Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-64-2018.pdf
PDF · 120.75 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/64/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Kontrakting stavebné montáže, spol. s r.o., so sídlom Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, IČO: 31 635 237, zastúpeného zástupcom Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: HOLLSTAV, s.r.o., so sídlom Horná Skotňa 2945, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 43 823 734, zastúpenému zástupcom LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 8.540 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/324/2016-121 zo dňa 21.11.2017 vo výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.270 Eur s príslušenstvom a v závislom výroku III., o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom o zaplatenie 4.270 Eur, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie 4.270 Eur, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/324/2016-121 zo dňa 21.11.2017 v napadnutom výroku II. v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.270 Eur z r u š u j e a konanie v časti o zaplatenie 4.270 Eur z a s t a v u j e .
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/324/2016-121 zo dňa 21.11.2017 v napadnutom výroku II. v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 0,05% úrok z omeškania denne
- zo sumy 8.540 Eur od 5.11.2016 do 21.11.2017 a
- zo sumy 4.270 Eur od 22.11.2017 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 4.270 Eur zastavil. Výrokom II. rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.270 Eur spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 8.540 Eur od 5.11.2016 do 21.11.2017 a zo sumy 4.270 Eur od 22.11.2017 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, toto všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom III. rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, v ktorej žalobca uviedol skutkové tvrdenia, podľa ktorých uzavrel ako zhotoviteľ so žalovaným ako s objednávateľom Zmluvu o dielo č. StM-216117/2016 zo dňa 8.8.2016 (ďalej len „Zmluva o dielo“), podľa ktorej sa zaviazal pre žalovaného zrealizovať dielo - dodávku a montáž drevenej konštrukcie krovu z BSH prvkov a kotviacich prvkov na objekt: Rumanová - Prístavba ZŠ a
MŠ. Ďalej žalobca v žalobe poukázal na to, že dňa 24.10.2016 došlo medzi žalobcom a žalovaným k protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela, pri ktorom neboli zistené vady, ani nedorobky a za žalovaného bol protokol o odovzdaní a prevzatí podpísaný p. K. S.. Na zaplatenie zvyšku ceny za dielo v sume 8.540 Eur vystavil žalobca faktúru č. 20160210 splatnú 4.11.2016, pričom v rámci tejto konečnej faktúry došlo k odpočtu zúčtovanej preddavkovej faktúry 25.000 Eur. Z dôvodu, že žalovaný faktúru v sume 8.540 Eur nezaplatil, táto tvorila predmet súdneho sporu spolu aj s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania 0,05 % denne tak, ako bol podľa tvrdení žalobcu dohodnutý v čl. VII. bodu 7.2 Zmluvy o dielo. Žalobca v žalobe poukázal aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorú požadoval v rámci súdneho rozhodnutia priznať.
2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že pred prvým pojednávaním žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 4.270 Eur späť z dôvodu úhrady tejto časti žalovanej pohľadávky na istine dňa 21.11.2017. Na základe dispozitívneho úkonu zrealizovaného žalobcom pred otvorením prvého pojednávania vo veci a pri aplikácii § 145 ods. 2 CSP rozhodol okresný súd v rozsudku napadnutom odvolaním žalovaného o čiastočnom zastavení konania v zmysle výroku I. rozsudku tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 4.270 Eur zastavil.
3. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, aplikáciu Čl. 8, Čl. 15 ods. 1, 2, § 154, § 191 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 373 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj rozhodných ustanovení Obchodného zákonníka, týkajúcich sa zmluvy o dielo v spojení s ust. § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1, § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že žalobe v zostávajúcej časti o zaplatenie 4.270 Eur je nevyhnutné vyhovieť spolu aj so zmluvne dohodnutým príslušenstvom, a to s 0,05% úrokom z omeškania denne vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur.
4. Okresný súd mal za nesporné uzavretie Zmluvy o dielo, ako aj fakturáciu zvyšnej ceny za dielo v sume 8.540 Eur faktúrou č. 20160210, splatná 4.11.2016, vystavenie Protokolov o odovzdaní a prevzatí realizovaných dodávok z 24.10.2016 a z 15.12.2016, ako to vyplynulo z č.l. 25 a 55, úhradu časti žalovanej pohľadávky v sume 4.270 Eur 21.11.2017 (č.l. 113), obsah výňatkov zo stavebného denníka podľa č.l. 114 a 115.
