Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/263/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcov: Q. proti žalovanému O., o vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 22.11.2005, č.k. 8C/405/01 - 193 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo vzťahu medzi žalobcami a pôvodným žalovaným v 2.rade.

Priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vo vzťahoch medzi stranami sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukazoval na to, že na LV č. XXXX, kat. úz. A. sú síce žalobcovia v 1.až 5.rade zaevidovaní ako vlastníci nehnuteľností - parciel KN XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, avšak žalovaný argumentoval, že oprávneným vlastníkom týchto nehnuteľností je práve on. Preto sa súd musel predbežne vyporiadať s otázkou vlastníctva predmetných nehnuteľností. Vykonaným dokazovaním zistil, že predmetné parcely registra „C“ boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX zapísanej v PK č. XXX, kat. úz. A.. Táto pozemnoknižná parcela bola pôvodne vedená ako podielové spoluvlastníctvo právnych predchodcov žalobcov. Žalovaný sa podľa tohto pozemnoknižného zápisu stal vlastníkom parcely mpč. XXX na základe výmeru o vlastníctve pôdy Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 19.3.1948. Zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol vykonaný 31.7.1948. Tieto skutočnosti vyplynuli aj z uznesenia dočasnej miestnej správnej komisie v A. z XX.X.XXXX, listu MNV v A. z XX.XX.XXXX potvrdzujúceho vyplatenie prídelovej ceny, okrem iného aj za parcelu mpč. XXX a tiež z uznesenia súdu v Prešove z 31.7.1948. Právny predchodca žalobcov podaním z 25.8.1991 požiadal Štátne notárstvo v A. o prejednanie dedičstva po ich právnych predchodcoch a uzneseniami Okresného súdu v Prešove z 31.1.1994 sp. zn. D XXXX/XX, D XXXX/XX, D XXXX/XX a D XXXX/XX bolo potvrdené dedičstvo po nebohých právnych predchodcoch žalobcov vo vzťahu k ich osobám, okrem iného aj k pôvodnej mpč. XXX/ X, zapísanej v PK č. XXX, kat. úz. A.. Súd prvej inštancie ustálil, že práve žalovaný bol vedený ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaných v PK č. XXX, kat. úz. A., a to na základe výmeru o vlastníctve pôdy. V tom čase mali zápisy v pozemkovej knihe konštitutívny účinok, teda intabulačný princíp v danom prípade bol splnený. Aj keď sa žalobcovia snažili spochybniť vydané konfiškačné rozhodnutie v snahe preukázať, že konfiškácia majetku ich právnych predchodcov nemohla prebehnúť, resp., že bola v rozpore so zákonom, išlo len o nepriame dôkazy. Žalobcovia teda nepreukázali, že k sporným parcelám bolo konfiškačné rozhodnutie zrušené, pričom v tomto prípade je dôkazné bremeno právo na žalobcoch. Žiadne rozhodnutie o tom, že ich právni predchodcovia zostali vlastníkmi

