Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/23/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa (otca, osoby povinnej platiť výživné): Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX E. H. Z., zastúpeného JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom so sídlom H. K. XX, XXX XX U., proti osobe oprávnenej výživou: M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX E. H. Z., t.č. XXX XX H. XX, zastúpenému procesným opatrovníkom D. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H. XX, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, za účasti osoby zúčastnenej v konaní (matky): R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX E. H. Z., o zrušenie vyživovacej povinnosti a vrátenie spotrebovaného výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/297/2015-646 zo dňa 06. decembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/297/2015-646 zo dňa 06. decembra 2017 v prvej a druhej vete výroku p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/297/2015-646 zo dňa 06. decembra 2017 vo zvyšnej časti (t.j. v tretej a štvrtej vete výroku), t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa vrátiť spotrebované výživné a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že navrhovateľ (otec) je povinný prispievať na výživu M. zníženým výživným vo výške 80,00 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám M. s účinnosťou od 30.10.2015 (veta prvá výroku). Vo zvyšnej časti návrh zamietol (veta druhá výroku). Zároveň súd zamietol i návrh navrhovateľa vrátiť spotrebované výživné (veta tretia výroku). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IV.) Súčasne vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 37P/231/2011-349 zo dňa 01.10.2012 (veta piata výroku). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 17.09.2015 domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k synovi M. od 30.10.2015 a zmenil tak rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 37P/231/2011-343 zo dňa 01.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 5CoP/4/2013-360 zo dňa 26.02.2013, ktorým bolo naposledy určené výživné na M. vo výške 220,00 Eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 29.10.2015 M. nadobudne vek 18 rokov, nepokračuje v školskej výučbe a podľa zdravotného stavu má nárok na sociálne dávky podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažko zdravotného postihnutia a na invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sociálne dávky a invalidný dôchodok umožňujú M. zabezpečovať

si náklady na živobytie. Syn má k dispozícii aj motorové vozidlo, na obstaranie ktorého štát poskytol finančný príspevok. Je teda zrejmé, že ako osoba oprávnená výživou je schopný z vlastných zdrojov uspokojovať svoje životné náklady. V priebehu konania navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol o vrátení spotrebovaného výživného od doby zrušenia vyživovacej povinnosti. 3. Procesný opatrovník M. vo svojom písomnom vyjadrení došlom Okresnému súdu v Žiline dňa 12.10.2017 špecifikoval príjmy a výdavky M.. Od 29.10.2015 je M. poberateľom invalidného dôchodku, ktorého výška za rok 2017 predstavuje sumu 328,70 Eur mesačne, za rok 2016 sumu 321,60 Eur a za rok 2015 sumu 319,90 Eur, ďalej je poberateľom peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 18,40 Eur i peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečovaním prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 33,20 Eur. M. býva v spoločnej domácnosti so starou mamou na adrese H. XX. Mesačné výdavky na ich domácnosť predstavujú za elektrinu 51,00 Eur, plyn 41,00 Eur, Digi, rozhlas a TV 17,24 Eur, vodné a stočné cca 12,00 - 15,00 Eur. Na týchto nákladoch sa podieľa M. spoločne so starou mamou. Ďalej platia poplatok za komunálny odpad, poistenie auta, zákonné a havarijné, čo predstavuje 177,17 Eur ročne. Pri zohľadnení poskytovaného mesačného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečovaním prevádzky osobného motorového vozidla má M. tiež výdavky na nákup pohonných hmôt 120,00 Eur mesačne do školského zariadenia vzdialeného od miesta bydliska cca 5 km, na lekárske prehliadky do Žiliny a Čadce, voľnočasový program. Okrem toho má výdavky so stravou, za lieky, vitamíny, výživové doplnky platí 25,00 Eur mesačne, školské pomôcky a iné poplatky 10,00 - 15,00 Eur mesačne, za mobil 20,00 Eur mesačne, za hygienické potreby, drogériu 25,00 - 30,00 Eur mesačne, obuv a oblečenie 50,00 - 60,00 Eur mesačne. Na zmiernenie nepriaznivých vplyvov ťažko zdravotného postihnutia by mal M. na odporúčanie lekára pravidelne absolvovať kúpeľnú liečbu. V marci 2016 M. v sprievode starej mamy absolvoval liečebný pobyt v Tatranskej Lomnici za ktorý zaplatil sumu v celkovej výške 590,00 Eur. 4. Nakoľko návrh bol podávaný na súd v čase, keď bol M. maloletý, účastníčkou konania bola v tom v čase aj jeho matka. 5. V priebehu konania súd zistil, že M. nie je schopný samostatne vystupovať pred súdom vzhľadom na jeho zdravotný stav, čo potvrdil aj navrhovateľ - otec M.. Naposledy zabezpečovala starostlivosť o M. matka, ktorá však nereagovala na predvolania a výzvy súdu, pojednávaní sa nezúčastňovala. Súd preto zisťoval vhodnú osobu, ktorá by mohla M. v konaní zastupovať. Z úradnej činnosti súd zistil, že na Okresný súd Žilina bol podaný návrh otca na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony M.. Uznesením č. k. 30P/297/2015-460 zo dňa 16.11.2016 konajúci súd prerušil konanie vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 21Ps/7/2016, aby následne mohol pokračovať v konaní s ustanoveným opatrovníkom M.. Uznesením č. k. 30P/297/2015-482 zo dňa 28.04.2017 prvoinštančný súd rozhodol o pokračovaní v konaní vzhľadom k tomu, že konanie vo veci pozbavenia spôsobilosti M. na právne úkony bolo zastavené. Na pojednávanie sa dostavila stará matka M. - D.V., ktorá súdu uviedla, že M. s ňou býva v spoločnej domácnosti a ona mu zabezpečuje starostlivosť. Súhlasila s ustanovením za procesného opatrovníka M. v konaní. Uznesením č. k. 30P/297/2015-524 zo dňa 22.08.2017 súd preto ustanovil D. Z. za procesného opatrovníka M., s prihliadnutím na to, že pani D.V. je starou mamou M., s ktorou žije v spoločnej domácnosti, ktorá zabezpečuje starostlivosť o neho a ktorá s ustanovením súhlasila. D. Z. je zároveň osoba, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami M.. Procesný opatrovník, pani D. Z., sa v konaní dal zastúpiť advokátskou kanceláriou. Vzhľadom na námietku právneho zástupcu otca M., ktorý namietal právne zastúpenie procesného opatrovníka, konajúci súd poukázal na to, že procesný opatrovník má právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom, keďže sám nemá právnické vzdelanie, aby bola čo najlepšie zaistená ochrana záujmov a základných práv zastúpeného, pričom (§ 89) vylučuje zastúpenie len v prípade zvoleného zástupcu účastníkom. 6. Navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.03.2016 žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k synovi M., ktorý má nárok na invalidný dôchodok, z ktorého môže uspokojovať svoje potreby. Navrhovateľ naďalej prispieva na výživu M. výživným, ktoré bolo naposledy určené vo výške 220,00 Eur mesačne. Otec je naďalej zamestnaný, má bežné výdavky so stravou a ošatením. Býva s mamou v 2-izbovom byte. Za bývanie platí 135,00 Eur mesačne, pričom platí celý poplatok za bývanie, pretože jeho mama je na dôchodku. Každý mesiac si navrhovateľ aj platí telefón 20,00 Eur mesačne, cestovné do práce predstavuje 0,65 Eur/jedna cesta. Navrhovateľ nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. 7. Z výsluchu procesného opatrovníka na pojednávaní dňa 16.10.2017 súd zistil, že spolu s M. bývajú v rodinnom dome, kde platia mesačné poplatky za elektrinu 51,00 Eur, plyn 41,00 Eur, za

Digi, rozhlas, TV 17,24 Eur, vodné, stočné 12,50 Eur, s tým, že M. platí polovicu týchto výdavkov a poplatok za komunálny odpad. Rodinný dom, v ktorom bývajú, je vo vlastníctve dcéry procesného opatrovníka. Mesačne vynakladá na lieky M. okolo 25,00 Eur. Na začiatku školského roka zakupuje M. školské pomôcky. Má tiež výdavky so stravou a ošatením. M. nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Matka prispieva na výživu M. výživným 50,00, 60,00 - 80,00 Eur a zakúpi mu nejaké ošatenie. Viac ako 2 roky opatrovník poberá opatrovateľský príspevok vo výške 92,00 Eur, keďže zabezpečuje starostlivosť o M.. 8. Právny zástupca navrhovateľa žiadal vyhovieť návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti od 30.10.2015, vrátenie spotrebovaného výživného od tejto doby a priznať náhradu trov konania. 9. Právna zástupkyňa procesného opatrovníka žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. 10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 23.09.2015 súd zistil, že matka M. poberala v roku 2015 peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 270,32 Eur mesačne za obdobie 1

- 9/2015.

