Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Csr-1-2016.pdf
PDF · 124.58 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu: S. S., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. P. XX/XX, Q., zastúpená splnomocneným zástupcom: K.. O. Č., P. X, T., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska 5, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, Vansovej 2, 811 03 Bratislava, spis. zn.: SRSAspA 14160/16, 278443.
II. Súd odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku spis. zn.: SRSAspA 14160/16, 278443 až do rozhodnutia predmetnej samej.
III. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 331,50 eura Slovenskej republike na účet Okresného súdu Trnava, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom: Vansovej 2, Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971, zo dňa 14.10.2016 pod sp. zn. SRSAspA 14160/16.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že v roku 2013 bola žalovaným zaslaná rozhodcovská zmluva, ale ako súčasť dokumentácie potrebnej k splátkovému kalendáru, čo žalobca nemal možnosť posúdiť. Nakoľko žalovaný vyvíjal už niekoľko rokov telefonický a listový nátlak formou hrozby exekúcie a navyšovania záväzku, túto žalobca podpísal. Avšak žalobca poukázal na to, že úkon treba uskutočniť jasne, zrozumiteľne a dobrovoľne. Týmto žalobca namietal platnosť rozhodcovskej doložky. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na vymáhanie premlčanej pohľadávky, nekalú obchodnú praktiku, agresívnu obchodnú praktiku a klamlivé opomenutie. Predmetná pohľadávka bola zosplatnená dňa 31.10.2010 priamo vtedajším veriteľom (Consumer finance holding, a.s.). O premlčaní pohľadávky mal vedomosť aj žalovaný, čo dokazuje aj príloha k zmluve o postúpení pohľadávok. Napriek uvedenému žalovaný atakoval žalobcu niekoľko rokov telefonicky, mailom, listom s hrozbou exekúcie, navyšovania pohľadávky. Pod hrozbou, že ak sa nedohodnú aspoň na splátkach k úveru, žalobca prisľúbil splátky, čo žalovaný využil a zaslal na adresu dokumenty s tvrdením, že sú to dokumenty k splátkam, aby nemuseli vec riešiť exekúciou, dohody o uznaní záväzku, splátkový kalendár, dotazník, rozhodcovská zmluva, bez možnosti ovplyvnenia textu. Keďže žalobca mal len možnosť podpisu,
predmetné dokumenty podpísal bez vedomosti právnych následkov. Podľa žalobcu je zrejmé, že konanie žalovaného porušuje všeobecne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Jeho konanie žalobca stavia na neprijateľnej podmienke spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa snažil vykompenzovať rozhodcovskou zmluvou, ktorá však nebola podpísaná vážne, jasne, zrozumiteľne, a taktiež jej ustanovenia žalobca nemohol ovplyvniť. Podpísanie tohto dokumentu bolo pod niekoľkoročným nátlakom a hrozby exekúcie, bez vedomostí právnych následkov. Žalovaný taktiež vymáhal premlčanú pohľadávku pod rovnakým tlakom, čo žalobca považuje za nekalú obchodnú praktiku, prinútil žalobcu k podpisu uznania záväzku, čo mal byť len „splátkový kalendár, aby sa nemusela začať exekúcia“, čo žalobca považuje za klamlivé opomenutie. Žalobca poukázal a citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20Co/234/2012, 11Co/37/2012. Z textu rozhodcovskej zmluvy je podľa žalobcu zrejmé, že ide o formulár, ktorý žalovaný používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov, nakoľko tento záver je súdu známy z jeho činnosti v iných právnych veciach. Dlžník takúto dohodu podpisuje s úmyslom dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach a rozhodne nie je v jeho záujme predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko takto by sa významne zhoršilo postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. To, že žalovaný nekoná s odbornou starostlivosťou nepochybne vyplýva aj zo skutočnosti, že žalobca nemal žiadnu vedomosť o následkoch podpísania uvedenej dohody, ktorej obsah nemohla ani ovplyvniť. V dohode uvedená suma uznanej pohľadávky navyše nekorešponduje s nárokom žalobcu uplatnenom v tomto konaní nešpecifikuje z čoho pozostáva uznaná pohľadávka, preto je pre potreby tohto konania prakticky nevymožiteľná. Táto dohoda je podľa žalobcu neplatná v zmysle §§ 3, 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca po výzve súdu oznámil, že trvá na žalobe aj v časti odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
3. Žalobca spolu so žalobou predložil fotokópiu rozhodcovského rozsudku, Žiadosť o aktiváciu karty T - mobile, obchodné podmienky, splátkový kalendár, Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, Dotazník, Príloha k zmluve o postúpení pohľadávok.
4. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nie súd splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“), nakoľko ich žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaný má preukázané, že dňa 23.11.2005 uzatvoril žalobca s právnym predchodcom žalovaného Žiadosť o aktiváciu karty T - mobile (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 18 000,00 eur, ktorý žalobca čerpal vo výške a frekvencii na základe vlastných príkazov v banke, pričom vyčerpané peňažné prostriedky sa zaviazal vrátiť v splátkach po 600 Sk a taktiež zaplatiť úroky, poplatky a náklady spojené s poskytnutým úverom v súlade so znením zmluvy, prípadne príslušných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy. Žalovaný po postúpení pohľadávky dňa 07.06.2013 vstúpil do práv a povinností veriteľa a primárne sa pokúsil o mimosúdne urovnanie predmetnej pohľadávky, ktorá v tom čase pozostávala z neuhradenej istiny 1 371,89 eura a príslušenstva vo výške 32,92 eura a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 371,89 eura od 01.06.2013 do zaplatenia. Žalovaný poskytol možnosť uhradiť pohľadávku žalobcovi v splátkach a zaslal žalobcovi Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „dohoda“). Zároveň predložil žalobcovi na podpis aj Rozhodcovskú zmluvu a Dotazník. Žalovaný mal možnosť prezrieť si jednotlivé dokumenty, oboznámiť sa s nimi a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplniť, v prípade, že s ich obsahom súhlasí. Žalobca jednotlivé dokumenty vyplnil a podpísal dňa 29.11.2013. Podpisom Rozhodcovskej zmluvy dňa 29.11.2013 bola daná právomoc Rozhodcovského súdu. Žalovaný má za to, že Rozhodcovská zmluva je platnou dohodou o tom, že všetky spory, vrátane o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. alternatívne pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Znamená to však, že žalobcovi nebola uložená povinnosť domáhať sa riešenia sporu výhradne pred rozhodcovským súdom. Žalobca bol dňa 27.04.2016 vyzvaný na označenie Stáleho rozhodcovského súdu, na ktorú žalobca nereagoval a tak žalovaný podaním zo dňa 06.07.2016 oznámil žalobcovi výber Stáleho rozhodcovského súdu. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že uzavretie Rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola samostatným dokumentom, nebolo v žiadnom prípade podmienkou uzavretia dohody. Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne zložité, ani zavádzajúce právne formulácie, pričom jej obsah nie je taký rozsiahly, aby sa s ním žalobca nemal možnosť oboznámiť. Žalobca dokumenty podpisoval vo svojom bydlisku, teda mal možnosť si v pokoji Rozhodcovskú zmluvu prečítať a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť Rozhodcovskú zmluvu, mal možnosť ju podpísať, resp. ju odmietnuť a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasil. Žalovaný zastáva názor, že žalobca po tom, čo sa oboznámil s obsahom Rozhodcovskej zmluvy ako aj Dotazníka, ktorý v jednoduchých tézach osvedčuje zrozumiteľnosť a vážnosť vôle dlžníka uzavrieť
Dohodu, ako aj Rozhodcovskú zmluvu, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Tvrdenia žalobcu o nekalej obchodnej praktike v prebiehajúcom konaní, napriek jeho pasivite v samotnom rozhodcovskom konaní, považuje žalovaný za účelové a nepodložené. Žalovaný zastáva názor, že Rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienky ani v zmysle smernice Rady 93/13/ES. V porovnaní s ostatnými jazykovými verziami sa ako správny preklad javí: podmienky, ktorým zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov (...). Cieľom smernice tak nie je zakázať rozhodcovské doložky (analogicky rozhodcovské zmluvy) uzavreté so spotrebiteľmi, za neprípustné považuje len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľov domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. Žalovaný je toho názoru, že zákonodarca nekoncipoval konanie zrušenie rozhodcovského rozsudku založené na ustanovení § 45 ods. 1 ZoSRK ako odvolacie konanie, ale ako mimoriadny inštitút nápravy excesov, ktoré mohli vzniknúť v rámci rozhodcovského konania. Uvedené potvrdzujú aj dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle 45 ods. 1 ZoSRK. V zmysle uvedeného žalovaný nesúhlasí s podaným žalobným návrhom, nakoľko má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku a navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