sporných nehnuteľností žalobcovia nedoložili, práve naopak, žalovaný sa správal ako vlastník týchto nehnuteľností, tieto spravoval, zriadil na nich tenisové dvorce, vystavil budovy a pod.. Súd mal za to, že ak by aj zápis v pozemkovej knihe nebol dostatočným dôvodom pre nadobudnutie vlastníckeho práva, žalované mesto splnilo všetky náležitosti vydržania vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam s ohľadom na jeho dobromyseľnosť, bolo zistené, že žalovaný vyplatil celú prídelovú cenu a následne nehnuteľnosť riadne a nerušene užíval najneskôr do roku 1992. Žalobcovia teda podľa súdu prvej inštancie nepreukázali, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, a teda na podanie žaloby o ich vypratanie, resp. o zaplatenie bezdôvodného obohatenia za ich užívanie nie sú aktívne legitimovaní. Žalobu preto zamietol, a to aj vo vzťahu k pôvodnému žalovanému v 1.rade, ktorým bol H., ktorý mal ohľadom sporných pozemkov uzatvorenú s vlastníkom a teda s mestom riadnu nájomnú zmluvu a tieto nehnuteľnosti užíval opodstatnene. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok zmeniť tak, aby ich žalobe bolo vyhovené. Žalobcovia nesúhlasili s argumentáciou súdu prvej inštancie a zdôrazňovali to, že v čase rozhodnutia súdu aj naďalej sú podľa stavu vedeného v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci nehnuteľností parciel KN XXXX/X, 2, 3, kat. úz. A.. Žalobcovia zdôrazňujú to, že od roku 1996 už boli priamo oni vedení na liste vlastníctva ako spoluvlastníci daných nehnuteľností. Majú za to, že nemohlo dôjsť ani k vydržaniu týchto nehnuteľností žalovaným, keďže započítanie doby pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka bolo podľa § 872 ods. 6 možné, len ak išlo o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov. Pred účinnosťou novely teda bolo možné započítať len dobu pre vydržanie pozemkov pre občana, kde mohol nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov. Ani neskôr už nemohlo mesto vydržať nehnuteľnosti, keďže bolo nedobromyseľné, boli mu prinajmenšom známe okolností, z ktorých malo a mohlo usúdiť, že ani štát ani mesto nemalo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to z objektívneho hľadiska, lebo pre vydržanie nestačí len subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu právo patrí. Žalovaný taktiež v minulosti uznával žalobcov ako oprávnených spoluvlastníkov daných nehnuteľností. Žalobcovia tvrdia, že nikdy nedošlo k právoplatnej konfiškácii majetku ich právnych predchodcov, a to pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané v PK č. XXX, kat. úz. A., parcela mpč. XXX. V tejto súvislosti predložili súdu prvej inštancie množstvo listinných dôkazov, a touto skutočnosťou argumentovali v priebehu celého konania. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že vlastnícke právo sa nadobúda na základe právneho titulu a spôsobu nadobúdania. Spôsob nadobúdania tzv. modus je vklad do katastra nehnuteľností. Právnym titulom nadobudnutia týchto nehnuteľností žalovaným môže byť len právoplatná konfiškácia. Majú za to, že v konaní bolo zistené, že ani jedna z oboch konfiškácií nebola platná, resp. nenadobudla právoplatnosť. Keďže žalovanému chýba jeden z predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva - právny titul, je zrejmé, že mesto, resp. bývalá Československá republika sa nikdy nemohli stať vlastníkmi daných nehnuteľností a predmetné nehnuteľnosti tak ostali vo vlastníctve pôvodných vlastníkov právnych predchodcov žalobcov a neskôr prešli na žalobcov. Taktiež zdôrazňujú, že nikdy si nemohli uplatniť reštitučný nárok vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam za podmienok uvádzaných zákonom č. 87/1991 Zb.. Podľa tohto zákona oprávnené osoby nie sú v dobe podania návrhu na vrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vlastníkmi, keďže naopak v ich prípade žalobcovia sú a stále boli podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, keď ich vlastnícke právo na nich prešlo kontinuálne od ich právnych predchodcov a právne nikdy neprešlo na štát a ani na iné subjekty. V zmysle týchto dôvodov navrhli žalobcovia podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázal aj na argumentáciu a dôkazy vykonané v konaní Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8C/135/04.

5. V priebehu odvolacieho konania zomrel pôvodný žalobca v 4.rade L.. S. G., ktorého právnou nástupkyňou sa stala terajšia žalobkyňa v 4.rade G. G.. Odvolací súd právnej nástupkyni pôvodného žalobcu v 4.rade oznámil, že v priebehu odvolacieho konania žalobcovia vzali späť žalobu proti žalovanému v 1.rade H. G. H. A. a vo vzťahu k žalovanému v 2.rade vzali späť žalobu o vypratanie nehnuteľností s tým, že predmetom konania ostala žaloba žalobcov proti pôvodne žalovanému v 2.rade O. A. o zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. A.. Právna nástupkyňa po žalobcovi v 4.rade sa pripojila k vykonaným procesným úkonom.

6. Odvolací súd v dôsledku uvedeného uznesením z 3.8.2009, č. k. 2Co/263/06 - 322 rozhodol o zastavení odvolacieho konania o odvolaní žalobcov o vypratanie nehnuteľnosti, pripustil späťvzatie žaloby žalobcov o zaplatenie bezdôvodného obohatenia a späťvzatie žaloby žalobkyne v 2.rade

o vypratanie nehnuteľnosti, zrušil rozsudok a konanie vo vzťahu k žalovanému v 1.rade zastavil. Žalovanému v 1.rade priznal náhradu trov celého konania a zároveň prerušil odvolacie konanie vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 2.rade, O. A., do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C/135/2004. V súvislosti s prerušením odvolacieho konania bolo postupované v zmysle návrhu žalobcov v 1.až 5.rade prerušiť prebiehajúce konanie do právoplatného skončenia veci OS Prešov sp. zn. 8C/135/2004, v rámci ktorého bola prejednávaná vec žalobcu O. A., ktorý sa proti žalobcom v 1.až 5.rade ako žalovaným domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - parcelám KN XXXX/X, KN XXXX/X a KN XXXX/X, kat. úz. A.. Keďže výsledok tohto konania má vplyv aj na dané konanie, v rámci ktorého si žalobcovia voči žalovanému uplatňujú zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie spomínaných nehnuteľností, odvolací súd vyhovel návrhu žalobcov a prerušil odvolacie konanie.

7. Odvolací súd po právoplatnom ukončení celého konania Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/135/04 preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov opodstatnené nie je.

8. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). I keď k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 1 dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, môže k nemu dôjsť aj tým, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti (porov. R 25/1986, Najvyšší súd SR sp. zn. 3Cdo/252/2007).

9. Pre posúdenie opodstatnenosti uplatňovaného nároku je potrebné poukázať na spôsob a dôvody rozhodnutia vo veci Okresného súdu Prešov vedenej pod sp. zn. 8C/135/04, v ktorom sa žalobca O. A. proti žalovaným - terajším žalobcom v 1.až 5.rade, domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. A., parcely CK N XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 3245 m2, parcely CK N XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 365 m2 a parcely CK N XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 737 m2.

10. Žalobe žalobcu - O. A. o určenie, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností bolo vyhovené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 25.9.2012, č. k. 8C/135/04 - 772 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo 16.12.2013, č. k. 8Co/4/2013 - 844 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9.11.2016, č. k. 5Cdo/90/2016 - 939 a ďalej rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 2.2.2018, č.k. 8C/135/04 - 1045. V spomínanom konaní súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že konfiškácia parcely mpč. XXX, kat. úz. A., z ktorej boli vytvorené sporné pozemky, prebehla v súlade s ustanoveniami nariadenia SNR č. 104/1945 Zb.. Výmerom o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 19.3.1948, boli do vlastníctva O. A. pridelené sporné nehnuteľnosti. Tento výmer podľa § 1 ods. 2 Nariadenia SNR č. 104/1946 Zb. predstavoval listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu (žalobcu) k pridelenej nehnuteľnosti a nebolo preukázané, aby vydaný konfiškačný výmer bol neskôr zrušený. Súd zdôraznil, že správny akt o konfiškácii a výmer o vlastníctve v prospech žalobcu nemá charakter nulitných správnych aktov a je potrebné vychádzať z prezumpcie ich správnosti. Konfiškačný proces podľa Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. zahrňujúci parcelu mpč. XXX, kat. úz. A. bol riadne realizovaný a ukončený prídelom nehnuteľnosti označenému prídelcovi. Súd tiež zistil, že nebolo preukázané, aby nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sporu o určenie vlastníctva na základe konfiškácie v zmysle Nariadenia č. 104/1945 Zb., prešli späť na pôvodných vlastníkov, o čom svedčí zápis v PK č. XXX, kat. úz. A.. Súd sa ďalej zaoberal aj tým, či vlastníctvo k sporným pozemkom prešlo na žalobcu - O. A. podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, po vyporiadaní sa s tým, či existovalo právo hospodárenia k daným nehnuteľnostiam

národnému výboru v rozhodnom období, a teda ku dňu 24.11.1990. Aj túto otázku v spomínanom konaní súd vyhodnotil pozitívne a dospel k záveru, že právny predchodca O. A., príslušný národný výbor, mal k 24.11.1990 právo hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam tak, ako to má na mysli spomínané ust. § 2 Zákona o majetku obcí. Zdôraznil tiež, ak by aj sporné nehnuteľnosti do vlastníctva O. A. neprešli podľa § 2 Zákona o majetku obcí, stalo by sa tak na základe účinnosti novely tohto zákona vykonanou zákonom č. 306/1992 Zb. (§ 15a ods. 1).

11. V uvádzanom konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/135/2004 tak bolo právoplatne určené, že vlastníkom sporných nehnuteľností sa stal žalovaný, resp. jeho právny predchodca vydaním výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 19.3.1948. Zákonom č. 279/1949 Zb. bol prevedený pôvodný majetok obcí do národného majetku s účinnosťou od 1.1.1950, následne boli nehnuteľnosti zverené do správy mestského národného výboru ako správcu národného majetku, ktorý predmetné nehnuteľnosti užíval a disponoval s časťou z nich s tým, že na žalovaného následne vlastníctvo k nehnuteľnostiam prešlo podľa už spomínaného ust. § 2 zákona č. 138/1991 Zb.. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že žalobcovia nepreukázali svoje vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, v rozhodnom období, za ktoré sa požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia boli nehnuteľnosti vlastníctvom žalovaného, a preto žaloba žalobcov pôvodne o vypratanie nehnuteľností, ako aj o zaplatenie bezdôvodného obohatenia so zreteľom na túto situáciu opodstatnená nie je. Odvolací súd rozsudok vo vzťahu medzi žalobcami a pôvodným žalovaným v 2.rade O. A. potvrdil ako vecne správy postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

12. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. S ohľadom na výsledok tohto odvolacieho konania má žalovaný vo vzťahu k žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Ako odvolací súd už vyššie spomínal, náhrada trov celého konania vo vzťahu medzi žalobcami a pôvodným žalovaným v 1.rade bola vysporiadaná jeho skorším rozhodnutím č. k. 2Co/263/06 - 322.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).