11. Otec u zamestnávateľa INA Kysuce, spol. s r. o. súd dosahoval priemerný mesačný čistý zárobok za obdobie 1 - 9/2015 sumu 912,00 Eur, za rok 2016 sumu 1.039,00 Eur a za obdobie 1 - 4/2017 sumu 852,00 Eur, za obdobie 5 - 9/2017 sumu 751,00 Eur. 12. Z potvrdenia o príjme spoločnosti VIX, s.r.o. Žilina súd zistil, že matka M. je zamestnaná od 22.10.2015 na základe pracovnej zmluvy a jej príjem za obdobie 10/2015 - 4/2016 spolu predstavuje sumu 2.446,10 Eur, za obdobie 5/2016 - 3/2017 sumu 4.163,08 Eur, teda 378,46 Eur mesačne. Pracovný pomer bol ukončený dohodou k 31.03.2017 podľa § 60 Zákonníka práce . 13. Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa PUBS GAMES, s.r.o., spol. s r. o. so sídlom Žilina súd zistil, že matka je zamestnaná od 09.03.2016 na základe dohody o pracovnej činnosti a jej príjem za marec a apríl 2016 spolu v čistom predstavoval 248,50 Eur, za obdobie 5/2016 -2/2017 sumu 2.365,14 Eur, teda 236,51 Eur mesačne, za mesiac marec 2017 predstavoval v čistom 666,63 Eur a pracovný pomer ukončila matka po vzájomnej dohode k 31.03.2017. 14. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 18.08.2016 súd zistil, že dňa 22.03.2016 M. požiadal o invalidný dôchodok. M. bol od 29.10.2015 priznaný invalidný dôchodok z mladosti. 15. Zo správy Spojenej školy internátnej Kysucké Nové Mesto, Murgašova 580 zo dňa 30.05.2017 súd zistil, že M. je žiakom 2. ročníka organizačnej zložky PŠ Kysucké Nové Mesto. Je žiakom od 01.09.2015. Škola nevyberá mesačne žiadne poplatky. Na začiatku školského roka sa hradí poplatok za ZRŠ vo výške 10,00 Eur. Ostatné náklady sú cestovné (žiaka vozia do školy a zo školy osobným automobilom), desiaty, prezuvky, pracovné oblečenie do kuchyne, školské pomôcky ako perá, zošity, farbičky, peračník, taška. 1 16. Z lekárskej správy MUDr. B. G., všeobecného lekára pre dospelých, zo dňa 06.09.2017 mal súd preukázané, že M. nie je schopný pracovať a zabezpečiť si nejaký príjem. 17. Z komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina súd zistil, že miera funkčnej poruchy M. N. je 80 %, a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Má obmedzenú pohybovú a orientačnú schopnosť a tiež fyzickú výkonnosť v dôsledku genetického ochorenia, ťažkej mentálnej retardácie (stav po detskej mozgovej obrne s hypotonickým syndrómom a organickou poruchou srdca), v dôsledku porúch chrbtice, osteopénie a bronchiálnej astmy. M. je schopný pomalej a namáhavej chôdze o širšej báze s pomocou inej fyzickej osoby na krátku vzdialenosť. Nie je schopný k preprave využívať prostriedky verejnej hromadnej a železničnej prepravy osôb, premiestniť sa k nim na dlhšiu vzdialenosť, nastúpiť do nich, udržať sa a vystúpiť a zvládnuť v nich inú situáciu na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti. Ja odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 18. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 15.04.2016 vyplýva, že M. bol priznaný invalidný dôchodok od 29.10.2015 vo výške 319,90 Eur mesačne, od 01.01.2016 vo výške 321,60 Eur mesačne, od 01.01.2017 vo výške 328,70 Eur mesačne. 19. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina súd zistil, že M. poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia za rok 2015 v celkovej výške 220,68 Eur, za rok 2016 - 128,73 Eur a za 1 - 9/ 2017 vo výške 257,72 Eur. 20. Z potvrdenia o poberaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mal súd preukázané, že M. poberal za rok 2015 dávku v celkovej výške 397,08 Eur, za rok 2016 v celkovej výške 231,63 Eur a za obdobie 1 - 9/ 2017 vo výške 463,72 Eur.

21. Z oznámenia Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 22.11.2016 súd zistil, že M. bude poukázané poistné plnenie vo výške 1 205,59 Eur. 22. Zo správy Daňového úradu Žilina zo dňa 25.10.2017 súd zistil, že matka nepodala daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2016. 23. Z potvrdenia zamestnávateľa matky C. D., R. nad N., H. Z. XX/X súd zistil, že matka je u neho zamestnaná od 28.08.2017 na základe pracovnej zmluvy a jej príjem za obdobie 8/2017 - 10/2017 v čistom predstavuje spolu 796,31 Eur. 24. Okresný súd zdôraznil, že od 01.07.2016 nadobudli účinnosť nové procesné predpisy, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, upravujúci konanie vo veciach výživného plnoletých osôb vo svojich ustanoveniach § 154 až § 157. V zmysle intertemporálneho ust. § 395 ods. 1 sa nová procesná právna úprava vzťahuje aj na konania vo veciach vyživovacej povinnosti začatého predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 25. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 62 ods. 1, 2 a 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine a konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že naposledy bolo o výživnom na M. N. (osobu oprávnenú výživou) rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 37P/231/2011-349 zo dňa 01.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 5CoP/4/2013-366 zo dňa 26.02.2013, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu v tom čase maloletého M. výživným vo výške 220,00 Eur mesačne od 01.06.2011. V tom čase mal M. takmer 15 rokov, bol zdravotne ťažko postihnutý. Otec bol vtedy zamestnaný a jeho čistý mesačný príjem predstavoval sumu 977,00 Eur. Matka v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu poberala peňažný príspevok za opatrovanie syna vo výške 256,00 až 261,00 Eur mesačne. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o zrušení (zmene) výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase svojho rozhodovania. 26. M. je od 29.10.2015 poberateľom invalidného dôchodku, ktorého výška za rok 2015 sumu 319,90 Eur, za rok 2016 sumu 321,60 Eur a za rok 2017 predstavovala sumu 328,70 Eur mesačne; ako aj peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia za rok 2015 v celkovej výške 220,68 Eur, za rok 2016 v celkovej výške 128,73 Eur, za obdobie 1 - 9/2017 v celkovej výške 257,72 Eur; a tiež peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečovaním prevádzky osobného motorového vozidla za rok 2015 v celkovej výške 397,08 Eur, za rok 2016 v celkovej výške 231,63 Eur, za 1 - 9/2017 v celkovej výške 463,72 Eur. M. býva v spoločnej domácnosti so starou mamou v rodinnom dome. Mesačné náklady na domácnosť predstavujú za elektrinu 51,00 Eur, plyn 41,00 Eur mesačne, Digi, rozhlas a TV 17,24 Eur, vodné a stočné cca 12,00 - 15,00 Eur. Na týchto nákladoch sa podieľa M. spoločne so starou mamou. M. je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Platí poplatok aj za komunálny odpad, poistenie auta, zákonné a havarijné poistenie predstavuje 177,17 Eur ročne. Po zohľadnení poskytovaného mesačného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečovaním prevádzky osobného motorového vozidla má M. tiež výdavky na nákup pohonných hmôt do školského zariadenia vzdialeného od miesta bydliska cca 5 km, na lekárske prehliadky do Žiliny a Čadce, voľnočasový program. Okrem toho má výdavky má na stravu, za lieky, vitamíny, výživové doplnky platí 25,00 Eur mesačne, výdavky na školské pomôcky, na mobil 20,00 Eur mesačne, na hygienické potreby, drogériu, obuv, oblečenie. Od 01.09.2015 M. navštevuje Spojenú školu internátnu v Kysuckom Novom Meste. V súčasnej dobe je v treťom ročníku, na začiatku školského roka sa hradí poplatok za ZRŠ vo výške 10,00 Eur, ostatné náklady sú desiaty, prezuvky, pracovné oblečenie do kuchyne, školské pomôcky ako perá, zošity, farbičky, peračník, taška. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. 27. Otec býva v spoločnej domácnosti v byte so svojou matkou. Platí celý poplatok za bývanie vo výške 135,00 Eur mesačne, telefón 20,00 Eur mesačne, cestovné do práce vo výške 65 centov za jednu cestu. Okrem toho má bežné výdavky. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Je zamestnaný v spoločnosti INA Kysuce, spol. s r. o. a priemerný mesačný čistý zárobok otca za obdobie 1 - 9/2015 predstavoval 912,00 Eur, za rok 2016 vo výške 1.039,00 Eur, za obdobie 1 - 4/2017 sumu 852,00 Eur, za obdobie 5 - 9/2017 sumu 751,00 Eur. 28. Na základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo od posledného rozhodovania súdu o výživnom k zmene pomerov, keďže M., začal poberať invalidný dôchodok, príspevok na kompenzáciu výdavkov s hygienou a opotrebovaním šatstva, bielizne a obuvi a tiež príspevok na kompenzáciu výdavkov súvisiacich so zabezpečovaním prevádzky osobného motorového vozidla. Vzhľadom na ťažké zdravotné postihnutie však M. nie je schopný sám sa živiť a naďalej je so svojou výživou odkázaný i na svojich rodičov. M. uhrádza svoje potreby so svojich príjmov, no jeho výdavky sú v súvislosti s jeho zdravotným stavom (lekárske

