č. l. 12) uznal spôsobenie a zavinenie dopravnej nehody v dôsledku ktorej bolo na vozidle žalobcu poškodený pravý predný blatník, predný nárazník, pravé predné smerovky a prasknuté čelné sklo. Žalovaný 1/ mal na vozidlo uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so žalovaným 2/, ktorý opísanú nehodu riešil ako škodovú udalosť. Žalovaný 2/ Oznámením o škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2012 oznámil žalobcovi, že nárok žalobcu považuje za neoprávnený, nakoľko zdokumentovaný rozsah a charakter poškodenia je vzhľadom na opísaný priebeh nehody z technického hľadiska neprijateľný, na základe čoho dospel k záveru, že k škodovej udalosti neprišlo prevádzkou motorového vozidla žalovaného 1/ (č.l. 13). Následne žalobca emailom dňa 14.5.2012 (č.l. 14) oznámil likvidátorovi žalovaného 2/, že nesúhlasí so stanoviskom žalovaného a nedostal konkrétne vysvetlenie prečo žalovaný 2/spôsobenú škodu nenahradí. Uviedol, že vinník dostal pokutu za nehodu, podpísal hlásenie o dopravnej nehode, technik žalovaného 2/ nemal pri prehliadke výhrady a upozornil ho, aby vozidlo neopravoval, lebo môže ísť o totálnu škodu, ako aj riadne a včas podal žiadosť o náhradu škody u Žalovaného 2/. Tohto zároveň upozornil na to, v dôsledku dopravnej nehody bol nútený si prenajať náhradné vozidlo. Žalovaný 2/ listom zo dňa 1.6.2012 (č.l. 15) informoval žalobcu, že po opätovnom prešetrení udalosti zotrval na svojom stanovisku. Žalobca je toho názoru, že žalovanému 2/ predložil všetky doklady v zmysle platných predpisov a tento je povinný mu uhradiť vzniknutú škodu, čo však neurobil. Z uvedených dôvodov sa žalobca domáha náhrady škody od žalovaného 1/, ktorý škodu spôsobil a od žalovaného 2/ ako od zákonného poisťovateľa žalovaného 1/. Žalobca žiadal, aby mu žalovaní spoločne a nerozdielne nahradili žalobcovi škodu, ktorá mu opísanými udalosťami mala byť spôsobená, doposiaľ (pozn. do podania žaloby) nebola stanovená, zistenú na

základe vykonania dokazovania, spolu s úrokom s omeškania. Nad rámec v texte uvedených dôkazov žalobca súdu predložil aj výpis z obchodného registra žalovaného 2/.

2. Vzhľadom na neúplnosť žaloby vyzval súd žalobcu na odstránenie vád žaloby a to aby presne špecifikoval čoho sa domáha, t.j. uviedol výšku škody, špecifikoval príslušenstvo pohľadávky percentuálnou mierou a obdobia, za ktoré ich požaduje. Žalobca najprv dňa 26.8.2015 v podaní nazvanom odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 20C/104/2015 zo dňa 4.8.2015 uviedol, že má za to, že súdu uviedol všetky potrebné údaje. Vzhľadom na to, že vozidlo je v dôsledku nehody nespôsobilé na prevádzku, je zrejmé, že ide škodu veľkého rozsahu a žalobca nedisponuje tak veľkou sumou, ktorá je potrebná na zaplatenie opravy, alebo aby dal vypracovať znalecký posudok. Je toho názoru, že súd vec neprávne právne posúdil, keď vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby. Po opätovnej výzve na odstránenie vád žaloby pod hrozbou odmietnutia podania sa žalobca podaním zo dňa 14.1.2016 vyjadril k veci tak, že od žalovaných žiada náhradu škody vyčíslenú na 20.500 eur, pozostávajúcej zo sumy:

- 7.000 eur, predstavujúcu hodnotu vozidla, 2.160 eur,

- 2.160 eur, ako náklady na garážové státie pre poškodené vozidlo od 31.3.2012 do 30.6.2012,