5. Okresný súd poukázal na to, že z výsledkov dokazovania mu spoľahlivo vyplynulo, že zálohová platba vyúčtovaná faktúrou č. 92016108, splatná 10.8.2016 v sume 25.000 Eur bola zaplatená až 6.9.2016 (č.l. 22 spisu). Z predloženého Záznamu o prevzatí staveniska tak, ako vyplýva z výňatkov zo stavebného denníka podľa č.l. 114 a 115 vyplýva, že tento záznam bol spísaný dňa 10.10.2016. Odovzdanie staveniska a stavebná pripravenosť v zmysle dojednaní Zmluvy o dielo a zároveň zaplatenie zálohovej platby predstavovali vo svojom súhrne zmluvne dojednané skutočnosti, až po naplnení ktorých bolo zmluvnou povinnosťou žalobcu ako zhotoviteľa zahájiť montážne práce a tieto ukončiť do 15 pracovných dní od začatia montáže. Podľa momentu zaplatenia zálohovej faktúry, ako aj odovzdania staveniska vyplynulo, že ako úhrada zálohovej faktúry, tak i odovzdanie staveniska nezrealizoval žalovaný vo zmluvne dohodnutých termínoch a bol s poskytnutím takto zmluvne dohodnutej súčinnosti v omeškaní, po dobu trvania ktorého omeškania sa nemohol do omeškania dostať žalobca ako zhotoviteľ. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na ust. § 370 Obchodného zákonníka. Omeškanie sa žalovaného so splnením jeho zmluvných povinností zaplatiť v zmluvne dohodnutom termíne zálohovú faktúru a odovzdať v zmluvne dohodnutom termíne stavenisko, vylúčilo vznik omeškania sa žalobcu so splnením jeho zmluvnej povinnosti vykonať dielo v zmluvne dohodnutom termíne. Okresný súd v tejto súvislosti odkázal aj na čl. V. bod 5.3 Zmluvy o dielo, podľa ktorého ...„v prípade, ak bude objednávateľ, teda žalovaný v omeškaní s plnením podľa bodu 5.2.1 /úhrada zálohovej faktúry do 10.8.2016/, termín plnenia podľa bodu 3.1 sa posúva, pričom nový termín plnenia bude medzi zmluvnými stranami prerokovaný a dohodnutý v nadväznosti na kapacitné možnosti zhotoviteľa. Predmet plnenia bude zaradený do výrobného plánu zákaziek až po úhrade zálohovej platby“. Keďže k úhrade zálohovej platby došlo dňa 6.9.2016 a k odovzdaniu diela tak, ako vyplynulo z Protokolu o odovzdaní a prevzatí zrealizovaných dodávok dňa 24.10.2016 a práve pri zohľadnení dojednania podľa článku V. bod 5.3 Zmluvy o dielo, ktorý predpokladal zaradenie predmetu plnenia do výrobného plánu zákaziek v nadväznosti na kapacitné možnosti zhotoviteľa, k čomu v zmysle tvrdení žalobcu došlo tak, že žalobca začal s realizáciou diela dňa 10.10.2016, bolo nevyhnutné okresným súdom skonštatovať, že žalobca ako zhotoviteľ nebol v omeškaní so splnením zmluvného záväzku dielo vykonať práve pre okresným súdom uvedené omeškanie sa žalovaného s poskytnutím Zmluvou o dielo predpokladanej súčinnosti - úhrady zálohovej
platby v zmluvne dohodnutom termíne do 10.8.2016. Táto argumentácia v celom rozsahu vyvrátila ako nedôvodnú obranu žalovaného, ktorý ťažiskovo tvrdil nedodržanie termínu vyplývajúceho zo Zmluvy o dielo vo vzťahu k momentu vykonania diela.