kontroly, liečebné pobyty, odkázanosť na starostlivosť iných osôb) zvýšené. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z tej skutočnosti, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov a podľa jeho názoru je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa, (otca M.a), vzhľadom na jeho príjem a nevyhnutné výdavky naďalej prispievať na výživu M.. S prihliadnutím na preukázanú zmenu pomerov znížil výživné otca na syna M. na sumu 80,00 Eur mesačne od 30.10.2015, t.j. od času ako navrhoval otec a vo zvyšnej časti jeho návrh na zrušenie výživného zamietol. Súd pritom akcentoval, že návrh otca na zrušenie výživného zahŕňa v sebe aj návrh na zníženie výživného. Zároveň súd prihliadol aj na pomery na strane matky, keďže obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k M.. Matka sa nevyjadrila k návrhu. Súd mal však preukázané, že matka bola v rozhodnom období zamestnaná, v spoločnosti VIX, s.r.o. Žilina bola matka zamestnaná od 22.10.2015 na základe pracovnej zmluvy a jej príjem za obdobie 10/2015 - 4/2016 spolu predstavoval sumu 2.446,10 Eur, za obdobie 5/2016 - 3/2017 sumu 4.163,08 Eur, teda 378,46 Eur mesačne. Pracovný pomer bol ukončený dohodou k 31.03.2017, podľa § 60 Zákonníka práce. U zamestnávateľa PUBS GAMES, s.r.o., spol. s r. o. so sídlom Žilina bola matka zamestnaná od 09.03.2016 na základe dohody o pracovnej činnosti a jej príjem za marec a apríl 2016 spolu v čistom predstavoval 248,50 Eur, za obdobie 5/2016 - 2/2017 sumu 2.365,14 Eur, teda 236,51 Eur mesačne, za mesiac marec 2017 predstavoval v čistom 666,63 Eur. Tento pracovný pomer ukončila matka po vzájomnej dohode so zamestnávateľom k 31.03.2017. V súčasnej dobe je zamestnaná od 28.08.2017 a jej príjem za obdobie 8/2017 - 10/2017 v čistom predstavuje spolu 796,31 Eur. Matka má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi A. D., ktorého otec mu na základe rozhodnutia súdu prispieva na výživu 95,00 Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť k synovi M. si matka plní dobrovoľne. Ako uviedla stará matka M., matka mu zakúpi ošatenie a prispeje mu výživným od 50,00 do 80,00 Eur mesačne. Ako už bolo uvedené vyššie, z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nie je u M. objektívna možnosť samostatne sa živiť, čo nemôže byť pričítané na jeho ťarchu v tom zmysle, že po priznaní sociálnych dávok, teda invalidného dôchodku, nemá právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, teda, že už nemá nárok na výživné. Na podporu svojej argumentácie konajúci súd poukázal na nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 2306/2012 zo dňa 13.03.2013 a nález z Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 1996/2012 zo dňa 24.07.2013, z ktorých vyplýva, že samotným priznaním invalidného dôchodku nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Príjem plnoletého M. je tvorený výlučne z invalidného dôchodku a príspevkov, pričom M. preukázal výdavky, ktoré má, s bývaním, so stravou, so školou takisto výdavky v súvislosti so zdravotným stavom. Bolo preukázané, že osoba oprávnená výživou sa z dôvodu vážneho zdravotného postihnutia nemôže zamestnať a mať vlastný príjem. Priznané sociálne dávky vo forme invalidného dôchodku sú len kompenzovaním zdravotného stavu postihnutej osoby, teda nemožno ich považovať za okolnosť, na základe ktorej by dieťa nadobudlo, bez ďalšieho, schopnosť samostatne sa živiť. Plnoletý M. si svoje postihnutie nespôsobil. Vzhľadom na diagnózy preukázané jeho zdravotným posudkom je nepochybné, že potrebuje pomoc, ktorá by mu zabezpečila, aby bol jeho život čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky takéhoto postihnutia dieťaťa preto musia byť na ťarche toho, kto dieťa dobrovoľne a pri vedomí všetkých možných dôsledkov priviedol na svet, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú. V konaní bolo preukázané, že je v možnostiach navrhovateľa naďalej si plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu plnoletému, ale zdravotne ťažko postihnutému synovi a k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala úplne zrušenie vyživovacej povinnosti, nedošlo. Zároveň súd zamietol návrh navrhovateľa, otca M., vrátiť spotrebované výživné za dobu od 30.10.2015, od doby zníženia výživného, ktoré platil na základe posledného rozhodnutia súdu, teda rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zníženým výživným vo výške 80,00 Eur mesačne. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, spotrebované výživné za uplynulý čas sa nevracia v prípade, ak sa jedná o výživné na maloleté deti. Podľa názoru súdu je však takýto návrh na vrátenie výživného za uplynulý čas, odkedy bolo znížené výživné, v prípade plnoletého M. v rozpore s dobrými mravmi. Súd pritom prihliadol na nepriaznivý zdravotný stav M., ktorý spôsobil, že nie je spôsobilý sa sám zastupovať, nie je schopný sám rozhodovať. S poukazom na ustanovenie článku 4 základných zásad Zákona o rodine, o povinnosti všetkých členov rodiny vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny a tiež ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, čo sa týka, podľa názoru súdu, aj spotrebovaného výživného. Vo vzťahu k trestnému konaniu vo veci obžalovaného Z. N., (otca M.), vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. 35T/119/2010, na ktoré poukazovala právna zástupkyňa procesného opatrovníka, konajúci súd uviedol, že v čase jeho rozhodovania o zrušení vyživovacej povinnosti, označené rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a preto na toto konanie a rozhodnutie v ňom vydané neprihliadal.

29. Navrhovateľ a procesný opatrovník žiadali priznať náhradu trov konania. Súd však rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 52 CMP. 30. Zároveň súd zmenil posledné rozhodnutie súdu o výživnom, rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 37P/231/2011-349 zo dňa 01.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 5CoP/4/2013-360 zo dňa 26.02.2013.

31. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. 32. Uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň odvolateľ namietal, že podľa jeho názoru okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 33. Nesprávne skutkové zistenia navrhovateľ videl v nesprávnom vyhodnotení dôkazov konajúcim súdom, ktoré sa týkajú otázky, aké sú schopnosti, možnosti, majetkové pomery a životná úroveň syna M. a obidvoch jeho rodičov. Súd totiž neuviedol, a ani neporovnal, aké sú majetkové pomery, životná úroveň a potreby syna M. (ako osoby oprávnenej výživou) a obidvoch jeho rodičov. Tieto pojmy majú svoj obsah a význam pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti. Okresný súd mal aplikovať uvedené pojmy tak, že by vychádzal z konkrétnych skutkových zistení a jeho skutkový záver mal vychádzať z konkrétnych skutočností zistených v konaní. Naviac, okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, keď uložil navrhovateľovi uložil platiť výživné voči osobe oprávnenej výživou, hoci z majetkových pomerov, životnej úrovne i potrieb M. N. a oboch rodičov nevyplýva, že by mal navrhovateľ (otec) poskytovať synovi výživné vo výške určenej v napadnutom rozhodnutí. Skutočnosť, že syn M. je zdravotne postihnutý, sa týka iba toho, aké má možnosti a schopnosti zabezpečovať si sám vlastné potreby, neznamená však, že vzniká povinnosť rodičov poskytovať mu výživné, ak sú jeho potreby zabezpečované z iných zdrojov, a nie na základe jeho schopností a možností. Prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy o majetkových pomeroch a životnej úrovni otca a syna, keďže majetkové pomery navrhovateľa nie sú lepšie ako u osoby oprávnenej výživou. Na rozdiel od syna M., otec nevlastní motorové vozidlo. Ani životná úroveň navrhovateľa nie je lepšia ako životná úroveň osoby oprávnenej výživou. Súd totiž nezohľadnil skutočnosť, že aj keď má navrhovateľ vyšší príjem, jedná sa o príjem za jeho prácu a na rozdiel od osoby oprávnenej výživou má tieto prostriedky použiť na reprodukciu svojej pracovnej sily. Potreby navrhovateľa sú teda vyššie ako potreby osoby oprávnenej výživou. Skutočnosť, že si ich navrhovateľ nemôže všetky dovoliť zabezpečiť, neznamená, že ich má. Bez konkrétneho posúdenia potrieb navrhovateľa a osoby oprávnenej výživou, nie je možné posúdiť a vyvodiť záver, že navrhovateľ sa má podieľať na životnej úrovni syna vyjadrenej výškou mzdy bez zohľadnenia ich potrieb. Navrhovateľ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci i v aplikácii dobrých mravov pri rozhodovaní súdu o jeho nároku na vrátenie výživného, ktoré otec zaplatil synovi v období po nadobudnutí jeho plnoletosti. V danej súvislosti okresný súd nezohľadnil konkrétne okolnosti prípadu, keď nevzal do úvahy, že navrhovateľ nekonal tak, že by jeho konanie malo byť označené za rozporné s dobrými mravmi. Zároveň súd neprihliadol na rôzne obštrukcie, ktorými syn M., resp. jeho zástupkyňa spôsobili prieťahy v konaní. Pokiaľ by tomu tak nebolo, nebol by vznikol ani taký rozdiel v sume, ktorú navrhovateľ zaplatil naviac synovi na výživnom. Skutočnosť, že M. (osoba oprávnená výživou) je zdravotne postihnutý, sama o sebe neznamená, že je v rozpore s dobrými mravmi, ak si navrhovateľ uplatní proti nemu právo na zrušenie vyživovacej povinnosti. Nevznikol by preplatok, ktorý žiada v aktuálne prejednávanej veci vrátiť od osoby oprávnenej výživou za predpokladu, že by súd vo veci rozhodol skôr, ak by jeho rozhodnutiu nevytvárali prekážky sám M., jeho zástupkyňa a matka, ktoré súdu neposkytovali súčinnosť. Je nielen v rozpore s právom, ale aj s dobrými mravmi, ak občania nerešpektujú súdy, nepreberajú zásielky súdu a nie sú ochotní rešpektovať skutočnosť, že účelom súdneho konania nie je vyhýbať sa spravodlivosti, ale rozhodnúť vo veci samej. Ak teda navrhovateľ urobil všetko pre to, aby súd rešpektoval, t.j. rešpektoval súdne konanie a napriek tomu musel dlho čakať na jeho meritórne rozhodnutie, potom je v rozpore s dobrými mravmi, ak na tom získa ten, kto konal opačne, t.j. s úmyslom, aby k rozhodnutiu súdu došlo čím neskôr. Za danej situácie odvolateľ nepovažuje za správne, ak súd v prejednávanej veci aplikoval dobré mravy na jeho úkor. 34. Odvolateľ dňa 02.02.2018 doručil súdu i odvolanie zo dňa 25.01.2018, ktoré podľa jeho tvrdení zaslal súdu elektronicky bez autorizácie, ktoré obsahuje tie isté dôvody ako jeho podanie (odvolanie) datované dňom 25.01.2018, v ktorom však odvolateľ naviac namieta, že napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavku ust. § 220 ods. 1 CSP, pretože súd v ňom neuviedol zrozumiteľne strany konania. Súd zvolil v záhlaví označenie strán konania, ktoré obvykle zodpovedá nesporovému konaniu a konaniu vo veci