5. Žalovaný spolu s vyjadrením k žalobe doručil súdu Žiadosť o aktiváciu karty T - mobile, obchodné podmienky, Výzvu na označenie rozhodcovského súdu, podací hárok, fotokópiu nedoručenej zásielky žalobcovi, Oznámenie o výbere Stáleho rozhodcovského súdu, Pokus o zmier, podací hárok.
6. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 16Csr/1/2016-43 zo dňa 15.05.2017 súd pripustil zmenu žaloby s tým, že súd bude ďalej rozhodovať o petite v nasledovnom znení „I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, Vansovej 2, 811 03 Bratislava, spis. zn.: SRSAspA 14160/16, 278443. II. Súd odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do rozhodnutia vo veci samej.“.
7. Na pojednávanie dňa 17.10.2018 sa dostavil právny zástupca žalovaného, splnomocnený zástupca žalobcu sa nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil.
8. Právny zástupca žalovaného v rámci prednesu uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 15.12.2016, avšak nad rámec uvedeného uviedol, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na spotrebiteľské zmluvy, pri uzatvorení ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené a obvykle zaradené do textu Všeobecných obchodných podmienok. Táto ochrana sa nevzťahuje na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté zvlášť na samostatnej listine, a teda s každým spotrebiteľom prejednané individuálne, čo v tejto veci vyplýva aj z poslednej časti textu rozhodcovskej zmluvy, pretože povinný ich potvrdil podpisom, že bol s účelom tejto rozhodcovskej zmluvy oboznámený a že súhlasí s tým, čo je v rozhodcovskej zmluve dohodnuté. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti, resp. zrušenia následného rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská zmluva zo dňa 29.11.2013 nebránila spotrebiteľovi, teda žalobcovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom práve z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporu, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi rovnako ako aj veriteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský sudov, ale aj na všeobecný súd. Práve umožnenie výberu súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného žiadateľom, ktorý výber je dohodnutý zmluvnými stranami v bode 3.2 spornej zmluvy je dôkazom o tom, že takýmto žiadateľom môže byť rovnako veriteľ ako aj dlžník. Preto takéto dojednanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky. Zároveň je potrebné brať zreteľ na bod 3.3 zmluvy, kde sa zmluvné strany dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy a to aj bez udania dôvodu, najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby. Rozhodcovská zmluva obsahuje zároveň poučenie o rozhodcovskom konaní. Upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že predmetná rozhodcovská zmluva spolu s dohodou o splátkach ako aj dotazníkom k predmetným listinám boli žalobcovi zasielané poštou, teda mal čas na preštudovanie obsahu týchto listín, príp. ak s obsahom rozhodcovskej zmluvy nesúhlasil, mohol podpísať len dohodu o splátkach a túto následne zaslať veriteľovi bez rozhodcovskej zmluvy. Zároveň žalobcovi nič nebránilo v tom, aby sa obrátil s právnou pomocou na advokáta, CPP, resp. združenie na ochranu spotrebiteľov, ak si nebol vedomý právnych následkov uzatvorenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Žalobca bol zároveň po celý čas, ktorý predchádzal rozhodcovskému konaniu