6. Okresný súd k zvyšnej časti procesnej obrany žalovaného, ktorý tvrdil existenciu pohľadávky voči žalobcovi z titulu nákladov na prestrešenie stavby vo výške 6.500 Eur, okresný súd primárne uviedol, že existencia takejto pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v konaní ani čo do základu, ani čo do výšky preukázaná nebola a zostala výlučne len v rovine tvrdenia. Pokiaľ išlo o listinné dôkazy, ktoré v tomto smere predložil žalovaný, a to výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 4.12.2014 a reakciu subjektu KONTRAKTING KROV HROU, s.r.o., so sídlom Žilina z 9.1.2017, vo vzťahu k týmto okresný súd poukázal na skutočnosť, že sa jednalo o komunikáciu so subjektom odlišným od žalobcu a zároveň i vo vzťahu k týmto listinným dôkazom uzavrel, že uvedenú časť procesnej obrany žalovaného tieto listiny nepreukazujú. Okresný súd považoval za významné zdôrazniť poukaz na úpravu § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka a realizáciu čiastočnej úhrady žalovanej pohľadávky po začatí konania, od ktorej čiastočnej úhrady žalovanej pohľadávky v sume 4.270 Eur by bolo možné za stavu, pokiaľ by žalovaný nespochybňoval zvyšok žalovanej pohľadávky, čo však nebol prípad prejednávanej veci, dovodzovať právne dôsledky uznania zvyšku žalovanej pohľadávky zo strany žalovaného práve v dôsledku tejto čiastočnej úhrady žalovanej pohľadávky. Od úhrady zálohovej platby v sume 25.000 Eur podľa názoru okresného súdu nebolo možné účinky vyplývajúce z úpravy § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka dovodzovať, pretože realizácia tejto úhrady sa týkala zálohovej platby, to znamená platby realizovanej žalovaným v prospech žalobcu ešte pred samotným vznikom práva žalobcu na zaplatenie ceny za dielo. Žalobcovi bola priznaná pohľadávka na zaplatenie 4.270 Eur ako právo na zaplatenie ceny za dielo podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka na základe skonštatovania preukázania splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa dielo vykonať jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zo strany žalovaného neboli tvrdené žiadne konkrétne vady zrealizovaného diela, na čo okresný súd poukázal na obsah Protokolov o odovzdaní a prevzatí zrealizovaných dodávok zo dňa 24.10.2016 a 15.12.2016. Už v Protokole o odovzdaní a prevzatí zrealizovaných dodávok z 24.10.2016 bola skonštatovaná realizácia diela - jeho vykonanie bez závad výlučne s požiadavkou potreby prekontrolovania napnutia tiahel v časti „telocvičňa“, pričom k 15.12.2016, ako vyplynulo z Protokolu o odovzdaní a prevzatí zrealizovaných dodávok (č.l. 55) bolo konštatované vykonanie kontroly, ktorou bolo zistené, že namerané hodnoty sú v tolerancii vyplývajúcej z projektovej dokumentácie zhotoviteľa. Rovnako z označeného protokolu z 15.12.2016 podľa záveru okresného súdu vyplynulo, že táto kontrola pnutia tiahel na telocvični bola realizovaná podľa požiadaviek objednávateľa a stavebného dozoru z preberacieho protokolu.
7. Okresný súd uviedol, že žalovaný sa so splnením peňažného záväzku dostal do omeškania, preto bol priznaný aj zmluvne dohodnutý 0,05 % denný úrok z omeškania podľa čl. VII. bod 7.2 Zmluvy o dielo, ktorý úrok z omeškania bol priznaný za dobu omeškania, ktorá zohľadňovala moment čiastočnej úhrady žalovanej pohľadávky v sume 4.270 Eur k 21.11.2017.
8. Okresný súd uviedol, že žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. Sporovou stranou úspešnou v danej veci bol v plnom rozsahu žalobca. Za úspech žalobcu považoval okresný súd aj tú časť, v ktorej zobral žalobu späť, pretože tento úkon čiastočného späťvzatia uskutočnil žalobca pre správanie sa žalovaného, ktorý až po začatí konania zaplatil zo žalovanej pohľadávky sumu 4.270 Eur. V nadväznosti na uvedené, ak došlo k takémuto zastaveniu konania, na ktorom má procesné zavinenie žalovaný, tak za aplikácie ust. § 256 ods. 1 CSP, aj túto časť rozhodnutia okresný súd zahrnul do úspechu žalobcovi. Žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.