vyživovacej povinnosti maloletých detí a ako stranu označil aj R. N.. Keď právny zástupca navrhovateľa požiadal súd aj o údaj o dni predbežnej vykonateľnosti rozsudku, súd mu oznámil, že rozsudok doručuje R. N.. Z uvedených skutočností vyplýva, že súd považuje vec za konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa ust. § 111 CMP. Tento procesný postup však navrhovateľ považuje za nesprávny, pretože nezodpovedá jeho návrhu. Hoci navrhovateľ podal návrh na súd v čase, keď jeho syn nebol ešte plnoletý, výslovne v ňom uviedol, že ho podáva v súvislosti s nadobudnutím jeho plnoletosti a nárok si uplatnil ako nárok po uplynutí jeho plnoletosti. Ustanovenie § 7 jednoznačne uvádza, že účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje. Podľa § 156 účastníkom konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 35. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu odvolateľ doplnil, že v danom prípade súd nesprávne aplikoval aj ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Právo v uvedenom ustanovení nemožno aplikovať v prípade povinnosti povinného, ale v prípade uplatnenia práva oprávneným (nález Ústavného súdu ČR z 15. septembra 2005, sp.zn. III.ÚS 606/04). Nie je možné ani aplikáciou dobrých mravov vytvárať neexistujúcu povinnosť (nález Ústavného súdu ČR z 28. augusta 2001, sp.zn. I.ÚS 528/99; uznesenie NS ČR z 28. apríla 2011, sp.zn. 21Cdo/2447/2010, rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/49/96, ZSP 38/1997). Je preto nesprávne, ak súd ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine aplikoval tak, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať navrhovateľovi spotrebované výživné, pretože právna norma v tomto ustanovení upravuje prípady, kedy má súd právo nepriznať oprávnenému právo na výživné. Na základe uvedených skutočností je navrhovateľ toho názoru, že konajúci súd si nesprávne urobil záver o povinnosti navrhovateľa poskytovať odporcovi výživné z dôvodu práva podieľať sa na životnej úrovni rodičov, resp. navrhovateľa. Odvolateľ preto namieta, že súd v rozpore s princípom právnej istoty vytvorenej aj vyššie uvedenými rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít a v rozpore s významom právnej normy nepriznal navrhovateľovi právo na spotrebované výživné.

36. V danej súvislosti odvolací súd uvádza, že na túto časť odvolacích dôvodov prezentovaných odvolateľom v podaní zo dňa 25.01.2018 už neprihliadal, keďže tieto boli navrhovateľom doplnené do spisu až po uplynutí odvolacej lehoty. Okresnému súdu Žilina odvolateľ totiž doručil len odvolanie datované dňa 24.01.2018 elektronicky bez autorizácie, ktoré aj následne v zákonom stanovenej lehote doplnil.

37. Procesná opatrovníčka osoby oprávnenej výživou vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že opravný prostriedok navrhovateľa považuje za nedôvodný. Zároveň konštatovala, že už vo vyjadrení k prebiehajúcemu konaniu zo dňa 28.11.2017 ona sama oznámila súdu, že sa nestotožňuje s postupom súdu, ktorý aj po nadobudnutí plnoletosti M. N. konal s matkou ako s účastníčkou konania. Poukázala pritom na ust. § 156 CSP. Je teda zrejmé, že pokiaľ sa navrhovateľ svojím návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletému synovi, súd už nemal konať s jeho matkou ako s účastníčkou konania. Zároveň procesná opatrovníčka namietala, že nesúhlasí s procesným postupom súdu pokiaľ išlo o vykonávanie dokazovania smerujúceho k rozhodnutiu o znížení vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Návrhom doručeným súdu dňa 17.09.2015 sa totiž navrhovateľ domáhal len zrušenia vyživovacej povinnosti bez toho, aby formuloval akúkoľvek požiadavku na zníženie výšky výživného, na ktoré bol pôvodne zaviazaný. Navyše ani v priebehu ďalšieho dokazovania navrhovateľ a ani jeho právny zástupca nevzniesol žiaden návrh čo do zníženia jeho vyživovacej povinnosti, s výnimkou pojednávania konaného dňa 16.10.2017, na ktorom právny zástupca navrhovateľa vzniesol požiadavku na vrátenie spotrebovaného výživného, v prípade zrušenia alebo zníženia vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Je však otázne, či takýto prednes možno považovať za návrh na začatie konania vo veci zníženia výživného, nakoľko tento nemožno považovať za dostatočne určitý. Okrem toho, ak by aj súd uvedený prednes právneho zástupcu navrhovateľa považoval za návrh na zníženie vyživovacej povinnosti, rozhodnúť o zmene vyživovacej povinnosti možno najskôr odo dňa podania návrhu. Vo veciach výživného plnoletých osôb je totiž možné začať konanie v zmysle ust. § 155 len na návrh tak, ako tomu bolo aj za účinnosti O.s.p. V prípade, ak by súd aj o uvedenej otázke začal konať ex offo do času, kým M. N. nadobudol plnoletosť, bol by o takomto procesnom postupe vydal samostatné uznesenie. Takéto uznesenie však nie je súčasťou spisu v prejednávanej veci. Aj z tohto dôvodu sa procesná opatrovníčka osoby oprávnenej výživou nestotožnila s rozsudkom okresného súdu, ktorý rozhodol o znížení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči osobe oprávnenej výživnou a ani s jeho postupom, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal a v ktorom súd aplikoval zákonné ustanovenia týkajúce sa rozhodovania súdu vo veci starostlivosti o maloletých, najmä pokiaľ ide o konanie s matkou M. N. ako účastníčkou konania, resp. konanie nad rámec uplatneného návrhu, kedy súd vykonáva dokazovanie vo veci zníženia výživného bez toho, aby