- 1.080 eur, ako náklady na garážové státie pre poškodené vozidlo od 1.7.2012 do 31.12.2012,

- 2.160 eur, ako náklady na garážové státie pre poškodené vozidlo od 1.1.2013 do 31.12.2012,

- 2.700 eur, ako náklady na zabezpečenie náhradného vozidla od 31.3.2012 do 30.6.2012,

- 1.800 eur, ako náklady na zabezpečenie náhradného vozidla od 1.7.2012 do 31.12.2012,

- 3.600 eur, ako náklady na zabezpečenie náhradného vozidla od 1.1.2013 do 31.12.2013, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 20.500 eur od 31.12.2012 do zaplatenia.

3. Žalovaný 1/ namietol premlčanie nároku žalobcu s poukazom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Žalovaný 1/ namieta, že premlčacia doba v predmetnej veci je 2 ročná a plynie od momentu, kedy poškodený nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde (R3/1984). Z žalobcom predložených dokumentov je zrejmé, že rozsah poškodenia je mu známy. Ohliadku vozidla vykonal technik ešte pre zaslaním prvého listu zo dňa 20.4.2016, ktorým bolo žalobcovi oznámené ukončenie likvidácie poistnej udalosti. Zo žaloby podľa žalovaného vyplýva, že žalobca sa dozvedel o rozsahu škody pred dátumom tohto oznámenia, teda sa nej dozvedel najneskôr 20.4.2012. Vzhľadom na to, že žalobu podal dňa 26.3.2015 má žalovaný 1/ za to, že žalovaný nárok je voči nemu premlčaný a vznáša námietku premlčania.

4. Žalovaný 2/ opätovne poukázal na vyššie uvedené skutočnosti. K škodovej udalosti došlo dňa 30.3.2012 a bola dňa 2.4.2012 oznámená žalovanému 2/, ktorý dňa 20.4.2012 oznámil žalobcovi, že likvidáciu skončil bez poskytnutia plnenia. S poukazom na § 106 ods. 2 tiež vzniesol námietku premlčania. Poukázal aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3CDo/18/2016, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že občianskom súdnom konaní sa súd môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby súd skúmal samotnú podstatu subjektívneho práva veriteľa. Prax súdov (R 29/1983) v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak preto súd zistí, že uplatnené právo je premlčané a žalovaný vzniesol námietku premlčania, bližšie už neskúma existenciu subjektívneho práva žalujúceho veriteľa.

5. Žalovaní zhodne namietali, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal výšku škody a to ako v rozsahu škody na vozidle, tak v rozsahu prenájmu náhradného vozidla a uskladnenie vozidla.

6. Žalobca sa k námietke premlčania vyjadril tak, že sa o rozsahu škody, ktorú možno objektívne vyčísliť, aby sa jej mohol domáhať na súde dozvedel až dňa 12.1.2016, kedy ju vyčíslil na súde. Má za to, že subjektívna lehota začala plynúť až v roku 2016. Objektívna lehota podľa žalovaného uplynula 30.3.2015 avšak žalobca si uplatnil sov j nárok žalobou dňa 27.3.2015 a má za to, že námietka premlčania je nedôvodná. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/82/2009 v tom, že pre plynutie premlčacej doby je podstatné, kedy sa poškodený dozvedel o škode, ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde.

7. Ďalším podaním zo dňa 14.3.2017 žalobca preložil súdu Zmluvu o nájme zo dňa 2.4.2012 (č. l. 48), dodatok č. 1 zo dňa 8.1.2016 (č. l. 49), dodatok č. 2 zo dňa 6.12.2016 (č. l. 50), dodatok č. 3 k zmluve zo dňa 31.1.2017 (č. l. 51), faktúru č. 2017013101 (č.l. 52), zmluva o nájme zo dňa 15.2.2017 (č. l. 54).