9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku II. a III. z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h), d) CSP. Žalovaný namietal, že okresný súd sa nezaoberal viacerými skutočnosťami, a to najmä nákladmi, ktoré vznikli žalovanému v dôsledku omeškania žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že eviduje voči žalobcovi dlh, a to z dôvodu nákladov, ktoré vznikli v dôsledku omeškania žalobcu. Žalobca bol povinný zhotoviť dielo do 15 dní odo dňa prevzatia staveniska za podmienky úhrady zálohovej faktúry zo strany objednávateľa, t.j. žalovaného, pričom odovzdanie staveniska bolo
dohodnuté na 37. týždeň 2016. Žalovaný zálohovú faktúru uhradil ešte pred v zmluve dohodnutým termínom odovzdania staveniska, a teda nepochybne bola splnená podmienka, že stavebné práce zo strany žalobcu budú zahájené po uhradení zálohovej faktúry. Žalobca i napriek tejto skutočnosti svoju povinnosť nesplnil a začal s prácami o 24 dní neskôr, ako bolo dohodnuté. Žalobca termín začatia prác svojvoľne posunul na neskorší termín, a to aj napriek skutočnosti, že v zmysle čl. V. bodu 5.3. Zmluvy sa zmluvné strany jednoznačne dohodli, že pokiaľ by aj bol objednávateľ v omeškaní s uhradením zálohovej faktúry, nový termín plnenia bude medzi zmluvnými stranami prerokovaný a dohodnutý. K prerokovaniu a dohode nového termínu plnenia však zo strany žalobcu nedošlo. Žalobca v konaní prerokovanie a dohodnutie nového termínu plnenia nijakým spôsobom nepreukázal, a tým neuniesol dôkazné bremeno oprávnenosti posunutia termínu plnenia. Túto okolnosť okresný súd nezobral do úvahy. Práve pre omeškanie žalobcu bol žalovaný nútený vykonať opatrenia, ktoré predchádzali vzniku škody, a to zabezpečiť dočasné prestrešenie, aby mohli pokračovať stavebné práce na diele, pretože žalovaný na predmetnom diele v pozícií zhotoviteľa mal termín plnenia s investorom dohodnutý na termín október 2016. Žalobca však dielo žalovanému odovzdal až dňa 24.10.2016. Žalovaný uviedol, že bol nútený vykonávať dočasné prestrešenie, aby mohli ďalej pokračovať práce na stavbe, aby bol dodržaný termín odovzdania, pričom žalovanému vznikli naviac náklady na materiál a prácu, a to vo výške spolu 6.500 Eur. Bolo nepochybné, že tieto náklady žalovanému vznikli, pretože prestrešenie bolo reálne zhotovené, a tým nebolo na mieste spochybňovať zo strany žalobcu takto vynaložené náklady. Z tohto podľa názoru žalovaného vyplýva, že dlh žalobcu voči žalovanému je podstatne vyšší, ako údajný dlh žalovaného voči žalobcovi. Okresný súd sa s touto obranou žalovaného, t.j. pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi nezaoberal. Jednoducho konštatoval, že ide len o tvrdenie žalovaného. Okresný súd sa nezaoberal omeškaním žalobcu a svojvoľným a neprerokovaným posunutím termínu začatia prác, a to aj napriek tomu, že preddavková faktúra bola zo strany žalovaného uhradená v dostatočnom predstihu pred zmluvne dohodnutým termínom začatia prác.