bol takýto návrh zo strany navrhovateľa vôbec vznesený. Konajúci súd však na tento právny názor prezentovaný procesnou opatrovníčkou osoby oprávnenej výživou neprihliadol a v odôvodnení svojho rozhodnutia len stroho zhrnul, že podľa jeho názoru návrh na zrušenie výživného zahŕňa aj návrh na zníženie výživného (bod 29., strana 8). Okrem tohto konštatovania sa však súd v odôvodnení svojho rozhodnutia bližšie nevenoval namietaným právnym skutočnostiam. Samotný priebeh konania pôsobil na procesnú opatrovníčku mimoriadne stresovo, preto akceptovala rozhodnutie súdu v predmetnej časti a napriek poučeniu súdu nepodala voči nemu opravný prostriedok. Nakoľko proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že jeho návrh bol podaný v súvislosti s nadobudnutím plnoletosti M. N. poukazujúc na ust. § 156 CMP, je zrejmé, že sa svojim návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletému synovi. Konanie vedené pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 30P/297/2015 je teda konaním vo veci výživného plnoletých osôb, ktorého účastníkov presne označuje zákon. Je teda zrejmé, že zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu bol v prejednávanej veci podaný návrh len o zrušenie vyživovacej povinnosti a nikdy nebol relevantným spôsobom účinne podaný návrh na zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho plnoletému synovi. 38. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na vrátenie spotrebovaného výživného, procesná opatrovníčka osoby oprávnenej výživou sa stotožnila s názorom prezentovaným okresným súdom v napadnutom rozhodnutí, že priznanie takéhoto nároku by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Na uvedené pritom sama poukázala vo vyjadrení zo dňa 28.11.2017 dávajúc do pozornosti najmä ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, článku 4 Základných zásad Zákona o rodine, ako aj prebiehajúce trestné konanie vedené pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 35P/119/2010 proti navrhovateľovi obvinenému zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, ktorého konania sa mal Z. N. dopustiť aj vo vzťahu k svojmu synovi, t.j. osobe oprávnenej výživou. Neobstojí preto argumentácia navrhovateľa prezentovaná v jeho opravnom prostriedku, vrátane námietok o nesprávnom právnom posúdení veci. Vykonaným dokazovaním bolo totiž jednoznačne preukázané, že M. N. ako osoba oprávnená výživou nie je schopný sám sa živiť, t.j. absentujú základné zákonné predpoklady pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho synovi, preto jeho vyživovacia povinnosť voči dospelému synovi trvá. Na schopnosť M. N.iviť sa sám pritom nemá vplyv ani okolnosť, že mu bol priznaný invalidný dôchodok, prípadne iné štátne kompenzačné peňažné prostriedky. Tieto dávky totiž slúžia len na zmiernenie, resp. kompenzáciu následkov zdravotného postihnutia dotknutej osoby. Ani prostredníctvom týchto dávok nie je osoba oprávnená výživou plne schopná zabezpečiť si svoju výživu sama. Uvedené napokon vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov, ktorá jednoznačne zastáva názor, že poberaním invalidného dôchodku (či iných kompenzačných dávok) nemá žiaden vplyv na trvanie zákonnej vyživovacej povinnosti voči deťom. Tvrdenia odvolateľa o tom, že okresný súd pri rozhodovaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, procesná opatrovníčka osoby oprávnenej výživou označila za nedôvodné a zavádzajúce. Vo vzťahu k navrhovateľom namietanému dvojnásobnému poplatku za komunálny odpad pritom konštatovala, že v priebehu konania bolo zo strany procesnej opatrovníčky výslovne uvedené, aby súd na jeden z týchto poplatkov neprihliadal. K otázke schopnosti M. N. používať mobilný telefón a s tým spojených nákladov, procesná opatrovníčka uviedla, že pokiaľ sa aj M. nie je vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie schopný sám zastupovať pred súdom, neznamená to, že by nebol schopný používať mobilný telefón. Náklady s tým spojené boli pritom v konaní riadne preukázané. Odvolacia námietka navrhovateľa je preto v tomto smere nedôvodná. Náklady na lieky a výživové doplnky M. N., boli riadne procesnou stranou preukázané a zdokladované a preto nie je dôvod na ich spochybňovanie najmä s prihliadnutím na jeho zdravotný stav. Výdavky na pohonné hmoty sú taktiež nevyhnutné, pretože M. N. je odkázaný pri preprave do školy, k lekárovi, prípadne na iný účel, výlučne na osobné motorové vozidlo, ktoré mu bolo priznané. Je preto absurdné, ak navrhovateľ namieta výdavky, ktoré sú spojené so spotrebou PHM. Zároveň procesná opatrovníčka M. N. zdôraznila, že nespochybňuje, že na strane osoby oprávnenej výživou poberaním štátnych dávok došlo k zmene pomerov, ktoré by v prípade, ak by súd rozhodoval o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca, odôvodňovali zmenu rozhodnutia pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca. Vo veci výživného plnoletých osôb musí však súd striktne rozhodovať medzi návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti a návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti, keďže ide o dva samostatné nároky, a teda aj o dva predmety konania, ktoré v danom prípade nemožno zamieňať. Na podporu svojej argumentácie osoba oprávnená výživou predložila do súdneho spisu rozsudok Okresného súdu Čadca sp.zn. 10P/36/2011 zo dňa 26.06.2013. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 30P/297/2015, začatého na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 17.09.2015, malo byť teda len skúmanie zákonných podmienok pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči osobe oprávnenej výživou, keďže iba takýto návrh bol v prejednávanej veci uplatnený. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že M. N. nie je schopný sám sa živiť, z ktorého

dôvodu vyživovacia povinnosť otca (navrhovateľa) voči nemu naďalej trvá. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutkové a právne dôvody procesná opatrovníčka osoby oprávnenej výživou navrhla, aby sa odvolací súd vyporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami a rozhodol v súlade so zásadami zakotvenými v Zákone o rodine a v príslušných procesných ustanoveniach.

39. Navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania založil do spisu fotokópiu Dohody o skončení pracovného pomeru uzavretú medzi jeho bývalým zamestnávateľom Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. so sídlom Dr. G. Schaefflera 1, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 386 553 a navrhovateľom, z ktorého vyplýva, že obidve strany pracovno-právneho vzťahu sa dohodli na skončení pracovného pomeru ku dňu 29.05.2018 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, t.j. že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku zo dňa 28.05.2018 dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Na základe ust. § 76 ods. 2 a Kolektívnej zmluvy platnej u zamestnávateľa zároveň zamestnávateľ zaplatí zamestnancovi odstupné vo výške 5-násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca (body 1. až 3. označenej listiny).

40. Ďalšie podania procesných strán a osôb zúčastnených v konaní neboli v prejednávanej veci podané.

41. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie matky i otca bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 65 s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) v prvej a druhej vete výroku podľa ust. § 387 ods. 1 a § 2 ods. 1 ako vecne správne potvrdil a vo zvyšnej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa vrátiť spotrebované výživné a v závislom výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 2 ods. 1 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

42. Vo vzťahu k potvrdzujúcej časti rozhodnutia odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 , no okrem toho v odvolacom konaní vykonal dokazovanie v súlade s ust. § 384 na pojednávaní (§ 385 ods. 1 jeho zopakovaním a doplnením.

43. Navrhovateľ (otec) Z. N., osoba oprávnená výživou (M. N.), ani jej procesný opatrovník D. Z. a tiež osoba zúčastnená konania (matka) R. N. sa na pojednávanie pred odvolacím súdom nedostavili, hoci naň boli riadne a včas predvolaní a mali lehotu na prípravu pojednávania zachovanú. Právni zástupcovia obidvoch procesných strán prítomní na pojednávaní ospravedlnili svojich klientov z neúčasti na ňom a žiadali, aby odvolací súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Odvolací súd preto vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti, za účasti splnomocneného zástupcu navrhovateľa a splnomocneného zástupcu procesnej opatrovníčky osoby oprávnenej výživou (§ 180 s použitím § 378 ods. 1 a § 2 .

44. Odvolací súd preskúmal námietky navrhovateľa prezentované v jeho opravnom prostriedku i na pojednávaní prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu pred odvolacím súdom a po ich preskúmaní a doplnení dokazovania, vrátane jeho zopakovania dospel k záveru, že tieto sú len čiastočne dôvodné.

45. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy

vecou súdov (§ 185 ods. 1 , a nie účastníkov. Odvolacie námietky rodičov maloletých detí k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k predmetnej časti uviedol, prečo rozhodol o znížení výživného navrhovateľa na osobu oprávnenú výživou a prečo v časti jeho návrh zamietol a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.

46. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky osoby povinnej platiť výživné (navrhovateľa) formulované v jeho opravnom prostriedku. Primárne je potrebné uviesť, že návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k synovi M.ovi N. bol podaný na Okresný súd v Žiline dňa 17.09.2015, t.j. v čase, keď bola osoba oprávnená výživou ešte maloletým dieťaťom. M. N. nadobudol plnoletosť až dňa 29.10.2015.

47. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov publikovanú pod R 2/1967, z ktorej vyplýva, že návrh rodiča na zrušenie výživného na maloleté dieťa v sebe zahŕňa i návrh na zníženie výživného, preto je súd povinný v konaní, v ktorom sa skúma dôvodnosť návrh na zrušenie výživného, zaoberať sa aj tým, či nedošlo ku zmene pomerov odôvodňujúcich prípadné zníženie výživného.

48. S prihliadnutím na skutočnosť, že návrh otca bol podaný na súd v čase, keď bol M. N. maloletý, okresný súd postupoval v prejednávanej veci správne, keď zohľadnil, že tento jeho procesný návrh na zrušenie výživného na maloleté dieťa v sebe zahŕňa aj návrh na zníženie výživného. Námietky obidvoch procesných strán sú preto v tomto smere nedôvodné.

49. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ust. § 7 účastníkom je ten, koho zákon za účastníka označuje. V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať (§ 7 ods. 2 . Zároveň je potrebné upriamiť pozornosť na ustálenú judikatúru súdov publikovanú pod R 85/1983, z ktorej vyplýva, že ak v priebehu konania o určenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu (§ 50 a § 86 ods. 1 a 2 Zákona o rodine - aktuálne § 65 - poznámka odvolacieho súdu) dieťa nadobudne plnoletosť, rozhodne súd v starostlivosti o maloletých o nároku dieťaťa na výživné i za dobu jeho plnoletosti, prihliadnuc k rozhodujúcim skutočnostiam, ktoré nastali do dňa rozhodnutia súdu. 50. Navyše, z judikatúry súdov publikovanej pod R 2/1985 vyplýva, že ak v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje súd až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Tak isto rodič tohto dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť má byť určená, sa k uvedenému nároku vyjadrí v rámci svojho návrhu. Za týchto predpokladov súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas maloletosti dieťaťa. Vychádza pritom zo stavu, ktorý bol pre určenie vyživovacej povinnosti rozhodujúci počas maloletosti dieťaťa, ale aj z prípadných zmien, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia. 51. Okrem toho z judikatúry súdov publikovanej pod R 18/1975 vyplýva, že v konaní o výživnom dieťaťa za dobu neplnoletosti dieťaťa je druhý z rodičov účastníkom konania i po tom, keď už dieťa dosiahlo plnoletosť. Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa má ten dôsledok, že v konaní podľa ustanovenia § 176 O.s.p. sa môže rozhodovať už len o nárokoch po dobu neplnoletosti dieťaťa, že v konaní vystupuje plnoleté dieťa samé (samozrejme odpadá jeho zastúpenie kolíznym opatrovníkom) a že aj plnenie dávok výživného, ktoré boli splatné v neplnoletosti, treba stanoviť priamo voči dieťaťu. Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa v priebehu konania o výživnom však nemá ten dôsledok, že by matka dieťaťa prestala byť účastníčkou konania, pokiaľ ide o prejednanie výživného dieťaťa za dobu do jeho plnoletosti, a má preto tiež právo odvolať sa proti rozhodnutiu o týchto dávkach výživného.

52. Za popísanej procesnej situácie teda okresný súd postupoval správne, ak výrokmi vo vetách prvej a druhej rozsudku rozhodoval tým spôsobom, že znížil výživné otca na syna M. a vo zvyšnej časti návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol. Rovnako správny bol aj postup okresného súdu, ktorý v predmetnej časti (o nároku na výživné do plnoletosti dieťaťa) konal s matkou teraz už plnoletého M. N.. Aktuálne sa jedná o osobu zúčastnenú v konaní, ktorá však vzhľadom k tomu, čo bolo uvedené vyššie má svoje procesné práva a povinnosti.

53. Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osôb výživou

povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne aj na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).

54. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

55. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci odporkyne) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek), neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

56. Zo zopakovaného a doplneného dokazovania vykonaného odvolacím súdom vyplýva, že naposledy bolo o výživnom na M. N. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 37P/31/2011-349 zo dňa 01.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 5CoP/4/2013-360 zo dňa 26.02.2013, v ktorom súd uložil otcovi prispievať na výživu v tom čase maloletého M. výživným vo výške 220,00 Eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2011. V tom čase mal M. takmer 15 rokov, bol osobou zdravotne ťažko postihnutou. Otec bol zamestnaný a jeho čistý mesačný príjem predstavoval sumu 977,00 Eur. Matka v tom čase poberala peňažný príspevok za opatrovanie vo výške 256,00 až 261,00 Eur mesačne. 57. Tak ako správne ustálil okresný súd v napadnutom rozhodnutí M. od 29.10.2015 je poberateľom invalidného dôchodku, ktorého výška za rok 2017 predstavuje sumu 328,70 Eur mesačne, za rok 2016 sumu 321,60 Eur a za rok 2015 sumu 319,90 Eur. Okrem toho poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia za rok 2015 v celkovej výške 220,68 Eur, za rok 2016 v celkovej výške 128,73 Eur, za 1 - 9/2017 v celkovej výške 257,72 Eur, a tiež peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečovaním prevádzky osobného motorového vozidla za rok 2015 v celkovej výške 397,08 Eur, za rok 2016 v celkovej výške 231,63 Eur, za 1 - 9/2017 v celkovej výške 463,72 Eur. M. býva v spoločnej domácnosti so starou mamou v rodinnom dome. Náklady na domácnosť predstavujú za elektrinu 51,00 Eur, plyn 41,00 Eur mesačne, Digi, rozhlas a TV 17,24 Eur mesačne, vodné a stočné cca 12,00 - 15,00 Eur mesačne. Na týchto nákladoch sa podieľa M. spoločne so starou mamou. Je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Ďalej platí poplatok za komunálny odpad, poistenie auta, zákonné a havarijné poistenie predstavuje 177,17 Eur ročne a má výdavky na nákup pohonných hmôt do školského zariadenia vzdialeného od miesta bydliska cca 5 km, na lekárske prehliadky do Žiliny a Čadce, voľnočasový program, pri zohľadnení poskytovaného mesačného

príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečovaním prevádzky osobného motorového vozidla. Výdavky má so stravou, za lieky, vitamíny, výživové doplnky platí 25,00 Eur mesačne, výdavky na školské pomôcky, na mobil 20,00 Eur mesačne, na hygienické potreby, drogériu, obuv, oblečenie. Od 01.09.2015 M. navštevuje Spojenú školu internátnu v Kysuckom Novom Meste, v súčasnej dobe je v treťom ročníku, na začiatku školského roka sa hradí poplatok za ZRŠ vo výške 10,00 Eur, ostatné náklady sú desiaty, prezuvky, pracovné oblečenie do kuchyne, školské pomôcky ako perá, zošity, farbičky, peračník, taška. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. 58. Otec býva v spoločnej domácnosti v byte so svojou matkou. Platí celý poplatok za bývanie vo výške 135,00 Eur mesačne, telefón 20,00 Eur mesačne, cestovné do práce vo výške 65 centov za jednu cestu. Okrem toho má bežné výdavky. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Je zamestnaný v spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. (INA Kysuce), a priemerný mesačný čistý zárobok otca za obdobie 1 - 9/2015 predstavoval 912,00 Eur, za rok 2016 vo výške 1.039,00 Eur, za obdobie 1 - 4/2017 sumu 852,00 Eur, za obdobie 5 - 9/2017 sumu 751,00 Eur. 59. Pokiaľ aj navrhovateľ v odvolacom konaní preukázal, že dňom 29.05.2018 skončil pracovný pomer dohodou u svojho bývalého zamestnávateľa Schaeffler Kysucké Nové Mesto, z uvedenej dohody tiež vyplýva, že jeho bývalý zamestnávateľ mu vyplatil odstupné vo výške 7.335,40 Eur. S prihliadnutím na skutočnosť, že sa jednalo päťmesačné odstupné, príjem otca možno ustáliť na čiastku 1.250,97 Eur mesačne. 60. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto zo dňa 31.08.2018 vyplýva, že otec je od 30.05.2018 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

61. Príjem matky u zamestnávateľa C. D., s miestom podnikania H. Z. XX/XX, XXX XX R. H. N. predstavuje za obdobie mesiacov 10/2017 až 03/2018 sumu 221,84 Eur mesačne netto. 62. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto vo svojej správe zo dňa 27.08.2018 uviedol, že R. N. (matka osoby oprávnenej výživou) poberala príspevok na opatrovanie syna M. podľa § 40 ods. 7 a ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v období od 01.01.2014 do 30.11.2015 vo výške 111,32 % sumy životného minima. Peňažný príspevok bol vyplatený za mesiac 10/2015 vo výške 220,52 Eur a za mesiac 11/2015 vo výške 220,52 Eur.