pasívny, pričom bol zároveň zo strany žalovaného vyzvaný na označenie Stáleho rozhodcovského súdu, ako aj následne mu bol výber z dôvodu jeho pasivity oznámený, na ktoré ani raz nereagoval. Z uvedeného dôvodu nemožno hovoriť o právnom úkone, ktorý nebol uzatvorený dobrovoľne alebo zrozumiteľne, tak ako sa to uvádza v žalobe, nakoľko žalobca predmetnú zmluvu uzatváral v pohodlí domova, bez prítomnosti zástupcu veriteľa a akéhokoľvek nátlaku. V poslednom rade v tejto súvislosti poukázal na rozsudok KS v BB sp. zn. 41CoSR/6/2018, ktorý uvádza, že je potrebné si uvedomiť ako uviedol aj rozhodcovský súd, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna zbavujúca ho akýchkoľvek povinností plniť si svoje záväzky a to len z titulu, že ide o spotrebiteľa. Európsky súd pre ľudské práva definuje spotrebiteľa ako osobu v rozumnej miere dobre informovanú, vnímavú a obozretnú. Z takejto dikcie je potom možné vyvodiť, že spotrebiteľ by si mal byť vedomý svojho konania a teda reflektujúc na prejednávanú vec, ak žalobca v rozhodcovskej zmluve a dohode o uznaní záväzku nerozumel, mohol ich odmietnuť podpísať. Podpísaním rozhodcovskej zmluvy však žalobca prejavil súhlas s prípadným rozhodcovským konaním, pričom uzavretie rozhodcovskej zmluvy nevylučuje ani samostatný zákon. Z uvedeného dôvodu teda žiadal zamietnuť v celom rozsahu.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalobou, vyjadrením k žalobe, obsahom rozhodcovského spisu sp. zn. SRSAspA 14160/16 a zistil tento skutkový stav veci:
10. Dňa 23.11.2005 bola medzi spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 597,49 eura (18 000,00 Sk) a žalobca sa zaviazal vrátiť v splátkach po 19,92 eura (600,00 Sk) a taktiež zaplatiť úroky, poplatky a náklady spojené s poskytnutím úveru. Dňa 29.11.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Rozhodcovská zmluva, v ktorej čl. 3 bod 3.1 sa uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) z pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občianky súdny poriadok). Dňa 14.10.2016 bol Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom: Vansovej 2, Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971, vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 14160/16, ktorým bolo rozhodnuté, že žalovaný (v tomto konaní žalobca) je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 253,97 eura, úrok z omeškania vo výške 107,60 eura, úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1 021,89 eura od 03.06.2014 do zaplatenia. Ďalej bol zaviazaný zaplatiť trovy rozhodcovského konania vo výške 249,68 eura. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 02.11.2016 a dňa 23.11.2016 žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal predmetný rozhodcovský rozsudok zrušiť.
11. Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, (ďalej len „ZoSRK“) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Podľa ust. § 45 ods. 3 ZoSRK, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
13. Podľa ust. § 46 ods. 1 ZoSRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
14. Podľa § 47 ods. 1 ZoSRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
15. Podľa § 47 ods. 2 ZoSRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
16. Podľa § 47 ods. 3 ZoSRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
17. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
18. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
20. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
24. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
25. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Význam rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľmi vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje limity aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. 26. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby na súd. V zmysle ust. § 46 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Súd mal z rozhodcovského spisu preukázané, že žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 14160/16 dňa 02.11.2016 a žaloba bola podaná na súd dňa 23.11.2016. Vzhľadom na to má súd preukázané, že žalobca podal žalobu na súd včas.
27. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom vznikol právny vzťah na základe uzavretej Zmluvy dňa 23.11.2005. Súd predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z predloženej Rozhodcovskej zmluvy mal súd preukázané, že táto bola vopred naformulovaná ako zmluva štandardná a miesto rozhodcovského konania si žalovaný jednostranne stanovil tak, ako je to dojednané v čl. 2 bode 2.1 tejto zmluvy. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, čo je zrejmé aj z jej vopred pripraveného formulárového znenia, keď spotrebiteľ žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť jej obsah. Inštitút individuálne dojednanej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom Smernice č. 93/13/EHS, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dojednanú, pokiaľ bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nemohol ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Povahu formulárovej zmluvy majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Z
predloženej zmluvy nie je zrejmá ani skutočnosť, na základe čoho sa žalobca ako spotrebiteľ rozhodol podpísať takúto rozhodcovskú zmluvu, nie je zrejmé, aké informácie žalobcovi ako spotrebiteľovi boli poskytnuté, keď žalobca v žalobe uviedol, že rozhodcovská zmluva mu bola daná spolu s ďalšími dokumentmi. Podpísanie samotnej zmluvy navodzuje priamu súvislosť s ostatnými dokumentmi, ktoré boli žalobcovi zaslané, a ktoré poskytol žalovaný žalobcovi, keďže boli podpísané v ten istý deň. Nekalosť rozhodcovskej zmluvy videl súd aj v tom, že žalobcovi ako spotrebiteľovi s veľkou pravdepodobnosťou nikto s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej zmluvy, pričom sa jednalo o vopred pripravenú formuláciu rozhodcovskej zmluvy predloženej žalobcovi žalovaným. Súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a súčasne sa prieči dobrým mravom. Žalobca teda ako spotrebiteľ preukázal existenciu zákonného dôvodu, pre ktorý sa žalobou domáhal na súde zrušenia rozhodcovského rozsudku. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. OZ ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, podľa ktorej spotrebiteľ nie je viazaný podmienkou, ktorá je nekalá. Vzhľadom na to, že neprimeraná podmienka je zo zákona neplatná, súd má za to, že rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže potom založiť právomoc rozhodcu vo veci konať a rozhodnúť, preto je rozhodcovský rozsudok nulitný. Vzhľadom na uvedené súd napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil v celom rozsahu, pretože neprichádza do úvahy čiastočné zrušenie rozhodcovského rozsudku vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu ako celok.
29. Súd vo výroku II. zároveň rozhodol o vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. S ohľadom na tvrdenia žalobcu v žalobe a obsah listín pripojených k žalobe súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, keďže jeho správnosť a zákonnosť žalobca v predmetnom konaní spochybnil. Súčasne žiadne okolnosti nenasvedčujú obavám, že by sa odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dotkol oprávnených práv a záujmov žalovaného takým závažným spôsobom, ktorý by odklad vylučoval. Aj bez bližšieho preskúmania opodstatnenosti žaloby - čo vylučuje samotný charakter tohto dočasného a predbežného rozhodnutia - nie je možné vylúčiť úspech žalobcu v konaní, a v takom prípade by mu výkonom rozhodcovského rozsudku mohla byť spôsobená ujma na jeho právach.
30. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, vzniká mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. CSP výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov výslovne neprejavila záujem. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom podľa ust. § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu zakotvenou v čl. 17 CSP.
32. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov, od poplatku je oslobodení spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
33. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
34. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní úspešný žalobca je zo zákona ako spotrebiteľ oslobodený od platenia súdnych poplatkov, zaviazal súd v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov, podľa výsledku konania na zaplatenie súdneho poplatku zaviazal žalovaného. Pri určení výšky súdneho poplatku vychádzal z položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorého zo žaloby o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom sa platí súdny poplatok vo výške 331,50 eura.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).