8. Žalovaný 1/ zotrval na vznesenej námietke premlčania. Je toho názoru, že škodu spočívajúcu v nájme parkovacieho miesta a náhradného vozidla nie je skutočnou škodou v zmysle platných prepisov. Predmetné náklady nepovažuje ani za účelné, ani za nevyhnutné. Žalobca nepreukázal, že by tvrdenú sumu naozaj zaplatil. Predložené zmluvy neobsahovali dohodu o výške nájomného. Navrhol súdu vykonanie dôkazovanie tým, že vyžiada účtovné doklady prenajímateľa k žalobcom tvrdenému nájmu, označenie vozidiel, ktoré boli žalobcovi skutočne prenajaté, ako aj presné uvedenie miesta uskladnenia motorového vozidla.

9. Žalovaný 2/ zotrval na námietke premlčania. Namietol tiež skutočnosť, že žalobca nájomné na základe predložených nájomných zmlúv.

10. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného 1/, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi s poukazom na § 204 bez toho aby ich vykonával na pojednávaní.

11. Na pojednávaní strany sporu zotrvali na svojej argumentácii, žalobcu naviac uviedol, že stále nepozná výšku škody, túto vyčíslil z donútenia, hodnotu vozidla určil podľa približnej ceny obdobných vozidiel. Zároveň je toho názoru, že škoda mu bola spôsobená úmyselne.

12. Žalovaný 1/ k veci vypovedal v podstate tak, že v predmetný deň sa vracali s manželkou a vnučkou z Dudiniec a smeroval do Dúbravky. Žalobcu predbehol cez pravý pruh nakoľko šiel pomaly v ľavom pruhu, všetci ho obiehali a blikali. Nič si nevšimol, na jeho aute neboli žiadne škrabance, nevie ako mohol poškodiť vozidlo žalobcu. Ani na obhliadke nevedeli zistiť ako k poškodeniu prišlo. Nezistili to ani privolaný policajti. Dostal pokutu za prepadnutý vodičský preukaz, ktorý mal aj poškodený. Následne išli na pumpu do Lamača, kde vypísali hlásenie o škodovej udalosti, spravili asi dve fotky a potom to nahlásil poisťovni. Poprel, že by do žalobcu vrazil úmyselne, v aute mal manželku a vnučku.

13. Žalobca k veci vypovedal tak, že šiel v ľavom pruhu maximálnou dovolenou rýchlosťou, pred ním v pravom pruhu šli vozidlá o niečo nižšou rýchlosťou, Zrazu sa prirútil žalovaný 1/ veľkou rýchlosťou a začal na žalobcu blikať. Kým žalobca získal dostatočný odstup od vozidiel v pravom pruhu, aby sa vedel zaradiť, žalovaný 1/ prudko zvýšil rýchlosť, prudko prešiel do pravého pruhu, tam dvakrát naznačil, že ide do žalobcu vraziť a na tretí krát vrazil do žalobcu tak, že pravú prednú časť vozidla žalobcu zachytil svojim zadným kolesom. Zastavili v odstavnom pruhu, žalobca privolal políciu, tá skonštatovala, že žalovaný 1/ spôsobil nehodu, záznam o nehode polícia odmietla vyhotoviť, nakoľko tam bola nízka škoda. Následne išli na pumpu do Lamača, kde spísali záznam o nehode. Vozidlo žalobcu nebolo nepojazdné, ale bolo nespôsobilé na prevádzku, nakoľko nemalo blinker. Trestné oznámenie nepodával, nevidel na to dôvod, považoval to za štandardnú poistnú udalosť.

14. Z emailu žalobcu zo dňa 14.5.2012 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému 2/ aj prenájom náhradného vozidla.

15. Zo zmluvy o nájme zo dňa 2.4.2012 súd zistil, že žalobca si od 3 osoby prenajal vozidlo a uskladnenie poškodeného vozidla žalobcu od 2.4.2012 na dobu neurčitú s tým, že nájomné za užívanie dopravného prostriedku a cena za uskladnenie vozidla bude určená po vysporiadaní poistnej udalosti. Nájomné a cena za uskladnenie a ostatné náklady nájomca uhradí v posledný deň nájmu.

16. Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 102 OZ, Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

18. Podľa § 106 ods. 1 OZ, Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

19. Podľa § 106 ods. 2 OZ, Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

20. Podľa § 420 OZ, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa § 415 OZ, Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

22. Podľa § 417 ods. 1 OZ, Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

23. Podľa § 443 OZ, Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

24. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako zákon o PZP), Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

25. Podľa § 15 ods. 2 Zákona o PZP, Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. (§ 106 .

26. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 30.3.2012 došlo ku kolízii medzi vozidlami žalobcu a žalovaného 1/. Nebol sporný ani rozsah škody na vozidle žalobcu, tak ako ho uviedol v žalobe a ako vyplýval správy o nehode. Udalosť bola dňa 2.4.2012 oznámená žalovanému 2/ - poisťovateľovi žalovaného 1/ podľa zákona o PZP, ktorý dňa 20.4.2012 oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť považuje za bezpredmetnú z dôvodov uvedených vyššie (medzi stranami nesporné).

27. Žalovaní namietli premlčanie nároku, s ktorou sa súd stotožnil po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu. Predmetom konania je nárok náhradu škody. Premlčanie tohto nároku upravuje § 106 OZ. V predmetnom ustanovení (ods. 1) je stanovená subjektívna 2 ročná premlčacia doba od momentu, kedy sa poškodený o škode dozvedel a tom, kto za škodu zodpovedá. Medzi stranami otázka zodpovedného subjektu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie sporná nebola, sporný bol moment, kedy sa žalobca o škode dozvedel. Žalovaní presný moment začatia plynutia premlčacej doby neoznačili, zhodne tvrdili však, že týmto momentom bolo najneskôr oznámenie žalovaného 2/ zo dňa 20.4.2012 o ukončení šetrenia škodovej udalosti. Obrana žalobcu spočívala v tvrdení, že nevie určiť výšku jemu spôsobenej škody, toto žiada od súdu. Škodu vyčíslil z donútenia, preto subjektívna premlčacia doba začal plynúť najskôr v roku 2016. Objektívna premlčacia doba je podľa názoru žalobcu 10 ročná z dôvodov vyššie uvedených.

28. Premlčanie práva neznamená jeho zánik. Avšak v prípade, že sa povinný subjekt úspešne dovolá premlčania práva, nie je možné súdnou cestou tento nárok priznať. Právo sa premlčí uplynutím objektívnej (§106 ods. 2 alebo subjektívnej (§ 106 ods. 1 premlčacej doby, bez ohľadu druhú premlčaciu dobu. Začiatok plynutia dôb je stanovený samostatne. Objektívna premlčacia doba plynie od škodovej udalosti, subjektívna odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom pre začatie plynutia subjektívne premlčacej lehoty je rozhodujúce kumulatívne splnenie týchto podmienok.

29. Tvrdenie žalobcu, že nie je v jeho možnostiach určiť výšku škody považuje súd za ničím nepodložené. Rozsah škody na vozidle musel byť a bol žalobcovi známy už 30.3.2012 - čo vyplýva zo správy o nehode, ako aj samotnej žaloby. Zároveň z predloženého emailu žalobcu a zmluvy o nájme vozidla zo dňa 2.4.2012 je zrejmé, že nároky, ktoré sú predmetom tohto konania, teda škoda spôsobená žalobcovi žalovaným 1/ dňa 30.3.2012, boli žalobcovi známe najneskôr v čase šetrenia škodovej udalosti. Ukončenie šetrenia tejto udalosti bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 20.4.2012. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP, je poškodený povinný svoj nárok preukázať. Dôkazné bremeno je na strane žalovaného, zo žiadneho ustanovenia zákona o PZP nevyplýva povinnosť poisťovne určiť či preukazovať výšku škody žalobcu. Súd je toho názoru, že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť najneskôr

