Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/130/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Mýtna 48, P.O. BOX 205, proti žalovanému: Q. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. W. X. č. XXX, o zaplatenie 3.915,12 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.915,12 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 30.10.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,74%.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou podanou proti žalovanému pôvodne domáhal zaplatenia sumy 4.332,22 eur s prísl.. Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke č. 6179192 dňa 30.5.2014, na základe ktorej žalovanému poskytol pôžičku 4.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v 24 pravidelných mesačných splátkach po 208,55 eur. Žalovaný do podania žaloby neuhradil žiadnu sumu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, listom zo dňa 27.8.2014 ho vyzval na zaplatenie omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlhu nedošlo, žalobca dňa 19.10.2014 úver zosplatnil. Žalovaný dlžnú sumu doposiaľ neuhradil.

2. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 22.1.2018 č.k.5Csp/130/2017-63 žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu premlčania nároku žalobcu, pričom súd na premlčanie prihliadol ex offo v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Na základe odvolania žalobcu voči uvedenému rozsudku odvolací súd uznesením zo dňa 14.8.2018 č.k. 6Co/58/2018-87 pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 417,10 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 30.10.2014 do zaplatenia, rozsudok v časti vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 417,10 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 30.10.2014 do zaplatenia, zrušil a konanie v tejto časti zastavil a v zostávajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolací súd uviedol, že v súvislosti s uvedeným nálezom Ústavného súdu SR aplikácia protiústavného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. zo strany súdu prvej inštancie - aj keď išlo o postup v zmysle zákona - predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu, a preto rozsudok zrušil. V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie, aby vyvodil z vykonaného dokazovania skutkové zistenia v takom

rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie o predmete sporu v zmysle podanej žaloby žalobcu.

3. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec opätovne posúdil a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Žalobca, resp. jeho právny predchodca - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so žalovaným uzavrel dňa 30.5.2014 zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 4.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu splácať v 24 mesačných splátkach po 208,55 eur s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 20.6.2014 a ďalšie splátky vždy k 20. dňu v mesiaci. Ročná úroková sadzba je v zmluve uvedená vo výške 25%, RPMN vo výške 25%, priemerná hodnota RPMN vo výške 18,9%. Celková čiastka je v zmluve uvedená v sume 5.005,20 eur, celkové náklady spotrebiteľa v sume 1.005,20 eur, termín konečnej splatnosti je uvedený 5/2016. Z prehľadu o vykonaných platbách vyplýva, že žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu neuhradil žiadnu splátku. Právny predchodca žalobcu preto listom zo dňa 27.8.2014 vyzval žalovaného, aby uhradil nedoplatok na splátkach v sume 667,37 eur a zároveň ho upozornil, že ak do 5.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci jún 2014, bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný dlžnú sumu v uvedenej lehote neuhradil, preto žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, čo žalovanému oznámil listom zo dňa 29.10.2014 a žalovaného vyzval na zaplatenie dlhu 4.418,10 eur jednorazovo. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný dlžnú sumu doposiaľ neuhradil. V konaní si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy 4.332,22 eur, ktorá predstavuje sumu predpísaných neuhradených splátok do zosplatnenia vo výške 834,20 eur a sumu po zosplatnení vo výške 3.498,02 eur.

5. V priebehu konania žalobca oznámil, že pohľadávka voči žalovanému bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi ním ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom, postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že do konania na strane žalobcu vstúpi spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Uvedená spoločnosť zároveň súhlasila so svojím vstupom do konania namiesto pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding a.s.. Uznesením zo dňa 3.1.2018 č.k. 5Csp/130/2017-58 súd pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila nová strana sporu, a to: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48. Súdu je z jeho činnosti známe, že došlo k zmene obchodného mena žalobcu, ktoré je v súčasnosti Intrum Slovakia s.r.o..

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

7. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. V predmetnej veci má súd preukázané, že strany v konaní uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože žalovaný požiadal žalobcu (jeho právneho predchodcu) o pôžičku a na základe tejto žiadosti mu žalobca (jeho právny predchodca) poskytol bezúčelový úver. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že žalobca ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere žalovanému ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaný v zmluvnom vzťahu konal ako fyzická osoba spotrebiteľ.

9. Súd preto skúmal, či zmluva uzavretá medzi sporovými stranami má všetky náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa zmluvy mal žalovaný úver splatiť v 24 mesačných splátkach po 208,55 eur a takto mal zaplatiť žalobcovi celkom sumu 5.005,20 eur. V zmluve je uvedený údaj o RPMN 25%, úroková sadzba 25%, celkové náklady spotrebiteľa sú uvedené v sume 1.005,20 eur a priemerná hodnota RPMN vo výške 18,9%. Termín konečnej splatnosti je uvedený

len ako 5/2016. V zmluve je uvedený aj dátum 1. splátky 20.6.2014 a splatnosť ďalších splátok k 20. dňu v mesiaci. Z obsahu zmluvy súd zistil, že táto obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Je tiež nepochybné, že v bode 12.2 zmluvy si strany dohodli, že žalobca je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pôžičky v prípade, že žalovaný bude v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, a to za podmienok ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Z listín doložených žalobcom do spisu bolo zistené, že právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na omeškanie s úhradou splátok a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru. Vzhľadom k tomu, že žalovaný dlžné splátky neuhradil, právny predchodca žalobcu bol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, čo aj urobil. Z prehľadu splátok a úhrad, ako aj z tvrdenia žalobcu v žalobe vyplýva, že k zosplatneniu úveru došlo dňa 19.10.2014.

10. V konaní nebolo sporné, že žalovaný neuhradil žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) ani časť poskytnutého úveru. Žalobca si preto voči žalovanému nárok vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 30.5.2014 uplatnil prostredníctvom súdu. V konaní sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 4.332,22 eur s prísl. ako súčtu predpísaných neuhradených splátok do zosplatenenia dlhu (834,20 eur) a sumy po zosplatnení (3.498,02 eur). V odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie však vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 417,10 eur s prísl. späť a odvolací súd v tejto časti konanie zastavil. Predmetom konania teda zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.915,12 eur s prísl..

11. Ako už bolo uvedené, v konaní nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) neuhradil ani časť dlžnej sumy. Žalovaný sa teda dostal s plnením do omeškania a žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Žalobca si však tento nárok uplatnil až od 30.10.2014. Súd preto považoval nárok žalobcu za dôvodný v celom rozsahu a rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.915,12 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 30.10.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výška úroku z omeškania bola určená v súlade s ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z..

12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP). V konaní si žalobca pôvodne uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 4.332,22 eur, priznaná mu bola suma 3.915,12 eur. Súd zohľadnil to, že v konaní došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby z dôvodu premlčania časti nároku žalobcu, z čoho vyplýva, že procesné zavinenie zastavenia konania je na strane žalobcu. Súd preto považoval čiastočné zastavenie konania za neúspech žalobcu v konaní . Žalobca mal potom v konaní úspech v rozsahu 90,37%, žalovaný mal úspech v rozsahu 9,63%. Celkový úspech v konaní mal teda žalobca a jeho čistý úspech v konaní predstavuje 80,74% (90,63% - 9,37%). V tomto rozsahu potom žalobcovi vznikol v konaní nárok na náhradu trov konania a v uvedenom rozsahu mu súd nárok na náhradu trov konania aj priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).