63. Osoba oprávnená výživou M. N. bol v školskom roku 2017/2018 žiakom 3. ročníka SŠI organizačnej zložky Praktická škola. Menovaný je žiakom školy od 01.09.2015. S účinnosťou od 01.09.2018 je prijatý do 1. ročníka učebného odboru 3291204 Kožiarska výroba - obuvnícka montáž. Škola nevyberá mesačne žiadne poplatky na štúdium. Na začiatku školského roka 2017/2018 žiak hradil poplatok za ZRŠ vo výške 10,00 Eur. Ďalšie výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s návštevou školy predstavujú cestovné (žiaka vozili do školy osobným automobilom), desiaty, prezuvky, pracovné oblečenie do kuchyne, školské pomôcky (perá, zošity, farbičky, peračník, taška). Keďže škola nemá vlastnú jedáleň, obedy v škole žiak nemal. Potvrdenie vydala Spojená škola internátna, Murgašova 580, 024 01 Kysucké Nové Mesto. 64. Aktuálne je M. N. poberateľom peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia v sume 19,04 Eur mesačne, od mesiaca 10/2017 do mesiaca 06/2018 vo výške 18,52 Eur mesačne a od mesiaca 07/2018 do mesiaca 06/2019 v sume 19,04 Eur za predpokladu, že sa nezmenia skutočnosti rozhodné pre vyplácanie peňažného príspevku na kompenzáciu a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov so zabezpečením prevádzky motorového vozidla v sume 34,25 Eur mesačne, od mesiaca 07/2017 do mesiaca 06/2018 vo výške 33,32 Eur mesačne a od mesiaca 07/2018 do mesiaca 06/2019 v sume 34,25 Eur mesačne za predpokladu, že sa nezmenia skutočnosti rozhodné pre vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu v súlade vyššie citovaným zákonom č. 447/2008 Z. z. od 01.02. V zmysle § 18 ods. 8 citovaného zákona sa pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu prehodnocuje príjem vždy v júli bežného roka, pričom za obdobie, za ktoré sa príjem prehodnocuje, sa považuje kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa prehodnocovanie vykonáva. 65. Potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 06.09.2018 bolo preukázané, že M. N. je poberateľom invalidného dôchodku z mladosti a za obdobie od 01.01.2017 až doposiaľ poberá tento dôchodok vo výške 335,90 Eur mesačne.

66. Odvolateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na svojej argumentácii prezentovanej v priebehu prvoinštančného i odvolacieho konania. Primárne namietal, že to, čo má obsahovať žaloba, resp. návrh, upravuje procesný predpis. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil v súlade so zákonom svoj nárok. Či bol tento nárok uplatnený tak, že by mal podliehať odstráneniu vád konania, je otázka iná. Bolo by však formalistické, keby súd konal inak, než postupoval v tejto veci, a teda neprihliadal na dispozičné oprávnenie navrhovateľa prejavené v priebehu tohto konania. Súd teda rozhodoval o uplatnených nárokoch v predmetnom konaní. Zdôraznil, že trestné konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 35T/119/2010 nebolo doposiaľ právoplatne skončené, a preto nie je morálne, aby protistrana na obsah tohto konania, resp. rozhodnutie v ňom vydané, poukazovala. Vzťahy medzi rodičmi osoby oprávnenej výživou sú dlhé roky konfliktné, poznačené podávaním vzájomných trestných oznámení a žalôb na súd. Odvolateľ vyčítal okresnému súdu najmä to, že pri porovnávaní životnej úrovne M. a jeho otca prihliadol len na svoje mechanické výpočty, ale nezohľadnil už to, čo potrebuje postihnutý syn M. vzhľadom na jeho zdravotný stav, keď jeho potreby sú naozaj nižšie, než potreby jeho otca. Syn má napríklad auto, ktoré používa na cestu do školy vzdialenej 3 km. Naproti tomu otec auto nemá. Naviac, otec potrebuje finančné prostriedky aj na reprodukciu vlastnej pracovnej sily. Aktuálne nastala zmena pomerov na strane navrhovateľa v tom, že zo zdravotných dôvodov ukončil svoj pracovný pomer dohodou a je nezamestnaný. Vo vzťahu k vráteniu preplatku na výživnom odvolateľ namietal rozhodnutie súdu, ktoré bolo založené na aplikácii dobrých mravov. Naviac, pomery na strane matky neboli súdom skúmané tak dôsledne ako vo vzťahu k navrhovateľovi. Súd sa uspokojil len s jej tvrdeniami prezentovanými v prvoinštančnom konaní, tak ako boli konštatované v napadnutom rozsudku. Z. N. skončil svoj pracovný pomer u svojho bývalého zamestnávateľa dohodou, keďže ďalej už nemôže vykonávať prácu, na výkon ktorej bol zaradený z dôvodov konštatovaných v lekárskom posudku. Jeho diagnózu však právny zástupca neuviedol, keďže nemal na to povolenie. Pokiaľ ide o M., je zrejmé, že navštevuje školu, v ktorej sa podľa informácií na internete vzdelávajú deti s určitým handicapom a podľa svojich schopností a možností sú vyškolené v určitých zručnostiach tak, aby tieto získali do ďalšieho života. M. však nie je schopný ani samostatne vyjsť na ulicu. Z potvrdenia školy však vyplýva, že M. je schopný vykonávať určité zručnosti, tak ako ich študuje na svojej škole. Za danej situácie boli dané podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči jeho plnoletému synovi. Navyše, súd mal v prejednávanej veci rozhodnúť aj o vrátení preplatku výživného M. v prospech navrhovateľa. Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s tým, prečo by malo byť v rozpore s dobrými mravmi, aby si navrhovateľ žiadal preplatok na výživnom od svojho plnoletého, hoc aj postihnutého syna. Aj navrhovateľ je osoba so zdravotnými problémami, o ktorú sa však nebude mať kto postarať v prípade, že jeho matka zomrie. 67. Z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu MUDr. E. O. zo dňa 28.05.2018, ktorý bol podkladom pre dohodu o skončení pracovného pomeru otca s jeho bývalým zamestnávateľom, predloženého jeho právnym zástupcom na pojednávaní vyplýva, že otec má zo zdravotných dôvodov zákaz práce na nočné zmeny a zákaz práce dlhodobo v stoji.

68. Splnomocnená zástupkyňa procesného opatrovníka osoby oprávnenej výživou na odvolacom pojednávaní v celom rozsahu poukázala na svoju argumentáciu prezentovanú doposiaľ v prvoinštančnom konaní i v rámci vyjadrenia k odvolaniu. Zotrvala na názore, že v danom prípade bol predmetom konania návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti, a preto súd nemal priestor rozhodovať v tomto konaní o znížení jeho vyživovacej povinnosti voči M.. Podľa jej názoru sa judikatúra pod R 2/1967 týka len konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti. M. je však plnoletou osobou a takéto konanie možno začať len na návrh, ktorý v súdenej veci nebol navrhovateľom podaný. Pokiaľ sa týka samotného rozhodnutia o zamietnutí návrhu otca na vrátenie preplatku na výživnom jeho synom, stotožnila sa s argumentáciou súdu prvej inštancie prezentovanou v napadnutom rozhodnutí. Ak aj otec ďalej na pojednávaní pred odvolacím súdom poukázal, na to, že v zmysle lekárskeho posudku nemá schopnosť zárobkovej činnosti, splnomocnená zástupkyňa procesného opatrovníka osoby oprávnenej výživou upriamila pozornosť na obsah tohto posudku, ktorý jej bol súdom predložený, v zmysle ktorého má otec zo zdravotných dôvodov zákaz práce na nočné zmeny a zákaz práce dlhodobo v stoji. Z uvedeného vyplýva, že nie je vylúčené, ani nemožné, že by mohol byť otec zamestnaný. Zároveň predložila do spisu súdu do spisu potvrdenie Spojenej školy internátnej, Murgašova 580, 024 01 Kysucké Nové Mesto, o tom, že M. N. je v tomto školskom roku žiakom 1. ročníka dennej formy štúdia.

69. Za popísaného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý v zmysle návrhu otca s účinnosťou od 30.09.2015 rozhodol len o zmene výšky výživného otca na osobu oprávnenú výživou (jeho plnoletého syna M.) a vo zvyšnej časti jeho návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol. M. N. je osobou ťažko zdravotne postihnutou a od 29.10.2015 poberá invalidný dôchodok z mladosti, ako aj ďalšie štátne príspevky na kompenzáciu jeho ťažkého zdravotného postihnutia špecifikované vyššie. Je teda zrejmé, že plnoletý syn navrhovateľa je naďalej odkázaný na výživu. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci postupoval správne, keď sa zameral na skúmanie, či od poslednej úpravy výživného navrhovateľa k jeho synovi M. došlo k takým zásadným zmenám pomerov, či už na strane povinného rodiča alebo osoby oprávnenej výživou, ktoré by odôvodňovali, či už zrušenie alebo zníženie výšky výživného. Okresný súd správne uzavrel, že na strane osoby oprávnenej výživou došlo k zmene tým, že táto má stály príjem v podobe invalidného dôchodku vo výške mesačne, ako aj príspevkov na kompenzáciu, ktoré poberá v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. (konkrétne na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia aktuálne vo výške 9,04 Eur mesačne a na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla aktuálne v sume 34,25 Eur mesačne, a preto v konečnom dôsledku možno konštatovať, že v oblasti príjmu sa jeho situácia čiastočne zmenila. Naviac netreba opomínať i objektívny rast životných nákladov. Nemožno však súhlasiť s tvrdením otca, že jeho syn M. má nižšie náklady na výživu, ako on. Treba si uvedomiť, že M. je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na celodennú starostlivosť inej osoby a jeho zdravotný stav si vyžaduje nemalé výdavky (lieky, doprava výlučne osobným motorovým vozidlom a pod.). Naproti tomu u otca bol zistený príjem, ktorý mu umožňuje platiť na syna naďalej výživné v zníženej sume. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec síce skončil pracovný pomer u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa ku dňu 29.05.2018, avšak jeho zamestnávateľ mu pri skončení pracovného pomeru vyplatil i päťmesačné odstupné, a teda ku dňu rozhodovania odvolacieho súd mal tak otec zabezpečený pravidelný mesačný príjem vo výške 1.250,97 Eur netto. Aj podľa názoru odvolacieho súdu suma určeného zníženého výživného je dôvodná a zohľadňuje tak potreby osoby oprávnenej výživou, ako aj schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Za popísaného skutkového stavu aj podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané dôvody na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa na jeho t.č. už dospelého syna, ale len na jeho zníženie. V dôsledku toho okresný súd postupoval správne, keď vo zvyšnej časti návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol. V nadväznosti na to je okresný súd potom správne konštatoval zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o určení výživného na osobu oprávnenú výživou (§ 157 . Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil osobné, zárobkové a majetkové pomery matky, k tomu odvolací súd uvádza, že v konaní o zmenu výšky výživného sú podstatnými pre rozhodnutie súdu odôvodnené potreby osoby oprávnenej výživou (M. N.) a osoby povinnej výživou (v danom prípade jeho otca Z. N.). Akékoľvek ďalšie dokazovanie vo vzťahu k matke by bolo preto nadbytočné.

70. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnené potreby osoby oprávnenej výživou sú ohraničené schopnosťami a možnosťami osoby povinnej platiť výživné. Tieto sú limitom pre určenie výšky vyživovacej povinnosti, hoc by si plnoleté dieťa, s prihliadnutím na ťažké zdravotné postihnutie, zaslúžilo vyššie výživné. Podľa názoru odvolacieho súdu priznaný invalidný dôchodok spolu s priznaným príspevkom plnoletému dieťaťu čiastočne kompenzuje úhradu životných nákladov, ktoré nemá pokryté a zabezpečené plnením výživného.

71. Priznanie invalidného dôchodku samo o sebe nemôže byť okolnosťou, ktorá by znamenala automaticky zníženie vyživovacej povinnosti, resp. zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dospelému dieťaťu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 1996/12 zo dňa 24.07.2013, z ktorého vyplýva, že priznaním invalidného dôchodku a príspevku na opateru (resp. ďalších dávok) nezaniká automaticky vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Tento záver vychádza z doktríny, podľa ktorej ak dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, napr. z dôvodu plnej invalidity, vyživovacia povinnosť rodičov bude trvať po dobu celého jeho života. Podkladom takto prijatého záveru bol už skôr vydaný nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. 2306/12 zo dňa 13.03.2013, v ktorom ústavný súd odmietol tézu, že priznanie invalidného dôchodku a príspevku na opateru dieťaťu by vo svojich dôsledkoch mali znamenať podstatne rovnaký stav, ako by bolo dieťa schopné samo sa živiť. Priznanie invalidného dôchodku nemôže znamenať, že týmto budú pokryté všetky individuálne potreby jeho príjemcu.

72. Odvolací súd pritom nespochybňuje, že zdravotný stav osoby povinnej platením výživného nie je dobrý. Zhoršenie zdravotného stavu otca totiž viedlo ku skončeniu pracovného pomeru. Z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 28.05.2018 však vyplýva nespôsobilosť otca na výkon posudzovanej práce s trvalým obmedzením, a to so zákazom práce na nočné zmeny a zákazom práce dlhodobo v stoji. To znamená, že pracovný potenciál otca nie je natoľko obmedzený, aby si nemohol nájsť prácu, za ktorú by bol ohodnotený tak, aby pokryl jednak svoje vlastné osobné potreby, vrátane nákladov na regeneráciu pracovnej sily, ako aj plnenie vyživovacej povinnosti voči ťažko zdravotne postihnutému synovi.

73. Okresný súd teda postupoval správne, keď rozhodol o znížení výživného otca na syna M. odo dňa nasledujúceho po dovŕšení jeho plnoletosti, t.j. podľa návrhu otca s prihliadnutím na skutočnosť, že M. ako osoba oprávnená výživou sa stal poberateľom invalidného dôchodku, ku ktorému poberá i ďalšie kompenzačné príplatky tak, ako boli špecifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ako už bolo uvedené vyššie, hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa (osobu oprávnenú výživou) opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov, ktorá nepochybne u syna M. v prejednávanej veci odôvodňovala zmenu výšky výživného. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 , čo platí pre rozhodnutie súdu prvej i druhej inštancie.

74. Na základe vyššie uvedených skutočností am dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky osoby povinnej výživou (vo vzťahu k prvej, druhej a piatej vete výroku) ako nedôvodné.

75. Nakoľko odvolací súd v prejednávanej veci v predmetnej časti nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok konania (§ 380 ods. 1, 2 , na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov rozsudok okresného súdu vo veci samej (veta prvá a druhá výroku) ako vecne správny potvrdil.

76. Vo vzťahu k tretej a štvrtej vete výroku odvolací súd uvádza, že z obsahu spisového materiálu (č.l. 612) vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 16.10.2017 uviedol, že „otec navrhuje, aby M. vrátil preplatok na výživnom v prípade, ak bude výživné znížené alebo zrušené.". Navrhovateľ teda zmenil svoj pôvodný návrh zo dňa 17.09.2015, tak že ho rozšíril ( § 140 o ďalší nárok, konkrétne žiadal od syna M. aj vrátenie preplatku na výživnom za bližšie neuvedené obdobie a v neuvedenej výške. Je zrejmé, že sa jedná o neúplné podanie vo veci samej ktoré predpokladá procesný postup súdu podľa § 129 s použitím § 2 ods. 2 CMP. Iba v prípade riadneho doplnenia tohto podania, (zmeny návrhu) zo strany navrhovateľa je následne nevyhnutné, aby konajúci súd postupom podľa § 28 rozhodol, či takúto zmenu návrhu pripustí, alebo nie. K zmene predmetu konania tak dochádza až na základe rozhodnutia (uznesenia) súdu o pripustení zmeny návrhu postupom podľa § 142 CSP. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 28 CMP. 77. Konania podľa sú charakteristické tým, že sa môžu začať aj na návrh, aj bez návrhu (§ 23 . V osobitnej časti sú vymedzené konania, ktoré sa môžu začať len na návrh. Takýmto konaním je aj konanie vo veciach výživného plnoletých osôb upravené v § 154-157 CMP. Len v prípade konaní, ktoré môžu začať aj bez návrhu nie potrebné, aby súd rozhodoval o zmene návrhu na začatie konania, t.j. ust. § 28 sa v danom prípade neaplikuje. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj znenie ust. § 40 CMP, keď v prípadoch, ak konanie možno začať aj bez návrhu, nie je súd viazaný návrhom na začatie konania a môže prisúdiť aj viac, než čoho sa domáhajú účastníci konania. To však nie je prípad prejednávanej veci, kedy bol súd povinný postupovať podľa § 28 CMP, to všetko však za predpokladu, že navrhovateľ by podal na súd riadny návrh na začatie konania (jeho zmenu) spočívajúcu v rozšírení pôvodného návrhu. Pokiaľ súd doposiaľ nerozhodol o pripustení zmeny návrhu, je vylúčené, aby o zmenenom návrhu konal a rozhodoval. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel Civilného mimosporového konania vyjadrený v článkoch 1, 4 a 6 v spojitosti s čl. 46 a nasl. Ústavy SR, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu. Keďže okresný súd takto v súdenej veci vo vzťahu k rozšírenému návrhu navrhovateľa nepostupoval, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) s použitím § 2 ods. 2 jeho rozhodnutie v predmetnej časti (veta tretia výroku) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z uvedených dôvodov sa krajský súd už nezaoberal sa ďalšou argumentáciou odvolateľa prezentovanou v jeho opravnom prostriedku.

78. Zároveň odvolací súd zrušil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok napadnutého rozsudku o trovách prvoinštančného konania (štvrtá veta výroku).

79. V ďalšom konaní okresný súd vykoná procesné úkony v naznačenom smere tak, že sa vysporiada s prednesom právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 16.10.2017, v ktorom uviedol, že „otec navrhuje, aby M. vrátil preplatok na výživnom v prípade, ak bude výživné znížené alebo zrušené", ktoré sa nachádza na č.l. 612 spisu. O tejto zmene návrhu je potrebné v konaní rozhodnúť, a to postupom popísaným vyššie. Keďže sa jedná o neúplné podanie vo veci samej, toto predpokladá procesný postup súdu podľa § 129 s použitím § 2 ods. 2 CMP. V prípade riadneho doplnenia tohto podania (zmeny návrhu) zo strany navrhovateľa je potrebné, aby konajúci súd postupom podľa § 28 rozhodol, či takúto zmenu návrhu pripustí alebo nie. Až po právoplatnosti uznesenia o (ne)pripustení zmeny návrhu okresný súd vo veci po doplnení dokazovania opätovne rozhodne s tým, že v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie (§ 391 ods. 2 a § 2 ods. 1 . Následne okresný súd vydá meritórne rozhodnutie, ktoré riadne odôvodní postupom v súlade s ust. § 220 a § 2 ods. 1 CMP.

80. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

81. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.