10. Žalovaný v odvolaní namietal, že rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s námietkou žalovaného, že odôvodnenie rozsudku musí byť dostatočné a zrozumiteľné tak, aby boli závery súdu preskúmateľné, čo nebolo dodržané v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu s tým, že pre rozhodnutie danej veci podstatné závery okresného súdu nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť, ako aj arbitrárnosť. Žalovaný navrhol v napadnutých výrokoch rozsudok okresného súdu zmeniť podľa ust. § 388 CSP tak, že žaloba bude zamietnutá alebo v napadnutých výrokových častiach zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
11. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 02.02.2018. K odvolacím dôvodom žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o bezdôvodné posunutie zahájenia prác na diele, čo namietal žalovaný, okresný súd sa s touto obranou žalovaného podrobne vysporiadal na strane 6 napadnutého rozhodnutia, kde správne poukázal na ust. bodu 5.2.1., 5.2.2. a 5.3. Zmluvy o dielo, ako aj na omeškanie žalovaného s úhradou zálohovej faktúry. Následne žalobca bezodkladne zaradil predmet plnenia do výrobného plánu zákaziek. Ďalšie dohadovanie termínu by bolo nadbytočné, pretože žalobca začal s prácami na diele v najskoršom možnom termíne. Okresný súd správne skonštatoval, že žalobca ako zhotoviteľ nebol v omeškaní so splnením zmluvného záväzku dielo vykonať pre omeškanie žalovaného s poskytnutím v Zmluve o dielo predpokladanej súčinnosti - úhrady zálohovej platby v zmluvne dohodnutom termíne. Okresný súd sa vysporiadal aj s obranou žalovaného ohľadom vzniku jeho pohľadávky voči žalobcovi z titulu vzniknutých nákladov na prestrašenie stavby vo výške 6.500 Eur na str. 7 rozsudku. Išlo celkom zjavne o účelovú obranu žalovaného, ktorá bola navyše neuveriteľná aj z dôvodu, že žalovaný požadoval zaplatenie tejto sumy od úplne iného subjektu ako je žalobca (KONTRAKTING KROV HROU, s.r.o.), naviac v deň pojednávania uhradil žalobcovi polovicu istiny žalovanej pohľadávky a nakoniec, zvyšnú časť istiny žalobcovi uhradil dňa 11.12.2017, t.j. už po skončení prvoinštančného konania. Žalovaný si ním tvrdenú pohľadávku voči žalobcovi do dnešného dňa ďalej nijako právne neuplatňuje. Žalobca poukázal na dôkaz - výpis z bankového účtu žalobcu zo dňa 11.12.2017, ktorý súčasne priložil k vyjadreniu. Žalobca nesúhlasil s námietkou žalovaného o nepreskúmateľnosti rozsudku, pretože rozhodnutie okresného súdu spĺňa všetky predpoklady na zákonné a preskúmateľné súdne rozhodnutie. V odôvodnení okresný súd sa neopomenul náležite vysporiadať so zvolenou procesnou obranou žalovaného, vykonanými dôkazmi, argumentáciou žalobcu, pričom jeho závery boli logické a vzhľadom na obsah súdneho spisu aj predvídateľné. Žalobca považoval
rozsudok okresného súdu za vecne správny, preskúmateľný, zrozumiteľný, s riadne zisteným skutkovým stavom, s vyjadrením, čo okresný súd považoval za zrejmé, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako aj právne vec posúdil, preto žiadal rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie s priznaním trov odvolacieho konania.
12. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 16.2.2018 (č.l. 176 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu, s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal vec v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo v zmysle ust. § 370 CSP pripustené čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie 4.270 Eur, rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. v časti o zaplatenie 4.270 Eur zrušený a v tejto časti konanie o zaplatenie 4.270 Eur zastavené, vo zvyšnej časti bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II., v spojení so závislým výrokom III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/64/2018-204 zo dňa 21.06.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 09.10.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
15. Primárne pred vyhodnocovaním odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd poukazuje v štádiu odvolacieho konania na čiastočný dispozičný úkon žalobcu, keď na základe jeho vyjadrenia v podaní zo dňa 02.02.2018, k odvolaniu žalovaného poukázal na výpis z bankového účtu zo dňa 11.12.2017, podľa ktorého žalovaný mal uhradiť žalobcovi dňa 11.12.2017 zvyšnú časť istiny 4.270 Eur, na ktorú skutočnosť nadväzovala výzva Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. mája 2018 (č.l. 182 spisu). Žalobca v podaní zo dňa 11.06.2018 (č.l. 187 spisu) reagoval tak, že žalobu vo zvyšnej časti žalovanej istiny vo výške 4.270 Eur berie v tejto časti späť a žiada konanie zastaviť za aplikácie ust. § 370 ods. 1, 2, 3 CSP, ku ktorej čiastočnej dispozícii, a to čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom sa na výzvu krajského súdu zo dňa 12. júna 2018 (č.l. 190 spisu) vyjadril žalovaný v podaní právneho zástupcu zo dňa 15.06.2018 tak, že udeľuje súhlas s týmto čiastočným späťvzatím žaloby.
16. Podľa ust. § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
17. Podľa ust. § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
18. Podľa ust. § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
19. Krajský súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení konštatuje, že mal splnené podmienky k tomu, aby pripustil čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie 4.270 Eur, rozsudok okresného súdu v časti výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.270 Eur zrušil a konanie v tejto časti o zaplatenie 4.270 Eur zastavil. Čiastočné späťvzatie zo strany žalobcu bolo uskutočnené po rozhodnutí súdom prvej inštancie, avšak skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť z titulu podaného odvolania žalovaným, ktorý k úkonu žalobcu o späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 4.270 Eur uviedol, že s týmto súhlasí. Práve uvedený dispozitívny úkon žalobcu, a to čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom o zaplatenie 4.270 Eur, ktorú sumu zaplatil žalovaný v štádiu odvolacieho konania podľa žalobcom doloženého výpisu z jeho účtu na č.l. 170 spisu, keď táto platba sa viazala k označenému variabilnému symbolu 0020160210, čo bolo číslo faktúry, z ktorej bola zažalovaná istina žalobcom a tá
sa stala predmetom súdneho sporu, o ktorej rozhodol okresný súd napadnutým rozsudkom vo výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.270 Eur, viedol k zrušeniu rozsudku okresného súdu v časti výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.270 Eur a k zastaveniu konania v tejto časti. Tým sa stali odvolacie dôvody žalovaného, viažuce sa k výroku II. napadnutého rozsudku okresného súdu o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 4.270 Eur bezpredmetnými. Ak okresný súd napadnutým rozsudkom vo výroku II. rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.270 Eur, so zaplatením ktorej istiny na základe odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v odvolaní zo dňa 04.01.2018 žalovaný nesúhlasil, pričom z ďalšieho jeho správania a konania bola táto suma 4.270 Eur žalovaným zaplatená, tak dôvody nesúhlasu žalovaného so zaplatením tejto istiny, ktoré vyjadril žalovaný v odvolaní zo dňa 04.01.2018 proti rozsudku okresného súdu, poprel ako relevantné dôvody odvolania svojim konaním a správaním sám žalovaný, pokiaľ zaplatil sumu 4.270 Eur v štádiu odvolacieho konania, o povinnosti ktorej rozhodol okresný súd v napadnutej výrokovej časti II. rozsudku. Krajský súd dodáva, že ak žalovaný v odvolacom konaní zostatok sumy 4.270 Eur zaplatil, tak sa stotožnil s oprávnenosťou a dôvodnosťou tejto pohľadávky žalobcu, ktorú priznal okresný súd v napadnutom rozsudku vo výrokovej časti II. Ak z tohto správania sa a konania žalovaného nastala tzv. bezpredmetnosť jeho odvolacích dôvodov, potom ani krajský súd nemal priestor na ich posudzovanie a vyhodnocovanie. V podstate všetky odvolacie dôvody žalovaného, obsiahnuté v podaní zo dňa 04.01.2018, sa viazali k námietke, že žalovaný nie je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.270 Eur, o ktorej rozhodol okresný súd v napadnutom výroku II. svojho rozsudku. Ak ale žalovaný práve túto rozhodnutú sumu 4.270 Eur zaplatil, tak takýmto konaním, t.j. zaplatením okresným súdom vyhovenej pohľadávke žalobcu, vyjadrením povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.270 Eur, odpadli odvolacie dôvody žalovaného. Úhradou aj sumy 4.270 Eur, o ktorej rozhodol okresný súd v napadnutom výroku II. vo svojom rozsudku, žalovaný potvrdil, že si je vedomý svojho záväzku voči žalobcovi a tento aj splnil. Naviac však krajský súd uvádza, že okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí právne relevantným spôsobom vysporiadal tak s uplatnenou pohľadávkou žalobcu, ako aj s obranou žalovaného, keď konštatoval oprávnenosť uplatnenej ceny diela, jej zostatku voči žalovanému, za súčasného konštatovania nepreukázania obrany žalovaným, že tento z rovnakého záväzkového vzťahu, a to z uzavretej zmluvy o dielo má voči žalobcovi protipohľadávku, ktorú v konaní pred okresným súdom žalovaný nepreukázal, a tým na túto obranu protipohľadávky vo výške 6.500 Eur nemohol ani okresný súd prihliadať. Krajský súd sa so zhodnotením skutkového a právneho stavu vyjadreným okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku, viažuceho sa k výrokovej časti II. v spojení so závislým výrokom III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania stotožňuje a v podrobnostiach záverov za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP na ne odkazuje.
20. Nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného v tom, že by rozsudok okresného súdu nemal náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP. Rozhodnutie okresného súdu napadnuté odvolaním žalovaného bolo zrozumiteľné tak vo väzbe k prijatým skutkovým, ako aj právnym záverom, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúceho okresného súdu, majúca základ v priebehu konania a stavu vykonaného dokazovania, preto nebolo možné akceptovať odvolací dôvod žalovaného, že rozsudok okresného súdu nebol riadnym a zákonným spôsobom odôvodnený.
21. Okresný súd k dôvodnosti žalobcom preukázanej pohľadávky voči žalovanému o zaplatenie zostatku ceny diela 4.270 Eur správnym spôsobom poukázal aj na omeškanie žalovaného so zaplatením jeho záväzku. V dôsledku omeškania žalovaného žalobcovi vznikol nárok aj na príslušenstvo, a to úroky z omeškania vo výške tak, ako boli dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným v uzavretej Zmluve o dielo v čl. VII. bodu 7.2., v ktorom boli dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,05% denne pri neuhradení faktúry v lehote jej splatnosti. Zmluvnú dohodu okresný súd v rámci svojho rozhodovania rešpektoval, ak žalovaného zaviazal na zaplatenie 0,05% úroku z omeškania denne, v spojení aj s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, s ktorým rozhodnutím a závermi k tomuto sa viažucimi sa rovnako krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach záverov pri priznaní príslušenstva, a to úroku z omeškania, ako aj paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur na odôvodnenie rozsudku okresného súdu za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Z titulu vecnej správnosti rozhodnutia okresným súdom potom odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, a to jeho rozsudok v napadnutom výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 0,05% úrok z omeškania denne zo sumy 8.540 Eur od 05.11.2016 do 21.11.2017 a zo sumy 4.270 Eur od 22.11.2017 až do zaplatenia, s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, v spojení aj so závislým výrokom III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Krajský súd k úplnosti dodáva, že nemodifikoval z
titulu zaplatenia sumy 4.270 Eur žalovaným v odvolacom konaní napadnutú výrokovú časť II. rozsudku okresného súdu pri priznaní úroku z omeškania 0,05% denne zo sumy 4.270 Eur od 22.11.2017 až do zaplatenia vyjadrením dátumu platby, keďže sa posudzuje rozsudok okresného súdu v znení jeho výrokovej časti, pričom v podstate omeškanie je vyjadrené pri priznanom príslušenstve, a to úroku z omeškania slovným spôsobom, keď žalovaný je povinný platiť úrok z omeškania len do doby zaplatenia sumy 4.270 Eur.
22. Krajský súd v súvislosti s potvrdením rozsudku okresného súdu aj v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania uvádza, že predmetný výrok ako výrok závislý od veci samej, zodpovedal aj právnemu stavu pripusteného čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, zrušenia rozsudku okresného súdu vo výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.270 Eur a zastavenia konania v tejto časti, pretože k tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom došlo pre správanie sa žalovaného, ktorý až v rámci odvolacieho konania, v zmysle výpisu z účtu žalobcu zo dňa 11.12.2017 zaplatil aj túto okresným súdom priznanú pohľadávku žalobcu.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca s prihliadnutím aj k správaniu sa žalovaného, ktorý okresným súdom priznanú pohľadávku žalobcovi, a to sumu 4.270 Eur zaplatil až po rozhodnutí okresným súdom v rámci odvolacieho konania, preto žalobcovi bol voči žalovanému priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania za aplikácie aj ust. § 256 ods. 1 CSP, keď zastavenie konania o zaplatenie sumy 4.270 Eur procesne zavinil žalovaný, úhradou tejto sumy v rámci odvolacieho konania, t.j. po rozhodnutí okresným súdom. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.