dňom 20.4.2012, kedy nároky žalobcu uplatnené žalobou doručenou súdu dňa 27.3.2015 boli alebo mohli byť uplatnené u zodpovedných subjektov. Preto dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr dňom 20.4.2014. Z listinných dôkazov, ani z výsluchu žalobcu súd nezistil také skutočnosti, ktoré by naznačovali, že subjektívna premlčacia doba začal plynúť neskôr. Na základe uvedeného, z dôvodu uplynutia premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 a vznesenej námietky premlčania žalobu zamietol.

30. Súd z vykonaného dokazovania tiež nezistil, že by ku škode malo dôjsť úmyselným konaním žalovaného 2/. Tvrdenie žalobcu je v tomto smere osamotené, nie je podporené žiadnym iným dôkazom. Aj sám žalobca uvedenú škodovú udalosť považoval za štandardnú poistnú udalosť. Pokiaľ zavinenie žalovaného 1/ nebolo medzi stranami sporné (vyplýva aj zo správy o nehode), zo žiadneho ďalšieho dôkazu, alebo zistenej skutočnosti nevyplýva, že by k spôsobeniu škody došlo v priamom alebo nepriamom úmysle. Navyše sám žalobca v podaní zo dňa 7.3.2017 uvádza, že objektívna premlčacia lehota uplynula dňa 30.3.2015 (teda ju považuje za trojročnú). V rovnakom podaní tvrdí, že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť až v roku 2016. Uvedený právny stav síce právna teória pozná, no v danom prípade je plynutie subjektívnej premlčacej doby bez právneho významu vo vzťahu k premlčaniu práva.

31. Vzhľadom na to, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k tomu, že vo vzťahu k uplatnenému nároku uplynula subjektívna premlčacia doba nie je už pre rozhodnutie vo veci podstatné zisťovanie, či sa na vec vzťahuje 3 ročná alebo 10 ročná objektívna premlčacia lehota. Preto súd považuje vykonanie žalobcom navrhovaného znaleckého dokazovania za nadbytočné. Zároveň je súd toho názoru, že navrhovaný dôkaz nie je ani spôsobilý preukázať úmysel, resp. nedbanlivosť žalovaného 1/ vo vzťahu k mechanizmu vzniku škody žalobcovi. Z rovnakých dôvodov nepovažoval súd za potrebné vyžiadať rozhodnutie o uložení pokuty, ku ktorej došlo v blokovom konaní (kde sa objasňovanie priestupku nevykonáva) a rozhodnutie o priestupku ma osobitnú formu (bloku na pokutu).

32. Záverom súd uvádza, že nevykonal ani dôkazy navrhnuté žalovaným 1/, ktoré by mali preukazovať, prípadne vyvrátiť tvrdenie žalobcu o škode spočívajúcej v prostriedkoch vynaložených na prenájom vozidla a uskladnenie vozidla vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby (námietka premlčania) ako aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by tieto prostriedky vôbec vynaložil. Náležitosťami a samotným obsahom žalobcom predložených zmlúv súd sa súd vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej osobitne nezaoberal. V tejto súvislosti súd okrajovo uvádza, že konanie žalobcu sa javí v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou predchádzať škodám podľa § 415 OZ, najmä po tom, ako poisťovňa oznámila žalobcovi, že považuje jeho žiadosť za bezpredmetnú, žalobca naďalej zotrval v neurčitom nájomnom vzťahu, v dôsledku ktorého mal žalobca uhradiť sumu niekoľkonásobne prevyšujúcu ním tvrdenú hodnotu vozidla, zvlášť v prípade ak tvrdí, že oprava vozidla, prípadne vyčíslenie škody, by žalobcu neprimerane finančne zaťažili.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Z dôvodu, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaní boli v plnej miere úspešní, preto im priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100%. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia