Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-199-2021.pdf
PDF · 116.1 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/199/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého R. R. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce a v súčasnosti už plnoletého R. R. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v H. na ulici J.. P. č. XX detí rodičov: matky K. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na ulici J.. P. č. XX a povinného A.. E. R. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v Michalovciach na ulici Y. H. č. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Simonou Červenkovou, PhD. so sídlom advokátskej kancelárie v Michalovciach na Masarykovej ulici č. 25 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 23P/68/2020 - 60 zo dňa 9.3.2021 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného pre v tom čase mal. R. a mal. R. a vo výroku o zmene predchádzajúcich rozhodnutí.
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o spôsobe plnenia zvýšeného výživného pre R. tak, že ukladá povinnému platiť zvýšené výživné priamo R. vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o dlžnom výživnom pre v tom čase mal. R. tak, že dlžné výživné za obdobie od 4.5.2020 do 28.2.2021 v sume 693,28 Eur ukladá povinnému zaplatiť R. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o dlžnom výživnom pre mal. R. tak, že dlžné výživné za obdobie od 4.5.2020 do 28.2.2021 v sume 524,88 Eur ukladá povinnému zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné na v tom čase mal. R. zo sumy 30 Eur na sumu 100 Eur mesačne, ktoré zaviazal povinného platiť matke vždy do 20. dňa v mesiaci vopred od 4.5.2020 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 4.5.2020 do 28.2.2021 v sume 700 Eur povolil povinnému splácať v mesačných splátkach 30 Eur spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné. Zvýšil výživné na mal. R. zo sumy 27 Eur na sumu 80 Eur, ktoré zaviazal povinného platiť matke vždy do 20. dňa v mesiaci vopred od 4.5.2020 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 4.5.2020 do 28.2.2021 v sume 530 Eur povolil povinnému splácať v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné. Daným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 2P/172/2017-191 zo dňa 17.10.2019 a rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. 2P/172/2017-115 zo dňa 12.7.2018. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že u oboch maloletých detí od poslednej úpravy výživného v roku 2018, resp. v roku 2019 došlo k nárastu nákladov v dôsledku ich prirodzeného rastu a vývinu, taktiež došlo k nárastu nákladov spojených so školskou dochádzkou. Povinný nepreukázal zhoršenie svojho zdravotného stavu, ktorý mu bránil pracovať na dohodu o pracovnej činnosti, z ktorej mal príjem 110 Eur mesačne, teda ako jeho potenciálny príjem zohľadnil aj túto sumu. Ohľadne výšky nákladov na bývanie povinného zohľadnil, že má náklady na inkaso 175 Eur, pretože polovicu nákladov na bývanie je povinná platiť jeho matka ako spolužijúca osoba. Náklady na lieky preukázal predloženými dokladmi mesačne v sume 30 Eur. Celkové výdavky povinného zistil v sume 380 Eur. Jeho príjmy dosahujú sumu 778 Eur (dôchodok 410 Eur, príjem z dohody o pracovnej činnosti 110 Eur, opatrovateľský príspevok 238 Eur, príspevok na stravu 20 Eur). Rozdiel medzi príjmami a výdavkami je 398 Eur. Súd prvej inštancie bral do úvahy výšku nákladov na v tom čase mal. R. v sume 176 Eur + podiel 1/3 na nákladoch na bývanie 100 Eur a na mal. R. 120 Eur + podiel 1/3 na nákladoch na bývanie 100 Eur. Zároveň bral do úvahy skutočnosť, že matka si časť vyživovacej povinnosti plní osobnou starostlivosťou o deti. Mal za to, že pri rozdiely medzi príjmami a výdavkami povinného je v jeho možnostiach platiť na výživu detí celkovo sumu 180 Eur mesačne. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie zvýšil výživné od podania návrhu, t.j. od 4.5.2020 na v tom čase mal. R. na sumu 100 Eur mesačne a na mal. R. na sumu 80 Eur mesačne. Dlžné výživné na v tom čase mal. R. za obdobie 4.5.2020 - 28.2.2021 vypočítal za jeden mesiac na sumu 70 Eur, čo za 10 mesiacov predstavuje 700 Eur. Dlžné výživné na mal. R. za obdobie 4.5.2020 - 28.2.2021 vypočítal za jeden mesiac na sumu 53 Eur, čo za 10 mesiacov predstavuje 530 Eur. Súd prvej inštancie povolil povinnému splácať matke dlžné výživné na každé dieťa v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zisťoval zdravotný stav povinného, ako aj to, že nevzal do úvahy ťažký zdravotný stav jeho matky, o ktorú sa v plnej miere stará. Povinný sa o svoju matku stará nielen osobnou starostlivosťou, ale prispieva na jej starostlivosť aj finančne, a to celým príspevkom, ktorý poberá v súvislosti s jej osobnou starostlivosťou. Zdôraznil, že pre svoj zdravotný stav nie je schopný sa zamestnať. Poukázal aj na to, že podal návrh na vyhlásenie konkurzu, nakoľko nie je schopný splácať dlhy, ktoré mu za posledné obdobie vznikli. Konkurzným konaním dôjde k predaju nehnuteľnosti v ktorej býva, aby uspokojil pohľadávky veriteľov. Tým sa dostane do situácie, že príde o strechu nad hlavou, a to aj spolu so svojou ťažko chorou matkou. Do pozornosti dal skutočnosť, že deti ho navštevujú a niekoľko dní u neho bývajú. V tom čase sa snaží poskytnúť im starostlivosť v čo najväčšej miere po všetkých stránkach. Dobrovoľne im dáva vreckové v rôznych finančných sumách podľa toho, koľko sa mu podarí ušetriť. Poukázal aj na rozdiel medzi príjmami a výdavkami matky, medzi ktorými je dosť veľký rozdiel, pričom nepreukázala, odkiaľ má peniaze na mesačné výdavky. Poukázal na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vzhľadom na situáciu, v ktorej sa nachádza s prihliadnutím na podanie návrhu na vyhlásenie osobného bankrotu, je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu R. sumou 60 Eur mesačne a na výživu mal. R. sumou 40 Eur mesačne. Navrhol, aby odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že povinný neberie do úvahy zákonnú povinnosť v zmysle § 44 CMP, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Na obe deti prispieva sumou 57 Eur a vypočítané dlžné výživné nespláca vôbec. Odvolací dôvod, že súd prvej inštancie nebral do úvahy ťažký zdravotný stav jeho matky považuje za irelevantný, nakoľko tento nemôže ovplyvniť jeho povinnosť platiť výživné. Poukázala aj na to, že na pojednávaní dňa 9.3.2021 sa nezmienil o tom, že podal návrh na vyhlásenie konkurzu a nepredložil ani žiaden dôkaz, ktorým by preukázal túto skutočnosť. Namietala, že nepredložil ani žiadnu lekársku správu, ktorá by osvedčovala, že jeho zdravotný stav sa zhoršil. Zdôraznila, že výživné je prednostná pohľadávka, ktorá má prednosť pred akýmikoľvek inými dlhmi či inými pohľadávkami. Nevie, odkiaľ za tak zlej finančnej situácie zobral peniaze na úhradu advokáta. Mohol požiadať o pomoc Centrum právnej pomoci. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že vyživovacia povinnosť na v tom čase mal. R. bola upravená rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 2P/172/2017-191 zo dňa 17.10.2019 tak, že povinný bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 30 Eur mesačne a k mal. R. rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 2P/172/2017-115 zo dňa 12.7.2018 tak, že povinný bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou v minimálnom rozsahu (27 Eur). Je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného v roku 2018, resp. 2019 došlo k nárastu nákladov v dôsledku prirodzeného rastu detí a taktiež aj k nárastu nákladov spojených so školskou dochádzkou. Z uvedených dôvodov považuje návrh matky na zvýšenie výživného za opodstatnený a je v záujme maloletých detí.
6. Povinný vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že súd prvej inštancie bol povinný v konaní zisťovať pomery všetkých účastníkov konania. Jeho úlohou bolo náležite zistiť skutkový stav spočívajúci v tom, že zistí pomery tak na jeho strane, ako aj na strane dieťaťa, ktorému výživné patrí. Pokiaľ ide o pomery maloletého dieťaťa, súd mal zisťovať aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Poukázal na právny názor v rámci súdnej praxe, podľa ktorého v konaní o zvýšenie výživného treba zisťovať zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, a to aj keď návrh smerujúci k novej úprave výživného sa domáha novej úpravy len u jedného z rodičov. Z uvedeného možno analogicky vyvodiť, že povinnosťou súdu je zisťovať pomery oboch rodičov aj v prípade konania, v ktorom sa výška výživného mení. Až vyhodnotením pomerov na strane jednej u povinného a na strane druhej u oprávneného môže súd určiť mieru, akou bude povinný prispievať na výživu dieťaťa. Poukázal aj na to, že pre určenie výživného maloletému dieťaťu sú rozhodné reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnou skúsenosťou), ale aj okolnosťami objektívneho rázu, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov. Poukázal na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Z uvedeného vyplýva, že rozsah vyživovacej povinnosti rodiča sa v okolnostiach prípadu posudzuje individuálne podľa konkrétnych možností a schopností každého rodiča. Schopnosti rodiča sú subjektívne vlastnosti, ktoré vyplývajú z fyzických schopností, duševných schopností, zdravotného stavu rodiča a ďalších vlastností ako nadanie, vedomosti, vzdelanie, získane skúsenosti. Z hľadiska posudzovania vzťahu k vyživovacej povinnosti je podstatné, aby sa vyššie uvedené schopnosti rodiča premietli v pracovných schopnostiach, ktoré by rodiča predurčovali vykonávať určité povolanie a dosahovať pravidelný príjem. Zároveň musia byť dané i objektívne možnosti, aby rodič mohol zmysluplne využiť svoje danosti a vykonávať povolanie primerané svojmu vzdelaniu a skúsenostiam dosiahnutých v praxi. Možnosti povinného sú teda objektívnou kategóriou a sú závislé od faktorov, ako je napríklad situácia v regióne, miera nezamestnanosti, počet voľných pracovných miest a ich štruktúra, úroveň priemernej mzdy v regióne, možnosť realizovať podnikateľské aktivity atď. Uvedenému právnemu názoru nasvedčuje aj právna literatúra, ktorá uvádza, že subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnosť odbore, vekovej kategórií, dosiahnuté zárobky v danom povolaní. K námietke matky, čo sa týka odmeny advokáta uviedol, že advokátske služby sú mu poskytované bezplatne vzhľadom na jeho finančnú situáciu a zdravotný stav. K vyjadreniu ako dôkaz predložil výpis z obchodného vestníka, ktorým preukázal vyhlásenie osobného bankrotu pod spisovou značkou 26ODK/323/2019 a taktiež skutočnosť, že celý jeho majetok je zahrnutý do konkurznej podstaty. Zdôraznil, že sa dostal do situácie, že prichádza o strechu nad hlavou a bude nútený zaobstarať si nájomný byt, čím mu opäť vzrastú výdavky.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu povinného uviedol, že povinný toho času na výživu detí prispieva sumou 57 Eur mesačne a dlžné výživné, ktoré mu bolo povolené splácať v mesačných splátkach, nespláca vôbec. Poukázal na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Má za to, že súd prvej inštancie rozhodol na základe správnych skutkových zistení.
8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu povinného uviedla, že ona zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti ako je varenie, pranie, žehlenie, domáce práce, návštevy lekárov a iné voľnočasové aktivity, čo je v najlepšom záujme maloletých detí. K tvrdeniu povinného, že vyhlásením konkurzu prichádza o strechu nad hlavou a bude nútený zaobstarať si nájomný byt, čím mu opäť vzrastú výdavky, poukázala na ust. § 166c zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií o nedotknuteľných pohľadávkach, ako aj na ust. § 166d citovaného zákona o nepostihnuteľnej hodnote obydlia dlžníka. Spochybnila tvrdenie povinného, že právne služby sú mu zo strany advokátky poskytované bezplatne, nakoľko sa povinný
mal pred maloletým synom vyjadriť, že advokátke zaplatí len raz za čas, pričom výživné musí platiť stále. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny.
9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a správne rozhodol o zvýšení výživného od povinného pre teraz už plnoletého R. z 30 Eur mesačne na 100 Eur mesačne a pre mal. R. zo sumy 27 Eur mesačne na 80 Eur mesačne od 4.5.2020 do budúcna. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v roku 2018, resp. 2019 s pomermi existujúcimi v čase jeho aktuálneho rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine a nepochybil ak ustálil, že došlo k podstatnej zmene pomerov detí odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom danej uplynutím dvoch, resp. troch rokov od poslednej úpravy výživného, ako aj prechodom detí na vyšší stupeň školskej dochádzky. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu
o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami povinného, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
19. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde aj s poukazom na článok 10 ods. 1 a 2 základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/2003).
20. Čo sa týka námietky, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec odvolací súd podotýka, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V tomto prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia ZR a správne ich aplikoval na zistený skutočný stav.
21. V súvislosti s odvolacou námietkou otca, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§365 ods. 1 písm. g) CSP) odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 34 CMP, v zmysle ktorého predmetný odvolací dôvod nie je možné v mimosporovom konaní použiť.
22. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami povinného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a povinný ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. K odvolacej námietke otca, že sa musí starať o svoju chorú matku, odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť, ktorú má určitá osoba voči svojim deťom, predchádza vyživovacej povinnosti, ktorú má k svojim rodičom. Ani vyhlásenie konkurzu na majetok otca ho nezbavuje vyživovacej povinnosti. Pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky je podľa § 166c ods. 1 písm. e) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií nedotknuteľnou pohľadávkou. Ďalej odvolací súd konštatuje, že matkou prezentované výdavky v súvislosti so zabezpečením všetkých odôvodnených potrieb detí nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Pomery otca, na ktoré sa odvoláva, boli zohľadnené zvýšením výživného len o 70 Eur, resp. 53 Eur mesačne, pretože rozsah odôvodnených potrieb detí, z ktorých jedno nadobudlo v priebehu odvolacieho konania plnoletosť a odstup času od predchádzajúcej úpravy výživného by opodstatňovali zvýšenie výživného vo vyššom rozsahu. Pokiaľ ide o pomery otca, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného poberal invalidný dôchodok, opatrovateľský príspevok na svoju matku a dokázal si privyrobiť okolo 100 Eur mesačne. Ako uviedol, z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu si už v súčasnosti privyrobiť nevie, nemôže už ani šoférovať. Svoje tvrdenie však ničím nepreukázal. Odvolací súd poukazuje na § 75 ods. 1 Zák. o rodine, v zmysle ktorého je súd povinný pri rozhodovaní prihliadnuť na tzv. potencionalitu príjmov povinného rodiča. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odhliadnuc od toho, mesačný príjem otca predstavuje jeho dôchodok 410 Eur, príspevok na opatrovanie matky 238 Eur, príspevok na diétne stravovanie 20 Eur, čo je spolu 668 Eur. Mesačne zaplatí inkaso 350 Eur, za stravu 120 Eur, za internet 13 Eur, za telefón 12 Eur, za oblečenie 20 Eur, za hygienu 10 Eur, za lieky 50, čo je spolu 575 Eur. Býva so svojou matkou, ktorá poberá dôchodok v sume 113 Eur, čiže aj ona je povinná prispievať na chod domácnosti. Odvolací súd poukazuje aj na § 62 ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Ak má otec oficiálne príjem 668 Eur mesačne,
je jeho povinnosťou zaplatiť z nich najprv výživné 180 Eur mesačne a až následne uspokojovať svoje potreby. Každý rodič má totiž povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Odvolací súd konštatuje, že výživné 100 Eur mesačne (3,33 Eur denne) pre R. a 80 Eur mesačne (2,66 Eur denne) pre mal. R. zohľadňuje iba časť ich nevyhnutných potrieb a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj ich výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj. Zamietnutím návrhu na zvýšenie výživného, prípade zvýšením výživného len na otcom navrhovanú sumu 60 Eur pre R. a 40 Eur pre R. mesačne by sa neúmerne presunula zodpovednosť za prospešný vývoj detí na matku, ktorá si vyživovaciu povinnosť plní nielen dobrovoľnými plneniami v peňažnej forme v časti, na ktorú nestačí výživné od otca, ale aj formou osobnej starostlivosti o deti a o prostredie v ktorom žijú a pripravujú sa na svoje budúce povolanie.
23. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol správne o zvýšení výživného a teda aj o zmene predchádzajúcich rozhodnutí o výživnom, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného pre v tom čase mal. R. a mal. R. a vo výroku o zmene predchádzajúcich rozhodnutí potvrdil ako vecne správny a na zdôraznenie ich správnosti doplnil vyššie uvedené dôvody v súlade s § 387 ods. 2 CSP.
24. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
25. V priebehu odvolacieho konania, konkrétne dňa 17.10.2021, dosiahol R. plnoletosť, t.j. stal sa v plnom rozsahu procesne spôsobilým ako účastník tohto konania. Z uvedených dôvodov už nemusí byť zastúpený kolíznym opatrovníkom a všetky písomnosti sa doručujú priamo jemu. Znamená to tiež, že zvýšené výživné a dlžné výživné je otec povinný platiť priamo R. a nie matke, pretože dovŕšením plnoletosti R. zo zákona zaniklo aj zákonné zastúpenie matkou. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o spôsobe platenia zvýšeného výživného a dlžného výživného podľa § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
26. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o dlžnom výživnom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav (§ 25 a § 36 CMP), použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav, pretože nesprávne určil obdobie, za ktoré vzniklo otcovi dlžné výživné pre maloleté deti v dôsledku čoho ho následne matematicky nesprávne vypočítal.
27. Odvolací súd poukazuje na to, že ak súd zvýši výživné spätne ku dňu začatia konania, musí sa v rozsudku vysporiadať aj s otázkou dlžného výživného. V takomto prípade je pri vyčíslení jeho výšky povinný vziať do úvahy všetky plnenia, o ktorých bude mať preukázané, že ich povinný poskytol oprávnenému v posudzovanom období a započítať ich s určenou sumou výživného. Vyčíslený nedoplatok dlžného výživného má povinný zaplatiť po doručení rozsudku, keďže ide o rozsudok odsudzujúci na plnenie výživného, ktorý je zo zákona (§ 44 CMP) predbežne vykonateľný bez obmedzenia. Prelomiť v časti dlžného výživného predbežnú vykonateľnosť možno len využitím možnosti určenia dlhšej lehoty (§ 232 ods. 3 CSP), alebo využitím možnosti povolenia vykonať peňažné plnenie v splátkach (§ 232 ods. 4 CSP). Právo na povolenie plnenia dlžného výživného s dlhšou lehotou splatnosti alebo v splátkach nemôže súd aplikovať automaticky. Ide o výhodu povinného oproti oprávnenému, ktorá musí byť riadne odôvodnená.
28. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o zvýšení výživného na v tom čase mal. R. zo sumy 30 Eur na sumu 100 Eur mesačne od 4.5.2020, t.j. odo dňa začatia súdneho konania. Oproti predchádzajúcej úprave bolo výživné zvýšené o 70 Eur. Splatnosť výživného určil na 20. deň v mesiaci. Súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok dňa 9.3.2021. Dlžné výživné bolo preto potrebné vypočítať za obdobie od 4.5.2020 do 28.2.2021. Za mesiac máj 2020 vzniklo dlžné výživné v sume 63,28 Eur (zvýšené výživné 70 Eur : 31 dní = 2,26 Eur x 28 dní). Za jún 2020 až február 2021 vzniklo dlžné výživné v sume 630 Eur (70 Eur x 9 mesiacov). Spolu za obdobie od 4.5.2020 do 28.2.2021 vzniklo otcovi dlžné výživné voči R. v sume 693,28 Eur (63,28 Eur + 630 Eur). Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o zvýšení výživného na mal. R. zo sumy 27 Eur na sumu 80 Eur mesačne od 4.5.2020. Oproti predchádzajúcej úprave bolo výživné zvýšené o 53 Eur. Splatnosť výživného určil na 20. deň v mesiaci. Dlžné výživné bolo preto potrebné vypočítať za obdobie od 4.5.2020 do 28.2.2021. Za mesiac máj 2020
vzniklo dlžné výživné v sume 47,88 Eur (zvýšené výživné 53 Eur : 31 dní = 1,71 Eur x 28 dní). Za jún 2020 až február 2021 vzniklo dlžné výživné v sume 477 Eur (53 Eur x 9 mesiacov). Spolu za obdobie od 4.5.2020 do 28.2.2021 vzniklo otcovi dlžné výživné voči mal. R. v sume 524,88 Eur (47,88 Eur + 477 Eur). Otec nepreukázal, že by okrem bežného výživného určeného predchádzajúcimi rozsudkami platil niečo naviac, čo by súd mohol započítať. Z citovaného zákonného ustanovenia § 232 ods. 3 CSP vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok, umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku, alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane nezvýhodní povinného proti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoje povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach, alebo dlhšej ako zákonnej lehoty. Odvolací súd zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu by nebolo spravodlivé priznať otcovi výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, nakoľko mu muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom maloletých detí sa zvyšujú ich odôvodnené potreby a pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory, pričom súdne rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začiatku konania a je nepochybné, že ani matka pri uspokojovaní potrieb maloletých detí nebola zvýhodnená splátkami a musela ich potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech R. aj mal. R.. Pretože ide o dlžné výživné, ktoré malo byť uhradené a použité na potreby maloletých detí už v období od 4.5.2020, dospel odvolací súd k záveru, že povolenie dlhšej lehoty splatnosti alebo povolenie splátok dlžného výživného by bolo v rozpore so záujmom (maloletých) detí, ktorým je zabezpečenie ich odôvodnených potrieb.
29. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch o dlžnom výživnom podľa ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.
30. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).